C-105/02

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-105/02

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 8. decembra 2005 1

I — Úvod zdrojov Spoločenstiev, ako boli k dátumu rozhodnému na účely tohto konania upra­ vené n a r i a d e n í m (EHS, Euratom) č. 1552/89 2 (ďalej len „nariadenie o vlastných zdrojoch"). Nariadenie o vlastných zdrojoch stanovuje, že zistené nároky Spoločenstiev na vlastné zdroje 1. Podanou žalobou o nesplnenie povinnosti možno zaúčtovať dvoma spôsobmi. Ako Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje všeobecné pravidlo sa zistené nároky musia Súdnemu dvoru, aby určil rozličné nesplne­ zapísať na účet, ktorý sa bežne označuje ako nia povinností, ktorých sa Spolková repub­ účet A, pokiaľ nejde o nároky, ktoré treba lika Nemecko dopustila v rámci colného zapísať na takzvaný účet B, predovšetkým režimu tranzitu na podklade karnetov TIR preto, že „ešte neboli vybrané a nebola za ne (ďalej len „režim TIR"). Komisia vytýka poskytnutá zábezpeka" [neoficiálny preklad]. Spolkovej republike Nemecko osobitne to, Spôsob zaúčtovania nárokov má rozhodujúci že nesprávne zaúčtovala vlastné zdroje Spo­ význam, pretože sumy zapísané na účet A ločenstiev pochádzajúce z tranzitných ope­ musia byť pripísané na účet Komisie najne­ rácií, ktoré sú súčasťou tohto režimu, a že ich skôr v prvý pracovný deň po 19. dni druhého poskytla s omeškaním, ako aj to, že odmietla mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Komisii oznámiť niektoré informácie týka­ bol nárok zistený, zatiaľ čo rovnaká lehota na júce sa neuvoľnených karnetov TIR. Komisia pripísanie súm zapísaných na účet B na účet okrem iného navrhuje, aby bolo Spolkovej Komisie plynie až od ich výberu. republike Nemecko nariadené poskytnúť dotknuté vlastné zdroje zvýšené o úroky a oznámiť niektoré informácie.

1. Nariadenie o vlastných zdrojoch

6. Článok 2 ods. 1 nariadenia o vlastných zdrojoch upravuje zistenie nároku Spoločen­ 4. Táto vec nastoľuje v podstate otázku, či stiev takto: bolo možné zapísať nároky, ktoré vznikli z operácií TIR, na účet B namiesto na účet A, a v tejto súvislosti otázku problémov týkajú­ cich sa zabezpečenia cla a daní zabezpečo­ vacím systémom zavedeným v rámci režimu TIR, o ktorom nemecká vláda tvrdí, že bol od roku 1993 na pokraji zrútenia. Táto situácia „Na účely uplatňovania tohto nariadenia je viedla nemecké orgány k tomu, že sa dočasne nárok Spoločenstiev na vlastné zdroje uve­ vzdali vymáhania pohľadávok od záručných dené v článku 2 ods. 1 pism. a) a b) združení a zapisovali dotknuté sumy na účet rozhodnutia 88/376/EHS, Euratom zistený B ako nezabezpečené nároky. akonáhle príslušný orgán členského štátu upovedomí dlžníka o sume, ktorú je povinný uhradiť. Toto upovedomenie sa vykoná

3 — Európske spoločenstvo schválilo tento dohovor nariadením Rady (EHS) c. 2112/78 z 25. júla 1978, ktoré sa týka uzavretia Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) zo 14. novembra 4 — Vec Komisia/Belgicko. 1975 v Ženeve (Ú. v. ES L 252, s. 1; Mim. vyd. 02/001, s. 208). 5 — Vec Komisia/Belgicko.

I - 9663

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C STIX-HACKL - VEC C-105/02

akonáhle je dlžník známy a príslušné správne v prípade, že oprávnenosť zistených orgány môžu vypočítať výšku nároku pri nárokov, za ktoré sa poskytla zábez­ dodržaní všetkých ustanovení Spoločenstva peka, je namietaná a že tieto čiastky uplatniteľných na danú oblasť." [neoficiálny sa po urovnaní sporov vyplývajúcich preklad] z takéhoto namietania môžu zme­ niť." [neoficiálny preklad]

9. Článok 17 ods. 1 a 2 nariadenia 2. Režim TIR o vlastných zdrojoch stanovuje:

a) Celkový pohľad

„1. Členské štáty vykonajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že čiastka zodpo­ vedajúca nárokom zisteným podľa článku 2 je poskytnutá Komisii tak, ako je uvedené v tomto nariadení. 10. Režim tranzitu je colný režim, ktorý má zjednodušiť obchod, resp. tranzit tovaru vo vnútri určitého colného systému alebo medzi rozličnými colnými územiami. Režimy tran­ zitu sú „odkladné režimy", sú teda konštru­ ované tak, aby prechodne, počas prepravy tovaru cez určité colné územie, umožnili, aby z tovaru odosielaného do tretích štátov alebo pochádzajúceho z tretích štátov neboli vybe­ rané clá, dane a poplatky. Režim TIR je jedným z viacerých variantov — v mnohých 2. Členské štáty sú oslobodené od povin­ ohľadoch podobných — režimu tranzitu, nosti poskytnúť Komisii čiastky zodpoveda­ resp. systémov tranzitu tovaru, medzi ktoré júce zisteným nárokom výhradne v prípade, patrí najmä režim tranzitu Spoločenstva keď z dôvodu vis maior tieto čiastky nevy­ a spoločný tranzitný režim. brali. Členské štáty naviac môžu neposkytnúť tieto sumy Komisii v špecifických prípadoch, kedy sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých relevantných okolností jednotlivých prípadov zistí, že vyberanie je definitívne nemožné z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť členským štátom. Ak tieto čiastky, prevedené do príslušnej národnej meny za použitia výmen­ ného kurzu platného v prvý pracovný deň 11. V Spoločenstve je právnym základom mesiaca október predchádzajúceho kalendár­ režimu TIR, ktorý je súčasťou režimov neho roka presahujú 10000 eur, musia byť vonkajšieho tranzitu, okrem medzinárod­ takéto prípady uvedené v správe ustanovenej ného dohovoru TIR aj nariadenie Komisie v odseku 3. Táto správa musí obsahovať (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa uvedenie dôvodov, pre ktoré príslušný člen­ vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ský štát nebol schopný príslušné čiastky ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločen­ poskytnúť. Komisia môže, ak je to vhodné, stva 6 (ďalej len „vykonávacie nariadenie oznámiť svoje pripomienky príslušnému členskému štátu do šiestich mesiacov." [neoficiálny preklad] 6 — Ú. v. ES L 253, s. 1; Mím. vyd. 02/006, s. 3.

14. Karnety TIR tlačí IRU a záručné zdru­ ženia ich distribuujú prepravcom, ktorí v nich uvádzajú rad informácií, najmä 13. Dosiahnutie tohto cieľa majú umožniť o prepravovaných tovaroch. Každý karnet predovšetkým tri zásady režimu TIR: po TIR pozostáva zo série dvojíc listov. Keď je prvé, tovary musia byť prepravované vo tovar predložený colnému úradu určenia, vozidlách alebo kontajneroch, ktoré posky­ čiže colnému úradu výstupu z colného úze­ mia Spoločenstva, a keď to tento úrad oznámi bez výhrad colnému úradu odosla­ nia, čiže colnému úradu vstupu na toto 7 — Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1993, ktorým územie, považuje sa operácia TIR za riadne sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307). vybavenú.

I - 9666

KOMISIA/NEMECKO

15. Ak nedôjde k riadnemu uvoľneniu, týkajúci sa operácie TIR porušený. Toto nastupuje zabezpečovací systém upravený združenie ručí za zaplatenie uvedených súm hlavne v článku 8 dohovoru TIR, pričom spoločne a nerozdielne s osobami, ktoré ich záručné združenia sú povinné do určitej dlhujú. výšky zábezpeky na každý náklad prepravo­ vaný nákladným vozidlom zaplatiť vývozné alebo dovozné clo a daň, ktoré sa stanú splatné z dôvodu nezrovnalosti operácie TIR, a to spoločne a nerozdielne s osobami, ktoré sú dlžníkmi týchto súm.

2. Ak v prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku zákony a nariadenia zmluvnej strany neustanovujú platenie dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov, záručné združenie sa zaväzuje zaplatiť za tých istých podmienok sumu rovnajúcu sa výške dovoz­ ných alebo vývozných ciel a poplatkov zvý­ šených o prípadné úroky z omeškania. b) Relevantné ustanovenia dohovoru TIR

„Pri žiadostiach o zaplatenie dovozného cla v rámci režimu tranzitu Spoločenstva alebo spoločného tranzitného režimu sa pohľa­ dávky považujú za zabezpečené len v prípade, keď je na každú tranzitnú operáciu 6. Na určenie ciel a poplatkov spomínaných poskytnutá individuálna zábezpeka a keď táto v odsekoch 1 a 2 tohto článku platia údaje zábezpeka nebola ešte uvoľnená. o tovare uvedenom v karnete TIR, ak sa nepreukáže opak.

Všetky ostatné pohľadávky vyplývajúce z režimu tranzitu Spoločenstva, zo spoloč­ ného tranzitného režimu alebo z režimu TIR 7. Pri vzniknutej splatnosti súm uvedených sa považujú za nezabezpečené..." v odsekoch 1 a 2 tohto článku majú príslušné orgány podľa možností žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré ich priamo dlhujú, prv, než svoj nárok uplatnia voči záručnému združeniu."

III — Skutkový stav a konanie

B — Vnútroštátna právna úprava A — O kríze režimu TIR

18. Nemecká vláda predovšetkým upriamila 17. Výnos spolkového ministra financií pozornosť Súdneho dvora na skutkové okol­ z 11. septembra 1996 (ďalej len „výnos nosti, do ktorých treba umiestniť prejedná-

I - 9668

19. Príčina tejto krízy — účastníci konania sa však nezhodujú na jej rozsahu — spočíva v závratnom zvýšení počtu nezrovnalostí v operáciách TIR po otvorení východných hraníc, vytvorení vnútorného trhu a náraste organizovaného zločinu, čo pre zmenu viedlo 21. Za tejto situácie — podľa Spolkovej k zvýšeniu počtu žiadostí adresovaných republiky Nemecko — platobnej neschop­ združeniu poisťovateľov, ktoré čoraz častejšie nosti nemeckých záručných združení, BDF 9 odmietalo plniť z dôvodu ručenia za pohľa­ a AIST 10 a obavy, aby sa zabezpečovací dávky podľa zmluvy o ručení. Podľa vyhlásení systém režimu TIR nezrútil, sa nemecká nemeckej vlády, ako aj podľa vyšetrovacej

9 — Bundesverband des deutschen Güterfernverkehrs. 10 — Arbeitsgemeinschaft zur Förderung und Entwicklung des 8 — EP 220.895 v konečnom znení. internationalen Strassenverkehrs.

I - 9669

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-105/02

vláda napokon dohodami z 31. júla 1996 obsah týchto dohôd a ostatných podobných a 26. mája 1997 (ďalej len „dohody o odklade dohôd prípadne uzavretých s ďalšími záruč­ platieb") vzdala vymáhania neuhradených nými združeniami, a aby uviedli, kedy pohľadávok od záručných združení. a v akej forme sa poskytli Komisii zistené a nevybrané vlastné zdroje vyplývajúce z neuvoľnených karnetov TIR.

25. Listom z 30. marca 1998 Komisia 23. Listom z 19. decembra 1997 Komisia zopakovala svoju žiadosť o poskytnutie vlast­ vyzvala nemecké orgány, aby jej oznámili ných zdrojov; nemecké orgány listom

I - 9670

KOMISIA/NEMECKO

z 22. mája 1998 odpovedali, že tejto žiadosti 30. Vo svojej výzve z 15. novembra 1999 nemôžu vyhovieť okrem iného z dôvodu, že Komisia zopakovala svoje stanovisko ak by mala Komisia pravdu, neprimerane by a uviedla, že na rozdiel od tvrdenia nemec­ to zaťažilo nemecký rozpočet. kých orgánov, nešlo o komplexné zábezpeky zabezpečujúce niekoľko pohľadávok, ale o zábezpeky na každý karnet TIR, ktoré vo väčšine prípadov zabezpečujú celú pohľa­ dávku alebo jej značnú časť. Okrem toho, pokiaľ ide predovšetkým o karnety TIR týkajúce sa roku 1995, Spolková republika 26. Listom z 8. júna 1998 Komisia znovu Nemecko sa dočasne vzdala uplatňovania vyzvala nemecké orgány, aby jej oznámili svojich pohľadávok voči záručnému združe­ skôr požadované informácie na účely niu pod podmienkou, že toto združenie bude výpočtu prípadných úrokov z omeškania naďalej zodpovedať „primeraným dielom" podľa článku 11 nariadenia o vlastných a že postúpi svoje pohľadávky z dôvodu zdrojoch. zábezpeky proti združeniu poisťovateľov. V dôsledku toho boli aj pohľadávky z roku 1995 a nasledujúcich rokov zabezpečené a mali byť — aspoň čiastočne — zapísané na účet A a poskytnuté, pretože nebolí v stanovených lehotách namietané. 27. Vo svojej odpovedi z 18. septembra 1998 však nemecké orgány trvali na svojom stanovisku.

28. Listom z 30. októbra 1998 Komisia 31. Vo svojej odpovedi z 1. februára 2000 okrem iného požiadala nemeckú vládu nemecké orgány potvrdili a ďalej rozvinuli o úhradu určitej sumy ako splátky, a to svoje stanovisko, pričom odovzdali Komisii v lehote do posledného dňa druhého mesiaca dohody o odklade platieb uzavreté so záruč­ nasledujúceho po zaslaní tohto listu, ako aj nými združeniami. o oznámenie všetkých ostatných nenamieta­ ných colných súm vyplývajúcich z karnetov TIR neuvoľnených nemeckými colnými úradmi v rokoch 1994 až 1998, s ktorými bolo zaobchádzané podobne (zápis na účet B namiesto zápisu na účet A).

2. neoznámila Komisii všetky ostatné nenamietané colné sumy, s ktorými bolo zaobchádzané podobne (zápis na účet B namiesto zápisu na účet A), týkajúce sa karnetov TIR neuvoľnených nemeckými 34. Spolková republika Nemecko odpove­ colnými úradmi od roku 1994 až do dala na odôvodnené stanovisko listom zmeny výnosu spolkového ministra z 10. januára 2001, v ktorom v podstate financií z 11. septembra 1996 (výnos

I - 9672

KOMISIA/NEMECKO

z 11. septembra 1996, III B 1 — IV — Preskúmanie žaloby Z 0912 — 31/96)

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia EHS o vlastných zdrojoch, A — Prípustnosť nahradeného s účinnosťou od 31. mája 2000 nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169). 1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania

I - 9673

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-105/02

Spolkovej republiky Nemecko, v podstate cieľom konania o nesplnenie povinnosti zdieľa názor nemeckej vlády. podľa článku 226 ES je iba určiť, že členský štát nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú 11 z práva Spoločenstva. Určenie takéhoto nesplnenia povinnosti následne podľa člán­ ku 228 ES zaväzuje členský štát, aby prijal opatrenia na vykonanie rozsudku. 38. Komisia proti nemu namieta tým, že článok 228 ES nebráni Súdnemu dvoru, aby urobil vyhlásenia potrebné na odstránenie zisteného nesplnenia povinnosti. Okrem toho uvádza, že článok 11 nariadenia o vlastných zdrojoch stanovuje presnú a bezpodmienečnú povinnosť členského 41. Je samozrejme pravda, že Súdny dvor štátu zaplatiť úroky v prípade omeškania môže — ako to poznamenala Komisia — s pripísaním vlastných zdrojov. Pokiaľ ide uviesť v odôvodnení svojho rozsudku vyhlá­ o štvrtý žalobný návrh, Komisia uvádza, že senia potrebné na odstránenie zisteného pri overení, či členské štáty správne uhrá­ nesplnenia povinnosti; naopak nemôže — dzajú vlastné zdroje, je značne odkázaná na na rozdiel od Komisie v konaní pred po­ údaje poskytnuté členskými štátmi, a že daním žaloby — nariadiť členskému štátu, z tohto dôvodu nemusí v tomto druhu aby prijal určité opatrenia. 12 konaní niesť celé dôkazné bremeno.

39. Na pojednávaní Komisia napokon navrh­ la preformulovať piaty žalobný návrh tak, že 42. V tejto veci však tretí, štvrtý a piaty sa domáha, aby Súdny dvor určil, že Spol­ žalobný návrh Komisie smerujú k tomu, aby ková republika Nemecko porušila článok 11 bolo členskému štátu nariadené pripísať ešte nariadenia o vlastných zdrojoch tým, že neprevedené vlastné zdroje na účet Spolo­ nepripísala v prospech rozpočtu Spoločen­ čenstva, poskytnúť informácie týkajúce sa stva dlhované úroky. niektorých súm a prevodov a uhradiť úroky.

44. V dôsledku toho v súlade s judikatúrou Súdneho dvora treba považovať tretí, štvrtý a piaty žalobný návrh Komisie za neprí­ 48. Podľa judikatúry Súdneho dvora musí pustné. 1 3 preto žaloba v zásade spočívať na rovnakých výhradách ako odôvodnené stanovisko a výzva, na základe ktorej sa začalo konanie pred podaním žaloby. 16

45. Treba však preskúmať zmenu formulácie týkajúcu sa iba piateho žalobného návrhu, ktorú Komisia navrhla na pojednávaní. 49. Táto požiadavka samozrejme nevyžaduje v každom prípade úplnú zhodu medzi znením výhrad vo výzve, výrokom odôvod-

14 — Rozsudky z 2. februára 1988, Komisia/Belgicko, 293/85, Zb. s. 305, bod 13; z 20. marca 1997, Komisia/Nemecko. C-96/95. 46. V tomto ohľade je potrebné najprv Zb. s. I-1653, bod 22; z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, C-439/99, Zb. s. I-305, bod 10, a z 24. júna 2004, Komisia/ uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Holandsko, C-350/02, Zb. s. I-6213, bod 18. je cieľom konania pred podaním žaloby 15 — Rozsudky z 13. decembra 2001, Komisia/Francúzsko, C-1/00, Zb. s. I-9989, bod 53; z 20. júna 2002, Komisia/Nemecko, C-287/00, Zb. s. I-5811, bod 17, o z 24. júna 2002, Komisia/ Holandsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 19. 16 — Okrem iného rozsudky z 9. novembra 1999, Komisia/ Taliansko, C-365/97, Zb. s. I-7773, bod 23, a z 12. júna 13 — Tamže, bod 51. 2003, Komisia/Fínsko, C-229/00, Zb. s. I-5727, bod 44.

I - 9675

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-105/02

neného stanoviska a žalobnými návrhmi. 52. Okrem toho so zreteľom na možnosť Odlišovať sa však môžu len pod podmien­ žalovaného členského štátu brániť sa treba kou, že predmet sporu nebol rozšírený alebo zohľadniť, že k tejto zmene došlo zvlášť zmenený, ale nanajvýš zúžený. 17 neskoro, teda až na pojednávaní. Komisia ešte vo svojej replike potvrdila, že jej úmyslom bolo, aby sa tento žalobný návrh chápal ako návrh na úhradu úrokov z omeškania.

I - 9676

KOMISIA/NEMECKO

B — O veci samej ktorá je stanovená v článku 17 nariadenia o vlastných zdrojoch, a v dôsledku toho aj povinnosti lojálnej spolupráce.

1. Prvý žalobný návrh: nezrovnalosti ovplyv­ ňujúce zaobchádzanie s niektorými karnetmi TIR, nesprávne zaúčtovanie vlastných zdro­ jov a ich včasné neprevedenie

a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania

56. Prvý žalobný návrh Komisie spočíva v podstate na dvoch výhradách. Komisia na jednej strane vytýka nemeckým orgánom, že sa jednostranne a bez dohody s Komisiou 58. Komisia k dočasnému vzdaniu sa výberu vzdali (súdneho) vymáhania zistených pohľa­ pohľadávok uvádza, že nemecká vláda dávok a uzavreli so záručnými združeniami nepreukázala, že konala v záujme Spoločen­ dohody o odklade. Na druhej strane Komisia stiev, aby zabránila zrúteniu systému TIR. vytýka Spolkovej republike Nemecko, že Ako to preukazuje aj vyšetrovanie Parla­ nesprávne zaúčtovala vlastné zdroje pochá­ mentu, v tomto prípade nedošlo k celkového dzajúce z týchto operácií dlhované Spolo­ zrúteniu zabezpečovacieho systému v rámci čenstvám a v dôsledku toho ich neposkytla režimu TIR. V každom prípade sa nemecké včas. Tvrdí, že tieto sumy mali byť zapísané orgány mali dohodnúť s Komisiou na účet A. a ostatnými členskými štátmi skôr, ako sa rozhodli dočasne vzdať výberu pohľadávok. Tento jednostranný postup nemeckých orgá­ nov, ako aj skutočnosť, že až v odpovedi na výzvu vyhoveli niekoľkokrát zopakovanej žiadosti Komisie, aby jej oznámili podmienky dohôd o odklade, ako aj ostatných podob­ ných dohôd, predstavuje nesplnenie povin­ nosti spolupráce uloženej článkom 10 ES. 57. Komisia sa domnieva, že ide Samotný poukaz na vyšetrovania týkajúce sa o nesplnenie povinností vyplývajúcich platobnej neschopnosti záručných združení z ustanovení práva Spoločenstva týkajúcich je podľa Komisie pri neexistencii konkrét­ sa vlastných zdrojov Spoločenstiev, nych opatrení núteného výkonu nedosta­ a predovšetkým o porušenie povinnosti točný na preukázanie okolností odôvodňu­ vykonať všetky opatrenia potrebné na to, júcich v súlade s článkom 17 ods. 2 druhou aby boli vlastné zdroje poskytnuté Komisii, vetou nariadenia o vlastných zdrojoch to, že

61. Komisia uvádza, že nemecká vláda sa uspokojuje s tým, že všeobecne a nepresne popiera jej argumentáciu, že poskytnuté 59. Na podporu svojho názoru, že sporné zábezpeky boli v tomto prípade dostatočné. nároky mali byť v súlade s článkom 6 ods. 2 Nepopiera ani to, že zábezpeky vo všetkých pism. a) nariadenia o vlastných zdrojoch prípadoch postačovali aspoň na čiastočnú zapísané na účet A, keďže išlo o zabezpečené úhradu pohľadávok. V dôsledku toho mali pohľadávky, Komisia uvádza, že v rámci byť zapísané na účet A aspoň v rozsahu, režimu TIR sú colné pohľadávky zabezpečo­ v akom výpoveď zmluvy združením poisťo- vané karnetmi TIR a že záručné združenia vateľov nevyžadovala iné posúdenie. Roz­ zodpovedajú v prípade nezrovnalostí za hodujúcim dátumom v tejto súvislosti je zaplatenie spoločne a nerozdielne v zásade dátum začatia operácie TIR a dátum s dlžníkmi. Účet B podľa článku 6 ods. 2 poskytnutia zábezpeky. pism. b) nariadenia o vlastných zdrojoch nemá totiž chrániť členské štáty a ich roz­ počet, ale, ako to vyplýva z odôvodnení tohto nariadenia, umožniť Komisii podrobnejšie sledovať činnosť členských štátov v oblasti výberu vlastných zdrojov. Tento cieľ by nemal zmysel, ak by každý členský štát mohol voľne posúdiť kvalitu zábezpeky a sám bez dohody s Komisiou rozhodnúť, na ktorý účet treba zapísať zabezpečenú 62. Komisia tvrdí, že pohľadávky spred roka pohľadávku. 1995 mali byť v každom prípade zapísané na účet A a poskytnuté. Pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikali od roku 1995, tvrdenie nemeckých orgánov, že k tomuto dátumu mali byť pohľadávky považované za neza­ bezpečené z dôvodu výpovede zmluvy zdru­ žením poisťovateľov, malo viesť tieto orgány k nepovoleniu operácie TIR so zreteľom na neexistenciu zábezpeky. Ak s ňou napriek tomu súhlasili aj pri neexistencii zábezpeky a z tohto dôvodu zapísali pohľadávky na účet 60. Podľa Komisie nemusí byť zábezpeka B, musia tiež prevziať riziko spojené v zmysle účtu A nevyhnutne „priamo s výberom týchto pohľadávok. Pri dohodách

64. Podľa nemeckej vlády je naopak správne, že colné orgány zapisovali peňažné pohľa­ dávky na účet B, keďže od roku 1993 už 65. Podľa nemeckej vlády Komisia záručné združenia neposkytovali dostatočné nesprávne rozlišuje medzi obdobím pred zábezpeky. Zo znenia, štruktúry a cieľa rokom 1995 a po tomto roku. Už pred­ nariadenia o vlastných zdrojoch vyplýva, že poklad, že úhrada vlastných zdrojov zábezpeka, ktoré neposkytuje žiadnu istotu, z dôvodu poskytnutej zábezpeky závisí od že jej poskytovateľ zaplatí zabezpečovanú začiatku operácie TIR, je nesprávny. Výpo­ sumu — teda zábezpeka, ktorá existuje iba veď združenia poisťovateľov znamenala na „na papieri" —, nie je zábezpekou v zmysle jednej strane okamžité zastavenie platieb so článku 6 ods. 2 pism. b) tohto nariadenia. spätnou účinnosťou. Na druhej strane, keďže

I - 9679

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL — VEC C-105/02

zábezpeka má akcesorickú povahu, bolo pred dlhovaných pohľadávok (vzorový postup obrátením sa na záručné združenia, teda po proti záručným združeniam, overenie ich roku 1994, potrebné začať a ukončiť pátracie skutočného majetku). a daňové konania (článok 8 ods. 7 dohovoru TIR). Tieto konania trvali v niektorých prípadoch niekoľko rokov.

I - 9680

KOMISIA/NEMECKO

71. Belgická vláda sa napokon domnieva, že o vlastných zdrojoch. Súdny dvor teda Spolková republika Nemecko neporušila nemusí zvlášť preskúmať, či Spolková repub­ zásadu lojality existujúcu v práve Spoločen­ lika Nemecko nesplnila povinnosti vyplýva­ stva, pretože uzavretím dohôd o odklade júce z ustanovení colného práva alebo zabránila ešte vážnejšej ujme spôsobenej dohovoru TIR. Prípadné nesplnenia povin­ systému TIR. Navyše Komisia vedela ností v tomto ohľade sú v tomto prípade o problémoch s platbami, ktoré postihli relevantné iba v rozsahu, v akom znamenajú záručné združenia. aj nesplnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia o vlastných zdrojoch alebo ovplyvňujú poskytnutie vlastných zdrojov pochádzajúcich z colných príjmov.

b) Posúdenie

poskytujú vlastné zdroje vyhradené Spolo­ 78. Až dovtedy nemalo zaúčtovanie žiadny čenstvám 19 , a právnou úpravou vzniku zvláštny význam pre povinnosť pripísať a výberu rozličných vlastných zdrojov zistené nároky na účet vlastných zdrojov. — v tomto prípade cla — predstavovanou Sumy zodpovedajúce zisteným nárokom v prvom rade colnou právnou úpravou (teda museli byť v stanovenej lehote poskytnuté predovšetkým colným kódexom, vykonáva­ Spoločenstvám bez ohľadu na ich skutočný cím n a r i a d e n í m c o l n é h o kódexu výber. Členské štáty boli oslobodené od a dohovorom TIR) a ustanoveniami vnútro­ povinnosti poskytnúť tieto sumy iba vtedy, štátnych zákonov, iných právnych predpisov keď k ich výberu nemohlo dôjsť z dôvodov a správnych opatrení. vis maior.22Súdny dvor tak 5. mája 1977 rozhodol, že „členské štáty sú povinné nielen zistiť všetky vlastné zdroje, ale ich aj poskytnúť Komisii v celom rozsahu, vrátane súm, ktoré prípadne neboli vybrané, pričom ich nebolo možné vybrať z dôvodu vis maior; ... členské štáty sú tak naďalej povinné na účel výberu vlastných zdrojov viesť trestné a iné konania a podnikať opatrenia vo vzťahu k povinným osobám". 23 76. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, niekoľkokrát pripomenutej Komisiou, existuje „vzťah neoddeliteľnosti medzi povin­ nosťou zistiť vlastné zdroje Spoločenstiev a povinnosťou pripísať tieto zdroje na účet Komisie v stanovených lehotách, ako aj povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania". 20

77. Táto judikatúra „vzťahu neoddeliteľ­ nosti" je — aspoň pokiaľ ide o jej pôvod — oveľa staršia ako znenie nariadenia o vlastných zdrojoch, ktoré sa uplatní 79. Táto judikatúra je výrazom toho, čo 21 v tejto veci , a ktoré vytvorilo účet B, generálny advokát Geelhoed vo svojich ktorého použitie je práve sporné. návrhoch prednesených 10. marca 2005, na ktoré účastníci tohto konania odkázali,

80. Z hľadiska rozdelenia rizika medzi Spo­ ločenstvo a členské štáty to znamená, že členské štáty z dôvodu, že musia poskytnúť Spoločenstvám aj sumy zodpovedajúce ziste­ ným nárokom, ktoré neboli vybrané, musia 82. Dodávam, že v súlade so znením naria­ znášať v každom prípade finančné dôsledky denia o vlastných zdrojoch, ktoré sa uplatní ťažkostí alebo pochybení týkajúcich sa ulo­ v tejto veci, neexistuje, pokiaľ ide o nároky, ženia a výberu cla, pričom toto nebolo ktoré sa majú zapísať na účet B, povinnosť vybrané z dôvodu vis maior. pripísať ich na účet vlastných zdrojov skôr, ako boli vybrané zodpovedajúce sumy, a to bez ohľadu na prípad vis maior a definitívnu nemožnosť uvedené v článku 17 ods. 2 tohto nariadenia; pred týmto dátumom nemôže teda vzniknúť ani povinnosť platiť úroky z omeškania. V prípade týchto nárokov treba teda relativizovať „vzťah neoddeliteľnosti" medzi povinnosťou zistiť vlastné zdroje, povinnosťou pripísať ich na účet vlastných zdrojov a povinnosťou platiť úroky 81. Vytvorenie účtu B v nariadení z omeškania. o vlastných zdrojoch zjavne zmenilo toto rozdelenie rizika v prospech členských štá­ tov, keďže v prípade niektorých zistených nárokov bola povinnosť ich poskytnutia podriadená výberu zodpovedajúcich súm. Pokiaľ ide o nároky zapísané na účet B, článok 10 ods. 1 nariadenia o vlastných zdrojoch totiž stanovuje, že k pripísaniu vlastných zdrojov má dôjsť v určitej lehote počítanej od výberu súm zodpovedajúcich 83. Výsledok tohto konania tak rozhodujú­ týmto nárokom. Povinnosť poskytnúť zistené cim spôsobom závisí od toho, ktoré nároky pohľadávky rovnako ako predtým zaniká možno zapísať na účet B, a teda ktoré nároky musia byť v dôsledku toho pripísané na účet Spoločenstva až po ich výbere. Podľa článku 6 ods. 2 pism. b) nariadenia o vlastných 24 — Návrhy vo veci Komisia/Dánsko (rozsudok z 15. novembra 2005, C-392/02, Zb. s. I-9811), body 62 a 63, poznámka pod zdrojoch ide na jednej strane o zistené čiarou 24. nároky, ktoré ešte neboli vybrané a nebola

84. V tejto veci nemecká vláda pred Súdnym dvorom netvrdila, že sporné pohľadávky boli predmetom námietok a Komisia tiež obme­ dzila svoju žalobu na „definitívne zistené pohľadávky", ktoré neboli namietané. Okrem toho súhlasím s analýzou Komisie, že námietka — ako to vyplýva už zo znenia 86. Pokiaľ ide o výklad tohto ustanovenia, článku 6 ods. 2 pism. b) nariadenia argumentácia Komisie, že účet B nemá o vlastných zdrojoch — sa musí týkať chrániť finančné záujmy členských štátov, samotného nároku a nie zábezpeky; ide teda ale umožniť Komisii podrobnejšie sledovať o namietanie hlavného colného dlhu. V tejto činnosť členských štátov v oblasti výberu veci však v každom prípade ide o uplatnenie vlastných zdrojov, nie je presvedčivá. Je nárokov vyplývajúcich z poskytnutej zábez­ samozrejme pravda, že tretie odôvodnenie peky voči záručným združeniam, a teda nariadenia o vlastných zdrojoch odkazuje na o realizáciu ručenia. Otázka, či ručitelia, čiže tento posledný uvedený cieľ, ale to nijako záručné združenia, môžu tiež poprieť hlavné nevylučuje, že zákonodarca Spoločenstva chcel riadne zohľadniť finančné riziko člen­ ských štátov, ako to už bolo vysvetlené vyššie. To podľa môjho názoru vyplýva práve 25 — To, že tų ide tiež o nevybrané nároky, vyplýva podľa môjho z pravidla stanoveného v článku 10 ods. 1 názoru z článku 10 ods. 1 nariadenia o vlastných zdrojoch, ktorý viaže pripísanie na účet vlastných zdrojov na výber. nariadenia o vlastných zdrojoch, ktoré sa

I - 9684

KOMISIA/NEMECKO

26 — Nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske 27 — Pozri rozsudok z 23. septembra 2003, BGL, C-78/01, Zb. výrobky (Ú. v. ES L 205, s. 5: Mim. vyd. 03/006, s. 186). s. I-9543, bod 45.

I - 9685

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-105/02

medzi povinnosťou pripísať vlastné zdroje na 92. Podľa môjho názoru nie je možné na účet a ich výberom. Článok 6 ods. 2 písm. b) základe listín, ktoré mám k dispozícii, vyslo­ nariadenia o vlastných zdrojoch je navyše viť definitívne posúdenie presného rozsahu, sám osebe výrazom tohto cieľa, pokiaľ ide príčin a dôsledkov tejto krízy, zvlášť pokiaľ o zistené nároky, keďže odkazuje na možnú ide o fungovanie zabezpečovacieho systému zmenu týchto nárokov vyplývajúcu vo všeobecnosti a platobnú schopnosť z urovnania sporov. nemeckých záručných združení. Dokonca ani vyšetrovacia správa Parlamentu, ktoré sa komplexne zaoberá týmito otázkami, nepo­ skytuje v tejto súvislosti jasnejší obraz.

I - 9686

KOMISIA/NEMECKO

vlastných zdrojov teda nemožno unáhlene prijatých na základe Zmluvy inštitúciami.

a bez rozdielu pripísať členským štátom, Súdny dvor z toho vyvodil napríklad to, že v tomto prípade Spolkovej republike členské štáty sú povinné v rámci lojálnej Nemecko. spolupráce s Komisiou prijať opatrenia, ktoré umožňujú zabezpečiť uplatnenie ustanovení Spoločenstva týkajúcich sa zistenia prípad­ ných vlastných zdrojov. 33

97. Súdny dvor navyše vo vzťahu 95. Treba však preskúmať, či Spolková k ťažkostiam, ktoré nastali pri plnení roz­ republika Nemecko spôsobom, ktorým rea­ hodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci, govala na krízu systému karnetov TIR a jej rozhodol, že na základe zásady lojálnej dôsledky — teda odkladom zaplatenia dot­ spolupráce sú Komisia a členský štát povinné knutých pohľadávok a ich zápisom na účet B v dobrej viere spolupracovať, aby prekonali — nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú tieto ťažkosti pri plnom rešpektovaní usta­ z práva Spoločenstva v oblasti vlastných novení Zmluvy. Na tento účel musí členský zdrojov. štát predkladať vzniknuté problémy na posú­ denie Komisii. 34 Túto zásadu možno obdobne uplatniť aj na problémy v iných oblastiach práva Spoločenstva.

96. Podľa všeobecnej zásady, na ktorej spo­ 98. Napokon, je samozrejme pravda, že číva najmä článok 10 ES 3 0 a ktorá sa v oblasti Súdny dvor pripustil, že členský štát môže vlastných zdrojov premieta aj v nariadení v oblasti vyhradenej do právomoci Spoločen­ o vlastných zdrojoch 31, majú členské štáty stva vystupovať ako správca spoločného a inštitúcie Spoločenstva vzájomnú povin­ záujmu a v prípade, ak príslušná inštitúcia nosť lojálnej spolupráce. Z judikatúry Súd­ Spoločenstva primeraným spôsobom neho dvora vyplýva, že členské štáty sú nekoná, môže vykonať dočasné ochranné povinné uľahčiť Komisii splnenie jej úlohy opatrenia, ktoré zodpovedajú naliehavej spočívajúcej najmä v zabezpečení uplatňova­ potrebe, prípadne si ich vyžaduje situácia; nia ustanovení Zmluvy, ako aj ustanovení

takéto opatrenia však možno prijať iba 100. Bez toho, aby bolo potrebné podrobne v rámci spolupráce medzi Komisiou skúmať, v akom rozsahu si kroky, ktoré a členským štátom. Členský štát v žiadnom podnikla Spolková republika Nemecko, vyža­ prípade nemôže zavádzať vnútroštátne dovali okolnosti alebo či a v akom rozsahu už ochranné opatrenia proti cieľom, výhradám nároky z operácií TIR skutočne neboli alebo podmienkam, ktoré môže formulovať zabezpečené a či preto sporné sumy nemohli Komisia. 35 byť vybrané z dôvodov vis maior v zmysle článku 17 ods. 2 nariadenia o vlastných zdrojoch alebo sa ich výber stal definitívne nemožným, treba uviesť, že Spolková repub­ lika Nemecko tým, že z vlastnej iniciatívy odložila zaplatenie zistených pohľadávok a zapisovala ich na účet B, v každom prípade nesplnila svoju povinnosť — vyplývajúcu predovšetkým z článku 17 ods. 1 nariadenia o vlastných zdrojoch — prijať v rámci lojálnej spolupráce s Komisiou opatrenia potrebné na poskytnutie vlastných zdrojov Spoločen­ stiev Komisii v súlade s nariadením o vlastných zdrojoch.

a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania b) Posúdenie

103. Komisia uvádza, že členské štáty majú 105. Podľa ustálenej judikatúry sú členské v oblasti vlastných zdrojov osobitnú povin­ štáty na základe zásady lojálnej spolupráce, nosť spolupráce a že z tohto dôvodu im na ktorej spočíva predovšetkým článok prináleží poskytnúť Komisii informácie 10 ES, povinné spolupracovať v dobrej viere potrebné na to, aby Komisia mohla plniť pri vyšetrovaní podniku vykonávanom Komi­ svoje povinnosti dohľadu nad správnym siou podľa článku 226 ES a poskytovať uplatňovaním ustanovení upravujúcich Komisii všetky informácie, ktoré si na tento vlastné zdroje. V tomto prípade má Komisia účel vyžiada. 36 právo vyžadovať od Spolkovej republiky Nemecko informácie potrebné na overenie, či presvedčivo opísané nesplnenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy je skutočné, a v akom rozsahu už bolo napravené. Členské štáty sú zase povinné organizovať svoju colnú správu spôsobom, ktorý im umožní vyhovieť tomuto druhu žiadosti 106. Pokiaľ ide konkrétne o oblasť vlastných o informácie. zdrojov, Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 7. marca 2002, Komisia/Taliansko, rozhodol, že existuje povinnosť — ktorá bola osobitne stanovená v ustanoveniach o kontrole vlast­ ných zdrojov — prijať v rámci lojálnej

104. Nemecká vláda uvádza, že Komisia 36 — Okrem iného rozsudky z 11. decembra 1985, Komisia/ Grécko, 192/84, Zb. s. 3967, bod 19, a zo 6. marca 2003, nemá všeobecné právo na informácie. Na Komisia/Luxembursko, C-478/01. Zb. s. I-2351, bod 24.

I - 9689

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-105/02

37 — Pozri rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bo­ dy 88 až 90. 38 — Tamže, bod 91. 39 — Pozri judikatúru už citovanú v poznámke pod čiarou 37.

I - 9690

KOMISIA/NEMECKO

V — Trovy 114. Keďže Spolková republika Nemecko a Komisia nemali úspech v časti svojich dôvodov — na jednej strane treba vyhovieť 113. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho prvým dvom žalobným návrhom a na druhej poriadku účastník konania, ktorý vo veci strane tretí, štvrtý a piaty žalobný návrh sú nemal úspech, je povinný nahradiť trovy neprípustné — navrhujem, aby každý konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ z účastníkov konania znášal svoje vlastné nuté. Podľa článku 69 ods. 3 prvého pod- trovy konania. Belgické kráľovstvo ako odseku toho istého rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné však Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov trovy konania v súlade s článkom 69 ods. 4 konania medzi účastníkov konania alebo prvým pododsekom rokovacieho poriadku. rozhodnúť tak, že každý z účastníkov kona­ nia znáša vlastné trovy, ak účastníci nemajú úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania.

VI - Návrh

115. So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta ako neprípustná.

3. Komisia, Spolková republika Nemecko a Belgické kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

I - 9692