C-41/02

1 — Jazyk prednesú: portugalčina. 2 — Keďže rozhodujúci je právny stav pred 1. májom 1999, uplatniteľné sú tie právne predpisy, ktoré predchádzajú 3 — Ú. v. ES L 109, s. 8. nadobudnutiu účinnosti Amsterdamskej zmluvy. 4 — Ú. v. ES L 100, s. 30.

I - 11378

KOMISIA/HOLANDSKO

zdravie, a z dôvodu, že povinnosť preukazo­ že ich pridanie nie je škodlivé, a na strane vať skutočnú výživovú potrebu obyvateľstva druhej, že toto pridanie zodpovedá skutočnej nie je podľa nej v súlade s právom Spoločen­ výživovej potrebe. Tento výnos je súčasťou stva. Keďže odpoveď Holandského kráľovstva holandskej právnej úpravy o výrobe zo 6. mája 1997 Komisiu nepresvedčila, a uvádzaní potravinových výrobkov na trh. 23. septembra 1997 zaslala tomuto člen­ skému štátu odôvodnené stanovisko.

I - 11379

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-41/02

účely jej premeny na náhradný výrobok alebo 8. Za týchto podmienok Komisia podala obnovenú potravinu" . V zmysle holandskej prejednávanú žalobu o nesplnenie povinnosti právnej úpravy náhradným výrobkom je založenú na jedinej výhrade, podľa ktorej „obohatená potravina, ktorá má nahrádzať holandská právna úprava o uvádzaní oboha­ existujúcu potravinu a čo najviac sa svojím tených potravín na trh nie je v súlade vzhľadom, zložením, chuťou, farbou, pachom s voľným pohybom tovaru, a to tak pokiaľ a určením podobá tejto potravine a ku ktorej ide prax uplatňovanú holandskými orgánmi, bola pridaná jedna alebo viacero mikroživín ako aj samotné znenie právnej úpravy. v pomeroch, ktoré neprekračujú pomery, v akých sa tieto látky prirodzene nachádzajú v potravine, ktorú majú nahrádzať" 11. Obno­ vená potravina je obohatená potravina, ku ktorej bola pridaná jedna alebo viacero mikroživín na účel kompenzácie ich zániku počas alebo po príprave výrobku 12. 9. Dňa 14. júla 2004 sa uskutočnilo pojed­ návanie, na ktorom účastníci konania uviedli dôsledky, ktoré pre svoju vec vyvodzujú z nedávnej judikatúry Súdneho dvora a najmä z rozsudku z 23. septembra 2003, C-192/01, Komisia/Dánsko 13, ktorý v predmetnej oblasti poskytuje niektoré upresnenia.

II — Vymedzenie problému

7. Keďže Komisia považovala túto právnu úpravu za nezlučiteľnú s voľným pohybom tovaru, listom z 22. decembra 1997 vyzvala holandské orgány, aby jej v tomto smere poskytli vysvetlenia. Odôvodnené stanovisko z 31. augusta 1998 a doplňujúce odôvodňu­ 10. Prejednávaná žaloba o nesplnenie povin­ júce stanovisko z 21. decembra 1998 upres­ nosti proti Holandskému kráľovstvu má veľa nili výhrady Komisie. Holandské orgány spoločných aspektov so žalobou, ktorú v odpovedi potvrdili svoje odlišné stanovisko. Komisia podala proti Dánskemu kráľovstvu a ktorá viedla k jeho odsúdeniu v už citovanom rozsudku Dánsko/Komisia. Zatiaľ čo dánsky zákon mal všeobecný charakter, 10 — Článok 5 výnosu o pridávaní mikroživín do potravín. 11 — Článok 1 ods. 1 písm. c) výnosu o pridávaní mikroživín do potravín. 12 — Pozri znenie článku 1 ods. 1 písm. d) výnosu o pridávaní mikroživín do potravín. 13 — Zb. s. I-9693.

predmetná holandská právna úprava sa obmedzenia voľného pohybu tovaru v zmysle uplatňuje výlučne na šesť výživových látok . článku 30 Zmluvy. Okrem toho, hlavná otázka nastolená pred metnou vecou sa odlišuje od tej, ktorú chcel Súdny dvor vyriešiť v dánskom prípade, keďže Holandské kráľovstvo nemá tak striktnú definíciu výživovej potreby, ako je definícia platná v Dánsku 15ale naopak, smeruje k spojeniu tohto pojmu s pojmom nebezpečenstva pre zdravie.

Holand ská právna úprava sa uplatňuje na všetky potravinové výrobky bez ohľadu na ich pôvod. Systém povolenia predchádzajúceho 11. Pred uskutočnením podrobnej analýzy uvedeniu potravín obsahujúcich výživové holandskej právnej úpravy je potrebné upres- látky na trh, účinný v Holandskom kráľov niť výkladové kritériá, ktoré boli stve, by teda mohol byť opodstatnený v predmetnej oblasti vypracované judikatú- z dôvodu ochrany zdravia, ktorá má prednosť rou. Účastníci konania sa zhodujú v tom, že povolenie predchádzajúce uvedeniu výrobku na trh v jednom členskom štáte, pokiaľ je 17 — Čiastočná harmonizácia bola uskutočnená v oblasti potravín tento výrobok povolený vo všetkých ostat určených na osobitnú výživu prostredníctvom smernice Rady 89/398/EHS o aproximácii právnych predpisov členských ných štátoch, predstavuje opatrenie štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutrične využitie z 3. mája 1989 (U. v. ES L 186, s. 27), naposledy zmenenou s rovnocenným účinkom ako kvantitatívne a doplnenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/41/ES zo 7. júna 1999 (Ú. v. ES L 172, s. 38), ako aj

16 — Dôvodová správa k výnosu o pridávaní mikroživín do 18 — Termín „živiny" sa bude ďalej používať ako synonymum potravín, citovaná v bode 37 žaloby. termínu mikroživiny.

16. Z týchto dôvodov je zachovanie tohto systému podmienené dôkazom jeho nevyh­ A — Podmienky platnosti zavedenia pred­ nutnosti 22. Druh uplatňovaného predchá­ chádzajúceho povoľovacieho konania dzajúceho konania je okrem toho pred­ metom kontroly, ktorá má zabrániť sťažova­ niu uvedenia potravín obsahujúcich vitamíny na trh v dôsledku ich automatickej klasifiká­ 23 cie ako liečiv. Pôsobnosť predchádzajú­ ceho povoľovacieho konania sa musí čo 14. Pri neexistencii harmonizácie v oblasti najviac obmedziť. Spomedzi všetkých systé­ výživových látok na úrovni Spoločenstva mov schopných dosiahnuť ten istý cieľ ostávajú členské štáty v zásade slobodné pri ochrany zdravia sa musí prednostne prijať výbere stupňa ochrany zdravia, ktorý chcú zabezpečiť. Do tohto rámca patrí zavedenie konania, ktoré podmieňuje uvádzanie potra­ 21 — Pozri napríklad rozsudok zo 14. júla 1983, Sandoz, 174/82, vín iných štátov na trh predchádzajúcemu Zb. s. 2445, bod 18, a nakoniec, rozsudok z 15. júla 2004, Schreiber, C-443/02, Zb. s. I-7275. povoleniu. 20 22 — Rozsudky z 19. júna 2003, Komisia/Taliansko, C-420/01, Zb. s. I-6445, bod 31, a z 5. februára 2004, Komisia/Taliansko, C-270/02, Zb. s. I-1559, body 22 až 24. 23 — V tomto rámci bolo prijatie všeobecnej a systematickej právnej úpravy zo strany Spolkovej republiky Nemecko 19 — Rozsudky z 20. mája 1976, De Peijper, 104/75, Zb. s. 613, bod a Rakúskej republiky, založenej výlučne na odporúčanej 15, a z 10. novembra 1994, Ortscheit, C-320/93, Zb. s. I-5143, dennej dávke a nie na nebezpečenstve jednotlivého vitamínu bod 16: „medzi vecami alebo záujmami chránenými článkom alebo skupiny vitamínov a jednotlivej minerálnej soli, 36 Zmluvy ľudské zdravie a život stoja na prvom mieste". vyhlásené za odporujúce článkom 30 a 36 Zmluvy: rozsudky 20 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 42 a citované z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko, C-387/99, body 78 a 79, a Komisia/Rakúsko, C-150/00, bod 96, Zb. s. I-3887. rozsudky.

17. Podľa ustálenej judikatúry 25 Súdny dvor uznal oprávnenosť vnútroštátnych predchá dzajúcich povoľovacích konaní pre výživové látky. Tieto látky alebo aspoň niektoré z nich sú totiž potenciálne nebezpečné pre zdravie. 18. Ak sa preukázala potreba zaviesť pred Okrem toho, právna úprava Spoločenstva chádzajúce povoľovacie konanie z dôvodu v danej oblasti je takáto: rámcová smernica ochrany zdravia, treba tiež zistiť, či je toto o aproximácii právnych predpisov členských konanie v súlade so zásadou proporcionality. štátov týkajúcich sa potravinárskych prídav ných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu stanovuje prijatie opatrení zo strany Rady kvalifikovanou väčšinou po predchádzajú com stanovisku Stáleho výboru pre potra viny, ktoré presne označuje prídavné látky a príslušné spôsoby použitia 26.Členské štáty sú povinné povoliť prídavné látky, ktoré sú 19. Do rámca tohto rozboru proporcionality v súlade s ustanoveniami tejto rámcovej je potrebné zahrnúť štyri procesné pod smernice 27. Sú slobodné v prijatí právnych mienky nevyhnutné na opodstatnenosť pred

29 v určení prahu nebezpečnosti. V tomto vedenému v inom členskom štáte. Pred kontexte sa zdá byť legitímne, že členské pisy, ktoré sa uplatnia, musia byť formulo- štáty sú oprávnené podmieniť predchádzajú cim povolením pridanie výživových látok 28 — V rozsudku z 19. septembra 1984, Heijn, 94/83, Zb. s. 3263, v bode 13 Súdny dvor poznamenal, že „pesticídy predstavujú veľké nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a zvierat, ako aj pre životné prostredie, čo bolo napokon uznané na úrovni 24 — Pozri najmä rozsudok z 5. februára 2004, , Komisia/ Spoločenstva, najmä v piatom odôvodnení už citovanej Francúzsko, C-24/00, Zb. s. I-1277, bod 75. smernice Rady 76/895, v ktorom je uvedené, że „tieto pesticídy nemajú len priaznivý účinok na pestovanie plodín, 25 — Pozri napríklad rozsudky z 5. februára 1981, Eyssen,, 53/80, nakoľko sú to vo všeobecnosti toxické látky alebo ich Zb. s. 409, Sandoz, už citovaný; z 10. decembra 1985, Motte, príprava má nebezpečné vedľajšie účinky".

prídavných látok. . ., ak sú tieto prídavné látky v súlade bod 12, a zo 17. septembra 1998, Harpegnies, C-400/96, Zb. s ustanoveniami tejto smernice". s. I-5121, bod 35.

22. Riziko pre zdravie musí byť preukázané prostredníctvom „hĺbkového vyhodnotenia rizika" 36, „s prihliadnutím na národné stra­ vovacie návyky a s ohľadom na výsledky 20. Zásada proporcionality sa neobmedzuje medzinárodného vedeckého výskumu" 37. len na stanovenie vyššie uvedených proces­ Toto riziko bude môcť odôvodniť zákaz ných požiadaviek pre systémy predchádzajú­ uvedenia na trh jedine na základe výsledkov ceho povolenia, zavedené členskými štátmi, takejto analýzy rizika 3 8 . ale vyžaduje tiež preveriť, či došlo k prijatiu kritéria spôsobilého odôvodniť rozhodnutie o povolení alebo o zakázaní uvedenia potra­ viny na trh. Preverenie súladu prijatých 34 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 48. rozhodnutí, ktorými sa vnútroštátne konanie 35 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 48. 36 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 47; pozri tiež

rozsudok

zo 14. júla 1994, Van der Veldt, C-17/93, Zb. s. I-3537, bod 17: uvedené riziko musí byť „posúdené nie na základe všeobecných úvah, ale na základe príslušných vedeckých výskumov". 30 — Rozsudky Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 53 a Komisia/ 37 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 46. Francúzsko, už citovaný, body 36 a 37. 38 — Význam analýzy rizika pri určení stravovacej politiky zo 31 — Pozri napríklad rozsudok z 5. februára 2004, Greenham strany členských štátov je zdôraznený tiež na úrovni a Abel, C-95/01, Zb. s. I-1333, bod 50. Spoločenstva článkom 6 ods. 1 nariadenia Európskeho 32 — Pozri napríklad rozsudok z 5. februára 2004, Komisia/ parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, Francúzsko, už citovaný, bod 26. ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potra­ 33 — Rozsudok Canal Satélit vydaný v oblasti normalizácie totiž vinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť podobným spôsobom uplatňuje zásadu proporcionality na potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti predchádzajúce povoľovacie konanie (rozsudok z 22. januára potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1), ktorý stanovuje, že „potravinové 2002, Canal Satélit Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 43). právo musí byť založené na analýze rizika...".

42 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 54: „kritérium výživovej potreby obyvateľstva jedného členského štátu môže zohrávat rolu pri hĺbkovom hodnotení rizika zo strany tohto štátu, ktoré môže predstavovať pridanie výživových látok do potravín pre ľudské zdravie". Generálny advokát Gulmann v bode 26 návrhov prednesených 8. apríla 1992 vo veci Komisia/Taliansko (rozsudok zo 16. júla 1992, C-95/89, Zb. 25. V rôznych členských štátoch môžu s. I-4545) priznáva tomuto výrazu nasledujúci význam: „je potrebné posúdiť, v akej miere špecifické stravovacie návyky existovať odlišné riziká podľa „národných týkajúce sa konzumácie výrobku v členskom štáte importu môžu v tomto štáte vyvolať osobitné riziká pre ľudské zdravie". Pozri tiež Jærges, C : Scientific Expertise in Social Regulation and the European Court of Justice: Legal Frameworks for Denationalized Governance Structures. In: Integrating Scientific Expertke into Regulatory Decision- 39 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 24. Making, 1997, ed. lærges, C , Ladeur, K.-H., a Vos, E., 40 — Rozsudok z 13. decembra 1990, Bellon, C-42/90, Zb. s. 295 (s. 320). s. I-4863, bod 17. 43 — Pozri rozsudky Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 45: 41 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 48; pozri tiež „avšak... neexistencia takejto potreby nemôže sama osebe článok 3 ods. 9 nariadenia 178/2002, ktorý definuje riziko ako odôvodniť na základe článku 30 ES úplný zákaz uvádzania na „funkciu pravdepodobnosti nepriaznivého účinku na zdra­ trh potravín, ktoré boli zákonne vyrobene a/alebo uvedené na votný stav a závažnosť to h to účinku vyplývajúceho trh v iných členských štátoch", a Greenham a Abel, už z ohrozenia". Ukazuje sa totiž podoba medzi podmienkami citovaný, bod 46. Tieto rozsudky objasnili skoršiu judikalúru, výnimky zo zásad vnútorného trhu, ak došlo k harmonizácii ktorá ako sa niekedy zdalo, zohrávala úlohu nezávisle od (najmä na základe článku 95 ods. 5 ES, alebo pri uplatnení výživových potrieb a podľa ktorej škodlivosť určitej prídavnej ochranných doložiek obsiahnutých v unlatnilelnej smernici látky nebola jediným kritériom, ktoré bolo treba zohľadniť pri alebo nariadení), alebo ak k nej nedošlo (podľa článku 30 ES). rozhodovaní o jej povolení (pozri najmä rozsudky Motte V tomto ohľade pozri Mortelmans, K.: The relationship a Mulleai., už citované v poznámke pod čiarou 25, pomerne between the treaty rules and community measures for the body 21 a 25). Pri uvedení svojich tvrdení účastníci konania establishment and functioning of the internal market — odkázali hlavne na bod 20 rozsudku Sandoz, už citovaného towards a concordance rule, 39 CMLRev 2002, s. 1303. v poznámke pod čiarou 21.

27. Pokiaľ z dostupných vedeckých poznat­ kov vyplynie skutočné a isté riziko pre zdravie vyplývajúce z požitia predmetného výrobku, zákaz uvedenia tohto výrobku na 29. Holandské kráľovstvo sa pri odôvodnení trh je v súlade s právom Spoločenstva, zákazu voči výrobcom, ktorí zamýšľali pridať pretože v tomto prípade má ochrana zdravia do niektorých potravín jednu zo šiestich prednosť pred zásadou voľného pohybu predmetných výživových látok, ktorá neu­ tovaru. spokojuje výživovú potrebu obyvateľstva, odvoláva na zásadu obozretnosti. Je pravda, že trvanie vedeckej neistoty v prípade rizika umožňuje uplatnenie zásady obozretnosti. V konkrétnom kontexte rovnováhy medzi voľným pohybom tovaru a ochranou zdravia táto zásada prináša možnosť prijať opatrenie na ochranu zdravia, pokiaľ existujú pochyb­ nosti o existencii alebo dosahu rizík, bez 28. Naopak, v prípade neistoty o jeho exi­ toho, aby bolo potrebné počkať, kým sa stencii alebo dosahu nie je prah rizika pre prejavia účinky týchto rizík v celej ich zdravie, ktorý má členský štát preukázať, aby konkrétnosti a závažnosti. 47 Ochrana zdravia odôvodnil zákaz uvedenia na trh, jasne môže teda odôvodniť zákaz uvedenia na trh, definovaný. 45 Judikatúra stanovila iba jednu ktorý však musí byť spochybnený vtedy, keď negatívnu podmienku: na preukázanie neistota, na ktorej sa zakladá, zanikne vedeckej neistoty nestačí odvolať sa na 46 hypotetické úvahy . Z toho vyvodzuje, že 47 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 52: „ale sa ukáže ako nemožné s istotou určiť existenciu alebo dosah uvádzaného rizika z dôvodu nedostatočných, nepresvedči­ vých alebo nepresných výsledkov vykonaných štúdií, ale 44 — Rozsudky zo 4. júna 1992, Debus, C-13/91 a C-113/91, Zb. pravdepodobnosť skutočnej škody pre ľudské zdravie pre­ s. I-3617, bod 17, a z 12. marca 1987, Komisia/Nemecko, trváva za predpokladu, že by sa riziko uskutočnilo, zásada nazývaný „zákon o zložení piva", 178/84, Zb. s. 1227, bod 44. obozretnosti odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení". 45 — Pozľi tvrdenia o vedeckej neistote týkajúcej sa rizík z nizínu Pozri tiež rozsudky Greenham a Abel, už citovaný, bod 48, v bode 13 rozsudku Eyssen, už citovaného v poznámke pod a Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 56. Táto formulácia čiarou 25. sa nachádza v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa prijatia 46 — Pozri rozsudok z 9. septembra 2003, Monsanto Agricoltura ochranných opatrení členskými štátmi: pozri napríklad roz­ Italia a i., C-236/01, Zb. s. I-8105bod 106, ako aj rozsudok sudky Monsanto Agricoltura Italia a i,, už citovaný, bod 111, a z 5. mája 1998, National Farmers' Union a i., C-157/96, Zb. Súdneho dvora AELE z 5. apríla 2001, Dozorný orgán EZVO/ s. I-2211, bod 63, a Spojené král'ovstvo/Komisia, C-180/96, Nórsko, Report of EFTA Court 2000-2001, s. 73, body 36 až Zb. s. I-2265, bod 99. 38.

32. Je pravda, že uplatnenie zásady obozret­ 48 — Povinnosť členských šlátov prehodnotiť vnútroštátnu právnu nosti nemôže byť založené iba na vedeckej úpravu na základe vedeckého vývoja bola potvrdená analýze. Ak by sa totiž súdne posúdenie v rozsudku Heijn, už citovanom v poznámke pod čiarou 28, bod 18, a v rozsudku z 19. júna 2003, Komisia/Taliansko, už zakladalo len na vedeckom vyhodnotení citovanom, bod 32. Toto prehodnotenie je okrem toho stanovené článkom 7 nariadenia č. 178/2002. predbežného rizika, poprel by sa tým poli­ 49 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 52. Pri posúdení tický rozmer určenia prijateľného rizika. Má zákonnosti uplatnenia zásady obozretnosti v rámci článku 95 ods. 5 ES Súdny dvor žiadal, aby „hodnotenie rizík, ktorým sa kontrola vykonávaná v tomto rámci disponujú vnútroštátne orgány, preukázalo osobitné ukazo­ súdom Spoločenstva obmedziť na preverenie vatele, ktoré bez vylúčenia vedeckej neistoty umožňujú odôvodnene uzavrieť na základe najdôveryhodnejších správneho postupu jednotlivých štádií roz­ dostupných vedeckých údajov a najnovších výsledkov medzi­ národného výskumu, že vykonanie týchto opatrení je hodovacieho procesu alebo by sa mala roz­ nevyhnutné na účel zabránenia tomu, aby boli na trh šíriť na posúdenie kvality vykonaného vedec­ ponúknuté nové potravinové výrobky, potenciálne nebez­ pečné pre ľudské zdravie" (rozsudok Monsanto Agricoltura kého vyhodnotenia alebo na kontrolu miery Italia a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 44, bod 113). 50 — V tomto smere pozri príspevok, už citovaný v poznámke pod čiarou 42, od Jeorges, C : „Member states are requested to design their legislation in a way that enables integration of scientific findings and they are bound to give credit to 51 — Fisher, E.: „Precaution, Precaution Everywhere: Developing scientific analyses undertaken beyond their territories" a 'Common Understanding' of the Precautionary Principle on (s. 307). V tom istom príspevku je napísané: „societies the European Community', 9 Maastricht Journal of Compa­ granting freedoms or imposing regulatory burdens must rative law, 2002, s. 7; Majone, G.: „What Price Safety? The consider the adverse extraterritorial effects of their policies" Precautionary Principle and its Policy Implications", JCMS (s. 322). 2002, zväzok 40, s. 89.

52 — Požaduje sa len zohľadnenie vedeckých hodnotení. V tomto 34. Na účel umožnenia náležitej kontroly smere pozri rozsudok z 20. marca 2003, Dánsko/Komisia, rozhodnutí prijatých na základe zásady C-3/00, Zb. s. I-2643, bod 114. 53 — Generálny advokát Van Gerven odkazuje na túto otázku obozretnosti sú tieto rozhodnutia podria­ v bode 5 svojich návrhov vo veci Komisia/Nemecko, dené dvom podmienkam. Na prvom mieste, C-290/90 (rozsudok z 20. mája 1992, Zb. s. I-3317): „ak Komisia zamýšľa napadnúť údaje poskytnuté členským podľa judikatúry musí rozhodovací proces štátom, bude sa pritom musieť opierať o skutočnosti rovnako dôveryhodné". Keďže medzi vedeckými orgánmi neexistuje nevyhnutne požadovať, aby sa pred prijatím žiadna hierarchia, v prípade nezrovnalostí by nebolo možné odôvodniť prípadné uprednostnenie jedného riešenia pred vnútroštátneho opatrenia určeného na iným. ochranu zdravia urobilo vedecké vyhodno-

I - 11388

KOMISIA/HOLANDSKO

tenie s osobitným zreteľom na kvalitu a náhradných potravín. 56 Minister pre bla­ uskutočnených vedeckých štúdií. 54 Na dru­ hobyt, zdravie a kultúru však môže udeliť hom mieste, z odôvodnenia rozhodnutia výnimku prostredníctvom povolenia uvede­ musia jasne vyplývať uskutočnené politické nia na trh. Proti rozhodnutiu ministra možno výbery odlišujúce sa od vedeckých výsledkov, podať sťažnosť. Na konci tohto správneho na ktorých sú rozhodnutia založené, tak, aby konania môže dotknutý subjekt podať súdnu ich každý občan mohol identifikovať. 55 Pri žalobu pred College van Beroep voor het kontrole zásady proporcionality je Súdny Bedrijfsleven (odvolacie kolégium pre hospo­ dvor povinný preveriť, čl členské štáty dárske veci) 57. dodržujú tieto dve podmienky.

54 — Rozbor tejto procesnej požiadavky vypracoval Cruz Vilaça, J. L. v The Precautionary Principie. In: EC Law, European Public Law, lune 2004, s. 369. Súdny dvor by mohol byť vedený až k určeniu toho, aký druh štúdie považuje za vhodný. V tomto smere možno pripomenúť ochotu americ­ kých sudcov vo vzťahu k štúdiám uskutočneným regulujú­ A — Preskúmanie praxe holandských orgá­ cimi agentúrami (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu nov Spojených štátov: Industrial Union Dept. v. American Petrol. Inst., 448 U.S. 607 (1980), a Whitman, administrator of Environmental Protection Agency v. American Trucking, rozhodnutie z 27. februára 2001) a hlbšiu analýzu vykonanú odvolacím súdom v nedávnych prípadoch vzniknutých v rámci dohody o uplatnení sanitárnych a fitosanitarnych opatrení (Správa odvolacieho orgánu WTO v prípadoch Opatrenia Spoločenstva týkajúce sa mäsa a mäsových výrobkov(hormóny),WT/DS26/AB/R, Japonsko - Opatrenia voči poľnohospodárskym výrobkom, WT/DS/76/8/AB/R, 37. Prejednávaná žaloba o nesplnenie povin­ Opatrenia Spoločenstva týkajúce sa azbestu a výrobkov obsahujúcidi azbest, WT/DS135/AB/R). nosti sa v podstate týka praxe holandských 55 — Inymi slovami, veda by nemala slúžiť ako „alibi" na prijatie volieb politickej povahy. V tomto smere pozri: Shapiro, M.: The Frontiers of Science Doctrine: American Experience with the Indicial Control of Science-Based Decision Making. In: Integrating Scientific Expertise into Regulatory Decision- 56 — Článok 5 výnosu o pridávaní mikroživín do potravín. Making, už citované v poznámke pod ćiarou 42, s. 325. 57 — Článok 23 zákona o potravinových výrobkoch.

40. Hlavným tvrdením Holandského kráľov­ 38. Pripomínam, že holandská prax je usku­ stva je, že nebezpečnosť predmetných výži­ točňovaná správnymi orgánmi (minister vových látok vyplýva z malého rozdielu zdravia a Komisia pre sťažnosti v rámci tohto medzi odporúčaným množstvom požitia ministerstva), ako aj súdnymi orgánmi (Col­ t ý c h t o š i e s t i c h výživových látok lege van Beroep voor het Bedrijfleven), ktoré a množstvom ich požitia, ktoré je nebez­ v podstate opakovane vyhlásili 59, že určité pečné. Holandské kráľovstvo vo svojich pri­ výživové látky nezodpovedajú skutočnej výži­ pomienkach pred Súdnym dvorom zdôraz­ ňuje, že posúdenie rizika vykonáva „na základe odporúčanej dennej dávky, toxikolo­ gického stropu a obvyklej (priemernej) 58 — Zástupkyňa Holandského kráľovstva na pojednávaní upres­ nila, že povolenie uvádzať na trh bolo udelené roku 2000. potravinovej dávky" 60. Podľa žalovaného Dodala však, že až do tohto dátumu, nasledujúcom po štátu existujúci vzťah medzi výživovou uplynutí lehoty stanovenej v poslednom odôvodnenom stanovisku, nebolo vydané žiadne povolenie. 59 — Komisia sa vo svojej žalobe odvoláva na viaceré konania, ktoré sa skončili zamietnutím povolenia zo strany holand­ ských orgánov: cereálie od Kellogg's a energetické tyčinky od Inkosport Nederland z nich predstavujú iba dva príklady. 60 — Replika, bod 7.

I - 11390

KOMISIA/HOLANDSKO

potrebou obyvateľstva a rizikom pre zdravie prekročení ktorého môžu vzniknúť riziká pre sa vysvetľuje tiež vo vzťahu k požiadavke zdravie, nie je v predmetnej veci zhodný pre zohľadniť celkové požívanie výživových látok každú výživovú látku a každopádne jeho spotrebiteľom. p r e k r o č e n i e nevyvolá pri každej z dotknutých výživných látok rovnaké riziká pre zdravie ako z hľadiska povahy rizík, tak z hľadiska ich intenzity. 63

42. V druhom rade, preukázaný vzťah medzi výživovou p o t r e b o u h o d n o t e n o u s prihliadnutím na štúdie o stravovacích návykoch holandského obyvateľstva, a nebezpečnosťou daných výživových látok, je sám osebe diskutabilný. Aj keď výhodou odkazu na výživovú potrebu založeného na odporúčanej dennej dávke vitamínov alebo 44. Dostávam sa k druhej časti žaloby iných výživových látok je jeho jednoznačnosť Komisie týkajúcej sa nevyhnutnosti vykonať a hospodárskym subjektom ponúka výhodu vedeckú analýzu pre každý jednotlivý prípad. právnej istoty 61, nemôže slúžiť ako všeo­ Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že becné a automatické kritérium na posúdenie každé obmedzenie voľného pohybu tovaru nebezpečnosti výživových látok. Ich nebez­ z dôvodov ochrany zdravia sa musí zakladať pečnosť sa totiž mení podľa ich vlastných na vedeckom vyhodnotení presného rizika charakteristík. 62 Malý rozdiel medzi odpo­ rúčaným množstvom a množstvom, pri 63 — Tieto rozdiely vyplývajú z údajov poskytnutých Holandským kráľovstvom v správe o rizikách spôsobených nadmernou spotrebou vitaminu D alebo vitaminu A. Możno sa tiež odvolať na Správy vedeckého výboru pre ľudskú výživu 61 — Návrhy, ktoré predniesol 16. mája 2002 generálny advokát (31. séria), stanovisko vydané 11. decembra 1992 Geelhoed vo veci Komisia/Nemecko, C-387/99, a Komisia/ o „Výživových látkach a energetickej potrebe pre Európske Rakúsko C-150/00, bod 56 (rozsudok z 29. júla 2004, uż spoločenstvo". Z tohto stanoviska vyplýva, że prah nebezpe­ citovaný). čenstva pre zdravie sa rovná približne trojnásobku prísunu 62 — Obdobne, pozri rozsudky z 29. aprila 2004, Komisia/ pre obyvateľstvo (PO) pre zinok, päťnásobku PO pre vitamín Nemecko, uż citovaný, bod 60 a Komisia/Rakúsko, už D a desaťnásobku PO pre vitamín A, meď a selén, a takmer citovaný, bod 95. dvadsaťpäťnásobku pre kyselinu listovú.

47. V tomto smere je vhodné konštatovať bez toho, aby bolo potrebné, aby Súdny dvor preskúmal kvalitu vykonaných vedeckých vyhodnotení, že tieto vyhodnotenia nevedú k jasnému vyhodnoteniu rizík pre zdravie, ktoré môžu vzniknúť v prípade nadmerného požitia predmetných výživových látok. Cito­ vané štúdie nešpecifikujú stupeň pravdepo­ dobnosti, s akým sa tieto riziká potvrdzujú, ani prah, od ktorého sa môžu uskutočniť.69 45. Pokiaľ ide o kyselinu listovú, Holandské Pri neexistencii vedeckej neistoty týkajúcej sa kráľovstvo odkazuje na správu Scientific rizík vyvolaných predmetnými výživovými Committee on Food dell'Unione Europea látkami nemôže Holandské kráľovstvo z 28. novembra 2000 65. Uvádza tiež stano­ oprávnene uplatniť zásadu obozretnosti na visko Holandskej rady pre zdravie vyžiadané odôvodnenie vlastnej politiky. ministrom zdravia 23. júla 1998 66, podľa ktorého obohacovanie potravín o kyselinu listovú môže spôsobiť viaceré riziká. Tieto riziká však nie sú presne opísané, pokiaľ ide o ich povahu alebo intenzitu. 67 V uvedenom stanovisku Rada pre zdravie uvádza, že z dôvodu bezpečnostného opatrenia a pri čakaní na dôkaz o neškodnosti tejto výživovej 48. V prípade vyhodnotenia rizík pre zdravie látky je vhodné, aby obyvateľstvo obmedzilo vyplývajúcich z daných šiestich výživových prísun kyseliny listovej. látok v predmetnom konaní Holandské kráľovstvo odkazuje tiež na štúdiu o spotrebe uskutočnenú roku 1992. 70 Táto 64 — Okrem už citovaného rozsudku Komisia/Dánsko možno spomenúť už citované rozsudky Komisia/Francúzsko o francúzskej právnej úprave, Greenham a Abel, rozsudok z 19. júna 2003, Komisia/Taliansko, o talianskej právnej 68 — Vyjadrenie k žalobe, bod 45. úprave a z 5. februára 2004, Komisia/Taliansko. 69 — Rozsudok z 5. februára 2004, Komisia/Francúzsko, už 65 — Vyjadrenie k žalobe, bod 9. citovaný, bod 61. 66 — Vyjadrenie k žalobe, bod 11. 70 — Podľa pripomienok Holandského kráľovstva na pojednávaní 67 — Údaje už citované Holandským kráľovstvom sa týkajú pred­ sa táto štúdia vykoná každých päť rokov, čo umožní pristúpiť ovšetkým dvoch kategórií: tehotných žien a starých ľudí. k prípadnému prepracovaniu platnej právnej úpravy.

49. Aj keby bola štúdia vykonaná Holand­ ským kráľovstvom užitočná pre doplnenie vyhodnotenia osobitného rizika pre zdravie spôsobeného každou zo šiestich výživových látok, nemohla by ho nahrádzať. Táto štúdia by mohla jedine upresniť štúdie vykonané pre každú jednotlivú výživovú látku, určením 53. Keďže je na Holandskom kráľovstve, aby osobitných stravovacích návykov holand­ odôvodnilo zákaz uvedenia na trh tvrdeniami ského obyvateľstva. o vedecky dokázanej nebezpečnosti vďaka predchádzajúcej a osobitnej analýze rizík, nemôže v tomto smere ísť o žiadne pre­ sunutie dôkazného bremena. Holandské kráľovstvo totiž bude môcť prijať opatrenie o zákaze jedine po tom, čo poskytlo dôkaz, že predmetná látka predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie. 71 Nezdá sa preto, že by v tomto 50. Keďže vedecké údaje, na ktoré sa odvo­ bode išlo o nesplnenie povinnosti. lalo Holandské kráľovstvo pri poukázaní na riziká pre zdravie spôsobené požitím daných šiestich výživových látok, neumožňujú usku­ točniť také vedecké vyhodnotenie, ktoré by určilo dosah a závažnosť týchto rizík, Holandské kráľovstvo nemôže oprávnene uplatniť zásadu obozretnosti. Treba preto konštatovať, že došlo k nesplneniu povin­ nosti, ktoré sa vytýka Holandskému kráľov­ stvu v druhej časti žalobného dôvodu. 54. Na záver, z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že holandská prax nie je v súlade s článkami 30 a 36 Zmluvy a so zásadou proporcionality, keďže na jednej strane stanovuje nebezpečnosť výlučne vo vzťahu k výživovej potrebe a na strane druhej nie je založená na predchádzajúcej a osobitnej 51. V tretej časti žalobného dôvodu Komisia analýze rizika každej výživovej látky. tvrdí, že holandská prax nie je v súlade so zásadou proporcionality, keďže bremenom dokazovania nebezpečnosti výživovej látky 71 — Pozri napríklad rozsudok Bellon, už citovaný v poznámke zaťažuje výlučne žiadateľa, a nie členský štát. pod čiarou 40, bod 16.

56. Nesplnenie povinnosti, ktoré Komisia vytýka Holandskému kráľovstvu, sa netýka iba praxe holandských orgánov, čiže ich uplatňovania účinného práva, ale tiež samo­ tnej právnej úpravy. Na prvý pohľad je zložité rozlíšiť právny text od výkladu uskutočne­ ného orgánmi, ktoré ho uplatňujú. Okrem 59. V tomto smere sa mi s výhradou, že toho, Komisia neformuluje svoju žalobu holandská právna úprava rešpektuje zásadu príliš jasne. Zdá sa však, že holandskej proporcionality, zdá, že podľa ustálenej právnej úprava v podstate vytýka prezumo¬ judikatúry je podmienenie obohacovania vanie nebezpečnosti predmetných šiestich potravín o výživové látky predchádzajúcim výživových látok. Inými slovami, pre potra­ povolením prípustné, aj keď predstavuje vinu obsahujúcu jednu zo šiestich výživových prekážku voľnému pohybu tovaru. 73 Tvrde­ látok by bolo nemožné získať povolenie na nie uvedené Holandským kráľovstvom týka- uvedenie na trh nielen z dôvodu praxe holandských orgánov, ale tiež preto, že účinná holandská právna úprava nepone­ cháva priestor odlišnému výkladu. 73 — Pozri predovšetkým rozsudky Sandoz, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 17; Muller a i.,už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 23; zo 16. júla 1992, Komisia/ Taliansko, C-95/89, Zb. s. I-4545, body 8 až 10; z 23. septembra 2003, Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 44, a z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 72 — Článok 5 výnosu o pridávaní mikroživín do potravín. 70.

I - 11394

KOMISIA/HOLANDSKO

behandeling van levensmiddelen (výnos na vykonanie Warenwet o príprave a spracovaní potravín) z 10. decembra 1992 a Warenwetbesluit Toevoeging micro-voedingsstoffen aan levensmiddelen (výnos na vykonanie Warenwet o pridávaní mikroživín do potravín) z 24. mája 1996, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 30 a 36 Zmluvy ES (zmenené, teraz články 28 ES a 30 ES), keďže jeho prax zakladá nebezpečnosť výživových látok na kritériu výživovej potreby obyvateľstva a nestanovuje, aby bolo vykonané predchádza­ júce vyhodnotenie osobitného rizika vyvolaného každou výživovou látkou.

2) Holandské kráľovstvo si tým, že prijalo právnu úpravu o prídavných potravi­ nových látkach (výnos o príprave a spracovaní potravín z 10. decembra 1992 a výnos z 24. mája 1996 o pridávaní mikroživín do potravín), podľa ktorej potraviny zákonne vyrobené a uvedené na trh v inom členskom štáte, obohatené o vitamín A (vo forme retinoidov), vitamín D, kyselinu listovú, selén, med' a zinok, ktoré nie sú náhradnými alebo obnovenými výrobkami, nemôžu byť v zmysle daných výnosov predávané na holandskom trhu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 30 a 36 Zmluvy, keďže jeho právna úprava zakladá nebezpečnosť výživových látok na kritériu výživovej potreby obyvateľstva a nestanovuje, aby bolo vykonané predchádzajúce vyhodnotenie osobitného rizika vyvolaného každou výživovou látkou."

I - 11396