C-174/02
ECLI:EU:C:2004:124
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0174
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VECI C-174/02 A C-175/02
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 4. marca 2004 1
I - Úvod a neoddeliteľný vzťah, v dôsledku ktorého sa na nich vzťahuje ustanovenie „standstill" v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES 2. S touto otázkou súvisí otázka, či mohli byť tieto dane vyberané predtým, ako Komisia 1. V týchto dvoch veciach kladie Hoge Raad rozhodla, že pomoc je zlučiteľná so spoloč der Nederlanden niekoľko otázok týkajúcich ným trhom. sa výkladu článku 88 ods. 3 poslednej vety ES.
2. Vec C-174/02 sa týka regulačnej dane za II — Skutkový a právny rámec odpady, ktorej výnos je príjmom štátneho rozpočtu. Z povinnosti platiť túto daň však existujú oslobodenia, ktoré majú povahu pomoci. Aj vec C-175/02 sa týka regulačnej dane, v tomto prípade pri nadprodukcii hnojív. Výnos tejto dane je určený na financovanie súhrnu opatrení, ktorých cie A — Vec C-174/02 ľom je zníženie regionálneho nadbytku týchto hnojív. Jedno z týchto opatrení spočíva v pomoci pri preprave hnojív vysokej kvality do oblastí s nedostatkom hnojív.
3, Streekgewest Westelijk Noord-Brabant (ďalej len „Streekgewest") je organizácia s právnou subjektivitou, kontrolovaná zdru žením obcí v holandskom regióne Noord- V obidvoch veciach ide o otázku, či medzi daňou a pomocou existuje priamy 2 — Obe veci predchádzajú novému číslovaniu článkov Zmluvy ES. Rozsudky vnútroštátneho súdu ešte odkazujú na články 92 a 93 Zmluvy ES. Z dôvodu lepšieho porozumenia budem 1 — Jazyk prednesú: holandčina. v týchto návrhoch používať stále nové číslovanie.
I - 88
STREEKGEWEST
Brabant. Streekgewest je poverený zberom 6. Schémy pomoci obsiahnuté v WBM boli domového odpadu a jeho prepravou do zavedené nasledovne. zariadenia na spracovanie, za ktoré je tiež zodpovedná. V zmysle článku 18 Wet belastingen op milieugrondslag (zákon o daniach na ochranu životného prostredia, ďalej len „WBM") sa za odovzdanie odpadov do zariadenia na ich spracovanie ukladá povinnosť platiť daň. 7. Ustanovenia o oslobodení a vrátení, ktoré boli obsahom pôvodného návrhu WBM boli oznámené Komisii a tá ich schválila roz hodnutím z 25. novembra 1992 3 .
8. Pri čítaní tohto návrhu zákona v Parlamente boli prijaté niektoré zmeny a doplnenia, ktoré boli následne oznámené 4. V období od 1. do 31. januára 1995 Komisii a tá ich schválila 29. marca 1994 4 . zaplatil Streekgewest z dôvodu tejto dane za odpady sumu vo výške 499 914 holand ských guldenov (NLG). Proti tejto sume podal sťažnosť, v ktorej požadoval jej vráte nie, ale správca dane jeho žiadosť zamietol. 9. Parlamentu bol 13. októbra 1994 opä tovne predložený návrh zmien a doplnení. Pokiaľ ide o daň za odpady stanovoval tento návrh zvýšenie dane z 28,50 NLG na 29,20 NLG za 1 000 kg odpadov a možnosť vrátenia dane každému, kto odovzdá zvyšky z odstraňovania atramentu a odpady z recyklácie do zariadenia na spracovanie odpadov na účel ich spracovania.
5. V odvolacom konaní, ktoré nasledovalo, sa Streekgewest dovolával článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, keďže sa domnieval, že porušenie ustanovenia „standstill", ktoré je tam obsiahnuté, spôsobuje, že nebol povinný 10. Holandská vláda oznámila Komisii tieto zaplatiť žiadnu daň na základe WBM. Od opatrenia, ktoré sama označila ako „upres- januára 1995 totiž WBM upravuje opatrenia pomoci, ktoré boli oznámené Komisii Európ skych spoločenstiev, ale k uvedenému 3 — Ú. v. ES 1993, C 83, s. 3. dátumu ňou ešte neboli schválené. 4 — Ú. v. ES C 153, s. 20.
I - 89
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-174/02 A C-175/02
nenia", listom z 27. októbra 1994. Listom 13. Účelom tejto dane je „uhradiť výdavky, z 25. novembra 1994 Komisia upozornila ktoré vznikli v súvislosti: holandskú vládu, že oznámenie je neúplné a požiadala o ďalšie informácie. V odpovedi na túto žiadosť oznámila holandská vláda Komisii listom (z 20. decembra 1994), že v medziobdobí zahrnula do návrhu zákona ďalšie dve nové opatrenia pomoci5.Konečné a) so zariadeniami stredísk zberu nadby znenie WBM schválil Parlament 21. decem točných hnojív v zmysle článku 9; bra 1994 a účinnosť nadobudlo (v celom rozsahu) 1. januára 1995.
b) s príspevkom podľa článku 9 ods. 4;
11. Listom z 25. januára 1995 Komisia oznámila holandskej vláde, že zákon upra vuje niektoré opatrenia pomoci, o ktorých ešte nerozhodla a ktoré preto považuje za neoznámenú pomoc. Rozhodnutím z 3. júla c) s vytvorením potrebnej infrastruktury 1995 Komisia vyhlásila pomoc upravenú na účinné zneškodnenie, prepravu, v WBM za zlučiteľnú so spoločným trhom. spracovanie alebo premenu alebo zni čenie nadbytočných hnojív;
d) s kontrolou nad vykonávaním ustano vení hláv III a IV". B — Vec C-175/02
14. Podľa článku 9 ods. 4 Meststoffenwet 12. Vec C-175/02 sa týka dane z nadbytku môže stredisko zberu hnojív v súlade hnojív v zmysle článku 13 Meststoffenwet s pravidlami zavedenými nariadením alebo (zákon o hnojivách), ktorý nadobudol účin na jeho základe poskytnúť príspevok na nosť 1. mája 1987. výdavky spojené — okrem iného — s prepravou hnojív živočíšneho pôvodu, pokiaľ to podľa neho môže prospieť 5 — Ide o inú daň upravenú zákonom, a to o daň za povrchové k účinnému spracovaniu alebo zneškodne vody, ale nie o daň za odpady, ktoré sú predmetom tohto niu, v súlade s cieľmi, ktoré sleduje tento konania, a o prechodné oslobodenie od dane za odpady, ktoré sa vzťahuje na vyťažené kaly, ktoré možno vyčistiť. zákon. Na tento účel prijala holandská vláda
I-90
STREEKGEWEST
nariadenie o strediskách zberu hnojív, III — Prejudiciálne otázky o zhodnotení a systéme prémií za kvalitu (kwaliteitspremiëringssysteem), ktoré upra vuje pomoc pri preprave hnojív vysokej kvality na základe systému prémii za kvalitu (KPS).
A — Vec C-174/02
17. Prejudiciálne otázky vo veci C-174/02 sú tieto: 15. Holandsko oznámilo Komisii schému pomoci listami z 26. júla 1988 a zo 16. januára 1989. Komisia oznámila Holandsku listom z 10. marca 1989, že sa rozhodla neuplatniť žiadne námietky proti uvedenej pomoci až do konca roku 1989. V nasledujúcom liste Komisia potvrdila, že považuje pomoc za „1. Môže sa ustanovenia článku 93 ods. 3 zlučiteľnú so spoločným trhom od 1. januára poslednej vety Zmluvy ES (teraz člá 1988. nok 88 ods. 3 posledná veta ES) dovolávať iba osoba, ktorá je dotknutá narušením cezhraničnej hospodárskej súťaže vyplývajúcim z opatrenia pomoci?
16. Pán F.J. Pape má hydinársky podnik. V roku 1988 sa v jeho podniku vyproduko valo toľko trusu, že sa stal daňovníkom dane 2. V prípade, že opatrenie pomoci, ako je z nadbytku. Z tohto dôvodu mu bol 31. marca to uvedené v článku 93 ods. 3 poslednej 1989, a teda až po liste Komisie z 10. marca vete Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 3 1989, doručený platobný výmer. Pán Pape posledná veta ES), spočíva v oslobodení tvrdí, že sa na neho nevzťahuje povinnosť od dane (ktorým sa rozumie aj zníženie platiť túto daň, keďže článok 13 Meststof dane a daňové zvýhodnenie), ktorej fenwet nadobudol účinnosť (1. mája 1987) výnos je príjmom štátneho rozpočtu pred dátumom listu Komisie (10. marca a zároveň nie je v tejto súvislosti 1989), a okrem toho sa výmer týkal obdobia stanovené, že toto oslobodenie sa (1988), ktoré predchádzalo tomuto listu neuplatňuje počas konania Komisie. Tvrdí, že výnos dane z nadbytku, o oznámení, má sa táto daň považovať ktorá mu bola vyrubená, bol určený na za súčasť opatrenia pomoci z dôvodu, že financovanie pomoci, ktorá je nezlučiteľná uloženie povinnosti platiť daň osobám, s článkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES. na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie, je
I-91
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
prostriedkom, ktorým sa dosahuje spôsobuje konečné rozhodnutie Komi priaznivý účinok, takže zákaz uvedený sie vyhlasujúce toto opatrenie pomoci v tomto ustanovení sa uplatní aj na túto za zlučiteľné so spoločným trhom, že daň (jej výber), a to až dovtedy, kým nie protiprávnosť dane je konvalidovaná je vykonanie opatrenia pomoci na a posteriori? základe uvedeného ustanovenia schvá lené?
5. Ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci vzťahuje aj na daň, môže osoba, od ktorej je daň vybraná, na základe 3. Ak je odpoveď na predchádzajúcu priameho účinku článku 93 ods. 3 otázku záporná: v prípade, že sa má Zmluvy ES napadnúť súdnou cestou preukázať vzťah v zmysle poslednej vety celú sumu dane alebo len jej časť? bodu 3.4.3 6 medzi zvýšením určitej dane, ktorej výnos je príjmom štátneho rozpočtu a opatrením pomoci, ktoré je navrhnuté v zmysle článku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy ES (teraz člá nok 88 ods. 3 posledná veta ES), má sa zavedenie zvýšenia považovať za vyko návanie opatrenia pomoci (alebo jeho 6. V tomto poslednom prípade, vyplývajú začiatok) v zmysle tohto ustanovenia? z práva Spoločenstva osobitné pod Ak závisí odpoveď na túto otázku od mienky, pokiaľ ide o kritériá, na základe významu tohto vzťahu, ktoré okolnosti ktorých sa má určiť, na ktorú časť dane sú v takom prípade rozhodujúce? sa vzťahuje zákaz podľa článku 93 ods. 2 poslednej vety Zmluvy ES?"
4. V prípade, ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci vzťahuje aj na daň, B — Vec C-175/02
6 — Táto posledná veta rozsudku vnútroštátneho súdu znie: „V každom prípade je isté, že malá časť dane za odpady (0,70 NLG za tonu) slúži na vyrovnanie účinkov náhrad uvedených v bode 3.1.3 (.upresnenia') , ktoré boli stanovené zákonom, ktorý sa menil a dopĺňal zákon...". Zlepšenia uvedené v bode 3.1.3 rozsudku vnútroštátneho súdu sú „... vrátenie dane každému, kto odovzdá zvyšky z odstraňovania atramentu na účely ich spracovania a každému, kto odovzdá odpady z recyklácie do 18. Prejudiciálne otázky vo veci C-175/02 sú zariadenia na spracovanie odpadov". tieto:
I-92
STREEKGEWEST
„1. Ak vykonanie opatrenia pomoci nebolo 3. Stanovuje právo Spoločenstva osobitné schválené podľa poslednej vety článku podmienky spôsobu určenia časti dane, 93 ods. 3 Zmluvy (teraz článok 88 ods. 3 na ktorú sa vzťahuje zákaz uvedený posledná veta ES), vzťahuje sa zákaz v poslednej vete článku 93 ods. 3 uvedený v tomto ustanovení aj na Zmluvy, ak ide o daň, výnos ktorej je zavedenie dane, ktorej výnos je podľa určený na rozličné ciele financované aj zákona, ktorý ju stanovuje, čiastočne z iných zdrojov ako z uvedenej dane, určený na financovanie uvedeného opa z ktorých nie na všetky sa vzťahuje trenia pomoci, bez ohľadu na to, či zákaz uvedený v článku 93 ods. 3 dochádza k narušeniu obchodu medzi Zmluvy ES, ak vnútroštátna daňová členskými štátmi, ktoré by bolo možné úprava nestanovuje kritérium prerozde (čiastočne) pričítať dani ako spôsobu lenia? Má byť v takomto prípade časť financovania opatrenia pomoci? Závisí dane, určená na financovanie opatrenia odpoveď na túto otázku od intenzity pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 93 existujúceho vzťahu medzi daňou urče Zmluvy ES, určená odhadom podľa nou na financovanie a opatrením dátumu uloženia dane alebo má byť pomoci, od okamihu, keď je výnos dane určená na základe neskôr dostupných skutočne použitý na opatrenie pomoci údajov o celkovom výnose dane alebo aj od ďalších okolností? Ktoré a skutočných výdavkov na rozličné okolnosti sú potom v tomto ohľade ciele?" rozhodujúce?
IV — Posúdenie
2. Ak sa zákaz vykonania opatrenia A — Predbežné pripomienky pomoci týka aj dane, môže sa daňovník dovolávať priameho účinku článku 93 ods. 3 Zmluvy a napadnúť celú sumu alebo môže napadnúť len časť tejto dane, ktorá pravdepodobne bude alebo už skutočne bola použitá na financova nie opatrenia pomoci počas obdobia, 19. Zo všetkých vyššie uvedených skutoč v ktorom vykonanie je alebo bolo ností vyplýva, že v oboch veciach ide o štátnu zakázané na základe uvedeného ustano pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Vo veci venia? C-174/02 (Streekgewest) má táto pomoc
I - 93
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
charakter osobitného oslobodenia od všeo 22. Hoci otázky, ktoré položil Hoge Raad, becnej dane za odpady. Vec C-175/02 (Pape) nie sú totožné, majú obe veci spoločného sa týka pomoci pri preprave hnojív, ktorá je menovateľa, keďže sa obe týkajú troch financovaná z výnosu dane z nadbytku aspektov výkladu článku 88 ods. 3 poslednej týchto hnojív. vety ES a jej uplatňovania vo vnútroštátnom právnom poriadku.
23. V podstate ide vnútroštátnemu sudcovi o objasnenie: 20. Okrem toho, v oboch veciach boli zákony a nimi zavedené pomoci oznámené Komisii, ale nadobudli účinnosť skôr, ako sa Komisia vyjadrila k ich zlučiteľností so spoločným trhom. Obe veci mali okrem toho spoločné to, že Komisia sa následne vyjadrila, že pomoci sú zlučiteľné so spoločným trhom. 1. financovania pomoci. V tomto prípade kladie najmä otázku, či a za akých podmienok sa výber dane považuje za úkon vykonávania pomoci s tým násled kom, že sa aj na tento výber musí úplne alebo čiastočne uplatňovať ustanovenie „standstill" v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú; 21. Streekgewest tvrdí, že sa na neho nevzťahuje daň za odpady a pán Pape tvrdí, že nepodlieha dani z nadbytku, pričom obaja sa odvolávajú na článok 88 ods. 3 poslednú vetu ES. Tvrdia, že keďže Holandsko, členský štát, nedodržalo povinnosti, ktoré mu vyplý vajú z tohto ustanovenia, majú oni ako 2. okruhu osôb na vnútroštátnej úrovni, na osoby, na ktoré sa vzťahuje, záujem na ktoré sa vzťahuje priamy účinok článku správnom uplatňovaní citovaného ustanove 88 ods. 3 poslednej vety ES; 7 nia a že podľa judikatúry Súdneho dvora vyplýva z porušenia povinnosť vrátiť zapla tenú daň.
7 — Odkazujú najmä na rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur (FNCE), C-354/90, Zb. s. I- 5505, a zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I- 3. dôsledkov neskoršieho rozhodnutia 6523. Vo vnútroštátnom konaní citoval Streekgewest tiež
rozsudok
z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709. Komisie vyhlasujúceho pomoc za zluči-
I-94
STREEKGEWEST
teľnú so spoločným trhom na pred platí aj vtedy, ak Komisia následne vyhlási, že chádzajúce protiprávne konanie člen pomoc je zlučiteľná so Zmluvou. Tomuto ského štátu. bodu sa budem dôkladnejšie venovať v bodoch 57 až 59.
24. Predtým, ako sa budem dôkladnejšie venovať položeným otázkam, rád by som uviedol toto.
28. V mojich návrhoch, ktoré som pred niesol vo veci Gil Insurance a i.,C-308/01 9, 25. Hmotnoprávny legitímny záujem na som uviedol, že Zmluva ES predpokladá dva dodržaní článku 88 ods. 3 ES spočíva druhy narušení hospodárskej súťaže, jasne v predchádzaní narušeniu hospodárskej rozlíšiteľné podľa ratione materine. Postup súťaže, ku ktorému dochádza prostredníc stanovený v článku 96 ES a 97 ES sa týka tvom schém štátnej pomoci na základe narušení vyplývajúcich z existujúcich roz jednostranných a predčasných zásahov člen dielov medzi ustanoveniami zákonov, iných ských štátov. Na tento účel ukladá toto právnych predpisov a správnych opatrení ustanovenie členským štátom povinnosť členských štátov, vrátane daňových opatrení. vopred oznámiť Komisii plánovanú pomoc Mechanizmus upravený v článkoch 87 ES až alebo zmeny existujúcich schém pomoci 89 ES sa naopak vzťahuje na narušenia a získať schválenie. Pomoc poskytnutá bez hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú predchádzajúceho oznámenia alebo po ozná z pomoci, ktorú poskytujú členské štáty. mení, ale predtým, ako Komisia rozhodla vo Medzi týmito dvoma postupmi sú značné veci samej, sa preto považuje za protiprávnu. rozdiely, ktoré sú okrem iného vyjadrené v povinnostiach členských štátov a v právomoci Komisie. To je ďalším dôvodom, aby sa presne určil rozsah pôsob nosti každého z týchto postupov. 26. Z toho vyplýva, že ak sa zistí protiprávne konanie členského štátu, musí sa narušenie hospodárskej súťaže, vyvolané poskytnutím predčasnej a protiprávnej pomoci odstrániť ex tunc.
27. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho 29. Vymedzenie právomoci Spoločenstva, dvora, ktorá bola nedávno potvrdená 8, to stanovené v Zmluve ES vo vzťahu
8 — Rozsudky FNCE, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, 9 — Návrhy prednesené 18. septembra 2003 vo veci Gil Insurance a z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, a i., C-308/01, body 68 až 77, rozsudok z 29. apríla 2004, Zb. Zb. s. I-12249. s. I-4777, I-4779.
I-95
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
k opatreniam pomoci a vnútroštátnym daňo pomoci, poskytnutej predčasne a v rozpore vým opatreniam, najmä pokiaľ ide s uvedeným ustanovením aj na dane, ktorými o opatrenia pomoci, ktoré spočívajú sa samotná pomoc financuje. Inými slovami: v osobitných oslobodeniach alebo vo všeo o dôsledkoch, ktoré môže mať uplatňovanie becných alebo odvetvových daniach, je veľmi článkov 87 ES a 88 ES na právomoc presné. Ak Komisia zistí, že tieto osobitné vnútroštátneho zákonodarcu v oblasti daní oslobodenia od všeobecných alebo odvetvo a poplatkov. vých daní sa považujú za schémy pomoci, jej zásahy na odstránenie z toho vyplývajúceho narušenia hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, sa musia v prvom rade vzťahovať na osobitné schémy pomoci. Musia pritom rešpektovať právomoci vnútroštátneho daňo vého zákonodarcu. Iba pokiaľ obsah alebo uplatňovanie vnútroštátneho daňového vše 31. Pre zodpovedanie tejto otázky netreba obecného opatrenia obsahuje osobitné prvky prihliadať na situácie, v ktorých sa štátna štátnej pomoci, môže Komisia využiť právo pomoc financuje z daní a poplatkov, ktoré sú moc, ktorú jej priznávajú články 87 ES už samé osebe v rozpore so Zmluvou, ako sú a 88 ES, aby proti týmto osobitným prvkom články 25 ES a 90 ES 1 1, pretože v skúmaných zasiahla. veciach neboli položené otázky zákonnosti daní ako takých.
1) Vzťah medzi daňou alebo poplatkom a protiprávnou štátnou pomocou 30. V mnohých rozsudkoch Súdneho dvora, vrátane niektorých nedávnych 1 0 , bol preskú maný vzťah medzi daňami a poplatkami na jednej strane a špecifickým poskytnutím pomoci na strane druhej. Na účely uplatňo vania článku 88 ods. 3 poslednej vety ES sa kládla najmä otázka, či a prípadne za akých 32. Prípady, v ktorých Súdny dvor uznal podmienok sa vzťahuje protiprávnosť existenciu takéhoto vzťahu medzi daňou a pomocou majú spoločné nasledovné cha rakteristiky: 10 — Rozsudky Van Calster a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 8, a z 27. novembra 2003, Enirisorse a i., C-34/01 až C-38/01, Zb. s. I-14243. Pokiaľ ide o predchádzajúcu judikatúru, pozri rozsudky z 19. júna 1973, Capolongo, 11 — Aj v tomto ohľade existuje ustálená judikatúra Súdneho 77/72, Zb. s. 611; FNCE, už citovaný v poznámke pod čiarou dvora. V tejto súvislosti pozri okrem iného rozsudky 6; z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest a i., Capolongo a Scharbatke, už citované v poznámke pod čiarou C-78/90 až 83/90, Zb. s. I-1847; zo 16. decembra 1992, 10, a Lornoy a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 7, ďalej Demoor a i., C-144/91 až C-145/91, Zb. s. I-6613, z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig 78/76, Zb. s. 595, a z 27. októbra 1993, Scharbatke, C-72/92, Zb. s. 5509. a z 23. aprila 2002, Nygard, C-234/99, Zb. s. 3657.
I-96
STREEKGEWEST
— priamy a neoddeliteľný vzťah medzi 33. Z prípadov, v ktorých Súdny dvor uznal daňou a pomocou, ktorá je financovaná existenciu takéhoto úplného vzťahu vyplýva, prostredníctvom dane. že vo vnútroštátnej praxi ide takmer vždy o dane určené na financovanie pomoci, ktoré sa vyberajú na úrovni odvetvia alebo pod- odvetvia 13, ktorých výnos je určený prijíma júcim podnikom alebo na osobitné činnosti v tomto odvetví alebo pododvetví.
Tento vzťah je vzájomný v tom zmysle, že zrušenie opatrenia spôsobuje tiež (čiastočné) zrušenie dane a naopak, zrušenie dane 34. O t á z k u , či existuje priamy spôsobuje, že zanikne osobitný zdroj finan a neoddeliteľný vzťah medzi daňou covania pomoci. a pomocou financovanou prostredníctvom tejto dane je potrebné skúmať z prípadu na prípadu na základe znenia príslušných ustanovení, ich štruktúry, konkrétneho uplatňovania a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa uplatňujú.
— daň sa ukladá daňovníkom, ktorí sú v ekonomických alebo súťažných vzťa hoch s príjemcami pomoci. V týchto 35. Ukazovateľmi existencie takéhoto vzťahu prípadoch, v ktorých treba stále posu sú nasledovné kritériá: dzovať kombinovaný účinok dane a opatrenia pomoci, ako to potvrdil Súdny dvor v spojených veciach C-261/01 a C-262/01 (Van Calster a i., bod 49), nemôže byť posúdenie pomoci oddelené od dôsledkov spôsobu finan covania12. V týchto prípadoch totiž — rozsah, v akom je pomoc financovaná môžu byť osoby, ktoré sú povinné platiť, z výnosu dane, a teda od nej závislá; dvojnásobne postihnuté vo svojom eko nomickom a súťažnom postavení oproti príjemcom pomoci. Nielenže oni nie sú príjemcami pomoci, ale musia tiež financovať pomoc, ktorej príjemcami sú iní súťažitelia. — rozsah, v akom je výnos dane osobitne určený na pomoc;
12 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8. Pre predchádzajúcu judikatúru pozri tiež rozsudok z 25. Júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487. 13 — Pozri rozsudky už citovane v poznámke pod čiarou 11.
I-97
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
— rozsah, v akom je v zmysle príslušných 38. Tieto úvahy sú v súlade s už citovanými ustanovení záväzný vzťah medzi výno rozsudkami Van Calster a i. a Enirisorse a i. som dane a jeho osobitným určením na pomoc;
39. V prvej veci išlo o preskúmanie právnej úpravy, ktorou bol vytvorený osobitný fond na financovanie boja proti chorobám zvierat, — rozsah a spôsob, v akom má kombinácia ako aj zlepšenie hygieny, zdravia a kvality dane a pomoci vplyv na hospodársku zvierat. Tento fond získaval prostriedky súťaž v príslušnom priemyselnom pod- z povinných príspevkov, ktoré znášali všetky odvetví alebo oblasti. subjekty, ktoré sa zúčastňujú výrobného reťazca, teda tí, ktorí chovajú a prepravujú zvieratá a tí, ktorí spracúvajú, menia, pred ávajú a uvádzajú na trh mäso z týchto zvierat. Pomoc prifinancovaníopatrení, určených na zlepšenie hygieny a zdravia zvierat, zvýhod ňovala najmä chovateľov, ako hlavných výrobcov. 36. V prípadoch, keď je opatrenie pomoci financované výlučne z príslušnej dane, keď je táto daň určená iba na financovanie tejto pomoci, keď vzťah vyplýva z príslušných ustanovení a keď na základe kombinovaného účinku dane a pomoci má vplyv na hospo dársku súťaž v príslušnom odvetví, je nepo- 40. Vec Enirisorse a i. sa týkala prístavnej chybne možné uznať existenciu priameho dane, ktorá sa vzťahovala na náklad a výklad a neoddeliteľného vzťahu. tovarov. Výnos tejto dane bol tiež príjmom štátneho rozpočtu, v príslušnom ustanovení zákona bolo však výslovne stanovené, že dve tretiny tohto výnosu budú vyplatené pod niku, ktorý bol v e k o n o m i c k o m a ( p o t e n c i á l n e ) súťažnom vzťahu s prispievajúcimi podnikmi.
37. Naopak, existencia takéhoto priameho a neoddeliteľného vzťahu bude oveľa menej zrejmá v situáciách, keď určenie výnosu dane podlieha následnému posúdeniu zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov, keď je pomoc iba čiastočne financovaná prostred 41. V týchto dvoch veciach sú úplne (vo veci níctvom dane, keď je výnos tejto dane Van Calster a i.) alebo z veľkej časti (vo veci použitý na rôzne účely a nielen na pomoc, Enirisorse a i.) splnené požiadavky uvedené o ktorú ide a keď daň osobitne nezaťažuje v bodoch 35 až 37 vyššie, z ktorých je možné odvetvie, ktoré je príjemcom pomoci. vyvodiť existenciu priameho
I-98
STREEKGEWEST
a neoddeliteľného vzťahu medzi daňou alebo zníženia pre určité skupiny povinných a takto financovanou pomocou. V týchto osôb, určené najmä na základe ich (pod-) veciach sa preto právne dôsledky, ktoré podľa odvetvia alebo ich predmetu činnosti, môžu práva Spoločenstva vyplývajú z porušenia aj takéto oslobodenia alebo zníženia pred článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, vzťahujú stavovať opatrenia pomoci v zmysle článku 87 aj na daň, prostredníctvom ktorej sa finan ES. V prípadoch uvedených v bode 42 môže cuje pomoc. ísť o oslobodenia od daní určených na financovanie určitých hospodárskych čin ností. Obdobné oslobodenia a zníženia sú časté pri všeobecnejších a odvetvových daniach uvedených v bode 43.
42. Takýto priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a účelom pomoci neexistuje v prípadoch, v ktorých má daň osobitné určenie, ktoré nemožno považovať za 45. V takýchto prípadoch na rozdiel od toho, pomoc, napríklad v prípade dane čo tvrdila Komisia v bodoch 40 až 42 svojich z odpadových vôd, určenej na ich písomných pripomienok predložených vo čistenie alebo vyrubenie mýta v prospech veci C-174/02, nemôže vzniknúť priamy výstavby a údržby ciest. a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a jej určením vo forme pomoci.
43. Takýto vzťah neexistuje ani tam, kde je všeobecná alebo odvetvová daň príjmom Hoci môže byť výška dane určená aj na štátneho rozpočtu. V praxi ide o bežné základe rozsahu príslušných oslobodení, do všeobecné alebo odvetvové dane alebo diskrečnej právomoci daňového zákono o všeobecné alebo odvetvové regulačné darcu patrí určenie, či a v akej miere sa to poplatky, uplatňované najmä v rámci politiky môže uplatniť. Okrem toho, aj keby sme životného prostredia vo forme poplatkov za pripustili existenciu príčinnej súvislosti emisie. Ako predchádzajúca kategória oso medzi výškou dane a oslobodením od tejto bitných daní s určením, ktoré nie je pomo dane, iba časť dane by bola určená na cou, ani tieto nie sú na účely uplatňovania „financovanie" oslobodenia. článkov 87 ES a 88 ES relevantné.
Naopak, oslobodenie môže byť pomocou aj bez toho, aby bolo pre jeho „financovanie" 44. Pokiaľ sa na poplatky a dane podľa bodov potrebné uplatňovať vyššiu sadzbu dane, 42 a 43 vyššie uplatnia osobitné oslobodenia ktorej sa oslobodenie týka. Rozsah (pod-)
I-99
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-174/02 A C-175/02
odvetvovej dane a výnimky z tejto dane sa 48. V prípade porušenia ustanovenia „stand teda spravidla nezhodujú: K dvojitému naru still" je v prvom prípade protiprávne aj šeniu hospodárskej súťaže — spôsobenému predčasné uplatňovanie dane, aj pomoc. zaťažením z dôvodu opatrenia pomoci —- Obe preto musia byť zrušené ex tunc. preto nedochádza.
V druhom prípade je protiprávne iba pred 46. Vzťah medzi daňami, ktoré sú pred časné uplatňovanie pomoci vo forme oslo metom preskúmania a výnimkami z týchto bodení alebo znížení daňového zaťaženia. daní, teda len veľmi málo napĺňa kritériá, uvedené v bode 35 vyššie, na to, aby bolo V tomto prípade je povinnosť príslušného možné pripustiť existenciu priameho vnútroštátneho orgánu obmedzená na zru a neoddeliteľného vzťahu medzi daňou šenie výhody, ktorú požívali podniky, ktoré a pomocou, pričom existenciu takéhoto boli jej príjemcami vďaka spornému daňo vzťahu nemožno pripustiť ani približne. vému zvýhodneniu, a to so spätnou účinno sťou. Je na tomto orgáne, aby rozhodol o spôsobe dosiahnutia tohto výsledku.
47. Na účel uplatnenia článku 88 ods. 3 poslednej vety ES vyplývajú z predchádzajúcich úvah tieto závery: 49. Ďalej uvedené úvahy sú možno zbytočné.
a) ak treba pripustiť existenciu vzájom ného vzťahu medzi daňou a pomocou, 50. Povaha použitého mechanizmu pomoci ktorá sa financuje prostredníctvom tejto nemení nič na povinnosti členských štátov dane, zákaz vykonania sa vzťahuje aj na oznámiť Komisii spolu s pomocou aj dane pomoc, aj na daň, prostredníctvom alebo poplatky, ktoré sa tejto pomoci týkajú, ktorej sa pomoc financuje; vo všetkých prípadoch, v ktorých môže ísť o štátnu pomoc uskutočnenú prostredníc tvom uplatnenia daní alebo poplatkov alebo v súvislosti s nimi. Samotná daň môže byť totiž nezlučiteľná s právom Spoločenstva, a tak spôsobiť protiprávnosť pomoci, ktorej sa týka. Aj keď k tomuto v tomto prípade b) ak naopak takýto vzťah medzi daňou nedochádza, ako vyplýva z doposiaľ uvede a pomocou neexistuje, zákaz vykonania ného, opatrenie pomoci sa musí stále posu sa vzťahuje iba na pomoc. dzovať so zreteľom na daňovú úpravu, ktorej
I - 100
STREEKGEWEST
sa týka. Oznamovacia povinnosť, ako 53. Vo viacerých rozsudkoch použil Súdny
nedávno potvrdil Súdny dvor v bode 50 dvor ustálenú úvahu, že je úlohou vnútro rozsudku Van Calster a i., má preto široký štátnych sudcov dohliadať nad dodržiavaním rozsah. práv osôb, ak dôjde zo strany vnútroštátnych orgánov k prípadnému nedodržaniu zákazu vykonať pomoc, ktorý je stanovený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES s priamym účinkom, a že keď títo vnútroštátni sudcovia zistia takéto nedodržanie, musia z neho vyvodiť všetky dôsledky, v súlade s ich vnútroštátnym právom, pokiaľ ide 2) Okruh osôb oprávnených podať žalobu o platnosť úkonov, ktorými sa vykonali sporné pomoci, ako aj pokiaľ ide o vrátenie finančnej pomoci.
51. Článok 88 ods. 3 posledná veta ES má priamy účinok 14. Z toho vyplýva, že opráv nené osoby sa môžu odvolať na toto ustanovenie a že vnútroštátny sudca ho musí uplatniť — ak je to potrebné — z úradnej povinnosti 15.
54. Z toho vyplýva, že ak je určenie okruhu osôb, oprávnených dovolávať sa článku 88 ods. 3 poslednej vety ES ponechané v prvom rade na vnútroštátne právo, rozsah tohto 52. Je však na vnútroštátnom právnom okruhu je určený tiež dôsledkami, ktoré poriadku každého členského štátu, aby určil z práva Spoločenstva vyplývajú pri porušení príslušný súd a procesné pravidlá, ktoré sa ustanovenia tohto článku. majú uplatniť na zabezpečenie ochrany záujmov, ktoré môžu osobe vyplývať z priameho účinku práva Spoločenstva, pričom tieto pravidlá nemôžu byť menej priaznivé ako tie, ktoré sú stanovené pre obdobné vnútroštátne žaloby a ktoré v žiadnom prípade nemôžu prakticky zne možniť výkon práv, ktoré má vnútroštátny súd ochraňovať 16 . 55. Preto je aj pri určení okruhu osôb oprávnených podať žalobu potrebné určiť, 14 — Rozsudky z 15. júla 1964, Costa, 6/64, Zb. s. 1127; z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, a mnohí či sa dôsledky porušenia ustanovenia článku ďalšie nasledujúce. 88 ods. 3 poslednej vety ES vzťahujú aj na 15 — Rozsudky z 5. februára 1963, Van Gend & Loos, 26/62, Zb. s. 1, a z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629. 16 — Ustálená judikaturauž od rozsudku zo 16. decembra 1976, Rcwe, 33/76, Zb. s. 1989, a Comet, 45/76, Zb. s. 2043, ktorá bola nedávno potvrdená v rozsudku z 10. apríla 2003, 17 — Z nedávneho obdobia este Enrìrisorsc a i., už citovaný Steffensen, C-276/01, Zb. s. I-3735, bod 60 a nasl. v poznámke pod čiarou 10.
I - 101
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
daň, prostredníctvom ktorej sa financuje 58. Aby bol zabezpečený effet utile článku 88 sporná pomoc. ods. 3 poslednej vety ES a záujmy subjektov, ktoré chráni, nemôže byť porušenie tohto ustanovenia následne konvalidované rozhod nutím Komisie, ktorá vyhlási, že pomoc je aj tak zlučiteľná so spoločným trhom 2 0 .
3) Dôsledky neskoršieho rozhodnutia Komi sie
B — Vec C-174/02
56. Súdny dvor vo svojej judikatúre vždy rozlišoval medzi rozdielnymi a striedavo sa dopĺňajúcimi úlohami Komisie 59. Konanie vo veci samej sa týka pred a vnútroštátnych súdov pri dohliadaní nad časného uplatňovania oslobodení od všeo dodržiavaním povinností, ktoré členským becnej regulačnej dane za odpady, ktorej štátom vyplývajú z článkov 87 ES a 88 ES 18. výnos je príjmom štátneho rozpočtu. V tomto prípade neexistuje žiadny priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a osobitným určením na opatrenie pomoci. Na otázky, ktoré položil vnútroštátny sudca, treba odpovedať v tejto súvislosti.
57. Zatiaľ čo do právomoci Komisie patrí zabezpečiť, či je navrhovaná pomoc zluči teľná so spoločným trhom, zásah vnútroštát neho súdu je založený na priamom účinku článku 88 ods. 3 poslednej vete ES. Toto 60. Prvou otázkou, ktorou sa v podstate ustanovenie je kľúčom systému kontroly, sudca pýta, ktoré osoby sa môžu odvolávať ktorému podliehajú vnútroštátne schémy na článok 88 ods. 3 poslednú vetu ES, som sa 19 pomoci a jeho porušenie spôsobuje proti zaoberal v predchádzajúcich bodoch 51 až právnosť predčasnej pomoci, ktorej sa týka 55. S ohľadom na osobitné okolnosti tejto a je dôvodom povinnosti zrušiť ju ex tunc. veci vyžaduje potreba zabezpečiť priamy účinok článku 88 ods. 3 poslednej vety ES prinajmenšom, aby sa na toto ustanovenie 18 — Pozri okrem iného rozsudky zo 14. februára 1990, Francúz sko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, a FNCE, už citovaný v poznámke pod čiarou 7. 19 — Pozri okrem iného rozsudky z 9. októbra 1984, Heineken, 20 — Pozri tiež rozsudok FNCE, už citovaný v poznámke pod 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, a z 22. júna 2000, Francúzsko/ čiarou 7, ktorý bol nedávno potvrdený rozsudkom Van Komisia, C-332/98, Zb. s I-4833. Calster a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 63.
I - 102
STREEKGEWEST
m o h l i odvolať dotknuté osoby 64. Streekgewest tvrdí, že podľa neho oso v zmysle článku 88 ods. 2 ES. Ide o osoby, bitné oslobodenie od všeobecnej platobnej podniky a združenia, ktorých záujmy sú povinnosti spôsobuje samo o sebe priamy priznaním pomoci poškodené. Tým nie je a neoddeliteľný vzťah medzi daňou dotknutá možnosť stanoviť vo vnútroštát a pomocou tak, že sa medzi nimi vytvára nom práve väčší okruh dotknutých osôb. úplná vzájomná závislosť. Z toho by vyplý valo, že predčasné a protiprávne uplatňova nie oslobodení malo dosah aj na uloženie povinnosti platiť daň za odpady v celom rozsahu počas obdobia, ktoré je predmetom preskúmania.
61. Tam, kde treba pripustiť existenciu vzájomného vzťahu medzi daňou za odpady a príslušnými oslobodeniami, v dôsledku čoho sa zákaz uvedený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES vzťahuje okrem oslobodení ako opatrení pomoci aj na jej zaplatenie — 65. Komisia sa domnieva, že v každom pričom má ísť o vzťah, ktorý podľa môjho prípade existuje vzájomný vzťah medzi názoru v tomto prípade zjavne neexistuje — daňou za odpady a oslobodením od tejto by sa v každom prípade mali považovať za dane, ak zavedenie oslobodenia podnietilo dotknuté osoby podľa článku 88 ods. 2 ES aj holandského zákonodarcu zvýšiť daň z 28,50 daňovníci. NLG na 29,20 NLG za každých 1000 kg odpadov. V tejto súvislosti používa pojem „spojené nádoby". Podľa jej názoru by z toho mohlo vyplývať, že predčasné uplatňovanie oslobodenia spôsobilo protiprávnosť uplat ňovania dane za odpady v rozsahu zvýšenia dane o 0,70 NLG.
62. Druhou otázkou sa vnútroštátny sudca pýta, či sa vo veci samej vzťahuje zákaz stanovený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES aj na všeobecnú daňovú úpravu, v ktorej osobitné oslobodenia predstavujú výnimky.
66. Holandská vláda popiera existenciu ak ejkoľvek vzájomného vzťahu medzi povinnos ťou platiť a príslušnými oslobodeniami, a to ako vo všeobecnosti, tak aj zvlášť medzi týmito oslobodeniami a zvýšením dane o 0,70 NLG. Z toho vyvodzuje, že predčasné 63. V tejto otázke sa stanoviská Streekge- uplatňovanie nemôže mať žiaden vplyv na west, Komisie a holandskej vlády veľmi zákonnosť uloženia povinnosti platiť nezhodujú. v príslušnom období.
I -103
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
67. V bodoch 43 až 46 som už vysvetlil, platobných povinností to znamená, že musia prečo medzi všeobecnou daňou a osobitnými byť oznámené aj príslušné dane. Dôvodom oslobodeniami od tejto dane nemožno pred- tejto povinnosti je skutočnosť, že Komisia pokladať existenciu priameho musí mať na účel posúdenia, či ide a neoddeliteľného vzťahu, ktorý by medzi o zakázanú štátnu pomoc, možnosť zohľad nimi spôsoboval úplnú vzájomnú závislosť. niť všetky podstatné skutkové a právne okolnosti
68. Je pravda, že existencia všeobecnej pla tobnej povinnosti, akou je daň za odpady, je logickým predpokladom možnosti stanoviť osobitné oslobodenia od tejto dane, ktoré sa 70. Oznamovacia povinnosť nebráni člen dajú kvalifikovať ako pomoc. To však nič ským štátom, aby uplatňovali príslušnú nemení na skutočnosti, že nemožno tvrdiť, že všeobecnú platobnú povinnosť, pokiaľ do existuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi znenia právnej úpravy uvedú výslovnú výnosom dane a „financovaním" oslobodení výhradu týkajúcu sa uplatňovania oslobode vďaka nemu. Takýto vzťah neexistuje ani nia do času, kým Komisia rozhodne vo veci. medzi zvýšením dane o 0,70 NLG Ustanovenie článku 88 ods. 3 poslednej vety a financovaním straty príjmov štátneho roz ES nemôže brániť právomoci členských počtu z dôvodu oslobodení — účel, ktorý už vykonať všeobecné daňové právne predpisy. na základe svojej definície nie je štátnou Tieto totiž na základe svojej definície pomocou. Potreba prípadného vyrovnania nemôžu byť opatreniami pomoci. strát príjmov spôsobených osobitnými oslo bodeniami od všeobecnej dane a rozsah, v akom sa má vykonať, sú otázky, ktoré patria do diskrečnej právomoci príslušného vnú troštátneho daňového zákonodarcu. Ak tento zákonodarca považuje také vyrovnanie za vhodné, má úplnú voľnosť vykonať ho zvýšením sumy dane na všeobecnej úrovni pre všetkých daňovníkov.
71. Pokiaľ však členský štát zavedie všeo becnú daňovú úpravu bez toho, aby výslovne upravil výhradu týkajúcu sa stanoveného oslobodenia, je uplatňovanie takýchto oslo bodení porušením ustanovenia „standstill" v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES. Takáto 69. V bode 50 som už vysvetlil, že oznamo protiprávnosť musí byť konvalidovaná so vacia povinnosť podľa článku 88 ods. 3 ES sa spätnou účinnosťou a to tak, aby dosiahnutý vzťahuje na pomoc a na spôsoby jej financo výsledok zodpovedal situácii, ktorá by exis vania. Pre pomoci, ktoré spočívajú tovala, ak by sa všeobecná platobná povin v osobitných oslobodeniach od všeobecných nosť zaviedla bez takýchto oslobodení.
I - 104
STREEKGEWEST
72. Náprava sa teda musí týkať oslobodenia, — členské štáty môžu uplatňovať túto a nie samotnej dane. Vo svojich písomných všeobecnú daň alebo poplatok, pokiaľ pripomienkach Komisia upozornila na pro uvedú priamo do znenia právnej úpravy blémy spojené so skutočnosťou, že zásada výslovnú výhradu týkajúcu sa uplatňo právnej istoty, ktorá je taká dôležitá vania oslobodení, ktoré sú v nej stano v daňovej právnej úprave, môže vo vnútro vené do času, kým Komisia rozhodne vo štátnom právnom poriadku brániť zavedeniu veci; daní a iných poplatkov so spätnou účinnos ťou. Na tento účel opísala niekoľko možných riešení, medzi nimi napríklad takzvané „obrátené" riešenie, ktoré uplatňuje zníženie sumy všeobecnej dane až na úroveň oslobo denia. — ak sa oslobodenie od všeobecnej dane alebo poplatku uplatňuje predtým, ako Komisia rozhodne o zlučiteľnosti so spoločným trhom, ide o porušenie usta novenia článku 88 ods. 3 poslednej vety ES;
73. Chcel by som v tejto veci upresniť, že v právnom poriadku Spoločenstva spôsobuje porušenie ustanovenia článku 88 ods. 3 poslednej vety ES nepodmienenú povinnosť členského štátu ex tunc zosúladiť toto — takéto porušenie musí byť konvalido- porušenie s právom. Určenie spôsobov, ktoré vané so spätnou účinnosťou, a to tak, musia viesť k tomuto výsledku, je úlohou aby dosiahnutý výsledok zodpovedal vnútroštátneho sudcu. situácii, ktorá by existovala, ak by sa všeobecná daň zaviedla bez takýchto oslobodení;
74. P r e d c h á d z a j ú c e úvahy vedú k nasledujúcim pripomienkam: — je na vnútroštátnom sudcovi, aby určil spôsoby, ktoré musia viesť k tomuto výsledku.
— pomoc spočívajúca v osobitných oslo bodeniach od všeobecných daní alebo 75. Pre prípad, ak sa dotknutá všeobecná poplatkov musí byť oznámená spolu so daň môže začať uplatňovať predtým, ako všeobecnou daňou alebo poplatkom, Komisia rozhodne o súčasne zavádzanom ktorých je súčasťou; oslobodení, sa vnútroštátny sudca pýta, či sa
I -105
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-174/02 A C-175/02
za predpokladu, že existuje vzťah medzi — 77. Štvrtá otázka sa týka dôsledkov neskor nepatrným — zvýšením všeobecnej dane šieho rozhodnutia o schválení. Odpoveď na (rovnajúcim sa 0,70 NLG) a osobitnými túto otázku už bola uvedená v bodoch 56 až oslobodeniami od tejto dane, zavedenie 58 vyššie: neskoršie rozhodnutie Komisie tohto zvýšenia musí považovať za vykonáva vyhlasujúce oznámenú pomoc za zlučiteľnú nie opatrenia pomoci, ktoré je predmetom so spoločným trhom nespôsobuje následnú skúmania (alebo jeho začiatok). konvalidáciu protiprávnosti vykonania pomoci v rozpore s článkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES.
76. Z toho, čo som uviedol v bodoch 43 až 47 vyššie vyplýva, že na túto otázku treba odpovedať záporne: 78. Piata a šiesta otázka vychádzajú z predpokladu, že zákaz vykonania stanovený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES sa vzťahuje aj na všeobecnú daň. Keďže z navrhnutej odpovede na druhú a tretiu — medzi všeobecnou daňou otázku vyplýva, že tento predpoklad nie je a financovaním osobitných oslobodení, správny, majú tieto otázky teoretickú ktoré sú stanovené zároveň s touto povahu, a teda nie je potrebné na ne daňou nie je možné zistiť existenciu odpovedať. priameho a neoddeliteľného vzťahu;
— ak je výnos všeobecnej dane príjmom štátneho rozpočtu, je na vnútroštátnom zákonodarcovi, aby určil, či a prípadne C — Vec C-175/02 ako vyrovnať daňové príjmy stratené v dôsledku oslobodení.
79. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny sudca v podstate pýta, či sa zákaz uvedený Vzhľadom na to, že neexistuje priamy v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES vzťahuje a neoddeliteľný vzťah medzi — nepatrným okrem opatrení pomoci aj na zavedenie dane, — zvýšením všeobecnej dane ktorej výnos je čiastočne určený na financo a oslobodeniami od tejto dane, nemožno vanie samotnej pomoci. V prípade, ak považovať zavedenie zvýšenia za vykonávanie odpoveď na túto otázku závisí od významu opatrenia pomoci (alebo jeho začiatok). vzťahu medzi daňou určenou na financova-
I -106
STREEKGEWEST
nie pomoci a opatrením pomoci alebo od c) rozsah, v akom je v zmysle prísluš iných okolností, pýta sa tento sudca, ktoré ných ustanovení záväzný vzťah okolnosti sú na tieto účely rozhodujúce. medzi výnosom dane a jeho osobit ným určením na pomoc;
80. Odpoveď na túto otázku je možné vyvodiť z toho, čo som uviedol v bodoch 32 d) rozsah a spôsob, v akom má kom až 48 vyššie: binácia dane a pomoci vplyv na hospodársku súťaž v príslušnom priemyselnom (pod-) odvetví alebo oblasti.
— pokiaľ existuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a pomocou, na ktorej financovanie je určený výnos dane, zákaz vykonania stanovený 81. Úlohou vnútroštátneho sudcu je na v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES sa základe právnych a skutkových okolností vzťahuje aj na pomoc, aj na daň; veci samej zistiť, či vzhľadom na uvedené kritériá, ktoré sú ukazovateľmi, môže existo vať priamy a neoddeliteľný vzťah, na základe ktorého sa ustanovenie článku 88 ods. 3 poslednej vety ES vzťahuje nielen na pomoc, ale aj na daň, prostredníctvom ktorej je pomoc financovaná. — ukazovateľmi existencie priameho a neoddeliteľného vzťahu medzi daňou a pomocou sú nasledujúce kritériá:
82. Naviac ešte pripomínam, že na základe skutkových a právnych okolností veci samej nie je možné skutočne zistiť existenciu a) rozsah, v akom je pomoc, o ktorú priameho a neoddeliteľného vzťahu, keďže: ide, financovaná z výnosu dane, a preto od nej závislá;
— daň, ktorou sa financuje pomoc, ozna čovaná ako daň z nadbytku hnojív, má b) rozsah, v akom je výnos dane regulačný dosah, pretože smeruje osobitne určený na pomoc; okrem iného k obmedzeniu nadproduk-
I - 107
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-174/02 A C-175/02
cie hnojív činnosťou daňovníkov. Z toho dotknuté osoby môžu podať žalobu vo vyplýva, že existencia záväzného vzťahu vzťahu k celej sume dane, alebo len pokiaľ medzi daňou a opatreniami, ktoré sú ide o tú časť, ktorá je určená na pomoc za financované z jej výnosu, nie je taká obdobie, v ktorom bola predčasne uplatňo zrejmá. Tieto opatrenia by totiž museli vaná. byť financované daňou, ktorej výnos bude s najväčšou pravdepodobnosťou klesajúci 21;
84. Aj odpoveď na túto otázku možno vyvodiť z úvah v bodoch 32 až 48. Keď sa totiž dá zo skutkových a právnych okolností vyvodiť existencia priameho a neoddeliteľného vzťahu medzi daňou — je nepochybné, že výnos dane sa používa a opatrením pomoci, z tohto vzájomného na rôzne opatrenia, pričom iba jedným vzťahu vyplýva, že protiprávnosť vykonávania z nich je pomoc pri preprave hnojív; pomoci musí spôsobiť protiprávnosť dane v celom rozsahu. Z toho tiež vyplýva, že za predpokladu, že sa zistí existencia takéhoto vzťahu medzi daňou a pomocou, môžu dotknuté osoby namietať pred súdom výšku dane v celom rozsahu.
— rozdelenie výnosu dane na rôzne účely, medzi ktorými je aj dotknuté opatrenie pomoci, je ponechané na voľnú úvahu príslušných správnych orgánov. 85. Z odpovede navrhnutej na prvú otázku však vyplýva, že za okolností, keď je výnos iba čiastočne určený na financovanie pomoci a takéto určenie závisí od následného posú denia príslušného správneho orgánu, je ťažké predpokladať, že skutočne existuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a pomocou. 83. Druhá otázka sa týka situácie — pred pokladanej, ale podľa môjho názoru neprí pustnej — v ktorej sa zákaz uvedený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES vzťahuje nielen na opatrenie pomoci, ale aj na daň. Priamy účinok tohto ustanovenia spôsobuje, že 86. Z odpovede na druhú otázku navrhnutej daňovníci môžu daň napadnúť súdnou v bode 84 potom vyplýva, že nenastali cestou. Vnútroštátny súd kladie otázku, či okolnosti opísané v tretej otázke — teda zákaz vykonania jednej časti dane. Ak totiž existuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a pomocou, daň nemožno vykonať, 21 — Ak daň dosiahne želaný účinok, produkcia hnojív sa zníži a s ňou aj výnos tejto dane. a to ani čiastočne.
I - 108
STREEKGEWEST
V - Návrh
87. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Hoge Raad takto.
Vo veci C-174/02
Otázka 1.
— Potreba zabezpečiť priamy účinok článku 88 ods. 3 poslednej vety ES vyžaduje prinajmenšom, aby sa na toto ustanovenie mohli odvolávať dotknuté osoby v zmysle článku 88 ods. 2 ES.
— Ak je potrebné pripustiť, že medzi daňou za odpady a oslobodeniami z nej existuje taký vzájomný vzťah, že okrem oslobodení sa zákaz stanovený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES vzťahuje aj na daň, musia sa za dotknuté osoby v zmysle článku 88 ods. 2 ES považovať aj daňovníci tejto dane.
Otázka 2.
— Pomoc spočívajúca v osobitných oslobodeniach od všeobecných daní alebo poplatkov musí byť oznámená spolu so všeobecnou daňou alebo poplatkom, ktorých je súčasťou.
I- 109
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
— Členské štáty môžu po predchádzajúcom oznámení uplatňovať všeobecnú daň alebo poplatok, pokiaľ do znenia právne) úpravy uviedli výslovnú výhradu týkajúcu sa uplatňovania oslobodení stanovených touto právnou úpravou do času, kým Komisia rozhodne vo veci.
— Ak sa oslobodenia od všeobecnej dane alebo poplatku uplatňujú ešte predtým, ako Komisia vyhlási ich zlučitel'hosť so spoločným trhom, ide o porušenie článku 88 ods. 3 poslednej vety ES.
— Takéto porušenie, ktoré spočíva v predčasnom uplatňovaní oslobodení, musí byť konvalidované so spätnou účinnosťou, a to tak, aby dosiahnutý výsledok zodpovedal situácii, ktorá by existovala, ak by sa všeobecná daň zaviedla bez takýchto oslobodení.
— Je na vnútroštátnom sudcovi, aby určil spôsoby, ktoré musia viesť k takémuto výsledku.
Otázka 3.
— Nie je možné zistiť existenciu priameho a neoddeliteľného vzťahu medzi všeobecnou daňou a financovaním osobitných oslobodení, ktoré sú s ňou spojené.
I - 110
STREEKGEWEST
— Ak je výnos všeobecnej dane príjmom štátneho rozpočtu, je na vnútroštátnom zákonodarcovi, aby určil, či a prípadne ako vyrovnať daňové príjmy, stratené z dôvodu týchto oslobodení.
— Keďže neexistuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi — nepatrným — zvýšením všeobecnej dane a oslobodeniami od tohto dane, zavedenie zvýšenia nemožno považovať za vykonávanie opatrenia pomoci (alebo jeho začiatok).
Otázka 4.
— Neskoršie rozhodnutie Komisie vyhlasujúce oznámenú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom nespôsobuje konvalidáciu protiprávneho vykonávania tejto pomoci v rozpore s článkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES.
Otázky 5. a 6.
— Vzhľadom na odpovede na otázky 2. a 3., majú tieto otázky teoretickú povahu, a preto nie je potrebné na ne odpovedať.
I- 111
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-174/02 A C-175/02
Vo veci C-175/02
„Otázka 1.
— Ak existuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a pomocou, na ktorej financovanie je určený výnos dane, vzťahuje sa zákaz vykonávania stanovený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES aj na pomoc, aj na daň.
— Ukazovateľmi existencie priameho a neoddeliteľného vzťahu medzi daňou a pomocou sú nasledujúce kritériá:
a) rozsah, v akom je pomoc, o ktorú ide, financovaná z výnosu dane, a preto na nej závislá;
b) rozsah, v akom je výnos dane osobitne určený na pomoc;
c) rozsah, v akom je v zmysle príslušných ustanovení nevyhnutný vzťah medzi výnosom dane a jeho osobitným určením na pomoc;
I - 112
STREEKGEWEST
d) rozsah a spôsob, v akom má kombinácia dane a pomoci vplyv na hospodársku súťaž v príslušnom priemyselnom (pod-) odvetví alebo oblasti.
— Úlohou vnútroštátneho sudcu je na základe týchto kritérií určiť, či existuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a pomocou, ktorá je ňou financovaná.
Otázka 2.
— Ak vzhľadom na kritériá uvedené v odpovedi na otázku 1. treba pripustiť existenciu priameho a neoddeliteľného vzťahu medzi daňou a pomocou, ktorá je financovaná prostredníctvom tejto dane, dotknuté osoby môžu súdnou cestou napadnúť sumu dane v celom rozsahu.
Otázka 3.
— Z odpovede navrhnutej na otázku 2. vyplýva, že nenastali okolnosti uvedené v tejto otázke. Ak neexistuje priamy a neoddeliteľný vzťah medzi daňou a pomocou, nevzťahuje sa zákaz vykonania uvedený v článku 88 ods. 3 poslednej vete ES na daň. Ak takýto vzťah existuje, daň nemožno vykonať — ani čiastočne."
I- 113