C-57/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 28. októbra 2004 *

Obsah

I — Skutkový stav sporu I - 6693

II — Žaloby podané na Súd prvého stupňa a napadnuté rozsudky I - 6696

III — Konanie na Súdnom dvore a odvolacie návrhy I - 6696

E — O piatom dôvode založenom na nesprávnom posúdení trvania porušenia I - 6713

F — O šiestom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu, zásady rovnosti

zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej dôvery I - 6718

V — O vzájomnom odvolaní I - 6726

A — O prvom dôvode založenom na skreslení dôkazných prostriedkov I - 6729 B — O druhom dôvode založenom na porušení podmienok prenesenia zodpoved­ nosti za správanie jedného podniku na iný podnik I - 6732 1 — Jazyk prednesú: francúzština.

I - 6692

I — Skutkový stav sporu 2. Jeden z dôvodov uplatnených účastníkmi konania nastoľuje zaujímavú otázku týkajúcu sa spolupráce podnikov s Komisiou Európ­ skych spoločenstiev v správnom konaní. 4. Krupp Thyssen Nirosta GmbH (ďalej len Pôjde teda o určenie, či je Komisia opráv­ „KTN") je spoločnosť založená podľa nemec­ kého práva, ktorá vznikla 1. januára 1995 zlúčením činností Thyssen Stahl AG (ďalej len „Thyssen Stahl") a Fried Krupp AG 2 — Rozsudky Krupp Thyssen Stainless Gmbll a Acciai speciali Temi Spa/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, tiež Hoesch-Krupp (ďalej len „Krupp") v odvetví nazývaný „napadnutý rozsudok" alebo „rozsudok KTS a AST/ Komisia ”, a Compañía Española para la Fabricación de Aceros plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele. Inoxidables, SA (Acerinoxl/Komisia, T-18/98, Zb. s. II-3859, tiež nazývaný „napadnutý rozsudok" alebo „rozsudok Accri- Dňa 16. septembra 1997 bolo obchodné nox/Komisia”. meno tejto spoločnosti zmenené na KTS.

I - 6693

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

5. AST je spoločnosť založená podľa talian­ používaných pri výrobe nehrdzavejúcej ocele skeho práva, ktorej jednou z hlavných čin­ (teda niklu, chrómu a molybdénu) pred­ ností je výroba plochých výrobkov stavuje významný podiel výrobných nákla­ z nehrdzavejúcej ocele. Táto spoločnosť bola dov. Ceny týchto prísad sú okrem toho založená 1. januára 1994 pri rozdelení mimoriadne premenlivé. činností talianskej skupiny ILVA medzi tri samostatné podniky. Dňa 21. decembra 1994 Komisia povolila spoločné nadobudnutie AST niekoľkými podnikmi vrátane Krupp a Thyssen Stahl. V decembri 1995 Krupp zvýšil svoju účasť v AST z 50 na 75 % a neskôr 10. mája 1996 nadobudol všetky podiely v AST. Tieto podiely boli ďalej prevedené na KTN, ktorý neskôr zmenil obchodné meno na KTS. 9. Na základe získaných informácií Komisia 19. decembra 1995 zaslala 19 podnikom oznámenie o výhradách.

12. Dňa 21. januára 1998 Komisia prijala 15. V článku 1 sporného rozhodnutia Komi­ rozhodnutie 98/247/ESUO týkajúce sa kona­ sia dospela k názoru, že Acerinox, ALZ NV, nia o uplatnení článku 65 Zmluvy o ESUO AST, Avesta, Krupp (od 1. januára 1995 (vec IV/35.814 — Prirážka za legovanie). 3 KTN), Thyssen Stahl (od 1. januára 1995 KTN) a Usinor porušovali článok 65 ods. 1 Zmluvy o ESUO, a to Avesta v období od decembra 1993 do novembra 1996 a všetky ostatné podniky až do dátumu sporného rozhodnutia tým, že zmenili a dohodnutým spôsobom používali referenčné hodnoty výpočtového vzorca prirážky za legovanie. Cieľom a následkom tohto konania bolo 13. Podľa tohto rozhodnutia ceny legujúcich obmedzenie a skreslenie riadneho fungova­ prísad nehrdzavejúcej ocele v roku 1993 nia hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. výrazne klesli. Po tom, čo sa od septembra 1993 cena niklu zvýšila, marže výrobcov podstatne klesli. S cieľom čeliť tejto situácii sa väčšina výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele dohodla na stretnutí 16. V článku 2 sporného rozhodnutia Komi­ v Madride 16. decembra 1993 (ďalej len sia uložila tieto pokuty: „stretnutie v Madride") zvýšil; dohodnutým spôsobom svoje ceny zmenou parametrov výpočtu prirážky za legovanie. S týmto cie­ ľom sa rozhodli uplatňovať od 1. februára — Acerinox: 3 530 000 ECU, 1994 prirážku za legovanie vypočítanú podľa vzorca použitého naposledy v roku 1991, použijúc pre všetkých výrobcov ako refe­ renčné hodnoty legujúcich prísad hodnoty z mesiaca september 1993, počas ktorého — ALZ NV: 4 540 000 ECU, cena niklu dosiahla historické minimum.

17. KTS, AST a Acerinox návrhmi podanými 11. marca 1998 a 13. marca 1998 podali žaloby na Súd prvého stupňa. 21. Každý z odvolateľov navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. Acerinox a KTS okrem toho navrhujú, aby Súdny dvor sám rozhodol vo veci samej a zrušil sporné rozhodnutie alebo aspoň znížil pokutu, ktorá 18. Každý zo žalobcov navrhoval zrušenie im bola uložená. sporného rozhodnutia a subsidíarne zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá mu bola ulo­ žená.

22. Vo veci C-65/02 P podala Komisia vzájomné odvolanie proti rozsudku KTS a AST/Komisia. Navrhuje, aby Súdny dvor tento rozsudok zrušil v rozsahu, v akom ním 19. Súd prvého stupňa čiastočne vyhovel bolo zrušené sporné rozhodnutie (v jeho týmto návrhom. Rozsudkom KTS a AST/ časti týkajúcej sa porušenia, ktorého sa Komisia zrušil článok 1 sporného rozhodnu­ dopustil Thyssen Stahl) a znížená pokuta tia v časti, v ktorej ním bola pripísaná KTN uložená KTN. Komisia tiež navrhuje, aby zodpovednosť za porušenie, ktorého sa Súdny dvor zaviazal KTS na náhradu trov dopustil Thyssen Stahl, a znížil na odvolacieho konania. 4 032 000 eur pokutu uloženú KTS a AST. Rozsudkom Acerinox/Komisia znížil Súd prvého stupňa pokutu uloženú Acerinox na 3 136 000 eur.

IV — O odvolaniach

III — Konanie na Súdnom dvore a odvo­ 23. Na podporu svojich návrhov uplatňujú lacie návrhy odvolatelia dva dôvody zrušenia:

20. Acerinox, KTS a AST návrhmi pod­ — nesprávne posúdenie trvania porušenia anými do kancelárie Súdneho dvora 22. feb­ a

I - 6696

„29 Je namieste pripomenúť, že v prípade sporu o existencii porušenia pravidiel — porušenie pojmu „zosúladený postup" a hospodárskej súťaže je na Komisii, aby preukázala porušenie, ktoré konštatuje, a obstarala dôkazné prostriedky, kto­ rými možno právne dostatočným spô­ sobom preukázať existenciu skutočností — nedostatok odôvodnenia napadnutého predstavujúcich porušenie... rozsudku.

26. Začnem preskúmaním vlastných odvo­ lacích dôvodov Acerinox (časti A až C), 30 Akonáhle však bolo preukázané, že budem pokračovať preskúmaním spoločných podnik sa zúčastňoval na stretnutiach... odvolacích dôvodov KTS a AST (časť D) zjavne protisúťažnej povahy, je na tomto a skončím preskúmaním odvolacích dôvodov podniku, aby predložil dôkazy spôsobilé spoločných všetkým trom odvolateľom (časti preukázať, že sa na týchto stretnutiach E a F). zúčastňoval bez akéhokoľvek protisú-

I - 6697

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

ťažného zámeru tým, že preukáže, že 34 Odôvodnenie č. 27 rozhodnutia [totiž] svojim konkurentom oznámil, že sa na pripomína..., že na tomto stretnutí týchto stretnutiach zúčastňuje s iným Acerinox oznámil svoj zámer neuplat­ cieľom ako oni... ňovať prirážku v Španielsku, pretože sa domnieval, že toto opatrenie by neviedlo k zvýšeniu dopytu a nemalo by pozitívny účinok na španielsky prie­ mysel nachádzajúci sa v hlbokej kríze'.

31 V tomto prípade nie je sporné, že žalobca sa 16. decembra 1993 zúčastnil na stretnutí v Madride, na ktorom... sa 35 Keďže je teda isté, že k dátumu stretnu­ určití výrobcovia plochých výrobkov tia v Madride sa žalobca dištancoval od z nehrdzavejúcej ocele dohodli na pou­ kartelovej dohody týkajúcej sa prirážky žívaní rovnakých referenčných hodnôt za legovanie v rozsahu, v akom sa týkala vo vzorci na výpočet prirážky za lego­ španielskeho trhu, nemožno ho na vanie od rovnakého dátumu, a teda na základe samotnej skutočnosti, že sa určení cenotvorného prvku konečnej zúčastnil na tomto stretnutí, považovať ceny týchto výrobkov v rozpore za účastníka kartelovej dohody, ktorej s článkom 65 ods. 1 Zmluvy o ESUO. predmetom bolo určiť referenčné hod­ noty prirážky za legovanie na tomto trhu v rozpore s článkom 65 ods. 1 Zmluvy o ESUO.

30. Pripomína, že pred Súdom prvého 38 Žalobca nepopiera pravdivosť vyhláse­ stupňa výslovne poprel obsah, a teda nia, ktoré mu je prisudzované, ale dôkaznú hodnotu, tohto faxu. Použitím tejto obmedzuje sa na tvrdenie, že toto listiny ako dôkazného prostriedku preukazu­ vyhlásenie tým skôr preukazuje neexi- júceho jeho účasť na kartelovej dohode bez stenciu dohody alebo zosúladeného vysporiadania sa s jeho tvrdeniami teda Súd postupu týkajúcich sa neskoršieho prvého stupňa porušil svoju povinnosť odô­ uplatňovania prirážky za legovanie vodnenia. v Španielsku v čase stretnutia v Madride. Skutočnosťou napriek tomu zostáva, že toto vyhlásenie predstavuje dôkaz, že k 14. januáru 1994 Acerinox každopádne prejavil svoj zámer uplat­ ňovať prirážku za legovanie v Španielsku podľa podmienok dohodnutých dotknu­ 31. Ako som uviedol vo veci Belgicko/ tými podnikmi na stretnutí v Madride, Komisia, 4Súdny dvor zriedka využil príleži­ a teda pristúpil ku kartelovej dohode. tosti definovať obsah povinnosti odôvodne­ nia, ktorú má Súd prvého stupňa. Súčasná judikatúra však napriek tomu umožňuje vyvodiť určité zásady.

4 — Rozsudok z 11. septembra 2003, C-197/99 P, Zb. s. I-8161, body 65 až 68 mojich návrhov.

I - 6699

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

37. Aj keby, ako neskôr uvidíme,9 toto popretie nebolo zvlášť dôrazné, faktom 5 — Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/De Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 až 34, a zo napriek tomu zostáva, že k nemu skutočne 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70, ako aj uznesenia z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic došlo: pred Súdom prvého stupňa Acerinox Container Line a i„ C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 58; zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 52, a z 25. júna 1998, Antilles néerlandai- ses/Rada, C-159/98 P(R), Zb. s. I-4147, bod 70. 6 — Rozsudok z 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C-298/93 P, 8 — Návrh, ktorý podal Acerinox vo veci T-48/98 (s. 9). Pozri aj Zb. s. I-3009, body 21 až 25. repliku, ktorú podal Acerinox v tejto veci (bod 10). 7 — Tamže (body 19 a 20). 9 — Pozri body 203 až 209 týchto návrhov.

I - 6700

ACERINOX/KOMISIA

spochybnil obsah, a teda dôkaznú hodnotu, 41. V uvedených bodoch Súd prvého stupňa faxu spoločnosti Avesta zo 14. januára 1994. rozvinul túto úvahu:

38. Za týchto okolností sa domnievam, že „29 Je namieste pripomenúť, že v prípade Súd prvého stupňa nebol oprávnený použiť sporu o existencii porušenia pravidiel túto listinu ako dôkazný prostriedok bez hospodárskej súťaže je na Komisii, aby toho, aby vysvetlil, prečo je potrebné zamiet­ preukázala porušenie, ktoré konštatuje, nuť popierajúce tvrdenie žalobcu. Tým, že sa a obstarala dôkazné prostriedky, kto­ nevyjadril k tvrdeniam uplatneným žalob­ rými možno právne dostatočným spô­ com, porušil povinnosť odôvodnenia, ktorú sobom preukázať existenciu skutočností mu ukladajú články 36 a 53 Štatútu Súdneho predstavujúcich porušenie... dvora.

43 Žalobca teda nemôže s úspechom tvrdiť, že prispôsobenie jeho prirážok za lego­ 42. Vo svojom druhom odvolacom dôvode vanie prirážkam uplatňovaným inými Acerinox vytýka Súdu prvého stupňa, že výrobcami pôsobiacimi na týchto trhoch nesprávne posúdil pojem „zosúladený bolo len dôsledkom paralelného správa­ postup" v zmysle článku 65 ods. 1 Zmluvy nia spôsobeného oligopolnou štruktú­ o ESUO. rou trhu s plochými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele, ako aj pravidiel transparentnosti zavedených článkom 60 Zmluvy o ESUO. Aj keď z judikatúry skutočne vyplýva, že para­ lelné správanie možno považovať za 43. Pripomína, že podľa judikatúry tento dôkaz dohody iba v prípade, ak dohoda pojem nezahŕňa len dohodu medzi dotknu­ predstavuje jediné prijateľné vysvetlenie tými podnikmi, ale aj následné správanie na takéhoto správania..., skutočnosťou trhu po tejto dohode a príčinnú súvislosť v tomto prípade zostáva, že Komisia medzi nimi.

I - 6702

ACERINOX/KOMISIA

44. V bode 43 napadnutého rozsudku však 47. Podľa tej istej judikatúry sa však Súdny Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca sa dvor domnieva, že „ak neexistuje dôkaz zúčastňoval na porušení bez toho, aby opaku, ktorý majú predložiť dotknuté sub­ preukázal príčinnú súvislosti medzi stretnu­ jekty, predpokladá sa, že podniky zúčastňu­ tím v Madride a jeho správaním na trhu. júce sa na dohode a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho správania na tomto trhu zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi" 13. Súdny dvor upresnil, že táto domnienka je v súlade so zásadou prezumpcie neviny 1 4 a spravidlami, ktoré sa uplatňujú na dôkazné bremeno 1 5 .

11 46. Je pravda, že podľa judikatúry zahŕňa pojem „zosúladený postup" okrem dohody medzi podnikmi aj následné správanie na trhu po tejto dohode a príčinnú súvislosti 50. Keďže Komisia predložila dôkaz medzi nimi. Je teda nepochybné, že pri o existencii predchádzajúcej dohody medzi výklade tohto pojmu sa nemožno domnievať, že dohoda nevyhnutne ovplyvnila správanie podnikov, ktoré sa na dohode zúčastnili. 12 13 — Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, u/, citovaný, bod 121, a Hüls/Komisia, už citovaný, bod 162. 14 — Rozsudok Hüls/Komisia, už citovaný, body 149, 150 a 168. 15 — Tamže, body 167 a 168. 11 — Pozri najmä rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Parteci­ 16 — Pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, pazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 118 a 119, a Hüls/ Cimenteries CBR a ¡./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 až Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod ICI. T-32/95, T-34/95 až T-39/95, T-42/95 až T-46/95, T-48/95, 12 — Rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný, T-50/95 aż T-65/95, T-68/95 až T-71/95, T-87/95, T-88/95, bod 119. T-103/95 a T-101/95, Zb. s. II-491, body 1865, 1910 a 1938.

I - 6703

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - P. LÉGER - VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

dotknutými podnikmi, Súd prvého stupňa 54. Súd prvého stupňa zamietol toto tvrde­ bol oprávnený predpokladať, že žalobca nie z týchto dôvodov: zohľadňoval vymenené informácie pri určo­ vaní svojho správania na trhu a že sa teda zúčastňoval na kartelovej dohode týkajúcej sa iných krajín ako Španielska.

„77 Je namieste pripomenúť..., že Komisia v rozhodnutí určila výšku pokút ulože­ ných dotknutým podnikom, a pred­ ovšetkým žalobcovi tak, že použila metódu uvedenú v usmerneniach 51. Na rozdiel od tvrdenia Acerinox sa teda [k metóde stanovovania pokút ulože­ Súd prvého stupňa nedopustil nesprávneho ných podľa článku 15 ods. 2 nariadenia právneho posúdenia pri výklade alebo uplat­ č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ňovaní pojmu „zosúladený postup". (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (ďalej len „usmernenia")].

89 Podľa ustálenej judikatúry medzi sku­ 81 V tomto prípade sa Komisia so zreteľom točnosti, ktoré sa zohľadňujú pri posu­ na závažnosť porušenia domnievala, že dzovaní závažnosti porušenia, patrí východiskový bod výpočtu výšky pokuty podľa okolností objem a hodnota tova­ je potrebné stanoviť na 4 milióny ECU rov, ktoré sú predmetom porušenia, ako pre všetky dotknuté podniky... Pri posu­ aj veľkosť a ekonomická sila podniku... dzovaní, či medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na porušení, existuje „značná disparita", dospela Komisia k záveru, že všetky podniky sú veľké a že v dôsledku toho nie je namieste rozlišovať výšku pokút podľa závažnosti porušenia...

90 V dôsledku toho bola Komisia v tomto prípade oprávnená vychádzať najmä z veľkosti a ekonomickej sily dotknu­ tých podnikov, pričom zistila, že sú všetky veľké, po tom, čo zdôraznila, že šesť dotknutých podnikov predstavovalo viac ako 80 % európskej produkcie finálnych výrobkov z nehrdzavejúcej ocele (odôvodnenie č. 9 rozhodnutia). V tejto súvislosti z porovnania vykona­ ného žalobcom medzi jeho podielom na trhu vo veľkosti približne 11 %, a podielmi spoločností Ugine, AST a Avesta, približne 18, 15 a 14 % v tomto poradí, nemohla vyplynúť 87 Rovnako musí byt' zamietnuté tvrdenie žiadna „značná disparita" medzi týmito žalobcu založené na tom, že uložené podnikmi v zmysle časti 1 A šiesteho pokuty nezohľadňujú silu dotknutých odseku usmernení, odôvodňujúca podnikov so zreteľom na ich podiely na nevyhnutné rozlišovanie na účely posú­ trhu. denia závažnosti porušenia.

I - 6705

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

59. V rozsudkoch Connolly/Komisia 18 56. Po prvé, toto odôvodnenie neumožňuje a Belgicko/Komisia, už citovanom, Súdny zistiť dôvody, na základe ktorých sa Súd dvor napriek tomu vymedzil hranice tejto prvého stupňa domnieval, že z porovnania povinnosti vyjadriť sa k uplatneným dôvo­ podielov žalobcu na trhu s podielmi Usinor, dom. Dospel k záveru, že odôvodnenie AST a Avesta nemohla vyplynúť „značná rozsudku sa má posudzovať s prihliadnutím disparita" medzi týmito podnikmi, ani mieru na okolnosti prípadu 19 a že nie je možné rozdielu vyžadovanú na splnenie kritéria vyžadovať, aby sa Súd prvého stupňa pod­ použitého Súdom prvého stupňa. robne vyjadril ku každému tvrdeniu uplatne­ nému žalobcom.20 Táto povinnosť podrob­ ného vyjadrenia zaniká v prípade, keď tvrdenie žalobcu nie je dostatočne jasné a presné alebo keď nie je podložené pod­ robnými dôkaznými prostriedkami.21 Podľa môjho názoru táto povinnosť zaniká aj 57. Po druhé, Súd prvého stupňa nebol pri v prípade, keď je vyjadrenie k tvrdeniu preskúmaní súladu výpočtu pokuty s usmer­ žalobcu také zrejmé, že nevyžaduje žiadne neniami oprávnený obmedziť sa na overenie, vysvetlenie. či existovala „značná disparita" medzi dot­ knutými podnikmi. Existencia takejto dispa­ rity totiž predstavuje iba jeden z prípadov, v ktorých môže byť opodstatnené zvážiť výšku pokuty tak, aby bola zohľadnená váha každého z podnikov zúčastňujúcich sa na porušení. 60. V tomto prípade z bodu 90 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa

17 — Pozri bod 32 týchto návrhov. 18 - Rozsudok zo 6. marca 2001, C-274/99, Zb. s. I-1611. 58. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, pripomínam, 19 — Rozsudok Connolly/Komisia, už citovaný, bod 120. 20 — Rozsudky Connolly/Komisia, už citovaný, bod 121, že z odôvodnenia rozsudku musia byť jasne a Belgicko/Komisia, už citovaný, bod 81. a nepochybne zrejmé úvahy Súdu prvého 21 — Tamže.

62. Bolo totiž zrejmé, že akýkoľvek je obsah pojmu „značná disparita medzi veľkosťou podnikov" v zmysle časti 1 A šiesteho odseku usmernení, rozdiel v rozsahu 3 až 7 percent v podieloch dotknutých spoločností na trhu 66. Za týchto okolností sa názor Acerinox nemôže v žiadnom prípade predstavovať rovná preneseniu bremena preskúmať takú disparitu, ktorá by mohla od Komisie z úradnej povinnosti všetky skutočnosti, vyžadovať, aby zvážila výšku pokuty na ktoré by mohli opodstatňovať zváženie základe usmernení. Vyjadrenie k tomuto pokuty, na Súd prvého stupňa. Ak totiž tvrdeniu bolo teda také zrejmé, že nevyža­ Acerinox tvrdí, že tento súd nebol oprávnený dovalo žiadne ďalšie vysvetlenie. obmedziť sa na overenie, či existuje značná disparita vo veľkosti podnikov, pretože exi­ stencia takejto disparity predstavuje iba jeden z prípadov uvedených v usmerneniach, v podstate tvrdí, že z povinnosti odôvodnenia vyplývajú pre Súd prvého stupňa tieto povinnosti:

63. Druhé tvrdenie Acerinox je nepresved­ čivé. 23 — Zákonnosť usmernenf je spochybnená vo veciach Dansk Rorindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P), prejednávaných Súdnym dvorom, v ktorých generálny advokát Tizzano predniesol svoje návrhy 8. júla 2001. 22 — Odvolanie Acerinox, bod 46. 24 — Návrh, ktorý podal Acerinox vo veci T-48/98, s. 19.

I - 6707

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

— predstaviť si z úradnej povinnosti všetky D — O štvrtom dôvode založenom na podmienky, za ktorých môže byť podľa nesprávnom výklade a uplatnení pravidiel usmernení zvážená výška pokuty, aby o ukladaní pokút bola zohľadnená osobitná váha každého podniku,

na trhu samostatne, ale v podstate plnil 73. Po prvé, domnievajú sa, že Súd prvého pokyny materskej spoločnosti, predo­ stupňa porušil zásadu rovnosti zaobchádza­ všetkým so zreteľom na ekonomické nia. Podľa ich názoru v prípade, keď Komisia a právne väzby, medzi nimi... pri stanovení výšky pokuty vychádza z paušálnej základnej sumy, vyžaduje zásada rovnosti zaobchádzania, aby bola táto suma rovnaká pre každý podnik, ktorý sa zúčastnil na porušení. V tomto prípade však Súd prvého stupňa uznal, že tomu istému pod­ 190 V tomto prípade je potrebné pripome­ niku (a to KTS) mohla byť uložená pokuta vo núť..., že Krupp a talianske konzorcium výške dvojnásobku základnej sumy pokuty spoločne nadobudli AST. Následne (prvýkrát za AST a druhýkrát za KTN, po v decembri 1995 Krupp zvýšil svoju zmene obchodného mena KTS). účasť v AST z 50 na 75 %, neskôr 10. mája 1996 nadobudol všetky podiely AST. Tieto podiely boli ďalej prevedené na KTN, po zmene obchodného mena KTS. 74. Po druhé, AST tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil právo Spoločen­ stva. Podľa jeho názoru mal prvostupňový súd uplatniť rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Berg- 191 Žalobcovia však netvrdia, a tým skôr slags/Komisia, 25podľa ktorého možno poru­ nedokazujú, že po svojom prevzatí sa šenie, ktorého sa dopustila dcérska spoloč­ AST zúčastňoval na kartelovej dohode, nosť, pripísať materskej spoločnosti ktorá je predmetom rozhodnutia, na v prípade, keď táto materská spoločnosť základe pokynov svojej materskej spo­ nemohla nevedieť o protisúťažnom správaní ločnosti a nie samostatne. Naopak, je svojej dcérskej spoločnosti. Toto správne potrebné zdôrazniť, že žalobcovia nepo­ uplatnenie práva Spoločenstva v tomto prí­ pierajú, že konali nezávisle počas celého pade vyžadovalo, aby bola pokuta uložená iba trvania kartelu. KTN, pretože KTN vedela o protisúťažnom správaní svojej dcérskej spoločnosti AST.

stupňa zrušil sporné rozhodnutie v časti, v ktorej pripísalo KTN porušenie, ktorého sa 26 dopustil Thyssen Stahl. Zdôrazňuje však, že toto zrušenie bolo motivované proces­ nými dôvodmi, a to porušením práva KTN na obhajobu. Nič teda nebráni Komisii znova začať správne konanie napravením tohto 79. V tomto prípade Súd prvého stupňa pochybenia a prijať rozhodnutie, ktoré sa zistil, že AST konal samostatne počas celého meritorne zhoduje so sporným rozhodnutím. trvania porušenia. V čase porušenia tak AST KTS z toho vyvodzuje, že bez ohľadu na a KTN predstavovali dva samostatné pod­ zrušenie tohto rozhodnutia z dôvodu poru­ niky, a nie, ako to tvrdí AST, jedinú šenia práva KTN na obhajobu bol Súd hospodársku entitu. Súd prvého stupňa teda prvého stupňa povinný preskúmať žalobný neporušil zásadu rovnosti zaobchádzania, dôvod, ktorý uplatnil vo vzťahu k meritu pretože v súlade s touto zásadou bola veci. základná suma pokuty rovnaká pre každý podnik, ktorý sa zúčastnil na porušení, vrátane AST a KTN.

77. Pokiaľ ide o prvú výhradu, domnievam sa, že spočíva na zjavne nesprávnom chápaní pojmu „podnik". 80. Pokiaľ ide o druhú výhradu, treba pripomenúť, že KTN nadobudol AST počas obdobia, v ktorom dochádzalo k porušova­ niu, a treba rozlišovať medzi obdobím pred nadobudnutím a po ňom.

82. V dôsledku toho nemofžno Súdu prvého stupňa vytýkať, že neuplatnil kritérium, ktoré použil vo svojom už citovanom rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia. 85. Tento jemný rozdiel v judikatúre (alebo to, čo sa na prvý pohľad javí ako jemný rozdiel) však nemá žiaden dopad na vyja­ drenie, ktoré je potrebné dať k druhej výhrade AST.

83. Vo vzťahu k obdobiu nasledujúcemu po nadobudnutí pripomínam, že rozhodujúcim kritériom je to, či dcérska spoločnosť konala samostatne alebo na základe pokynov svojej materskej spoločnosti. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že „protisúťažné správanie 86. Bez ohľadu na skutočnosť, že Súdny dvor podniku možno pripísať inému podniku nepotvrdil kritérium vedomosti vo svojej v prípade, keď tento podnik neurčoval svoje neskoršej judikatúre, totiž AST v žiadnom správanie na trhu samostatne, ale v podstate prípade nepreukázal, že toto kritérium plnil pokyny druhého podniku so zreteľom zahŕňa povinnosť Komisie postupovať pri na ekonomické a právne väzby medzi zisťovaní zodpovednosti za porušenie až nimi". 30 k materskej spoločnosti. Inak povedané, AST nepreukázal, že za predpokladu, že sa musí použiť kritérium vedomosti, je Komisia v tomto prípade povinná pripísať protisú­ 30 — Rozsudok 20 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, ťažné správanie dcérskej spoločnosti mater­ C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27. Pozri a) rozsudky ICI/ Komisia, už citovaný, body 132 a 133; 7. 25. októbra 1983, skej spoločnosti. AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 49; zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsom/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 11, ako aj moje návrhy v tejto veci, body 20 až. 31); 7.0 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I 9693, bod 77, ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mischo, bod 59, 31 — C-248/98 P, Zb. s. I-9641, body 71 až 74. a Aristrain/Komisia, už citovaný, bod 96. 32 — Tamže, bod 73, štvrtý odsek.

89. Napokon, pokiaľ ide o tretiu výhradu, pripomínam, že jedným z hlavných záujmov Súdu prvého stupňa, ako aj Súdneho dvora je skrátiť, ako je to len možné, dĺžku svojich konaní a rozsudkov. Zdá sa, že KTS nezdieľa tento záujem. 93. Je pravda, že v niektorých prípadoch súd Spoločenstva napriek svojmu rozhodnutiu zrušiť napadnutý akt rozhodol, že preskúma ostatné dôvody uplatnené žalobcom. Len 33 — K tejto právomoci pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia (T-150/89, tento súd však môže nezávisle posúdiť, či Zb. s. II-1165, bod 59); z 11. decembra 1996, Van Megen takéto rozhodnutie odôvodňuje riadny výkon Sports/Komisia (T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53); z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia (T-229/94, Zb. spravodlivosti, a v žiadnom prípade nemôže s. II-1689, bod 127), a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midlands Ingredients/Komisia (T-224/00, byť povinný toto preskúmanie vykonať alebo Zb. s. II-02597, bod 55). odôvodňovať svoju volbu v tejto súvislosti.

I - 6712

ACEMNOX/KOMISIA

94. So zreteľom na tieto rozličné skutočnosti 175 V tomto prípade je teda potrebné navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol preskúmať, či Komisia pri zistení..., že štvrtý odvolací dôvod uplatnený AST a KTS. zosúladené konanie pokračovalo až do dňa prijatia rozhodnutia, uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje...

E — O piatom dôvode založenom na nesprávnom posúdení trvania porušenia

95. Piaty odvolací dôvod je spoločný všet­ kým trom odvolateľom. 176 Na úvod je dôležité pripomenúť, že predmetom kartelovej dohody bolo používanie rovnakých referenčných hodnôt vo vzorci na výpočet prirážky za legovanie výrobcami plochých výrob­ 96. V prvostupňovom konaní odvolatelia kov z nehrdzavejúcej ocele s cieľom tvrdili, že Komisia nesprávne posúdila trva­ zvýšiť ich konečnú cenu, v ktorej pri­ nie porušenia, keď sa domnievala, že zosúla­ rážka za legovanie predstavuje dené konanie začalo na stretnutí v Madride významnú časť. v decembri 1993 a pokračovalo až do dňa prijatia sporného rozhodnutia. Podľa ich názoru mala úprava referenčných hodnôt vo vzorci prirážky za legovanie dohodnutá na stretnutí v Madride iba jednorazovú a nie pokračujúcu povahu.

98. Hoci odvolania sú v tomto bode osobitne nejasné, možno sa domnievať, že piaty odvolací dôvod pozostáva zo štyroch častí, ktoré preskúmam postupne.

181 Napokon, je dôležité pripomenúť, že v prípade kartelových dohôd, ktorých účinnosť zanikla, stačí na uplatnenie článku 85 Zmluvy ES a analogicky článku 65 Zmluvy o ESUO, aby ich účinky trvali aj po ich formálnom zániku [rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 1976, EMI Records, 51/75, 99. V prvej časti KTS a AST uplatňujú rôzne Zb. s. 811, bod 15, a z 3. júla 1985, tvrdenia, ktorých cieľom je preukázať, že Binon, 243/83, Zb. s. 2015, bod 17, ako kartelová dohoda netrvala od decembra 1993 aj rozsudky Súdu prvého stupňa do januára 1998, ako rozhodol Súd prvého z 24. októbra 1991, Petrofina/Komisia, stupňa, ale že zanikla (niekoľko týždňov) po

I - 6714

ACERINOX/KOMISIA

stretnutí v Madride, ked' bol zavedený nový referenčné hodnoty, na ktorých sa dohodli na vzorec prirážky za legovanie. 5 tomto stretnutí [až do prijatia sporného 38 rozhodnutia]" .

104. Acerinox sa domnieva, že táto časť 101. V tomto prípade Súd prvého stupňa na rozsudku je postihnutá nesprávnym právnym základe dôkazných prostriedkov predlože­ posúdením, keďže žiadny z rozsudkov cito­ ných Komisiou zistil, že „zosúladené konanie vaných Súdom prvého stupňa nepodporuje založené na kartelovej dohode začalo na názor, podľa ktorého sa články 81 ES a 65 stretnutí v Madride 16. decembra 1993" 37 Zmluvy o ESUO môžu uplatniť na kartelové a že „podniky naďalej skutočne uplatňovali dohody, ktorých účinnosť zanikla, ale kto­ rých „účinky trvali aj po ich formálnom zániku". Rozbor týchto rozsudkov naopak podľa jeho názoru preukazuje, že na uplat­ 35 - Pozri odvolania AST, body 12 al4 až 17, a KTS, body 11,12, 16, 17 a 19. nenie článku 81 ES súd Spoločenstva vždy 36 — Ako nedávne príklady pozri rozsudok z 8. mája 2003, 'ľ. Pori/ Komisia (C-122/01 ľ, Zb. s. I-4261, bod 27), a uznesenie z 9. júla 2004, Hchtncr/Koinisia (C-l 16/03, neuverejnené v Zbierke, bod 33). 37 — Rozsudky KTS a AST/Komisia, bod 177, a Acerinox/Komisia, 38 — Rozsudky KTS a AST/Komisia, bod 178, a Acerinox/Komisia, bod 57. bod 60.

I - 6715

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

vyžaduje dôkaz zosúladeného konania medzi rozsudku, pretože jeho výrok je založený na podnikmi. V tomto prípade však takýto skutočnosti, že podľa Súdu prvého stupňa dôkaz chýba, pretože zosúladené konanie kartelová dohoda, a teda zosúladené konanie, medzi účastníkmi konania skončilo v prvých trvala od decembra 1993 až do 21. januára mesiacoch roka 1994. 1998.

107. Za týchto okolností je výhrada, ktorú uplatnil Acerinox, bezpredmetná. 39 Aj keby bola totiž táto výhrada dôvodná (teda keby sa Súd prvého stupňa skutočne dopustil nesprávneho výkladu judikatúry, ktorú cito­ val), nemôže viesť k zrušeniu napadnutého „... nemožno... vytýkať [Komisii], že považo­ vala porušenie za pokračujúce bez toho, aby 39 — Pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor o tom informovala žalobcov počas správneho zamieta od počiatku výhrady, ktoré smerujú proti dôvodom, ktoré Súd prvého stupňa uviedol subsidiárne alebo nad­ konania. V bode 50 oznámenia o výhradách, bytočne. Súdny dvor zastáva názor, že z dôvodu, že výrok ktoré im zaslala 24. apríla 1997, totiž Komisia rozsudku Súdu prvého stupňa sa zakladá na iných dôvodoch, uvedených ako hlavné, nemôžu tieto výhrady viesť k zrušeniu jasne uviedla, že ,zosúladené konanie začalo napadnutého rozsudku a sú teda bezpredmetné (ako nedávny na stretnutí v Madride v decembri 1993 príklad pozri rozsudok T. Port/Komisia, už citovaný, body 16, 17 a 30 až 33, ako aj moje návrhy v tejto veci, bod 23). a odvtedy pokračuje'".

I - 6716

ACERINOX/KOMISIA

110. Za týchto okolností je tretia časť 113. Okrem toho je tvrdenie odvolateľov odvolacieho dôvodu zjavne neprípustná. v tomto bode nepresvedčivé. V konečnom Keďže totiž odvolatelia nepreukázali, dôsledku sa rovná názoru, že podnik môže a dokonca ani netvrdili, že Súd prvého porušovať pravidlá hospodárskej súťaže dov­ stupňa v tejto časti skreslil skutkový stav tedy, kým ho Komisia neupozorní na proti­ a dôkazné prostriedky, jeho posúdenie týka­ právnosť jeho správania. Je zrejmé, že júce sa informácie, ktorú odvolatelia dostali nemožno pripustiť takéto logické prevrátenie v správnom konaní, predstavuje posúdenie súťažných pravidiel Zmluvy. skutkového stavu a dôkazov, ktoré nemožno spochybniť v rámci prejednávaných odvolaní.

I - 6717

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

skutočnosť, že cena niklu dosiahla týkalo najmä o z n á m e n i a Komisie k určitému dátumu ,svoju pôvodnú úroveň', o neuplatňovaní alebo znížení pokút vo vôbec neznamená, že porušenie prestalo veciach týkajúcich sa kartelov. 42 vyvolávať svoje protisúťažné účinky, ale iba to, že výpočet prirážky za legovanie mal presne zohľadňovať tento vývoj".

116. Na rozdiel od tvrdenia Acerinox teda 119. Toto oznámenie obsahuje pravidlá Súd prvého stupňa vysvetlil dôvody, ktoré ho toho, čo sa zvykne označovať ako „politika viedli k zamietnutiu tvrdenia, a splnil tak zhovievavosti" Komisie, teda priaznivého svoju formálnu povinnosť odôvodnenia. zaobchádzania vyhradeného podnikom, ktoré s Komisiou spolupracovali počas správneho konania a ktoré jej tak umožnili (ľahšie) zistiť porušenie pravidiel hospodár­ skej súťaže a prípadne toto porušenie ukon­ čiť. Hoci toto oznámenie bolo v roku 2002 nahradené, 43 predstavuje text, ktorý sa uplatňoval v čase prijatia sporného roz­ 117. Za týchto okolností navrhujem Súd­ hodnutia. nemu dvoru, aby piaty odvolací dôvod v celom rozsahu zamietol.

120. Oznámenie upravuje tri skupiny prípa­ F — O šiestom dôvode založenom na poru­ dov, v ktorých možno podniku priznať šení práva na obhajobu, zásady rovnosti zníženie pokuty. Prvý prípad upravený zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej v časti B je ten, keď podnik oznámil Komisii dôvery tajnú kartelovú dohodu skôr, ako Komisia pristúpila k šetreniu: tento prípad môže viesť k zníženiu pokuty najmenej o 75 %. Druhý prípad uvedený v časti C oznámenia je ten, keď podnik oznámil Komisii tajnú kartelovú

123. V odôvodneniach č. 97 až 101 roz­ 121. Napokon, posledný prípad je uvedený hodnutia Komisia uviedla, že spolupráca v časti D oznámenia, ktorá stanovuje, že „keď Usinor a Avesta bola významnejšia ako podnik spolupracuje, pričom nie sú splnené spolupráca ostatných podnikov. Podľa jej všetky podmienky stanovené v častiach B názoru tieto dva subjekty najmä priznali a C, patrí mu zníženie v rozsahu 10 až 50 % existenciu porušenia. Naopak ostatné pod­ pokuty, ktorá by mu bola uložená v prípade, niky, a najmä KTN, AST a Acerinox, popie­ ak by nespolupracoval". Odsek 2 časti D rali existenciu porušenia a neoznačili žiadnu upresňuje: skutočnosť alebo dôkazný prostriedok, o ktorých by Komisia už nevedela. Komisia dospela k záveru, že tieto skutočnosti odô­ vodňujú zníženie pokuty o 10 % pre všetky podniky s výnimkou Avesta a Usinor, v prípade ktorých Komisia uplatnila zníženie v rozsahu 40 %. „Ide najmä o prípad, keď:

124. Na Súde prvého stupňa odvolatelia napadli toto rozhodnutie. V prvom žalob- — pred zaslaním oznámenia o výhradách nom dôvode tvrdili, že Komisia porušila časť poskytne podnik Komisii informácie, D oznámenia, ako aj zásadu rovnosti zaob­ listiny alebo iné dôkazné prostriedky, chádzania, keď dospela k názoru, že neuviedli ktoré prispejú k preukázaniu existencie žiadnu novú skutočnosť. spáchaného porušenia,

125. Súd prvého stupňa vyhovel tomuto — po doručení oznámenia o výhradách prvému dôvodu. Domnieval sa, že stupeň podnik informuje Komisiu, že nepopiera spolupráce poskytnutej dotknutými pod­ existenciu skutočnosti, na ktorých nikmi (KTN, AST, Acerinox a Usinor) bol Komisia založila svoje obvinenia." porovnateľný, keďže všetky oznámili Komisii

„272 Po druhé, keďže žalobcovia stále tvrdia, že skutočnosť, že podniky nenapadli

275 Je dôležité pripomenúť, že toto ozná­ 44 — Rozsudky KTS a AST/Komisia, body 260 až 268, a Acerinox/ menie sa vzťahuje na prípady, keď jeden Komisia, bod 147. 45 — Rozsudok KTS a AST/Komisia. Pozri aj rozsudok Acerinox/ z dotknutých podnikov oznámil Komisii Komisia, body 145 až 150. kartelovú dohodu pred tým, ako Komi-

I - 6720

ACERINOX/KOMISIA

sia pristúpila k šetreniu (časť B ozná­ právo na obhajobu. Netvrdilo sa totiž, že menia), alebo po tom, čo Komisia Komisia v tomto prípade tým, že pristúpila k šetreniu, ktoré však nemo­ pristúpila k zníženiu pokuty z dôvodu hlo poskytnúť dostatočný základ na spolupráce, donútila KTN k tomu, aby začatie konania vedúceho k prijatiu roz­ jej poskytol odpovede, ktoré by tento hodnutia (časť C rozhodnutia). Skutoč­ podnik viedli k priznaniu existencie nosť, že oznámenie výslovne predvída porušenia...". možnosť priznania porušenia v tomto štádiu konania, nevylučuje, že k nemu dôjde v neskoršom štádiu.

128. V dôsledku toho Súd prvého stupňa potvrdil, že Komisia bola oprávnená priznať väčšie zníženie pokuty podnikom, ktoré 276 Okrem toho priznanie existencie karte- priznali existenciu kartelovej dohody, ako lovej dohody uľahčuje prácu Komisie podnikom, ktoré priznali existenciu skutoč­ počas vyšetrovania viac ako iba samotné nosti, ktoré im boli vytýkané. priznanie existencie skutočností.

131. Acerinox dodáva, že rozsudok Orkem vymedzil jasný rozdiel medzi zhovievavosťou ponúkanou za dôkazné prostriedky (ktorá je zákonná) a zhovievavosťou ponúkanou za priznanie viny (ktorá je nezákonná). Podľa jeho názoru úvaha Súdu prvého stupňa prehliada tento rozdiel, pretože zohľadňuje priznanie viny.

I - 6722

ACERINOX/KOMISIA

pokuty z dôvodu spolupráce poskytnutej článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17 môžu počas správneho konania nevedie podniky porušovať právo na obhajobu, pretože k tomu, aby sa sami obviňovali, ani nesank- v prípade odmietnutia odpovede vystavujú cionuje výkon práva na obhajobu týmito podniky sankcii či už vo forme penále, alebo podnikmi. 50 pokuty. 54

135. Táto judikatúra sa vysvetľuje význa­ mom, ktorý má pojem donútenia v práve 137. Tento prvok donútenia sa nachádza aj neprispieť k vlastnému obvineniu. Aby totiž v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské došlo k porušeniu tohto práva je nevyhnutné, práva. Tento súd považuje za porušenia aby bola dotknutá osoba skutočne donútená práva nevypovedať len prípad, keď bola poskytnúť informácie alebo dôkazné pro­ osoba donútená poskytnúť informácie, ktoré striedky, ktoré môžu preukázať porušenie. 51 môžu preukázať porušenie. 55 Naopak, ak dotknutá osoba nebola donútená k tomu, aby vypovedala alebo svedčila, právo neprispieť k vlastnému obvineniu nebolo porušené. 56

136. Možno sa teda domnievať, že žiadosti o informácie podľa článku 11 ods. 1 naria­ denia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho články 85 a 86 zmluvy 52 sú v súlade s právom neprispieť k vlastnému obvineniu, pretože v tomto 138. V dôsledku toho uznali súdy prax prípade nie sú podniky povinné odpovedať zhovievavosti za zákonnú. Zdôraznili, že táto na otázky položené Komisiou. 53 Naopak, prax, hoci motivuje spoluprácu podnikov rozhodnutia požadujúce informácie podľa s Komisiou, ich nijako nenúti označiť sku­ točnosti alebo dôkazné prostriedky, pretože

140. Totiž tak ako označenie skutočností alebo dôkazných prostriedkov je aj priznanie porušenia zo strany podniku čisto dobro­ voľné. Tento podnik nie je nijakým spôso­ bom donucovaný k tomu, aby priznal kartelovú dohodu alebo poskytol dôkaz, 143. Toto rozlišovanie sa nezdá byť ktorý by mohol preukázať jej existenciu. v rozpore ani so zásadou rovnosti zaobchá­ Stupeň spolupráce, ktorú chce podnik dzania. ponúknuť počas správneho konania, závisí teda výlučne od jeho slobodnej voľby a nie je v žiadnom prípade vynucovaný Komisiou.

146. Ako to Súd prvého stupňa zdôraznil v bode 276 rozsudku KTS a AST/Komisia, priznanie existencie porušenia uľahčuje prácu Komisie oveľa viac ako iba priznanie existencie skutočností. V tomto druhom prípade Komisia ešte musí na základe skutočností priznaných podnikom (napríklad skutočnosti, že sa zúčastnil na stretnutí s inými výrobcami) preukázať protisúťažnú 148. Napokon, pokiaľ ide o poslednú povahu správania tohto podniku (napríklad výhradu, domnievam sa, že rozlišovanie skutočnosť, že predmetom stretnutia bolo vykonané Komisiou nie je v rozpore so pristúpiť k zosúladenému zvýšeniu cien). zásadou ochrany legitímnej dôvery. Naopak, v prvom prípade Komisia túto povinnosť jednoducho nemá, pretože podnik priznal protisúťažnú alebo protiprávnu povahu svojho správania.

155. Súd prvého stupňa vyhovel tomuto 151. Za týchto okolností sa Súd prvého dôvodu na základe tejto úvahy: stupňa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená priznať väčšie zníženie pokuty podnikom, ktoré priznali existenciu kartelovej dohody, ako podnikom, ktoré sa obmedzili iba na priznanie existencie skutoč­ „55 Právo na obhajobu, ktorého sa domáha ností. KTS, je v tomto prípade garantované článkom 36 prvým odsekom Zmluvy o ESUO, podľa ktorého je Komisia pred uložením peňažných sankcií stanove­ ných touto zmluvou povinná umožniť dotknutej osobe, aby predložila svoje pripomienky.

152. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol šiesty odvolací dôvod uplatnený odvolateľnú. 56 Podľa ustálenej judikatúry je dodržiava­ nie práva na obhajobu v každom konaní, 63 — Rozsudok Súdu prvého stupňa Finnboard/Komisia, už citovaný, body 364 a 365, a rozsudok Súdneho dvora ktoré môže viesť k uloženiu sankcie, Finnboard/Komisia, už citovaný, bod 58. základnou zásadou práva Spoločenstva,

I - 6726

ACERINOX/KOMISIA

ktorá musí byť dodržaná za každých 59 Po druhé je nesporné, že KTN nasledo­ okolností, aj keď ide o konanie adminis­ vaný... KTS, prevzal vo svojom liste tratívnej povahy. Skutočné dodržiavanie z 23. júla 1997 zaslanom Komisii tejto zásady vyžaduje, aby dotknutému zodpovednosť za skutočnosti vytýkané podniku bolo už v štádiu správneho Thyssen Stahl za obdobie od roku 1993, konania umožnené riadne predložiť hoci činnosti Thyssen Stahl v odvetví svoje stanovisko k existencii a významu dotknutých výrobkov boli na neho tvrdených skutočností a okolností, ako prevedené až od 1. januára 1995. aj k listinám použitým Komisiou na podporu jej tvrdení... Z toho najmä vyplýva, že Komisia môže použiť iba skutočnosti, ku ktorým dotknuté osoby mali príležitosť vyjadriť sa...

Komisia považovala KTN za zodpoved­ nemožno predpokladať, že osoba, ktorá ného za konanie Thyssen Stahl považo­ takéto vyhlásenie urobila, sa vzdala vané za porušujúce článok 65 ods. 1 výkonu svojho práva na obhajobu, ak Zmluvy o ESUO..., a teda mu uložila táto osoba neuviedla niečo iné. pokutu aj na základe skutočností vytý­ kaných Thyssen Stahl... V tejto súvislo­ sti sa Komisia v odôvodnení č. 78 rozhodnutia domnievala, že porušenie vytýkané Thyssen Stahl trvalo od decembra 1993, čo je dátum stretnutia v Madride, na ktorom začalo zosúladené konanie výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, do 1. januára 64 V rozpore s tým, čo v podstate tvrdí 1995, čo je dátum, keď Thyssen Stahl Komisia, však vyhlásenie KTN z 23. júla ukončil činnosť v tomto odvetví. 1997 nemožno vykladať ako vzdanie sa práva byť vypočutý ku skutočnostiam vytýkaným Thyssen Stahl v oznámení o výhradách oznámenom Thyssen Stahl 24. apríla 1997, za ktoré KTN prevzal zodpovednosť na účely uloženia prípad­ nej pokuty.

62 Je dôležité zdôrazniť, že nebolo spo­ chybnené, že so zreteľom na vyhlásenie poskytnuté KTN 23. júla 1997 bola Komisia výslovne oprávnená pripísať 65 To platí o to viac, že oznámenie KTN zodpovednosť za protiprávne sprá­ o výhradách bolo zaslané samostatne vanie vytýkané Thyssen Stahl v období KTN a Thyssen Stahl a že toto ozná­ od decembra 1993 do 1. januára 1995... menie celkom zjavne nepripisovalo KTN zodpovednosť za konania vytýkané Thyssen Stahl.

66 V tomto prípade je teda potrebné uviesť, 63 Keďže sa však Komisia odchyľuje od že Komisia neumožnila KTN predložiť zásady, podľa ktorej možno fyzickú jeho pripomienky k existencii alebo právnickú osobu sankcionovať a významu skutočností vytýkaných iba za skutočnosti, ktoré sú vytýkané Thyssen Stahl a že v dôsledku toho jej osobne, toto vyhlásenie sa má KTN nemohol v tomto ohľade vykoná­ vykladať doslovne. Predovšetkým vať svoje právo na obhajobu.

157. Vo svojom odvolaní Komisia navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti. Na podporu svojho návrhu uplatňuje štyri dôvody: 159. Domnieva sa, že v tomto bode Súd prvého stupňa skreslil dôkazné prostriedky, ktoré mu boli predložené. Dostatočne totiž nezohľadnil niektoré listiny obsiahnuté v spise, ako napríklad oznámenie o výhra­ dách z 24. apríla 1997, odpoveď Thyssen Stahl na oznámenia o výhradách a list, — skreslenie dôkazných prostriedkov, v ktorom Komisia žiadala od KTN, aby

I - 6729

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - P. LÉGER - VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

potvrdil, že súhlasí s prevzatím zodpoved­ aby bolo potrebné pristúpiť k novému posú­ nosti za správanie Thyssen Stahl. Podľa deniu skutkového stavu.

Komisie by úplné preskúmanie týchto listín muselo odhaliť, že KTN sa vzdal svojho práva byť vypočutý ku skutočnostiam vytý­ kaným Thyssen Stahl.

162. Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že aj keď má len Súd prvého stupňa výlučnú právomoc na posúdenie hodnoty, ktorú je 67 potrebné priznať dôkazným prostriedkom, 160. Podľa článku 32d Zmluvy o ESUO, skreslenie týchto prostriedkov je otázkou, ktorého znenie sa zhoduje so znením článku ktorá môže podliehať preskúmaniu Súdnym 225 ES, možno na podporu odvolania dvorom na základe odvolania.68 Dôvod uplatniť len dôvody týkajúce sa porušenia založený na skreslení dôkazných prostried­ právnych pravidiel a nie posúdenia skutko­ kov smeruje k zisteniu, že Súd prvého stupňa vého stavu.64 zmenil zmysel, obsah alebo rozsah dôkaz­ ných prostriedkov, ktoré mu boli predložené. Skreslenie tak môže vyplynúť zo zmeny obsahu dôkazných prostriedkov 6 9 , nezohľad­ nenia ich podstatných stránok 7 0 alebo nezo­ hľadnenia ich súvislosti. 71

I - 6730

ACERINOX/KOMISIA

163. V tomto prípade Komisia tvrdí, že Súd 166. Dodávam, že z dôvodu, že ide prvého stupňa skreslil dôkazné prostriedky, o výnimku z uplatnenia základnej zásady ktoré mu boli predložené (tým, že nezohľad­ práva Spoločenstva, teda dodržiavania práva nil všetky listiny nachádzajúce sa v spise), na obhajobu v každom konaní, ktoré môže a že jeho skutkové zistenia sú tak vecne viesť k uloženiu sankcie, musí sa takéto nesprávne (pretože KTN sa vzdal výkonu vzdanie uskutočniť výslovným spôsobom svojho práva na obhajobu). Na rozdiel od nevzbudzujúcim pochybnosti. Ako to zdô­ tvrdenia KTS 7 2 je teda prvý odvolací dôvod raznil Súd prvého stupňa v bode 63 napad­ Komisie na základe už citovanej judikatúry nutého rozsudku, o nikom sa nemožno prípustný. domnievať, že sa vzdal výkonu svojho práva na obhajobu.

169. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa zo zamietol prvý odvolací dôvod Komisie. 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komi- sia 79 a z 11. marca 1999, NMH Stahlwerke/ Komisia. 80

B — O druhom dôvode založenom na porušení podmienok prenesenia zodpoved­ nosti za správanie jedného podniku na iný 172. Podľa môjho názoru je aj tento druhý podnik odvolací dôvod nedôvodný.

170. Vo svojom druhom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa nezo­ hľadnil podmienky prenesenia zodpoved­ nosti za protisúťažné správanie jedného 173. Podľa ustálenej judikatúry 81 totiž za podniku na iný podnik. porušenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase spáchania porušenia, aj keď ku dňu prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie bola za prevádzkovanie podniku zodpovedná iná osoba.

zodpovednosti podnikov v prípade prevzatia 178. Uvádza, že v tomto prípade bol KTN činnosti, sa uplatní iba vtedy, keď právnická adresátom dvoch oznámení o výhradách, osoba zodpovedná za prevádzkovanie pod­ jedného z 19. decembra 1995 a druhého niku v čase porušenia zanikla ako právny z 24. apríla 1997, že počas celého správneho subjekt po spáchaní tohto porušenia. konania KTN predkladal pripomienky nielen vo vlastnom mene, ale aj v mene Thyssen Stahl, že v druhom oznámení o výhradách Komisia upresnila, že KTN prevzal zodpo­ vednosť za správanie Thyssen Stahl, že v neskoršom liste Komisia požiadala KTN, 175. V tomto prípade zo spisu 8 3 vyplýva, že aby túto skutočnosť potvrdil, a že vo svojom Thyssen Stahl naďalej existoval ako právny vyhlásení z 23. júla 1997 KTN potvrdil, že subjekt počas celého trvania porušenia, a to preberá zodpovednosť za konanie Thyssen (najmenej) do dňa prijatia sporného roz­ Stahl „tiež spätne za obdobie do roku 1993". hodnutia.

176. Judikatúru, na ktorú sa odvoláva Komi­ sia, nemožno teda v tomto prípade použiť.

179. Komisia sa domnieva, že za týchto okolností KTN dokonale poznal výhrady vznesené proti Thyssen Stahl a vedel, že Komisia mu pripíše porušenie, ktorého sa dopustila táto spoločnosť. Na rozdiel od rozhodnutia Súdu prvého stupňa teda dodr­ C — O treťom dôvode založenom na poru­ žanie práva na obhajobu nevyžadovalo, aby šení požiadaviek týkajúcich sa práva na Komisia znovu vyzvala KTN na predloženie obhajobu stanoviska ku skutočnostiam vytýkaným Thyssen Stahl. Súd prvého stupňa sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď stanovil túto požiadavku.

k uloženiu sankcie, je základnou zásadou 183. V tomto prípade je pravda, že práva Spoločenstva, ktorá musí byť dodržaná v oznámení o výhradách z 24. apríla 1997 za každých okolností, aj keď ide o konanie Komisia uviedla, že KTN „prevzal zodpoved­ administratívnej povahy. 84 nosť za konanie Thyssen Stahl pred svojím 88 vlastným založením" . Ako však Súd prvého stupňa rozhodol v napadnutom rozsudku, toto oznámenie jasne neuvádzalo, že Komisia zamýšľala uložiť KTN pokutu za porušenie, ktorého sa dopustil Thyssen Stahl. Toto oznámenie neobsahovalo ani jasnú výzvu adresovanú KTN predložiť pripomienky k existencii a významu skutočností vytýka­ ných Thyssen Stahl alebo k listinám, ktoré 181. Táto zásada najmä vyžaduje, aby ozná­ Komisia použila v tejto súvislosti. menie o výhradách, ktoré Komisia zasiela podniku, obsahovalo podstatné skutočnosti použité proti tomuto podniku, ako napríklad vytýkané skutočnosti, ich kvalifikáciu a dôkazné prostriedky, na ktorých Komisia založila svoj názor, aby tento podnik mohol riadne uplatniť svoje tvrdenia v správnom konaní vedenom proti nemu. 85 184. Navyše nejednoznačnosť vyplývajúca z oznámenia o výhradách z 24. apríla 1997 bola podporovaná najmä skutočnosťou, že toto oznámenie bolo zaslané osobitne KTN a Thyssen Stahl. Postup Komisie, ktorá zaslala dve oznámenia, bolo možné chápať tak, že Thyssen Stahl môže byť uložená pokuta za porušenie, ktorého sa dopustil v období pred 1. januárom 1995. 182. Okrem toho v rozsudkoch zo 16. marca 2000, Compagnie Maritime Belge Transports a i./Komisia,86a z 2. októbra 2003, ARBED/ Komisia, 87 Súdny dvor upresnil, že „so zreteľom na jeho význam musí oznámenie o výhradách spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti presne označovať právnickú osobu, ktorej môžu byť uložené pokuty". 185. So zreteľom na uvedené sa domnievam, že oznámenie o výhradách z 24. apríla 1997 nespĺňalo požiadavky jasnosti stanovené judikatúrou. Súd prvého stupňa sa teda 84 — Rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, nedopustil nesprávneho právneho posúde­ 85/76, Zb. s. 461, bod 9. 85 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 1970, ACF nia, keď konštatoval, že Komisia riadnym Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 26; z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 29, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 až C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 135. 88 — Príloha 4 lista, ktorý KTS zaslal 10. marca 1998 kancelárii 86 - C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 143. Súdu prvého stupňa vo veci T-45/98 (bod 11 F, voľný 87 - C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 21. preklad).

188. V podstate sa domnieva, že napadnutý 192. Štúdium spisu 93, dokonca aj pozorné,

rozsudok

je v tomto bode postihnutý vecnou totiž neumožňuje určitým a zrejmým spôso­ nesprávnosťou skutkových zistení a skresle­ bom konštatovať, že KTN vykonával svoje ním dôkazných prostriedkov. Podľa jej názoru totiž „listiny v spise preukazujú, že KTN v zhode s Thyssen [Stahl] dobrovoľne 90 — V bodoch 94 a/. 102 svojho vyjadrenia k odvolaniu Komisia a opakovane vyjadril svoje stanovisko analyzuje rozsudky, ktoré sa, ako sama pripúšťa (pozri vyjadrenie k odvolaniu, bod 54), týkajú odlišnej výhrady, k výhradám, ktoré vyslovila Komisia [proti] a to tretieho dôvodu týkajúceho sa požiadaviek vzťahujúcich Thyssen [Stahl], a že teda vykonával právo na sa na pravo na obhajobu. 91 — Pozri bod 161 týchto návrhov. obhajobu" 8 9 . 92 — Pozri bod 162 týchto návrhov. 93 — Pozri predovšetkým odpoveď KTN na prvo oznámenie o výhradách, odpoved KTN na druhé oznámenie o výhradách, zápisnicu o prístupe k spisu z 28. mája 1997 a vyhlásenie KTN 23. júla 1997 (prílohy 6, 7, 8 a 9 žaloby 89 — Vyjadrenie Komisie k odvolaniu (odsek 55). podanej KTN vo veci T-45/98).

I - 6735

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

právo na obhajobu, pokiaľ ide o konania 196. V tomto prípade sa domnievam, že stav Thyssen Stahl. Podľa môjho názoru nie je konania dovoľuje rozhodnúť v tej časti, zrejmé, že pripomienky, ktoré KTN predložil 94 v ktorej navrhujem zrušenie. Navrhujem v správnom konaní, sa vzťahovali tak alebo preto Súdnemu dvoru, aby využil devolutívny onak aj na skutočnosti, ktoré Komisia účinok odvolania a s konečnou platnosťou vytýkala Thyssen Stahl. rozhodol o žalobnom dôvode, ktorý v prvostupňovom konaní uplatnil Acerinox.

že prirážky za legovanie sa budú uplatňovať skutočnosť, že obvinený podnik nebol od 1. apríla 1994 (čítali ste správne apríla!)". 10 10 pôvodcom 0ani adresátom 1tejto listiny, Podľa Acerinox totiž „táto informácia týka­ ju nemôže zbavovať jej dôkaznej hodnoty, júca sa .oznámenia' urobeného žalobcom... ktorá musí byť posudzovaná výlučne 95 bola nesprávna" a „nebolo urobené žiadne v závislosti od jej obsahu a rozsahu. .oznámenie' tohto druhu". 96

202. V tejto súvislosti treba pri zisťovaní dôkaznej hodnoty listiny zohľadniť viacero 200. V tejto súvislosti je potrebné pripome­ skutočností, ako napríklad pôvod listiny, núť, že v prípade sporu o existencii porušenia okolnosti jej vypracovania, jej príjemcu, jej pravidiel hospodárskej súťaže je na Komisii, obsah a na základe týchto skutočností si aby preukázala porušenie, ktoré konštatuje, položiť otázku, či sa informácia obsiahnutá a obstarala dôkazné prostriedky, ktorými v listine javí ako presvedčivá a spoľahlivá. 102 možno právne dostatočným spôsobom pre­ Okrem toho podnik môže s úspechom ukázať existenciu skutočností predstavujú­ spochybniť dôkaznú hodnotu listiny iba cich porušenie. 97 vtedy, ak uvedie podrobné skutočnosti spô­ sobilé spochybniť pravdivosť informácií obsiahnutých v listine. 103

I - 6737

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VECI C-57/02 P, C-65/02 P A C-73/02 P

204. Tento fax bol totiž vypracovaný zástup­ „Podľa našich informácii už boli vykonané com spoločnosti Avesta na stretnutí určité kroky: v Madride, konkrétne pánom W. K jeho vypracovaniu došlo po tomto stretnutí, na ktorom sa hlavní výrobcovia plochých výrob­ kov z nehrdzavejúcej ocele dohodli na tom, že po tomto stretnutí budú uplatňovať prirážku za legovanie vypočítanú na základe — Ugine oznámil uplatňovanie týchto pri­ rovnakých referenčných hodnôt. Bol tiež rážok od 1. 2. 1994: vypracovaný krátko po tom, čo Ugine faxom z 11. januára 1994 odoslal všetkým svojim konkurentom podrobné informácie týkajúce sa prirážky za legovanie, ktorú zamýšľal uplatňovať na francúzskom trhu od 1. feb­ ruára 1994. — 4,36 britskej libry za akosť 430,

— 47,55 libry za akosť 304 a

205. Okrem toho sporný fax je adresovaný distibútorským dcérskym spoločnostiam Avesta a nasledoval po skoršom faxe z polovice decembra 1993, v ktorom Avesta oznámila možnosť zavedenia prirážky za — 74,03 libry za akosť 316, legovanie od februára 1994. 105

— Acerinox vyhlásil, že prirážky za lego­ vanie sa budú uplatňovať od 1. apríla 1994 (čítali ste správne apríla!), 206. Napokon, pokiaľ ide o jeho obsah, sporný fax sa zdá byť spoľahlivý a presved­ čivý. Avesta v ňom totiž informovala svoje dcérske spoločnosti o stanovisku, ktoré zaujali niektorí z jej konkurentov k dátumu uplatňovania prirážky za legovanie na ich — domnievame sa, že Outokumpu by sa domácich trhoch, takto: mal pripojiť k tomuto stanovisku, ale ešte to nepotvrdil,

— ILVA oznámil, že bude uplatňovať upravenú základnú cenu od februára, VIII — O trovách ale že táto zmena sa bude týkať iba veľkoobchodníkov a nie konečných používateľov, 210. Podľa článku 69 ods. 2 prvého pod- odseku rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo — ALZ stále zvažuje svoje stanovisko." v tomto zmysle navrhnuté. V tomto prípade Komisia navrhla zaviazať odvolateľov na náhradu trov konania a odvolatelia nemali úspech (takmer) vo všetkých svojich dôvo­ doch. Podľa môjho názoru je teda opodstat­ nené zaviazať ich na náhradu všetkých trov konania, ktoré vznikli v tomto odvolacom 207. Za týchto okolností sa informácia, konaní. podľa ktorej sa Acerinox zaviazal uplatňovať prirážku za legovanie na španielskom trhu od 1. apríla 1994, zdá ťažko spochybniteľná. Acerinox okrem toho neuviedol žiadnu podrobnú skutočnosť spôsobilú spochybniť pravdivosť tejto informácie. 211. Okrem toho podľa článku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvola­ nie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. V tomto prípade Acerinox nemal úspech vo svojom dôvode založenom na neúčasti na kartelovej 208. So zreteľom na uvedené skutočnosti sa dohode na španielskom trhu a Komisia domnievam, že sporný fax predstavuje navrhla, aby bol odvolateľ zaviazaný na dôkaz, že k 14. januáru 1994 Acerinox náhradu trov konania. Je teda opodstatnené v každom prípade prejavil úmysel uplatňovať zaviazať Acerinox na náhradu trov konania prirážku za legovanie v Španielsku v súlade v súlade s článkom 69 ods. 2 rokovacieho s podmienkami, na ktorých sa dotknuté poriadku. V zostávajúcej časti nie je dôvod podniky dohodli na stretnutí v Madride, meniť výrokovú časť rozsudku Acerinox/ a teda pristúpil ku kartelovej dohode. Komisia.

3. Žaloba o neplatnosť podaná Compañía Española para la Fabricación de Aceros Inoxidables SA (Acerinox) sa zamieta.

4. Compañía Española para la Fabricación de Aceros Inoxidables SA (Acerinox), ThyssenKrupp Stainless GmbH a ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA znášajú trovy konania, ktoré im vznikli v odvolacom konaní, a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré v tomto konaní vznikli Komisii Európskych spoločenstiev.

5. Compañía Española para la Fabricación de Aceros Inoxidables SA (Acerinox) znáša trovy konania, ktoré jej vznikli v prvostupňovom konaní a je povinná nahradiť dve tretiny trov, ktoré v tomto konaní vznikli Komisii. Komisia znáša jednu tretinu trov, ktoré jej vznikli v tomto konaní.

I-6740