C-103/02
ECLI:EU:C:2004:306
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0103
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-103/02
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 18. mája 2004 1
1. Táto žaloba smeruje k tomu, aby Súdny odpadu, podporovať zhodnocovanie odpadu, dvor určil, že si Talianska republika nesplnila a ak to nie je možné, zariadiť jeho zneškod povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 1, 9, nenie 6 . Táto smernica najmä stanovuje, že 10 a 11 smernice Rady 75/442/EHS 2 v znení každé zariadenie alebo podnik, ktorý má smernice 91/156/EHS 3 , ako aj článku 3 v úmysle vykonávať činnosti zhodnocovania smernice 91/689/EHS 4 tým, že prijala odpadu, musí najskôr získať povolenie prí decreto 5 febbraio 1998 sull'individuazione slušného orgánu 7. Oslobodenie od požia dei rifiuti non pericolosi sottoposti alle davky povolenia je možné za dodržania procedure semplificate di recupero ai sensi podmienok stanovených v článku 11 uvede degli articoli 31 e 33 del decreto legislative nej smernice. 5 febbraio 1997, n° 22 (dekrét z 5. februára 1998 o stanovení odpadov, ktoré nie sú nebezpečné a podliehajú zjednodušeným postupom zhodnocovania v zmysle článkov 31 a 33 legislatívneho dekrétu č. 22 z 5. februára 1997) 5.
I — Právny rámec 3. Cieľom smernice 91/689 je aproximovať právne predpisy členských štátov o riadení nakladania s nebezpečnými odpadmi . Na tieto sa vzťahujú prísnejšie pravidlá ako na odpady, ktoré nie sú nebezpečné, či už ide 2. Cieľom smernice 75/442 je podporiť o ich zhodnotenie alebo zneškodnenie . Je prijatie opatrení na obmedzovanie vzniku teda dôležité medzi nebezpečnými odpadmi a odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné, presne vymedziť hranicu. Článok 1 ods. 4 smernice 91/689 definuje nebezpečné odpady ako 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. 2 — Smernica Rady z 15. júla 1975 o odpadoch (O. v. ES L 194, s. 39). 3 — Smernica Rady z 18. marca 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 75/442 (Ú. v. ES L 78, s. 32, ďalej len „smernica 6 — Štvrté odôvodnenie smernice 75/442. 75/442"). 7 — Článok 10 smernice 75/442. 4 — Smernica Rady z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (Ú. v. ES L 377, s. 20). 8 — Článok 1 smernice 91/689. 5 — GURI č. 88, 16. 4. 1998, ďalej len „sporný dekrét". 9 — Štvrté odôvodnenie smernice 91/689.
I - 9130
KOMISIA/TALIANSKO
„odpady uvedené v zozname" vypracovanom sporný dekrét, nesplnila povinnosti, ktoré jej na základe príloh I až III tejto smernice. vyplývajú z článkov 1, 9, 10 a 11 smernice Uvedený zoznam bol prijatý rozhodnutím 75/442 a článku 3 smernice 91/689. 10 94/904/ES .
7. Vo svojich odpovediach z 3. a 26. mája 4. Pojmy zneškodňovania a zhodnocovania 2000 Talianska republika reagovala len na tri odpadu definuje článok 1 písm. e) a f) zo štyroch výhrad vznesených Komisiou. smernice 75/442 a upresňujú prílohy II A Komisia sa rozhodla prerušiť rozhodovanie a II B rozhodnutia 96/350/ES 1 1. v súvislosti s tretou výhradou týkajúcou sa činností rekuperácie, v rámci ktorého sú informácie poskytnuté Talianskou republi kou stále predmetom skúmania.
5. Smernice 75/442 a 91/689 preberá do vnútroštátneho právneho poriadku sporný dekrét.
8. Dňa 11. apríla 2001 zaslala Komisia talianskej vláde odôvodnené stanovisko, kto rým ju vyzvala k prijatiu opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s ním v lehote dvoch mesiacov. Talianske orgány naň odpovedali listom zo 17. augusta 2001. II — Skutkový stav a konanie pred po daním žaloby
9. Komisia, ktorú táto odpoveď nepresved 6. Dňa 28. februára 2000 Komisia Európ čila, podala túto žalobu, ktorú založila na skych spoločenstiev výzvou podľa článku 226 troch výhradách. Talianskej republike sa ES talianskym orgánom oznámila, že podľa predovšetkým vytýka, že zariadeniam nej si Talianska republikatým, že prijala a podnikom zhodnocujúcim odpad, ktorý nie je nebezpečný, umožnila získať oslobo denie od požiadavky povolenia bez toho, aby 10 — Rozhodnutie Rady z 22. decembra 1994, ktorým sa vydáva museli splniť podmienky stanovené zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 v článkoch 4, 10 a 11 ods. 1 smernice smernice Rady 91/689/EHS (Ú. v. ES I. 356, s. 14). Toto rozhodnutie bolo s účinnosťou od 1. januára 2002 zrušené 75/442. Komisia ďalej talianskej vláde vytýka, rozhodnutím Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000, nahra dzujúcim rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam že presne nedefinovala druhy odpadu, na odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS ktoré sa vzťahuje oslobodenie od požiadavky o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES (Ú. v. ES L 226, s. 3). povolenia, čím porušila článok 3 smernice 11 - Rozhodnutie Komisie z 24. mája 1996 (Ú. v. ES L 135, s. 32). 91/689. A napokon, Talianska republika
I - 9131
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-103/02
kvalifikovala ako „zhodnocovanie životného 12. Článok 11 ods. 1 smernice 75/442 prostredia" niektoré činnosti, ktoré stanovuje možnosť oslobodiť zariadenia v skutočnosti zodpovedajú činnostiam zne alebo podniky od požiadavky predchádzajú škodňovania, čím porušila články 9 a 11 ceho povolenia pre vykonávanie činností v spojení s článkom 1 písm. e) a f) smernice zhodnocovania: 75/442. Budem sa týmito tromi výhradami zaoberať postupne, pričom pri každom z nich presne uvediem jeho príslušný právny rámec.
„— ak príslušné orgány prijali všeobecné pravidlá pre každý druh aktivity, v ktorých sú stanovené druhy a množstvo odpadu, ako aj podmienky, III — Posúdenie za ktorých môže byť príslušná aktivita od požiadavky povolenia oslobodená,
10. Predovšetkým je vhodné uviesť, že Talianska republika v narážkach spochybňuje prípustnosť tejto žaloby, ktorá sa týka len „postupov a spôsobov" patriacich do výlučnej právomoci členských štátov pri preberaní smernice. Keďže sa diskusia v skutočnosti — ak druhy alebo množstvo odpadu týka toho, ako treba vykladať konkrétne a metódy zneškodňovania či zhodnoco ustanovenia smernice 75/442, prípustnosť vania sú také, že sú splnené podmienky žaloby o konštatovanie nesplnenia povin ustanovené v článku 4". nosti sa nezdá byť spochybnená.
A — Pojem množstva v zmysle článku 11 13. Článok 4 smernice 75/442 všeobecným smernice 75/442 spôsobom stanovuje, „aby sa odpad zhodno coval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, najmä bez ohrozovania vody, 11. Predmetnými ustanoveniami týkajúcimi ovzdušia, pôdy, rastlín a živočíchov, bez sa tejto prvej výhrady sú články 4 a 11 obťažovania okolia napr. hlukom alebo smernice 75/442 a článok 7 sporného zápachom, bez nepriaznivého ovplyvňovania dekrétu. krajiny alebo miest zvláštneho záujmu".
I - 9132
KOMISIA/TALIANSKO
14. Článok 7 sporného dekrétu preberá 16. Komisia uvádza na adresu uvedeného podmienky, na základe ktorých možno priz dekrétu viacero nedostatkov. Tento vedie nať oslobodenie od požiadavky povolenia, k situácii, v ktorej sa prestáva uplatňovať týmito slovami: „bez toho, aby boli dotknuté bežný postup, keďže možnosť oslobodenia od osobitné ustanovenia v prílohe, maximálne požiadavky povolenia platí pre každý podnik ročné množstvá odpadov, ktoré možno pou bez ohľadu na množstvo zhodnocovaného žiť v rámci činností zhodnocovania uprave odpadu. Týmto spôsobom nemožno zabez ných týmto dekrétom, sa určia na základe pečiť dodržiavanie podmienok článku 4 ročnej spracovacej kapacity zariadenia, smernice 75/442. Komisia je ďalej vystavená v ktorom sa činnosť uskutočňuje, po odpo nemožnosti vykonávania dohľadu nad správ čítaní eventuálne použitých surovín, a dbajúc nym uplatňovaním smernice členskými na to, aby činnosť nijako neohrozovala štátmi, ak tieto prijmú príliš odlišné systémy ľudské zdravie ani životné prostredie. ... oslobodenia od požiadavky povolenia. Pokiaľ ide o činnosti energetického zhodno covania..., maximálne množstvo odpadov sa definuje v závislosti od výhrevnosti odpadov, nominálneho tepelného výkonu zariadenia, v ktorom prebieha činnosť energetického zhodnocovania, a odhadu doby prevádzky každého zariadenia na zhodnocovanie. Ročné množstvá odpadov určených na zhodnocovanie treba uviesť v oznámení o začatí činnosti, s upresnením, že boli dodržané podmienky stanovené v tomto článku".
17. Podľa Komisie treba článok 11 smernice 75/442 vykladať tak, že členským štátom umožňuje stanoviť minimálnu hranicu, pod ktorou zhodnocovacie zariadenia v zásade nemajú škodlivý vplyv na životné prostredie. Taká hranica sa určí ako maximálne množ stvo platné pre všetky zariadenia alebo podniky toho istého odvetvia. Stanovenie tejto hranice ukladá povinnosť dodržania článku 4 smernice 75/442. Všeobecný zmysel tejto smernice tiež ukladá povinnosť stanoviť hranicu, od ktorej už nie je možné získať 15. Sporný dekrét teda zavádza spôsob oslobodenie od požiadavky povolenia, pri výpočtu na základe charakteristiky každého čom bežný postup vyžaduje získanie pred podniku, a nie hranicu stanovenú absolútnou chádzajúceho povolenia. Tento systém je hodnotou. Práve toto Komisia kritizuje porovnateľný s tým, ktorý existuje napríklad a tvrdí, že hranicu treba stanoviť na základe v účtovníctve, kde podniky podliehajú rôz článku 11 smernice 75/442 pre druh aktivity. nym podmienkam v závislosti od svojej
I - 9133
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VEC C-103/02
veľkosti. Odlišné zaobchádzanie s podnikmi stanovené druhy a množstvo odpadu". Pri rôznych veľkostí nemožno považovať za tom sa nezdá, že by systém, ktorý dekrét diskrimináciu medzi nimi. zavádza, takejto definícii zodpovedal, pretože hranicu nestanovuje pre druhy alebo množ stvo zhodnocovaného odpadu, ale na základe vlastnej kapacity každého podniku, ktorý činnosti zhodnocovania vykonáva. Ďalej, maximálne hodnoty, ktoré taliansky dekrét stanovuje pre každý podnik na odlišnej úrovni, nemožno v skutočnosti považovať za riadne stanovenie hraníc. Talianska repu 18. Talianska republika na svoju obranu blika teda neprebrala článok 11 smernice uvádza v podstate dve tvrdenia. Po prvé 75/442 v súlade s touto smernicou. tvrdí, že prebratie článku 11 smernice 75/442 je s touto smernicou v súlade, pretože kritérium uvedené v článku 7 sporného dekrétu je jasné a prispieva k podpore zhodnocovania odpadu v súlade s cieľmi uvedenej smernice. Po druhé spochybňuje výklad Komisie požadujúci stanovenie mini málnej hranice, pretože táto smernica výslovne neukladá stanovenie absolútneho maximálneho množstva. Naviac systém oslo bodenia od požiadavky predchádzajúceho povolenia založený na hranici absolútnej 20. Je pravdou, že Zmluva ES umožňuje hodnoty neoprávnene sankcionuje veľké členským štátom prijať prísnejšie ochranné podniky, hoci ich aktivity sú často oveľa opatrenia na ochranu životného prostre lepšie kontrolované a menej škodlivé pre dia. 12 Treba však poznamenať, že systém životné prostredie, než je tomu v prípade oslobodenia od požiadavky povolenia, ktorý menších podnikov. zaviedla Talianska republika, v protiklade s jej tvrdením nevyhnutne nechráni životné prostredie viac ako systém, ktorý zavádza smernica 75/442, pretože v skutočnosti pod nikom umožňuje vykonávať potenciálne zne čisťujúce činnosti úpravy odpadu bez toho, aby podliehali akejkoľvek predchádzajúcej kontrole. Pritom požiadavka získania pred chádzajúceho povolenia neznemožňuje vykonávanie aktivít spracovania odpadu. 19. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o všeobecný Taliansky systém tiež odporuje mechanizmu zmysel smernice 75/442, jej článok 11 predchádzajúceho povolenia zavedeného zavádza výnimku z bežného postupu spočí smernicou 75/442, určeného na zabránenie vajúcu v získaní predchádzajúceho povolenia škodlivým vplyvom na životné prostredie. od príslušného orgánu na základe jej Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa vzniku článku 10. Znenie uvedeného článku 11 diskriminácie na základe požadovania pred- jednoznačne uvádza, že oslobodenie od požiadavky povolenia možno uplatniť len v prípade prijatia ,,všeobecn[ých] pravid[iel] pre každý druh aktivity, v ktorých sú 12 — Články 176 ES a 95 ods. 4 ES.
I - 9134
KOMISIA/TALIANSKO
chádzajúceho povolenia, možno ich jedine tvrdí 13.Inak vznesené nesplnenie povinnosti zamietnuť. Podnik, ktorý nemôže požívať nemožno uznať. výhodu oslobodenia od požiadavky pred chádzajúceho povolenia, bude totiž tak či tak môcť pristúpiť k plánovaným činnostiam zhodnocovania odpadu, pokiaľ preukáže, že nie sú škodlivé pre životné prostredie.
23. Rovnako je vhodné spomenúť, že samo tná Komisia prijala 13. novembra 2002 rozhodnutie 2002/909/ES o talianskych právnych predpisoch týkajúcich sa oslobo denia od požiadavky povolenia uloženej podnikom a zariadeniam zhodnocujúcim nebezpečný odpad podľa článku 3 smernice 91/689 14 [neoficiálny preklad], v ktorom B — O nesprávnom klasifikovaní nebezpeč upresňuje, že talianska právna úprava „uve ných odpadov ako odpadov, ktoré nie sú dené druhy odpadu... identifikuje vhodným nebezpečné spôsobom v súlade s [EKO]" [neoficiálny preklad].
21. Komisia spornému dekrétu vytýka, že definície odpadu prijal príliš vágne, čo 24. Pri skúmaní porušenia povinnosti vytý vyvoláva absenciu právnej istoty, pokiaľ ide kaného Talianskej republike sa preto obme o rozlíšenie medzi nebezpečnými a odpadmi dzím na tri prípady, pri ktorých Komisia a odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné. Komisia tvrdenie o nesplnení povinnosti opiera naviac tomuto členskému štátu vytýka opo o konkrétne odkazy na sporný dekrét. menutie kódov Európskeho katalógu odpa dov (EKO) a použitie nesprávnych kódov alebo kódov, ktoré nezodpovedajú typológii predmetného odpadu.
25. Bod 5.9 prílohy 1 sporného dekrétu odkazuje na zvyšky optických káblov dielek trického, poloelektrického a metalického typu. Komisia zdôrazňuje chýbajúci odkaz na kódy EKO. Talianska republika tvrdí, že
22. Komisia neupresňuje, v čom spočíva absencia presnosti vytýkaná talianskej práv 13 — Pozri najmä rozsudok z 11. augusta 1995. Komisia/Nemecko, nej úprave. Pritom v súlade s ustálenou C-431/92, Zb. s. I-2189, bod 45. judikatúrou je na Komisii, aby dokázala 14 — Ú. v. ES I. 315, s. 16. Komisia sa odvoláva na postup, ktorý mal viesť k prijatiu tohto rozhodnutia, v bodoch 11 a 12 svojej porušenie nesplnenia povinnosti, ktoré repliky.
I - 9135
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-103/02
príslušné identifikačné kódy uviedla v prílohe následok ich kvalifikovanie ako odpadu C direttiva 9 aprile 2002 15. Porušenie povin nebezpečného. Talianska republika však nosti sa však zdá preukázané na základe tvrdí, že udelenie prívlastku „nie nebez skutočnosti, že k prijatiu tohto interného pečný" predmetnému odpadu presne zodpo ustanovenia došlo po uplynutí lehoty určenej vedá chemickým a fyzikálnym vlastnostiam v odôvodnenom stanovisku. uvedeným v tomto bode 3.10: oceľový plášť obsahujúci kysličníky a/alebo soli striebra prevyšujúce 1 %, zinok neprevyšujúci 9 % a nikel neprevyšujúci 55 %. Treba konštato vať, že keďže zloženie článkov kysličníka strieborného neobsahuje ortuť, nezdá sa klasifikácia navrhnutá Komisiou ako nevyh nutná. Nesplnenie povinnosti tak v tomto bode uznať nemožno. 26. Pokiaľ ide o bod 7.8 prílohy 1 sporného dekrétu, Komisia sa domnieva, že odkaz na odpady z ohňovzdorných materiálov pochá dzajúce z pecí spaľujúcich pri vysokej teplote neumožňuje určiť, či použité ohňovzdorné materiály pochádzajúce z metalurgických procesov spracovania hliníka spadajú alebo nie pod tento predpis, na základe čoho môže dôjsť k zámene medzi nebezpečným odpa dom a odpadom, ktorý nie je nebezpečný. 28. So zreteľom na vyššie uvedené konšta Keďže porušenie povinnosti spochybnené tovania treba konštatovať, že body 5.9 a 7.8 nebolo, Súdny dvor ho môže len konštatovať. prílohy 1 sporného dekrétu nie sú v súlade ani s článkom 11 ods. 1 smernice 75/442, ani s článkom 3 smernice 91/689.
27. Pokiaľ ide o bod 3.10 prílohy 1 sporného dekrétu týkajúci sa článkov odľahčeného kysličníka strieborného, Komisia tvrdí, že dekrét uvádza nesprávny kódu EKO 160605 (iné články a akumulátory), pretože tieto C — O rozlíšení medzi činnosťami zhodno články odpadu kvalifikuje ako nie nebez covania a zneškodňovania odpadu pečné. Správnym kódom je s ohľadom na obsah ortuti v článkoch kód EKO 160603 (suché články s obsahom ortuti), čo má za
15 — Direttiva 9 aprile 2002 che ricodifica i rifiuti individuati nel D. M. 5/2/98, ai sensi della decisione 2000/532/CE (direktíva, ktorou sa rekodifikujú odpady stanovené vo vyhláške 29. Komisia Talianskej republike vytýka, že ministerstva z 5. februára 1998 uplatnením rozhodnutia 2000/532). porušila články 9 a 11 v spojení s článkom 1
I - 9136
KOMISIA/TALIANSKO
písm. e) a f) a prílohami II A a II B smernice jeho vlastnosti a plánované činnosti zhodno 75/442 tým, že nesprávne kvalifikovala nie covania, ako aj vlastnosti surovín a získaných ktoré činnosti ako „zhodnocovanie odpadu", výrobkov. pričom išlo o zneškodňovanie odpadu. Pri tom v súlade s uvedenými ustanoveniami smernice 75/442 sa získanie predchádzajú ceho povolenia vyžaduje len pre činnosti zneškodňovania.
32. Talianska republika tvrdí, že tieto čin nosti zhodnocovania zodpovedajú bodu R 10 prílohy II B smernice 75/442 nazvanej „Roz ptýlenie do pôdy s cieľom dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia...". Kvalifiko vanie týchto činností ako zhodnocovanie je nutné, pretože zahŕňajú opätovné použitie 30. Článok 1 písm. e) smernice 75/442 niektorých odpadov. Obnovovanie životného definuje zneškodňovanie ako „ktorúkoľvek prostredia tiež zahrňuje obnovu pásiem. z činností, ktoré sú uvedené v prílohe II, A". Článok 1 písm. f) vymedzuje, že zhodnoco vanie znamená „ktorúkoľvek z činností, ktoré sú uvedené v prílohe II, B".
33. Komisia pôvodne uskutočnila kvalifiko vanie inak a uviedla, že zakrývanie skládok, niekedy citované v súvislosti s činnosťami zhodnocovania uvedenými v technických normách prílohy 1 sporného dekrétu, spo číva v činnosti zneškodňovania spadajúceho 31. Článok 5 ods. 1 sporného dekrétu pod bod D 1 prílohy II A smernice 75/442 stanovuje, že „činnosti zhodnocovania život nazvanej „Uloženie do zeme alebo na ného prostredia definované v prílohe 1 povrchu zeme (napr. skládkovanie atď.)". spočívajú v obnove znečistených pásiem na V replike a s ohľadom na rozsudok ASA 16 výrobné alebo sociálne účely prostredníc tvom morfologického remodelovania". Prí loha 1 sporného dekrétu popisuje „všeobecné 16 — Rozsudok z 27. februára 2002, C-6/00. Zb. s. I-1961. Pozri technické normy zhodnocovania odpadu, tiež rozsudky z 13. februára 2003. Komisia/Nemecko, C-228/00, Zb. s. I-1439; z 13. februára 2003, Komisia/ ktorý nie je nebezpečný" a zahŕňa druh Luxembursko, C-458/00, Zb. s. I-1553; z 3. apríla 2003, SITA. C-116/01, Zb. s. I-2969; a uznesenie z 27. februára 2003, odpadu s odkazom na EKO, pôvod odpadu, Oliehandel Koeweit a i., C-307/00 aż C 311/00, Zb. s. I 1821.
I - 9137
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - M. POIARES MADURO - VEC C-103/02
však Komisia uznala, že niektoré činnosti nahradí iné materiály, ktoré by sa museli morfologického remodelovania a zakrývania použiť na splnenie tejto funkcie, čo umožní skládok uvedené v článku 5 sporného ochranu prírodných zdrojov" 18. dekrétu možno považovať za činnosti zhod nocovania. Komisia teda trvá na svojej výhrade v súvislosti s bodmi 7.14 a 7.15 prílohy 1 sporného dekrétu, ktoré ako činnosti zhodnocovania kvalifikovať nemožno, pretože predpokladajú použitie odpadu a jadra z vrtov, ktoré môžu obsaho vať viac ako 50 kg/t hydrokarbonátov a 300 kg/t nafty alebo mierne toxického oleja.
36. Bod 7.14 prílohy 1 sporného dekrétu stanovuje opätovné využívanie odpadu v cementárniach na účely obnovy životného prostredia, ak sa to vyžaduje po odsoľovaní, 34. Z tohto hľadiska bod 68 už citovaného alebo na účely zakrývania skládok pevných rozsudku ASA uvádza, že „z uvedeného mestských odpadov. Odpady uvedené v bode článku 3 ods. 1 písm. b) ani zo žiadneho 7.15 možno opätovne použiť v tehliarskom iného ustanovenia smernice (75/442) nevy priemysle, na výrobu expandovanej hliny, plýva, že skutočnosť, či odpad je alebo nie je cementárňami, na účely obnovy životného nebezpečný, je ako taká podstatným krité prostredia, ak sa to vyžaduje po dehydratácii riom pre posúdenie, či sa má činnosť a odsoľovaní, alebo na účely zakrývania spracovania odpadu kvalifikovať ako zhod skládok pevných mestských odpadov. Komi nocovanie v zmysle článku 1 písm. f) [uve sia uznala, že zakrývanie skládok možno denej] smernice" . 17 považovať za činnosť zhodnocovania v bodoch 4.4.3 písm. g), 11.2.3 písm. e), 12.1.3 písm. g), 12.3.3 písm. i) a 12.4.3 písm. g) prílohy 1 sporného dekrétu 19. Pritom činnosti zakrývania skládok popísané v bodoch 7.14 a 7.15 tej istej prílohy sú s týmito činnosťami úplne zhodné. Preto treba konštatovať, že Komisia nepreukázala, že činnosti rekuperácie odpadov uvedené v bodoch 7.14 a 7.15 prílohy 1 sporného dekrétu nemožno považovať za činnosti 35. Aby bolo možné dôjsť k záveru, že zhodnocovania v zmysle smernice 75/442. činnosť je zhodnocovaním odpadu, postačí len určiť, či „jej hlavným cieľom je, aby odpad mohol splniť užitočnú funkciu tým, že 18 — Rozsudok ASA, už citovaný, bod 69; pozri tiež rozsudky Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 45, a Komisia/Luxem bursko, už citovaný, bod 36. 17 — Rozsudok ASA, už citovaný, bod 68. 19 — Bod 24 repliky Komisie.
I - 9138
KOMISIA/TALIANSKO
IV - Návrh
37. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby:
1) určil, že Talianska republika si tým, že udelila výnimku z predchádzajúceho povolenia nevyhnutného na vykonávanie činností zneškodňovania a zhodnocovania odpadu podľa článku 7 decreto 5 febbraio 1998 sull'individu azione dei rifiuti non pericolosi sottoposti alle procedure semplificate di recupero ai sensi degli articoli 31 e 33 del decreto legislativo 5 febbraio 1997, n ° 22 bez toho, aby prijala všeobecné pravidlá pre každý druh aktivity, stanoviac druhy a množstvo odpadu a podmienky, za ktorých možno aktivitu oslobodiť od požiadavky povolenia, tak aby nebolo ohrozené ľudské zdravie a poškodené životné prostredie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 11 ods. 1 smernice Rady 75/442/ES z 15. júla 1975 o odpadoch v znení smernice Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991;
2) určil, že Talianska republika si tým, že neumožnila určiť, či odpady uvedené v bodoch 5.9 a 7.8 prílohy 1 „decreto 5 febbraio 1998" sú nebezpečným odpadom alebo odpadom, ktorý nie je nebezpečný, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 11 ods. 1 smernice 75/442 v znení smernice 91/156, ako aj z článku 3 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade;
3) zamietol žalobu Komisie Európskych spoločenstiev v zostávajúcej časti.
I - 9139