C-189/02

DANSK RØRINDUSTRI A L/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA ANTONIO TIZZANO prednesené 8. júla 2004 1

Obsah

I— Právny rámec I - 5441

1. Článok 81 ES a nariadenie č. 17/62 I - 5441

2. Usmernenia k metóde stanovovania pokút I - 5441

III — Právna analýza I - 5454

A — Odvolacie dôvody týkajúce sa metódy výpočtu a výšky pokút I - 5454

1. O námietke nezákonnosti usmernení I - 5454

a) O prípustnosti námietky I - 5454

b) O základe námietky I - 5456

c) O určitých špecifických aspektoch námietky I - 5459

2 — V danom poradí, Zb. s. II-1487, II-1613, II-1633, II-1647, II-1681,II-1705a II-1881. 3 — Ú. v. ES L 24, s. 1.

I-5440

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

I — Právny rámec 1 000 do 1 000 000 účtovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kaž­ dého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne alebo z nedbalosti:

1. Článok 81 ES a nariadenie č. 17/62

a) porušili článok 85 (1) alebo článok 86 2. Článok 81 ES zakazuje „všetky dohody zmluvy, alebo medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľova­ nie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu". b) ...

k metóde stanovovania pokút uložených 8. Po tom, ako sa stanoví základná suma podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 pokuty, Komisia zvažuje, či by mala byť 7 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (ďalej len zvýšená z dôvodu priťažujúcich okolností „usmernenia"). 5 alebo znížená z dôvodu poľahčujúcich okol­ 8 ností .

6. Podľa postupov stanovených v usmerne­ 9. Bod 5 písm. a) usmernení stanovuje: niach sa výška pokuty v zásade určí vo viacerých po sebe nasledujúcich fázach.

I - 5442

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

podnikov, tak ako je to ustanovené v článku nemusí byť uložená pokuta, alebo im môže 15 ods. 2 nariadenia č. 17. ..." byť poskytnuté zníženie pokuty, ktorá by im inak bola uložená" [neoficiálny preklad] (bod 3).

10. Pri dodržaní limitu 10 % čiastka takto vypočítaná môže byť potom ďalej upravená, v súlade s bodom 5 písm. b) usmernení, na základe toho, ako Komisia vyhodnotí „určité objektívne faktory ako napríklad špecifický ekonomický kontext, akékoľvek ekonomické alebo finančné výhody odvodené vinníkmi..., špecifická charakteristika predmetných pod­ 13. V tomto oznámení Komisia jasne stano­ nikov a ich reálna platobná schopnosť vila, že ktorýkoľvek podnik, ktorý má záujem, v špecifickom sociálnom kontexte". aby sa s ním takto zaobchádzalo, musí „kontaktovať generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž" [neoficiálny preklad] prostredníctvom osoby, ktorá je oprávnená zastupovať podnik na tieto účely.

3. Oznámenie Komisie o spolupráci podnikov

11. Na účely podpory podnikov pri spolu­ práci s Komisiou vydala potom Komisia roku 14. Spoluprácu podniku potom Komisia 1996 „Oznámenie o neuložení alebo znížení zhodnotí pri určovaní výšky pokút, ktoré pokút v prípadoch kartelov" (ďalej len majú byť uložené. „oznámenie o spolupráci"). 9

16, Komisia však stanovuje, že „spolupráca podniku je iba jedným z viacerých faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri určovaní výšky pokuty" [neoficiálny preklad] a že uplatňovanie ustanovení oznámenia „1. [Účastníkmi sú spoločnosti, ktoré sú o spolupráci „nebráni... zníženiu pokuty činné na trhu mestského vykurovania]. z iných dôvodov" [neoficiálny preklad].

I - 5444

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

3. V sektore mestského vykurovacieho šetrenia Komisia prijala napadnuté rozhod­ potrubia existuje medzi členskými nutie, ktorým: štátmi rozsiahly obchod. Najväčšie národné trhy v Európskej únii sú Nemecko s podielom 40 % na spotrebe Spoločenstva a Dánsko s podielom 20 %. Dánsko má 50 % výrobnej kapacity v Európskej únii a je hlavným produkč­ ným centrom v Únii pre všetky členské štáty, v ktorých sa používa mestské — zistila, že Dansk Rørindustri A/S, vykurovanie. Henss/Isoplus Group, Pan-Isovit GmbH, Ke-Kelit Kunststoffwerk GmbH, LR AF 1998 A/S, Brugg Rohr- systeme GmbH, LR AF 1998 GmbH, ABB Asea Brown Boveri Ltd, Sigma Tecnologie di Rivestimento Sri a Tarco Energi A/S porušili článok 85 ods. 1 Zmluvy tým, že boli účastníkmi „kom­ 4. Sťažnosťou z 18. januára 1995 švédsky plexu dohôd a dohodnutých postupov podnik Powerpipe AB informoval v rámci odvetvia izolovaného potrubia, Komisiu, že ostatní výrobcovia ktoré začali približne v novembri/ a dodávatelia mestského vykurovacieho decembri 1990 medzi štyrmi dánskymi potrubia si rozdelili európsky trh výrobcami, následne sa rozšírili na v kartell a že prijali zosúladené opatre­ ostatné národné trhy a pribrali Pan- nia, aby narušili jeho činnosť, alebo aby Isovit a Henss/Isoplus, a koncom roku sa jeho činnosť obmedzila iba na švéd­ 1994 tak vytvorili ucelený kartel pokrý­ sky trh, alebo aby ho jednoducho vajúci celý spoločný trh" [neoficiálny vytlačili z tohto sektora." preklad] (článok 1),

— žiadala, aby vyššie uvedené podniky skončili porušovanie a zdržali sa 2, Napadnuté rozhodnutie „v otázke ich činnosti v oblasti izolova­ ných potrubí uzavretia akejkoľvek dohody alebo dohodnutého postupu, ktoré by mohli mať taký istý alebo podobný cieľ alebo účinok ako porušo­ vanie, vrátane akejkoľvek výmeny obchodných informácií, ktorými by 18. Po sťažnosti Powerpipe AB Komisia mohli byť schopné pozorovať pridŕžame začala správne šetrenie, aby určila, či došlo alebo zosúladenie sa s akoukoľvek doho­ k porušeniu článku 85 ods. 1 Zmluvy ES dou uzavretou konkludentne alebo (teraz článok 81 ods. 1 ES). Po skončení výslovne týkajúcou sa rozdelenia si trhu,

— Isoplus Fernwärmetechnik Ges. mbH, Hohenberg, c) Dansk Rørindustri A/S pokutu 1 475 000 eur;

e) Ke-Kelit Kunststoffwerk Ges.mbH pokutu 360 000 eur; d) Henss/Isoplus Group pokutu 4 950 000 eur, za ktorú sú spoločne a nerozdielne zodpovedné:

f) Oy KWH Tech AB pokutu 700 000 eur;

— HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH & Co KG, g) Løgstør Rør A/S pokutu 8 900 000 eur;

I - 5446

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

I - 5447

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P A C-213/02 P

23. Komisia tak rozdelila podniky do štyroch 3. Konanie pred budom prvého stupňa kategórií podľa ich príslušných podielov na a napadnuté rozsudky príslušnom trhu Spoločenstva. Pre každú kategóriu určila Komisia rôzne základné sumy takto: pre prvú skupinu, teda ABB, bola určená základná suma 20 000 000 eur, pre druhú skupinu, teda Lögstör, bola určená suma 10 000 000 eur, pre tretiu skupinu, 26. Žalobami podanými do kancelárie Súdu ktorá pozostávala z Tarco, Starpipe, Henss/ prvého stupňa medzi 18. až 25. januárom Isoplus a Pan-Isovit, určila sumu 5 000 000 1999 spoločnosti Brugg Rohrsysteme, Lögs­ eur a pre štvrtú skupinu, ktorá pozostávala tör Rör, Ke-Kelit Kunstoffwerk, Dansk z Brugg, KWH, Ke-Kelit a Sigma, určila Rørindustri, LR AF 1998, Sigma Tecnologie sumu 1 000 000 eur. di Rivestimento, ABB Asea Brown Boveri, HFB Holding KG, HFB Holding GmbH, Isoplus Rosenheim, Isoplus Hohenberg a Isoplus GmbH navrhovali zrušenie napad- nutého rozhodnutia, alebo, subsidíame, zní- ženie výšky pokút uložených Komisiou.

24. Potom pre každý príslušný podnik 27. Každý zo žalobcov vzniesol námietky Komisia určila výšku pokuty, berúc do úvahy vzťahujúce sa na jeho špecifickú situáciu. a) dĺžku trvania ich účasti v karteloch a b) Všetci však v úvode vyjadrili námietky voči akékoľvek poľahčujúce alebo priťažujúce postupu určenia pokút, založené na: a) okolnosti. V prípade, že výška takto vypočí­ nezákonnosti usmernení, b) porušení zásad tanej pokuty presahovala 10 % celosvetového proporcionality a rovnosti zaobchádzania, c) obratu daného podniku, Komisia znížila porušení zásad zákazu retroaktivity výšku pokuty, aby nepresiahla túto hranicu a ochrany legitímnej dôvery, d) porušení (odôvodnenie č. 167 napadnutého rozhod­ práv žalobcu na obhajobu a e) uvedenia nutia). dôvodov, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

32. Po druhé, Súd prvého stupňa stanovil, že „napriek tvrdeniam žalobc[ov], usmernenia neprekračujú ustanovenia nariadenia č. 17... 31. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa, V tomto smere je potrebné uviesť, že hoci hoci uznáva, že Komisia prijala metódu článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 stanovuje, výpočtu pokút, ktorá nebola úplne založená že Komisia môže uložiť pokuty až do výšky na obrate daných podnikov, usúdil, že 10 % obratu za posledný hospodársky rok Komisia sa neodklonila od výkladu článku každému podniku, ktorý sa zúčastnil poru­ 15. Podľa jeho názoru je to preto, že šenia, zároveň požaduje, aby prípadná pokuta „Komisia nie je povinná, keď zvažuje pokuty podniku bola znížená, ak by mala presiahnuť podľa závažnosti a dĺžky trvania predmet­ 10 % jeho obratu nezávisle od priebežných ného porušenia, stanoviť výšku pokuty na výpočtov, ktoré berú do úvahy závažnosť základe obratu predmetných podnikov alebo a dĺžku trvania porušenia. Ďalej, článok 15 zabezpečiť, v prípade uloženia pokút via­ ods. 2 nariadenia č. 17 nezakazuje Komisii, cerým podnikom, ktorých sa týka to isté aby výška pokuty v čase jej výpočtu pre­ porušenie, aby konečné čiastky pokút vyplý- sahovala 10 % obratu príslušného podniku, vajúce z jej výpočtov vo vzťahu ak výška prípadnej pokuty uloženej podniku k predmetným podnikom, odrážali akýkoľvek neprekračuje maximálnu hranicu. Usmerne- rozdiel medzi nimi z hľadiska ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. V tomto smere sa považuje za ustálenú judikatúru, že závažnosť porušení sa 14 — Body 278 až 281 napadnutého rozsudku.

33. b) Súd prvého stupňa takisto vylúčil, že Komisia pri určení pokút porušila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

35. c) Súd prvého stupňa potom takisto zamietol výhradu týkajúcu sa porušenia zásady zákazu retroaktivity, ktorú uvádzali 34. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa účastníci konania vo vzťahu ku skutočnosti, stanovuje, že „[čo sa týka určenia východi­ že usmernenia boli uplatnené na správanie, skového bodu pre každú kategóriu], Komisia ktorého účastníkmi boli podniky pred nad­ uviedla, na základe otázky Súdu prvého obudnutím platnosti usmernení.

15 — Body 286 až 290 napadnutého rozsudku. 16 — Body 296 až 298 napadnutého rozsudku.

I - 5450

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

36. Súd prvého stupňa uznal, že daná zásada závažnosti a dĺžky trvania porušenia. Ďalej na jednej strane predstavuje integrálnu stanovujú, že takto vypočítaná suma nesmie súčasť všeobecných zásad, ktorých dodržia­ v žiadnom prípade prekročiť 10 % celosve­ vanie musia súdy Spoločenstva zabezpečiť, tového obratu podnikov. Z toho podľa Súdu a na strane druhej požaduje, aby „pokuty prvého stupňa vyplýva, že „na základe uložené podniku za porušenie predpisov metódy stanovenej v usmerneniach budú hospodárskej súťaže zodpovedali tým, ktoré pokuty naďalej počítané v súlade s dvoma platili v čase, keď došlo k porušeniu" 17. kritériami, na ktoré odkazuje článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, konkrétne podľa závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania, pričom musí byť dodržaná maximálna výška z obratu každého podniku, ako stanovuje toto ustanovenie" 18.

potrebné na zabezpečenie uplatňovania poli­ pokuty uloženej žalobcom, tak, aby v tomto tiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej smere bolo riadne zachované právo žalobcu súťaže. Z toho vyplýva, že podniky, ktoré sú na vypočutie. Keďže Komisia stanovila účastníkmi správneho konania, ktorého právne a faktické okolnosti, z ktorých bude výsledkom môže byť pokuta, nemôžu získať vychádzať pri výpočte pokút, nemala povin­ legitímnu dôveru, že Komisia neprekročí nosť vysvetľovať spôsob, akým bude hodnotiť výšku už skôr uložených pokút" 19. každú z týchto okolností pri určovaní výšky pokuty. Poskytnutie informácií z hľadiska výšky zvažovaných pokút pred tým, ako bol podnik vyzvaný predložiť svoje pripomienky k obvineniam smerujúcim proti nemu, by znamenalo predbiehať rozhodnutie Komisie, a preto bolo by to nevhodné. ... Komisia takisto následne nebola povinná informovať príslušné podniky počas správneho konania, že zvažuje použiť novú metódu na výpočet 41. d) Pokiaľ ide o údajné porušenie práv výšky pokút" 2 0 . žalobcu na obhajobu, Súd prvého stupňa usúdil, že „v oznámení o výhradách Komisia uviedla... dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že toto porušenie je veľmi závažným poruše­ ním, a tiež faktory predstavujúce priťažujúce okolnosti, ktorými sú konkrétne manipulácia postupov pri predkladaní ponúk, násilné uplatňovanie kartelu na účely zabezpečenia zosúladenia všetkých účastníkov dohôd a vylúčenia jediného dôležitého konkurenta, ktorý sa nezúčastnil na dohodách, a skutočnosť, že porušenie pokračovalo po 42. e) Napokon, Súd prvého stupňa odmie­ tom, ako bolo vykonané šetrenie. Komisia tol výhradu niektorých žalobcov, že Komisia zároveň uviedla, že pri zvažovaní, aká pokuta nezahrnula do napadnutého rozhodnutia má byť uložená každému jednotlivému pod­ primerané vysvetlenie metodológie použitej niku, vezme do úvahy, okrem iného, úlohu, pri určovaní výšky pokút. ktorú každý z nich mal pri činnosti narušu­ júcej hospodársku súťaž, všetky podstatné rozdiely v otázke dĺžky trvania ich účasti, ich dôležitosť v sektore mestského vykurovania, obrat v sektore mestského vykurovania, celkový obrat, ak je to potrebné, aby mohla byť vzatá do úvahy úroveň a hospodárska sila daného podniku a aby bol zabezpečený dostatočne odstrašujúci účinok a napokon aj všetky zmierňujúce okolnosti. ... Komisia pritom zároveň stanovila... faktické a právne 43. Podľa mnohých žalobcov Komisia okolnosti, z ktorých vychádza pri výpočte nevzala do úvahy skutočnosť, že pokuty boli

44. Súd prvého stupňa túto námietku zamie­ tol a usúdil, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo „relevantné a dostatočné určenie kritérií vzatých do úvahy na účely určenia závažnosti a dĺžky trvania porušenia, ktorého 46. V odvolaniach z 21. mája a zo 7. júna sa dopustili žalobcovia" 21, a preto „Komisia 2002 spoločnosti Dansk Rørindustri A/S, [nemôže] byť kritizovaná za to, že neuviedla Isoplus Fernwärmetechnick Vertriebsgesell- presnejšie dôvody pre výšku základnej sumy schaft mbH, Ke-Kelit Kunstoffwerk GmbH, a výslednej sumy pokuty uloženej žalob­ LR AF 1998 A/S, Brugg Rohrsysteme GmbH, LR AF 1998 GmbH a ABB Asea Brown com" 22. Boveri Ltd (ďalej spoločne len „odvolatelia") v zásade navrhli, aby Súdny dvor zrušil rozsudky Súdu prvého stupňa a zastavil konania, alebo alternatívne, zrušil rozsudky a vrátil vec Súdu prvého stupňa, alebo, ako ďalšiu alternatívu, znížil im uložené pokuty a aby Komisia bola zaviazaná na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom.

45. Na záver svojej analýzy a po preskúmaní špecifickej situácie jednotlivých žalobcov v rozsudkoch, ktoré sú teraz predmetom odvolania, Súd prvého stupňa a) v zásade potvrdil zhodnotenie porušenia, ktoré vyko­ nala v napadnutom rozhodnutí Komisia, b) 47. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil časť rozhodnutia vzťahujúcu sa na HFB zamietol odvolania a zaviazal odvolateľov Holding KG a HFB Holding GmbH 23, c) na náhradu trov konania.

21 — Bod 383 napadnutého rozsudku. 24 — Súd znížil výšku pokuty uloženej Sigma na 300 000 eur po 22 — Bod 384 napadnutého rozsudku. zohľadnení, že Sigma je činná iba na talianskom trhu, a nie na 23 — Súd zistil, že HFB Molding für Fernwärmtechnik Beteilin- celom trhu Spoločenstva. gungsgesellschaft mbH & CO. KG a HFB Holding für 25 — Súd znížil výšku pokuty uloženej ABB Asea Brown Boveri na Fernwärmtechnik Beteilingungsgesellschaft mbH Venval- 65 000 000 eur, lebo ABB už nepopieralo svoju účasť na tungsgesellschaft ešte v čase, ked došlo k porušeniu, neexi­ dohode a spolupracovalo s Komisiou, pričom jej poskytlo stoval. dôkaz o karteli po tom, ako dostala oznámenie o výhradách.

1. O námietke nezákonnosti usmernení a) O prípustnosti námietky

50. Všetci odvolatelia uviedli pod rôznymi názvami odvolacie dôvody kritizujúce závery Súdu prvého stupňa, že metóda výpočtu 54. Pred uvažovaním o podklade týchto pokút použitá Komisiou nepredstavuje poru­ námietok je potrebné položiť si otázku, či šenie zásad proporcionality a/alebo rovnosti formálne nezáväzné opatrenie, akým sú zaobchádzania alebo článku 15 ods. 2 naria­ usmernenia, môže podliehať námietke nezá­ denia č. 17. konnosti podľa článku 241 ES.

I - 5454

DANSK RØRINDUSTRI A L/KOMISIA

55. Podľa tohto ustanovenia je možné 58. Podľa môjho názoru usmernenia spĺňajú nepriamo namietať, že toto opatrenie je tieto kritériá. nezákonné iba v prípade „konania, v ktorom sa rozhoduje o nariadení vydanom spoločne Európskym parlamentom a Radou alebo o nariadení Rady, Komisie alebo ECB".

57. Súdny dvor jasne stanovil, že musí existovať úzke spojenie medzi napadnutým opatrením a tým opatrením, v prípade kto­ rého sa požaduje vyhlásenie neplatnosti. Posledné uvedené opatrenie sa musí „vzťa­ hovať, priamo alebo nepriamo, na záležitosť, ktorá je predmetom žaloby"27, a musí exi­ stovať „priame právne spojenie" medzi napadnutým opatrením a všeobecným opa­ trením. 28 60. Rovnako nie je možné namietať, že usmernenia sú čisto vnútorné, a preto nie sú schopné mať právne účinky navonok. 26 — Rozsudok zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 40. 27 — Rozsudok z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, 32/65, Zb. s. 295, najmä s. 323. 29 — Rozsudok z 18. marca 1975, Acton a i./Komisia, spojené veci 28 — Rozsudok z 31. marca 1965, Macchiorlati Dalmas e Figli/ 44/74,46/74 a 49/74, Zb. s. 383, bod 7, a zo 14. februára 1989, Vysoký úrad, 21/64, Zb. s. 221, najmä s. 238, a z 10. júla 1986, Lefebvre Frère et Soeur/Komisìa, 206/87, Zb. s. 275, bod 13. Usinor/Komisia, spojené veci 81/85 a 119/85, Zb. s. 1777, bod 30 — Rozsudok z 30. januára 1974, Louwago/Komisia, 148/73, Zb. 13. s. 81, bod 12.

I - 5455

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P A C-213/02 P

61. V skutočnosti je zo samotných usmer­ formálne právny základ napadnutých roz­ není jasné, že Komisia je povinná robiť určité hodnutí (týmto základom sú články 3 a 15 kroky pri postupe vypočítavania pokút nariadenia č. 17), existuje priame spojenie a najmä vziať do úvahy určité priťažujúce medzi posledným uvedeným a všeobecným a poľahčujúce okolnosti vo vzťahu opatrením, ktoré je nepriamo napadnuté. k podnikom; tejto povinnosti musí nevyh­ nutne zodpovedať právo dotknutých podni­ kov očakávať, že Komisia bude efektívne a konkrétne postupovať v súlade s usmerne­ niami.

66. V tomto smere musím v prvom rade právomoc voľnej úvahy vo vzťahu k výberu poznamenať, že ani článok 15 nariadenia faktorov, ktoré majú byť vzaté do úvahy na č. 17, ani judikatúra Súdneho dvora nevyža­ účely uplatňovania týchto kritérií. Ako Súdny duje, aby Komisia uplatňovala určitú metódu dvor sám stanovil, „závažnosť porušení musí výpočtu na stanovovanie výšky pokút. Ako byť určená s prihliadnutím na početné som už uviedol skôr, článok 15 nariadenia faktory, ako najmä na osobitné okolnosti č. 17 iba stanovuje hornú hranicu výšky prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokuty spolu s určitými kritériami hodnote­ pokút; navyše, nebol vytvorený záväzný alebo nia porušenia. vyčerpávajúcizoznam kritérií, ktoré sa musia uplatniť 33. Medzi tieto početné faktory hodnotenia porušenia môže byť zaradený objem a hodnota tovarov, ktorých sa týka porušenie, veľkosť a hospodárska sila pod­ nikov, ktoré sa dopustili porušenia, vplyv, ktorým majú schopnosť presadiť sa na trhu, správanie sa každého podniku, úloha, ktorú zohráva každý z nich pri porušovaní, pro­ 67. Je preto potrebné určiť, či usmernenia, spech, ktorý získali z týchto praktík narušu­ ktorých účelom je ohraničiť širokú penali- júcich hospodársku súťaž, a hospodársky začnú právomoc, ktorú má Komisia v tejto a právny kontext porušenia, atď. 34 oblasti, zostali v týchto medziach.

68. Súhlasím so Súdom prvého stupňa, že aj po prijatí usmernení je naďalej výpočet pokút vykonávaný iba na základe dvoch kritérií stanovených článkom 15 nariadenia č. 17, konkrétne závažnosť a dĺžka trvania poruše­ nia, a naďalej podlieha v otázke konečnej 70. Osobitne vzhľadom na vzatie do úvahy výšky maximálnej hranici 10 % celkového obratu podniku Súdny dvor vo svojom obratu uvedeného týmto ustanovením [bod 5 dôležitom rozsudku vo veci Musique Diffu­ písm. a)]. sion française, ktorý vo veľkej miere citovali odvolatelia aj Komisia, jasne stanovil, že „na účely stanovovania pokuty je dovolené vziať do úvahy celkový obrat podniku..., ako aj časť

74. Z tohto dôvodu nemožno tvrdiť to, čo uvádzajú odvolatelia, teda že výpočet pokút podľa metódy stanovenej v usmerneniach sa 72. V každom prípade, ako správne usúdili obmedzuje iba na vopred určenú aritmetickú Súd prvého stupňa a Komisia, usmernenia činnosť. Okrem toho, ako som už povedal nebránia tomu, aby sa vzal do úvahy o obrate a najmä o možnosti úpravy výšky v rôznych častiach postupu pre výpočet pokuty podľa veľkosti daných podnikov, je pokuty aj celkový obrat a/alebo obrat na potrebné povedať, že usmernenia v otázke relevantnom trhu. Osobitne, usmernenia zvažovania počtu priťažujúcich a poľahčujú­ stanovujú, že v prípade porušení, ktoré sa cich okolností a možnosti vzatia do úvahy týkajú viac ako jedného podniku, „možno „určitých objektívnych faktorov ako naprí- bude nutné v niektorých prípadoch uplatniť zváženie výšky pokút stanovených v rámci každej z troch kategórií, aby bola zohľadnená špecifická záťaž, a teda aj reálny dosah 36 — Napríklad, keď sa vezme do úvahy skutočnosť, že „veľké podniky majú obyčajne právnické a ekonomické znalosti porušovania pravidiel každého podniku a infrastruktūru, ktorá im umožní ľahšie rozpoznať, či ich konanie predstavuje porušenie pravidiel, a byť si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podľa zákona o hospodárskej súťaži" (bod 1 čast A piaty odsek), alebo možno, keď sa vezmú do úvahy „akékoľvek ekonomické alebo finančné výhody odvodené vinníkmi" a „špecifická charakteristika 35 — Rozsudok Musique Diffusionfrançaise,už citovaný, bod 121. predmetných podnikov" [bod 5 písm. b)].

I - 5458

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

37 — Pozri napríklad rozsudok Musique Diffusion française, už citovaný, bod 106. 38 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 5459

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P A C-213/02 P

79. i) Po prvé, odvolatelia namietajú, že 81. Z tohto dôvodu mám dojem, že ani usmernenia, ktoré stanovujú, že je možné znenie nariadenia č. 17, ani judikatúra „zvýšiť pokutu s cieľom prekročenia zisku Spoločenstva nebránia Komisii, pri výkone zarobeného nenáležite v dôsledku porušenia širokej miery voľnej úvahy, ktorú Súdny dvor pravidiel" (bod 2 piata zarážka), zavádzajú uznal, aby usúdila, že je potrebné zvýšiť nové priťažujúce ustanovenia porušujúce základnú sumu na lepšie zohľadnenie pro­ článok 15 nariadenia č. 17. Podľa odvolateľov spechu získaného z praktík narušujúcich je toto ustanovenie schopné spôsobiť to, že tá hospodársku súťaž (teda v prípadoch, keď istá okolnosť bude vzatá do úvahy dvakrát, základná suma výpočtu nepostačuje na keďže podľa p o s t u p u u v e d e n é h o odzrkadlenie takého prospechu) pod pod­ v usmerneniach zisky z porušenia práva mienkou, že ako správne stanovujú usmer­ hospodárskej súťaže už boli vzaté do úvahy nenia, je „možné objektívne stanoviť túto pri určovaní závažnosti porušenia. výšku" 40.

82. ii) Po druhé, tí istí odvolatelia namietajú, že usmernenia sú nezákonné, lebo druhá zarážka bodu 2 vyžaduje od podniku proti jeho vôli, aby spolupracoval s Komisiou, čo vedie až k tomu, že má vypovedať sám proti sebe pod hrozbou zvýšenia pokuty.

88. Usmernenia v skutočnosti nestanovujú žiadnu povinnosť podniku obviniť sa alebo 85. Ďalej, nariadenie č. 17 udeľuje Komisii preukázať vlastnú vinu; oni iba stanovujú, že široké vyšetrovacie právomoci v konaní, kto­ pokuta bude zvýšená v prípade, že podnik rého cieľom je preukázať porušenia ustano­ odmietne akúkoľvek spoluprácu so zamest­ vení Zmluvy o hospodárskej súťaži. Článok nancami Komisie alebo reaguje obštrukčné. 11 preto umožňuje Komisii požadovať od podniku poskytnutie všetkých potrebných informácií týkajúcich sa skutočností, o ktorých vie, a ak je to potrebné, poskytnúť dokumenty, ktoré vlastní, pokiaľ môžu viesť k preukázaniu, že podnik samotný alebo iný podnik sa správal spôsobom narušujúcim hospodársku súťaž. 89. Ďalej, Súd prvého stupňa správne odka­ zuje aj na situáciu, ktorú riešil Súdny dvor vo veci Metsä-Serla Sales Oy 4 3 , ked'stanovil, že „podniku, ktorý popiera stanovisko Komisie, obmedzí svoju spoluprácu na takú mieru, ako vyžaduje nariadenie č. 17, nebude mu z tohto dôvodu uložená zvýšená pokuta" 44.

86. Je pravda, že v už citovanom rozsudku Orkem Súdny dvor stanovil, že uvedená p r á v o m o c požadovať informácie a vyšetrovať nemá byť vykladaná tak, aby porušovali právo podniku na obhajobu. Najmä, „Komisia nemôže žiadať od podniku, aby poskytol odpovede, ktoré by mohli obsahovať pripustenie existencie porušenia 90. Z tohto dôvodu usudzujem, že tieto z jeho strany, preukázanie čoho prináleží námietky musia byť takisto zamietnuté. Komisii"42.

43 — Rozsudok zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157. 42 — Rozsudok Orkem, už citovaný, bod 35. 44 — Tamže, bod 58.

95. Naopak, podľa odvolateľov metóda pou­ žitá Komisiou neumožnila správne „zosob­ 92. V tomto smere namietajú proti mecha- niť" pokutu. Najmä, keď výpočtový postup nickosti metódy výpočtu použitej v tomto Komisie dosiahol alebo presiahol maximálnu prípade Komisiou, v dôsledku čoho nebolo hranicu 10 % obratu, akékoľvek poopravenie možné riadne vziať do úvahy skutočnosti výpočtu (na základe dĺžky trvania porušenia, a najmä osobitosti situácie každého podniku poľahčujúcich okolností, atď.) vykonané nad vo vzťahu ku kartelu. touto hranicou bolo iba úplne teoretickou operáciou; nemalo to vplyv na výšku pokuty, keďže nakoniec musí byť výška pokuty aj tak znížená pod túto hranicu. A to je úplne v protiklade s judikatúrou Súdneho dvora (najmä rozsudok Musique Diffusion fran­ çaise 45), podľa ktorého sa má výška pokuty určiť s prihliadnutím na všetky relevantné 93. Táto metóda najmä tým, že používa faktory. stanovené sumy, údajne znemožňuje riadne vziať do úvahy obrat podnikov a najmä obrat na relevantnom trhu, hoci jeho hodnotenie bolo vždy osobitne dôležité v judikatúre Súdneho dvora a v rozhodovacej praxi Komisie, s cieľom zabezpečiť dodržanie zásady proporcionality.

96. Napokon, niektorí odvolatelia uvádzajú, že Komisia sa tým, že ako základnú sumu stanovila sumu určenú bez ohľadu na obrat

94. Z danej judikatúry podľa odvolateľov vyplýva, že základná suma pokuty musí byť 45 — Rozsudok Musique Diffusion française, už citovaný.

I - 5462

DANSK RØRINDUSTRI A L/KOMISIA

predmetných podnikov a v niektorých prí- správnym spôsobom všetky faktory, ktoré sú padoch vychádzala od začiatku výpočtu podstatné pre hodnotenie porušenia, a či sa z úrovne presahujúcej 10 % obratu, dopustila nedopustil nesprávneho právneho posúdenia diskriminácie malých a stredných podnikov, pri skúmaní záležitostí uvádzaných žalob- uložiac im pokuty, ktoré boli príliš vysoké • 47

100. V tomto prípade sa musí analýza Súdneho dvora obmedziť na preverenie, či sa potvrdením kritérií použitých Komisiou na stanovovanie pokút a preverením alebo dokonca opravou spôsobu, akým boli pou­ žité, Súd prvého stupňa nedopustil nespráv­ neho právneho posúdenia a či rešpektoval zásady proporcionality a rovnosti zaobchá­ dzania, ktorými sa udeľovanie pokút riadi. 49 98. V odvolacom konaní sa môže skúmanie Súdneho dvora zamerať iba na preverenie, či Súd prvého stupňa vzal do úvahy právne 47 — Rozsudky Ferriere Nord, už citovaný, bod 31, a Baustahlgewcbe, už citovaný, bod 128. 48 — Rozsudky Baustahlgewcbe, už citovaný, a British Sugar, už citovaný, bod 48. 46 — Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebc/Komisia, 49 — Rozsvidok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 128, a z 29. apríla 2004, British spojené veci C-2M/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47. C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 365.

I - 5463

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P A C-213/02 P

101. Majúc na pamäti tieto obmedzenia s analýzou Súdu prvého stupňa, že je súdneho preskúmania, ktoré môže Súdny ustálenou judikatúrou, že taká hranica musí dvor vykonať, preskúmam teraz príslušné byť chápaná tak, že sa má uplatniť na celkový námietky. obrat predmetného podniku — jediný údaj, ktorý môže poskytnúť približnú informáciu o veľkosti a vplyve predmetných podnikov, — a že preto Komisia síce musí dodržať vyššie uvedený strop, ale má širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, do akej miery vezme do úvahy celkový obrat a/alebo obrat na relevantnom trhu. 102. Po prvé je nesporné, že Komisia pri určovaní výšky pokút, ktoré sa rozhoduje uložiť za porušenie práva hospodárskej súťaže, musí dodržiavať zásadu proporciona­ lity.

107. To však neznamená, že takáto mecha- 109. Tá istá požiadavka platí vo vzťahu nickosť nemôže mať vplyv na zásadu pro­ k zásade rovnosti zaobchádzania, ktorého porcionality, keď sa na túto zásadu nepo­ porušenie nastane podľa ustálenej judikatúry zrieme v absolútnom, ale skôr v „relatívnom" v prípade, že v podobných situáciách dochá­ zmysle, teda že jej úlohou je zabezpečiť, aby dza k rozdielnemu zaobchádzaniu alebo pokuta bola „personalizovaná", a preto pro­ v odlišných situáciách dochádza k takému porcionálna k závažnosti porušenia istému zaobchádzaniu, ibaže by bolo takéto a ostatným okolnostiam, tak subjektívnym, zaobchádzanie objektívne odôvodnené 54. ako aj objektívnym, každého prípadu. Z toho na tieto účely vyplýva, že pokuta Z tohto pohľadu proporcionálna a nediskri- musí byť rovnaká pre všetky podniky, ktoré minačná povaha pokuty sa neodvodzuje sú v tej istej situácii, a že rozdielne správanie z jednoduchého aritmetického pomeru nemôže byť potrestané pokutou v rovnakej medzi celkovým obratom za predchádzajúci výške. hospodársky rok, ale skôr zo súboru fakto­ rov, na ktoré som poukázal už skôr (pozri bod 69 vyššie).

111. Napadnuté rozsudky uznali, že kritériá 112. Týmto spôsobom Súd prvého stupňa používané Komisiou na určenie výšky pokuty usúdil, že Komisia správne uplatnila tie časti boli výsledkom starostlivej a podrobnej ana­ usmernení, ktoré stanovujú, že v prípadoch lýzy osobitnej závažnosti porušenia a jeho porušení zahŕňajúcich viaceré podniky, ktoré trvania 55 a situácie, úlohy a správania sa sa podstatne odlišujú vo veľkosti, sa na pokutovaných podnikov, že na určenie základné sumy môže uplatniť zváženie výšky základnej sumy pokút Komisia správne vzala pokút, „aby bola zohľadnená špecifická do úvahy rozdielnu hospodársku silu účast­ závažnosť, a teda aj reálny dosah porušovania níkov kartelu tým, že rozdelila podniky do pravidiel každého podniku" (pozri bod 1A štyroch kategórií „podľa ich relatívnej dôle­ šiesty a siedmy odsek). žitosti na relevantnom trhu Spoločenstva" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 166 rozhodnutia) a stanovila rôzne základné sumy pre každú kategóriu, že na určenie týchto kategórií „Komisia vzala do úvahy nie iba ich obrat na relevantnom trhu, ale aj relatívnu dôležitosť, ktorú členovia kartelu pripísali každému z nich, ako dokazujú kvóty 113. Pokuty uložené Komisiou a potvrdené rozdelené v rámci kartelu... a získané dôkazy Súdom prvého stupňa vyplývali, v krátkosti, a predpoveď na rok 1995..." 56, čo viedlo zo starostlivej a podrobnej analýzy osobitnej k tomu, že rozdelenie podnikov do štyroch závažnosti porušenia, jeho dĺžky trvania kategórií a určenie príslušných základných a takisto situácie, úlohy a správania každého čiastok bolo objektívne odôvodnené pokutovaného podniku. a uplatnené koherentne. 57

denia č. 17. Komisia prekročila túto hranicu stiky každého prípadu a relatívne postavenie v postupe výpočtu pokút uložených každému jednotlivých podnikov v rámci kartelu. z odvolateľov s výnimkou Ke-Kelit Kunst- stoffwek, Brugg Rohrsysteme a ABB Asea Brown Boveri. V troch prípadoch (Isoplus Group, LR AF 1998 (Deutschland) a Dansk Rørindustri) Komisia dokonca počítala pokuty zo štartovacieho bodu základnej sumy, ktorá už vtedy presahovala maximálnu hranicu 10 %. A iba pri závere výpočtu, 118. Kedykoľvek Komisia prekročila hranicu predtým, ako uplatnila oznámenie 10 % počas postupu výpočtu, nebolo už o spolupráci, pristúpila k zníženiu prechod­ možné žiadne prispôsobenie výpočtu (pri­ nej sumy, ku ktorej dospela, aby bola v súlade hliadajúc na dĺžku trvania porušenia, poľah­ s hranicou 10 % celkového obratu. čujúce okolnosti a podobne) nad touto hranicou tak, aby malo akékoľvek konkrétne dosahy na konečnú výšku pokút, ako ukazuje okrem iného tabuľka sumarizujúca čísla, ktoré viedli k danej sume, predložená odvo­ lateľmi.

116. Inými slovami, hranica 10 % stanovená 119. Hoci nie sú tieto pripomienky nedô­ článkom 15 nebola považovaná za hranicu, vodné, nezdajú sa mi byť dostatočné na ktorá nemôže byť prekročená po tom, ako vyhovenie žalobe z dôvodov uvedených začali výpočtové operácie, ale iba ako nižšie. konečná hranica na účely „zníženia" pokuty vo výške, ktorá presahovala túto hranicu.

120. Ani znenie, ani povaha článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nie sú v protiklade s metódou výpočtu použitou Komisiou. Najmä, ako uviedol Súd prvého stupňa, toto ustanovenie nezakazuje Komisii, aby počas výpočtu výška sumy presahovala 10 % obratu 117. Podľa niektorých odvolateľov je však príslušného podniku za predpokladu, že taká výpočtová metóda v rozpore s článkom výška prípadne uloženej pokuty nepresahuje 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a v týchto maximálnu hranicu. 58 prípadoch spôsobila porušenie zásad pro­ porcionality a rovnosti zaobchádzania v tom, že v otázke výšky pokút boli iba čiastočne a neúplné dodržané špecifické charakteri­ 58 — Pozri rozsudok LR AF 1998, už citovaný, bod 288.

123. Po prvé, ako vidno z prvej časti ustanovenia, systém prispôsobovania pokút určením pevnej sumy sa nezdá byť úplne 127. Z tohto hľadiska teda Komisii nie je cudzí logike nariadenia č. 17. možné nič vyčítať, keď sa skonštatovalo, že

I - 5468

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

v takých situáciách, akými sú skúmané úplne dosiahnuť cieľ väčšej transparentnosti situácie, Komisia i) správne zhodnotila sledovaný usmerneniami. závažnosť, dĺžku trvania a iné okolnosti porušenia a ii) udržala konečnú výšku pokút v rámci hranice 10 % celkového obratu jednotlivých podnikov. 131. Dodávam, že tieto situácie nie sú v skutočnosti výnimočné a naozaj existuje riziko, že sa stanú častejšími. Keď boli roku 1998 prijaté usmernenia, politika Komisie týkajúca sa pokút za porušenia práva hospo­ dárskej súťaže vstúpila do novej fázy, ktorá z dôvodov, ktoré mi neprináleží posudzovať, je iste prísnejšia a viedla k zvýšeniu ukladania 128. V súlade s tým musím uzavrieť, že tieto pokút, najmä za vážnejšie porušenia. Navyše, opravné prostriedky nemajú oporu toto sprísnenie odvodené z metódy výpočtu v súčasnosti platnom právnom rámci. založenej na pevnej sume má schopnosť najviac postihnúť malé a stredné podniky59.

I - 5469

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P A C-213/02 P

metóda používaná Komisiou v zásade nebola To podľa odvolateľov porušilo ich legitímnu obmedzená hranicou 10 % celkového obratu dôveru týkajúcu sa skoršej praxe výpočtu v postupe výpočtu, takže výška pokuty mohla pokút, ktorá prihliadala na obrat podniku na byť stanovená tak, aby jednoduchšie relevantnom trhu. a okamžite odrážala všetky skutočnosti prípadu.

133. Potom je nutné položiť si otázku, či 135. Podľa odvolateľov, aj keby pripustili — vyššie uvedené dôsledky nového trendu čo však nerobia —, že Komisia bola opráv­ v politike týkajúcej sa pokút nevytvárajú nená zmeniť takúto prax, mala informovať potrebu uberať sa trochu iným smerom na podniky o svojich zámeroch a poskytnúť zabezpečenie toho, aby bolo možné primerané uvedenie dôvodov, ktoré ju viedli v každom prípade zaručiť výsledky, ktoré sú k tejto zmene. v súlade so všeobecnými požiadavkami primeranosti a spravodlivosti.

136. Ďalej je v tomto spore porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery ešte závažnejšie 3. Odvolacie dôvody založené na porušení v tom, že odvolatelia sa rozhodli spolu­ zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu pracovať s Komisiou a ich rozhodnutie retroaktivity urobiť tak bolo ovplyvnené práve prospe­ chom, ktorý očakávali, že získajú uplatnením oznámenia o spolupráci a predchádzajúcou praxou výpočtu pokút.

a) O porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

144. V tejto súvislosti odkazujú na vec 140. Konkrétne, bod A číslo 5 oznámenia Ferriere San Carlo z roku 1987 61,v ktorej, jasne stanovuje, že spolupráca podniku so vydajúc rozsudok o zákonnosti rozhodnutia, zamestnancami Komisie je iba jedným ktorým Komisia vytýkala spoločnosti Ferriere z mnohých faktorov, ktoré Komisia môže San Carlo prekročenie podielu na kvóte vziať do úvahy pri stanovovaní výšky pokuty.

61 — Rozsudok z 12. novembra 1987, Ferriere San Carlo/Komisia, 60 — Oznámenie o spolupráci, bod A čísła 1 až 3. 344/85, Zb. s. 4435.

I - 5471

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P Á C-213/02 P

betónových zosilňujúcich valcov, ktoré mohli 147. Je preto potrebné stanoviť, či zmena byť dodané na trh Spoločenstva podľa metódy výpočtu pokút, ako ju uplatňuje skoršieho rozhodnutia Komisie, Súdny dvor Komisia v usmerneniach, bola predvídateľná vyhovel žalobe, pričom stanovil, že správanie „prezieravými a obozretnými" podnikateľmi. Komisie bolo v rozpore s jej dovtedajšou praxou v predchádzajúcich dvoch rokoch, ktorá viedla k tolerancii dodávok zosilňujú­ cich valcov v objemoch prekračujúcich objemy stanovené Spoločenstvom.

148. Podľa môjho názoru odpoveď na túto otázku je spojená s tým, čo som už skôr povedal o zákonnosti usmernení.

154. Aj tak však musím povedať, že Komisia nezabudla upozorniť hospodárske subjekty na možné zvýšenie výšky pokút a na odstra­ šujúci účinok pokút. 66 Z toho vyplýva, že tieto hospodárske subjekty boli oboznámené 152. Pokiaľ ide o tu spomínané oblasti, s úmyslami Komisie v tomto smere. Súdny dvor uznal, že Komisia je oprávnená podľa svojej úvahy zvýšiť všeobecnú výšku pokút ukladaných za porušenie hospodárskej súťaže v práve Spoločenstva, stanoviac, že „skutočnosť, že Komisia v minulosti uložila pokuty určitej výšky za určité typy porušenia, neznamená, že jej to bráni zvýšiť túto výšku v rámci hraníc uvedených v nariadení č. 17, 155. To ma vedie k záveru, že v tomto ak je to potrebné na zabezpečenie uplatňo­ prípade nedošlo k porušeniu legitímnej vania politiky Spoločenstva v oblasti hospo­ dôvery odvolateľov. dárskej súťaže. Naopak, riadne uplatňovanie pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa hospo­ dárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť výšku pokút potre­ bám tejto politiky" 64.

b) O porušení zásady zákazu retroaktivity

153. V tom istom rozsudku Súdny dvor takisto stanovil, že Komisia nebola povinná 156. Ako som uviedol, odvolatelia takisto uviesť v oznámení o výhradách svoj úmysel tvrdia, že došlo k porušeniu zásady zákazu retroaktivity pokút.

63 — Rozsudok zo 14. februára 1990, Delacre, 350/88, Zb. s. I-395, bod 33. 65 — Rozsudok Musique Diffusion française, už citovaný, bod 22. 64 — Rozsudok Musique Diffusion française, už citovaný, bod 109. 66 — Pozri XXI správu o politike hospodárskej súťaže, s. 120.

I - 5473

I-5474

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

smere platia úvahy vyjadrené vyššie, najmä v oznámení o výhradách neuviedla žiadnu tá, že Komisia má právomoc volnej úvahy informáciu, na základe ktorej by bolo možné v danom smere tak, že v otázke hospodárskej predpokladať zavedenie novej politiky na súťaže môže zvýšiť a znížiť prísnosť pokút za výpočet pokút. V priebehu správneho kona­ predpokladu, že zostane v rámci všeobec­ nia teda odvolatelia nemali príležitosť podať ného právneho rámca platného v čase, keď akékoľvek námietky k uplatňovaniu nových došlo k trestaným porušeniam. usmernení.

165. V tomto prípade teda Komisia nemôže 167. V odpovedi na tieto výhrady Komisia byť obvinená z porušenia zásady zákazu v podstate uvádza, že nemá povinnosť dávať retroaktivity, pretože hoci uplatňovala presné informácie podnikom, v ktorých pre­ metódu výpočtu uvedenú v usmerneniach, bieha šetrenie z dôvodu porušenia pravidiel zostala v rámci hraníc stanovených článkom hospodárskej súťaže, o metóde, ktorú má 15 nariadenia č. 17. v úmysle uplatniť na výpočet pokút, alebo poskytnúť akúkoľvek informáciu týkajúcu sa možnej výšky pokút.

4. Odvolacie dôvody týkajúce sa porušenia práv na obhajobu 168. Zdá sa mi, že Komisia neporušila právo odvolateľov na obhajobu, a najmä nie ich právo byť vypočutý vo vzťahu k určeniu výšky pokút.

166. Všetci odvolatelia okrem ABB uvá­ dzajú, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď vyslovil, že ich právo byť vypočutý neznamenalo, že by im Komisia mala oznámiť v správnom konaní, 169. Stačí sa odvolať na judikatúru Súdneho že má úmysel uplatniť nové usmernenia na dvora, správne citovanú Súdom prvého výpočet pokút. Toto opomenutie by malo byť stupňa, podľa ktorej povinnosť vypočuť o to závažnejšie, že usmernenia podstatne podniky je splnená, keď Komisia výslovne zmenili dovtedy platné právo a zahŕňali vyhlási v oznámení o výhradách, že zváži, či značné zvýšenie výšky pokút. Komisia však je primerané uložiť pokuty podnikom,

67 — Rozsudok Musique Diffusion française, už citovaný, bod 21. Pozri aj rozsudok Michelin/Komisia, už citovaný, body 19 a 20. 69 — Rozsudky Musique Diffusion française, už citovaný, bod 21, 68 — Pozri napríklad rozsudok LR AF 1998, už citovaný, body 201 a Michelin, už citovaný, bod 19. až 203. 70 — Rozsudok Musique Diffusion française, už citovaný, bod 22.

I - 5476

DANSK RØRINDUSTRI A L/KOMISIA

hodnutie Komisie obsahovalo primerané Teda iba ak tieto elementy chýbajú, bude uvedenie dôvodov vedúcich k určeniu pokút, rozhodnutie napadnuteľné pre nedostatočné a teda že Komisia neporušila článok 253 ES. odôvodnenie. Podľa ich názoru, naopak, by Komisia mala odôvodniť svoje rozhodnutie odchyľujúce sa od jej predchádzajúcej praxe — pozostáva­ júcej z určenia pokút podľa obratu na relevantnom trhu — a takisto údajné retro­ aktivne uplatňovanie usmernení. 177. Čo sa týka ďalej rozhodnutí, ktorými boli uložené pokuty rôznym podnikom, Súd prvého stupňa v napadnutých rozsudkoch 7 2 správne uviedol, že za takýchto okolností rozsah povinnosti uviesť dôvody musí byť stanovený najmä vo svetle skutočnosti, že závažnosť porušení musí byť určená odkáza­ ním na viaceré faktory, akými sú — ale nie výlučne — osobitné okolnosti prípadu, jeho 175. Hneď musím uviesť, že aj keď nepri- kontext a odstrašujúci účinok pokút. 73 hliadneme na závery, ktoré som uviedol vyššie, týkajúce sa námietok o legitímnej dôvere a zákaze retroaktivity, domnievam sa, že tento odvolací dôvod nie je dôvodný.

178. Podľa môjho názoru Súd prvého stupňa správne uviedol, že Komisia splnila tieto požiadavky. Osobitne uviedol pre každého z odvolateľov, že rozhodnutie Komisie obsa­ hovalo relevantné a dostatočné uvedenie kritérií, ktoré boli vzaté do úvahy na určenie 176. Postačuje uviesť iba toľko, že podľa závažnosti a dĺžky trvania porušenia. 74 ustálenej judikatúry povinnosť odôvodniť metódu výpočtu pokút je splnená, keď Komisia uvedie faktory, ktoré jej umožnili určiť závažnosť porušenia a dĺžku jeho trvania 71, čím je dosiahnutý súlad s druhým pododsekom článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, podľa ktorého „pri stano­ vení pokuty sa bude posudzovať jednak 179. Ako Súd prvého stupňa správne uvie­ závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie". dol, „aj za predpokladu, že vo vzťahu k výške

183. i) Isoplus Group uvádza, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil judíkatúru, podľa ktorej, hoci podnik v praxi nezaviedol 181. Odvolací dôvod, podľa ktorého údajne výsledky rokovaní majúce účinky narušujúce dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie hospodársku súťaž, môže byť aj tak vzatý na Komisie, neboli primerane vysvetlené, musí zodpovednosť za porušenie, ak sa verejne byť preto zamietnutý. nedištancoval od toho, čo sa dohodlo na takýchto rokovaniach.

B — Odvolacie dôvody týkajúce sa okolností jednotlivých odvolateľov 184. Odvolatelia osobitne namietajú proti výroku Súdu prvého stupňa, že na stano­ venie, či došlo k porušeniu článku 81 ES, „nie je dôležité,..., či sa predmetný podnik zúčast­ ňuje rokovaní s podnikmi, ktoré majú dominantné postavenie, alebo aspoň hospo­ 182. Odvolatelia potom ďalej uvádzajú dársky významnejšie postavenie na trhu" množstvo námietok týkajúcich sa ich vlast­ (bod 224 príslušného rozsudku). Podľa odvolateľov je to presne za týchto okolností, keď by mal byť vzatý do úvahy menší hospodársky význam niektorých účastníkov, 75 — Rozsudok Súdu prvého stupňa, LR AF 1998, už citovaný, bod 385. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. pretože je pre nich ťažké verejne sa dištan-

I - 5478

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

covať od rozhodnutí z rokovaní, na ktorých nie sú rovní z hľadiska ich postavenia sa takisto zúčastnili podniky s významnejším a funkcie v hospodárstve" alebo či podnik hospodárskym postavením schopné vyvolať „hral iba malú úlohu vo vzťahu k prvkom 77 väčší tlak na svojich konkurentov. V týchto [dohody], na ktorej sa podieľal" . situáciách hospodársky „slabšie" podniky nemôžu byť vzaté na zodpovednosť za porušenie článku 81 ES ked', hoci ich verejne neodmietli, nekonali v súlade s týmito roz­ hodnutiami prijatými na rokovaniach, kto­ rých účelom je narušovať hospodársku súťaž.

188. Navyše, ako správne uviedla Komisia, tieto faktory môžu hrať úlohu vtedy, keď bude vnútroštátny súd hodnotiť rozsah zodpovednosti jednotlivých podnikov vo 186. Dodávam, že keby sa malo vyhovieť vzťahu k dôsledkom porušenia v občianskom výkladu obhajovanému odvolateľmi, výsled­ práve kom by bolo, že uplatnenie článku 81 ES by 79. bolo rôzne v závislosti od veľkosti a/alebo hospodárskeho postavenia podniku. Takýto 76 — Rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, prístup „variabilnej geometrie" by však bol spojené veci 56/64 a 58/64, Zb. s. 457, konkrétne s. 517. v rozpore so zásadami práva Spoločenstva 77 — Rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, v oblasti hospodárskej súťaže v zmysle ustá­ C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 90, a Aalborg Portland a i, už citovaný, bod 86. lenej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej 78 — Pozri napríklad rozsudok Anic Partecipazioni, už citovaný, na účely uplatnenia článku 81 ES nie je bod 90. 79 — Rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, relevantné, či účastníci dohody „si sú alebo C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 35.

I - 5479

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 PA C-213/02 P

189. ii) Brugg Rohrsysteme GmbH (ďalej len 193. Ak by sa tento názor doviedol do „Bragg") vo svojom prípade uvádza, že Súd krajnosti, znamenalo by to, že by sa nemohla prvého stupňa nesprávne považoval za dôkaz vyvodiť žiadna zodpovednosť za porušenie jej aktívnej účasti na bojkote Powerpipe článku 81 ES voči podnikom, ktoré hoci skutočnosť, že sa zúčastnila na rokovaní prejavili svoj súhlas s opatrením obsahujúcim 24. marca 1995, na ktorom bolo rozhodnuté správanie narušujúce hospodársku súťaž, o bojkote. nepodarilo sa im ho v praxi vykonať.

197. Táto judikatúra bola nedávno 200. Na záver usudzujem, že odvolacie a konkrétnejšie potvrdená rozsudkom vo dôvody uvádzané Isoplus Group a Brugg veci Aalborg Portland, v ktorom Súdny dvor týkajúce sa nesprávneho uplatnenia článku okrem iného jasne stanovil, že „ako dosta- 81 ods. 1 ES musia byť zamietnuté. točný dôkaz toho, že sa podnik zúčastnil v kartell, postačuje, keď Komisia preukáže, že sa príslušný podnik zúčastnil na rokovaniach, na ktorých boli uzavreté dohody narušujúce hospodársku súťaž bez toho, že by sa zjavne postavil proti nim. ... Účastník, ktorý mlčky schváli nezákonnú činnosť bez toho, že by sa verejne dištancoval od jej obsahu, alebo bez toho, že by to oznámil správnym orgánom, v skutočnosti podporuje pokračovanie poru­ šovania a bráni jeho odhaleniu. Takéto 2, Odvolacie dôvody týkajúce sa nevzatia do bránenie predstavuje pasívny spôsob účasti úvahy poľahčujúcich a priťažujúcich okol­ na porušení, za ktorý je možné vyvodiť ností zodpovednosť voči podniku v rámci jednej dohody". 81

204. Po prvé, podľa môjho názoru by Komisia porušila základné práva odvolateľov iba vtedy, keby pripísala odvolateľom jednu a tú istú priťažujúcu okolnosť dvakrát. 207. ii) LR AF 1998 sa sťažuje, že Komisia nesprávne vylúčila v jej prípade existenciu poľahčujúcich okolností a že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď súhlasil s týmto rozhodnutím.

205. Ide však o úplne inú situáciu, keď je ako v tomto prípade existencia priťažujúcej okolnosti nezlučiteľná s podmienkami, kto­ rým podlieha uplatnenie poľahčujúcej okol­ ností. V takomto prípade musí byť spolu­ práca alebo nespolupráca podniku hodno­ tená ako celok. 208. Odvolateľ najmä tvrdí, že by mu mala byť znížená uložená pokuta na základe nasledujúcich okolností: a) bol vo vzťahu „podriadenosti" voči ABB, hlavnému pre­ vádzkovateľovi a jedinej medzinárodnej sku­ pine v oblasti mestského vykurovania 206. Rozhodnutie Komisie však ukazuje, že a zároveň podniku, ktorý viedol kartel, b) prínos odvolateľov bol skôr čiastočný bol obeťou hospodárskeho tlaku, ktorý vyvo­ a obmedzený a v skutočnosti skôr sporný. lával ABB, aby ho prinútil zúčastniť sa

I - 5482

DANSK RØRINDUSTRI A I./KOMISIA

v karteli a uplatniť opatrenia, o ktorých denia s právom Spoločenstva nepredstavuje spoločne rozhodli podniky, c) porušenia poľahčujúcu okolnosť odôvodňujúcu zníže­ práva hospodárskej súťaže zo strany ABB nie jemu uloženej pokuty. bolo omnoho závažnejšie ako porušenie zo strany odvolateľa.

212. Domnievam sa, že Súd prvého stupňa správne usúdil, že LR AF 1998 nebol oprávnený očakávať, že Komisia rozhodne, že v jeho prípade existujú poľahčujúce okolnosti. 209. Po druhé, LR AF 1998 vytýka Komisii, že nezohľadnila tlak, ktorý ABB vyvolával na iné podniky, a vytýka Súdu prvého stupňa, že podporil Komisiu, keď povedal, že „keď zvažovala výšku pokuty, ktorá bola uložená 213. Žiadne takéto poľahčujúce okolnosti ABB, tlak, ktorý ABB vyvinul na ostatné nemôžu byť podľa môjho názoru odvodené podniky, aby ich prinútil vstúpiť do kartelu, z hospodárskeho nátlaku, ktorý podľa odvo­ bol faktorom, ktorý viedol k zvýšeniu jemu lateľa na neho ABB vyvíjal. uloženej pokuty" 82.

nezúčastnil na žiadnom rokovaní kartelu. 84 podniky, aby ich prinútil vstúpiť do kartelu, Inak by sa musela táto poľahčujúca okolnosť bol považovaný za faktor vedúci k zvýšeniu uznávať v prípade všetkých podnikov, ktoré pokuty ABB". neboli podnecovateľmi a iniciátormi kartelu, čo by príliš rozšírilo rozsah jej uplatňovania.

218. Zdá sa mi, že vo svetle čisto individu­ álnej povahy pokuty nie je možné odôvodniť nezníženie výšky pokuty v neprospech hospodárskeho subjektu odkázaním na zod­ povedajúce zvýšenie pokuty uloženej inému prevádzkovateľovi. 216. V tomto prípade Súd prvého stupňa mohol bez akýchkoľvek pochybností skon­ štatovať nielen prítomnosť, ale aj aktívnu účasť odvolateľa na početných rokovaniach európskeho kartelu. Skutočnosť, že odvola­ teľa nútil ABB tak urobiť, nie je relevantná, pretože odvolateľovi nič nebránilo oznámiť takýto tlak vnútroštátnym orgánom hospo­ dárskej súťaže alebo samotnej Komisii podľa 219. Napriek tomu som však toho názoru, že článku 3 nariadenia č. 17. nesprávne posúdenie Súdu prvého stupňa nie je také, že by spochybňovalo záver, ku ktorému sa dospelo v napadnutom roz­ hodnutí, a to, že LR AF 1998 nemal právo na žiadne zníženie pokuty. V skutočnosti si myslím, že Komisia správne usúdila, že na ochranu svojho postavenia mal odvolateľ k dispozícii právne prostriedky, ktoré boli efektívnejšie ako účasť na dohode narušujú­ cej hospodársku súťaž.

217. Menej presvedčivo však vyzerá odôvod­ nenie Súdu prvého stupňa, keď stanovil, že v každom prípade „Komisia nemôže byť kritizovaná, že by nezohľadnila takýto tlak, pretože keď zvažovala výšku pokuty uloženej ABB, tak tlak, ktorý ABB vyvíjal na iné 220. Napokon, žiadnu dôležitosť nie je možné pripísať skutočnosti, že odvolateľ zaviedol vnútorný program zosúladenia s právom Spoločenstva. V tomto smere plne 84 — Pozri rozhodnutia Komisie zo 7. júna 2000, Amino acid (Ú. v. ES L 152, s. 24), a z 21. novembra 2001, Vitamins súhlasím s tým, čo Súd prvého stupňa (Ú. v. ES L 6, s. 1). uviedol v bode 345 napadnutého rozsudku,

226. Je teda potrebné stanoviť, či tvrdenia uvedené v stanovisku profesora Schwarze sú prirodzeným vývojom odvolacích dôvodov,

85 — Rozsudky z 21. decembra 1954, Taliansko/Aha Autoritá, 223. V tejto súvislosti uvádzam, že podľa 2/54, Zb. s. 73, bod 6, z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, tohto ustanovenia „uvádzanie nových dôvo­ 108/81, Zb. s. 3107, bod 25, zo 4. februára 1997, Belgicko/ Komisia, spojené veci C-71/95, C-155/95 a C-271/95, Zb. dov je prípustné počas konania len vtedy, ak s. I-687.

I - 5485

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P AŽ C-208/02 P A C-213/02 P

ktoré ABB uviedlo vo svojej žalobe na Súde 230. Na druhej strane odvolateľ nikdy nena­ prvého stupňa. mietal, že by boli porušené iné zásady, ktorým sa venuje stanovisko profesora Schwarze, konkrétne zásady vlastného obmedzenia verejných orgánov, estoppel a správneho úradného postupu.

227. Stanovisko profesora Schwarze však v podstate analyzuje, či napadnuté rozhod­ nutie je v súlade s určitými všeobecnými zásadami práva, ako sú napríklad zásady 231. Za týchto okolností mnohé tvrdenia ochrany legitímnej dôvery, samo-záväznosti rozvinuté v stanovisku nemôžu byť považo­ verejných orgánov, estoppel, správneho úrad­ vané za „nové". ného postupu a práv na obhajobu.

235. Teda, ako som už chcel skôr ukázať, Súd prvého stupňa sa nedopustil nespráv­ 237. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho neho právneho posúdenia, keď zamietol poriadku a vzhľadom na závery, ku ktorým žaloby o údajnom porušení týchto zásad som dospel v otázke odmietnutia odvolaní, sa a z toho vyplýva, že predmetnej výhrade nie domnievam, že by odvolatelia mali byť je možné vyhovieť. zaviazaní na náhradu trov konania.

V - Návrh

238. S prihliadnutím na vyššie uvedené závety navrhujem, aby Súdny dvor:

— zamietol odvolania,

— zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.

I - 5487