C-113/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-113/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 6. mája 2004

1. V tejto žalobe podanej podľa článku 226 3. Komisia po druhé tvrdí, že kritériá pou­ ES Komisia tvrdí, že holandský systém žívané Holandskom pri určovaní, či spaľo­ regulácie pohybu zásielok odpadov je vanie odpadu je zneškodnením alebo zhod­ v dvoch p r í p a d o c h n e z l u č i t e ľ n ý notením, sú nezlučiteľné s kritériami stano­ s nariadením Rady (EHS) č. 259/93 venými v článku 1 písm. e) a f) smernice. Po z 1. februára 1993 o kontrole a riadení tom, čo účastníci predložili v danom konaní pohybu zásielok odpadov v rámci, do svoje pripomienky, rozhodol Súdny dvor a z Európskeho spoločenstva 2 (ďalej len v inej veci tak, že predmetné kritériá „nariadenie") a so smernicou Rady 75/442/ založené na výhrevnej hodnote a zložení EHS z 15. júla 1975 o odpadoch 3 zmenenou odpadu porušujú smernicu 6 . a doplnenou smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 4a rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996 5 (ďalej len „smernica").

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva 2. Komisia po prvé tvrdí, že kritériá pou­ žívané Holandskom pri rozhodovaní o tom, kedy môžu vzniesť námietky proti preprave odpadu na zhodnotenie, sú nezlučiteľné s kritériami stanovenými v článku 7 ods. 4 nariadenia. 4. Cieľom nariadenia je zabezpečiť harmo­ nizovaný systém postupov, prostredníctvom ktorých je možné obmedziť pohyb zásielok 1 — Jazyk prednesú: angličtina. odpadu na účel ochrany životného prostre- 2 — Ú. v. ES L 30, 1993, s.1. 3 — Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39. 4 — Ú. v. ES L 78, 1991, s. 32. 5 — Ú. v. ES L 135, 1996, s. 32. 6 — Vec Komisia/ Nemecko, C-228/00, Zb. s. I-1439.

7. Podľa článku 1 písm. e) smernice je „zneškodnenie" definované ako „ktorákoľvek z činností, ktoré sú uvedené v prílohe II A", 5. Pohyb nebezpečnejšieho odpadu na zhod­ zatiaľ čo podľa článku 1 písm. f) je „zhodno­ notenie 8 je predmetom nasledujúceho tenie" definované ako „ktorákoľvek postupu. Ak má pôvodca alebo držiteľ z činností, ktoré sú uvedené v prílohe II, B". odpadu v úmysle prepraviť takýto odpad z jedného členského štátu do druhého, je povinný oznámiť to príslušnému orgánu štátu určenia a poslať kópiu oznámenia príslušnému orgánu štátu odoslania a príjemcovi 9. 8. Pojem „spaľovanie na zemi" je uvedený v bode D 10 prílohy II A, a preto sa považuje za spôsob zneškodnenia. Naproti tomu „využitie najmä ako palivo alebo na iný spôsob výroby energie", ktoré je uvedené v bode R 1 prílohy II B sa považuje za spôsob zhodnotenia. 6. Členské štáty odoslania a určenia majú právo vzniesť proti preprave námietky. Ich námietky musia byť založené na článku 7 ods. 4. Článok 7 ods. 4 písm. a) uvádza päť dôvodov, na základe ktorých môžu príslušné orgány týchto členských štátov vzniesť oprávnené námietky. Článok 7 ods. 4 pism. a) piata zarážka stanovuje, že príslušné Vnútroštátna právna úprava orgány „môžu vzniesť oprávnené námietky proti plánovanej preprave... ak pomer zhod-

7 — Článok 2 pism. i) a k) nariadenia. 8 — Ako je uvedené v prílohách IN a IV nariadenia. 9. V júni 1997 zaviedla holandská vláda 9 — Článok 6 ods. 1 nariadenia. Meerjarenplan gevaarlijke afvalstoffen II

I - 9711

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-113/02

1997 — 2007 (viacročný plán nakladania 12. Bod 3.b kapitoly 8 uvádza, že „v ostat­ s nebezpečným odpadom) (ďalej len „MJP- ných prípadoch bude námietka proti pre­ GA II")™ prave vznesená v zásade v prípade, ak je percentuálny podiel odpadu zhodnotiteľného v členskom štáte určenia nižší ako v členskom štáte odoslania".

I - 9712

KOMISIA/HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO

a spaľovaním ako metódou zneškodňovania. 18. Keďže Komisia s touto odpoveďou Uvádza, že spaľovanie nebezpečného odpadu nebola spokojná, zaslala holandskej vláde sa považuje za metódu zhodnotenia iba 1. augusta 2000 odôvodnené stanovisko. vtedy, ak je výhrevná hodnota väčšia ako Holandská vláda vo svojom liste 11 500 kj/kg pri odpade s obsahom chlóru z 8. novembra 2000 poprela akékoľvek nižším ako 1 % alebo väčšia ako 15 000 kJ/kg porušenie práva Spoločenstva. v prípade odpadu s obsahom chlóru vyšším ako 1 %.

19. Dňa 21. marca 2002 podala Komisia na Súdnom dvore žalobu, ktorou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Holandsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 4 nariadenia, článku 1 písm. e) a f) a článku 7 ods. 1) smernice, ako aj z článku Žaloba o nesplnenie povinnosti 82 ES v spojení s článkom 86 ES.

20. V priebehu konania Komisia upustila od 16. Po tom, čo bolo Komisii doručených tretieho žalobného dôvodu týkajúceho sa niekoľko sťažností o tom, že Holandsko porušenia článkov 82 a 86 ES. vznieslo neoprávnené námietky týkajúce sa vývozu nebezpečného odpadu, listom z 28. apríla 1999 poslala Komisia Holandsku výzvu o tom, že podľa jej názoru MJP-GA-II porušuje právo Spoločenstva v troch prípa­ doch. 21. Vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru Komisia neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by dokazovalo porušenie článku 7 ods. 1 smernice.

17. Holandská vláda na to zareagovala tak, že zmenila poznámku pod čiarou k bodu 3.b 22. Je preto nevyhnutné preskúmať len to, či kapitoly 8 MJP-GA-II vyššie uvedeným sú MJP-GA II v rozpore s článkom 7 ods. 4 spôsobom 1 1, ale neurobila žiadne iné zmeny. nariadenia alebo či predstavujú nesprávne prebratie článku 1 písm. e) a f) smernice. Navrhujem, aby sa Súdny dvor zaoberal najskôr druhou otázkou, ktorá bola nedávno 11 - V bode 14. Súdny dvorom preskúmaná.

27. S prihliadnutím na výklad bodu R 1 24. Po tom, čo účastníci predložili dospel Súdny dvor k záveru, že nie je v predmetnom konaní svoje pripomienky, v súlade so smernicou, ak členský štát rozhodol Súdny dvor vo veci Komisia/ používa výhrevnú hodnotu odpadu alebo Nemecko 12. množstvo škodlivých látok obsiahnutých v spaľovanom odpade pri určovaní, či ide o spaľovanie odpadu na zneškodnenie alebo zhodnotenie 1 5 . Tieto kritériá nesúvisia s podielom spotrebovaného odpadu a ani so zhodnotením energie. 25. Súdny dvor rozhodol, že členské štáty môžu vzniesť proti preprave námietky vtedy, ak predmetné odpady bolí nesprávne ozna­ čené ako odpady na zhodnotenie a nie ako odpady na zneškodnenie, a môžu stanoviť kritériá na rozlišovanie medzi zhodnotením a zneškodnením, pričom tieto kritériá musia byť v súlade s rozlíšením stanoveným smer­ 13 nicou . 28. Súdny dvor preto jasne určil, že kritériá založené na výhrevnej hodnote odpadu sú nezlučiteľné so smernicou. Odôvodnenie Súdneho dvora sa vzťahuje aj na kritérium založené na obsahu chlóru v odpade pred 26. Smernica osobitne rozlišuje medzi spaľovaním. Podľa výkladu bodu R 1 Súdnym pojmom „spaľovanie na zemi" (ktoré je dvorom je zloženie odpadu irelevantné, či už označené v bode D 10 ako zneškodnenie) merané pred, alebo po spaľovaní.

12 — Vec C-228/00, už citovaná v poznámke pod čiarou 6. 14 — Bod 43 rozsudku. 13 — Body 34 až 36 rozsudku. 15 — Bod 47 rozsudku.

I - 9714

KOMISIA/HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO

29. Je preto zrejmé, že druhá časť kapitola 18 Poskytujú totiž možnosť systematicky vzná­ MJP-GA II porušuje článok 1 písm. e) a f) šať námietky proti preprave odpadov na smernice v spojení s bodom D9 prílohy II A zhodnotenie, ak množstvo odpadu zhodno- a bodom R 1 prílohy II B smernice. titeľného v štáte odoslania je vyššie ako 20 % a je rovnaké alebo vyššie ako množstvo zhodnotiteľného odpadu v štáte určenia. Týmto zavádzajú subjektívny prvok do hodnotenia, ktoré by malo byť podľa piatej zarážky článku 7 ods. 4 písm. a) nariadenia založené výlučne na objektívnom posúdení každej prepravy. Týmto podporujú v prípade Holandska uplatnenie zásady sebestačnosti Zlučiteľnosť MJP-GA II s článkom 7 v súvislosti s odpadmi na zhodnotenie, čo je ods. 4) nariadenia v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Dusseldorp 16.

38. Je pravdou, že členské štáty obyčajne nie sú oprávnené prijať vnútroštátne opatrenia, ktoré by vykonávali nariadenia Spoločen­ stva 17 . Tieto opatrenia sú vzhľadom na priame prebratie nariadení Spoločenstva zbytočné a obsahujú zjavné riziko chyby tak 35. Holandská vláda sa však v každom v procese prebratia ako aj zmätku, pokiaľ ide prípade domnieva, že kritériá sú v súlade o charakter práva Spoločenstva predmetných s piatou zarážkou článku 7 ods. 4 pism. a) noriem. nariadenia. Legitímne uprednostňujú ekono­ mické a ekologické hľadiská, ktorými sa dosahuje vyšší stupeň zhodnotenia. Na základe toho slúžia na podporu zhodnotenia odpadu, ktorý je špecifikovaný v článku 3 ods. 1 pism. b) smernice, a na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany životného prostredia, 39. Vzhľadom na vyššie uvedené, judikatúra tak ako je to stanovené v článku 174 ods. 2 Súdneho dvora potvrdzuje, že opatrenia na ES. prebratie sú za určitých okolností prípustné, osobitne vtedy, keď je to výslovne stanovené v nariadení 18.

40. Je sporné, že piata zarážka článku 7 ods. 4 pism. a) udeľuje členským štátom diskrečnú právomoc a že špecifikácia kritérií 36. Nakoniec, holandská vláda tvrdí, že týkajúcich sa výkonu tejto diskrečnej právo­ kritériá uvedené v prvej časti, kapitola 8 moci by zvýšila právnu istotu, pomohla MJP-GA II sú neutrálne a týkajú sa dovozov aj vývozov odpadu na zhodnotenie. O týchto kritériách preto nemožno vyhlásiť, že by 17 — Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1973, predstavovali prípad skrytého protekcio­ Komisia/Taliansko, 39/72, Zb. s. 101, bod 17. nizmu. 18 — Pozri napríklad rozsudok Variola, 34/73, Zb. s. 981, bod 11.

43. Toto ustanovenie sa zameriava výlučne na to, či navrhované zhodnotenie je možné

19 — Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod 46. Komisia navrhuje sústrediť sa na porov­ ciaron 6, bod 50. 20 — Pozri napríklad rozsudok z 27. februára 2002, ASA, C-6/00, nanie efektívnosti zhodnotenia v štátoch Zb. s. I-1961, bod 36. odoslania a štátoch určenia a využiť kritériá

I - 9717

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÄTA - F. G. JACOBS - VEC C-113/02

uvedené v prvej časti kapitole 8 MJP-GA II zhodnotiteľné, a náklady na zhodnotenie na zachovanie priestoru na úvahy o blízkosti a tiež náklady na zneškodnenie nezhodnoti- a sebestačnosti holandskej politiky. teľnej časti odpadu. Námietka proti preprave bude pravdepo­ dobne skôr vznesená vtedy, ak by odpad mohol byť efektívnejšie spracovaný v štáte odoslania. Je preto pravdepodobnejšie, že odpad bude zhodnotený v krajine jeho pôvodu skôr, než by bolo zhodnotenie posudzované v štáte určenia nezávisle a podľa jeho vlastných hodnôt. Súdny dvor vo veci Dusseldorp 21 rozhodol, že podľa práva Spoločenstva nie sú úvahy o blízkosti a sebestačnosti uplatniteľné na prepravu odpadu na zhodnotenie.

48. Nemyslím si, že by som bol zmenil svoje stanovisko podľa toho, či kritériá uvedené v prvej časti kapitole 8 MJP-GA II sú určené k systematickému fungovaniu, alebo skôr len vytvárajú domnienku v prospech námietky. V obidvoch prípadoch zavádzajú tieto krité­ riá pri posudzovaní príslušného holandského orgánu prvok, ktorý nie je uvedený v piatej zarážke článku 7 ods. 4 pism. a). Prikladajú tiež osobitnú dôležitosť len jednému z opatrení ekologickej a ekonomickej efektív­ nosti, ktoré je uvedené v danom ustanovení.

2) Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

I - 9719