C-46/02

FIXTURES MARKETING

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 8. júna 2004 1

I — Úvodné poznámky II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

2. Článok 1 smernice obsahuje ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti smernice. Okrem iného stanovuje:

1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je jedným zo štyroch súbežne prebiehajúcich konaní 2týkajúcich sa výkladu „1. Táto smernica sa vzťahuje na právnu smernice Európskeho parlamentu a Rady ochranu databáz v akejkoľvek forme. 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz 3(ďalej len „smernica"). Predmetom tohto, ako aj ostatných konaní, je ochrana poskytovaná právom sui generis a jeho roz­ sah v oblasti stávkových hier.

5. Opakovaná alebo systematická extrakcia alebo reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy zahrňujúca konanie, ktoré je a) »extrakcia' znamená trvalý alebo v rozpore so zvyčajným využívaním databázy dočasný transfer celého obsahu data­ alebo, ktoré neprimerane poškodzuje opráv­ bázy alebo jej podstatnej časti na ďalší nené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú nosič, a to akýmkoľvek prostriedkom dovolené." alebo akoukoľvek formou;

4. Článok 8, ktorý upravuje práva a povinnosti oprávnených užívateľov, b) ,reutilizácia' znamená akúkoľvek formu v odseku 1 uvádza: sprístupnenia verejnosti celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti roz­ širovaním duplikátov, nájmom, pria­ mym prepojením alebo inými formami prenosu. Prvý predaj duplikátu data­ bázy, v rámci spoločenstva majiteľom „1. Zostavovateľ databázy sprístupnenej práva alebo s jeho súhlasom, vyčerpáva verejnosti akýmkoľvek spôsobom

I - 10368

FIXTURES MARKETING

nemôže brániť oprávnenému používate­ „Autor ľovi databázy v extrakcii alebo reutilizá- cii nepodstatných častí jej obsahov, zhodnotených kvalitatívne alebo kvanti­ tatívne, a to na akékoľvek účely. Pokiaľ má oprávnený používateľ súhlas s extrakciou a reutilizáciou časti data­ 1) zoznamov, tabuliek, programov a iných bázy, ustanovenie tohto odseku sa podobných podkladov, ktoré zhromažďujú vzťahuje len na takúto časť." údaje vo veľkom množstve alebo

5. Článok 9 stanovuje, že členské štáty môžu 2) databázy, ktorej získanie, overenie alebo určiť výnimky z práva sui generis. prezentácia obsahu vyžaduje podstatný vklad,

ciation Premier League Limited" a „The B — Osobitná časť Football League Limited" a v Škótsku „The Scottish Football League". Premier League a Football League (pozostávajúce z Divízie jedna, Divízie dva a Divízie tri) zahŕňajú celkom štyri ligy. Pred začiatkom každej sezóny sú zostavené rozpisy zápasov, ktoré sa majú počas sezóny hrať v jednotlivých ligách. Údaje sa uchovávajú elektronicky a sú individuálne prístupné. Rozpisy zápasov sú 10. Toto prejudiciálne konanie súvisí so okrem iného uvedené v tlačených brožúrach, žalobou Fixtures proti Oy Veikkaus Ab (ďalej zoradené jednak chronologicky a jednak len „Veikkaus"). Podľa údajov vnútroštát­ podľa každého mužstva zúčastňujúceho sa neho súdu používal Veikkaus v období rokov príslušnej ligy. Dvojice sú označené vo forme 1998 - 1999 každý týždeň priemerne štvrtinu X — Y (napr. Southampton — Arsenal). údajov o súťažiach Premier League Každú sezónu sa hrá približne 2 000 zápasov a ostatných líg pre svoje stávkové hry počas 41 týždňov. (Vakioveikkaus, Tulosveto, Pitkäveto a Moniveto). Vakioveikkaus a Pitkäveto pri­ tom používali najmä údaje o súťažiach Pre­ mier League a prvej ligy a príležitostne aj údaje o hrách nižších líg. Podiel týždenne používaných údajov sa pohyboval približne okolo dvoch tretín pri Premier League a jednej tretiny pri prvej lige. Pre Tulosveto a Moniveto bolo tiež použitých niekoľko málo zápasov. V uvedenom čase používal Veikkaus každý týždeň približne 80 zápasov pre svoje stávkové hry, pričom išlo nielen o futbalové zápasy v Anglicku, ale aj v iných európskych krajinách, zápasy v ľadovom hokeji a podobne.

12. V rozsudku (S 94/8994) rozhodol Kärä­ jäoikeus Vantaa, že rozpisy zápasov sú v zmysle § 49 ods. 1 autorského zákona účinného v rozhodnom čase zoznamom, ktorý obsahuje veľké množstvo údajov. Käräjäoikeus zároveň konštatoval, že ochrana zoznamov sa vzťahuje iba na ich rozmnožovanie. Pri preverovaní, či bola použitá podstatná časť rozpisu zápasov, bolo potrebné zohľadniť stávkové tabuľky v ich celku. Vnútroštátny súd dospel k záveru, že 14. Tekijänoikeusneuvosto (Rada pre autor­ došlo k porušeniu ochrany zoznamov ské práva), na ktorú podal vnútroštátny súd a žalobe vyhovel. Hovioikeus Helsinki žiadosť o stanovisko, zdôraznila, že ochrana naproti tomu v rozsudku (S 96/1304) roz­ stanovená fínskou právnou úpravou nevyža­ hodol, že ochrana zoznamov nebola poru­ duje, aby databáza zodpovedala definícii šená, pretože údaje pre zostavenie stávko­ uvedenej v článku 1 ods. 2 smernice. vých tabuliek pochádzali z rôznych zdrojov Ochrana databáz sa poskytuje vtedy, keď je a boli overené priamo v Anglicku, keďže na získanie, overenie a prezentáciu obsahu medzi údajmi v stávkových tabuľkách databázy potrebný podstatný vklad. Na a hracími rozpismi boli odchýlky; okrem základe uvedeného rozsudku Hovioikeus toho stávkové tabuľky neboli ďalej potrebné, Helsinki o ochrane zoznamov dospela Teki­ keď sa dotknutý zápas už konal. Hovioikeus jänoikeusneuvosto k záveru, že predmetné

I - 10371

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-46/02

rozpisy zápasov je potrebné považovať za prípade v súvislosti so „získaním" databázu aj podľa článku 49 ods. 1 bodu 2 a „vkladom do získania" sa vklad musí autorského zákona a že na získanie, overenie vzťahovať na určenie dátumov zápasov a prezentáciu obsahu databázy je potrebný a súperiacich dvojíc mužstiev podstatný vklad, ale že konanie spoločnosti a že niektoré z vkladov, ktoré sa týkajú Veikkaus neporušuje ochranu priznanú tejto zostavenia rozpisu zápasov sa nezohľad­ databáze. ňujú pri posúdení toho, či sú splnené kritéria ochrany?

V — O prípustnosti 19. Z mnohých pripomienok predložených podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora, vyplýva, že informácie v uznesení vnútro­ štátneho súdu umožňovali členským štátom - nakoniec aj Komisii - vyjadriť sa účelným spôsobom k otázkam položeným Súdnemu dvoru. 17. Podľa názoru Komisie vnútroštátny súd nedostatočne objasnil faktický rámec. Nie je preto jasné, aký vzťah existuje medzi Premier League a Football League na jednej strane a spoločnosťou Fixtures na druhej strane, najmä nie je dostatočne objasnený základ a rozsah práv spoločnosti Fixtures na prístup k databáze oboch líg. Okrem toho chýbajú údaje vnútroštátneho súdu k otázke, či Veikkaus extrahovala obsah databázy a/alebo 20. V niektorých ohľadoch sa položené ho reutilizovala. Napokon, prejudiciálne otázky ani tak netýkajú výkladu práva otázky sa čiastočne týkajú použitia ustano­ Spoločenstva, inými slovami smernice, ako vení smernice na konkrétny skutkový stav. skôr uplatnenia smernice na konkrétny skutkový stav. Pokiaľ ide o tento aspekt, musím súhlasiť s názorom Komisie, že to nie je úlohou Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 ES, ale úlohou vnútroštátneho súdu a že v tomto prípade sa Súdny dvor musí obmedziť na výklad práva Spoločenstva.

18. K týmto námietkám Komisie je potrebné uviesť, že informácie uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nesmú umožniť iba Súdnemu dvoru, aby dal užitočné odpovede, ale musia tiež vládam členských štátov, ako aj ďalším oprávneným subjektom poskytovať možnosť predložiť pripomienky tak, ako to upravuje článok 23 Štatútu Súdneho dvora. Súdny dvor musí dohliadať nad tým, aby táto 21. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho možnosť bola zachovaná, berúc do úvahy dvora je totiž v konaniach podľa článku 234 skutočnosť, že na základe už uvedených ES, ktorý sa zakladá na jasnom rozdelení ustanovení sú oprávneným subjektom doru­ úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym čované iba rozhodnutia vnútroštátnych dvorom, akékoľvek posudzovanie skutko­ súdov 4 . vého stavu vecou vnútroštátneho súdu . 5

23. Prejudiciálne otázky položené vnútro­ štátnym súdom sa týkajú výkladu súborov ustanovení smernice a hlavne výkladu urči­ tých pojmov. Posudzované záležitosti patria do rozličných oblastí a v dôsledku toho musia byť roztriedené. Zatiaľ čo niektoré otázky sa týkajú vecnej pôsobnosti smernice, 26. Tento rozdiel sa nachádza aj iné sa týkajú podmienok priznania práva sui v odôvodneniach smernice. Odôvodnenie generis a jeho obsahu. č. 17 sa týka pojmu databáza a odôvodnenie č. 19 sa týka práva suigeneris. Treba pripustiť, že tam uvedené príklady neilustrujú práve najlepšie dôležitý rozdiel: 6 — Porovnaj rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN, C-448/01, zb. s. I-14527, bod 59. tak napríklad záznam hudobného diela ani

I - 10374

FIXTURES MARKETING

nie je databázou, naproti tomu kompilácia prijatá až roku 1996. Ako vyplýva z procesu hudobných záznamov nie je predmetom vedúceho k prijatiu smernice a najmä ochrany. To však vyplýva zo samotnej z dokumentov Komisie, smernica sa inšpiro­ skutočnosti, že v tomto prípade nejde vala predovšetkým Bernským dohovorom o databázu. v revidovanom znení.

I - 10375

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-46/02

31. Úmysel zákonodarcu Spoločenstva, ako materiálov. Takúto požiadavku formuloval vyplýva z legislatívneho procesu vedúceho Parlament, ale neosvojila si ju ani Rada a ani k prijatiu smernice 8 môže tiež slúžiť na Komisia. Požiadavky kvantitatívnej povahy podporu extenzívneho výkladu. sú upravené iba v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany právom sui generis, a to v článku 7 ods. 1, ktorý vyžaduje „podstatný vklad".

32. Pre určenie zmyslu pojmu „databáza" je však nevyhnutné splnenie troch podmienok stanovených v článku 1 ods. 22.

35. V tomto konaní treba skôr preskúmať, či je splnená podmienka nezávislosti údajov alebo materiálov.

37. Po druhé smernica sa vzťahuje len 39. Pojem „databáza" v článku 1 ods. 2 musí zbierky údajov alebo materiálov, ktoré boli byť z tohto dôvodu vykladaný extenzívne. usporiadané systematicky alebo metodicky. Obmedzenia však vyplývajú z podmienok, V odôvodnení č. 21 sa jednoznačne uvádza, ktorým článok 7 ods. 1 smernice podriaďuje že tieto materiály nemusia byť nevyhnutne priznanie ochrany. fyzicky uložené. Táto podmienka má vylúčiť náhodné zoskupenia údajov a zabezpečiť, aby boli chránené iba plánované zbierky úda­ jov 12 , teda údaje usporiadané podľa určitých kritérií 13. Stačí, ak sú údaje štruktúrované a k ich usporiadaniu dôjde až po použití prí­ slušného vyhľadávacieho programu 14 , a teda v zásade prostredníctvom triedenia, a prípadne indexácie. Chránené sú tak statické, ako aj dynamické 15 databázy.

B — Predmet ochrany: Podmienky (prvá prejudiciálna otázka)

40. Na to, aby sa na databázu vzťahovala ochrana právom sui generis podľa článku 7 smernice, musí spĺňať definičné znaky sta­ novené týmto ustanovením. Toto konanie sa týka výkladu niektorých z uvedených znakov.

38. Po tretie článok 1 ods. 2 smernice vyžaduje, aby boli údaje „individuálne prí- stupn[é] elektronickými alebo inými pro­ striedkami." Teda iba na ukladanie údajov sa nevzťahuje pojem „databáza" v zmysle článku 1 ods. 2 smernice.

41. V tejto súvislosti treba poukázať na 12 — LEISTNER, M.: Der Rechtschutz von Datenbanken im odbornú diskusiu o otázke, či právo SMI' deutschen und europäischen Recht, 2000, s. 53 a nasl. 13 — VON LEWINSKI, S.: In: WALTER, M. M. (Ed.): Europäi­ generis chráni výkon, teda v zásade činnosť sches Urheberrecht, 2001, bod 20 o článku 1 smernice zostavovania databázy alebo výsledok tejto o ochrane databáz. 14 — SPEYART, H. M. H. „De databank-richtlijn en haar gevolgen činnosti. V súvislosti s touto otázkou treba voor Nederland, In: Informatierecht — AMI 1996, s. 151 poznamenať, že smernica chráni databázy, (155). 15 — VON LEWIŃSKI: uż citované dielo v poznámke pod čiarou resp. ich obsah, ale nie v nich obsiahnuté 13, bod 6 o článku 1. informácie ako také. V konečnom dôsledku

44. Kľúčovým pojmom pre určenie rozsahu ochrany poskytovanej právom sui generis je výraz „podstatný vklad" v článku 7 ods. 1 42. Podmienky upravené v článku 7 smer­ smernice. Tento definičný znak je ďalej nice sú dodatočnými podmienkami k tým, upresnený tak, že vklad má byť „kvalitatívne ktoré stanovuje článok 1 ods. 2. Z nich alebo kvantitatívne" podstatný. Smernica vyplývajúca definícia predmetu ochrany je však neobsahuje legálne definície týchto užšia ako definícia „databázy" v zmysle dvoch alternatív. Právna teória požadovala článku 1. v tomto zmysle od Súdneho dvora objas­ nenie. Táto požiadavka je úplne opodstat­ nená, pretože iba takéto objasnenie zabez­ pečí autonómny a jednotný výklad na úrovni Spoločenstva. Nemožno samozrejme zabú­ dať na to, že uplatnenie kritérií výkladu je v konečnom dôsledku vecou vnútroštátneho súdu, čo nevyhnutne zahŕňa riziko odlišného uplatňovania. 43. Nové právo sui generis zavedené smer­ nicou je inšpirované škandinávskym právom katalógu a holandským „geschriftenbescher­ ming". Táto súvislosť nás však nesmie mylne viesť k tomu, aby sme preniesli nazeranie na tieto skoršie ustanovenia rozpracované v právnej teórii a judikatúre na smernicu. Smernica by mala slúžiť skôr ako pomôcka pre výklad vnútroštátneho práva, dokonca aj v tých členských štátoch, ktoré mali podobné ustanovenia pred prijatím smernice. Aj 45. Ako vyplýva z konštrukcie článku 7 ods. v týchto členských štátoch musel byť totiž 1 smernice, pojem „podstatný vklad" treba vnútroštátny právny poriadok uvedený do vykladať v relatívnych pojmoch. V súlade súladu s ustanoveniami smernice. s odôvodnením spoločnej pozície, v ktorej sa uvedené ustanovenie objavilo vo svojej konečnej verzii, majú byť chránené vklady do získania údajov a zostavenia obsahu 17 16 — GRÜTZMACHER, M.: Urheber-, Leistungs- und Sui-gene- databázy. . ris-Schutz von Datenbanken, 1999, s. 329: KOUMANTOS, G.: Les bases de données dans la directive communautaire, In: Revue internationale du droit d'auteur 1997, s. 79 (117). Naproti tomu pozerajú mnohí na vklady ako na predmet ochrany (pozri napríklad VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 13, bod 3 o článku 7, a spisy citované 17 — Spoločná pozícia (ES) č. 20/95 prijatá Radou 10. júla 1995, Grützmacherom na strane 329 v poznámke pod čiarou 14). č. 14.

50. Viacerí účastníci konania vychádzali vo svojich písomných pripomienkach z takzvanej „teórie spin off', podľa ktorej sa na vedľajšie produkty nevzťahuje ochrana poskytovaná právom. Je prípustné chrániť iba príjmy, ktoré slúžia na amortizáciu vkladov. Títo účastníci konania poukázali na to, že sporná databáza bola potrebná na organizo­ 48. Aj pojem „podstatný" treba vykladať vanie športových súťaží, čo znamená, že bola v relatívnych pojmoch, po prvé vo vzťahu k nákladom a ich amortizácii 18 a po druhé vo vzťahu k rozsahu, povahe a obsahu databázy 19 20 — VON LEWINSKI: nż citované dielo v poznámke pod čiarou a k oblasti, do ktorej patrí . 13. bod 11 o článku 7. 21 — KRÄHN: už citované dielo v poznámke pod čiarou 9, s. 138 a nasl.; LEISTNĽR: už citované dielo v poznámke pod čiarou 10, s 958. 22 — KARNELL, G. W. G.: The European Sui Generis Protection 18 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou of Data Bases, In: Journal of the Copyright Society of the U.S. 13, bod 9 o článku 7. A., 2002, s. 994. 19 — KOUMANTOS: už citované dielo v poznámke pod ciaron 16. 23 — VAN MANEN, J.: Substantial investments. In: Allied and in s. 119. friendship: for Teartse Schaper, 2002, s. 123 (125).

I - 10379

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-46/02

zostavená na tento účel. Účelom vkladu bolo off”. Ustanovenia smernice sú a zostávajú pri teda organizovanie súťaží a nie, alebo nie jej výklade rozhodujúce. výlučne, zostavenie databázy. Vklad by bol vynaložený v každom prípade, pretože exi­ stuje povinnosť takú organizáciu zabezpečiť. Databáza je teda iba vedľajším produktom na inom trhu.

53. No dokonca ani v ostatných odôvodne­ niach smernice, ktoré odkazujú na vklad 24 — Pozri bližšie HUGENHOLTZ, P. B.: De spin-off theorie a zdôrazňujú jeho význam, ako sú odôvod­ uitgesponnen, In: Tijdschrift voor auteurs-, media- & informatierecht 2002, s. 161 a nasl. nenia č. 12, 19 a 40, nie je žiaden náznak

I - 10380

FIXTURES MARKETING

toho, že by ochrana databázy závisela od jej kami a nemožno ho vyžadovať v mene účelu. smernice.

56. V konaní vo veci samej treba určiť, či došlo k podstatnému vkladu, a to uplatnením vyššie uvedených kritérií na konkrétny skut­ kový stav. V súlade s rozdelením právomoci 54. Okrem toho v praxi môžu existovať v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 zostavovatelia, ktorí pri zostavovaní databázy ES, je toto úlohou vnútroštátneho súdu. sledujú niekoľko účelov. Môže sa stať, že V každom prípade sa posúdenie vkladov do vynaložené vklady nemožno priradiť databázy musí vzťahovať na okolnosti, ktoré k určitému jednotlivému účelu alebo ich treba zohľadniť pri zostavovaní rozpisov nemožno od seba oddeliť. V takomto prípade zápasov, ako sú príťažlivosť hry pre divákov, by kritérium účelu databázy neposkytlo záujmy organizátorov stávkových hier, mar­ jednoznačné riešenie. Vklad by bol totiž ketingové činnosti zo strany asociácií, buď chránený nezávisle od existencie iného ostatné podujatia v oblasti v plánovaný deň, účelu alebo by bol úplne zbavený ochrany vhodné geografické rozvrhnutie zápasov z dôvodu tohto iného účelu. Kritérium účelu a snaha vyhnúť sa problémom súvisiacim sa teda ukazuje buď ako nepraktické alebo s verejným poriadkom. Napokon je potrebné nezlučiteľné s účelom smernice. Vylúčenie zohľadniť počet zápasov. Dôkazné bremeno ochrany databáz, ktoré slúžia niekoľkým uskutočneného vkladu je na účastníkovi účelom, by bolo v rozpore s cieľom, ktorým konania domáhajúcom sa ochrany právom je poskytovanie podnetov ku vkladom. sui generis. Vklady v multifunkčných databázach by tým boli masívne znevýhodnené.

62. Ak začneme s pojmom „Beschaffung" (získanie) použitým v nemeckej verzii článku 7 ods. 1, ten sa môže týkať iba existujúcich údajov, pretože sa môže uplatniť iba na niečo, čo už existuje. V uvedenom zmysle 59. Konanie vo veci samej sa týka často „Beschaffung" je presným opakom „Erschaf­ diskutovaného právneho problému, teda či - fung" (vytvorenie). Rozbor znenia portugal­ a ak áno, za akých podmienok - a v akom skej, francúzskej, španielskej a anglickej rozsahu chráni smernica nielen existujúce verzie, ktoré sú všetky založené na latinskom údaje, ale tiež údaje novovytvorené zostavo- „obtenere", t. j . získať, vedie k rovnakému vateľom databázy. Ak by sa získanie malo záveru. Fínska a dánska verzia tiež naznačujú vzťahovať iba na existujúce údaje, ochrana reštriktívny výklad. Extenzívny výklad vkladu by zahŕňala iba tieto údaje. Ak teda nemeckej a anglickej verzie zastavaný viac­ vezmeme za základ tento výklad získania, erými účastníkmi konania je preto ochrana databázy v konaní vo veci samej nesprávny. závisí od toho, či boli získané existujúce údaje. 26 — CALAME, A. E.: Der rechtliche Schutz von Datenbanken unter besonderer Berücksichtigung des Rechts der Europäi­ schen Gemeinschaften, 2002, s. 115, poznámka 554. 25 — GUGLIELMETTI, G.: La tutela delle banche dati con diritto 27 — GRÜTZMACHER: už citované dielo v poznámke pod čiarou sui generis nella direttiva 96/9/CE, In: Contratto e impresa. 16, s. 330 a nasl; LEISTNER: už citované dielo v poznámke Europa, 1997, s. 177 (184). pod čiarou 12, s. 152.

I - 10382

FIXTURES MARKETING

dzajú až v odôvodnení č. 40. 30 — K zastávaným názorom pozri HUGENHOLTZ: už citované dielo v poznámke pod čiarou 24, s. 161 (164, poznámka 19).

I - 10383

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-46/02

vtedy, keď k získaniu došlo pôvodne na účel 69. Dokonca aj keby boli uvedené činnosti inej činnosti, ako je zostavenie databázy. klasifikované ako vytvorenie nových údajov, Smernica totiž chráni získanie údajov aj mohlo by napriek tomu ísť o „získanie" v prípade, keď údaje neboli získané na účely v zmysle článku 7 ods. 1 smernice. Bolo by databázy 31. Z toho vyplýva, že ochrana by sa tomu tak v prípade, ak by sa vytvorenie mala vzťahovať aj na externú databázu, ktorá údajov uskutočnilo v rovnakom čase ako ich je odvodená z internej databázy. spracovanie a bolo by od neho neoddeliteľné.

3) „Overenie" v zmysle článku 7 ods. 1 smernice

I - 10384

FIXTURES MARKETING

4) „Prezentácia" v zmysle článku 7 ods. 1 zohľadniť pri výklade zakázaných konaní. smernice Z tohto dôvodu nadobúdajú legálne definície v článku 7 ods. 2 smernice osobitnú dôleži­ tosť.

72. Predmetom práva sui generis je okrem „získania" a „overenia" obsahu databázy aj jej „prezentácia". K tomu patrí nielen prezentá­ cia pre užívateľov databázy, teda externá schéma, ale aj koncepčná schéma ako 74. Na prvý pohľad článok 7 smernice štruktúrovanosť obsahu. Lepšiemu spracova­ obsahuje dve skupiny zákazov alebo, niu údajov slúžia spravidla indexové systémy z pohľadu nositeľa práva, teda zostavovateľa a tezaurus. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 20, databázy, dve odlišné kategórie práv. Zatiaľ ochrana podľa smernice sa môže vzťahovať aj čo odsek 1 stanovuje právo zamedziť pou­ na také prvky, ktoré sa týkajú vyhľadáva­ žitiu podstatnej časti databázy, odsek 5 nia 3 2 . zakazuje určité konania týkajúce sa nepod­ statných častí databázy. Na základe vzťahu medzi podstatným a nepodstatným môže byť tiež odsek 5 chápaný ako výnimka z výnimky vyplývajúcej z odseku 1 3 4 . Odsek 5 by mal vylúčiť obchádzanie zákazu stanoveného odsekom 1 3 5a teda môže byť kvalifikovaný aj ako ochranná klauzula 3 6 .

C — Obsah práva sui generis

80. Ani článok 7 ods. 1, ani článok 7 ods. 5 smernice nestanovujú vyššie uvedenú pod­ mienku výslovne ani na ňu nijako neodka­ zujú. Skutočnosť, že v článku 1 ods. 2 je uvedený výslovný odkaz na „systematické alebo metodické" usporiadanie, zatiaľ čo 1) Podstatné alebo nepodstatné časti data­ v článku 7 nie je uvedený žiadny taký odkaz, bázy (tretia prejudiciálna otázka) skôr naznačuje opačný záver, teda, že úmy­ slom zákonodarcu Spoločenstva nebolo určiť uvedené kritérium za podmienku uplatnenia článku 7.

a) Všeobecné poznámky

78. V konaní bolo uvádzané, že článok 7 ods. 81. Okrem toho samotný účel smernice 1 smernice zakazuje iba konania, ktoré vedú vylučuje také dodatočné kritérium.

I - 10386

FIXTURES MARKETING

82. Ochrana poskytnutá článkom 7 by bola kritériom pre posúdenie legálnosti konaní, takýmto dodatočným kritériom oslabená, ku ktorým došlo v súvislosti s databázou. pretože zákaz stanovený uvedeným článkom Preto je v zásade nesprávny názor, že by mohol byť obchádzaný jednoduchým smernica nechráni údaje, ktoré sú zostavené pozmenením častí databázy. v modifikovanej forme alebo inak štruktúro­ vané.

kvantity, ale je podstatná z hľadiska kvality. 91. Ďalej vzniká otázka, či kvantitatívne Tvrdenie, že musí vždy existovať kvantita­ posúdenie možno kombinovať tívne minimum treba teda zamietnuť. s kvalitatívnym posúdením. Samozrejme, táto otázka vzniká iba v prípadoch, keď je kvalitatívne posúdenie možné. Ak je tomu tak, nič nebráni posúdeniu dotknutých častí oboma metódami.

89. Kvantitatívna alternatíva musí byť chá­ paná tak, že vyžaduje určenie rozsahu časti databázy dotknutej zakázaným konaním. To nastoľuje otázku, či sa vyžaduje relatívne alebo absolútne posúdenie. Inými slovami, či musí byť uskutočnené porovnanie predmet­ 92. Pri kvalitatívnom posúdení je v každom ného množstva s celým obsahom databázy 37 prípade rozhodujúca technická alebo ekono­ alebo či je potrebné posúdiť dotknutú časť mická hodnota 39. Môže sa teda zohľadniť aj samostatne. časť, ktorá síce nemá nijaký veľký rozsah, ale je podstatná svojou hodnotou. Napríklad, pokiaľ ide o hodnotu zoznamov v oblasti športu, môže uviesť ich úplnosť a presnosť.

94. S prihliadnutím na účel sledovaný člán­ 97. Nemožno však pripustiť, aby otázka, či je kom 7 smernice, teda ochranu vkladu, bude dotknutá podstatná časť, závisela od závaž­ musieť byť pri posudzovaní toho, či bola nosti spôsobenej škody. 45 Príslušný odkaz dotknutá podstatná časť, vždy zohľadnený v odôvodnení, a síce na konci odôvodnenia vklad vynaložený zostavovateľom databázy 41. č. 42, nestačí na to, aby stanovil hranicu Z odôvodnenia č. 42 totiž vyplýva, že cieľom ochrany tak vysoko. Je okrem toho diskuta­ zákazu extrakcie a reutilizácie je zabrániť bilné, či sa vôbec možno opierať o „značnú poškodeniu vkladov 42. škodu" ako o kritérium pre definovanie podstatnosti, pretože odôvodnenie č. 42 by mohlo byť vykladané aj tak, že „značná škoda" sa považuje za dodatočnú podmienku v prípadoch, v ktorých je dotknutá podstatná časť, teda v prípadoch, keď už bol podstatný charakter preukázaný. Dokonca ani „vážne ekonomické a technické dôsledky" zakáza­ ných konaní, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 8, nemôžu odôvodňovať príliš prísne 95. Teda vklady a najmä náklady na získanie posudzovanie vo vzťahu ku škode. Obe údajov môžu byť tiež faktorom pri posudzo­ odôvodnenia slúžia skôr na zdôraznenie vaní hodnoty dotknutej časti databázy 43. hospodárskej nevyhnutnosti ochrany data­ báz.

96. Smernica neobsahuje žiadnu legálnu definíciu hranice, po prekročení ktorej sa časť stáva podstatnou. Podľa jednomyseľného názoru právnej teórie zákonodarca Spolo­ čenstva zámerne ponechal takéto vymedze­ nie judikatúre 44.

101. Z práva zostavovateľa zamedziť určitým konaniam zakotveného v článku 7 ods. 1 smernice vyplýva zákaz takých konaní, teda extrakcie a/alebo reutilizácie. Tieto konania sú preto označené za „nedovolené" vo viac­ erých odôvodneniach 46.

99. Výklad preto rešpektuje účel práva sui generis len vtedy, ak je urobené porovnanie na rovnakom časovom základe tak pre dotknutú časť, ako aj pre celok. Takéto porovnanie sa môže vykonať buď na týžden­ nom základe alebo na sezónnom základe. Pokiaľ je dotknutá viac ako polovica zápasov, môže byť dotknutá časť v každom prípade 102. Budem sa teraz venovať výkladu označená za podstatnú. Ale aj menšia časť pojmov „extrakcia" a „reutilizáda". V tejto ako polovica, posudzovaná vo vzťahu ku súvislosti je potrebné vyložiť zodpovedajúce všetkým zápasom dohromady, môže posta­ legálne definície v článku 7 ods. 2 smernice. čovať, pokiaľ je podiel v niektorých kategó­ Treba mať tiež na zreteli cieľ smernice riách, ako napríklad v Premier League, vyšší. zaviesť nový druh práva. Túto pomôcku bude treba zohľadniť ako usmernenie pri výklade oboch pojmov.

103. Pre obe zakázané konania platí, že nezáleží na cieli alebo úmysle používateľa obsahu databázy. Nie je rozhodujúce ani to, 100. V prípade absolútneho posudzovania či je použitie čisto obchodné alebo nie. by dotknuté časti museli byť sčítané až do Rozhodujúce sú iba definičné znaky oboch dosiahnutia vyššie uvedenej hranice, po legálnych definícií. prekročení ktorej sú časti podstatné. Takto je možné zistiť okamih, od ktorého možno hovoriť o tom, že sú dotknuté podstatné časti. 46 — Pozri napríklad odôvodnenia č. 8, 41 42, 45 a 46.

107. Odporcovia rozsiahlej ochrany zosta- vovateľa databázy majú obavy, že rozsiahla ochrana spôsobuje nebezpečenstvo vytvore­ nia monopolov, najmä v prípade dovtedy voľne prístupných údajov. Napríklad zosta­ vovateľ, ktorý má dominantné postavenie na trhu, by mohol toto postavenie zneužiť. V tejto súvislosti treba mať na zreteli to, že 105. V tejto súvislosti treba poukázať na smernica nebráni uplatňovaniu pravidiel chybu v konštrukcii smernice 47. Keďže sa h o s p o d á r s k e j súťaže p r i m á r n e h o legálna definícia článku 7 ods. 2 vzťahuje tak a sekundárneho práva. Konanie v rozpore na celok, ako aj na podstatnú časť, zbytočne s pravidlami hospodárskej súťaže zo strany opakuje podmienku stanovenú článkom 7 zostavovateľov databáz stále podlieha uvede- ods. 1. V kombinácii s článkom 7 ods. 5 ným p r a v i d l á m . To vyplýva tak dokonca legálna definícia stanovená v článku z odôvodnenia č. 47, ako aj z článku 16 7 ods. 2 obsahuje rozpor. Článok 7 ods. 5 ods. 3 smernice, podľa ktorých má Komisia totiž zakazuje extrakciu a reutilizáciu nepod­ overiť, či uplatňovanie práva sui generis statných častí. Výklad pojmov extrakcie viedlo k zneužitiu dominantného postavenia a reutilizácie so zreteľom na legálnu definíciu alebo k inému narušeniu slobodnej hospo­ v článku 7 ods. 2 prináša zvláštny výsledok, dárskej súťaže. že článok 7 ods. 5 zakazuje určité konania vo vzťahu k nepodstatným častiam, iba keď sa také konania týkajú celku alebo podstatných častí.

108. V tomto konaní bola tiež nastolená otázka právneho režimu voľne dostupných údajov. V tejto súvislosti vlády, ktoré vstúpili do konania, vyjadrili názor, že smernica nechráni verejné údaje.

111. Zatiaľ čo zákaz extrakcie upravený v smernici predpokladá znalosť databázy, nemusí tomu tak byť v prípade reutilizácie. K tejto otázke sa vrátim v súvislosti s reutilizáciou.

115. Okrem toho pojem „extrakcia" nie je možné chápať tak, že na to, aby sa zákaz uplatnil, sa extrahované časti už nesmú nachádzať v databáze. Pojem „extrakcia" však nemožno vykladať ani tak extenzívne, aby a) Pojem „extrakcia" v zmysle článku 7 zahŕňal aj nepriamy prenos. Vyžaduje sa skôr smernice priamy prenos na iný nosič údajov. Na rozdiel od „reutilizácie" sa nevyžaduje žiaden verejný prvok. Stačí aj súkromný prenos.

112. Pojem „extrakcia" v článku 7 ods. 1 48 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 13, bod 19 o článku 7. smernice treba vykladať na základe legálnej 49 — GASTER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 8, bod definície v článku 7 ods. 2 pism. a). 512.

I - 10392

FIXTURES MARKETING

116. Pokiaľ ide o druhý prvok, teda dotknutý nodarca Spoločenstva zdôrazniť, že ochrana predmet databázy („celok alebo podstatná sa má vzťahovať aj na nekomerčné používa­ časť"), je možné odkázať na výklad nie. o podstatnom charaktere.

123. Aj keby však vnútroštátny súd dospel získavania obsahu databázy. Pojem „prenos" k záveru, že údaje sú verejne známe, nebráni preto musí byť vykladaný extenzívne 53. to tomu, aby boli chránené tiež časti databázy obsahujúcej verejne známe údaje.

124. Článok 7 ods. 2 písm. b) smernice obsahuje totiž pravidlá o vyčerpaní práva. Právo sa vyčerpáva iba za určitých podmie­ nok. Jedna z uvedených podmienok je 126. Je na vnútroštátnom súde, aby uplatňo­ opísaná ako „prvý predaj duplikátu data­ val vyššie uvedené kritériá na konkrétne bázy". Z toho možno vyvodzovať, že právo sa skutočnosti konania vo veci samej. vyčerpáva iba prostredníctvom takýchto fyzických predmetov. Ak k reutilizácii dôjde inak ako prostredníctvom rozmnoženiny, duplikátu, nedochádza k vyčerpaniu. Čo sa týka on-line prenosu, uvedená zásada je výslovne zakotvená v odôvodnení č. 43. Ochrana poskytovaná právom sui generis sa teda nevzťahuje iba na prvé „sprístupnenie verejností".

127. Vo vzťahu k prejudiciálnym otázkam treba zdôrazniť, že v prípade, ak nie sú dotknuté podstatné časti, je potrebné pre­ 125. Keďže smernica nestanovuje počet skúmať, či nedošlo k opakovanej použití nasledujúcich po prvom „sprístup­ a systematickej extrakcii a/alebo reutilizácii není verejnosti", nehrá tento počet žiadnu nepodstatných častí (pozri k tomu zodpove­ úlohu. Ak sa teda použitie týka podstatnej dajúce vyjadrenia v mojich návrhoch vo časti obsahu databázy, táto je chránená, aj veciach C-203/02, C-338/02 a C-444/02). keď bola získaná z nezávislého zdroja, ako je printové médium alebo internet, a nie zo samotnej databázy. Na rozdiel od extrakcie 53 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou „reutilizáda" zahŕňa aj nepriame prostriedky 13, bod 38 o článku 7.

3) Z kvalitatívneho a/alebo kvantitatívneho hľadiska podstatná časť obsahu databázy môže byť v zmysle smernice dotknutá aj vtedy, keď údaje z rozpisu zápasov, ktoré sú nevyhnutým podkadom pre kurzové listy, sú použité len raz, počas jediného týždňa a keď príslušné údaje, ktoré sa týkajú zápasov, sú nepretržite počas celej športovej sezóny získavané a overované z iných zdrojov ako je zostavovateľ databázy."

I - 10395