C-168/02

KRONHOFER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 15. januára 2004 1

L V danej veci Oberster Gerichtshof (Rakú­ 0 náhradu finančnej straty, ktorú utrpel sko) (najvyšší súd) požiadal Súdny dvor jednotlivec ako výsledok vyrovnania trans­ o určenie rozsahu aplikovateľnosti článku 5 akcií na burze cenných papierov týkajúcich bodu 3 Dohovoru o súdnej právomoci sa časti jeho majetku investovaného predtým a výkone rozsudkov v občianskych v inom zmluvnom štáte než je štát jeho a obchodných veciach z 27. septembra bydliska. 1968 2 .

1 — Právny rámec

2. Konkrétnejšie, položená otázka znie tak, či výraz „miesto, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" nachá­ dzajúci sa v tomto článku, sa má vykladať tak, že zahŕňa miesto bydliska poškodeného 3. Článok 2 prvý odsek Bruselského doho­ alebo miesto, kde je „sústredený jeho maje­ voru stanovuje princíp, podľa ktorého „osoby tok". Poškodený by potom bol oprávnený s bydliskom v zmluvnom štáte sa [...] žalujú podať žalobu o náhradu škody na súdoch na súdoch v tomto štáte". príslušných pre toto miesto. Táto otázka vyvstala v špecifickom kontexte žaloby

8. Touto žalobou žalobca požaduje náhradu škody za finančnú stratu, ktorú, ako tvrdí, utrpel v dôsledku konania žalovaných. Títo 6. Z judikatúry vyplýva, že pokiaľ miesto, kde ho mali telefonicky presvedčiť, aby uzavrel došlo k udalosti, ktorá môže viesť ku vzniku zmluvu o kúpnej opcii na akcie bez toho, aby mimozmluvnej zodpovednosti, a miesto, kde ho upozornili na riziká spojené s touto takáto udalosť vyústila do vzniku škody, nie transakciou. je identické, výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" uvedený v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru, sa má vykla­ dať v tom zmysle, že pokrýva tak miesto, kde škoda vznikla, ako aj miesto, kde došlo k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody. Žalovaného potom možno žalovať na základe 9. Na základe tohto nabádania previedol pán výberu žalobcu na súdoch podľa ktorékoľvek Kronhofer sumu 82 500 USD do Nemecka z týchto miest 3. na investičný účet Protectas. Táto suma bola investovaná nafinančnýchtrhoch v Londýne (Spojené kráľovstvo) do vysoko špekulatív­ nych kúpnych opcií nazývaných „call options". Uvedená burzová transakcia bola vyrovnaná so stratou časti investovanej sumy. II — Skutkový stav a konanie pred vnú­ troštátnym súdom

7. Rudolf Kronhofer, s bydliskom v Rakúsku, 10. Pán Kronhofer požaduje pred rakúskymi podal na rakúskom súde žalobu o náhradu súdmi zaplatenie sumy vo výške 31 521,26 škody proti niekoľkým osobám s bydliskom USD z dôvodu svojej finančnej straty. Na v Nemecku vo funkciách riaditeľov alebo podporu svojej žaloby uvádza, že rakúske súdy majú právomoc na základe článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru z dôvodu, že 3 — Rozsudok z 30. novembra 1976, Bier, nazývaný „Mines de škodu, náhradu ktorej si uplatňuje, utrpel potasse d'Alsace" (21/76, Zb. s. 1735, body 24 a 25). v mieste svojho bydliska v Rakúsku.

14. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie na Oberster Gerichtshof. Tento súd rozhodol predovšetkým tak, že v súlade s tvrdeniami pána Kronhofer nikdy neexi­ stoval žiadny zmluvný vzťah medzi stranami sporu a žalobný nárok pána Kronhofer sa 12. Odvolací súd (Oberlandesgericht Inns­ zakladal na deliktuálnej zodpovednosti, bruck) (Rakúsko) rozhodol takisto o svojej a teda nie na zmluve 4 . nepríslušnosti, no z odlišných dôvodov, ako boli uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Pripustil, že nárok žalobcu sa zakla­ dal výlučne na deliktuálnom konaní, takže je možné aplikovať článok 5 bod 3 Bruselského dohovoru. Ďalej však rozhodol, že aplikácia tohto ustanovenia nezakladá jeho prísluš­ 15. Na základe tohto predpokladu ďalej nosť, keďže ani miesto, kde došlo k udalosti, Oberster Gerichtshof skúmal svoju vlastnú ktorá vyústila do vzniku škody, ani miesto, príslušnosť s ohľadom na judikatúru Súd­ kde škoda vznikla, nie je v Rakúsku. neho dvora, ktorá sa týka výrazu „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" uve­ deného v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru.

13. Miesto, kde došlo k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody, sa podľa odvola­ 16. Čo sa týka určenia miesta, kde došlo cieho súdu nachádza tam, odkiaľ žalovaní k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody, telefonovali žalobcovi s cieľom presvedčiť ho, aby uzavrel zmluvu, ktorá umožnila pred­ metné burzové transakcie, t. j . v Nemecku. 4 — Tento bod bol potvrdený na pojednávaní pred Súdnym Miesto, kde škoda vznikla, sa podľa odvola­ dvorom. Vyšlo najavo, že v skutočnosti len pán Kronhofer cieho súdu nachádza tiež v Nemecku. Je ním a Protectas vstúpili do zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol, že nepodal žalobu voči Protectas na účely vyvodenia jej zmluvnej miesto, kde bol otvorený žalobcov investičný zodpovednosti (s ohľadom na jej možnú informačnú a poradenskú povinnosť), pretože na majetok tejto spoločnosti účet, na ktorý previedol následne investo­ bol vyhlásený konkurz.

19. Oberster Gerichtshof sa preto rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru nasledovnú prejudiciálnu otázku: 17. Čo sa týka určenia miesta, kde škoda vznikla, Oberster Gerichtshof sa prikláňa k názoru, že ustálená prax Súdneho dvora, ktorá je založená na rozlišovaní medzi prvotnou a následnou škodou, je v danom spore neaplikovateľná 5. Osobitá črta daného „Má sa výraz „miesto, kde došlo alebo by sporu, o ktorú sa pán Kronhofer opiera, mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá vyplýva zo skutočnosti, že strata časti jeho nárok na náhradu škody" nachádzajúci sa majetku, investovaného v zmluvnom štáte v článku 5 bode. 3 Dohovoru o súdnej inom ako štát, kde sa nachádza jeho bydlisko, právomoci a vykonávaní rozsudkov ovplyvňuje v rovnakom čase a rovnakým v občianskych a obchodných veciach z 27. spôsobom jeho majetok ako celok. Výsled­ septembra 1968, vykladať tak, že v prípade kom je teda postihnutie tohto majetku čisto finančnej škody, ktorá vyplynula škodou, ktorá je rovnaká a súčasne vznika­ z investovania častí majetku poškodeného, júca ako škoda na investovanej časti jeho zahŕňa tento výraz aj miesto bydliska poško­ majetku, nie nepriama a následná. deného, ak investícia bola uskutočnená v inom členskom štáte Spoločenstva?"

18. Vo svetle týchto okolností kladie vnú­ troštátny súd otázku, či hraničným určova- teľom pre určenie miesta, kde vznikla škoda IV — Analýza má byť miesto, kde je podľa žalobcu sús­

5 — Vnútroštátny súd sa odvoláva na rozsudok z 11. januára 1990, 20. Uvedenou otázkou sa vnútroštátny súd Dumez France a Tracoba (C-220/88, Zb. s. I-49), rozsudok zo 7. marca 1995, Shevill a i. (C-68/93, Zb. s. I-415) a rozsudok v podstate pýta, či článok 5 bod 3 Brusel­ z 19. septembra 1995, Marinari (C-364/93, Zb. s. I-2719). ského dohovoru sa má vykladať v tom

25. Len vo výnimočných prípadoch, so 22. Svoju analýzu som založil na troch zreteľom na určité osobitné okolnosti, priz­ sériách tvrdení. Prvá sa týka všeobecnej náva Bruselský dohovor v článku 14 štruktúry Bruselského dohovoru, druhá sa a v článku 5 bode 2 a v článku 8 bode 2 týka požiadaviek na riadne fungovanie súd­ výslovne právomoc súdom v zmluvnom nictva a efektívne vedenie súdneho konania štáte, kde má žalobca bydlisko, teda priznáva a tretia sa týka požiadavky, aby pravidlá, právomoc forum actoris. Tieto osobitné ktoré sa vzťahujú na určovanie právomoci režimy boli vytvorené s cieľom chrániť boli jasné a určité. spotrebiteľa alebo poistenca ako zmluvnú stranu, ktorá sa javí ekonomicky slabšou a menej skúsenou v právnych otázkach ako 6 — V tomto ohľade sú okolnosti sporu vo veci samej ovefa jeho profesionálny zmluvný partner, rovnako jasnejšie ako tie, ktoré Súdny dvor skúmal v rozsudku z 27. septembra 1988, Kalfelis (189/87, Zb. s. 5565). Ten zahŕňal ako chrániť veriteľa z pohľadávky na výživ­ žalobu o náhradu škody zakladajúcej sa tak na zmluve, ako aj nom, pri ktorom je možné sa domnievať, že na mimozmluvnej zodpovednosti. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, że súd, ktorý má právomoc prerokovať žalobu podľa článku 5 bodu. 3 Bruselského dohovoru do tej miery, čo sa týka mimozmluvnej zodpovednosti a nemá právomoc pre­ rokovať tú istú žalobu do tej miery, čo sa netýka mimo­ zmluvnej zodpovednosti. 7 - Bod 16.

I - 6015

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-168/02

je v zložitej finančnej situácii 8. ného štátu, kde má bydlisko žalovaný. To by viedlo k tomu, že v prípadoch, kde tak nie je výslovne uvedené, by bola priznaná právo­ moc súdom bydliska žalobcu, čo je riešenie, u ktoré dohovor neuprednostňuje [...]" . Ako je rozvedené nižšie, takáto interpretácia článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru je založená na požiadavke na riadne fungovanie 26. Okrem týchto prípadov, ktoré sú súdnictva a efektívne vedenie súdneho kona­ výslovne uvedené v Bruselskom dohovore, nia. nemajú súdy zmluvného štátu, v ktorom má žalobca bydlisko vo všeobecnosti rozhodo­ vaciu právomoc, a to najmä na základe článku 5 bodu 3 dohovoru .

I - 6016

KRONHOFER

udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody 33. Súdny dvor len na základe uvedených a miesto, kde škoda vznikla nie sú identické, dôvodov rozhodol, že výraz „miesto, kde výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody", uvedený v článku 5 bode 3 náhradu škody" uvedený v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru sa má vykladať v tom Bruselského dohovoru pokrýva obidve uve­ zmysle, že žalobca má na výber začatie 13 dené miesta . konania buď v mieste, kde škoda vznikla, alebo v mieste, kde došlo k udalosti, ktorá do jej vzniku vyústila 1 6 .

I - 6017

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-168/02

36. Už citovaný rozsudok Marinari jasne Touto žalobou žalobca požadoval nielen potvrdzuje túto analýzu. V súlade zaplatenie menovitej hodnoty vlastných zme­ s princípmi riadneho fungovania súdnictva niek, ktoré mu neboli vrátené, ale aj náhradu a efektívneho vedenia súdneho konania škody, ktorú podľa svojho tvrdenia utrpel ako Súdny dvor uviedol, že výraz „miesto, kde následok svojho uväznenia, zrušenia niekoľ­ došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na kých zmlúv a zásahu do práva na ochranu náhradu škody", uvedený v článku 5 bode 3 osobnosti. Bruselského dohovoru „nemožno [...] vykla­ dať tak rozširujúco, aby zahŕňal ktorékoľvek miesto, kde je možné pociťovať negatívne následky udalosti spôsobiacej škodu, ktorá v skutočnosti vznikla niekde inde" 17.

39. Ako generálny advokát Darmon pouká­ zal vo svojom návrhu vo veci Marinari, už citovaný, tento prípad zahŕňal príčinnú udalosť (správanie prisudzované zamestnan­ com banky) a priame škodlivé následky 37. Súdny dvor vzhľadom na to rozhodol, že (zaistenie vlastných zmeniek a uväznenie „tento výraz nemožno vykladať tak, že žalobcu), ku ktorým došlo na tom istom zahŕňa miesto, kde [...] poškodený podľa území (Spojené kráľovstvo), pričom táto svojho tvrdenia utrpel majetkovú škodu prvotná škoda viedla k postihnutiu majetku následne po prvotnej škode, ktorá vznikla poškodeného (finančné straty vyplývajúce zo a ktorú utrpel v inom zmluvnom štáte" 18. zrušenia niekoľkých zmlúv) v inom zmluv­ nom štáte (Taliansko) 19.

42. Uvedenou ustálenou súdnou praxou sa riadil aj rozsudok Dumez France a Tracoba, už citovaný. 45. Súhlasím s pánom Zeki Karanom, rakú­ skou vládou a Komisiou Európskych Spolo­ čenstiev, že bod týkajúci sa následnej alebo nepriamej finančnej škody, t. j . akcesorickej škody k prvotnej škode, ktorá vznikla a ktorú utrpel priamy poškodený v inom zmluvnom 43. V už citovanej veci Dumez France štáte, podľa už citovaných rozsudkov Dumez a Tracoba nebola požadovaná náhrada škody France a Tracoba a Marinari, sa nevyhnutne ničím iným než nepriamym následkom a ešte jednoznačnejšie aplikuje na finančnú škody utrpenej pôvodne inými priamo škodu, ktorá má súčasné a prelínajúce sa poškodenými právnickými osobami, ktorým následky v inom zmluvnom štáte, než kde škoda vznikla na mieste odlišnom od toho, vznikla a kde ju utrpel poškodený. kde nepriami resp. druhotní poškodení utrpeli ich vlastnú škodu.

46. V danej situácii nič nezdôvodňuje priz­ 44. Súdny dvor za danej situácie rozhodol, nanie právomoci súdom iného zmluvného že „[...] výraz „miesto, kde došlo alebo by štátu než toho, kde došlo k udalosti, ktorá mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej vyústila do vzniku škody a kde sa prejavili nárok na náhradu škody", uvedený v článku škodlivé následky, teda prvky potrebné na 5 bode 3 Bruselského dohovoru [...] sa má vykladať len v tom zmysle, že označuje miesto, kde udalosť, z ktorej vyplynula 20 — Rozsudok Dumez France a Tracoba, už citovaný (bod 20). mimozmluvná zodpovednosť, priamo spôso­ 21 — Tamtież (bod 22).

I - 6019

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-168/02

51. Následne odpoveď na prejudiciálnu otázku má byť taká, že článok 5 bod 3 Bruselského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej 49. Ako Komisia správne poukázala, existuje nárok na náhradu škody" nezahŕňa miesto, veľké riziko, že priznanie právomoci súdom kde má žalobca bydlisko alebo kde je na základe miesta bydliska žalobcu alebo „sústredený jeho majetok" a v ktorom, podľa miesta, kde je „sústredený jeho majetok" by jeho tvrdenia, utrpel finančnú stratu posti­ hujúcu jeho majetok ako celok z dôvodu straty časti majetku, ktorá nastala a bola ním 22 — Pozri v tom zmysle rozsudok zo 4. marca 1982, Effer (38/81, utrpená v inom zmluvnom štáte. Zb. s. 825, bod 6), rozsudok z 15. januára 1985, Rösler (241/83, Zb. s. 99, bod 23), rozsudok zo 17. júna 1992, Handte (C-26/91, Zb. s. I-3967, body 18 a 19); rozsudok z 13. júla 1993, Mulox IBC (C-125/92, Zb. s. I-4075, bod 11),

rozsudok

Marinari, už citovaný (bod 19); rozsudok z 3. júla 1997, Benincasa (C-269/95, Zb. s. I-3767, bod 29) a rozsudok 23 — Pozri v tom zmysle už citované rozsudky Dumez France Réunion européenne a spol., už citovaný (body 34 a 36). a Tracoba (bod 19) a Réunion européenne a spol. (bod 34).

I - 6020

KRONHOFER

V — Návrhy

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zodpovedal prejudiciálnu otázku, ktorú mu predložil Oberster Gerichtshof, takto: