C-87/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-87/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 8. januára 2004 1

1. Komisia navrhuje v zmysle článku 226 ES, I — Právna úprava Spoločenstva aby bolo vyslovené, že Talianska republika si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z článku 4 ods. 2 smernice Rady č. 85/337/ EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov 3. Smernica je preventívny predpis, ktorého určitých verejných a súkromných projektov účelom je prostredníctvom posúdenia vply­ na životné prostredie 2 (ďalej len „smernica"). vov každého projektu na životné prostredie zabrániť zhoršeniu stavu životného prostre­ dia 4, ktoré by mohlo nastať v dôsledku realizácie stavieb alebo iných zariadení, alebo iných zásahov do prírodného prostredia alebo krajiny 5.

4. V zmysle článku 2 ods. 1:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opa­ trenia, aby zabezpečili, že pred vydaním povolenia projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné prostredie 2. Nesplnenie povinnosti vyplýva zo skutoč­ z dôvodov, okrem iného, ich charakteru, nosti, že príslušné úrady nepreverili správne, veľkosti alebo umiestnenia, budú posúdené či výstavba mimomestskej cestnej komuni­ z hľadiska ich vplyvov. kácie v Teramo 3 vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa článkov 5 až 10 citovaného predpisu.

[...]" 1 — Jazyk prednesu: španielčina. 2 — Ú. v. ES L 175, s. 40. Táto smernica bola zmenená smernicou Rady č. 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5). 3 — Oficiálny názov projektu je Strata Statale n. 80 del „Gran Sasso d'Italia" — Variante tra Teramo e Giulianova, Lotto Zero dalla 4 — Tieto obavy potvrdzuje aj prvé a šieste úvodné ustanovenie prog.va Km.ca 72+300 alla località Cartecchio (ďalej len „Lotto smernice. zero"). 5 — Článok 1 ods. 1 a 2 smernice.

8. Táto povinnosť bola splnená prijatím dekrétu prezidenta republiky Na tento účel členské štáty môžu, okrem z 12. decembra 1996 10, ktorého článok 1 iného, určiť ako predmet posúdenia určité stanovuje, v súvislosti s regiónmi druhy projektov, alebo môžu stanoviť krité­ a autonómnymi provinciami Trento riá, alebo prahové hodnoty, potrebné na a Bolzano, že pri posudzovaní vplyvov na určenie, ktoré typy projektov, uvedených životné prostredie projektov uvedených v prílohe II, budú predmetom posúdenia podľa článkov 5 až 10" 7. 8 — Príloha I bod 7 uvádza takisto „stavby diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a diaľkových železničných tratí a letísk s hlavnou vzletovou a pristávacou dráhou s dlžkou 2 100 m 6 — Tento článok dovoľuje vo výnimočných prípadoch vylúčiť a viac". použitie smernice. 9 — Tento zákon publikovaný v Gazzetta ufficiale deli Repiibblika 7 — Znenie uplatniteľné pre tento spor. Po prijatí smernice italiana (ďalej len „GURI") sa nazýva Disposizioni per č. 97/11 sa text ustanovenia zmenil takto: „Pokiaľ článok 2 l'adempimento di obblighi derivanti dall'appartanenza dell' ods. 3 neustanovuje inak, členské štáty určia pre projekty Italia alle Communità eruopee — Legge comunitaria 1993 uvedené v prílohe II na základe: a) skúmania každého a dopĺňa zákon č. 52 zo 4. marca 1994. jednotlivého prípadu, alebo b) prahov alebo kritérií stanove­ 10 — Atto di indirizzo e coordinamento per l'attuazione dell'art. ných členskými štátmi, či budú podliehať posúdeniu v súlade 40, comma I, delle legge 22 febbraio 194, n. 146, concernente s článkami 5 až 10. Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať disposizioni in materia di valutazione di impatto ambientale oba postupy uvedené v písm. a) a b)." (GURI, všeobecná séria. č. 210, zo 7. septembra 1996, s. 28).

13 — Talianska právna úprava používa termín „committente", 11 — Legge quadro sulle aree protette (GURI, všeobecná séria, ktorý sa používa aj v smernici a ktorý francúzska verzia, č. 292, z 13. decembra 1991). kde sa vyskytuje pojem „maitre d'ouvrage" definuje v článku 12 — Táto príloha uvádza charakteristiky projektu (o. i. veľkosť, 1 ods. 2 ako „auteur d'une demande d autorisation concer­ použitie prírodných zdrojov,rizikoúrazu, dopad na prírodné nant un projet privé" alebo „autorité publique que prend bohatstvo a kultúrne dedičstvo) a jeho umiestnenie (napr. l'initiative à l'égard d'un projet". kvalita a možnosť regenerácie prírodných zdrojov, odolnosť 14 — Bolletino ufficiale della Regione Abruzzo, č. 17 z 21. októbra prostredia). 1997.

I - 5980

KOMISIA/TALIANSKO

18. Na strane druhej, Associazione Italia 15 — Ide o štúdiu, ktorú členský štát — žalovaný prezentoval spolu Nostra-Onlus a Associazione Italiana per il so svojím vyjadrením (správa pripojená k regionálnemu dekrétu č. 25/99), ktorého prvá strana bola poskytnutá dodatočne na žiadosť Súdneho dvora. 16 — Stála misia Talianskej republiky pri Európskej únii tak urobila 23. júla 1998, 26. mája, 2. júna a 6. septembra (dva listy) 1999, 19 — Príloha 7 žaloby. ako aj 16. júna 2000 (prílohy 2 až 7 žaloby); Ministerstvo životného prostredia poslalo listy 3. decembra 1998 a 29. 20 — Č. 3/76 z 22. októbra 1999. septembra 1999 (prílohy 8 a 9) a špeciálny splnomocnenec 21 — List z 24. októbra 2000, pripojený k žalobe ako príloha 12. pre región Abruzzo 20. augusta a 11. októbra 1999 (prílohy 22 — Listy stálej misie Talianskej republiky pri Európskej únii z 26. 10 a 11). decembra 2000, obsahujúci materiál Ministerstva verejných 17 — Príloha 1 vyjadrenia. práv (príloha 13 žaloby), a z 5. januára 2001, obsahujúci list 18 — Zákon z 21. júna 1996, Legge quadro sulle aree protette della predsedu Rady ministrov a list vlády regiónu Abruzzo Regione Abruzzo per l'Appennino parco d'Europa (Bolletino (príloha 14). ufficiale della Regione Abruzzo, Č. 12, z 28. júna 1996). 23 — Príloha 16 žaloby.

I - 5981

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-87/02

World Wildlife Fund (WWF) podali žalobu 20. Komisia tvrdí, že talianske úrady boli proti niektorým správnym aktom vzťahujú­ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice a článku 1 cich sa na projekt „Lotto zero" na Tribunale ods. 6 dekrétu prezidenta republiky z 12. amministrativo regionale del Lazio, ktorý decembra 1996 povinné preveriť vplyvy uznesením z 21. júna 2000 zamietol návrh na plánov projektu „Lotto zero" na životné nariadenie predbežného opatrenia, ktorým prostredie. Dodáva, že rozhodnutie nepodro­ 2 by bol projekt pozastavený 4. Nič nenasved­ biť projekt posudzovaniu vplyvov na prí­ čuje tomu, že k dnešnému dňu by bolo rodné prostredie obsiahnuté v dekréte rozhodnuté vo veci samej. č. 25/99 nie je odôvodnené.

I - 5982

KOMISIA/TALIANSKO

24. Súdny dvor položil účastníkom niekoľko I smernice, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 1 otázok, ktorých odpovede spolu s prekladmi smernice. obdržal 27. októbra a 3. novembra 2003. Po preskúmaní týchto odpovedí Súdny dvor 19. novembra rozhodol, že nie je potrebné nariadiť pojednávanie.

27. Naopak, dopad iných projektov nie je tak zrejmý. Z toho dôvodu je v zmysle prvej vety V — Analýza namietaného nesplnenia článku 4 ods. 2 ponechané na členské štáty, povinnosti aby určili, či tieto projekty majú podliehať konaniu podľa článkov 5 až 10 smernice. Ide o projekty uvedené v prílohe II, z ktorých členské štáty Spoločenstva vyberú tie, ktoré majú byť posúdené, či už na základe ich druhu, alebo určením kritérií alebo praho­ 25. Účelom smernice je, aby každý projekt, vých hodnôt, alebo inými metódami 27. Môžu ktorý môže mať významný dopad na životné tak urobiť o. i. všeobecným normatívnym prostredie, bol pred jeho povolením posú­ predpisom alebo určením prostredníctvom dený z hľadiska jeho vplyvov 25. Treba preto správnych aktov presných kritérií uvedených rozlíšiť dve etapy. Prvá pozostáva zo zistenia, v právnych predpisoch. či plánovaný projekt môže mať významný vplyv na životné prostredie; v druhom sa pristúpi k posúdeniu týchto vplyvov podľa článkov 5 až 10 smernice 26.

26. Pri niektorých projektoch platí právna 28. Členské štáty môžu slobodne zvážiť, domnienka, že vždy majú významný vplyv na ktoré z projektov uvedených v prílohe II životné prostredie, čo vyžaduje, aby bol bez vyžadujú posúdenie ich dopadov na životné výnimky posúdený ich vplyv na životné prostredie. Tejto úvahe však dáva medze prostredie. Ide o projekty uvedené v prílohe článok 2 ods. 1 smernice, podľa ktorého základným účelom smernice je to, aby projekty s možným významným vplyvom na 25 — Pozri rozsudok zo 16. septembra 1999, WWF a i. (C-435/97, Zb. s. I-5613, bod 45). 26 — Generálny advokát Geelhoed navrhol toto rozlíšenie vo svojom návrhu prednesenom z 12. júla 2001 vo veci 27 — Táto alternatíva, ktorá vyplýva z článku 4 ods. 2 smernice, je Komisia/Nemecko (C-24/99), ktorá sa skončila bez rozsudku uvedená Súdnym dvorom v rozsudku WWF a i., citované, uznesením. ods. 42 a 43.

30. Talianska právna úprava, ktorá zosku­ puje práce podľa kategórií a v závislosti od 32. Kontrola sa „formálne" uskutočnila, ich umiestnenia, predstavuje analogické rie­ keďže regionálnym dekrétom č. 25/99 z 15. šenie. Niektoré projekty 30 musia byť priamo novembra bolo rozhodnuté, že nie je preskúmané pre určenie ich dopadov; iné, potrebné posúdiť vplyvy projektu, keďže sa nedotýka chránenej prírodnej oblasti a Regionálny výbor pre posudzovanie vply­ vov na životné prostredie vydal priaznivé 28 — Pozri rozsudky z 24. októbra 1996 Kraaijeveld a i. (C-72/95, Zb. s. I-5403, bod 50), z 22. októbra 1998 Komisia/Nemecko stanovisko na svojom zasadnutí 22. októbra (C-301/95, Zb. s. I-6135, bod 45), WWF a i. (citované, ods. 36) a z 21. septembra 1999, Komisia/Írsko (C-392/96, Zb. 1999. Stanovisko podané týmto orgánom sa s. I-5901, bod 64). však ukázalo byť podobne stručné ako 29 — V rozsudku Kraaijeveld a i. citovanom vyššie Súdny dvor vyslovil, že ak štátne orgány prekročia spomenutú mieru dekrét 32, pretože obsahuje len odkaz na úvahy, a preto sú vnútroštátne predpisy neaplikovateľné, podobne priaznivý posudok inžiniera pre prislúcha orgánom členského štátu, v rámci ich právomocí, prijať opatrenia potrebné na to, aby boli projekty posúdené, hodnotiac ich prípadný dopad na životné prostredie (odseky 59 až 61a tretí pododsek výroku). Z rovnakých dôvodov, ak sa úvaha realizuje abstraktne, určením rôznych druhov pro­ jektov, je nevyhnutné preveriť v každom prípade, či 31 — Projekty uvedené v prílohe B umiestnené mimo chránených plánované práce môžu mať významný vplyv na životné prírodných oblastí (článok 1 ods. 6). prostredie. 32 — Rukou písaná zápisnica zo stretnutia hovorí len toľko, že 30 — Tie, uvedené v prílohe B dekrétu prezidenta republiky, ktoré výbor dáva priaznivé stanovisko na základe posudku inžiniera sú umiestnené hoci aj sčasti vo vnútri chránených prírodných pre cesty a mosty (príloha 7 žaloby, druhá strana, posledná oblastí (článok 1, ods. 4). veta).

33. Tento dokument poskytnutý žalovaným ako odpoveď na otázky formulované Súdnym dvorom nepredstavuje stanovisko o vplyvoch predmetných verejných prác na životné 36. Administratívne rozhodnutie o tom, že prostredie. Po jeho prečítaní je zrejmé, že vzhľadom na svoje vlastnosti istý projekt ide o povolenie „výlučne na vodohospodár­ nemá dopady na životné prostredie, musí byť ske účely" 34, na prekročenie rieky Tordino odôvodnené 35. Podľa všeobecného pravidla, a uskutočnenie prác pre výstavbu viaduktov ako už bolo uvedené, každý projekt musí byť v jej riečisku. pred schválením podrobený skúmaniu jeho dôsledkov tak, že ak aj konkrétny projekt nespadá do rozsahu tejto požiadavky v dôsledku jeho neškodného charakteru, je potrebné uviesť dôvody, ktoré viedli k tomuto záveru. Ochrane životného pro­ stredia patrí v súčasnosti prednostné miesto v politikách Spoločenstva 36.Okrem toho sú 34. Správa pripojená k vyjadreniu žalova­ aj členské štáty nositeľmi významnej zodpo­ ného nie je posudkom inžiniera pre mosty vednosti v tejto oblasti 37. Občania majú a cesty, na ktorý sa odvoláva spomenutý právo požadovať, aby sa životné prostredie regionálny výbor, ale štúdia o zlučiteľnosti rešpektovalo 38, ako to uznáva aj Charta projektu so životným prostredím vypraco­ vaná v decembri 1997 na žiadosť spoločnosti ERM Italia Srl. 35 — Existencia konkrétneho textu v danom prípade (dekrét č. 25/99) robí zbytočným skúmanie otázky súhlasu udeleného mlčky, ktorú otvára žalovaný vo svojom vyjadrení, ale vzhľadom na úvahy obsiahnuté v tomto návrhu sa zdá byť zrejmé, že mlčky daný súhlas nemôže podľa smernice slúžiť k vylúčeniu potreby posúdiť vplyvy istého projektu na životné prostredie. 36 — Dôležitosť životného prostredia je vyjadrená v Zmluve ES, ktorá jej od prijatia Jednotného európskeho aktu venuje jednu hlavu (hlava XIX tretej časti) na účely ochrany 35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Talianska a zlepšovania kvality životného prostredia, ochrany ľudského zdravia, ako aj napomáhania rozvážnemu a racionálnemu republika si nesplnila povinnosti, čo jej vyčíta používaniu prírodných zdrojov (článok 174 ods. 1). Komisia, tým, že opomenula preveriť, či 37 — Pozri článok 20a základného zákona Spolkovej republiky Nemecko, článok 45 ods. 2 ústavy Španielska, článok 14a Dokumentu pre vládnutie Fínska z 19. júla 1919 (fínska ústava), článok 4 ods. 1 gréckej ústavy; článok 21 základného zákona Holandského kráľovstva a článok 9 písm. c) portugalskej ústavy. 33 — Tvrdenie žalovaného, že otázka odôvodnenia je „nová" nie je 38 — Španielska ústava v článku 45 ods. 1 uznáva právo užívať obhájiteľná, kedze táto otázka je uvedená v odsekoch 11 a 12 primerané životné prostredie. Portugalská ústava sa vyjadruje stanoviska Komisie a je irelevantné, či figuruje vo výroku, podobne v článku 66. Vo Švédsku článok 18 ods. 3 hlavy H v odôvodnení, alebo v popise skutkového stavu. zákona z 24. novembra 1994 deklaruje, že každý má právo na 34 — Táto formulácia sa v texte viackrát opakuje. prístup k prírode.

základných práv Európskej únie , ktorá akékoľvek stanovisko, vydané kýmkoľvek za v článku 37 zaručuje vysokú úroveň ochrany neznámych okolností. životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality. Z toho vyplýva, že opatrenia, ktoré znamenajú vybočenie z kritérií na jeho ochranu, musia byť primerane odôvodnené ako vyjadrenie racionality pri výkone moci, ale aj ako prostriedok umožňujúci jeho následnú kontrolu. 39. V tomto prípade požiadavka odôvodne­ nia nebola splnená. Ani dekrét č. 25/99, ani priaznivé stanovisko Regionálneho výboru pre posudzovanie vplyvov na životné pro­ stredie neobsahujú primerané odôvodnenie. Prvý dokument odkazuje na druhý, ktorý zas uvádza list inžiniera pre mosty a cesty, ktorý 37. Taliansky právny predpis, ktorý preberá ako som už spomenul, sa týkal inej záleži­ smernicu, takisto požaduje, aby rozhodnutie tosti, konkrétne povolenia prekročenia rieky bolo odôvodnené. Istý projekt sa môže Tordino na účely výstavby viaduktov v jej vylúčiť z požiadavky preskúmania jeho dopa­ riečisku. dov na životné prostredie v závislosti od jeho charakteru a umiestnenia v súlade s kritériami a prvkami uvedenými v prílohe D dekrétu prezidenta republiky z 12. apríla 1996. Rozhodnutie teda musí byť odôvod­ nené s výslovným odkazom na tieto kritériá a prvky. 40. Štúdia o „zlučiteľnosti so životným pro­ stredím", ktorú žalovaný štát pripojil k svojmu vyjadreniu a ktorej prvá strana bola pridaná do spisu na žiadosť Súdneho dvora, nie je nápravou tohto nedostatku. Po prvé, nejde o dokument, ktorý spomína Regionálny výbor, tento ho nemal vôbec 38. Samozrejme, odôvodnenie formou k dispozícii a nebral naň ohľad pri vydaní odkazu je prípustné v prípadoch, keď si svojho stanoviska. Po druhé, tento dokument rozhodujúci orgán osvojí názor poradných nebol vypracovaný pre potreby verejných alebo konzultantských orgánov, avšak musia orgánov s rozhodovacou právomocou, ale byť splnené dve podmienky: po prvé, názor pre súkromnú spoločnosť (ERM Italia Srl), druhého orgánu musí byť odôvodnený, a, po ktorá v projekte vôbec nevystupovala. Exi­ druhé, musí pochádzať od takého orgánu, stuje výrazný rozdiel medzi odôvodnením ktorého úlohou je dávať pokyny, rady alebo prostredníctvom odkazu a dodatočným hľa­ informácie príslušnému orgánu, aby tento daním toho, na čom sa rozhodnutie zakladá. mohol rozhodnúť, a ktorý mu poskytuje pomoc počas konania. Toto je jediný spôsob, ako zachovať objektivitu a ochranu verejného záujmu pri rozhodovaní. Nepostačuje preto

43. Prvé upresnenie spočíva v tom, že súdny spor prebiehajúci pred Tribunale amminis- trativoregionale del Lazio, v rámci ktorého bola podaná žaloba proti niektorým správ­ nym aktom súvisiacim s projektom „Lotto 45. Skrátka, z vyššie uvedeného vyplýva, že zero", vrátane dekrétu č. 25/99, neprekáža Talianska republika si nesplnila povinnosti, tomu, aby Súdny dvor využil svoju právo­ čo jej vyčíta Komisia. Treba preto žalobe moc, keďže právomoci týchto dvoch súdnych vyhovieť. orgánov sa neprekrývajú. Súdny dvor pre­ veruje, či si talianske úrady splnili svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice v súvislosti s predmetným projektom s cieľom, aby v prípade zápornej odpovede to mohol vysloviť. Úlohou talianskeho súdu je vysloviť sa o tom, či dané skutky sú v súlade s vnútroštátnym právnym poriad­ VI — Trovy kom, ktorý preberá právny predpis Spolo­ čenstva a prípadne vyniesť zodpovedajúci

rozsudok

o ich neplatnosti. Nedá sa vylúčiť možnosť prípadného protirečenia medzi vnútroštátnym a právnym poriadkom Európ­ skej únie, ale v takomto prípade sa vnútro­ 46. V súlade s ustanovením článku 69 ods. 2 štátny súdny orgán môže obrátiť na Súdny rokovacieho poriadku 43 treba zaviazať žalo­ dvor s prejudiciálnou otázkou o výklade, aby vaný členský štát na náhradu trov konania. v zmysle princípov priameho účinku

41 — Pozri rozsudok z 9. marca 1978. Simmenthal (106/77, Zb. 40 — Pozri rozsudky z 5. februára 1963. Van Gend & Loos (26/62, s. 629). Zb. s. 1) a 15. júla 1964,Costa (6/64, Zb. s. 1141). Vsúvislosli 42 — Pozri odsek 7 uznesenia z 1. októbra 1997, Región Toscana/ s priamym účinkom smerníc pozri rozsudok z 19. januára Komisia (C-180/97, Zb. s. I-5245), citovaný v ods. 45 žaloby. 1982, Becker (8/81, Zb. s. 53). 43 — Revidovaný text uverejnený v Ú. v. ES C 193, 2003, s. 1.

I - 5988