C-110/02

2. Toto rozhodnutie (ďalej „napadnuté opa­ trenie") bolo prijaté podľa tretieho podod- seku článku 88 ods. 2 ES, ktorý Rade udeľuje právomoc, pokiaľ to odôvodňujú výnimočné okolnosti, vyhlásiť za zlučiteľnú so spoloč­ ným trhom pomoc, ktorú členský štát Právny rámec poskytol alebo zamýšľa poskytnúť. Napad­ nuté opatrenie oprávňuje Portugalsko poskytnúť skupine portugalských chovateľov ošípaných sumy zodpovedajúce výške pomoci, ktorú títo chovatelia už dostali, ale ktorú museli vrátiť na základe rozhodnutia Komisie3,v ktorom Komisia vyslovila nezlu­ 4. Článok 87 ods. 1 ES určuje, že „ak nie je čiteľnosť tejto pomoci so spoločným trhom. touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akou­ koľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí 1 — Jazyk prednesú: angličtina. narušením hospodárskej súťaže tým, že 2 — Rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povoľujúce zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo portugalskej vláde poskytnúť pomoc chovateľom ošípaných, ktorí boli príjemcami pomoci v rokoch 1994 a 1998. Ú. v. ES L 43, 2002, s. 18. 3 — Rozhodnutie Komisie 2000/200/ES z 25. novembra 1999 o režime pomoci zavedeným Portugalskom pre oddlženie podnikov intenzívnej živočíšnej výroby a pre ekonomické 4 — Pozri rozhodnutie Rady 2000/257/ES z 20. marca 2000 ozdravenie chovu ošípaných, u. v. ES L 66, 2000, s. 20; týkajúce sa pomoci poskytnutej v Taliansku RIBS SpA Rozhodnutie Komisie 2001/86/ES zo 4. októbra 2000 v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho zákona 700 o systéme pomoci zavedenom Portugalskom v odvetví chovu z 19. decembra 1983 o reštrukturalizácii odvetvia pestovania ošípaných, Ú. v. ES L 29, 2001, s. 49. cukrovej repy, Ú. v. ES L 79. 2000, s. 38.

5. Zmluva zveruje Komisii kľúčovú úlohu v dohľade a kontrolovaní poskytovania Ak sa Rada do troch mesiacov od podania pomoci členskými štátmi. Podľa článku 88 tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne ods. 1 ES Komisia, v spolupráci s členskými Komisia." štátmi, „priebežne skúma systémy pomoci poskytovaných v týchto štátoch". Prvý pod- odsek článku 88 ods. 2 splnomocňuje a ukladá Komisii povinnosť posudzovať zlučiteľnosť pomoci s článkom 87 a, ak je takáto pomoc nezlučiteľná, „rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc zruší alebo upraví" v lehote stanovenej Komisiou. Člá­ 7. Článok 89 splnomocňuje Radu vydať nok 88 ods. 3 ukladá členskému štátu nariadenia potrebné na vykonanie článkov povinnosť oznámiť Komisii akýkoľvek zámer 87 a 88. V rámci tejto kompetencie Rada poskytnúť alebo zmeniť poskytovanú pomoc prijala nariadenie ES č. 659/1999, ktoré a zakazuje mu vykonať takéto opatrenia, upravuje podrobné pravidlá uplatňovania pokiaľ Komisia nerozhodne podľa prvého článku 88 ES 5. pododseku článku 88 ods. 2. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, druhý pododsek článku 88 ods. 2 umožňuje Komisii alebo inému dotknutému 5 — Nariadenie Rady ES č. 659/1999 z 22. marca 1999 upravujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 Zmluvy o ES, Ú. štátu predložiť vec priamo Súdnemu dvoru. v. ES L 83, 1999, s. 1.

I - 6336

KOMISIA/RADA

8. Podľa článku 36 ES, pravidlá hospodárskej 11. Rozhodnutiami 2000/200/ES z 25. súťaže obsiahnuté v Zmluve, vrátane tých, novembra 1999 a 2001/86/ES zo 4. októbra ktoré sa týkajú štátnej pomoci, sa vzťahujú na 2000 (ďalej „rozhodnutia Komisie") 7Komi­ výrobu a obchod s poľnohospodárskymi sia vyhlásila väčšinu pôvodnej pomoci za výrobkami len v rozsahu určenom Radou nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariadila v legislatíve vytvárajúcej a zavádzajúcej Spo­ ju vrátiť. ločnú poľnohospodársku politiku podľa článku 37 ES.

(14) Existujú teda výnimočné okolnosti, trov konania. Portugalská vláda vstúpila do ktoré odôvodňujú, aby bola táto pomoc, konania ako vedľajší účastník na podporu výnimočne a v rozsahu výlučne nutnom tvrdení Rady. Francúzska vláda rovnako pre nápravu vzniknutej nerovnováhy, podala návrh na vstúpenie do konania ako považovaná za zlučiteľnú so spoločným vedľajší účastník, ale svoj návrh podala po trhom za podmienok stanovených uplynutí lehoty stanovenej v článku 93 ods. 1 v tomto rozhodnutí." Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Má preto právo, podľa článku 93 ods. 7, pred­ niesť svoje pripomienky, a to počas ústnej časti konania, ak sa uskutoční. V prípade, ak sa neuskutoční, na podanie sa neprihliada.

Konanie a návrhy účastníkov konania 16. Rada a portugalská vláda v zásade tvrdia, že napadnuté opatrenie sa týka novej pomoci a že z právneho hľadiska sa nedotýka pred­ chádzajúceho rozhodnutia Komisie.

14. Vo svojej žalobe podľa článku 230 ES Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté opatrenie a zaviazal Radu k náhrade trov konania. Uvádza v podstate, že Rada nebola oprávnená prijať toto opa­ trenie vzhľadom na existenciu rozhodnutí Komisie o pôvodnej pomoci. Týmto, údajne, Rada prekročila svoju právomoc, zneužila Sporné otázky svoje právomoci a porušila Zmluvu, ako aj všeobecné zásady právneho poriadku Spolo­ čenstva. Subsidíarne, Komisia uvádza, že Rada sa dopustila zjavného omylu pri posudzovaní toho, či sú dané výnimočné okolnosti požadované podľa tretieho pod- 17. Vo svetle tvrdení účastníkov konania odseku článku 88 ods. 2 ES. Ďalej, Komisia musia byť posúdené tieto otázky: subsidíarne tvrdí, že napadnuté opatrenie nie je primerane a riadne zdôvodnené.

Je Rada oprávnená prijať rozhodnutie o poskytnutí pomoci, ktorá bola predtým predmetom negatívneho rozhodnutia Komisie? 20. Zdá sa mi zrejmé, že, ako to tvrdí Komisia, vzťahy medzi právomocami udele­ nými Rade a Komisii podľa článku 88 ods. 2 musia byť regulované na základe princípu prevencie tak, aby pokiaľ jedna inštitúcia rozhodne o zlučiteľnosti udeľovanej pomoci, 18. Komisia vypracovala množstvo prekrý­ druhá bola týmto vylúčená z prijímania roz­ vajúcich sa tvrdení s cieľom preukázať, že hodnutí vo vzťahu k tejto pomoci. pokiaľ raz prijala rozhodnutie proti poskyt­ nutiu pomoci, Rada nemôže prijať opačné rozhodnutie. Nasledujúce štyri body z jej podaní sa mi javia ako najdôležitejšie. Po prvé, ona má prvotnú právomoc určovať zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a právomoc Rady konať v tejto oblasti je výnimočná a mala by byť vykladaná zužu- júco. Po druhé, konanie ustanovené v súvislosti s právomocou Rady dáva zmysel 21. Podľa môjho názoru takýto princíp iba za predpokladu, že rozhodnutie má zjavne vyplýva zo znenia Zmluvy. Bez toho

I - 6339

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-110/02

by neboli dôvodné požiadavky uvedené v predchádzajúcom odseku, a je výslovne v treťom a štvrtom pododseku článku 88 ohraničená na výnimočné okolnosti. Právo­ ods. 2 o tom, že Komisia preruší svoje moc Rady kedykoľvek zmeniť negatívne konanie o posudzovaní pomoci, pokiaľ Rada stanovisko Komisie by zjavne negovala roz­ 8 obdrží žiadosť od členského štátu . Trojme­ delenie zodpovednosti predpokladané sačná lehota by neslúžila ani k obrane práva v Zmluve. rozhodovania Komisie o pomoci, ani k uloženiu časového limitu v ktorom by Rada musela konať, pokiaľ by si Rada mala zachovať svoju právomoc konať zjavne bez časového ohraničenia, dokonca aj po tom, čo Komisia dospeje k rozhodnutiu.

I - 6340

KOMISIA/RADA

24. Ďalej sa mi princíp prevencie zdá 26. Hlavná odpoveď predložená Radou potrebným v záujme zabezpečenia právnej a portugalskou vládou je, že napadnuté istoty. Bez neho by Rada mohla zmeniť opatrenie neschvaľuje pôvodnú pomoc, ale rozhodnutie Komisie zjavne v akomkoľvek týka sa skôr novej a odlišnej pomoci. Toto štádiu, ako ilustruje toto konanie, poten­ tvrdenie rozoberiem v rámci druhej otázky. 12 ciálne v dlhšej dobe po jeho prijatí . Takáto Predsa však, obaja menovaní účastníci pred­ možnosť by mohla vniesť podstatný prvok ložili tiež tvrdenia napádajúce stanovisko neistoty do vzťahov medzi Komisiou, člen­ Komisie vo vzťahu k prvej otázke. skými štátmi a príjemcami štátnej pomoci. Mohlo by byť vážnym podnetom pre príjem­ cov, na účely znovuzískania vrátenej nezá­ konnej pomoci, zamerať svoje úsilie smerom k lobovaniu, aby dotknutý štát podal žiadosť Rade. Takáto pomoc, pokiaľ by bola získaná späť žalobou členského štátu alebo roz­ hodnutím vnútroštátneho súdu, by neskôr mohla byť nahradená príjemcom. Konku­ renti by medzičasom rovnako mohli uplat­ ňovať náhradu škody.

27. Rada sa vyjadrila, že jej právomoc podľa článku 88 ods. 2 je ohraničená iba požiadav­ kou existencie výnimočných okolností. Z tohto pohľadu trojmesačná lehota upra­ vená v štvrtom pododseku slúži na preru­ šenie konania Komisie o skúmaní zlučiteľ- nosti pomoci, ale nemá žiadne dôsledky pre Radu.

25. Premlčacie lehoty ustanovené v Zmluve — v piatom odseku článku 230 napríklad pre priame žaloby, a v tomto kontexte vo štvrtom pododseku článku 88 ods. 2 — majú za cieľ práve minimalizovať obdobie, počas ktorého sú účastníci v neistom právnom postavení. Navrhovatelia Zmluvy nemohli, 28. Rada tiež tvrdí, že princíp prevencie, podľa môjho názoru, zamýšľať poskytnúť ktorého sa dovolávala Komisia, by bol Rade časovo neobmedzenú právomoc zmeniť v rozpore s druhým pododsekom článku 7 záporné stanovisko Komisie v oblasti štátnej ods. 1 ES, ktorý ustanovuje, že každá pomoci. inštitúcia koná v medziach právomocí zve­ rených im Zmluvou a to tým, že by existenciu právomoci inštitúcie robil závislou od vôle a rýchlosti inej inštitúcie konajúcej 12 — Napadnuté opatrenie bolo prijaté 21. januára 2002 po viac ako dvoch rokoch od prvého rozhodnutia Komisie. ako prvej.

13 — V bode 21 vyššie. 14 — V bodoch 20 až 25.

I - 6342

KOMISIA/RADA

35. Toto tvrdenie ma nepresvedčilo. vyžaduje nové posúdenie Radou podľa článku 87 ods. 2, ku ktorému v tomto prípade došlo, keď Rada prijala napadnuté rozhodnutie.

36. Ako sa Komisia vyjadrila, zmienka v treťom pododseku článku 88 ods. 2 o pomoci, ktorú štát poskytuje, môže byť vysvetlená ako vzťahujúca sa buď na nezá­ konnú pomoc (poskytovanú bez oznámenia 38. Pretože napadnuté opatrenie sa týka alebo po oznámení, ale pred akýmkoľvek novej pomoci, nedotýka sa podľa vyjadrenia pozitívnym rozhodnutím Komisie) alebo Rady právnej podstaty rozhodnutia Komisie, existujúcu pomoc (ktorá nemusí byť ozna­ ktoré zostáva platným a účinným. Následne, movaná alebo povoľovaná pred jej zavede­ predkladaný princíp prevencie nie je apliko­ ním). Takáto interpretácia nepredpokladá, že vateľný na napadnuté opatrenie. Komisia prijala predbežné rozhodnutie o tejto pomoci. Z dôvodov už vysvetlených, akýkoľvek iný výklad by sa mi zdal nezluči­ teľný so znením a zmyslom článku 88 ods. 2.

39. Rada považovala vo svojej právnej ana­ lýze za irelevantnú skutočnosť, že príjem­ cami pomoci schválenej napadnutým opa­ trením sú niektorí z príjemcov pôvodnej Môže Rada schváliť pomoc, ktorej cieľom pomoci, takže jej účinkom bolo vyvážiť a účelom je umožniť príjemcom vrátiť niektoré ekonomické dôsledky vyplývajúce pomoc predtým negatívne posúdenou z vrátenia pomoci nariadeného rozhodnutím v rozhodnutí Komisie? Komisie, alebo že jej cieľ bol viac-menej podobný pôvodnej pomoci.

s výplatou pomoci určenej pre záchranu dotknutého podniku". Toto rovnako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora vo veci TWD/ Komisia 16, potvrdzujúceho platnosť rozhod­ nutia Komisie, ktoré vyslovilo novú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom v situácii, keď skoršia pomoc zakázaná iným rozhod­ nutím bola riadne vrátená. 44. Napadnuté opatrenie však smeruje k povoleniu pomoci, ktorá je z môjho pohľadu zjavne a jednoznačne zamýšľaná ako kompenzácia pre príjemcov pôvodnej pomoci, ktorí majú túto pomoc vrátiť. Pomoc povolená podľa článku 1 opatrenia je určená ako „zodpovedajúca sumám, ktoré 41. Takáto možnosť je z pohľadu Rady práve prijímatelia [pôvodnej pomoci] musia vrátiť logickou, pretože negatívne rozhodnutie podľa rozhodnutí [Komisie]". Ako ozrejmuje týkajúce sa jednotlivej pomoci sotva môže úvodné ustanovenie 13 napadnutého opatre­ slúžiť ako dôvod zákazu akejkoľvek inej nia, špecifické ťažkosti, na ktoré je zamerané pomoci tomu istému príjemcovi v bližšej napadnuté opatrenie, vyplývajú z požiadavky, alebo vzdialenejšej budúcností. Súdny dvor aby príjemcovia novej pomoci vrátili skutočne uznal potrebu individuálneho pôvodnú pomoc. Výsledkom napadnutého posudzovania každej pomoci, keď princíp opatrenia je preto neutralizovať ako len je to „raz a iba raz" vyňal z kontextu reštruktura­ možné, ekonomické dôsledky rozhodnutia lizačnej pomoci z dôvodu, že takýto princíp Komisie. „nedovoľuje Komisii skúmať v každom jed­ notlivom prípade, či projekt reštrukturali­ začnej pomoci je nevyhnutný v záujme dosiahnutia zámerov Zmluvy" 17.

45. Ako Komisia dôvodne uviedla, pokiaľ by Rada mohla prijať rozhodnutie schvaľujúce poskytnutie pomoci, ktorej účelom by bolo 42. Tvrdenia Rady ma nepresvedčili. nahradiť príjemcom vrátenie predchádzajú­ cej pomoci, mohol by sa tým jednoducho

19 — V tomto konaní, vo vzťahu k rozhodnutiu Komisie, citovanému v bode 3 vyššie, pozri rozhodnutia Komisie iniciujúce konanie podľa článku 88 (2) (Ú. v. ES C 83, 1998, 48. Prístup, aký som tu predložil, sa mi s. 5 a Ú. v. ES C 220, 1999, s. 19). Pre súčasné stanovisko pozri článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 v žiadnom prípade nejaví ako oslabujúci citovaného v bode 5.

I - 6345

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - F. G. JACOBS - VEC C-110/02

Mýlila sa zjavne Rada pri prijímaní záveru, dzovania celkovej ekonomickej situácie. Zlo­ že výnimočné okolnosti odôvodňujú pri­ žitosť jej úlohy v poľnohospodárskej oblasti je jatie napadnutého opatrenia? o to výraznejšia. Napriek tomu, rozhodovacie právomoci Rady musia byť ohraničené.

21 — Pozri, napríklad, vec 70/72, citovanú v poznámke 8 a bode 13 20 - Pozri vec C-122/94, Komisia/Rada, [1996] Zb. s. I-881, rozsudku. v bodoch 18, 19, 24 a 25 rozsudku. 22 — Citované v poznámke 5.

I - 6346

KOMISIA/RADA

byt' kvalifikované ako výnimočné. Ako Súdny v každom prípade zrušené z dôvodu, že Rada dvor rozhodol, ak Komisia nariadila vrátenie sa dopustila zjavného pochybenia pomoci, táto musí byť vymáhaná dotknutým v hodnotení, prijmúc záver, že sú dané štátom, dokonca aj vtedy, ak to vedie k výnimočné okolnosti potrebné pre jeho úpadku podniku, ktorému bola pomoc prijatie. 2 poskytnutá 3. Jedinou obranou dostupnou členskému štátu je absolútna nemožnosť vrátenia pomoci.

60. Čo sa týka skôr spomenutých nedostat­ a jednoznačne špecifikuje odôvodnenie Rady kov, už som prijal záver, že Rada pochybila pre schválenie pomoci menovite potrebou identifikujúc ako výnimočnú okolnosť kompenzácie ťažkostí portugalských chova­ ťažkosti zažívané príjemcami pôvodnej teľov ošípaných, vzniknutých ako následok pomoci ako dôsledok ich povinnosti vrátiť povinnosti vrátiť pôvodnú pomoc. Hoci túto pomoc. takéto odôvodnenie nie je podľa môjho názoru dostačujúce, je celkom primerané informovaniu tých, ktorí boli dotknutí napadnutým opatrením, o pohnútke Rady 61. Čo sa týka neskôr spomenutých nedos­ pre jeho prijatie a dovoľuje súdu vykonať tatkov, napadnuté opatrenie zjavne svoju kontrolnú právomoc.

Návrhy

62. Vo svetle vyššie uvedených pripomienok som toho názoru, že Súdny dvor by mal rozhodnúť takto:

1) zrušiť rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povoľujúce portugalskej vláde poskytnúť pomoc portugalským chovateľom ošípaných, ktorí boli príjemcami pomoci v rokoch 1994 a 1998;

2) zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania;

3) zaviazať Portugalskú a Francúzsku republiku, ako vedľajších účastníkov, na znášanie svojich vlastných trov.