Súdny dvor Európskej únie·11.3.2004

C-55/02

ECLI:EU:C:2004:139

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62002CC0055
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

KOMISIA/PORTUGALSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 11. marca 2004 1

I - Úvod II — Právny rámec

A — Právna úprava Spoločenstva

2. Smernica, ktorá je založená na článku 100 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 94 ES), bola prijatá s cieľom zmierniť vplyvy, ktoré 1. V tomto konaní začatom na návrh Európ môžu mať rozdielne vnútroštátne ustanove skej komisie (ďalej len „Komisia") podľa nia na fungovanie vnútorného trhu (odôvod článku 226 ES, Komisia navrhuje, aby Súdny nenie č. 4). Smeruje k ochrane pracujúcich, dvor určil, že Portugalská republika si pričom zohľadňuje potrebu rovnovážneho nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo hospodárskeho a sociálneho rozvoja v rámci smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 Spoločenstva, ako aj zásady sociálnej politiky o aproximácii právnych predpisov členských upravené v Charte základných sociálnych štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989 (ďalej len „smernica") 2. Súdny dvor má a v článku 117 Zmluvy ES (články 117 až 120 rozhodnúť, či pojem hromadné prepúšťanie Zmluvy ES boli nahradené článkami 136 ES používaný touto smernicou zahrňuje každé až 143 ES) (odôvodnenie č. 2 a 6). prepustenie z dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na osobu zamestnanca, alebo ho možno obmedziť na prepúšťanie zo štrukturálnych, technologických alebo konjunkturálnych dôvodov.

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 3. Na účely tejto veci treba pripomenúť 2 — Ú. v. ES L 225, s. 16. Táto smernica kodifikuje smernicu 75/129/EHS zo 17. februára 1975 zmenenú a doplnenú najmä článok 1 ods. 1 prvý pododsek smernicou 92/56/EHS z 24. júna 1992 (ú v.) ES 1. 245, s. 3). smernice, ktorý stanovuje:

I - 9389

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-55/02

„1. Na účely tejto smernice: ii) alebo počas obdobia 90 dní, aspoň 20 bez závislosti na počte zamestnancov zvyčajne zamestnaných v danom zariadení;

a) ,hromadné prepúšťanie' znamená pre púšťanie vyvolané zamestnávateľom z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných zamestnancov, ak počet nadbytočných pracovných miest je podľa voľby v členských štátoch: 4. Článok 1 ods. 1 druhý pododsek smernice stanovuje, čo sa považuje za takéto prepu stenie. Uvádza, že „na účely výpočtu počtu prepustení stanoveného v prvom pododseku písmena a), ukončenie pracovnej zmluvy, ktoré je vyvolané na podnet zamestnávateľa z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa i) buď počas obdobia 30 dní: nevzťahujú na jednotlivých príslušných pra cujúcich, sa považuje za prepustenie za predpokladu, že ide aspoň o päť prepustení."

— aspoň 10 v zariadeniach, ktoré zamestnávajú viac ako 20 5. Článok 3 ďalej stanovuje: a menej ako 100 zamestnancov,

„1. Zamestnávatelia písomne upovedomia príslušný verejný orgán o každom hromad — aspoň 10 % počtu pracujúcich nom prepúšťaní. v zariadeniach, ktoré zvyčajne zamestnávajú aspoň 100, ale nie viac ako 300 zamestnancov,

Členské štáty však môžu stanoviť, že v prípade plánovaného hromadného prepú šťania, ktoré vyplýva z ukončenia činnosti zariadenia v dôsledku súdneho rozhodnutia, — aspoň 30 v zariadeniach, ktoré je zamestnávateľ povinný písomne upovedo zamestnávajú 300 alebo viac miť príslušný verejný orgán, ak ho tento o to zamestnancov, požiada.

I - 9390

KOMISIA/PORTUGALSKO

Toto oznámenie obsahuje všetky dôležité Členské štáty môžu udeliť príslušnému informácie, ktoré sa týkajú plánovaného verejnému orgánu právomoc skrátiť lehotu hromadného prepúšťania a porád [preroko uvedenú v predchádzajúcom pododseku. vaní — neoficiálny preklad] so zástupcami zamestnancov podľa článku 2, a najmä dôvody prepúšťania, počet pracovníkov, ktorí majú byť prepustení, počet bežne zamestna ných pracovníkov a obdobie, za ktoré sa prepustenie má uskutočniť. 2. Lehotu uvedenú v odseku 1 využije príslušný verejný orgán na nájdenie riešení vzniknutých problémov, ktoré boli spôsobené plánovaným hromad ným prepúšťaním.

2. Zamestnávatelia poskytnú zástupcom zamestnancov kópiu oznámenia uvedeného v odseku 1. 3. Ak je počiatočná lehota uvedená v odseku 1 kratšia ako 60 dní, môžu členské štáty udeliť príslušnému verej nému orgánu právomoc predĺžiť počia točnú lehotu na 60 dní po oznámení, ak problémy spôsobené plánovaným hro madným prepúšťaním nebudú pravde podobne vyriešené v počiatočnom Zástupcovia zamestnancov môžu predložiť období. príslušnému verejnému orgánu všetky poznámky, ktoré môžu mať."

Členské štáty môžu udeliť príslušnému verejnému orgánu väčšie právomoci týkajúce sa predĺženia. 6. Napokon článok 4 uvádza:

Zamestnávateľ musí byť informovaný o predĺžení a dôvodoch, ktoré k nemu viedli, pred uplynutím počiatočnej lehoty uvedenej „1. K plánovanému hromadnému prepúšťa v odseku 1. niu oznámenému príslušnému verejnému orgánu môže dôjsť najskôr 30 dní po oznámení uvedenom v článku 3 ods. 1 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia upravu júce individuálne práva vzhľadom na ozná 4. Členské štáty nemusia uplatniť tento menie o prepustení. článok na hromadné prepúšťanie, ktoré

I - 9391

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-55/02

vyplýva z ukončenia činnosti zariadenia troch mesiacov najmenej s 2 alebo 5 v dôsledku súdneho rozhodnutia". zamestnancami podľa toho, či ide o podnik, ktorý zamestnáva od 2 do 50 zamestnancov alebo viac ako 50 zamestnancov, pokiaľ je toto skončenie odôvodnené definitívnym ukončením činnosti podniku, jedného alebo viacerých oddelení alebo znížením stavu zamestnancov zo štrukturálnych, technolo B — Vnútroštátna právna úprava gických, alebo konjunkturálnych dôvodov" 4.

7. Smernica bola prebratá do portugalského právneho poriadku zákonným dekrétom č. 64 A/89 z 27. februára 1989 o právnej úprave skončenia pracovného pomeru zalo ženého individuálnou pracovnou zmluvou a o uzavretí a zániku pracovnej zmluvy na dobu určitú (ďalej len „LCCL"), zmeneným a doplneným zákonom č. 32/99 z 18. mája 10. Na druhej strane existuje zrušenie pra 1999. covného miesta zo štrukturálnych, technolo gických alebo konjunkturálnych dôvodov v zmysle oddielu II, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 16 LCCT, t. j . ak je počet prepustených zamestnancov nižší ako minimum potrebné pre hromadné 8. Portugalské právo pozná dva druhy hro prepúšťanie. madného prepúšťania: a) „hromadné prepú šťanie" vo vlastnom zmysle slova (oddiel I článok 16 a nasl. LCCL) a b) „skončenie pracovného pomeru z dôvodu zrušenia pracovného miesta zo štrulcturálnych, tech nologických alebo konjunkturálnych dôvo- dov 3a(oddiel II, článok 26 a nasl. LCCL).

11. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, treba 9. Článok 16 LCCL definuje hromadné pripomenúť článok 3 LCCL, ktorý najskôr stanovuje zákaz prepúšťania bez právneho prepúšťanie vo vlastnom zmysle slova takto: dôvodu a následne vymenúva dôvody skon čenia pracovného pomeru. Medzi ne patrí uplynutie dohodnutej doby 5, ktoré má za účinok automatické skončenie pracovného pomeru. „ak zamestnávateľ skončí individuálny pra covný pomer súčasne alebo postupne počas

4 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 5 — V originálnom znení „caducidade", v slovenskom preklade 3 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. „uplynutie doby".

I - 9392

KOMISIA/PORTUGALSKO

12. Medzi spôsoby zániku zmluvy patrí 16. Keďže Komisiu táto odpoveď nepresved absolútna a definitívna nemožnosť pre čila, 29. decembra 2000 zaslala Portugalskej zamestnanca vykonávať prácu alebo pre republike odôvodnené stanovisko, v ktorom zamestnávateľa túto prácu prijímať (článok trvala na svojom názore. 4 LCCL).

17. V liste z 2. apríla 2001 portugalské 13. Pracovná zmluva ďalej zanikne v prípade orgány uznali potrebu čiastočnej zmeny smrti zamestnávateľa, ak právni nástupcovia vnútroštátnej právnej úpravy. Uvedené zomrelého nepokračujú v činnosti, na ktorú orgány však odmietli výhrady týkajúce sa bol zamestnanec prijatý, alebo ak podnik nie možnosti uplatnenia smernice na situácie, je predmetom prevodu (článok 6 LCCL). v ktorých definitívne ukončenie činnosti podniku nezávisí od vôle zamestnávateľa.

III — Skutkový stav a konanie 18. Keďže Komisia nebola spokojná s odpoveďami Portugalskej republiky, podala 22. februára 2002 na Súdny dvor túto žalobu.

14. Výzvou z 28. apríla 1999 Komisia oznámila Portugalskej republike, že podľa jej názoru si tým, že obmedzila pojem hromadného prepúšťania na prepúšťanie zo štrukturálnych, technologických alebo kon junkturálnych dôvodov bez toho, aby tento IV — Právne posúdenie pojem rozšírila na všetky prepúšťania z dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na osobu zamestnanca, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice.

19. Ako bolo uvedené, v tejto veci Komisia Portugalskej republike vytýka, že nesprávne prebrala smernicu tým, že pojem hromadné prepúšťanie obmedzila na prepúšťanie zo štrukturálnych, technologických alebo kon 15. Dňa 18. júna 1999 portugalská vláda junkturálnych dôvodov, priznávajúc tak odpovedala na uvedenú výzvu tak, že si svoje ochrane poskytovanej smernicu užšiu pôsob povinnosti splnila. nosť, ako upravuje článok 1 tejto smernice.

I - 9393

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-55/02

20. Podľa názoru Komisie by portugalská na skončenie pracovného pomeru považo právna úprava takúto ochranu vylúčila najmä vané za rovnocenné prepúšťaniu 7,a na v prípadoch vyhlásenia konkurzu, likvidácie ostatné z nich sa vzťahuje portugalská právna a obdobných konaní, vyvlastnenia, požiaru úprava hromadného prepúšťania. alebo iného prípadu vyššej moci, ako aj v prípade zastavenia činnosti podniku v dôsledku smrti podnikateľa.

23. Pokiaľ ide o moje stanovisko, predovšet kým uvádzam, že tvrdenia portugalskej vlády mi z dôvodov, ktoré následne uvediem, nepripadajú presvedčivé a naopak žalobu Komisie považujem napriek niektorým neur 21. Portugalská republika uznáva dôvodnosť čitostiam za dôvodnú. pripomienok Komisie pokiaľ ide o prípady, v ktorých pracovné zmluvy zanikajú v dôsledku zastavenia činnosti podniku na základe súdneho rozhodnutia v konkurznom konaní, keď likvidácia vedie k definitívnemu ukončeniu činnosti podniku, ktorý nebol speňažený ako celok. 24. Na prvom mieste sa nemôžem prikloniť k tomu, čo mi pripadá ako východiskový bod argumentácie žalovanej vlády, a to k tvrdeniu, že keďže smernica pojem „pre púšťania" nedefinuje, znamená to, že takéto vymedzenie je ponechané vnútroštátnej právnej úprave.

22. Na druhej strane však žalovaná vláda odmieta všetky ostatné výhrady. Podľa jej názoru totiž viaceré zo situácií uvádzaných Komisiou nie sú hromadným prepúšťaním, pretože ich nemožno pripísať vôli zamestná 25. Pripadá mi však zrejmé, že toto tvrdenie vateľa6,na jednu z nich sa úprava smernice by mohlo mať závažné dôsledky, pretože ak nevzťahuje, pretože na ňu treba hľadieť ako by mal každý členský štát slobodu nezávisle si vymedziť pojem prepúšťania, rozsah tohto pojmu by rôzne právne úpravy členských štátov vymedzovali odlišne, čím by vznikalo 6 — Šlo o tieto prípady: samostatný predaj majetku podniku, na riziko vážneho ovplyvnenia cieľov harmoni ktorého majetok bol vyhlásený konkurz a ktorého likvidácia majetku prebieha v prípade, že podnik, ktorý ukončil činnosť zácie sledovaných smernicou. nebol speňažený ako celok: likvidácia úverových inštitúcií, finančných spoločností, investičných spoločností a spoločností spravujúcich investičné fondy; zrušenie verejných hospodár skych podnikov na základe zákonného dekrétu; vyvlastnenie nehnuteľnosti, ktoré má za následok definitívne zastavenie vykonávania činnosti v tejto nehnuteľnosti; zničenie zariadenia 7 — Portugalská vláda odkazuje na prípad, v ktorom sa práca podniku požiarom, ktoré má za následok, že podnikateľ prestane vykonávať v dôsledku smrti a právni nástupcovia nemôže prijímať prácu zamestnanca. odmietnu pokračovať v podnikaní.

I - 9394

KOMISIA/PORTUGALSKO

26. Na druhej strane viem, že z judikatúry ktorým sa rozumie prejav vôle zamestnáva Súdneho dvora v prípadoch, v ktorých teľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného právny akt Spoločenstva používa pojmy bez pomeru, teda pojem, v ktorom je „vôľový toho, aby ich definoval, vyplýva niečo úplne charakter" opatrenia jeho podstatnou náleži iné. Podľa Súdneho dvora totiž „z požiada tosťou. Na základe tohto východiska portu viek jednotného uplatňovania práva Spolo galská vláda vyvodzuje záver, že väčšinu čenstva, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že prípadov vytýkaných Komisiou nemožno znenie ustanovenia práva Spoločenstva, považovať za „prepúšťanie", pretože pra ktoré pre určenie jeho zmyslu a rozsahu covná zmluva zaniká nie z vôle zamestnáva neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo teľa, ale zo zákona. členských štátov, musí byť v celom Spolo čenstve vykladané nezávisle a jednotne s prihliadnutím na kontext ustanovenia a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpra vou" 8.

29. Podľa môjho názoru však takýto záver nie je v súlade so skupinou skutočností, ktoré rozviniem nižšie.

27. Pojem „prepúšťanie" vyskytujúci sa v smernici sa teda musí vykladať „jednotne" a nezávisle, na základe kritérií uvedených Súdnym dvorom.

30. Predovšetkým a vo všeobecnej rovine sa tento záver nejaví koherentny s cieľmi smer nice výslovne uvedenými v jej odôvodnení č. 2, ktoré upresňuje, že akt bol prijatý preto, že „... je dôležité, aby sa väčšia pozornosť sústredila na ochranu pracujúcich...". Toto sa 28. Na základe nesprávneho východiska, má dosiahnuť v súlade s Chartou základných ktoré som práve uviedol, si však portugalská sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva vláda vytvára vlastný pojem prepúšťania, výslovne uvedenou v odôvodnení č. 6 smer nice, ktoré stanovuje, že „dokončenie vnú torného trhu musí viesť k zlepšeniu život ných a pracovných podmienok pracovníkov 8 — Rozsudok z 18. januára 1984. Kkro, 327/82. Zb. s. 107, bod 11. Pozri napokon tiž, rozsudok zo 7. januára 2004. Wells, v Európskom spoločenstve... Toto zlepšenie C-201/02, Zb. s. 1-723, bod 37, v ktorom mal Súdny dvor musí byť uskutočňované všade tam, kde je to príležitosť vysloviť sa v súvislosti s povolením v zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 85/337/EHS: „znenie ustanovenia nutné, vývojom istých aspektov právnej práva Spoločenstva, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov pre určenie jeho zmyslu a dosahu úpravy zamestnania, ako sú ustanovenia musí mať v celom Spoločenstve nezávislý a jednotný výklad...''. o hromadnom prepúšťaní alebo ustanovenia

I - 9395

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-55/02

týkajúce sa konkurzov a vyrovnaní." Tento 33. S prihliadnutím na tieto úvahy teda skôr cieľ by sa dosiahol len čiastočne, ak by boli zastávam názor, že žiadne obmedzenie roz zamestnanci zbavení ochrany na základe sahu ochrany prostredníctvom smernice smernice v prípadoch, v ktorých skončenie nemožno predpokladať alebo nepriamo pracovného pomeru vyplýva z okolností vyvodiť, ale musí zreteľne vyplývať nezávislých od vôle zamestnávateľa. z legislatívneho textu. To by malo platiť aj pre každý výklad, ktorý smeruje k zbaveniu zamestnancov ochrany poskytovanej smerni cou v prípadoch, keď skončenie pracovného pomeru vyplýva z okolností nezávislých od vôle zamestnávateľa.

31. Zastávam názor, že už viaceré významné súdne precedensy boli založené na posilnení ochrany zamestnancov. Pripomínam najmä

rozsudok

Komisia/Taliansko 9, v ktorom sa Súdny dvor pri širokom výklade pojmu zamestnávateľa v zmysle článku 1 smernice a zahrňujúc do neho tiež osoby, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť bez účelu dosiahnutia zisku, opiera len o cieľ smernice, ako je uvedený v jej odôvodnení č. 2.

34. No predovšetkým, a presnejšie pove dané, sa mi zdá, že tvrdenie, podľa ktorého je vôľový charakter absolútnou podmienkou 32. Tiež pripomínam, ako príklad nereštik- „prepúšťania", je v rozpore so samotnou tívneho prístupu k rozsahu pôsobnosti usta smernicou. Z jej odôvodnenia č. 9 a článku novení smernice, rozsudok Komisia/Spojené 3 ods. 1 druhého pododseku vyplýva, že na kráľovstvo 10, v ktorom Súdny dvor uznal, že ukončenie činnosti zariadenia v dôsledku Spojené kráľovstvo porušilo smernicu tým, súdneho rozhodnutia sa vzťahuje pojem že jej uplatnenie obmedzilo na prepúšťanie hromadného prepúšťania podľa smernice. z hospodárskych dôvodov, a teda na prípady Pritom mi pripadá zrejmé, že v tomto prípade sa nemožno s určitosťou vyjadriť — celkom rovnocenné prepúšťaniu zo štruk o „vôľovom" charaktere prepustenia. Preto, turálnych, technologických alebo konjunktu ak smernica toto tvrdenie obsahuje, potom rálnych dôvodov uvedených v našom prípade prepúšťanie v zmysle smernice nevyhnutne — ktoré nezodpovedajú celému rozsahu nevyžaduje vôľový charakter skončenia pra pôsobnosti smernice. covného pomeru. To má jednoznačne za následok, že, v rozpore s tvrdením portugal skej vlády, žiadne skončenie pracovného 9 — Rozsudok zo 16. októbra 2003, C-32/02, Zb. s. I-12063, pomeru nemôže byť vylúčené z pôsobnosti bod 26. smernice len na základe skutočnosti, že 10 — Rozsudok z 8. júna 1994, C-383/92, Zb. s. I-2479, bod 32: „Postačí konštatovať, že pojem .prepúšťanie z hospodárskych vyplýva z okolností nezávislých od vôle dôvodov'... nezahŕňa všetky prípady .hromadného prepúšťa nia' uvedené v smernici". zamestnávateľa.

I - 9396

KOMISIA/PORTUGALSKO

35. Preto považujem za možné v tomto bode siou portugalské právo kvalifikuje nie ako vyvodiť záver, že pod „prepúšťaním" v zmysle prepúšťanie, ale ako zánik, táto skutočnosť smernice treba rozumieť každé skončenie nemá vplyv na ich kvalifikovanie ako pre pracovného pomeru proti vôli zamestnanca, púšťania v zmysle smernice. ktoré môžu zapríčiniť aj okolnosti nezávislé od vôle zamestnávateľa.

39. Naviac práve z tohto dôvodu sa portu galská vláda nemôže dovolávať svojho vlast 36. Takto vymedzený pojem prepúšťania ného vnútroštátneho práva ako dôvodu zahrňuje tieto prípady vytýkané Komisiou: neprebratia smernice Spoločenstva. Podľa vyhlásenie konkurzu, likvidáciu a obdobné ustálenej judikatúry Súdneho dvora v tejto konania, vyvlastnenie, požiar alebo iný prí otázke sa totiž členský štát nemôže dovolávať pad vyššej moci, ako aj prípad zastavenia ustanovení svojho vlastného právneho činnosti podniku v dôsledku smrti podnika poriadku, aby odôvodnil nedodržanie povin teľa. ností a lehôt vyplývajúcich zo smerníc Spoločenstva 11.

37. S prihliadnutím na tento výklad pojmu prepúšťania nie je podstatné, ako namieta 40. Dodatočné tvrdenie portugalskej vlády, portugalská vláda, že prípady vytýkané že je presvedčená o svojej právomoci zúžiť Komisiou portugalské právo nedefinuje ako pojem prepúšťania v zmysle smernice tým, že prepúšťanie, ale ako zánik pracovnej zmluvy sa odkáže na úpravu rovnocenného prepú zo zákona. Aj keď podľa vnútroštátneho šťania uvedenú v článku 1 ods. 1 druhého práva dôjde ku skončeniu pracovného pododseku smernice, mi rovnako pripadá pomeru, naďalej platí skutočnosť, že ide nedôvodné. o skončenie pracovného pomeru nechcené zamestnancom, teda o prepustenie v zmysle smernice.

41. Na základe tohto ustanovenia sa „na účely výpočtu počtu prepustení stanoveného v prvom pododseku písmena a), ukončenie 38. V každom prípade opakujem, že výklad pojmov práva Spoločenstva nemá závisieť od vnútroštátneho práva a jeho zodpovedajú 11 — Pozri rozsudok z 2. decembra 1980, Komisia/Taliansko, cich pojmov. Hoci prípady vytýkané Komi 42/80, Zb. s. 3635, bod 4.

I - 9397

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-55/02

pracovnej zmluvy, ktoré je vyvolané na pomeru v prípade, keď právni nástupcovia podnet zamestnávateľa z jedného alebo odmietnu pokračovať v činnosti podniku, sa viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na smernica nevzťahuje. jednotlivých príslušných pracujúcich,... pova žuje za prepustenie za predpokladu, že ide aspoň o päť prepustení" 12.

45. Konštatujem však, že podnet zamestná vateľa nemôže byť rozlišujúcim kritériom 42. P o r t u g a l s k á vláda vychádza medzi dvomi druhmi prepúšťania v tomto z predpokladu, na ktorom sa možno úplne prípade. To vyplýva, hoci len nepriamo, zjednotiť, že sa má toto ustanovenie vykladať z odôvodnenia č. 8 smernice, podľa ktorého tak, že na uvedené rovnocenné prepúšťania „s cieľom vypočítať počet prepustení, ktorý je sa úprava smernice neuplatní, ale majú stanovený vo vymedzení hromadného pre význam len na účely výpočtu minimálneho púšťania v zmysle tejto smernice, sa iné počtu prepustení potrebných na uplatnenie formy ukončenia pracovných zmlúv na pod smernice. net zamestnávateľa považujú za rovnocenné k prepusteniu..." 13. Z umiestnenia prídav ného mena „iné" medzi „prepúšťania" a „formy ukončenia pracovných zmlúv na podnet zamestnávateľa" možno vyvodiť, že aj prepúšťania vo vlastnom zmysle slova možno považovať za prepúšťanie na podnet zamest 43. Z vyššie uvedených tvrdení, ktoré por návateľa. tugalská vláda použila na svoju obranu, teda vyplýva — s využitím pojmov, ktoré sú naviac v rozpore s jej vlastnou definíciou pojmu prepúšťania, ktorým sa rozumie prejav vôle zamestnávateľa (bod 28) — taký výklad pojmu rovnocenného prepúšťania, ktorý zahrňuje každé skončenie pracovného pomeru uskutočnené z podnetu zamestná 46. Ak by bol výklad portugalskej vlády vateľa. skutočne opodstatnený, vplývalo by z toho, že prvý pododsek (článku 1 ods. 1 smernice) by sa stal neopodstatneným v dôsledku druhého pododseku ustanovenia, keďže „pre púšťanie vyvolané zamestnávateľom" bežne vedie k ,,ukončeni[u] pracovnej zmluvy, ktoré je vyvolané na podnet zamestnávateľa". Ak 44. Následne portugalská vláda tvrdí, že má mať teda koexistencia oboch ustanovení aspoň na jeden z prípadov vytýkaných zmysel, treba sa pridŕžať toho, že druhý Komisiou, a to prípad skončenia pracovného pododsek odkazuje na niečo iné. A podľa

12 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 13 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 9398

KOMISIA/PORTUGALSKO

môjho názoru, ktorý tiež podporuje roz 49. V tomto štádiu možno konštatovať, že šírený názor právnej vedy, druhý pododsek vyššie uvedené námietky portugalskej vlády odkazuje na prípady, v ktorých pracovný nemožno uznať ako celok. Treba teda pomer končí na podnet zamestnávateľa, ale vyvodiť záver, že prípady vytýkané Komisiou so súhlasom zamestnanca za predpokladu, že skutočne vychádzajú z pojmu prepúšťania je tento vyzvaný na vyjadrenie svojho súhlasu podľa článku 1 ods. 1 písm. a) smernice a vo (napríklad výmenou za finančné výhody). všeobecnejšej rovine, že smernica neumož ňuje členským štátom obmedziť predmetné záruky na prípady hromadného prepúšťania zo štrukturálnych, technologických alebo konjunkturálnych dôvodov.

47. Ak je tento výklad správny, potom sa rovnocenné prepúšťanie líši od prepúšťania vo vlastnom zmysle slova nie existenciou podnetu zamestnávateľa, ale existenciou súhlasu zamestnanca, k čomu pri skutočnom prepúšťaní nedochádza 14 .

50. Proti vyvodenému záveru však portugal 48. S ohľadom na túto skutočnosť pozna ská vláda tvrdí, že rôzne ustanovenia smer menávam, že v prípade uvedenom portugal nice nemožno uplatniť na prípady, v ktorých skou vládou (skončenie pracovného pomeru skončenie pracovného pomeru nezávisí od v dôsledku smrti zamestnávateľa, keď právni vôle zamestnávateľa. Odvoláva sa najmä na nástupcovia nepokračujú v činnosti podniku) ustanovenia smernice (články 2 a 3) týkajúce súhlas zamestnanca zjavne chýba. Uvedený sa povinnosti prerokovania so zástupcami prípad teda nezodpovedá definícii rovnocen zamestnancov uloženej zamestnávateľovi, ného prepúšťania. V tomto prípade ho však povinnosti poskytnúť informácie o období, treba považovať za „prepúšťanie" v zmysle v ktorom sa plánované prepustenie usku smernice. toční, a písomne upovedomiť príslušný verejný orgán o každom hromadnom pre púšťaní. Rovnako sa ale odvoláva na článok 4 smernice, podľa ktorého k plánovanému 14 — Pozri rozsudok z 12. februára 1985. Dansk Metalarbejder forbund/Nielsen & Son, 284/83. Zb. s. 553, v ktorom Súdny hromadnému prepúšťaniu oznámenému prí dvor vylúčil, že za prepustenie v zmysle smernice možno považovať ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamest slušnému verejnému orgánu môže dôjsť nanca (bod 8). najskôr 30 dní po oznámení.

I - 9399

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-55/02

51. Portugalská vláda tvrdí, že keďže usta 54. Stanovenie 30-dňovej lehoty ako lehoty, novenia smernice stanovujúce tieto procesné pred ktorou nemôže prepúšťanie nadobud podmienky nemožno v spornom prípade núť účinnosť (článok 4 ods. 1 smernice), sa uplatniť, treba pre tieto prípady vylúčiť tiež uplatní na prípady vytýkané Komisiou. uplatňovanie smernice úplne. Táto zamestnancom prinajmenšom umožní poberanie posledného príjmu a na základe tejto skutočnosti úplne zodpovedá cieľu smernice chrániť práva zamestnancov.

55. Na záver sa z vyššie uvedených dôvodov 52. Vyššie uvedené procesné podmienky sa domnievam, že Portugalská republika si však zdajú byť s vhodnými úpravami uplat- nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo niteľné tiež v prípadoch, v súvislosti smernice a z článku 249 tretieho pododseku s ktorými Komisia vytýka neprebratie smer ES, tým, že obmedzila záruky stanovené pre nice. Ako totiž Komisia uvádza, cieľom porád prípady hromadného prepúšťania na prepú uvedených v článku 2 smernice nie je len šťania zo štrukturálnych, technologických minimalizovať alebo zabrániť prepúšťaniu, alebo konjunkturálnych dôvodov bez ich ale tiež zmierniť následky prijatím sprievod rozšírenia na každé prepustenie z dôvodov, ných sociálnych opatrení zameraných medzi ktoré sa nevzťahujú na osobu zamestnanca. iným na pomoc pre opätovné zamestnanie alebo rekvalifikáciu prepustených pracujú cich.

V — O trovách

53. Rovnako oznamovaciu povinnosť prí slušným verejným orgánom uvedenú v článku 3 smernice by mohol tiež splniť 56. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho zamestnávateľ podniku zničeného požiarom poriadku účastník konania, ktorý vo veci alebo právni nástupcovia zomrelého podni nemal úspech, je povinný nahradiť trovy kateľa. Opačný výklad by zamestnancov konania, ak to bolo v tomto zmysle navr zbavil ochrany podľa článku 4 smernice, hnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Por ktorý stanovuje lehotu, v rámci ktorej vyššie tugalskú republiku na náhradu trov konania uvedený orgán hľadá riešenia problémov a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je spôsobených plánovaným hromadným pre opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov púšťaním. konania.

I - 9400

KOMISIA/PORTUGALSKO

VI - Návrh

57. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

„1) Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania a z článku 249 tretieho pododseku ES tým, že obmedzila záruky stanovené pre prípady hromadného prepúšťania na prepúšťanie zo štrukturálnych, technologických alebo konjunkturálnych dôvo dov a nerozšírila tento pojem na každé prepustenie z dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na osobu zamestnanca.

2) Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania."

I - 9401