C-184/02
ECLI:EU:C:2004:194
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0184
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL z 30. marca 2004 1
Obsah
I — Úvod I - 7795 II — Právny rámec I - 7795 III — Prípustnosť I - 7797 A — Vec C-184/02 I - 7797 B — Vec C-223/02 I - 7800 IV — Dôvodnosť I - 7802 A — O právomoci Spoločenstva I - 7802 1. Žalobné dôvody týkajúce sa cieľov, ktoré smernica sleduje, zneužitia diskrečnej právomoci a právneho základu I - 7802 a) O cieľoch, ktoré smernica sleduje (tretí žalobný dôvod vo veci C-184/02) I - 7802 i) Prípustnosť I - 7802 ii) Dôvodnosť I - 7803 b) O otázke zneužitia diskrečnej právomoci a zákonnosti použitých právnych základov (prvý žalobný dôvod vo veci C-223/02) I - 7803 i) Článok 137 ods. 2 ES I - 7805 ii) Článok 71 ES I - 7807 iii) Použitie nepodstatného právneho základu I - 7808 2. Ustanovenia týkajúce sa malých a stredných podnikov (štvrtý žalobný dôvod vo veci C-223/02) I - 7809 a) Článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá veta ES I - 7809 b) Článok 157 ods. 1 ES I - 7811 3. Návrh I - 7812
1 — Jazyk prednesú: nemčina.
I - 7793
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
B — O základnom práve na slobodný výkon povolania (prvý žalobný dôvod vo veci C-184/02 a tretí žalobný dôvod vo veci C-223/02) a zásade proporcionality (druhý žalobný dôvod vo veci C-223/02) I - 7812
1. Predbežné poznámky I - 7813
a) Samostatné alebo spoločné preskúmanie? I - 7813
b) O základnom práve na slobodný výkon povolania I - 7814
c) Dôkazné bremeno a jeho umiestnenie I - 7814
2. Podmienky zákonnosti zásahu do základného práva I - 7815
a) O proporcionalite vo všeobecnosti I - 7815
b) O základnom práve na slobodný výkon povolania osobitne I - 7815
c) O proporcionalite zásahu I - 7817
i) Cieľ smernice I - 7817
ii) Vhodnosť I - 7818
iii) Nevyhnutnosť I - 7818
iv) Primeranosť I - 7819
3. Návrh I - 7821
C — O všeobecnej zásade rovnosti (druhý žalobný dôvod vo veci C-184/02) I - 7821
1. O všeobecnej zásade rovnosti I - 7821
2. O článku 74 ES I - 7824
D — O povinnosti odôvodnenia (štvrtý žalobný dôvod vo veci C-184/02 a piaty
žalobný dôvod vo veci C-223/02) I - 7825
V — O trovách I - 7827
VI — Návrh I - 7828 I - 7794
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
I - Úvod organizácie pracovného času. 4Táto smer nica medzi iným upravuje denný a týždenný odpočinok, prestávky, maximálny týždenný pracovný čas, ročnú dovolenku a dĺžku nočnej práce, hoci niektoré oblasti, ako 1. Tieto dve veci sa týkajú žaloby podanej napríklad cestná doprava, boli z pôsobnosti Španielskym kráľovstvom a žaloby podanej smernice vyčlenené. Pôsobnosť smernice Fínskou republikou o úplnú a čiastočnú bola rozšírená medzi iným na cestnú neplatnosť smernice Európskeho parlamentu dopravu smernicou 2000/34/ES Európskeho a Rady z 11. marca 2002 o organizácii parlamentu a Rady z 22. júna 2000, ktorou sa pracovnej doby osôb vykonávajúcich mení a dopĺňa smernica Rady 93/104/ES mobilné činnosti v cestnej doprave (ďalej o niektorých aspektoch organizácie pracov len „smernice"). 2 V týchto veciach musí ného času a ktorá sa vzťahuje na sektory Súdny dvor okrem viacerých žalobných a činnosti vylúčené z uvedenej smernice. 5 dôvodov posúdiť niekoľko otázok — pričom Ustanovenia o dennom odpočinku, prestáv niektoré z nich sú svojou povahou nové — kach, týždennom odpočinku a dĺžke nočnej ktoré súvisia s prípustnosťou oboch žalôb. práce sa naďalej neuplatňovali na „mobilných pracovníkov".
II — Právny rámec 4. Smernica 2002/15 zasa dopĺňa už uve denú právnu úpravu a obsahuje ustanovenia o maximálnom týždennom pracovnom čase, prestávkach a odpočinku a nočnej práci.
2. Rámec týchto dvoch vecí tvorí predovšet kým nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 o zosúlaďovaní niektorých právnych pred pisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy3,upravujúce najmä čas jazdy 5. Článok 1, ktorý upravuje cieľ smernice, a čas odpočinku zamestnaných a iných stanovuje: vodičov.
3. Rovnako je potrebné poukázať na smer „Účelom tejto smernice je stanoviť mini nicu Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch málne požiadavky vo vzťahu k organizácii
2 - Ú. v. ES L 80. s. 35. 4 - Ú v. ES L 307, s. 18. 3 - Ú. v. ES L 370. s. 1. 5 - Ú. v. ES L 195. s. 41.
I - 7795
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
pracovného času, aby sa zlepšilo zdravie neoficiálny preklad].V každom členskom a bezpečnosť osôb vykonávajúcich mobilné štáte sa musia zohľadniť okolnosti, ktoré sa činnosti v cestnej doprave, zvýšila bezpeč týkajú štruktúry dopravného podnikania nosť na cestách a zosúladili podmienky a pracovných podmienok v cestnej doprave. hospodárskej súťaže." Na základe tejto správy Komisia predloží návrh, ktorého cieľom môže byť prípadne buď:
6. Článok 2, ktorý upravuje rozsah pôsob nosti smernice, v odseku 1 stanovuje: — stanovenie podmienok pre zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice z hľadiska samostatne zárobkovo čin ných vodičov, ktorí nevykonávajú dopravné činnosti v iných členských „Táto smernica sa vzťahuje na mobilných štátoch a ktorí z objektívnych príčin pracovníkov zamestnaných podnikmi zalo podliehajú miestnym obmedzeniam, ženými v členskom štáte podieľajúcom sa na ako je napríklad periférna poloha, veľké činnostiach cestnej dopravy, na ktoré sa vnútroštátne vzdialenosti a najmä pro vzťahuje nariadenie (EHS) č. 3820/85 alebo stredie hospodárskej súťaže, alebo v opačnom prípade dohoda AETR.
— nezahmutie samostatne zárobkovo čin Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia ných vodičov do rozsahu platnosti tejto nasledovného pododseku, táto smernica sa smernice." bude uplatňovať na samostatne zárobkovo činných vodičov od 23. marca 2009.
7. Článok 3 definuje všetky pojmy, ktoré sa používajú v smernici. Článok 3 písm. a) Najneskôr dva roky pred týmto dátumom, uvádza právnu definíciu „pracovného času". Komisia predloží Európskemu parlamentu Článok 3 písm. a) ods, 2 stanovuje: a Rade správu. Táto správa bude analyzovať dôsledky vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k bezpečnosti na cestách, pod mienky súťaže, štruktúru profesie ako aj sociálne aspekty [podmienkam súťaže, štruk „v prípade samostatne zárobkovo činných túre profesie, ako aj sociálnym aspektom — vodičov, rovnaká definícia platí na čas od
I - 7796
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
začiatku do konca práce, počas ktorého vyprodukovaného zisku a ktorá môže slo samostatne zárobkovo činný vodič je na bodne, individuálne alebo prostredníctvom svojom pracovisku k dispozícii pre zákazníka spolupráce s inými samostatne zárobkovo a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti činnými vodičmi mať obchodné vzťahy okrem všeobecnej administratívnej práce, s niekoľkými zákazníkmi. ktorá nie je priamo spojená s práve pre biehajúcou dopravnou činnosťou.
Na účely tejto smernice tí vodiči, ktorí nespĺňajú tieto kritériá, podliehajú tým istým povinnostiam a výhodám vyplývajúcim Doby odpočinku uvedené v článku 5, doby z tých práv, ktoré platia pre mobilných odpočinku uvedené v článku 6 bez toho, aby pracovníkov podľa tejto smernice." boli dotknuté právne predpisy členských štátov alebo dohody medzi sociálnymi part nermi, podľa ktorých môžu byť takéto doby kompenzované alebo obmedzované, časy pohotovosti uvedené v písmene b) tohto článku, sa nepočítajú do pracovného času. "
III — Prípustnosť
8. Článok 3 písm. e) definuje „samostatne A - Vec C-184/02 zárobkového vodiča" takto:
9. V konaní začatom na návrh Španielska, napáda Rada a Parlament prípustnosť žaloby z dôvodu, že pôvodný návrh uvádza ako „každá osoba, ktorej hlavným zamestnaním žalovaného len Radu. Španielsko požiadalo je preprava osôb alebo tovaru po ceste pri až listom s názvom „fe de anatas", aby bola prenájme alebo za úhradu v zmysle právnych prvá strana návrhu zmenená a Parlament bol predpisov spoločenstva na základe licencie doplnený ako žalovaný. spoločenstva alebo akéhokoľvek profesionál neho oprávnenia na vykonávanie vyššie uvedenej dopravy, ktorá má právo pracovať pre seba a ktorá nie je viazaná na zamestná vateľa pracovnou zmluvou alebo iným typom pracovného hierarchického vzťahu, ktorá 10. Predovšetkým, Španielsko správne tvrdí, môže voľne organizovať relevantné pracovné že napadnutá právna úprava bola činnosti, ktorej príjem závisí priamo od v pôvodnom návrhu opísaná ako akt Parla-
I - 7797
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
mentu a Rady. Toto tvrdenie sa však týka 14. Predovšetkým je potrebné preskúmať, či opisu predmetu konania, teda obsahu návrhu tu ide o obyčajnú opravu alebo „corrigen v zmysle požiadaviek článku 38 ods. 1 písm. dum", akou je napríklad oprava pravopisnej c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora chyby. Takáto oprava by zahŕňala napríklad (ďalej len „rokovací poriadok"). zmenu nesprávnych číselných údajov v napadnutom akte. Tento príklad chyby v súvislosti s predmetom konania môže byť doplnený inými príkladmi vo vzťahu k účastníkom konania. Označenie jedného účastníka konania ako „Európskej komisie" môže byť takto jednoducho nahradené 11. Je pravda, že táto požiadavka je sprevá správnym názvom „Komisia Európskych dzaná požiadavkou stanovenou v článku 38 spoločenstiev". Napriek tomu, že takéto ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku, podľa opravy presahujú opravu pravopisných chýb, ktorej musí návrh obsahovať „označenie sú absolútne prípustné. odporcu (žalovaného), proti ktorému návrh smeruje". Avšak toto ustanovenie sa nemôže vykladať v tomto zmysle, že je možné označiť len jedného žalovaného. Z článku 21 Pro tokolu o Štatúte Súdneho dvora, ktorý stanovuje, že návrh musí obsahovať „ozna čenie odporcu, resp. odporcov" totiž jasne vyplýva, že možno označiť viac ako len jedného žalovaného. 15. V tomto ohľade zastávajú Parlament a Rada názor, že v tomto prípade ide o opravu návrhu. Podľa ich tvrdení však článok 38 ods. 7 rokovacieho poriadku umožňuje opravu len v prípadoch, v ktorých návrh nespĺňa požiadavky uvedené 12. Rada a Parlament preto správne pou v článku 38 ods. 3 až 6. Na druhej strane však kazujú na to, že právna úprava, ktorú v tomto prípade návrh nie je v súlade Španielsko napáda, je aktom prijatým Parla s požiadavkami uvedenými v ods. 1. mentom a Radou na základe postupu spolu rozhodovania v zmysle článku 251 ES a že v tomto prípade musí návrh medzi iným obsahovať označenie týchto inštitúcií, ktoré akt prijali, ako žalovaných.
16. Parlament preto oprávnene tvrdí, že list sa týka doplnenia ďalšieho žalovaného. 13. Pôvodný návrh zjavne túto požiadavku Zmena, ku ktorej v tomto prípade došlo, je nerešpektuje. Je potrebné preskúmať, či list, preto viac ako len opravou. Ide o zmenu ktorý bol zaslaný Súdu, má byť považovaný pôvodného návrhu a nie o jednu z opráv, len za opravu či „corrigendum", alebo za list, ktoré uvádzajú odseky 3 až 6. Túto skutoč ktorý odstraňuje vadu návrhu. nosť Španielsko potvrdilo.
I - 7798
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
17. Klasifikácii listu ako „corrigendum"bráni rešpektované práva Parlamentu na obhajobu, aj skutočnosť, že list uvádza len zmenu umožňuje dospieť k istým záverom titulnej strany a zvyšok návrhu, predovšet v súvislosti s tým, ako by mal Súdny dvor kým návrh rozhodnutia, zostal nezmenený. ďalej postupovať, toto tvrdenie nie je odpo Oznámenie v úradnom vestníku tiež uvádza veďou na zásadnú otázku prípustnosti zmeny ako žalovaného len Radu. návrhu.
18. Podstatný však nie je názov listu žalobcu, 21. Ďalšie tvrdenie proti prípustnosti žaloby ale jeho obsah. V prípade, že by tomu tak podanej Španielskom vyplýva z existencie nebolo, mohol by list právne klasifikovať ďalšieho ustanovenia týkajúceho sa opravy samotný žalobca. Za takých okolností by chýb. Článok 38 ods. 2 tretí pododsek bolo možné podávať zmeny návrhu „pod upravuje len možnosť odstránenia vád spo rúškom" opravy pravopisných chýb. čívajúcich v nesplnení náležitostí stanove ných v článku 38 ods. 2 prvom a druhom pododseku.
19. V prospech prípustnosti žaloby možno tvrdiť, že návrh sa musí vykladať s prihliadnutím na predmet konania. 22. Z celkového posúdenia možnosti opravy Z opisu predmetu konania uvedeného chýb, na ktoré výslovne poukazuje článok 38, v pôvodnom návrhu bolo zrejmé, že konanie je preto jasné, že výslovne sa počíta len sa týka aktu Parlamentu a Rady. Okrem toho s oďstránením vád vo vzťahu k náležitostiam tu nejde ani o zámenu jedného žalovaného za stanoveným v odsekoch 2 až 6. druhého, ani o prvú zmienku o žalovanom, ale len o označenie ďalšieho žalovaného. Okrem toho žalovaný je druhým autorom napadnutého aktu.
23. Na jednej strane z toho možno vyvodiť záver, že iné vady nemožno odstrániť. Na druhej strane však tiež možno zaujať stano visko, že ustanovenia o oprave chýb musia 20. Hoci tvrdenie Španielska, že návrh bol byť analogicky uplatnené na okolnosti, ktoré doručený aj Parlamentu, a tým pádom boli nie sú výslovne upravené.
I - 7799
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
24. Keďže zámerom a zamýšľaným účinkom žaloby z dôvodu, že návrh neobsahuje listu Španielskej vlády bolo doplnenie ďal náležitosti stanovené v článku 38 rokova šieho žalovaného, treba tiež na záver pre cieho poriadku, pokiaľ ide o predmet konania skúmať, či možno situáciu, ktorá tu nastala, a návrhy rozhodnutia. Uvádzajú, že Fínsko považovať za doplnenie návrhu. Článok 41 žiada zrušenie smernice len pokiaľ ide ods. 1 rokovacieho poriadku naozaj výslovne o samostatne zárobkovo činných vodičov dovoľuje doplnenia návrhov. No uplatnenie bez toho, aby presne uviedlo ustanovenia, tohto ustanovenia na okolnosti tejto veci je ktorých zrušenie navrhuje. vylúčené vzhľadom na to, že prípustnosť doplnení je podmienená tým, že pôvodné podanie je v súlade s minimálnymi požia davkami rokovacieho poriadku. Doplnenie podania preto musí byť jasne odlíšené od odstránenia vád. Okrem toho doplnenie sa má správne uvádzať v replike.
27. Je preto nutné preskúmať, či návrh v tomto smere spĺňa náležitosti stanovené v článku 38 rokovacieho poriadku alebo nie.
25. Zváženie všetkých relevantných skutoč ností však smeruje k záveru, že návrh, minimálne v jeho zmenenej verzii, je v súlade s požiadavkami stanovenými v rokovacom poriadku a že žaloba je 28. Pokiaľ ide o požiadavku jasnosti návrhu, prípustná. Komisia tvrdí, že žaloba je nejasná, pretože neuvádza, či majú byť zrušené len tie ustanovenia, ktoré sa výslovne týkajú samo statne zárobkovo činných vodičov, alebo aj niektoré iné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tieto osoby.
B — Vec C-223/02
29. Avšak ani v štatúte, ani v rokovacom poriadku nie je žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že ustanovenie, ktorého zruše nie sa navrhuje, musí byť výslovne uvedené v návrhu. Návrh tiež spĺňa požiadavku 26. V konaní začatom na návrh Fínska, jasnosti, ak predmet konania je alebo môže napádajú Parlament a Komisia prípustnosť byť upresnený iným spôsobom.
I - 7800
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
30. Návrh podaný Fínskom spĺňa túto neodlišuje od zrušenia výslovne špecifikova požiadavku, keďže predmet konania je pres ných článkov smernice. Aj takéto zrušenie je ne vymedzený, pretože návrh rozhodnutia sa vlastne zmenou smernice. týka jasne určenej časti pôsobnosti smernice, a síce „samostatne zárobkovo činných vodi čov".
34. Okrem toho vyhovenie návrhu Fínska nezasahuje do právomocí Parlamentu 31. Skutočnosť, že „samostatne zárobkovo a Rady. Tieto inštitúcie sú totiž ako autori činní vodiči" tvoria jasne určenú časť smer aktu, ktorého sa dotýka zrušenie, naďalej nice, je zjavná zo samotnej smernice, ktorá viazané povinnosťou vyplývajúcou z článku obsahuje osobitné ustanovenie vzťahujúce sa 233 ES „urobiť nevyhnutné opatrenia, aby na túto časť. Článok 2 ods. 1 druhý pododsek vyhoveli rozsudku Súdneho dvora". stanovuje, že smernica sa má uplatňovať na „samostatne zárobkovo činných vodičov od 23. marca 2009". Časť smernice, na ktorú sa odvoláva návrh rozhodnutia, je preto jasne identifikovateľná.
35. Nakoniec sa musí zamietnuť aj tvrdenie, že prijatie návrhu by znamenalo, že smernica by nikdy nenadobudla účinnosť vo vzťahu 32. Okrem toho sa musí zamietnuť tvrdenie k samostatne zárobkovo činným vodičom. Parlamentu a Komisie o tom, že návrh Rozsudok v konaní o neplatnosť smernice ponecháva Súdnemu dvoru, aby určil, ktoré má takýto účinok len v osobitnej situácii, keď ustanovenia majú byť zrušené. Súdny dvor sa predmet konania týka ustanovení, ktoré sa nie je povinný tak urobiť, ak vyhovie návrhu ešte neuplatňujú. Zrušujúce rozsudky majú v rozsahu návrhu rozhodnutia a zruší smer spravidla ešte radikálnejší dopad, ktorý nicu v rozsahu, ktorý je určený v návrhu spočíva v tom, že rušia právnu úpravu ex rozhodnutia. tunc.
33. Zmena smernice prostredníctvom jej čiastočného zrušenia Súdnym dvorom, ako 36. Žaloba podaná Fínskom je preto prí bolo uvedené vyššie, sa v podstate v ničom pustná.
I - 7801
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
IV — Dôvodnosť 39. Španielsko tvrdí, že smernica neupravuje čas jazdy vodičov, ale ich pracovný čas, okrem iného aj maximálny týždenný pra covný čas. Keďže nariadenie stanovuje prís nejšie pravidlá, okrem iného pokiaľ ide o prestávky a týždenný pracovný čas, smer A — O právomoci Spoločenstva nica nemôže prispieť k bezpečnosti na cestách. Okrem toho zásah vo vzťahu k úprave pracovného času nie je odôvodnený v súvislosti so samostatne zárobkovo čin nými vodičmi.
"37. Španielsko a Fínsko napádajú smernicu predovšetkým preto, že Spoločenstvo nemá právomoc prijímať také pravidlá, aké vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným vodičom stanovuje smernica.
i) Prípustnosť
1. Žalobné dôvody týkajúce sa cieľov, ktoré smernica sleduje, zneužitia diskrečnej právo moci a právneho základu. 40. Komisia ako vedľajší účastník konania, ktorý v konaní podporuje Radu a Parlament, poukazuje na problém prípustnosti tejto výhrady, ktorá bola predložená Španielskom. Komisia tvrdí, že Španielsko nenapáda ani jeden z oboch právnych základov, ale len a) O cieľoch, ktoré smernica sleduje (tretí kritizuje ciele sledované smernicou. Ak by žalobný dôvod vo veci C-184/02) smernica bola sociálnou právnou úpravou, ako to tvrdí Španielsko, bol by článok 137 ES dostatočným právnym základom. Keďže dotk nutá právna úprava si nevyžadovala iný postup jej prijatia, neexistuje žiadna procesná vada. 38. Španielsko zakladá svoje tvrdenie o právnej vade smernice na tom, že hoci smernica sleduje dvojaký cieľ, teda zdravie a bezpečnosť vodičov a zlepšenie bezpečnosti na cestách, tieto ciele nemožno dosiahnuť prostredníctvom smernice, pretože táto je výhradne sociálnou právnou normou, týka júcou sa životných a pracovných podmienok 41. Komisia správne tvrdí, že doplnenie vodičov. ďalšieho právneho základu by muselo byť
I - 7802
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
považované za nedostatok právneho základu, b) O otázke zneužitia diskrečnej právomoci na ktorom spočíva opatrenie Spoločenstva, a zákonnosti použitých právnych základov ktorý by nemal za následok nezákonnosť (prvý žalobný dôvod vo veci C-223/02) 6 konania, ktoré sa uplatní na prijatie aktu .
42. Tretí žalobný dôvod, o ktorý sa Španiel sko opiera, však môže byť na základe obsahu 44. Fínsko tvrdí, že ani jeden z daných dvoch predloženej výhrady vnímaný tak, že Špa právnych základov, teda ani článok 71 ES, ani nielsko v ňom tvrdí, že považuje právny článok 137 ods. 2 ES nie je dostatočným základ smernice za nesprávny vzhľadom na právnym základom smernice. Hoci opatre výlučne sociálny cieľ, ktorý smernica sleduje. nia, ktoré smerujú k bezpečnosti na cestách, môžu byť naozaj založené na článku 71 ES, smernica sleduje iný cieľ, a to ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku. Správ nym právnym základom na tento účel je článok 137 ES. Tento článok však neumož ňuje prijatie ustanovení vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám, ako je to v prípade smernice. Pravidlá ii) Dôvodnosť upravujúce pracovný čas samostatne zárob kovo činných vodičov, ktoré smernica obsa huje, preto nemajú žiaden právny základ.
43. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať vhodné preskúmať dôvodnosť tretieho žalobného dôvodu Španielska spolu so žalobným dôvo dom predloženým Fínskom týkajúcim sa zneužitia diskrečnej právomoci. Ako však španielska vláda výslovne uviedla na pojed návaní, posledne uvedený žalobný dôvod sa 45. Fínsko v súvislosti s ustanoveniami netýka výberu právneho základu, ale vzťahuje smernice upravujúcimi maximálny týždenný sa na základné právo na slobodný výkon pracovný čas, prestávky a nočnú prácu tvrdí, povolania (v tejto súvislosti pozri moje že smernica neupravuje čas jazdy, ale pra komentáre v časti B). covný čas. Na rozdiel od času jazdy však nemá pracovný čas s bezpečnosťou na cestách žiaden súvis. Fínsko okrem toho 6 — Rozsudky Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Komisia/ tvrdí, že smernica sa vzťahuje na činnosti, Rada, C-165/87, Zb. s. 5545, bod 19, a z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, ktoré s bezpečnosťou na cestách vôbec C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 98. nesúvisia.
I - 7803
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
46. Okrem toho z článku 2 ods. 1 vyplýva, že 49. Podľa ustálenej judikatúry nezávisí v čase prijatia smernice neboli preskúmané v rámci organizácie právomocí Spoločenstva účinky obmedzení pracovného času na bez výber právneho základu opatrenia jedno pečnosť na cestách. Okrem toho neexistujú d u c h o na p r e s v e d č e n í i n š t i t ú c i e žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že na o sledovanom cieli, ale musí byť založený bezpečnosť majú vplyv aj iné skutočnosti, na objektívnych skutočnostiach, ktoré pod ako je čas jazdy. Smernica tiež nemôže liehajú súdnej kontrole 7. Tieto skutočnosti zabrániť únave, ktorá je spôsobená činnos zahŕňajú predovšetkým účel a obsah opatre ťami, ktoré nie sú súčasťou pracovného času nia 8. v zmysle smernice.
50. Dotknutá smernica sleduje niekoľko cieľov, ako vyplýva z jej článku 1: ide po prvé o ochranu zdravia a bezpečnosť osôb, ktoré vykonávajú mobilné činnosti v cestnej doprave; po druhé ide o zlepšenie bezpeč 47. Cieľ harmonizácie podmienok hospodár nosti na cestách a po tretie o harmonizáciu skej súťaže, ktorý smernica údajne sleduje, podmienok hospodárskej súťaže. podlá Fínska nemožno dosiahnuť opatre niami založenými na článku 71 ES. Nakoniec tento článok stanovuje, že ciele spoločnej dopravnej politiky majú byť vykonané „berúc do úvahy špecifické črty dopravy".
51. Tieto ciele sa majú dosiahnuť stanove ním minimálnych požiadaviek vo vzťahu k organizácii pracovného času. Ustanovenia obsiahnuté v smernici a predovšetkým v článkoch 4 až 7, súvisiace s maximálnym týždenným pracovným časom, prestávkami, časom odpočinku a nočnou prácou, sú preto spôsobmi, ktoré boli zvolené na dosiahnutie týchto cieľov. 48. Pokiaľ ide o tvrdenia Fínska, treba zdôrazniť, že v tomto konaní nejde o to, či zákonodarca Spoločenstva môže alebo 7 — Rozsudky Súdneho dvora z 26. marca 1987, Komisia/Rada, nemôže sledovať určitý cieľ, ale o to, či 45/86, Zb. s. 1493, bod 11; z 11. júna 1991, Komisia/Rada, C-300/89, Zb. s. I-2867, bod 10; zo 4. aprila 2000, Komisia/ založil napadnutý akt na správnom právnom Rada, C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 43, a z 30. januára 2001, Španielsko/Rada, C-36/98, Zb. s. I-779, bod 58. základe. V tomto ohľade sú ciele, ktoré toto 8 — Rozsudky Španielsko/Rada, už citovaný v poznámke pod opatrenie sleduje len jednými z mnohých čiarou 7, bod 58; z 11. júna 1991, Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 10, a zo 4. apríla 2000, Komisia/ faktorov, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 43.
I - 7804
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
52. Ako právny základ smernice zvolil záko 55. V tomto ohľade Parlament zastáva názor, nodarca Spoločenstva článok 71 ES a článok že do týchto opatrení je možné zahrnúť 137 ods. 2 ES, teda dva právne základy, samostatne zárobkovo činné osoby, a toto z ktorých jeden sa týka dopravnej politiky stanovisko opiera o odkaz na niekoľko aktov, a druhý sociálnej politiky. ktoré sa uplatňujú tak na zamestnané, ako aj na samostatne zárobkovo činné osoby. S Parlamentom možno súhlasiť do tej miery, že článok 173 ES je dostatočným právnym základom pre mobilných pracovníkov.
56. Pokiaľ však ide o akty, na ktoré pou i) Článok 137 ods. 2 ES kazuje Parlament, treba predovšetkým zdô razniť, a to principiálne, že skutočnosť, že v minulosti sa postupovalo istým spôsobom, neznamená, že tento postup je zákonný. Okrem toho Parlament nedokázal predložiť nijaký dôkaz pochádzajúci z judikatúry, kto rým by preukázal, že Súdny dvor výslovne vyhlásil tento postup za zákonný, napríklad 53. Podľa článku 137 ods. 2 ES môže Rada zamietnutie podobnej žaloby o neplatnosť na účely článku 137 ods. 1 ES prijať alebo potvrdenie platnosti aktu v rámci minimálne požiadavky v určitých oblastiach. prejudiciálneho konania. Prvá zarážka článku 137 ods. 1 ES uvádza ako jednu z takýchto oblastí zlepšenie najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
9 57. Pokiaľ ide o smernicu 92/29 , na ktorú sa okrem iného odvoláva Parlament, treba tiež uviesť, že článok 2 ods. 1 pism. b) tejto smernice stanovuje že „každý členský štát musí prijať potrebné opatrenia na zabezpe čenie, aby množstvo zdravotníckych príprav kov a lekárskeho zariadenia, ktorými má byť 54. Skutočnosť, že napadnutá smernica vybavené, záviselo od... počtu pracovní spĺňa tento cieľ, nie je v tomto konaní kov"10. Odôvodnenia smernice tiež opako sporná, ako žalobcovia osobitne zdôrazňujú. vane odkazujú na bezpečnosť a zdravie Avšak vzhľadom na to, že smernica sa tiež pracovníkov. týka samostatne zárobkovo činných vodičov, vyvstáva otázka, či článok 137 ES môže byť použitý ako právny základ len na opatrenia, 9 — Smernica Rady 92/29/EHS z 31. marca 1992 o minimálnych ktoré sa týkajú pracovníkov, alebo aj na bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú opatrenia, ktoré sa týkajú samostatne zárob lekársku starostlivosť na palubách plavidiel (Ú. v. ES L 113, s. 19). kovo činných osôb. 10 — Kurzívou zdôraznila generálna advokátka.
I - 7805
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
58. Pokiaľ ide o tvrdenie, že predchádzajúca vedeckých štúdií o účinkoch určitých aktivít prax týkajúca sa prijímania sociálnej legisla na stav vodičov, je potrebné zohľadniť štúdie, tívy pre samostatne zárobkovo činné osoby na ktoré poukazuje Komisia. Okrem toho tiež poukazuje na to, že zvolené právne podľa judikatúry Súdneho dvora „zákono základy sú v tomto prípade možné, je darná aktivita Spoločenstva, predovšetkým potrebné pamätať na to, že pôsobnosť v oblasti sociálnej politiky, sa nemôže 1 nariadenia č. 1408/71 1bola na rozdiel od obmedzovať výlučne na okolnosti, za ktorých praxe, ktorú opísal Parlament, rozšírená na sú dôvody takejto aktivity vedecky podlo základe článku 235 Zmluvy ES (teraz článok žené" 12. 308 ES).
59. Pokiaľ ide o pôsobnosť článku 137 ES vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám, je predovšetkým potrebné vziať do úvahy výslovné znenie článku 137 ods. 1 ES, ktorý odkazuje výslovne na pracovníkov. 62. „Pokrok vo vedeckom poznaní však nie Toto platí aj napriek rozdielom v rôznych je jediným základom, na ktorom sa zákono jazykových verziách, predovšetkým fínskej darca Spoločenstva môže rozhodnúť prijať verzii, na ktorú správne upriamuje pozornosť právnu úpravu Spoločenstva, keďže pri Komisia. výkone svojej diskrečnej právomoci musí tiež brať do úvahy iné okolnosti." 13
60. Keďže článok 137 ES je zameraný na pracovníkov, vzťahuje sa naň rozlíšenie medzi samostatne zárobkovo činnými oso bami a pracovníkmi, ktorá sa uplatňuje v primárnom práve Spoločenstva, predovšet kým v článkoch 39 ES a 43 ES. 63. Z uvedeného vyplýva, že článok 137 ES nie je vhodným právnym základom pre prijatie sociálnych ustanovení, ktoré sa uplatňujú na samostatne zárobkovo činných vodičov. Preto teraz treba preskúmať, či je možné tieto smernicou stanovené pravidlá, 61. Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie na ktoré sa nevzťahuje článok 137 ES, v súvislosti s nedostatkom relevantných správne založiť na článku 71 ES.
11 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní 12 — Rozsudok z 12. novembra 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich C-84/94, Zb. s. I-5755, bod 39. rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, na samo 13 — Rozsudok British American Tobacco (Investments) statne zárobkovo činné osoby a ich rodiny (Ú. v. ES L 143, a Imperial Tobacco, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, s. 1). bod 80.
I - 7806
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
ii) Článok 71 ES vaní nariadenia, bolo potrebné vziať do úvahy iné aktivity, ktoré môžu zapríčiniť nadmernú únavu vodičov.
64. Po obsahovej stránke nie je smernica technickým harmonizačným opatrením alebo harmonizačným opatrením týkajúcim sa výrobkov, ale organizačným opatrením alebo opatrením týkajúcim sa osôb. 68. Z judikatúry jasne vyplýva, že za pra covný čas sa nesmie považovať len čas jazdy, ale aj iné činnosti, ktoré naň môžu mať 15 vplyv . Smernica tak stanovuje obmedzenie pracovného času mimo rámca času jazdy.
65. Podľa judikatúry Súdneho dvora môže zákonodarca Spoločenstva na základe opa trení založených na článku 71 ES upravovať záležitosti týkajúce sa aj sociálnej politiky, a to aj bezpečnosti na cestách. 14 69. Existencia takéhoto spojenia medzi opat reniami vzťahujúcimi sa na pracovný čas a zdravím a bezpečnosťou pracovníkov je podľa judikatúry Súdneho dvora preuká zaná 1 6 . „Čas, ktorý vodič strávi prekonaním vzdialenosti na miesto, kde prevezme vozidlo vybavené tachografom, môže mať vplyv na 66. Ako správne uvádzajú Komisia jeho jazdu v tom zmysle, že ovplyvní jeho a Parlament, smernica dopĺňa nariadenie stav únavy" 17. č. 3820/85 vzhľadom na to, že účelom tohto nariadenia je len zabrániť jednému z faktorov nepriaznivo ovplyvňujúcich bezpečnosť na cestách, a to príliš dlhému času jazdy.
70. Pravidlá týkajúce sa pracovného času stanovené smernicou preto musia byť pova žované za opatrenia, ktoré majú zlepšiť 67. Na druhej strane účelom smernice je tiež bezpečnosť dopravy v zmysle článku 71 pokrytie iných nepriaznivých vplyvov na ods. 1 písm. c) ES. bezpečnosť na cestách. Keďže tieto vplyvy nevyplývajú výlučne z jazdy, a teda bez pečnosť môže byť ohrozená aj pri rešpekto 15 — Pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. júna 1994, Michielsen a Geybels Transport Service NV, C-394/92, Zb. s. I-2497, body 14 a 19. 16 — Rozsudok Spojené kráľovstvo/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 38. 14 — Rozsudok Súdneho dvora z 28. novembra 1978, Schumalla, 17 — Rozsudok Súdneho dvora z 18. januára 2001, Skills Motor 97/78, Zb. s. 2311, bod 5. Coaches a i., C-297/99, Zb. s. I-573, bod 25.
I - 7807
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
71. Ako zjavne vyplýva z jej článku 1, ným základom pre prijatie pravidiel stanove vzťahuje sa smernica na „osoby vykonávajú ných v smernici. cich mobilné činnosti v cestnej doprave" bez toho, aby sa robili rozdiely v závislosti od ich postavenia v rovine pracovného práva.
75. Skutočnosť, že opatrenie, akým je dotk nutá smernica, sleduje niekoľko cieľov, ktoré majú viacero právnych základov, konkrétne článok 71 ods. 1 písm. c) a d) ES, nevylučuje zákonnosť smernice, keďže je zákonné, aby 72. Parlament a Komisia správne uvádzajú, bolo v jednom právnom akte spojených že rozdiely v postavení nemôžu mať vplyv na niekoľko opatrení. ciele sledované smernicou. Nakoniec nebez pečenstvá, ktoré ovplyvňujú spôsobilosť viesť vozidlo, existujú bez ohľadu na to, či je vodič zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný 18.
iii) Použitie nepodstatného právneho základu
73. Opatrenia sledujúce cieľ harmonizácie podmienok hospodárskej súťaže môžu byť tiež založené na článku 71 ES. V prípade, že 76. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vo vzťahu článok 71 ods. 1 písm. c) nemožno považovať k samostatne zárobkovo činným vodičom za dostatočný právny základ, je možnou nemohla byť smernica založená výlučne na alternatívou článok 71 ods. 1 písm. d). Podľa článku 71 ES. Podľa judikatúry Súdneho tohto ustanovenia totiž môže zákonodarca dvora môže byť použitie nepodstatného Spoločenstva „prijať akékoľvek ďalšie právneho základu nezákonné. 19 No vzhľa potrebné ustanovenia". dom na to, že toto konanie sa týka právneho základu vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným vodičom, ale právny základ článku 137 ES, ktorý je nepodstatný vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným vodičom, môže byť potrebný vo vzťahu k mobilným pracovníkom, nie je túto otázku na tomto mieste potrebné ďalej skúmať. Potreba pou 74. Splnomocnenie dané v článku 71 ods. 1 žitia článku 137 ES vo vzťahu k mobilným písm. d) ES je — ako všeobecné ustanovenie pracovníkom totiž nie je súčasťou predmetu — formulované natoľko široko, že je vhod sporu.
18 — K tejto otázke sa vrátim detailnejšie pri skúmaní ďalších 19 — Rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2003, Komisia/ žalobných dôvodov. Rada, C-211/01, Zb. s. I-8913.
I - 7808
Š P A N I E L S K O A F Í N S K O / P A R L A M E N T A R A D A
2. Ustanovenia týkajúce sa malých pododseku sa totiž týka výlučne smerníc, a stredných podnikov (štvrtý žalobný dôvod ktoré sú založené len na článku 137 ES. vo veci C-223/02) Vzhľadom na to, že smernica v tomto prípade je založená aj na článku 71 ES, môže mať článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá veta len obmedzený účinok.
77. Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode Fínsko tvrdí, že zahrnutím samostatne zárobkovo činných vodičov do pôsobnosti smernice porušil zákonodarca Spoločenstva ustanovenia obsiahnuté v článku 137 ods. 2 druhej vete ES a článku 157 ES, ktoré 79. Keďže Fínsko napáda len zahrnutie ochraňujú malé a stredné podniky (MSP). samostatne zárobkovo činných vodičov, ale Toto tvrdenie sa zakladá na predpoklade, že smernica môže byť v súvislosti s nimi predovšetkým táto skupina podnikov je založená len na článku 71 ES, článok 137 ovplyvnená obmedzeniami stanovenými ods. 2 nie je v tejto súvislosti vôbec v smernici, pretože oslabujú ich konku uplatniteľný. renčnú pozíciu vo vzťahu k veľkým pod nikom. Veľké podniky majú zamestnancov, ktorí môžu venovať celý svoj pracovný čas jazde a nemusia pritom vykonávať aj iné činnosti, ako je tomu v prípade samostatne zárobkovo činných vodičov. Okrem toho Fínsko tvrdí, že smernica tiež brzdí vytvá ranie MSP. Týmto spôsobom mení túto 80. Zdalo by sa preto nepodstatné preskú oblasť v prospech veľkých podnikov. mať legislatívny význam článku 137 ods. 2 prvého pododseku druhej vety ES. Avšak v prípade, že by Súdny dvor zastával názor, že smernica má byť posúdená tiež vo vzťahu k článku 137 ods. 2 ES v súvislosti so samostatne zárobkovo činnými vodičmi, je nutné posúdiť legislatívny význam tohto článku.
a) Článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá veta ES
81. Článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá 78. Predovšetkým je potrebné upriamiť veta ES stanovuje vo verzii, ktorá je v tomto pozornosť, ako to urobila Komisia, na prípade uplatniteľná, že smernice nesmú obmedzený význam článku 137 ods. 2 prvý ukladať správne, finančné a právne obme pododsek na účely dotknutej smernice. dzenia, ktoré by prekážali vytváraniu Požiadavka uvedená v druhej vete tohto a rozvoju malých a stredných podnikov.
I - 7809
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
82. V tomto ohľade vzniká otázka, či je toto v závislosti od ich konštrukcie zasiahnuť do ustanovenie len deklaráciou princípu, alebo slobody výkonu povolania, s tým, že odkaz na či môže mať širší normatívny obsah, ktorý je „vytváranie a rozvoj" MSP poukazuje na to, záväzný pre zákonodarcu Spoločenstva. že sa vzťahuje na túto slobodu v oboch jej podobách, teda na slobodný prístup k ekonomickej činnosti a slobodu jej výkonu. Zdá sa byť mimoriadne nepravdepodobné, žeby mal článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá veta ES normatívnu silu, ktorá pre kračuje všeobecnú právnu zásadu slobod 83. Formulácia nemeckej jazykovej verzie ného výkonu povolania. [„sollen keine... vorschreiben" („by nemali stanoviť...")] naznačuje, že toto ustanovenie nemá normatívny obsah, alebo ak áno, tak len v obmedzenom rozsahu. Rovnako nemecká právna literatúra sa zhoduje na tom, že článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá veta je deklaráciou princípu.
85. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora 24 k ustanoveniu, ktoré predchádzalo 84. O ostatné jazykové verzie sa však možno článku 137 ods. 2 prvému pododseku druhej oprieť pri tvrdení, že toto ustanovenie má vete ES, teda k článku 118 a ods. 2 druhý normatívny účinok. To platí predovšetkým pododsek ES, toto ustanovenie v žiadnom v prípade románskych jazykov 20, ako aj pri prípade nebráni tomu, aby MSP boli pred dánskej, švédskej a anglickej jazykovej metom záväzných opatrení. To sa tiež verzii 21. Rovnako grécka 22 a fínska 23 jazy vzťahuje na oblasť dopravy, ktorej sa táto ková verzia môžu byť chápané v tomto vec týka. zmysle, vzhľadom na v súčasnosti bežné používanie oznamovacieho spôsobu v práve Spoločenstva. No aj za predpokladu, že článok 137 ods. 2 prvý pododsek druhá veta ES má normatívny účinok, je tento účinok veľmi obmedzený. Odkazuje teda len na určité opatrenia, ako sú finančné alebo právne obmedzenia, ktoré by mohli
20 — Uvádza sa tam: „évitent", „evitano", „evitarán" a „devem 86. Keďže smernica zohľadnila účinky orga evitar". nizácie pracovného času, ktorú upravuje, na 21 — Uvádza sa tam: „skal", „skall", ako aj „shall avoid imposing". MSP, splna ďalšiu podmienku stanovenú v už 22 — „Στις οδηγίες αυτές αποφεύγεται η επιβολή διοικητικών, οικονομικών και νομικών εξαναγκασμών, οι οποίοι θα uvedenej judikatúre. παρεμπόδιζαν τη δημιουργία και την ανάπτυξη των μικρο μεσαίων επιχειρήσεων." 23 — „Näissä direktiiveissä vältetään säätämästä sellaisia hallinnol lisia, taloudellisia tai oikeudellisia rasituksia, jotka vaikeuttai sivat pienten tai keskisuurten yritysten perustamista taiklia 24 — Rozsudok Spojené kráľovstvo/Rada, už citovaný v poznámke niiden kehittämistä." pod čiarou 12, bod 44.
I - 7810
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
87. Z pravidiel týkajúcich sa pracovného okolnosťami neodôvodneným spôsobom času obsiahnutých v článku 3 písm. a) zamestnancov malých a stredných podni odseku 2 smernice, na ktoré odkazuje kov". Na druhej strane však nie je v tomto Parlament, teda vyplýva, že všeobecná admi texte žiaden náznak akýchkoľvek normatív nistratívna práca, „ktorá nie je priamo nych obmedzení, ktoré by bránili platnosti spojená s práve prebiehajúcou dopravnou dotknutej smernice. činnosťou" sa nepovažuje za pracovný čas. Táto výnimka sa týka výlučne samostatne zárobkovo činných osôb, a preto tiež čin ností, ktoré bežne vykonávajú MSP. Na druhej strane ostatné činnosti vykonávané jednak samostatne zárobkovo činnými oso bami a jednak zamestnanými osobami mali byť zahrnuté do pracovného času vzhľadom na ich účinok na ciele sledované smernicou. b) Článok 157 ods. 1 ES
88. Okrem toho by mala byť upriamená pozornosť na výhodu pre MSP, na ktorú poukazuje Parlament. Táto spočíva 90. Článok 157 ods. 1 druhý pododsek druhá v skutočnosti, že samostatne zárobkovo činní zarážka stanovuje, že činnosť Spoločenstva vodiči nie sú na účely činností, ktoré v oblasti priemyslu sa má zamerať na vykonávajú a ktoré nie sú zahrnuté do podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre pracovného času, predmetom obmedzení vytváranie a rozvoj podnikov v celom Spo v zmysle pracovného práva, ktoré sa uplat ločenstve, najmä malých a stredných pod ňujú na zamestnané osoby, kým osoby nikov. zamestnané na výkon administratívnej práce vo veľkých podnikoch podliehajú dodatoč ným ustanoveniam.
91. V záujme úplnosti by bolo vhodné 89. Nakoniec by sa malo poukázať na zmieniť sa v kontexte MSP o článku 157 Amsterdamskú zmluvu, ktorá rovnako obsa ods. 3 ES, podľa ktorého Spoločenstvo huje text týkajúci sa MSP. „Vyhlásenie prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených o článku 118 ods. 2 Zmluvy o založení v odseku 1 prostredníctvom politík Európskych spoločenstiev", prijaté medzi a činností, ktoré uskutočňuje podľa ďalších vládnou konferenciou, stanovuje, že „spolo ustanovení tejto Zmluvy. Je otázne, či sa tieto čenstvo nemá v úmysle pri stanovovaní dve ustanovenia vôbec vzťahujú na dotknutú minimálnych požiadaviek na ochranu bez smernicu. Je pravdou, že článok 157 ods. 3 pečnosti a zdravia pracovníkov diskriminovať ES môže byť na prvý pohľad vnímaný ako
I-7811
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
prierezové ustanovenie, na základe ktorého nemení na skutočnosti, že článok 157 ES nie musia iné právne akty, prijaté mimo rámca je meradlom, podľa ktorého možno posu hlavy „priemysel", nevyhnutne tiež prispievať dzovať dotknutú smernicu. k dosiahnutiu cieľov vytýčených v článku 157 ods. 1 ES. Avšak účinok požiadavky vziať tieto ciele do úvahy je obmedzený.
3. Návrh
92. Nakoniec ciele stanovené v článku 157 ods. 1 ES slúžia osobitnému účelu. Veta, ktorá uvádza zoznam cieľov v článku 157 ods. 1 ES druhom pododseku („preto"), sa odvoláva na článok 157 ods. 1 prvý pod- 95. Žalobné dôvody predložené Španielskom odsek. a Fínskom v súvislosti s právnym základom smernice, v ktorých sa tvrdí porušenie ustanovení týkajúcich sa MSP musia byť preto zamietnuté ako nedôvodné.
93. Článok 157 ods. 1 prvý pododsek ES 2 5 sa však zjavne vzťahuje len na konkurencie- schopnosť priemyslu, a nie na konkurencie- schopnosť iných odvetví hospodárstva, ako je napríklad odvetvie dopravy. B — O základnom práve na slobodný výkon povolania (prvý žalobný dôvod vo veci C-184/02 a tretí žalobný dôvod vo veci C-223/02) a zásade proporcionality (druhý žalobný dôvod vo veci C-223/02)
94. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať tvrdenie predložené Fínskom o tom, že cestná doprava tvorí podstatnú časť infra 96. Porušenie základného práva na slobodný štruktúry nevyhnutnej pre činnosť podniku. výkon povolania, na ktoré sa odvoláva Toto tvrdenie vyjadruje ekonomický význam Španielsko a Fínsko, má určité podobné črty cestnej dopravy vo všeobecnosti, ale nič s porušením zásady proporcionality, ktoré tvrdí Fínsko. V tejto súvislosti Fínsko namieta porušenie článku 5 tretieho odseku ES, podľa ktorého Spoločenstvo žiadnou 25 — „Spoločenstvo a členské štáty zabezpečia podmienky činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na existenciu konkurencieschopnosti priemyslu spoločenstva." nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy.
I - 7812
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
1. Predbežné poznámky právomoci, ktorou disponuje inštitúcia prijí majúca právnu úpravu.
a) Samostatné alebo spoločné preskúmanie?
100. Tento rozdiel založený na funkcii zásady proporcionality však nie je vyjadrený v judikatúre Súdneho dvora, pretože v rámci tvrdeného porušenia základných práv Súdny dvor skúma proporcionalitu na základe jej 97. Tieto žalobné dôvody sa prekrývajú funkcie v rámci relevantného systému práv v tom, že preskúmanie otázky, či bolo nej úpravy, takže z judikatúry Súdneho dvora porušené právo na slobodný výkon povola nemožno odvodiť žiaden argument nia, si tiež vyžaduje posúdenie otázky pro v prospech samostatného preskúmania. porcionality (akcesorické alebo vlastné pre skúmanie proporcionality).
101. Na účely vylúčenia spoločného preskú 98. Otázka preto znie, či musí byť vykonané mania sa takisto nemožno oprieť „dvojaké preskúmanie proporcionality", teda o skutočnosť, že tvrdenia Fínska v spojení či je vhodné preskúmať zásadu proporciona s porušením zásady proporcionality sa lity aj samostatne. v niektorých ohľadoch odlišujú od tvrdení Španielska.
99. Nakoniec pri skúmaní proporcionality ako základného práva by bolo možné tvrdiť, 102. Najdôležitejšie je, že predmet skúma že rozhodujúca je jej funkcia subjektívneho nia, teda zahrnutie samostatne zárobkovo práva, ktoré patrí jednotlivcom, teda práva, činných vodičov do pôsobnosti smernice, je ktorého ochrana má byť zaručená právnym v oboch prípadoch rovnaký. Keďže cieľ poriadkom, kým pri oddelenom skúmaní sa napadnutých pravidiel je v oboch prípadoch posudzuje ako prvok právneho systému. rovnaký a to isté platí o dotknutých právnych V takomto prípade sa vníma funkcia pro záujmoch a spôsobe ich porušenia, mal by porcionality ako obmedzenie právomocí byť v zásade rovnaký aj výsledok skúmania inštitúcií, čo znamená, že preskúmanie sa o podmienkach týkajúcich sa proporcionality zameriava priamo na rozsah diskrečnej v oboch prípadoch.
I - 7813
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
103. Vzhľadom na uvedené úvahy sa dvojaké hospodársku činnosť, ale len odrážajú preskúmanie podstaty smernice vo svetle používanie inej terminológie. zásady proporcionality nezdá byť vhodné.
c) Dôkazné bremeno a jeho umiestnenie
b) O základnom práve na slobodný výkon povolania
106. Pred preskúmaním či je podstata smer nice v súlade s uvedeným základným prá vom, je p o t r e b n é sa vysporiadať s problémom umiestnenia dôkazného bre 104. V súvislosti s porušením základného mena, ktorý uviedlo Španielsko. V tejto práva na slobodný výkon povolania, ktoré súvislosti je potrebné odmietnuť názor Špa uvádzajú Španielsko a Fínsko, je potrebné nielska, podľa ktorého žalobca musí preuká odkázať na ustálenú judikatúru Súdneho zať iba zásah a žalovaný opodstatnenosť dvora v tom zmysle, že toto základné právo tohto zásahu. Právo Spoločenstva neposky je jednou zo všeobecných zásad práva tuje žiadnu oporu pre takéto rozdelenie Spoločenstva. dôkazného bremena. Takéto rozdelenie je v rozpore so všeobecnou zásadou, ktorá vyplýva zo systému právnej ochrany, uplat- niteľného v prípade žalôb o neplatnosť a ktorá vyplýva zo Zmluvy a vykonáva sa v štatúte a rokovacom poriadku a podľa ktorej je na žalobcovi, aby dokázal, že jeho tvrdenie o porušení práva je dôvodné. 105. Okrem práva na slobodný výkon povo lania sa Španielsko odvoláva na právo na obchodnú slobodu a slobodu viesť podnik („libertad de empresa"). Hoci Súdny dvor príležitostne odkázal na „slobodu podni kať" 2 6 alebo na „základné právo na slobodný výkon obchodu", 27 tieto pojmy neoznačujú odlišné právo ako je právo na slobodný 107. Keďže Španielsko tvrdí jednak, že došlo výkon povolania alebo právo vykonávať k zásahu do základného práva, ale aj to, že toto právo bolo porušené, musí svoju žalobu podložiť aj v súvislosti s týmto porušením.
26 — Rozsudok Súdneho dvora z 22. apríla 1999, Kernkraftwerke Lippe-Ems/Komisia, C-161/97 P, Zb. s. I-2057, bod 101. 27 — Rozsudky Súdneho dvora zo 14. mája 1974, Nold/Komisia, 28 — Rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1991, Zuckerfabrik 4/73, Zb. s. 491, bod 14, a zo 7. februára 1985, ADBHU, Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 240/83, Zb. s. 531, bod 9. a C-92/89, Zb. s. I-415, bod 77.
I - 7814
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
108. To isté platí o tvrdení Fínska, že viacerými vhodnými opatreniami, je smernica je neprimeraná. Postup Súdneho potrebné vybrať to z nich, ktoré je najmenej dvora pri skúmaní právnej úpravy poukazuje obmedzujúce, a spôsobené nepríjemnosti na to, že vychádza z predpokladu, že právne nesmú byť neprimerané v porovnaní so akty, a to predovšetkým tie, ktoré boli prijaté 30 sledovanými cieľmi . Parlamentom a Radou, sú primerané.
109. Nakoniec jeden rozsudok Súdneho dvora podporuje záver, ktorý sa uplatňuje pri žalobách o neplatnosť vo všeobecnosti, a síce, že je na žalobcovi, aby dokázal, že právna klasifikácia vykonaná inštitúciou Spo b) O základnom práve na slobodný výkon ločenstva, ktorej opatrenie bolo napadnuté, povolania osobitne je nesprávna 2 9 .
111. Po prvé je potrebné uviesť, že právo na 2. Podmienky zákonnosti zásahu do základ slobodný výkon povolania „neznamená ného práva neobmedzené právo" ale musí byť „vnímané s prihliadnutím na spoločenskú úlohu čin ností, na ktoré sa ochrana vzťahuje". „Následne môže byť právo na slobodný výkon povolania obmedzené... za predpo a) O proporcionalite vo všeobecnosti kladu, že tieto obmedzenia zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sleduje Spoločenstvo, a že nevytvárajú nepomerný a neprijateľný zásah, ktorý porušuje samotnú podstatu chránených práv". 31 110. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločen 30 — Rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., stva, vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločen C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13; zo 16. decembra 1999, UDL, stva neprekračovali rámec toho, čo je vhodné C-101/98, Zb. s. I-8841, bod 30, a z 12. marca 2002, Omega Air Ltd. a i., spojené veci C-27/00 a C-122/00, Zb. s. I-2569, a potrebné na dosiahnutie cieľov sledovaných bod 62. dotknutou právnou úpravou, pričom 31 — Rozsudok Nold/Komisia, uż citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 14; rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1989, Schräder, v prípade, že existuje možnosť výberu medzi 265/87, Zb. s. 2237, bod 15; z 13. júla 1989, Wachauf, 5/88, Zb. s. 2609, bod 18; z 10. januára 1992, Kühn, C-177/90, Zb. s. I-35, bod 16; z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C-280/93, Zb. s. I-4973. bod 78; z 13. decembra 1994, SMW Winzersekt, C-306/93, Zb. s. I-5555. bod 22; zo 17. októbra 1995, Fishermen's Organisations a i., C-44/94, Zb. s. I-3115, 29 — Rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, Rakúsko/ bod 55, a z 28. aprila 1998, Metronome Musik, C-200/96, Zb. Komisia, C-356/01, Zb. s. I-14061, body 52 a 53. s. I-1953. bod 21.
I - 7815
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
112. Prvým krokom je preskúmanie, či zásah existuje, táto povinnosť môže byť smernica zasahuje do práva na slobodný v každom prípade klasifikovaná ako prime výkon povolania samostatne zárobkovo čin raná vzhľadom na relatívne malé obmedze ných vodičov, teda do rozsahu ochrany nia, ktoré prináša. garantovanej základným právom. Ak áno, druhým krokom je preskúmanie opodstatne nosti takéhoto zásahu. Ak takáto opodstat nenosť neexistuje, je zásah nezákonný, a teda porušuje základné právo.
115. Na druhej strane smernica určite neza sahuje do samotnej podstaty práva na slobodný výkon povolania, keďže sa týka len spôsobu výkonu t o h t o práva a neohrozuje jeho samotnú existenciu. Napokon, smernica nesmeruje k vylúčeniu ekonomickej činnosti samostatne zárobkovo činných vodičov. 113. Pokiaľ ide o zásah do práva na slobodný výkon povolania, ktorý uvádza Španielsko a Fínsko, je potrebné uviesť, že zavedenie pravidiel týkajúcich sa pracovného času, predovšetkým maximálneho týždenného pracovného času, mení konkurenčnú pozí ciu, pretože takéto obmedzenie predtým 116. Z uvedeného vyplýva, že zásah smer neexistovalo. Ako správne uvádza Fínsko, nice neporušuje samotnú podstatu práva na „pracovná sila" je spolu s kapitálom základ slobodný výkon povolania samostatne zárob ným výrobným faktorom aj pre samostatne kovo činných vodičov. zárobkovo činné osoby. Z dôvodu pravidiel o pracovnom čase sú dotknutí vodiči obme dzení skutočnosťou, že čas jazdy, ktorý majú k dispozícii, je limitovaný.
117. Parlament a Rada mali právo na účely dosiahnutia cieľa bezpečnosti na cestách považovať za nevyhnutné podriadiť samo statne zárobkovo činných vodičov pravidlám o pracovnom čase. Z toho vyplýva, že obmedzenia pracovného času stanovené v smernici nie sú „zjavne nevhodné" 32 vo 114. Za ďalší zásah sa považuje povinnosť vzťahu k cieľu sledovaného dotknutým opa uchovávať záznamy pracovného času. Je trením. otázne, či táto skutočnosť naozaj zasahuje do rozsahu ochrany vyplývajúceho zo základ ného práva na slobodný výkon povolania. Aj 32 — Rozsudok SMW Winzersekt, už citovaný v poznámke pod v prípade, že by bolo rozhodnuté, že takýto čiarou 31, bod 27.
I - 7816
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
118. Ak by stačila obmedzená úroveň pre primeraný. Aby bol tento zásah primeraný, skúmania, čo je relatívne bežné v prípade musí po prvé sledovať cieľ verejného záujmu, preskúmania legislatívnych opatrení, teda ak po druhé musí byť vhodný na dosiahnutie by bola kritériom skutočnosť, že tento zásah tohto cieľu, po tretie musí byť potrebný na 33 nesmie byť „zjavne nevhodný" , nebolo by dosiahnutie tohto cieľa a po štvrté musí byť potrebné žiadne ďalšie skúmanie proporcio adekvátny. nality.
121. Je vhodné na tomto mieste pripomenúť, že smernica neupravuje pracovný čas všet 119. Domnievam sa však, že v tomto prípade kých samostatne zárobkovo činných osôb by otázka proporcionality mala byť preskú pracujúcich v oblasti dopravy, ale iba tých, maná do hĺbky. Aj v inej veci Súdny dvor ktorý pracujú ako samostatne zárobkovo potom, ako dospel k záveru, že dotknuté činní vodiči. opatrenie neporušuje samotnú podstatu práva na slobodný výkon povolania, pokra čoval vo svojom posúdení a skúmal, či tieto ustanovenia sledujú ciele všeobecného záujmu a či neprimeraným spôsobom neov plyvňujú pozíciu dotknutých osôb, teda v tomto prípade samostatne zárobkovo činných vodičov 3 4 . i) Cieľ smernice
122. Je preto potrebné predovšetkým pre skúmať, či ustanovenia smernice sledujú cieľ všeobecného záujmu. V tejto súvislosti sa c) O proporcionalite zásahu Komisia, Rada a Parlament odvolávajú na bezpečnosť v doprave a ochranu zdravia a bezpečnosti.
120. Zásah do chránených právnych záuj mov, akými sú napríklad právo na slobodný výkon povolania, je odôvodnený, ak je 123. Tieto ciele sú výslovne uvedené v odôvodnení č. 4 smernice a predovšetkým v jej článku 1. V súlade s týmito ustanove 33 — Tamże, bod 27. niami je účelom smernice stanovenie mini 34 — Tamże, bod 24. V tomto rozsudku Súdny dvor definitívne málnych požiadaviek v súvislosti uplatňuje menej prfsne kritérium, ktoré na tomto mieste odmietam. s organizáciou pracovného času v záujme
I - 7817
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
zlepšenia zdravia a ochrany bezpečnosti osôb iii) Nevyhnutnosť vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave a zlepšenia bezpečnosti na cestách a harmonizácia podmienok hospodárskej súťaže.
127. Na účely posúdenia nevyhnutnosti pra vidiel stanovených v smernici je potrebné preskúmať, či sú nevyhnutné na dosiahnutie 124. Tieto ciele, ktoré smernica sleduje, sú cieľa smernice, alebo či existujú iné, menej nepochybne cieľmi vo všeobecnom záujme obmedzujúce opatrenia, ktoré sú rovnako alebo cieľmi, ktoré slúžia spoločnému dobru. účinné. Ide teda o hľadanie a posúdenie alternatívnych pravidiel.
ii) Vhodnosť
128. Fínsko v tejto súvislosti tvrdí, že obmedzenie času jazdy, ako je stanovené v nariadení č. 3820/85, je dostatočné 125. V súvislosti s vhodnosťou pravidiel a akékoľvek obmedzenie pracovného času stanovených v smernici na dosiahnutie cieľa nad jeho rámec nie je potrebné. Okrem toho vymedzeného v jej článku 1 je na mieste sa Fínsko uvádza, že by sa malo prísnejšie domnievať, že obmedzenia pracovného času monitorovať dodržiavanie nariadenia osôb vykonávajúcich mobilné činnosti č. 3820/85. v cestnej doprave sú určené na zaistenie bezpečnosti na cestách, ktoré používajú, a ich zdravia a bezpečnosti, ako aj zdravia a bezpečnosti ostatných užívateľov ciest.
129. V každom prípade sa musí zamietnuť 126. To, čo sa vzťahuje na mobilných tvrdenie Fínska, že smernica nie je potrebná pracovníkov, sa však musí vzťahovať aj na v súvislosti so samostatne zárobkovo čin samostatne zárobkovo činných vodičov. nými vodičmi vzhľadom na to, že títo Pokiaľ ide o ich „jazdu", sú totiž tieto dve nemusia byť chránení v rámci vzťahu so skupiny nerozlíšiteľné. Skutočnosť, že zamestnávateľom. Dôvodom je, že smernica mobilní pracovníci majú odlišné právne v súvislosti so samostatne zárobkovo čin postavenie, nemá v kontexte bezpečnosti na nými vodičmi sleduje ciele dopravnej politiky cestách žiaden význam. a nie sociálnej politiky.
I - 7818
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
130. Hoci obmedzenia, ktoré sa uplatňujú iv) Primeranosť len na čas jazdy, sa ľahko klasifikujú ako menej prísne opatrenia, je otázne, či takéto mierne obmedzenia, ako sú stanovené v nariadení č. 3820/85, sú rovnako účinné ako obmedzenia pracovného času stanovené v smernici. 133. Je vhodné poukázať na to, že určenie, či sú pravidlá vzťahujúce sa na samostatne zárobkovo činných vodičov primerané, spo číva hlavne v porovnaní obmedzení vyplýva júcich z týchto pravidiel s úžitkom, ktorý prinášajú, inak povedané, so sledovaným cieľom. Na tento účel sa najprv musí zistiť a posúdiť dotknutý právny záujem.
131. Keďže práca mobilných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných vodičov nespočíva len v činnostiach, ktoré sú pred metom nariadenia č. 3820/85, ale tieto dodatočné povinnosti majú vplyv na fyzický 134. Cieľom smernice je okrem harmonizá stav vodiča, a teda na bezpečnosť na cestách, cie podmienok hospodárskej súťaže bezpeč obmedzenia obsiahnuté v tomto nariadení nosť na cestách, a teda ochrana života nemôžu byť dostatočné. a zdravia všetkých užívateľov ciest, nielen dotknutých vodičov.
135. Obmedzenie sa týka slobody samo statne zárobkovo činných vodičov vykonávať 132. Pokiaľ ide o cieľ harmonizácie podmie ekonomickú činnosť, ktorá bola predtým nok hospodárskej súťaže, Fínsko tvrdí, že menej časovo obmedzovaná. Ako však uká smernica nekonkretizuje, akým spôsobom zala analýza zásahu, toto obmedzenie má byť tento cieľ naplnený. Komisia správne nemožno považovať za mimoriadne roz zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je siahle. Vyplýva to okrem iného zo skutoč potrebné práve zahrnutie samostatne zárob nosti, že nie všetky činnosti samostatne kovo činných vodičov. Uplatnenie rozdiel zárobkovo činných vodičov tvoria pracovný nych ustanovení na samostatne zárobkovo čas, a teda nie všetky sú obmedzené. Článok činných vodičov v porovnaní s mobilnými 3 písm. a) ods. 2 smernice stanovuje, že pracovníkmi by spôsobilo riziko obchádzania „všeobecná administratívna práca" má byť ustanovení smernice, ktoré sa vzťahujú na z týždenného pracovného času vyňatá. Práve mobilných pracovníkov, a to zmenou práv táto je typicky vykonávanou činnosťou nezá neho postavenia týchto vodičov. vislých hospodárskych subjektov.
I - 7819
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
136. V konaní pred Súdnym dvorom sa 139. Pokiaľ ide o dôležitosť sledovaného v tomto ohľade poukázalo na rozdielne cieľa, teda chráneného právneho záujmu, jazykové verzie smernice a na skutočnosť, ide o záujem, ktorý má v práve Spoločenstva že výraz „práve prebiehajúcou" viažuci sa na najvyššie postavenie, teda o ľudský život výraz „činnosť" chýba v holandskej, švédskej a zdravie. V oblasti ochrany zdravia však a fínskej jazykovej verzii. Je vhodné v tejto Súdny dvor jednak poskytuje členským súvislosti poznamenať, že tieto jazykové štátom široký priestor pre voľnú úvahu, verzie sú rovnaké, pokiaľ hovoria jednak je mimoriadne rezervovaný pri súdnej o „dotknutých" dopravných činnostiach. kontrole opatrení Spoločenstva, ktoré sa Naopak väčšina jazykových verzií odkazuje týkajú ochrany zdravia spotrebiteľov 3 6 alebo na dopravné činnosti, ktoré „práve prebie bezpečnosti výrobkov 3 7 . hajú", inak povedané, ktoré sa práve vyko návajú. Tento rozdiel však nemá žiaden právny význam, pretože obe skupiny jazyko vých verzií obsahujú vysvetlenia, ktoré zna menajú to isté.
140. Súdny dvor vykonáva obmedzenú kon trolu predovšetkým v prípadoch zahŕňajú cich preskúmanie aktov práva Spoločenstva v týchto oblastiach, pretože Parlament 137. Na podporu tvrdenia, že pravidlá vzťa a Rada v nich majú diskrečnú legislatívnu hujúce sa na samostatne zárobkovo činných právomoc. 38 Súdny dvor v oblasti dopravnej vodičov sú primerané, existuje ďalší dôkaz. politiky výslovne rozhodol: Podľa judikatúry závisí posúdenie proporcio nality pravidla inter alia na tom, či ustano venie berie do úvahy situáciu dodcnutých subjektov. 35
„V súvislosti so súdnou kontrolou podmie nok uvedených v predchádzajúcom bode je 138. Dotknutá smernica túto požiadavku tiež ustálenou judikatúrou, že zákonodarca spĺňa, pretože Parlament a Rada vzali do Spoločenstva má široké legislatívne právo úvahy situáciu samostatne zárobkovo čin moci v oblasti spoločnej dopravnej politiky, ných vodičov tým, že stanovili vo vzťahu k týmto osobám neskorší dátum nadobud nutia účinnosti. 36 — Rozsudok Fedesa a i.,už citovaný v poznámke pod čiarou 30. 37 — Rozsudok Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Nemecko/Rada, C-359/92, Zb. s. I-3681. 38 — Pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora z 13. mája 1997, Nemecko/Parlament a Rada, C-233/94, Zb. s. I-2405, 35 — Rozsudok SMW Winzersekt, už citovaný v poznámke pod a Spojené kráľovstvo/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 28. čiarou 12.
I - 7820
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
pokiaľ ide o prijatie vhodných spoločných rovnosti zaobchádzania, teda všeobecná pravidiel." 39 zásada rovnosti, a článok 74 ES.
141. Berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti, nie sú pravidlá týkajúce sa samostatne zárobkovo činných vodičov neprimerané. 1. O všeobecnej zásade rovnosti
3. Návrh 144. Pokiaľ ide o údajné porušenie všeobec nej zásady rovnosti, Španielsko tvrdí, že samostatne zárobkovo činní vodiči sú v inej 142. Za týchto okolností je potrebné kon situácii ako mobilní pracovníci, pretože štatovať, že prijatím dotknutej smernice musia vykonávať dodatočné úlohy, ako je Parlament a Rada neporušili ani základné vyjednávanie zmlúv, zabezpečenie finanč právo na slobodný výkon povolania, ani ných záujmov a účtovníctvo. Navyše nemajú zásadu proporcionality. Prvý žalobný dôvod pevný plat a nevzťahuje sa na nich rovnaká vo veci C-184/02 a druhý a tretí žalobný ochrana ako na zamestnancov. Okrem toho dôvod vo veci C-223/02 preto musia byť mobilní pracovníci môžu venovať celý svoj zamietnuté ako nedôvodné. pracovný čas jazde. Smernica teda len ukladá samostatne zárobkovo činným vodičom povinnosti bez toho, aby im zaručovala práva. Španielsko nakoniec tvrdí, že smernica odrádza od vytvárania menších dopravných podnikov. Zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do smernice znamená, že sa s nimi zaobchádza rovnako ako s mobilnými C — O všeobecnej zásade rovnosti (druhý pracovníkmi. Následne sa rovnako posu žalobný dôvod vo veci C-184/02) dzujú rozdielne situácie bez toho, aby na to existovalo objektívne odôvodnenie.
143. Vo svojom druhom žalobnom dôvode Španielsko tvrdí, že bola porušená zásada
39 — Rozsudok Omega Air, už citovaný v poznámke pod čiarou 30, bod 63, a rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, SAM Schiffahrt a Stapf, spojené veci C-248/95 a C-249/95, Zb. 145. Odpoveď na otázku, či smernica poru s. I-4475, bod 23; pozri tiež rozsudok Spojené kráľovstvo/ Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 58, týkajúci šuje všeobecnú zásadu rovnosti, musí byť sa sociálnej politiky. založená na ustálenej judikatúre Súdneho
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
dvora, podla ktorej by rovnaké situácie 149. Všeobecná zásada rovnosti by bola nemali byt' posudzované rôzne a rôzne situ porušená v prípade, že by tieto dve skupiny ácie by nemali byť posudzované rovnako, boli posudzované rovnako napriek tomu, že pokiaľ takéto rozdielne zaobchádzanie nie je sú odlišné, a takéto zaobchádzanie by nebolo objektívne odôvodnené. 40 objektívne odôvodnené.
146. Prvým krokom preto musí byť preskú 150. Rozhodujúcim faktorom však nie je to, manie, či posudzovaná situácia spadá do či sú tieto skupiny rovnaké v každom ohľade, rámca ochrany všeobecnej zásady rovnosti. ale v rámci oblasti, ktorá je predmetom Ďalej je potrebné definovať porovnávané právnej úpravy. skupiny a zistiť, akým spôsobom sa s nimi zaobchádza. Na záver je potrebné posúdiť, či je rovnaké zaobchádzanie s rozličnými sku pinami odôvodnené.
151. Samostatne zárobkovo činní vodiči a mobilní pracovníci sú si v niečom podobní a v niečom odlišní. Medzi odlišnosti patrí napríklad ich postavenie v rámci pracovného práva, ako aj činnosti, ktoré typicky vykoná 147. V súvislosti s rozsahom ochrany treba vajú nezávislé hospodárske subjekty. uviesť, že podmienky ratione personae — podnikatelia Spoločenstva — a ratione mate riae — záležitosti upravené právom Spolo čenstva — sú splnené.
152. Ako však tvrdia Komisia a Rada, samo statne zárobkovo činní vodiči a mobilní pracovníci sú v rovnakej situácii, pokiaľ obe tieto skupiny vykonávajú mobilné cestné 148. Pokiaľ ide o porovnávané skupiny, dopravné činnosti. jedna z nich zahŕňa samostatne zárobkovo činných vodičov a druhá mobilných pracov níkov.
40 — Rozsudok SMW Winzersekt, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 30; rozsudky Súdneho dvora zo 7. júla 1993, 153. Tvrdenie Španielske kráľovstva, že táto Španielsko/Komisia, C-217/91, Zb. s. I-3923, bod 37, rovnakosť odôvodňuje uplatnenie tých istých a z 13. apríla 2000, Karlsson a i., C-292/97, Zb. s. I-2737, bod 39. ustanovení týkajúcich sa času jazdy, ale nie
I - 7822
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
uplatnenie tých istých ustanovení týkajúcich a tretí pododsek smernice, že Komisia má sa pracovného času, sa zakladá na nespráv analyzovať dôsledky vylúčenia samostatne nom predpoklade, že predmetom časových zárobkovo činných vodičov z pôsobnosti obmedzení majú byť len niektoré činnosti, tejto smernice okrem iného vo vzťahu presnejšie jazda. k bezpečnosti na cestách, podmienkam hospodárskej súťaže a štruktúre profesie. Účelom tejto štúdie je umožniť Komisii a následne Rade a Parlamentu prijať osobitné ustanovenia na zahrnutie samostatne zárob kovo činných vodičov do pôsobnosti smer nice.
154. Podobnosť medzi samostatne zárob kovo činnými vodičmi a mobilnými pracov níkmi sa nekončí pri jazde, ale týka sa aj iných činností, ako sú nakladanie 157. Z toho vyplýva, že tvrdenie Španielska, a vykladanie, čistenie a údržba. že smernica posudzuje rozdielne situácie rovnakým spôsobom, je nesprávne. Samo statne zárobkovo činní vodiči a mobilní pracovníci sú posudzovaní rovnakým spôso- bom, len pokiaľ sa n a c h á d z a j ú v porovnateľných situáciách.
155. Je pravda, že pokiaľ ide o činnosti, ktoré samostatne zárobkovo činný vodič vykonáva ako nezávislý hospodársky subjekt, nie je 158. Preto nie je potrebné osobitné preskú v rovnakej situácii ako mobilný pracovník. manie odôvodnenia rovnakého zaobchádza V tomto ohľade je však predmetom osobit nia s rozdielnymi situáciami. ných ustanovení. Komisia, Rada a Parlament správne odkazujú na článok 3 písm. a) ods. 2 smernice, ktorý stanovuje, že určité činnosti majú byť z pracovného času vylúčené.
159. Skutočnosť, že samostatne zárobkovo činní vodiči a mobilní pracovníci môžu byť zákonne posudzovaní rozdielne a že aj sú takto posudzovaní, má oporu v tvrdení Španielska o dlhšom týždennom čase, ktorý sa uplatňuje na samostatne zárobkovo čin ných vodičov v Španielsku vzhľadom na 156. V záujme rešpektovania osobitných prísnejšie pravidlá, ktoré sa na mobilných vlastností samostatne zárobkovo činných pracovníkov vzťahujú v zmysle kolektívnej vodičov stanovuje článok 2 ods. 1 druhý zmluvy.
I - 7823
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
2. O článku 74 ES 164. Aj v prípade, že by sa toto ustanovenie vnímalo tak, ako ho vníma Španielsko, teda ako ustanovenie zahŕňajúce opatrenia, ktoré majú nepriamy účinok na ceny dopravy, je potrebné zdôrazniť, že článok 74 ES sa neuplatňuje absolútne, ale vyžaduje brať do úvahy ciele, ktoré opatrenie sleduje. Toto je 160. Pokiaľ ide o porušenie článku 74 ES, zjavné zo samotného znenia článku 74 ES, ktoré tvrdí Španielsko, je predovšetkým podľa ktorého je potrebné „prihliadať na... nevyhnutné určiť jeho normatívnu podstatu. situáciu". Ide preto jednoducho len Tento článok stanovuje, že všetky opatrenia o požiadavku brať do úvahy okolnosti. prijaté v rámci Zmluvy v oblasti cien a podmienok dopravy prihliadajú na hospo dársku situáciu dopravcov.
165. Smernica túto požiadavku rešpektuje predovšetkým tým, že ukladá Komisii povin 161. Je nepochybné, že toto ustanovenie je nosť vypracovať správu o dôsledkoch vylú určené inštitúciám Spoločenstva, teda aj čenia samostatne zárobkovo činných vodičov Parlamentu a Rade, ktoré patria medzi z pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu zákonodarcov Spoločenstva. k bezpečnosti na cestách, podmienkam hospodárskej súťaže, štruktúre profesie, ako aj sociálnym aspektom.
162. Účelom článku 74 ES je zabezpečiť, aby opatrenie neslúžilo len záujmom užívateľov ciest alebo iným verejným záujmom. 166. Ako správne zdôrazňuje Komisia, defi nícia pracovného času upravená v článku 3 písm. a) ods. 2 tiež potvrdzuje, že boli zohľadnené osobitné vlastnosti dopravcov.
163. Je však nejasné, či sa podstata požia davky stanovenej v článku 74 ES vzťahuje len na opatrenia týkajúce sa priamo cien a podmienok dopravy, alebo či sa vzťahuje aj na opatrenia, ktoré zvyšujú náklady, 167. Žalobný dôvod založený na článku 74 a preto majú účinok na ziskovosť dopravných ES preto musí byť zamietnutý ako nedô podnikov, a teda nepriamo ovplyvňujú ceny. vodný.
I - 7824
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
D — O povinnosti odôvodnenia (štvrtý 172. S tvrdením Fínska, že odôvodnenie žalobný dôvod vo veci C-184/02 a piaty musí byť obsiahnuté v konečnej verzii aktu, žalobný dôvod vo veci C-223/02) treba súhlasiť. To je zjavné zo samotného znenia článku 253 ES („smernice... prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou... musia byť odôvodnené"). Z toho vyplýva, že odôvodnenie sa musí nachádzať vo verzii, ktorá bola prijatá inštitúciami. 168. Španielsko a Fínsko tiež namietajú, že Pokiaľ ide o návrhy predložené Komisiou nebola splnená povinnosť odôvodnenia sta v súvislosti s aktom, článok 253 vyžaduje, aby novená v článku 253 ES. na ne bol v prijatom akte uvedený odkaz. Takýto odkaz však nenahrádza odôvodnenie.
169. Španielsko svoje tvrdenie odôvodňuje tým, že došlo k porušeniu základných pro cesných požiadaviek, keďže smernica neuvá dza riadne dôvody pre zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do svojej pôsob nosti. Podľa Španielska odôvodnenie č. 8 173. Podľa ustálenej judikatúry závisí rozsah smernice týkajúce sa dočasného vylúčenia povinnosti odôvodnenia od povahy dotknu samostatne zárobkovo činných vodičov z jej tého opatrenia. V prípade všeobecne záväz pôsobnosti je s prihliadnutím na rozhodu ných opatrení, ako je tomu v tomto prípade, júce skutočnosti nejasné a nepresvedčivé. možno odôvodnenie obmedziť jednak na označenie všeobecnej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, jednak na všeobecné ciele, ktoré má opatrenie dosiahnuť. 41
170. Podľa Fínska smernica nielenže neuvá dza dôvody zahrnutia samostatne zárobkovo činných vodičov do svojej pôsobnosti, ale ani neopisuje problémy, ktoré má v úmysle riešiť, ako sú rozdiely v podmienkach hospodárskej súťaže. 174. Prvé dve odôvodnenia napadnutej smernice obsahujú opis všeobecnej právnej situácie a odôvodnenia č. 11 a 12 obsahujú dôvody, ktoré sa osobitne vzťahujú na potrebu obmedzenia nočnej práce. 171. Predovšetkým je potrebné posúdiť tvr denie Parlamentu, podľa ktorého dôvody uvedené pri pôvodnom návrhu platia aj pre 41 — Rozsudky Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Spojené neskôr prijatý akt v rozsahu, v akom bola kráľovstvo/Rada, C-150/94, Zb. s. I-7235, body 25 a 26, a zo 7. novembra 2000, Luxembursko/Parlament a Rada, C-68/98, podstata oboch opatrení rovnaká. Zb. s. I-9131, bod 62.
I - 7825
NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
175. Smernica teda obsahuje zrozumiteľný nenia. Ako vyplýva z nariadenia č. 3820/85, a dostatočný opis všeobecnej situácie, zahrnutie samostatne zárobkovo činných v ktorej bola prijatá. vodičov je v oblasti dopravy pravidlom.
178. Rozsiahlejšie odôvodnenie v súvislosti s ostatnými aspektmi smernice nie je nevy hnutné. Je to tak preto, lebo z judikatúry 176. Smernica tiež spĺňa požiadavku, aby vyplýva, že „nie je nevyhnutné, aby boli boli ciele, ktoré Spoločenstvo týmto opatre uvedené detaily všetkých relevantných skut ním sleduje, konkretizované. Podľa odôvod 43 kových a právnych okolností" . nenia č. 4 sú týmito cieľmi zabezpečenie bezpečnosti dopravy a zdravia a bezpečnosti dotknutých osôb. Týmito osobami sa potom viac zaoberajú odôvodnenia č. 6 až 8, kde sú tieto dve skupiny, teda mobilní pracovníci a samostatne zárobkovo činní vodiči, zmie 179. Keďže smernica presne poukazuje na nené osobitne. Hoci osobitné dôvody vo základný cieľ sledovaný inštitúciou, bolo by vzťahu k definícii pracovného času sú nadmerné požadovať špecifické odôvodne stanovené len v prípade mobilných pracov nie. 44 Okrem toho, keďže dotknutou práv níkov, túto skutočnosť možno vysvetliť tým, nou úpravou je smernica, a teda všeobecne že samostatne zárobkovo činní vodiči majú záväzný právny akt, neboli Parlament a Rada byť do pôsobnosti smernice zahrnutí neskôr, povinní uviesť v odôvodnení konkrétnejšie a to na základe správy Komisie. Okrem toho informácie. 45 rovnaké ustanovenia sa budú vzťahovať na samostatne zárobkovo činných vodičov, ako náhle sa na nich bude uplatňovať smernica. Z toho vyplýva, že odôvodnenie č. 4, ktoré stanovuje ciele smernice, sa na nich tiež vzťahuje. 180. Z požiadavky, ktorá je tiež uvedená v ustálenej judikatúre, že odôvodnenie musí jasne a nepochybne poukázať na úvahy inštitúcie Spoločenstva, ktorá prijala opatre-
43 — Rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./ Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16, ako aj v ňom uvedená judikatúra, a zo 17. októbra 1995, Holandsko/ Komisia, C-478/93, Zb. s. I-3081, bod 49. 177. Okrem toho Komisia správne zdôraz 44 — Rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 1986, Eridania a i., ňuje, že vylúčenie samostatne zárobkovo 250/84, Zb. s. 117, bod 38; rozsudok Spojené kráľovstvo/ Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, body 25 a 26; činných vodičov z pôsobnosti smernice by rozsudok Súdneho dvora zo 4. februára 1997, Belgicko/ muselo byť predmetom osobitného odôvod Komisia, spojené veci C-71/95, C-155/95 a C-271/95, Zb. s. I-687, bod 53; rozsudky Luxembursko/Parlament a Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, body 62 a 66, a Omega Air, už citovaný v poznámke pod čiarou 30, bod 47. 45 — Pozri rozsudky Delacre a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 43, body 15 a 16; Spojené kráľovstvo/Rada, už 42 — Pozri rozsudky Omega Air, už citovaný v poznámke pod citovaný v poznámke pod čiarou č. 41, bod 32, a rozsudok čiarou 30, bod 48, a Luxembursko/Parlament a Rada, už Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, citovaný v poznámke pod čiarou 41, body 63 a 64. C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 70.
I - 7826
ŠPANIELSKO A FÍNSKO/PARLAMENT A RADA
nie tak, aby informovala dotknuté osoby 183. Skutočnosť, že Španielsko a Fínsko boli o opodstatnení prijatého opatrenia 46, ako členské štáty úzko spojené nemožno odvodzovať, že samostatne zárob s legislatívnym procesom, je ďalším argu kovo činní vodiči sú kritériom pre posúdenie, mentom proti uplatneniu nadmerných či je odôvodnenie zákonné. požiadaviek vo vzťahu k povinnosti odôvod nenia. Za takých okolností totiž Súdny dvor predpokladá, že členské štáty „si sú vedomé dôvodov, ktoré sú základom aktu" 4 8 .
184. Žalobný dôvod založený na porušení 181. Cieľ sledovaný judikatúrou o povinnosti povinnosti odôvodnenia preto musí byť odôvodnenia, teda zabezpečenie právnej zamietnutý ako nedôvodný. ochrany, naznačuje, že jednotlivci nemôžu byť považovaní za „dotknuté osoby". Právne prostriedky, ktoré jednotlivcom poskytujú smernice, sú však veľmi obmedzené. 47
V — O trovách
182. Ako správne zdôrazňuje Parlament, 185. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho napadnutý akt je smernicou adresovanou poriadku účastník konania, ktorý vo veci členským štátom podľa článku 249 ES. nemal úspech, je povinný nahradiť trovy Z tohto pohľadu sú „osobami" dotknutými konania. Keďže Španielske kráľovstvo týmto opatrením členské štáty. Samostatne a Fínska republika nemali úspech vo svojich zárobkovo činní vodiči sa musia považovať dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na iba za osoby dotknuté transpozičným opat náhradu trov konania v súlade s návrhom rením prijatým jednotlivými členskými Parlamentu a Rady. V súlade s článkom 69 štátmi. ods. 4 prvým pododsekom toho istého rokovacieho poriadku Komisia, ktorá vstú pila do konania, znáša svoje vlastné trovy konania. 46 — Rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1994, Grécko/Rada, C-353/92, Zb. s. I-3411. bod 19; rozsudky Holandsko/ Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 43, bod 48, a Belgicko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 44, bod 53. 48 — Rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1993, Nemecko/Komisia, 47 — Rozsudok z 12. novembra 1998, Taliansko/Rada, C-352/96. C-54/91. Zb. s. I-3399, a rozsudok Holandsko/Komisia, už Zb. s. I-6937, bod 40. citovaný v poznámke pod čiarou 43, bod 50.
I - 7827
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-184/02 A C-223/02
VI - Návrh
186. S prihliadnutím na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
„1) Žaloby sa zamietajú.
2) Španielske kráľovstvo a Fínska republika sú povinní nahradiť trovy konania.
3) Komisia znáša svoje vlastné trovy konania."
I - 7828