C-145/02

DENKAVIT

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 4. marca 2004 1

I - Úvod vnútroštátnych úpravách „týkajúcich sa prí­ davných látok v krmivách... odlišujú v základných princípoch" a „z toho vyplýva, že priamo ovplyvňujú vytváranie a funkciu 1. Uznesením z 31. januára 2002 položil spoločného trhu a mali by sa z tohto dôvodu Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) Súd­ harmonizovať" (štvrté odôvodnenie). nemu dvoru tri prejudiciálne otázky, ktorými sa v podstate pýta, či vnútroštátne opatrenie, ktoré zakazuje uvádzanie prídavných krmív, vyrábaných v súlade právnym poriadkom jedného členského štátu, na trh v druhom členskom štáte z dôvodu ich obsahu vita­ mínu D odporuje článkom 28 ES a 30 ES alebo smernici Rady 70/524/EHS 3. Vzhľadom na tento cieľ teda smernica z 23. novembra 1970 o prídavných látkach stanovuje najmä v článku 2 tieto definície: do krmív, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 84/587/EHS z 29. novembra 1984 (Ú. v. ES L 319, s. 13; Mim. vyd. 03/006, s. 139, dalej len „smernica") 2 .

II··'

II — Právny rámec

d) Kompletné krmivá: zmesi krmív, ktoré A — Smernica na základe svojho zloženia postačujú ako denná kŕmna dávka;

h) Zmesi: zmesi prídavných látok alebo zmesi jednej alebo viacerých prídavných látok s látkami používanými ako nosiče, ktoré sú určené na výrobu krmív; a) prídavných krmív, ktoré podľa povolenia členského štátu sú dostupné všetkým užívateľom pod podmienkou, že obsah... vitamínov D... v nich nepresiahne päť­ násobok najvyššie ustanoveného obsahu; ...".

4. Na účely tejto veci kľúčovým ustanovenie b) prídavných krmív, ktoré sú určené pre smernice stanovené v článku 12, ktorý je určité druhy zvierat a ktoré podľa rozdelený do troch odsekov. Odsek 1 znie: povolenia členského štátu sú na jeho území k dispozícii všetkým užívateľom na špeciálny systém kŕmenia pod pod­ mienkou, že ich obsah nepresiahne:

„Členské štáty nariadia, aby prídavné krmivá zriedené podľa špecifikácie neobsahovali prídavné látky uvedené v tejto smernici v množstvách, ktoré presahujú hodnoty stanovené pre kompletné krmivá."

I - 54

DENKAVIT

s touto smernicou, podliehali iba tým obchodným obmedzeniam, ktoré sú ustano­ vené v tejto smernici".

najvyšším obsahom je pre vitamín D 2 000 všetky druhy zvierat alebo všetky kategórie „m. j./kg"). zvierat určených na krátkodobé dodatočné zásobovanie vitamínmi. Toto ustanovenie preberá písmeno b) článku 12 ods. 2 prvého pododseku smernice.

11. Odsek 2 tohto § okrem iného stanovuje, že s výnimkou uvedenou v ods. 3 v prídavných krmivách môžu byť prekročené najvyššie obsahy prídavných látok, ak sa pri zmiešaní prídavného krmiva v súlade s jeho určením spolu s inými krmivami dodržia najvyššie obsahy prídavných látok. Účelom III — Skutkový stav tohto ustanovenia je prevziať článok 12 ods. 1 smernice.

15. Nemecká spoločnosť Denkavit Futter­ mittel GmbH (dalej len „Denkavit") vyrába 12. Odsek 3 upravuje päť výnimiek z odseku prostredníctvom spoločnosti, s ktorou je 2. Na účely tejto veci je zaujímavá prvá prepojená, v Holandsku krmivo „Denkavit a piata výnimka. Kern Ferkel 125" (ďalej len „sporné krmivo"), ktoré sama Denkavit následne dováža do Nemecka. Ide o prídavné krmivo určené pre ošípané, ktoré obsahuje 16 000 m. j./kg vitamínu D a ktoré sa má podávať len po zmiešaní· s jednozložkovými krmivami v pomere 1:7. 13. Podľa prvej výnimky uvedenej v bode 1 môže obsah vitamínu D v prídavných krmi­ vách na účel predchádzania tiflohepatitídy alebo kokcidiózy dosahovať až päťnásobok stanoveného najvyššieho obsahu. Toto usta­ novenie preberá písmeno a) článku 12 ods. 2 prvého pododseku smernice.

16. Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že toto krmivo je v súlade s príslušnými holandskými právnymi pred­ pismi. Ako osobitne potvrdila holandská vláda v odpovedi na osobitnú otázku Súd­ 14. Podľa piatej výnimky, uvedenej v bode 2 neho dvora, sporné krmivo je povolené na písm. d), môže vitamín D dosiahnuť až základe holandského ustanovenia, ktoré pre­ 200 000 m. j./kg v prídavných krmivách pre berá článok 12 ods. 1 smernice.

20. Potom, ako správny súd žalobu zamietol, podala Denkavit odvolanie na Oberverwal­ tungsgericht für das Land Nordrhein-West­ falen, ktorý odvolaniu vyhovel. Preto podala spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko dovolanie na najvyšší nemecký správny súd, Bundesverwaltungsgericht. 18. Na základe tejto právnej úpravy namie­ tali príslušné nemecké orgány [regionálny úrad výživy a poľovníctva spolkovej krajiny Severné Porýnie- Vestfálsko)] roku 1991, že Denkavit nemohla sporné krmivo dovážať do Nemecka práve z dôvodu jeho nadmerného obsahu vitamínu D. Domnievali sa, že podľa § 17a ods. 3 bodu 1 FMV môžu prídavné krmivá pre ošípané obsahovať najviac 10 000 21. Tento súd sa domnieva, že predmetná m. j./kg vitamínu D. Sporné krmivo ho otázka sa dotýka práva Spoločenstva, prerušil obsahuje 16 000, a teda o 6 000 viac, preto konanie a položil Súdnemu dvoru a preto by malo byť v zmysle FMG zakázaný. v zmysle článku 234 ES tieto prejudiciálne otázky:

„1. Majú sa vnútroštátne ustanovenia práva o krmivách, ktoré zakazujú dovoz krmív 19. Následne roku 1993 Denkavit podala na riadne vyrobených v inom členskom príslušný správny súd (Verwaltungsgericht) štáte kvôli obsahu vitamínu D 3 nezod­ žalobu o určenie. Osobitne sa žalobkyňa povedajúcemu právu dovážajúceho domáhala určenia, že je podľa článkov 28 ES štátu, posudzovať bezprostredne podľa a 30 ES oprávnená dovážať do Nemecka článkov 28 a 30 ES?

I-57

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-145/02

2. Má sa článok 19 smernice Rady 70/524/ štát zakazuje uvádzanie na trh takých prí­ EHS z 23. novembra 1970 o prídavných davných krmív, ktoré boli uvedené na trh látkach do krmív vykladať tak, že tento v zmysle článku 12 ods. 1 smernice v inom oprávňuje členský štát zakázať dovoz členskom štáte, pretože majú väčší obsah prídavného krmiva riadne vyrábaného vitamínu D, ako je uvedené v článku 12 v inom členskom štáte kvôli prekroče­ ods. 2 prvom pododseku písm. a) smernice niu obsahu vitamínu D 3 povoleného odporuje smernici (druhá a tretia otázka) v dovážajúcom členskom štáte? alebo článkom 28 ES a 30 ES (prvá otázka).

DENKAVIT

25. Ako bolo vidieť, tento článok stanovuje, prídavných látok v prídavných krmivách, aby „krmivá, ktoré sú v súlade s touto pričom určuje, že „prídavné krmivá zriedené smernicou, podliehali iba tým obchodným podľa špecifikácie neobsahovali prídavné obmedzeniam, ktoré sú ustanovené v tejto látky... v množstvách, ktoré presahujú hod­ smernici". V tomto prípade sú podstatné noty ustanovené pre kompletné krmivá." obmedzenia uvedené v článku 12 smernice. Ako bolo vidieť, pre vitamín D je táto Je teda potrebné vyložiť pôsobnosť tohto hodnota 2 000 m. j./kg. ustanovenia.

29. Účastníci konania sa tiež zhodujú v tom, 26. To však nie je ľahká úloha, keďže znenie že hodnota určená v odseku, ktorý je pred­ článku 12 nie je osobitne šťastné, výsledkom metom preskúmania, odkazuje na prídavné čoho je, že ustanovenie sa musí chápať krmivo v rozriedenej forme. Toto upresnenie komplexne, a to nielen pokiaľ ide o jeho vyplýva jasne z vloženého slova „zriedené". jednotlivé odseky, ale najmä pokiaľ ide o vzťah medzi nimi. Práve na tieto aspekty sa sústredili rozdiely medzi účastníkmi konania, ktorí navrhli opačný výklad.

30. Z toho vyplýva, že prídavné krmivo musí obsahovať také množstvo vitamínu D, ktoré po rozriedení s iným krmivom podľa pred­ 27. Predtým, ako zaujmem vo veci stanovis­ písaného pomeru nepresiahne 2 000 m. j./kg ko, musím dôkladnejšie preskúmať pôsob­ v kompletnom krmive. nosť a obsah článku 12, ako aj vzťahy medzi jeho jednotlivými odsekmi.

31. Na účely odseku 1 sa pre tento odsek stáva rozhodujúcim — a onedlho bude 28. Začnem od odseku 1, najskôr uvádzam, zrejmá dôležitosť tohto rozlíšenia — nie že na rozdiel od nasledujúceho odseku sa prídavná látka ako taká, ale pomer roz- tento odsek zdá byť dostatočne jasný riedenia. Napríklad krmivo, akým je krmivo, a účastníci konania sa v názore na jeho ktoré je predmetom konania, ktoré má význam zhodujú. Ustanovenie v podstate v čistej forme (a teda nerozriedené) 16 000 stanovuje obmedzenia obsahu dovolených m. j./kg a musí sa potom dediť v pomere 1:7,

33. Pripomínam predovšetkým, že toto usta­ 36. Pokiaľ ide o toto ustanovenie, zhodujú sa novenie umožňuje členským štátom „naria­ účastníci konania iba na skutočnosti, že diť, aby obsah... vitamínov D... v prídavných odsek 2, na rozdiel od odseku 1, odkazuje krmivách mohol presiahnuť najvyššie hod­ na prídavné krmivo v čistej forme (a teda noty ustanovené pre kompletné krmivá...". nezriedené). To sa mi zdá správne. Okrem toho, že v odseku 2 nie je uvedené vložené slovo „zriedené", ktoré obsahuje odsek 1, je totiž zjavné, že hodnoty uvedené v odseku 2 (napr. 200 000 m. j./kg) môžu mať zmysel len vtedy, ak odkazujú na prídavné krmivo v čistej forme. 34. Na tento účel umožňuje prvý pododsek odseku 2 písm. a) a b) členským štátom dve možnosti. V prvom rade [písm. a)] môžu nariadiť, aby obsah vitamínu D v prídavných krmivách, ktoré sú dostupné všetkým užíva­ teľom, mohol prekročiť obmedzenia, ustano­ vené pre kompletné krmivá (a teda 2 000 m. j./kg), pod podmienkou, že nepresiahne päťnásobok najvyššie ustanoveného obsahu (a teda 2 000 x 5 = 10 000 m. j./kg). 37. Pokiaľ ide o ostatné, opakujem, že účastníci konania sa vôbec nezhodujú, a to najmä pokiaľ ide o vzťah medzi odsekom 1 a odsekom 2 tohto ustanovenia.

35. V druhom rade [písm. b)] môžu členské štáty nariadiť, aby v prídavných krmivách, 5 — Treba tiež pripomenúť, že talianske znenie uvádza: „a condizione che la percentuale non superi" (pod podmienkou, že percentuálna sadzba nepresiahne), zatiaľ čo v ostatných jazykoch sa hovorí o obsahu: napríklad francúzske znenie uvádza „à condition que leur teneur ne dépasse pas" a nemecke znenie je „wenn ... der Gehalt folgende Werte 4 — Defacto, 1600: (1+7) = 2 000 nicht übersteigt" (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

43. Inými slovami, zatiaľ čo sa odsek 1 vzťahuje na prídavné krmivá, obsahujúce

6 — Pozri druhý a tretí odsek § 17a FMV, kde je uvedení: „s výnimkou uvedenou v odseku 3" a „odchylne od odseku 2" 40. Podľa môjho názoru je tvrdenie nemec­ v uvedenom poradí. kej vlády menej presvedčivé ako tvrdenie, 7 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 61

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-145/02

akékolvek prídavné látky, ktoré majú pra­ 46. Musím pripomenúť, že takýto záver sa vidlo na zriedenie, odsek 2 sa vzťahuje na mi zdá byť tiež viac v súlade s liberalizačnými prídavné krmivá, ktoré obsahujú určité a harmonizačnými cieľmi sledovanými smer­ prídavné látky, pre ktoré také pravidlo nicou, ktoré sú vyjadrené v jej štvrtom neexistuje. odôvodnení. Keby som sa totiž priklonil k odpovedi, ktorú navrhla nemecká vláda, a teda, keby som pripustil, že vnútroštátne právne predpisy, prijaté na základe článku 12 ods. 2 môžu ukladať aj na krmivá, pre ktoré nie je ustanovený pomer zriedenia, vyššie požiadavky oproti tým, ktoré sú uvedené v odseku 1, tieto ciele by boli vážne ohrozené. Musel by som totiž pripustiť, že vďaka širokej právomoci voľnej úvahy, ktorú ponúka odsek 2, každý vnútroštátny zákono­ darca by mohol pridať ďalšie samostatné obmedzenia popri tých, ktoré sú ustanovené 44. To napokon potvrdzuje aj odsek 3 v odseku 1, odlišné od tých, ktoré by článku 12. V zmysle tohto ustanovenia totiž ustanovili iné členské štáty. To by sa naopak „ak sa uplatňuje odsek 2", musia vlastnosti rovnalo zmareniu harmonizačných cieľov, krmiva a jeho zloženie zabezpečiť, aby nebol ktoré smernica v tomto bode sleduje. v žiadnom prípade presiahnutý najvyšší prípustný obsah stanovený pre kompletné krmivá. Je jasné, že takáto opatrnosť nie je potrebná alebo je prinajmenšom prebytočná pre prídavné krmivá, pri ktorých je pred­ písané zriedenie, lebo toto pravidlo samo osebe zaručuje, že sa dosiahne vhodná koncentrácia a že je naopak potrebné vtedy, keď takéto zriedenie predpísané nie je.

48. Námietka sa mi však nezdá rozhodujúca. Ako som už uviedol vyššie (pozri bod 41 a nasl.), tieto dve ustanovenia majú rozdielny predmet a účel. Je totiž možné predstaviť si 50. V tejto súvislosti nemecká vláda uvádza také krmivá, ktoré môžu byť povolené na ako príklad hypotetické krmivo, ktoré má základe odseku 2, ale ktoré sú zakázané 1 000 000 m. j./kg vitamínu D, ktoré sa má v zmysle odseku 1. Myslí sa tým napríklad použiť rozriedené v pomere 1: 499. Dom­ krmivo, ktoré má 9 000 m. j./kg a pre ktoré nieva sa, že by také krmivo, hoci je v súlade nie je upravené žiadne pravidlo na roz- s právnou úpravou odseku 1, nemohlo byť riedenie. Keby bolo takéto krmivo v súlade zlučiteľné s požiadavkami ochrany verejného s odsekom 3, bolo by v súlade s odsekom 2 zdravia, keďže niektoré prídavné látky sú prvým pododsekom písm. a), avšak nespa­ osobitne chúlostivé a nebezpečné. Nemecká dalo by do rozsahu pôsobnosti odseku 1. To vláda uvádza, že čím je koncentrácia vyššia, preukazuje, že odsek 2 si zachováva samo­ tým menej je možné predvídať dôsledky statný právny význam, a to aj keby sa chybného dávkovania. prijal výklad, ktorý navrhli Komisia a Denkavit.

52. Odhliadnuc od toho musím uviesť, že zvierat. Z toho je možné vyvodiť, že krmivá keby bola pravda, že účelom odseku 2 je povolené na základe odseku 2 musia byť takej vyhnúť sa riziku, na ktoré poukazuje táto povahy, že k zriedeniu v podstate dôjde vláda, nebolo by jasné, prečo toto ustano­ prirodzene. 8 venie vyjadruje tento účel len vo vzťahu k antibiotikám, vitamínu D a voči rastovým stimulátorom [pozri článok 12 ods. 2 prvý pododsek písm. a) smernice]. Nemecká vláda ani v súvislosti s týmto obmedzením nepo­ skytuje žiadne vysvetlenie. Aj keby som sa chcel prikloniť k tvrdeniu nemeckej vlády, bolo by ťažké pochopiť, ako to správne 54. To napokon, ako zdôrazňuje Komisia, podčiarkuje vnútroštátny súd, prečo by bolo z n a m e n á , že o b s a h v i t a m í n u D nebezpečnejšie pripustiť uvádzanie krmiva, v kompletnom krmive, stanovený na základe obsahujúceho 16 000 m. j./kg vitamínov na odseku 2 v spojení s odsekom 3 článku 12 nie trh, keď nemecké právne predpisy povoľujú je odlišný od obsahu ustanoveného v odseku krmivá, ktoré obsahujú aj 200 000 m. j./kg 1. Ide len o dva rôzne spôsoby (jeden sa [pozri § 17a ods. 3 bod 2 písm. d) FMV, vzťahuje ku krmivu v rozriedenej forme, ktorým sa preberá článok 12 ods. 2 prvý druhý sa vzťahuje ku krmivu v čistej forme), pododsek písm. b) smernice]. akými sa dosiahne rovnaký výsledok.

55. Zdá sa mi teda, že tvrdenia nemeckej vlády nedokážu vyvrátiť tvrdenie, ktoré pred­ niesli Denkavit a Komisia.

60. Keď napokon pristúpime k prvej pre- judiciálnej otázke, pripomínam, že sa ňou vnútroštátny súd pýta, či sa musia príslušné ustanovenia FMV (a najmä § 17a ods. 3 bod 58. Otázka sa mi však zdá byť čisto hypote­ 1), ktoré zakazujú sporné krmivo z dôvodu tická, pretože sa zakladá na predpoklade, že jeho obsahu vitamínu D, posúdiť z hľadiska sporné krmivo bolo uvedené na trh článkov 28 ES a 30 ES. v Holandsku v zmysle holandského právneho predpisu, ktorý bol prijatý na základe článku 12 ods. 2 prvého pododseku písm. b). Sama 9 — Pre podobný prípad pozri napríklad uznesenie z 23. marca holandská vláda však v odpovedi na osobitnú 1995, Saddik, C-458/93, Zb. s I-511, body 17 a 18.

I-65

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-145/02

61. V tejto súvislosti musím predovšetkým 64. Mnou navrhnutý výklad článku 12 zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry, smernice však, ako bolo vidieť, vedie pokiaľ smernica ustanovuje čiastočnú har­ k opačnému záveru, a teda, že obmedzujú- monizáciu, musia sa právne predpisy člen­ cejšie ustanovenia toho druhu, akým je ského štátu, ktoré obmedzujú dovoz tovarov ustanovenie, ktoré je predmetom sporu, sú do iných členských štátov, posúdiť aj v rozpore so smernicou. Je teda zbytočné 10 z hľadiska článkov 28 ES a 30 ES . zisťovať, či je táto právna úprava v rozpore aj s článkami 28 ES a 30 ES a v dôsledku toho na túto otázku nie je potrebné odpovedať.

62. Pri podrobnom pohľade má teda táto otázka význam len vtedy, ak sa možno domnievať, že článok 12 ods. 2 smernice sa 65. Len pre úplnosť aspoň pripomínam, že má vykladať tak, ako to navrhla nemecká článok 28 ES zakazuje množstevné obme­ vláda, a teda tak, že toto ustanovenie dzenia dovozu medzi členskými štátmi, ako ponecháva každému členskému štátu mož­ aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom, nosť odchylne od odseku 1 stanoviť obme- a teda akékoľvek opatrenie, ktoré by mohlo dzujúcejšie podmienky pre uvádzanie krmív priamo alebo nepriamo skutočne alebo obsahujúcich určité prídavné látky na trh. potenciálne zabrániť obchodu v rámci Spo­ ločenstva. 1 1Teraz sa zdá, že § 17a ods. 3 bod 1 FMV spadá práve do zákazu článku 28 ES, pretože stanovuje podmienky pre tovary, vyrobené a uvedené na trh v súlade so zákonom v inom členskom štáte, čím obme­ dzuje ich voľný pohyb. 12

V - Návrh

69. Preto navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať Bundesverwaltungsgericht, že článok 12 v spojení s článkom 19 smernice Rady 70/524/EHS z 23. novembra 1970 o prídavných látkach do krmív, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 84/587/EHS z 29. novembra 1984 treba vykladať tak, že im odporuje opatrenie, ktorým členský štát zakazuje na svojom území uvádzať na trh prídavné krmivo riadne vyrábané v inom členskom štáte v zmysle článku 12 ods. 1 uvedenej smernice z dôvodu jeho obsahu vitamínu D.

I-67