C-168/02
ECLI:EU:C:2004:24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0168
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KRONHOFER
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 15. januára 2004 1
L V danej veci Oberster Gerichtshof (Rakú 0 náhradu finančnej straty, ktorú utrpel sko) (najvyšší súd) požiadal Súdny dvor jednotlivec ako výsledok vyrovnania trans o určenie rozsahu aplikovateľnosti článku 5 akcií na burze cenných papierov týkajúcich bodu 3 Dohovoru o súdnej právomoci sa časti jeho majetku investovaného predtým a výkone rozsudkov v občianskych v inom zmluvnom štáte než je štát jeho a obchodných veciach z 27. septembra bydliska. 1968 2 .
1 — Právny rámec
2. Konkrétnejšie, položená otázka znie tak, či výraz „miesto, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" nachá dzajúci sa v tomto článku, sa má vykladať tak, že zahŕňa miesto bydliska poškodeného 3. Článok 2 prvý odsek Bruselského doho alebo miesto, kde je „sústredený jeho maje voru stanovuje princíp, podľa ktorého „osoby tok". Poškodený by potom bol oprávnený s bydliskom v zmluvnom štáte sa [...] žalujú podať žalobu o náhradu škody na súdoch na súdoch v tomto štáte". príslušných pre toto miesto. Táto otázka vyvstala v špecifickom kontexte žaloby
1 — Jazyk prednesu: francúzština. 2 — Ú. v. ES L 299,1972, s. 32. Dohovor zmenený Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska (Ú. v. ES L 304, s. 1 a zmenený text s. 77), Dohovorom z 25. 4. Okrem tohto všeobecného pravidla na októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1), Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho určenie právomoci, upravuje Bruselský kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES L 285, s. 1) dohovor sériu pravidiel osobitnej právomoci a Dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky. Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C danej na výber. Tie umožňujú žalobcovi 15, 1997, s. 1, dalej len „Bruselský dohovor"). Úplné znenie Dohovoru v znení uvedených štyroch dohovorov o pristúpení podať žalobu na iné súdy než súdy v štáte je publikované v Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1. miesta bydliska žalovaného.
I - 6011
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-168/02
5. Medzi tieto pravidlá osobitnej právomoci investičných poradcov investičnej spoloč patrí článok 5 bod 3 Bruselského dohovoru, nosti Protectas Vermögensverwaltungs ktorý stanovuje, že vo veciach nárokov na GmbH (ďalej len „Protectas"), ktorá má svoje náhradu škody z mimozmluvného vzťahu sídlo rovnako v Nemecku. môže byť osoba žalovaná na súdoch, „podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody".
8. Touto žalobou žalobca požaduje náhradu škody za finančnú stratu, ktorú, ako tvrdí, utrpel v dôsledku konania žalovaných. Títo 6. Z judikatúry vyplýva, že pokiaľ miesto, kde ho mali telefonicky presvedčiť, aby uzavrel došlo k udalosti, ktorá môže viesť ku vzniku zmluvu o kúpnej opcii na akcie bez toho, aby mimozmluvnej zodpovednosti, a miesto, kde ho upozornili na riziká spojené s touto takáto udalosť vyústila do vzniku škody, nie transakciou. je identické, výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" uvedený v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru, sa má vykla dať v tom zmysle, že pokrýva tak miesto, kde škoda vznikla, ako aj miesto, kde došlo k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody. Žalovaného potom možno žalovať na základe 9. Na základe tohto nabádania previedol pán výberu žalobcu na súdoch podľa ktorékoľvek Kronhofer sumu 82 500 USD do Nemecka z týchto miest 3. na investičný účet Protectas. Táto suma bola investovaná nafinančnýchtrhoch v Londýne (Spojené kráľovstvo) do vysoko špekulatív nych kúpnych opcií nazývaných „call options". Uvedená burzová transakcia bola vyrovnaná so stratou časti investovanej sumy. II — Skutkový stav a konanie pred vnú troštátnym súdom
7. Rudolf Kronhofer, s bydliskom v Rakúsku, 10. Pán Kronhofer požaduje pred rakúskymi podal na rakúskom súde žalobu o náhradu súdmi zaplatenie sumy vo výške 31 521,26 škody proti niekoľkým osobám s bydliskom USD z dôvodu svojej finančnej straty. Na v Nemecku vo funkciách riaditeľov alebo podporu svojej žaloby uvádza, že rakúske súdy majú právomoc na základe článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru z dôvodu, že 3 — Rozsudok z 30. novembra 1976, Bier, nazývaný „Mines de škodu, náhradu ktorej si uplatňuje, utrpel potasse d'Alsace" (21/76, Zb. s. 1735, body 24 a 25). v mieste svojho bydliska v Rakúsku.
I - 6012
KRONHOFER
11. Súd prvého stupňa (Landesgericht Feld vané finančné prostriedky a vo vzťahu ku kirch) (Rakúsko) rozhodol o svojej neprísluš- ktorému vznikli predmetné finančné straty. nosti z dôvodu, že nárok na náhradu škody sa Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenal, týka zmluvy a nezakladá sa teda na mimo- že takáto analýza je správna bez ohľadu na zmluvnej zodpovednosti. Článok 5 bod 3 skutočnosť, že finančné straty, ktoré pán Bruselského dohovoru preto nie je aplikova Kronhofer utrpel, postihli v konečnom teľný a ani ho nemožno použiť na zdôvod dôsledku jeho majetok ako celok. nenie právomoci rakúskych súdov. Proti tomuto rozhodnutiu sa pán Kronhofer odvo lal.
14. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie na Oberster Gerichtshof. Tento súd rozhodol predovšetkým tak, že v súlade s tvrdeniami pána Kronhofer nikdy neexi stoval žiadny zmluvný vzťah medzi stranami sporu a žalobný nárok pána Kronhofer sa 12. Odvolací súd (Oberlandesgericht Inns zakladal na deliktuálnej zodpovednosti, bruck) (Rakúsko) rozhodol takisto o svojej a teda nie na zmluve 4 . nepríslušnosti, no z odlišných dôvodov, ako boli uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Pripustil, že nárok žalobcu sa zakla dal výlučne na deliktuálnom konaní, takže je možné aplikovať článok 5 bod 3 Bruselského dohovoru. Ďalej však rozhodol, že aplikácia tohto ustanovenia nezakladá jeho prísluš 15. Na základe tohto predpokladu ďalej nosť, keďže ani miesto, kde došlo k udalosti, Oberster Gerichtshof skúmal svoju vlastnú ktorá vyústila do vzniku škody, ani miesto, príslušnosť s ohľadom na judikatúru Súd kde škoda vznikla, nie je v Rakúsku. neho dvora, ktorá sa týka výrazu „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" uve deného v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru.
13. Miesto, kde došlo k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody, sa podľa odvola 16. Čo sa týka určenia miesta, kde došlo cieho súdu nachádza tam, odkiaľ žalovaní k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody, telefonovali žalobcovi s cieľom presvedčiť ho, aby uzavrel zmluvu, ktorá umožnila pred metné burzové transakcie, t. j . v Nemecku. 4 — Tento bod bol potvrdený na pojednávaní pred Súdnym Miesto, kde škoda vznikla, sa podľa odvola dvorom. Vyšlo najavo, že v skutočnosti len pán Kronhofer cieho súdu nachádza tiež v Nemecku. Je ním a Protectas vstúpili do zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol, že nepodal žalobu voči Protectas na účely vyvodenia jej zmluvnej miesto, kde bol otvorený žalobcov investičný zodpovednosti (s ohľadom na jej možnú informačnú a poradenskú povinnosť), pretože na majetok tejto spoločnosti účet, na ktorý previedol následne investo bol vyhlásený konkurz.
I - 6013
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-168/02
zaujal tento súd stanovisko, že žalobcom tredený jeho majetok, a teda miesto jeho uplatňovaná škoda nebola spôsobená, ako to bydliska, alebo miesto, kde sa obvykle tvrdí pán Kronhofer, transakciou, ktorou sa zdržiava. rozhodol v Rakúsku previesť určité finančné prostriedky na investičný účet v Nemecku, ale skutočnosťou, že v rozpore s tým, čo mu bolo povedané do telefónu, boli predmetné sumy investované nemeckou investičnou spoločnosťou do špekulatívnych opcií, čo viedlo k finančným stratám na strane žalobcu. III — Prejudiciálna otázka
19. Oberster Gerichtshof sa preto rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru nasledovnú prejudiciálnu otázku: 17. Čo sa týka určenia miesta, kde škoda vznikla, Oberster Gerichtshof sa prikláňa k názoru, že ustálená prax Súdneho dvora, ktorá je založená na rozlišovaní medzi prvotnou a následnou škodou, je v danom spore neaplikovateľná 5. Osobitá črta daného „Má sa výraz „miesto, kde došlo alebo by sporu, o ktorú sa pán Kronhofer opiera, mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá vyplýva zo skutočnosti, že strata časti jeho nárok na náhradu škody" nachádzajúci sa majetku, investovaného v zmluvnom štáte v článku 5 bode. 3 Dohovoru o súdnej inom ako štát, kde sa nachádza jeho bydlisko, právomoci a vykonávaní rozsudkov ovplyvňuje v rovnakom čase a rovnakým v občianskych a obchodných veciach z 27. spôsobom jeho majetok ako celok. Výsled septembra 1968, vykladať tak, že v prípade kom je teda postihnutie tohto majetku čisto finančnej škody, ktorá vyplynula škodou, ktorá je rovnaká a súčasne vznika z investovania častí majetku poškodeného, júca ako škoda na investovanej časti jeho zahŕňa tento výraz aj miesto bydliska poško majetku, nie nepriama a následná. deného, ak investícia bola uskutočnená v inom členskom štáte Spoločenstva?"
18. Vo svetle týchto okolností kladie vnú troštátny súd otázku, či hraničným určova- teľom pre určenie miesta, kde vznikla škoda IV — Analýza má byť miesto, kde je podľa žalobcu sús
5 — Vnútroštátny súd sa odvoláva na rozsudok z 11. januára 1990, 20. Uvedenou otázkou sa vnútroštátny súd Dumez France a Tracoba (C-220/88, Zb. s. I-49), rozsudok zo 7. marca 1995, Shevill a i. (C-68/93, Zb. s. I-415) a rozsudok v podstate pýta, či článok 5 bod 3 Brusel z 19. septembra 1995, Marinari (C-364/93, Zb. s. I-2719). ského dohovoru sa má vykladať v tom
I - 6014
KRONHOFER
zmysle, že výraz „miesto, kde došlo alebo by 23. Po prvé, čo sa týka všeobecnej štruktúry mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zaldadá Bruselského dohovoru, je potrebné pozna nárok na náhradu škody" zahŕňa aj miesto menať, že systém rozdelenia právomoci, žalobcovho bydliska, kde je sústredený jeho ktorý obsahuje, vychádza zo všeobecného majetok, z dôvodu, že žalobca tu utrpel princípu, podľa ktorého právomoc majú súdy finančnú škodu postihujúcu jeho majetok v zmluvnom štáte, kde má bydlisko žalovaný ako celok z dôvodu straty časti majetku, (prvý odsek článku 2 uvedeného dohovoru). ktorá vznikla a ktorú utrpel v inom zmluv nom štáte.
24. Okrem toho, ako Súdny dvor uviedol v už citovanom rozsudku Dumez France 21. Podľa môjho názoru má odpoveď na a Tracoba, „nepriazeň dohovoru voči prizna uvedenú otázku byť negatívna. Žalobný niu právomoci súdom miesta bydliska nárok, ktorý sa zakladá výlučne na mimo- žalobcu vidno na skutočnosti, že druhý odsek zmluvnej zodpovednosti v zmysle článku 5 článku 3 vylučuje uplatnenie ustanovení bodu 3 Bruselského dohovoru 6,nemôže byť vnútroštátneho práva, ktoré priznávajú prá výlučne na tomto základe uplatnený na vomoc takým súdom v konaniach proti súdoch v členskom štáte, kde má žalobca žalovaným s bydliskom v zmluvnom štáte" 7 . bydlisko.
25. Len vo výnimočných prípadoch, so 22. Svoju analýzu som založil na troch zreteľom na určité osobitné okolnosti, priz sériách tvrdení. Prvá sa týka všeobecnej náva Bruselský dohovor v článku 14 štruktúry Bruselského dohovoru, druhá sa a v článku 5 bode 2 a v článku 8 bode 2 týka požiadaviek na riadne fungovanie súd výslovne právomoc súdom v zmluvnom nictva a efektívne vedenie súdneho konania štáte, kde má žalobca bydlisko, teda priznáva a tretia sa týka požiadavky, aby pravidlá, právomoc forum actoris. Tieto osobitné ktoré sa vzťahujú na určovanie právomoci režimy boli vytvorené s cieľom chrániť boli jasné a určité. spotrebiteľa alebo poistenca ako zmluvnú stranu, ktorá sa javí ekonomicky slabšou a menej skúsenou v právnych otázkach ako 6 — V tomto ohľade sú okolnosti sporu vo veci samej ovefa jeho profesionálny zmluvný partner, rovnako jasnejšie ako tie, ktoré Súdny dvor skúmal v rozsudku z 27. septembra 1988, Kalfelis (189/87, Zb. s. 5565). Ten zahŕňal ako chrániť veriteľa z pohľadávky na výživ žalobu o náhradu škody zakladajúcej sa tak na zmluve, ako aj nom, pri ktorom je možné sa domnievať, že na mimozmluvnej zodpovednosti. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, że súd, ktorý má právomoc prerokovať žalobu podľa článku 5 bodu. 3 Bruselského dohovoru do tej miery, čo sa týka mimozmluvnej zodpovednosti a nemá právomoc pre rokovať tú istú žalobu do tej miery, čo sa netýka mimo zmluvnej zodpovednosti. 7 - Bod 16.
I - 6015
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-168/02
je v zložitej finančnej situácii 8. ného štátu, kde má bydlisko žalovaný. To by viedlo k tomu, že v prípadoch, kde tak nie je výslovne uvedené, by bola priznaná právo moc súdom bydliska žalobcu, čo je riešenie, u ktoré dohovor neuprednostňuje [...]" . Ako je rozvedené nižšie, takáto interpretácia článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru je založená na požiadavke na riadne fungovanie 26. Okrem týchto prípadov, ktoré sú súdnictva a efektívne vedenie súdneho kona výslovne uvedené v Bruselskom dohovore, nia. nemajú súdy zmluvného štátu, v ktorom má žalobca bydlisko vo všeobecnosti rozhodo vaciu právomoc, a to najmä na základe článku 5 bodu 3 dohovoru .
29. Po druhé, čo sa týka požiadaviek na riadne fungovanie súdnictva a efektívne 27. Len ako výnimku zo všeobecného pra vedenie súdneho konania je potrebné pozna vidla zverenia právomoci súdom v štáte, kde menať, že prípady osobitnej právomoci má bydlisko žalovaný, obsahuje oddiel 2 uvedené v oddieli 2, kapitole II Bruselského kapitoly II Bruselského dohovoru pre nie dohovoru, vrátane právomoci uvedenej ktoré prípady ustanovenia o osobitnej prá v článku 5 bode 3, „sú založené na existencii vomoci, ktorej výber závisí od žalobcu. osobitne blízkeho prepojenia medzi sporom Medzi týmito pravidlami osobitnej právo a inými súdmi, než sú súdy štátu, kde má moci sa nachádza aj to, ktoré je vymedzené odporca bydlisko, ktoré odôvodňuje prizna v článku 5 bodu 3 dohovoru. nie právomoci týmto súdom z dôvodov riadneho fungovania súdnictva a efektívneho vedenia súdneho konania" 12.
28. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie sa 10 má vykladať zužujúco , „pretože inak by bol negovaný všeobecný princíp uvedený v prvom odseku článku 2 dohovoru, ktorý 30. Ako už bolo spomenuté, v už citovanom stanovuje, že právomoc majú súdy zmluv rozsudku Mines de potasse d'Alsace Súdny dvor pripustil, že pokiaľ miesto, kde došlo k
8 — Čo sa týka úpravy ohľadne spotrebiteľov, pozri najmä rozsudok z 11. júla 2002, Gabriel (C-96/00, Zb. s. I-6367, bod 39). 11 — Pozri v tom zmysle už citované rozsudky Marinari (bod 13) 9 — Pozri v tom zmysle najmä už citované rozsudky Dumez France a Réunion européenne a i. (bod 29). a Tracoba (bod 19), ako aj Marinari (bod 13), a rozsudok z 27. 12 — Pozri rozsudok Dumez France a Tracoba, už citovaný (bod októbra 1998, Réunion européenne a i. (C-51/97, Zb. s. I-6511, 17). Ďalej pozri už citované rozsudky Mines de potasse bod 29). d'Alsace (body 10 a 11), Schevill a i. (bod 19), Marinari (bod 10 — Pozri v tom zmysle rozsudok Kalfelis, už citovaný (bod 19). 10) a Réunion européenne a i. (bod 27).
I - 6016
KRONHOFER
udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody 33. Súdny dvor len na základe uvedených a miesto, kde škoda vznikla nie sú identické, dôvodov rozhodol, že výraz „miesto, kde výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody", uvedený v článku 5 bode 3 náhradu škody" uvedený v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru sa má vykladať v tom Bruselského dohovoru pokrýva obidve uve zmysle, že žalobca má na výber začatie 13 dené miesta . konania buď v mieste, kde škoda vznikla, alebo v mieste, kde došlo k udalosti, ktorá do jej vzniku vyústila 1 6 .
31. Táto judikatúra Súdneho dvora je zjavne 34. Argumentácia Súdneho dvora je zalo založená na úvahách, ktoré berú na zreteľ žená výlučne na potrebe zabezpečiť zverenie riadne fungovanie súdnictva a efektívne právomoci súdom, ktoré sú objektívne naj vedenie súdneho konania. lepšie umiestnené preto, aby zhodnotili, či v danom prípade sú prítomné všetky prvky potrebné na vznik zodpovednosti. Inak povedané, nebol vedený myšlienkou, že poškodený má mať právo na výber, ktorý súd bude mať právomoc prostredníctvom rozširujúceho výkladu článku 5 bodu 2, článku 8 bodu 2 a článku 14 Bruselského dohovoru. 32. Súdny dvor konštatoval, že mimo- zmluvná zodpovednosť môže vzniknúť len za predpokladu, že je možné preukázať p r í č i n n ú súvislosť medzi škodou 14 a udalosťou, ktorá zapríčinila jej vznik . Vzhľadom na to usúdil, berúc do úvahy blízke prepojenie medzi jednotlivými prv 35. Už citovaný rozsudok Mines de potasse kami každého druhu zodpovednosti, že nie je d'Alsace preto netreba vnímať tak, že vo vhodné vybrať len jeden z dvoch dôležitých veciach mimozmluvnej zodpovednosti hraničných určovateľov, t. j . miesto, kde vytvára princíp, podľa ktorého forum actoris došlo k udalosti, ktorá vyústila do vzniku má mať právomoc, aj keď je možné, že škody a miesto, kde škoda vznikla, keďže v niektorých prípadoch sa niektoré z kritérií každý z nich môže byť v závislosti od pre určenie právomoci, špecifikované okolností vhodný z pohľadu dokazovania v uvedenej veci, teda miesto, kde došlo a vedenia konania 1 5 . k udalosti, ktorá vyústila do vzniku škody alebo miesto, kde škoda vznikla, môže v praxi zhodovať s miestom, kde má 13 — Tento spor sa týkal cezhraničného znečistenia spôsobeného poškodený bydlisko. vypustením soľného odpadu do vôd Rýna vo Francúzsku, ktoré spôsobilo škodu záhradníkovi s bydliskom v Holandsku. 14 — Tamtiež (bod 16). 15 — Tamtiež (bod 17 v spojení s bodom 15). 16 — Tamtiež (bod 19).
I - 6017
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-168/02
36. Už citovaný rozsudok Marinari jasne Touto žalobou žalobca požadoval nielen potvrdzuje túto analýzu. V súlade zaplatenie menovitej hodnoty vlastných zme s princípmi riadneho fungovania súdnictva niek, ktoré mu neboli vrátené, ale aj náhradu a efektívneho vedenia súdneho konania škody, ktorú podľa svojho tvrdenia utrpel ako Súdny dvor uviedol, že výraz „miesto, kde následok svojho uväznenia, zrušenia niekoľ došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na kých zmlúv a zásahu do práva na ochranu náhradu škody", uvedený v článku 5 bode 3 osobnosti. Bruselského dohovoru „nemožno [...] vykla dať tak rozširujúco, aby zahŕňal ktorékoľvek miesto, kde je možné pociťovať negatívne následky udalosti spôsobiacej škodu, ktorá v skutočnosti vznikla niekde inde" 17.
39. Ako generálny advokát Darmon pouká zal vo svojom návrhu vo veci Marinari, už citovaný, tento prípad zahŕňal príčinnú udalosť (správanie prisudzované zamestnan com banky) a priame škodlivé následky 37. Súdny dvor vzhľadom na to rozhodol, že (zaistenie vlastných zmeniek a uväznenie „tento výraz nemožno vykladať tak, že žalobcu), ku ktorým došlo na tom istom zahŕňa miesto, kde [...] poškodený podľa území (Spojené kráľovstvo), pričom táto svojho tvrdenia utrpel majetkovú škodu prvotná škoda viedla k postihnutiu majetku následne po prvotnej škode, ktorá vznikla poškodeného (finančné straty vyplývajúce zo a ktorú utrpel v inom zmluvnom štáte" 18. zrušenia niekoľkých zmlúv) v inom zmluv nom štáte (Taliansko) 19.
38. Na vyjasnenie rozsahu aplikovateľnosti 40. Uvedená situácia je teda odlišná od rozsudku Marinari, už citovaný, je potrebné situácie, ktorá bola predmetom úvahy Súd pripomenúť, že v uvedenej veci fyzická osoba neho dvora v už citovanom rozsudku Mines s bydliskom v Taliansku podala na taliansky de potasse d'Alsace, v ktorom miesto, kde súd žalobu voči Lloyds Bank so sídlom došlo k udalosti, ktorá vyústila do vzniku v Londýne z dôvodu, že správanie jej škody, sa nachádzalo na území iného štátu zamestnancov viedlo k zaisteniu vlastných ako miesto, kde škoda vznikla a v ktorom zmeniek, ktoré tejto spoločnosti predložila, teda bolo nevyhnutné umožniť výber právo z dôvodu ich pochybného pôvodu moci, aby nedošlo k vylúčeniu ani jedného a k uväzneniu žalobcu vo Veľkej Británii. z týchto dôležitých hraničných určovateľov v spojitosti s určením prvkov zodpovednosti.
17 — Bod 14 (na ktorý sa odvoláva rozsudok Réunion européenne a i., už citovaný v bode 30). 18 — Tamtiež (bod 15). 19 — Body 26 a 27.
I - 6018
KRONHOFER
41. Inými slovami, v už citovanej veci bila svoje škodlivé účinky na osobu, ktorá je Marinari bola jediným faktorom pre prizna bezprostredným poškodeným z tejto udalo nie právomoci talianskym súdom namiesto sti" 20. Inými slovami, uvedené ustanovenia súdov v Spojenom kráľovstve skutočnosť, že Bruselského dohovoru nemajú byť vykladané žalobca utrpel finančnú stratu v Taliansku tak, že „umožňujú žalobcovi domáhajúcemu ako následok prvotnej škody, ktorá vznikla sa náhrady škody, o ktorej tvrdí, že je a ktorú utrpel v Spojenom kráľovstve. Táto následkom škody utrpenej inými osobami úzka väzba nebola posúdená ako dostatočne — priamymi poškodenými zo škodovej významná pre zdôvodnenie priznania právo udalosti, začať súdne konanie proti pôvod moci talianskym súdom. covi tejto udalosti na súdoch podľa miesta, kde žalobca tvrdí, že došlo ku škode na jeho majetku" 21.
42. Uvedenou ustálenou súdnou praxou sa riadil aj rozsudok Dumez France a Tracoba, už citovaný. 45. Súhlasím s pánom Zeki Karanom, rakú skou vládou a Komisiou Európskych Spolo čenstiev, že bod týkajúci sa následnej alebo nepriamej finančnej škody, t. j . akcesorickej škody k prvotnej škode, ktorá vznikla a ktorú utrpel priamy poškodený v inom zmluvnom 43. V už citovanej veci Dumez France štáte, podľa už citovaných rozsudkov Dumez a Tracoba nebola požadovaná náhrada škody France a Tracoba a Marinari, sa nevyhnutne ničím iným než nepriamym následkom a ešte jednoznačnejšie aplikuje na finančnú škody utrpenej pôvodne inými priamo škodu, ktorá má súčasné a prelínajúce sa poškodenými právnickými osobami, ktorým následky v inom zmluvnom štáte, než kde škoda vznikla na mieste odlišnom od toho, vznikla a kde ju utrpel poškodený. kde nepriami resp. druhotní poškodení utrpeli ich vlastnú škodu.
46. V danej situácii nič nezdôvodňuje priz 44. Súdny dvor za danej situácie rozhodol, nanie právomoci súdom iného zmluvného že „[...] výraz „miesto, kde došlo alebo by štátu než toho, kde došlo k udalosti, ktorá mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej vyústila do vzniku škody a kde sa prejavili nárok na náhradu škody", uvedený v článku škodlivé následky, teda prvky potrebné na 5 bode 3 Bruselského dohovoru [...] sa má vykladať len v tom zmysle, že označuje miesto, kde udalosť, z ktorej vyplynula 20 — Rozsudok Dumez France a Tracoba, už citovaný (bod 20). mimozmluvná zodpovednosť, priamo spôso 21 — Tamtież (bod 22).
I - 6019
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-168/02
vznik zodpovednosti. Takýto nový základ pre viedlo k vážnym ťažkostiam, najmä vtedy, priznanie právomoci by nezodpovedal žiad keď napriek určiteľnosti týchto miest, tieto nym objektívnym požiadavkám z hľadiska nie sú nevyhnutne de iure a de facto zhodné. dokazovania alebo vedenia konania. Pripu stenie takého základu by viedlo k rozšíreniu výberu žalobcu nad rámec osobitných okol ností, ktoré by ho zdôvodňovali.
50. Z toho vyplýva, že založenie právomoci na týchto kritériách by nezodpovedalo požia davke istoty, ktorá bola takisto stanovená 47. Po tretie, čo sa týka potreby stanovenia Súdnym dvorom, a to najmä v prípade, ak jasných a určitých pravidiel určenia právo miesto bydliska alebo miesto, kde je „sús moci, chcel by som poukázať na vyjadrenie tredený majetok" žalobcu môže byť zmenené Súdneho dvora, že takáto požiadavka je podľa vôle žalobcu 23. Nemožno vylúčiť, že základným cieľom Bruselského dohovoru 22. takáto úprava by podnecovala k forum shopping tým, že dáva poškodenému mož nosť prostredníctvom výberu alebo zmeny svojho bydliska alebo miesta, kde je „sústre dený jeho majetok" vybrať si súd, ktorý má mať právomoc.
48. Priznanie právomoci súdom podľa mie sta, kde má žalobca bydlisko alebo kde je „sústredený jeho majetok" by bolo zjavne v rozpore s týmto základným cieľom.
51. Následne odpoveď na prejudiciálnu otázku má byť taká, že článok 5 bod 3 Bruselského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej 49. Ako Komisia správne poukázala, existuje nárok na náhradu škody" nezahŕňa miesto, veľké riziko, že priznanie právomoci súdom kde má žalobca bydlisko alebo kde je na základe miesta bydliska žalobcu alebo „sústredený jeho majetok" a v ktorom, podľa miesta, kde je „sústredený jeho majetok" by jeho tvrdenia, utrpel finančnú stratu posti hujúcu jeho majetok ako celok z dôvodu straty časti majetku, ktorá nastala a bola ním 22 — Pozri v tom zmysle rozsudok zo 4. marca 1982, Effer (38/81, utrpená v inom zmluvnom štáte. Zb. s. 825, bod 6), rozsudok z 15. januára 1985, Rösler (241/83, Zb. s. 99, bod 23), rozsudok zo 17. júna 1992, Handte (C-26/91, Zb. s. I-3967, body 18 a 19); rozsudok z 13. júla 1993, Mulox IBC (C-125/92, Zb. s. I-4075, bod 11),
rozsudok
Marinari, už citovaný (bod 19); rozsudok z 3. júla 1997, Benincasa (C-269/95, Zb. s. I-3767, bod 29) a rozsudok 23 — Pozri v tom zmysle už citované rozsudky Dumez France Réunion européenne a spol., už citovaný (body 34 a 36). a Tracoba (bod 19) a Réunion européenne a spol. (bod 34).
I - 6020
KRONHOFER
V — Návrhy
52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zodpovedal prejudiciálnu otázku, ktorú mu predložil Oberster Gerichtshof, takto:
„Článok 5 bod 3 Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v znení Dohovoru z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska, Dohovoru z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky, Dohovoru z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Dohovoru z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody" nezahŕňa miesto, kde má žalobca bydlisko alebo kde je „sústredený jeho majetok" a v ktorom, podľa jeho tvrdenia, utrpel finančnú stratu ovplyvňujúcu jeho majetok ako celok z dôvodu straty časti majetku, ktorá nastala a ktorú utrpel v inom zmluvnom štáte."
I - 6021