C-66/02

A — Úvodné poznámky k žalobným dôvodom I - 10911

B — O všeobecnom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom zohľadnení

cieľov a charakteru sporných opatrení (prvý žalobný dôvod) I - 10912

1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády I - 10912

2. Posúdenie I - 10912 C — O výhrade, že Komisia kvalifikovala sporné opatrenia neprávom ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, pričom porušila povinnosť odôvodnenia (druhý žalobný dôvod) I - 10916

1. O nedostatkoch napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k otázke, či sa spornými opatreniami poskytuje selektívna výhoda zo štátnych zdrojov ... I - 10917

I - 10907

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL- VEC C-66/02

3. O nedostatočnom odôvodnení z dôvodu absencie samostatného skúmania sporných opatrení podľa článku 87 ods. 1 ES a článku 87 ods. 3 ES a z dôvodu príliš globálneho skúmania sporných opatrení I - 10929 a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády I - 10930 b) Posúdenie I . 10930 D — O porušení článku 87 ods. 3 ES a povinnosti odôvodnenia, čo sa týka otázky zlučiteľnosti zo spoločným trhom (tretí žalobný dôvod) I - 10931 1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády I - 10931 2. Posúdenie I - 10932 V — O trovách I - 10935 VI — Návrh I - 10935

I — Úvod II — Skutkový stav a vnútroštátna právna úprava

2. Až do 80. rokov bol taliansky bankový sektor čiastočne vo vlastníctve štátu, pričom podliehal vo všeobecnosti silnému štátnemu vplyvu a to pri jeho súčasnej špecializácii a regionalizácii. Začiatkom 80. rokov začali talianske orgány privatizačný proces bánk, ktorý mal okrem iného viesť v priemere k zväčšeniu bánk, pričom malo súčasne dôjsť k zrušeniu ich špecializácie. Talianska vláda prijala zásadné opatrenia k postupnej priva­ tizácii bankového sektora prostredníctvom zákona č. 218/90 z 30. júla 1990, takzvaného 1. Žalobou podanou 28. februára 2002 do „zákona Amato" (ďalej len „zákon Amato"). kancelárie Súdneho dvora navrhuje Talianska republika podľa článku 230 ods. 1 ES zru­ šenie rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme štátnej pomoci pre banky, ktorý uplatňuje Taliansko [neoficiálny preklad] 2.

3. Banky, ktoré vlastnil štát, mohli byť 2 — Ú. v. ES L 184, 2002, s. 27 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). transformované na akciové spoločnosti

2. daňová neutralita operácií spätného postúpenia poskytovateľovi majetku 5. Zákon Ciampi bol vykonaný zákonným a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dekrétom č. 153/99 zo 17. mája 1999 (ďalej dosiahnutie účelu spoločnosti a ktoré sa len „dekrét č. 153/99"), ktorý stanovuje predtým previedli na bankové spoloč­ zvláštne daňové pravidlá pre určité tran­ nosti v súlade so zákonom č. 218/90 sakcie pri reštrukturalizácii a spätnom pre­ z 3. júla 1990 (článok 16 ods. 3 dekrétu vode. č. 153/99);

I - 10909

NÄVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL— VEC C-66/02

3. uplatnenie pevnej dane miesto dane týkajúce sa zákona Ciampi a dekrétu splatnej v súvislosti s operáciami podľa č. 153/99. V rámci konania v oblasti štátnej bodov 1 a 2 (článok 24 ods. 1 a článok pomoci Komisia listom z 23. marca 2000 16 ods. 5 dekrétu č. 153/99); oznámila talianskym orgánom, že zákon Ciampi a dekrét č. 153/99 by mohli obsaho­ vať prvky štátnej pomoci a vyzvala ich na dočasné pozastavenie uplatňovania sporných opatrení. Talianske orgány listom z 12. apríla 2000 Komisii oznámili, že pozastavili uplat­ ňovanie sporných opatrení, a preto môžu byť 4. daňová neutralita v prípade komunálnej daňové úľavy poskytnuté iba za roky 1998, dane týkajúcej sa zvýšenia hodnoty 1999 a 2000. nehnuteľností vo vzťahu k operáciám podľa bodov 1 a 2 (článok 24 ods. 1 a článok 16 ods. 5 dekrétu č. 153/99);

5. oslobodenie prevodov podielov na Banca d'Italia z bankových spoločností 9. Komisia listom z 25. októbra 2000 talian­ na bankové nadácie od dane (článok 27 skej vláde oznámila začatie konania o štátnej ods. 2 dekrétu č. 153/99). pomoci.

11. Talianska vláda uplatňuje vo svojej žalobe porušenie povinnosti odôvodnenia, porušenie článku 87 ods. 1 ES, článku 253 ES a taktiež článku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES. Dôvodnosť týchto žalobných dôvodov Komi­ sia vždy odmietala. 15. Okrem toho, talianska vláda vo svojej replike namieta to, že došlo k porušeniu jej práv na obranu. Odôvodňuje to tým, že Komisia vzniesla až v napadnutom roz­ hodnutí — a nie už v konaní pred podaním žaloby — samostatnú výhradu o nepriamom zdanení privatizovaných bánk, na základe čoho nemohla talianska vláda a ani príjem­ 12. Talianska vláda uvádza na odôvodnenie covia údajnej štátnej pomoci realizovať svoje svojej žaloby ako prvý, všeobecný žalobný právo na obranu. dôvod, to, že Komisia v napadnutom roz­ hodnutí dostatočne nezohľadnila prípadne neuznala ciele a charakteristiku sporných opatrení a taktiež kontinuitu medzi ratio legis zákona Amato a zákona Ciampi, čím porušila povinnosť odôvodnenia, najmä s ohľadom na posilnenie hospodárskej súťaže. 16. K tejto výhrade treba uviesť, že z článku 42 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo až v priebehu konania. 3 13. V rámci druhého žalobného dôvodu, ktorý sa skladá z viacerých častí, talianska vláda tvrdí, že sporné opatrenia boli neprá­ vom kvalifikované ako štátna pomoc 3 — Pozri najmä rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/Fnmcúzsko, C-256/98, Zb. s. I-2487. bod 31, a zo 7. mája 1986, Barcolla a i./ v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Komisia, 191/84, Zb. s. 1541, bod 5.

1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády 19. Najskôr je potrebné pripomenúť, že článok 87 ods. 1 ES definuje štátnu pomoc upravenú v Zmluve ES ako pomoc poskyto­ vanú členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí naru­ šením hospodárskej súťaže tým, že zvýhod­ 18. Talianska vláda tvrdí, že Komisia neuz­ ňuje určitých podnikateľov alebo výrobu nala dôležitú úlohu sporných opatrení určitých druhov tovarov, pokiaľ ovplyvňuje v rámci reformy talianskeho bankového obchod medzi členskými štátmi. sektora, pričom zle pochopila súvislosť medzi zákonom Amato a zákonom Ciampi. Sporné opatrenia predstavujú totiž potrebnú etapu k dokončeniu zákonom Amato začatej pri­ vatizácie a reštrukturalizácie spomenutého sektora, čo je v súlade s cieľmi integrácie a hospodárskej súťaže. Daňové opatrenia, obsiahnuté v zákone Amato, nemali pred­ 20. Podľa ustálenej judikatúry je pre zarade­ pokladané účinky v plnom rozsahu, ako nie určitého opatrenia ako štátnej pomoci napr. vo vzťahu k segmentácii trhu, ktorá v zmysle tohto článku rozhodujúce splnenie zostala v podstatnej časti zachovaná. Zákon nasledujúcich kumulatívnych podmienok: i) Ciampi a vykonávací dekrét č. 153/99, obsa­ opatrenie musí poskytovať jednostrannú hujúce sporné opatrenia, boli nevyhnutné na výhodu niekoľkým podnikateľom alebo

I - 10912

TALIANSKO/KOMISIA

22. Ani z „charakteru" opatrenia ako takého nie je možné vyvodzovať, či opatrenie spĺňa predpoklady štátnej pomoci alebo nie. Súdny dvor tak vo svojej ustálenej judikatúre napríklad s ohľadom na režim v oblasti sociálneho poistenia uviedol, že štátne opa­ trenia nie sú „iba pre svoj sociálny charakter" vyňaté spod zaradenia medzi štátnu pomoc 24. Vyjadrenie talianskej vlády, podľa kto­ v zmysle článku 87 ods. 1 ES. 6 rého boli sporné opatrenia prijaté z dôvodov privatizácie a oživenia hospodárskej súťaže, prípadne boli prijaté v súlade so záujmom 4 — Pozri najmä rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans, európskej integrácie, v každom prípade C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75, a z 3. marca 2005, Heiser, neodôvodňuje, s ohľadom na judikatúru, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27. 5 — Pozri okrem iného rozsudky z 26. septembra 1996, Francúz­ ktorú som uviedla v bodoch 21 a 22 vyššie, sko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z.29. apríla 1999, vyňatie sporných opatrení spod ich kvalifi­ Španielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 61, kácie ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 a z. 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 46. ods. 1 ES podľa kritérií vymenovaných v bode 6 — Pozri najmä rozsudky Francúzsko/Komisia, C-241/94, už 20 vyššie. Pokiaľ ide o zváženie politických citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 21, a Španielsko/ a hospodárskych záujmov, ako ich uviedla Komisia C-342/96, u/, citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 23. talianska vláda, nad rámec uvedených krité-

27. Právna úprava štátnej pomoci predsta­ vuje totiž prostriedok v rámci systému, upraveného článkom 3 ods. 1 písm. g) ES, 29. Tu je potrebné poukázať na to, že zaradenie určitého štátneho opatrenia medzi štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES, pri

7 — Uplatnenie článku 87 ods. 3 ES v tejto veci bude rozobraté v rámci tretieho žalobného dôvodu. K tomu pozri pre­ dovšetkým moje vyjadrenia v bode 113 a nasi. 9 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 1969, Komisia/ 8 — Pozri k tomu SUTTER: Das EG-Beiliilfemerbot und sem Francúzsko, 6/69 a 11/69, Zb. s. 523, bod 21, a z 19. mája 1999, Durchflilirimgsverbot in Steilersachen. 2005, s. 44 a nasi. Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 21.

I - 10914

TALIANSKO/KOMISIA

naplnení skutkovej podstaty tohto ustanove­ možné dôvodiť, že by nebolo možné kvalifi­ nia, závisí od viacerých faktorov a vyžaduje si kovať ako štátnu pomoc inú schému, aj keď presnú analýzu technických a právnych vlast­ predstavuje „kontinuitu" k prvej schéme ností konkrétneho štátneho opatrenia a jeho alebo slúži rovnakým cieľom. Inými slovami, hospodárskeho kontextu od prípadu Komisii nič nebráni, aby kvalifikovala určitú k prípadu. 10 Práve preto, že sa právna úprava schému ako štátnu pomoc, aj keď proti štátnej pomoci musí, ako talianska vláda predchádzajúcej schéme nevzniesla žiadne správne uvádza, podriadiť ekonomickej rea­ námietky. lite, nejde pri kontrole štátnej pomoci v zmysle Zmluvy o statickú koncepciu. To uviedla aj Rada v odôvodnení č. 4 nariadenia (ES) č. 659/1999 1 1takto:

31. Pokiaľ sa talianska vláda dovoláva poru­ šenia povinnosti odôvodnenia podľa článku 253 ES, je potrebné pripomenúť niektoré zásady, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry.

30. Vo svetle týchto úvah sa zdá byť jasné, že z okolnosti, že Komisia nevyjadrila predtým 33. Pokiaľ ide po druhé o požiadavky na žiadne námietky proti schéme, ktorú zavie­ odôvodnenie, to musí byť podľa ustálenej dol zákon Amato — ktorý Komisia preverila judikatúry primerané povahe právneho aktu, iba s ohľadom na niektoré aspekty, čo pričom musí vyjadrovať úvahy orgánov talianska vláda nespochybňuje —, nie je Spoločenstva tak jasne a jednoznačne, že dotknutí budú schopní pochopiť dôvody vydaného opatrenia a Súdny dvor bude môcť 10 — Pozri k tomu, čo sa týka otázky jednostranného poskytnutia uskutočniť svoju kontrolnú úlohu. Potrebu výhody, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano 8. mája 2001 vo veci Ferring (rozsudok z. 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 39). 11 — Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z. 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 12 — Pozri najmä rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, Zmluvy o ES (Ú. v.ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). C-310/99, Zb. s. I-2289, bod '18.

I - 10915

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL- VEC C-66/02

13 — Pozri najmä rozsudky z 2. aprila 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 93; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 35 a 36, a Taliansko/Komisia, 39. Tento žalobný dôvod sa skladá z via­ C-310/99, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 48. cerých nie úplne jasne štruktúrovaných častí, I - 10916

TALIANSKO/KOMISIA

v ktorých talianska vláda súhrnne uvádza — chybné posúdenie a nedostatočné odô­ v súvislosti s napadnutým rozhodnutím vodnenie, čo sa týka účinkov na obchod nasledujúce aspekty: medzi členskými štátmi.

— nedostatočné odôvodnenie z dôvodu neoddeleného preskúmania sporných opatrení podľa článku 87 ods. 1 ES a článku 87 ods. 3 ES a príliš všeo­ becného preskúmania sporných opa­ 1. O nedostatkoch napadnutého rozhodnutia trení, vo vzťahu k otázke, či sa spornými opatre­ niami poskytuje selektívna výhoda zo štát­ nych zdrojov

— mylné predpoklady a chybné posúdenie poskytnutých výhod a selektivity, čo sa týka daňového opatrenia uvedeného v bode 5 čísle 1, a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády

44. V štvrtej časti druhého žalobného dôvodu talianska vláda vo všeobecnosti tvrdí, 42. V tretej časti druhého žalobného dôvodu že sporné opatrenia nespĺňajú predpoklady, talianska vláda tvrdí, že pojem štátna pomoc v dôsledku ktorých by pôsobili selektívne. Ide predpokladá existenciu výhod pre podnika­ predovšetkým o všeobecné opatrenia, ktoré teľa a taktiež priamy vplyv na štátny rozpočet by sa bez akejkoľvek diskriminácie vzťahovali — použitím alebo zrieknutím sa finančných na všetky banky zúčastnené na reforme. prostriedkov. Štátny rozpočet však nebude — z celkového a dlhodobého hľadiska — v dôsledku sporných opatrení zaťažený. Taliansky zákonodarca sa vždy snažil pou­ žívať také nástroje, ktoré sú neutrálne vo vzťahu k hospodárskej súťaži, ako aj k celkovým fiskalnym prostriedkom 45. Pri skúmaní selektivity určitej daňovej v bankovom sektore. úľavy sa musí najprv určiť, či daňové úľavy predstavujú výnimku z uplatnenia všeobecne platného daňového systému v prospech urči­ tých podnikateľov v členskom štáte. Pokiaľ platí uvedené, musí sa nakoniec preveriť, či je výnimka alebo diferenciácia vnútri systému oprávnená s ohľadom na povahu alebo vnútornú stavbu daňového systému.

43. Talianska vláda okrem toho zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa spätného prevodu majetku a ďalších aktív, ktoré nie sú na účely činnosti bánk nevyhnutné, na bankové na­ dácie nie sú oslobodeniami od dane, ale je na 46. V predloženom prípade nemožno na ne potrebné nazerať ako na daňovo sporné opatrenia nazerať ako na špecifické neutrálne. Tieto spätné prevody nevytvárajú opatrenia, aj keď sa vzťahujú na bankový žiadnu pridanú alebo zníženú hodnotu, sektor, ale ide o všeobecné opatrenia, lebo sa

49. Preto je po prvé potrebné úplne od základu preskúmať, či sa sporné opatrenia majú posudzovať vo vzťahu k daňovému b) Posúdenie

15 — Pozri najmä rozsudky z 23. fchruára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 43; z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13; z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19, a z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C-5/01, Zb. s. I-11991, bod 32. 47. Pojem štátnej pomoci podľa článku 87 16 — Napríklad ROSS: Stale aid and national courts; definition aud other problems — a case of premature anticipation?. In; ods. 1 ES predpokladá v prvom rade CMLR 2000, 407; „No advantage can be identified without zvýhodnenie určitých podnikateľov alebo a comparator first being found as a benchmark for treatment." Identifikácia vzťažného bodu ie podľa môjho výroby určitých druhov tovarov. K tomu je názoru nevyhnutná nielen vo vzťahu k otázke jednostran­ nosti, prípadne selektivity výhody, ale aj v súvislosti so samotným poskytnutím výhody, keďže otázku, či získava určitý podnikateľ na základe určitého opatrenia výhodu, nie je možné zodpovedať iba z pohľadu podnikateľa. Aj podľa ustálenej judikatúry nezáleží na tom, či sa situácia údajne 14 — Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci zvýhodneného subjektu, vo vzťahu k jeho predošlému pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov postaveniu, zlepší alebo zhorší, alebo zostane nezmenená. (Ú. v. KS C 2, 1998, s. 1; U. v. ES C 384/3, 1998, s. 3; Pozri najmä rozsudok zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, Mim. vyd. 08/001. s. 277). 57/86, Zb. s. 2855, bod 10.

51. Pokiaľ ide o otázku splnenia podmienky poskytnutia výhody v súvislosti so spornými opatreniami, jej splnenie možno vidieť v tom, že na základe sporných opatrení nemuseli banky zaplatiť určité odvody, na platenie ktorých by boli zaviazané za normálnych okolností podľa všeobecného daňového systému — teda daň z príjmov právnických 50. Z celkového kontextu sporných opatrení osôb a odvody splatné pri transakciách v tejto veci však podľa môjho názoru vyplýva spojených so spätnými prevodmi — vôbec predovšetkým to, že je potrebné posudzovať alebo iba v menšom rozsahu, stručne pove­ sporné opatrenia podľa kritérií všeobecne dané, v odbremenení dotknutých podnikate­ platného daňového systému a nenazerať na ľov. V tomto zmysle označila Komisia sporné ne ako na nový, všeobecný systém alebo ako opatrenia v napadnutom rozhodnutí správne na bežné opatrenia v platnom právnom ako „daňové úľavy", pričom aj v bode 42 systéme. Ide o balík jednotlivých odchýlok tohto rozhodnutia prišla okrem iného od skôr platných všeobecných daňových k záveru, že úľavy boli poskytnuté predpisov, ktoré majú uľahčiť určité tran­ v dôsledku vzdania sa nároku na určité sakcie v súvislosti so zlučovaním bánk. 17 príjmy z daní. V tejto veci neexistuje, v rámci uvedeného, podstatný rozdiel v situácii, aká existovala napríklad vo veciach Steenkolenmijnen 18 19 alebo Maribel , v ktorých išlo o osobitné fiškálne pravidlá vo vzťahu k všeobecnému systému — v týchto prípadoch k všeobec­ nému systému sociálneho zabezpečenia. 52. Pokiaľ ide obzvlášť o zlučovanie alebo Súdny dvor v uvedených veciach skúmal o podobné reštrukturalizačné transakcieų — osobitné pravidlá ako výnimky ku konkrét­ teda transakcie, na ktoré sa vzťahuje bod 5 nemu, všeobecnému daňovému systému číslo 1 napadnutého rozhodnutia —, došlo tu a nie ako samostatné opatrenia. Súdny dvor k poskytnutiu výhody a to prostredníctvom sa ďalej v rozsudku Adria-Wien Pipeline zníženia dane z príjmov právnických osôb za nestotožnil s názorom, ktorý predniesol určitých podmienok na 12,5 %, opísanej na spomenutom mieste napadnutého rozhod­ nutia.

54. Po prvé, z bodu 5 čísla 1 napadnutého 58. Pokiaľ ide konkrétne o sporné opatrenia, rozhodnutia vyplýva, že Komisia zhrnula, účinky ich „daňovej neutrality" vo vzťahu resp. reprodukovala znaky sporného opatre­ k transakciám v rámci reštrukturalizácie nia zjavne v rovnakom zmysle, v akom ho bánk — medzi nimi operácií spätného opísala talianska vláda, predovšetkým sa tam postúpenia poskytovateľovi majetku a aktív, výslovne uvádza, že zníženie platí, okrem ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie iného, „pokiaľ sa zo ziskov vytvorí osobitná účelu spoločnosti — spočívajú podľa uvede­ rezerva...". ných vyjadrení v tom, že zabraňuje, aby sa splatnými stali dane, ktoré by boli banky povinné uhradiť za normálnych okolností pri vykonaní dotknutých transakcií podľa všeo­ becného daňového systému, predovšetkým ide o dane v súvislosti so zvýšením hodnoty aktív. 55. Po druhé, jednotlivé (technické) znaky tohto opatrenia nemenia nič na tom, že sa dotknutým bankám poskytuje v každom prípade úľava na dani z príjmov právnických osôb.

všeobecných znakov, pričom skúma, či podľa 62. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že týchto znakov obsahuje prvky štátnej talianska vláda neuviedla nič, čo by spochyb­ pomoci. 1Existencia zvýhodnenia v každom ňovalo stanovisko, že aj keď sporné opatrenia jednotlivom prípade nie je v uvedenej súvi­ predpokladajú „daňovú neutralitu" pre určité slosti podstatná. Aj vyjadrenie, podľa ktorého transakcie, dochádza tu k poskytnutiu by mali byť sporné opatrenia aj na prospech výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES. subjektom, ako sú holdingy, ktoré nie sú kvalifikované ako podnikatelia v zmysle pojmu štátnej pomoci, tu nie je z rovnakých dôvodov podstatné. V tejto veci je rozhodujúce, ako som už uviedla, že prostredníctvom týchto opatrení sa pre banky principiálne „neutralizuje" daň, ktorá 63. Pokiaľ ide o poskytnutie štátnych pro­ by bola splatná pri zodpovedajúcich trans­ striedkov, to spočíva v týchto prípadoch akciách za normálnych okolností. v „negatívnej" štátnej pomoci, pri ktorej je zvýhodnenie spojené so vzdaním sa nároku na príjmy z daní. 23

I - 10922

TALIANSKO/KOMISIA

odlišovať od otázky, či také použitie štátnych 68. Za všeobecné neselektívne štátne opa­ prostriedkov v konečnom dôsledku skutočne trenia sa považujú v zásade tie, ktoré zaťaží štátny rozpočet, alebo bude jeho v rovnakej miere prospievajú všetkým hospo­ výsledkom dokonca prínos pre štátny roz­ dárskym subjektom. 27 počet. Preto nie je podstatné, či dôjde v konečnom dôsledku k zaťaženiu štátneho rozpočtu členského štátu alebo nie. 26

69. Pod touto úrovňou všeobecnosti však môže byť veľmi ťažké rozlišovať medzi všeobecnými a selektívnymi opatreniami. V každom prípade podľa ustálenej judikatúry môže ísť o (selektívnu) štátnu pomoc 65. Talianska vláda na záver špeciálne v zmysle článku 87 ods. 1 ES aj vtedy, keď poprela selektivitu sporných opatrení. sa týka celého odvetvia alebo dokonca via­ cerých odvetví hospodárstva. 28

66. Podľa dikcie článku 87 ods. 1 ES má 70. V každom prípade však je možné v tejto hospodárska výhoda poskytnutá členským veci jednoznačne preukázať, že sporné opa­ štátom charakter štátnej pomoci iba vtedy, trenia by platili iba pre bankový sektor. pokiaľ zvýhodňuje „... podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru".

71. Ako som už v tejto súvislosti uviedla, je podľa môjho názoru potrebné posudzovať sporné opatrenia, pokiaľ sa na ich základe 67. Znak selektivity umožňuje rozlišovať poskytuje oslobodenie alebo zvýhodnenie také štátne opatrenia, pri ktorých môže ísť v súvislosti s finančnou záťažou, ktorú by o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES, od musel subjekt niesť za normálnych okolností, takých všeobecných opatrení, ktoré sú vyja­ vo vzťahu k všeobecnej úprave takejto drením všeobecnej daňovej a odvodovej poli­ finančnej záťaže, na ktorú by sa uvedené tiky členského štátu a ktorá je vo výlučnej oslobodenie alebo zvýhodnenie vzťahovalo. právomoci členského štátu.

75. Selektivita diferenciácie neprichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ je vecne oprávnená s ohľadom na všeobecnú úpravu finančných záťaží, v rámci ktorej sa vykonáva. Podobnosť takého skúmania so skúmaním porušenia zásady rovnosti je tu okrem toho zjavná, čo 73. Či má diferenciácia vykonaná na základe nachádza svoje vyjadrenie aj v judikatúre sporného opatrenia — ktorá poskytuje zvý­ Súdneho dvora o selektivite, pokiaľ ide hodnenému subjektu v rámci všeobecného o zistenie, či by mohlo dôjsť k zvýhodneniu systému, ku ktorému toto opatrenie patrí, určitých podnikateľov alebo výroby určitých určitú výhodu — selektívny charakter alebo druhov tovaru „oproti iným podnikateľom, nie, závisí na základe uvedeného od toho, či ktorí sa nachádzajú, s ohľadom na ciele táto diferenciácia vyplýva z podstaty alebo dotknutej úpravy, v porovnateľnej skutkovej štruktúry všeobecného systému — stručne alebo právnej situácii". 31 povedané z vnútornej logiky zdaňovania v tomto systéme.

76. V dôsledku sporných opatrení došlo 74. Komisia sa v bode 32 napadnutého k viacerým zmenám, obmedzených na ban­ rozhodnutia odvoláva na zodpovedajúce kový sektor, z daňového systému platného za tvrdenie Súdneho dvora v rozsudku Maribel, normálnych okolností (zníženie dane podľa ktorého „je potrebné považovať za z príjmov právnických osôb, daňová neutra­ štátnu pomoc také opatrenie, ktoré oslobo­ lita vo vzťahu k zvýšeniu hodnoty aktív atď.). dzuje podnikateľa v určitom odvetví hospo­ Keďže diferenciácie vnútri daňového systému dárstva čiastočne od finančnej záťaže, ktorá nemajú „mimoriadny charakter", čím nepô­ by pre neho vznikala pri normálnom uplat­ sobia ani selektívne, iba pokiaľ vyplývajú není systému sociálneho zabezpečenia, bez takpovediac z „vnútornej logiky zdanenia" ohľadu na to, či je také oslobodenie opráv­ tohto daňového systému, nebola by diferen-

79. Na základe všetkých uvedených argu­ mentov považujem sporné opatrenia 77. Zdieľam však názor Komisie, že vyššie v každom prípade za sektorovo selektívne, uvedené v tejto veci neplatí: sporné opatrenia pretože platia iba pre zodpovedajúce tran­ nezaviedli vecnú diferenciáciu medzi banko­ sakcie v bankovom sektore, čomu zodpovedá vým sektorom a inými sektormi a podnika­ aj výstižné stanovisko Komisie v bode 35 teľmi. Pri sporných opatreniach ide o bodové napadnutého rozhodnutia. opatrenia, pomocou ktorých sa mala dosia­ hnuť konsolidácia bankového sektora, prí­ padne, ako to uvádza talianska vláda, posil­ nenie konkurencieschopnosti talianskeho bankového sektora. Preto považujem stano­ visko Komisie uvedené v bode 32 napadnu­ tého rozhodnutia za výstižné v tom zmysle, že tu ide o externý prvok, pretože nevykazuje 80. Proti selektivite týchto opatrení nehovorí obsahovú spojitosť so štruktúrou normálne ani to, že podnikatelia v iných odvetviach platného daňového systému a to vo vzťahu hospodárstva — pokiaľ by vykonávali zodpo­ k zlúčeniam alebo iným transakciám, na vedajúce transakcie reštrukturalizácie, na ktoré sa sporné opatrenia vzťahujú. Cieľ ktoré sa na základe sporných opatrení reštrukturalizácie, prípadne privatizácie ban­ vzťahujú v bankovom sektore daňové úľavy, kového sektora členského štátu môže byť by museli zaplatiť zodpovedajúce dane — sa sám osebe legitímny, to však neznamená, že nenachádzajú v hospodárskej súťaži spolu by podstata a všeobecné účely normálne s bankami. Tomu tak bude dokonca veľmi platného vnútroštátneho daňového systému často, pokiaľ pôjde o štátnu pomoc pre celé pokrývali aj samostatné zvýhodnenie banko­ vého sektora. Z nesystémových účelov spor­ ných opatrení teda podľa môjho názoru vyplýva, že nejde iba o prispôsobenie všeo­ 32 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 17. septembra 1998 vo veci Taliansko/Komisia becného systému. (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 9), bod 27.

83. Keďže je konštatovanie Komisie vo vzťahu k sektorovej selektivite správne

33 — Pozri k tomu moje vyjadrenia v bode 27 vyššie. 34 — Rozsudok Adria-Wien Pipeline, už citovaný v poznámke pod 85. V piatej časti druhého žalobného dôvodu čiarou 20. Pozri naproti tomu tvrdenie v bode 78 návrhov, talianska vláda tvrdí, že nedošlo k narušeniu ktoré predniesol generálny advokát Mischo v tejto veci, podľa ktorých neexistuje žiadna hospodárska súťaž medzi dotknu­ hospodárskej súťaže ani medzi bankami tými sektormi. 35 — Pozri bod 35, podľa ktorého sa zisťuje selektivita takto (kurzívou zvýraznila generálna advokátka): „Pokiaľ by mala byť štátna pomoc poskytnutá bankám bez rozdielu, pred­ stavujú také opatrenia štátnu pomoc určitému odvetviu 36 — Pozri rozsudok zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, hospodárstva." C-86/89, Zb. s. I-3891, bod 20.

I - 10926

TALIANSKO/KOMISIA

sídliacimi v Taliansku, ani medzi vnútroštát­ skych bánk do zahraničia a súčasne kom­ nymi a zahraničnými bankami. plikujú prístup zahraničných bánk na talian­ sky trh. Také odôvodnenie nie je ani dostatočné, ani relevantné. Viackrát uvádza, že sporné opatrenia sú použiteľné aj na zahraničné banky a že talianske banky podliehajú vyššiemu daňovému zaťaženiu, v dôsledku čoho nemôžu „agresívnejšie" 86. Uvádza, že sporné daňové úľavy si mohli expandovať. nárokovať všetky banky pri splnení určitých objektívnych kritérií. Daňové úľavy sa viazali, s ohľadom na určité procesy, iba na pod­ mienku, že sa tieto procesy uskutočnili v Taliansku. Pokiaľ ide o opatrenie uvedené v bode 5 pod číslom 1 napadnutého roz­ hodnutia, platí aj pre pobočky zahraničných bánk. Preto sa neskomplikuje prístup zahra­ ničných bánk na vnútroštátny trh. b) Posúdenie

91. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého tu nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže, ako som už uviedla, pri predpisoch 92. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Spoločenstva upravujúcich štátnu pomoc ide talianske banky podliehajú citeľne vyššiemu o nástroj na zabránenie deformáciám hospo­ daňovému zaťaženiu, ako je tomu dárskej súťaže na spoločnom trhu. 39 Ako v európskom priemere, zisťujem, že podľa

odôvodnenie

uplatnenia článku 87 ods. 1 ES judikatúry opatrenia nestrácajú charakter teda postačuje, pokiaľ sú opatrenia spôsobilé štátnej pomoci, pokiaľ ide o pokus priblížiť ovplyvniť hospodársku súťaž vo vzťahu ku podmienky hospodárskej súťaže určitého konkurentom pôsobiacim na spoločnom odvetvia hospodárstva podmienkam existu­ trhu. 40 To, že sa sporné opatrenia uplatnili júcim v inom členskom štáte na základe 41 na základe objektívnych kritérií a boli jednostranných opatrení. Takúto „kom­ k dispozícii pre vnútroštátne, ako aj zahra­ penzačnú" zásadu v argumentácii talianskej ničné banky, ako to uvádza Komisia, nepreu­ vlády je preto potrebné odmietnuť. kazuje, že tu neexistuje taká spôsobilosť. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že prostred­ níctvom sporných opatrení došlo k posilne­ niu bánk pôsobiacich v Taliansku s ohľadom na ich veľkosť — prostredníctvom zlúčení — a s ohľadom na ich kapitalizáciu a rentabilitu — napríklad prostredníctvom spätných pre­ vodov. Aj keď platí, že pobočky zahraničných bánk v zásade môžu profitovať zo sporných opatrení, pokiaľ splnia podmienky stanovené 93. Z uvedeného vyplýva, že talianska vláda týmito opatreniami, nemení to nič na tom, že nepreukázala, že Komisia vychádzala neprá­ vom zo spôsobilosti sporných opatrení naru­ šiť hospodársku súťaž. 38 — Pozri najmä rozsudok z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 66 a tam citovanú judikatúru. 39 — Pozri bod 27 vyššie. 41 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 21, a Taliansko/ 40 — Pozri k tomu aj SUTTER: c. d., s. 132. Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 21.

I - 10929

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL —VEC C-66/02

a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády strane v bodoch 45 až 48 napadnutého rozhodnutia.

102. Nie je preto možné súhlasiť s argumen­ 100. Talianska vláda v prvom rade tvrdí, že tom žalobkyne, že by Komisia neposudzovala v napadnutom rozhodnutí neboli oddelene obidve uvedené otázky oddelene. posudzované dve rôzne otázky, a to otázka kvalifikácie sporných opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES a otázka uplatniteľnosti ustanovení o výnim­ kách podľa článku 87 ods. 3 ES. Odôvod­ nenie kvalifikácie sporných opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 EG je okrem toho príliš všeobecné. 103. Preto nie je vo svetle predchádzajúcich vyjadrení o jednotlivých znakoch skutkovej podstaty pojmu štátnej pomoci, v ktorých som sa zaoberala zodpovedajúcimi konštato­ vaniami Komisie, dôvodná ani všeobecná výhrada príliš všeobecného odôvodnenia, ani výhrada nedostatočného odôvodnenia kvalifikácie sporných opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

b) Posúdenie

104. V dôsledku toho je aj prvá časť druhého žalobného dôvodu nedôvodná.

106. Talianska vláda vytýka Komisii, že v dôsledku z právneho hľadiska mylného a rozporuplného odôvodnenia nekvalifiko- vala sporné opatrenia ako opatrenia zluči­ teľné so spoločným trhom, čím porušila článok 87 ods. 3 ES a článok 253 ES. 109. K tomu ďalej uvádza, že taliansky zákonodarca chcel zákonom Ciampi významne ovplyvniť taliansky bankový trh, k o n k r é t n e chcel dosiahnuť úplnú a definitívnu privatizáciu talianskych bánk. Takýto zámer, ktorý navyše korešponduje so zámerom vytvorenia európskej menovej únie a spoločného vnútorného trhu, je „projektom spoločného európskeho záujmu". Také pro­ 107. Vo vzťahu k bodu 48 napadnutého jekty môžu byť členskými štátmi realizované rozhodnutia uvádza v prvom rade, že na iba vo vzťahu k domácim bankám. Celé základe toho, že sporné opatrenia neboli Spoločenstvo by však z tejto privatizácie ohlásené podľa článku 88 ods. 3 ES, nemohla profitovalo, keďže by došlo k posilneniu prísť Komisia k záveru, že tieto opatrenia nie hospodárskej súťaže na takom dôležitom sú zlučiteľné so spoločným trhom podľa finančnom trhu, akým je Taliansko. Preto článku 87 ods. 3 ES, alebo že by na základe nie je opodstatnené konštatovanie Komisie toho mohla posudzovať zodpovedajúce rele­ uvedené v bode 45 napadnutého rozhodnu­ vantné okolnosti iba povrchne. Aj v iných tia, podľa ktorého by sporné opatrenia prípadoch došlo k nezaujatej konfrontácii zvýhodňovali „predovšetkým hospodárske medzi Komisiou a talianskou vládou, pričom subjekty jedného členského štátu a nie nakoniec došlo k použitiu výnimky podľa celého Spoločenstva". Taktiež platí, že iba článku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tejto veci sa „projekt" a nie štátna pomoc, musí byť

111. Okrem toho uvádza, že Komisia nebola oprávnená vylúčiť možnosť zlučiteľnosti sporných opatrení so spoločným trhom iba na základe zásad platných pre štátnu pomoc s regionálnymi cieľmi. 45 Predovšetkým v prípadoch ako je tento, kde ide 114. V dôsledku tejto širokej miery voľnej o „atypické" opatrenia, je nevyhnutné pre­ úvahy nesmie Súdny dvor pri preskúmaní skúmať, či tieto opatrenia spadajú pod pojem zákonnosti pri uplatňovaní uvedenej miery štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 3

46 — Rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18; z 8. marca 1988, Exécutif regional wallon 45 — Pozri usmernenie o národnej regionálnej pomoci (Ú. v. ES a SA Glaverbel/Komisia, 62/87 a 72/87, Zb. s. 1573, C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), ktoré Komisia a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, v napadnutom rozhodnutí citovala v poznámke 17. Zb. s. I-3679, bod 83.

I - 10932

TALIANSKO/KOMISIA

voľnej úvahy nahradiť posúdenie zlučiteľnosti ným trhom na základe skutočnosti, že jej príslušným orgánom svojim vlastným posú­ sporné opatrenia neboli oznámené. dením. 4

118. Toto posúdenie Komisie sa opiera pre­ 115. Preto ani nie je úlohou Súdneho dvora dovšetkým o úvahy uvedené v bodoch 45 rozhodovať, či je štátna pomoc zlučiteľná so až 48 napadnutého rozhodnutia. spoločným trhom, alebo či by ju bolo možné považovať za zlučiteľnú. 48

120. Vo svetle zásad, ktoré som uviedla v bodoch 32 a 33 vyššie, čo sa týka povinnosti odôvodnenia, treba konštatovať, že napad­ nuté rozhodnutie obsahuje dostatočné odô­ 117. Pokiaľ ide o tvrdenie talianskej vlády vo vodnenie, pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti so vzťahu k bodu 48 napadnutého rozhodnutia, spoločným trhom. 50 Pokiaľ talianska vláda je zrejmé, že Komisia neprišla k záveru, že tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore tieto opatrenia nie sú zlučiteľné so spoloč­ s predchádzajúcimi rozhodnutiami, táto sku­ točnosť nedokazuje, že by aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako také malo byť rozporuplné. 47 — Pozri najmä rozsudok zo 14. januára 1997, Španielsko/ Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 34. 48 — Pozri aj uznesenie r. 24. júla 2003, Sicilcassa a Giaci, C-297/01, Zb. s. I-7819, bod 47. 49 — Pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný 50 — Pozri napr. aj rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 46, bod 83. v poznámke pod čiarou 46, bod 87.

I - 10933

NÄVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL- VEC C-66/02

121. K vyjadreniam talianskej vlády vo nezahrnula sporné opatrenia pod článok 87 vzťahu k chýbajúcemu preskúmaniu spor­ ods. 3 písm. b) alebo c) ES. ných opatrení, nezávisle od usmernení sta­ novených Komisiou pre regionálnu pomoc, je potrebné povedať, že z bodov 47 a 48 vyplýva, že Komisia neposudzovala otázku zlučiteľnosti sporných opatrení so spoloč­ ným trhom iba s ohľadom na svoje usmer­ nenia, aj keď prišla následne k záveru, že tu existujú okolnosti, ktoré nepripúšťajú, aby boli sporné opatrenia vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom.

122. Navyše, ako som už uviedla, rozhodnu­ tie o tom, či sú sporné opatrenia „projekt spoločného európskeho záujmu", alebo „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností", predpokladá zhodnotenie kom­ 124. Pokiaľ ide nakoniec o tvrdenie uvedené plexných hospodárskych a sociálnych súvi­ v bode 45 napadnutého rozhodnutia, podľa slostí Komisiou, ktorá ich musí posudzovať ktorého zabezpečujú sporné opatrenia, na vo vzťahu k Spoločenstvu ako celku. Aj keby rozdiel od skorších opatrení (v rámci zákona sme pripustili, že sporné opatrenia slúžia úplnej a definitívnej privatizácii talianskych Amato), hlavne zlepšenie konkurencieschop- bánk a tento cieľ by bol v súlade so zámerom nosti, nie je porovnanie sporných opatrení so realizácie spoločného vnútorného trhu skoršími opatreniami vo vzťahu k otázke a európskej menovej únie — čo už samo osebe podlieha voľnej úvahe v rámci posu­ zlučiteľnosti so spoločným trhom tak či tak dzovania — nemožno iba na základe uvede­ rozhodujúce. Vzhľadom na účinok spor­ ného prísť k záveru, že Komisia nesprávne 51 — Pozri k tomu aj moje vyjadrenia v bodoch 29 a 30 vyššie.

I - 10934

TALIANSKO/KOMISIA

ných opatrení smerujúci zjavne k posilneniu V — O trovách hospodárskej súťaže, čo uviedla aj talianska vláda, nejde pri tvrdení Komisie, podľa ktorého smerovali sporné opatrenia hlavne k zlepšeniu konkurencieschopnosti príjem­ 126. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho cov štátnej pomoci, o zjavne nesprávne poriadku účastník konania, ktorý nemal vo posúdenie. veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­ hnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania 125. Na základe všetkého uvedeného je a Talianska republika nemala úspech vo potrebné odmietnuť aj tretí žalobný dôvod svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ako nedôvodný. ju na náhradu trov konania.