C-196/02

2. Podľa doložky 1 písm. a) prílohy smernice 4. V konaní o veci samej sa zdá, že tu ide Rady 97/81/ES týkajúcej sa práce na kratší o horšie zaobchádzanie s pracovníkmi na pracovný čas 2, účelom rámcovej dohody je kratší pracovný čas, keďže sú na základe tejto zabezpečiť odstránenie diskriminácie pracov­ právnej úpravy vylúčení z možnosti prijatia níkov na kratší pracovný čas a zlepšiť kvalitu do stálej služby. Pretože smernica 97/81 sa práce na kratší pracovný čas. na tento skutkový stav ratione temporis nemôže uplatniť 3, netreba sa tejto otázke bližšie venovať. 1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a F.TUC - Príloha: Rámcová dohoda o práci na 3 — Podľa článku 2 ods. 1 sa smernica mala prebrať do kratší pracovný čas (Ú. v. ES L14,1998,s. 9; Mim. vyd. 05/003, vnútroštátneho právneho poriadku do 20. januára 2000, s. 267). pracovný pomer pani Nikoloudis sa skončil 17. augusta 1998.

I - 1793

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-196/02

II — Právny rámec rokov, pričom nové znenie tohto ustanovenia od 1. januára 1996 stanovuje pomerné započítanie. Čo sa týka personálu na upra­ tovanie zaradeného medzi dočasných pra­ covníkov, nové znenie výslovne určuje, že denný trojhodinový pracovný čas sa voči pracovnému času na pracovný čas v rozsahu A — Vnútroštátne právo ustanoveného pracovného času považuje za polovičný pracovný čas.

I - 1794

NIKOLOUDI

na zamestnanie na pracovný čas v rozsahu v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi ustanoveného pracovného času, ako aj na v pracovnom pomere. neprerušený dvojročný pracovný pomer v podniku.

..." 11. Druhá sporná kolektívna zmluva neob­ sahuje žiadne zodpovedajúce podmienky, avšak OTE konala v tom zmysle, že možnosť menovania bola vyhradená zamestnancom, ktorí pracujú na pracovný čas v rozsahu ustanoveného pracovného času. Smernica 75/117/EHS 4

B — Právo Spoločenstva 13. Podľa článku 1 smernice 75/117 zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za 12. Článok 141 ES znie: rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

„1. Každý členský štát zabezpečí uplatňova­ nie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu 14. Článok 3 smernice 75/117 stanovuje, že rovnakej hodnoty. členské štáty zrušia akúkoľvek diskrimináciu medzi mužmi a ženami, vyplývajúcu zo zákonov, iných právnych predpisov alebo administratívnych opatrení, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny.

2. Táto smernica sa nedotýka práva člen­ ských štátov vylúčiť z oblasti jej uplatňovania 2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že: 5 — Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187). 6 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady , 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchá­ dzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255). a) ...

I - 1796

NIKOLOUDI

b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so zásadou rovnakého zaobchádzania [rovnosti zaobchádzania — neoficiálny [rovnosti zaobchádzania — neoficiálny preklad] a ktoré sú z a h r n u t é preklad] a ktoré sú z a h r n u t é v kolektívnych zmluvách, jednotlivých v kolektívnych zmluvách, jednotlivých pracovných zmluvách, vnútropodniko­ pracovných zmluvách, vnútropodniko­ vých predpisoch alebo v predpisoch vých predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania upravujúcich nezávislé povolania a profesie, sa vyhlásia alebo môžu a profesie, sa vyhlásia alebo môžu vyhlásiť za neplatné alebo sa zmenia..." vyhlásiť za neplatné alebo sa zmenia,

18. Článok 5 smernice 76/207 znie: c) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania [rovnosti zaobchádzania — neoficiálny preklad], ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený, sa zmenia; ak sú podobné ustanovenia „1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchá­ súčasťou kolektívnych zmlúv, zástupco­ dzania [rovnosti zaobchádzania — neofi­ via pracovníkov a zamestnávateľov sa ciálny preklad], pokiaľ ide o pracovné požiadajú o ich vhodnú zmenu." podmienky, vrátane podmienok upravujú­ cich prepustenie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.

20. Pani Nikoloudi uplatňovala na vnútro­ štátnom súde, že vylúčenie možnosti uplatniť na jej osobu výhodné ustanovenia odvetvo­ 23. Vnútroštátny súd dospel k názoru, že vých kolektívnych zmlúv v súvislosti spor, ktorý mu bol predložený, si vyžaduje s menovaním do stálej služby predstavuje výklad práva Spoločenstva, preto prerušil diskrimináciu na základe pohlavia. Podľa jej konanie a podľa článku 234 ES položil vyjadrenia ak nie prvá, tak v každom prípade Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: druhá sporná kolektívna zmluva mala byť uplatnená na jej osobu. Podľa nej článok 5 ods. 9 služobného poriadku OTE vo svojom pôvodnom, ako aj zmenenom znení k 1. januáru 1996 nie je v súlade s právom Spoločenstva. Započítaním celého času jej zamestnania na kratší pracovný čas do odpracovaných rokov vzniká mzdový rozdiel „1. M o ž n o považovať e x i s t e n c i u vo výške celkovo 5 834,43 eur za obdobie od a uplatňovanie právneho, ustanovenia, 28. novembra 1996 do 17. augusta 1998 v jej v danom prípade ustanovenia článku prospech. 24a ods. 2a služobného poriadku zamestnancov OTE, ktoré stanovuje, že (len) ženy sú zamestnávané ako pracovné sily na čistenie plôch na základe zmluvy na dobu neurčitú pre prácu na kratší pracovný čas alebo príležitostne za zlučiteľnú 21. Svojou žalobu pani Nikoloudi požaduje s požiadavkami, ktoré vyplývajú vyplatenie tejto peňažnej sumy, ako aj z článku 119 Zmluvy ES a zo smerníc príslušných úrokov. 75/117 a 76/207?

22. OTE uplatňuje, že pani Nikoloudi nemo­ hla byť menovaná do stálej služby, pretože So zreteľom na judikatúru Súdneho nespĺňala požiadavku zamestnania na pra­ dvora a berúc do úvahy skutočnosť, že covný čas v rozsahu ustanoveného pracov­ práca na kratší pracovný čas je spojená

Je možné sa domnievať, že vylúčenie 2. Je skutočnosť, že ustanovenia odvetvo­ pracovných síl na čistenie plôch (nezá­ vej kolektívnej zmluvy, uzavretej visle od doby trvania pracovnej zmluvy), 2. novembra 1987 medzi OTE a OME- tak ako v tomto prípade, predstavuje OTE (federácia zamestnancov OTE), neprípustnú nepriamu diskrimináciu na vylúčili, ako v danom prípade, dočasné základe pohlavia, spadajúcu pod usta­ pracovné sily na čistenie plôch zamest­ novenia práva Spoločenstva (článok 119 nané na kratší pracovný čas na základe Zmluvy ES a smernice 75/117 a 76/207), pracovnej zmluvy na dobu neurčitú vzhľadom na skutočnosť, že odvetvová z možnosti byť zaradené do stálej služby kolektívna zmluva vylúčila jedine ženy, (a to nezávisle na dobe trvania pracov­ pracovné sily na čistenie plôch, nej zmluvy na kratší pracovný čas), a vzhľadom na to, že žiaden muž nebol z toho dôvodu, že vyššie uvedená zamestnaný na kratší pracovný čas na zmluva požaduje odpracovať aspoň dva dobu neurčitú v žiadnom odbore roky v zamestnaní na pracovný čas zamestnancov OTE? v rozsahu ustanoveného pracovného času v rozpore s článkom 119 Zmluvy ES a s vyššie uvedenými smernicami alebo s inými pravidlami práva Spolo­ čenstva z dôvodu nepriamej diskrimi­ nácie na základe pohlavia, ak predpokladáme, že toto ustanovenie (napriek svojmu zdanlivo neutrálnemu 4. Podľa ustanovení článku 5 ods. 9 slu­ zneniu — neobsahuje žiadny odkaz na žobného poriadku zamestnancov OTE pohlavie zamestnancov) vylúčilo jedine v znení platnom do 1. januára 1996 ženy, pracovné sily na čistenie plôch, zamestnanie na kratší pracovný čas pretože žiadny muž nebol zamestnaný vôbec nebolo vzaté do úvahy pre na kratší pracovný čas na základe odpracované roky na stanovenie lepších zmluvy na dobu neurčitú ani v odbore mzdových podmienok pre zamestnan­ „všeobecné služby" (do ktorého patria cov. Od 1. januára 1996 sa toto ustano­ pracovné sily na čistenie plôch), ani venie zmenilo na základe odvetvovej v žiadnom inom odbore zamestnancov kolektívnej zmluvy a rozhodlo sa, že OTE? zamestnanie na kratší pracovný čas

I - 1800

NIKOLOUDI

B — Posúdenie priamu diskrimináciu mužov, a nie žien, pokiaľ zbavenie možnosti prístupu k zamestnaniu na kratší pracovný čas je považované za nevýhodu. Vylúčenie mužov sa nezdá ako odôvodnené v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 76/207, pretože pohlavie 26. Podľa článku 24a ods. 2 pism. a) služob­ pracovníka vzhľadom na charakter činností ného poriadku OTE boli len ženy zamest­ v súvislosti s upratovaním alebo okolností, za nané ako pracovné sily na čistenie plôch na akých sa vykonávajú, nemôže byť považované základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú za určujúci faktor. So zreteľom na skutkový (na kratší pracovný čas). stav môže ísť o objasnenie tejto otázky.

27. V prípade prvej prejudiciálnej otázky je potrebné preskúmať, či je v súlade s právom 30. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že sporná Spoločenstva vylúčenie mužov z určitých právna úprava nebráni tomu, aby ženy kategórií zamestnania na kratší pracovný vykonávali prácu na pracovný čas v rozsahu čas, najmä ako pracovných síl na upratovanie ustanoveného pracovného času, aj keď mimo na kratší pracovný čas. Nezávisle od toho stálej služby. V tejto súvislosti Komisia vnútroštátny súd zjavne vychádza z názoru, právom poukazuje na skutočnosť, že samo­ že zamestnanie na kratší pracovný čas je tná pani Nikoloudi bola od roku 1996 nevýhodné pre ženy, keď je spojené so zamestnaná na pracovný čas v rozsahu zníženou odmenou. ustanoveného pracovného času.

28. Pokiaľ článok 24a ods. 2 pism. a) slu­ 31. Pokiaľ má sporná právna úprava pred­ žobného poriadku OTE má účinok na metného článku 24a ods. 2 pism. a) služob­ prístup k zamestnaniu (mužov), je potrebné ného poriadku OTE vplyv na odmenu toto ustanovenie preskúmať z hľadiska smer­ patriacu dotknutým pracovným silám na nice 76/207, najmä jej článkov 1 a 2 ods. 2 čistenie plôch, je potrebné preskúmať ju a 3. z hľadiska článku 141 ES a smernice 75/117.

35. Otázne je, s akou skupinou zamestnan­ cov sa má porovnávať. Podľa názoru Komisie a gréckej vlády porovnanie stroskotá už preto, že žiadni muži neboli zamestnaní ako pracovné sily na čistenie plôch na kratší 33. Posledná úvaha sa zdá ako neúčelná, pracovný čas. pretože podľa vyjadrení vnútroštátneho súdu zamestnanie žien na pracovný čas v rozsahu ustanoveného pracovného času nie je vylú­ čené. 7Navyše, Súdny dvor už v rozsudku z 31. marca 1981 vo veci Jenkins 8 jasne určil, že práca na kratší pracovný čas v zásade predstavuje rovnaký pracovný výkon z hľadiska pracovného nasadenia ako porov­ nateľná práca na pracovný čas v rozsahu 36. Je pravdou, že článok 141 ES a smernica ustanoveného pracovného času. Znevýhod­ 75/117 sa môžu uplatniť len vtedy, keď je nenie na základe pohlavia by nastalo za možné porovnanie so zamestnancami muž­ predpokladu, že odmena za časovú jednotku ského pohlavia. V tomto zmysle judikatúra pre zamestnancov na kratší pracovný čas by vylučuje porovnávanie s „hypotetickými bola nižšia. V rozsudku Jenkins Súdny dvor zamestnancami" 9 . dokonca nepovažoval za nutný dôvod potvrdzujúci existenciu diskriminácie sku­ točnosť, že za prácu na kratší pracovný čas bola vyplácaná nižšia hodinová mzda ako za prácu na pracovný čas v rozsahu ustanove­ ného pracovného času.

37. Porovnateľnosť pracovných výkonov pre prácu platenú podľa hodinovej mzdy však nie je nemožná na základe dĺžky pracovného času, takže porovnanie zamestnanca na kratší pracovný čas so zamestnancom na 34. Rozhodujúcou skutočnosťou na zodpo­ pracovný čas v rozsahu ustanoveného pra­ vedanie prvej prejudiciálnej otázky teda je, či covného času v zásade nemá hypotetický

38. Z toho je možné dospieť k záveru, že samotná skutočnosť, že len ženy prichádzajú do úvahy ako pracovné sily na čistenie plôch A — Podstatné tvrdenia účastníkov konania na kratší pracovný čas, nevylučuje v zásade existenciu porovnateľných činností na pra­ covný čas v rozsahu ustanoveného pracov­ ného času. Návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje však žiadne argumenty, ktoré by poukazovali na nerovnosť zaobchá­ 40. Pani Nikoloudi a Komisia potvrdzujú dzania medzi ženami zamestnanými na existenciu nepriamej diskriminácie na kratší pracovný čas a mužmi na pracovný základe pohlavia, pretože vylúčenie sa týka čas v rozsahu ustanoveného pracovného len žien. Komisia zdôrazňuje, že pritom času, ktorí by ako dočasní zamestnanci nejde o rovnakú odmenu, ale o uplatnenie vykonávali prípadne rovnakú prácu alebo smernice 76/207. Ďalej poznamenáva, že síce v každom prípade prácu, ktorej sa pripisuje do príslušnosti vnútroštátneho sudcu patrí rovnaká hodnota. preskúmanie objektívnych dôvodov, ktoré odôvodňujú takúto nerovnosť zaobchádza­ nia, ale zároveň, že výkon predmetnej čin­ nosti ako pracovnej sily na upratovanie nevyžaduje žiadne zvláštne skúsenosti.

V — Druhá a tretia prejudiciálna otázka

39. Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba spoločne preskúmať, 41. OTE a grécka vláda vylučujú diskrimi­ náciu z dôvodu absencie porovnateľných 10 — Tieto kritériá sa v podstate týkajú druhu vykonávanej prace a podmienok jej výkonu. 11 — Rozsudok z 30. marca 2000, Jãmslãlldhetsombudsmannen, C-23G/98, Zb. s. I-2189, bod '18. 13 — Vnútroštátny súd lu vychádza z predpokladu, že OTE 12 — Rozsudok zo 17. septembra 2002, Lawrence a i., C-320/00, nezamestnáva žiadnych mužov na základe pracovnej zmluvy Zb. s. 1-7325. na dobu neurčitú na kraist pracovný čas.

45. V konaní vo veci samej znevýhodnenie podstatne vyššieho podielu žien ako mužov môže vyplývať zo skutočnosti, že so zamest­ B — Posúdenie nancami na kratší pracovný čas je na základe spornej úpravy zaobchádzané horšie ako so zamestnancami na pracovný čas v rozsahu ustanoveného pracovného času. So zreteľom na už ozrejmené ustanovenie článku 24a ods. 2 pism. a) služobného poriadku OTE je 42. Druhá a tretia otázka sa týkajú platných možné domnievať sa, že podstatne viac žien podmienok na menovanie do stálej služby ako mužov je dotknutých spornými pod­ podľa dvoch sporných kolektívnych zmlúv. mienkami na menovanie do stálej služby. Aj Podľa kolektívnej zmluvy z roku 1987 sa keby bolo možné argumentovať, že skutoč­ vyžadovalo zamestnanie na pracovný čas nosť, že pracovné miesta na kratší pracovný v rozsahu ustanoveného pracovného času čas ako pracovné sily na čistenie plôch sú a dvojročné zamestnanie v podniku. Kolek­ vyhradené ženám, čo nevylučuje, aby muži tívna zmluva z roku 1991 zachovala pod­ boli inak zamestnaní na kratší pracovný čas, mienku zamestnania na pracovný čas vnútroštátny súd to výslovne nepripúšťa pri v rozsahu ustanoveného pracovného času. otázke zamestnania mužov na kratší pra­ covný čas. V každom prípade, do príslušnosti vnútroštátneho sudcu patrí zisťovanie so zreteľom na podiel dotknutých žien. Nie je potrebné žiadne bližšie odôvodnenie, že o nepriamu diskrimináciu ide skutočne v prípade, keď právna úprava znevýhodňuje len ženy. 43. Menovanie do stálej služby sa v prvom rade týka pracovných podmienok, takže treba preskúmať sporné kolektívne zmluvy 14 - Rozsudok z 2. októbra 1997, Gerster, C-1/95, Zb. s. I-5253, z hľadiska smernice 76/207. bod 30.

47. Podľa môjho názoru, predpokladaná nerovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami 50. Čo sa týka ancienity, Súdny dvor zdô­ v súvislosti s menovaním do stálej služby by raznil, že „ide ruka v ruke s odbornými mohlo byť vecne opodstatnené. Treba pou­ skúsenosťami a tieto zamestnancovi umož­ kázať na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ňujú lepšie vykonávať jeho prácu". 17 Z toho podľa ktorej sú prípustné rozdielne opatre­ Súdny dvor najskôr vyvodil, že zamestnávateľ nia, „[pokiaľ sú] opodstatnené objektívnymi má možnosť zohľadniť dobu príslušnosti faktormi, ktoré nemajú nič spoločné zamestnanca k podniku pri určení odmeny s diskrimináciou na základe pohlavia" 15. bez toho, aby musel objasniť jej význam pre výkon špecifických úloh, ktorými poveril zamestnanca. 18 Súdny dvor v nasledujúcich rozsudkoch 19 predsa len zaviedol rozlišova­ nie, podľa ktorého síce počet odpracovaných rokov súvisí so služobnými skúsenosťami, na základe ktorých by zamestnanec mal byť schopný lepšie vykonávať svoje úlohy, no 48. Do úvahy tu prichádza najmä vzťah objektívny charakter takéhoto kritéria závisí medzi dobou zamestnania (ancienita) od všetkých okolností jednotlivého prípadu, a nadobudnutím odborných skúseností, resp. najmä od toho, aký je vzťah medzi vykoná­ poznatkov v súvislosti s vykonávanou činno­ vanou činnosťou a skúsenosťami, ktoré sťou. pochádzajú z výkonu danej činnosti v priebehu určitej doby.

52. Do pôsobnosti vnútroštátneho sudcu A — Podstatné tvrdenia účastníkov konania patrí určenie, do akej miery s ohľadom na vykonávanú činnosť (upratovanie) existuje súvislosť medzi určujúcou ancienitou podľa spornej kolektívnej zmluvy z roku 1987 a odbornými skúsenosťami v súvislosti s menovaním do stálej služby. Okrem toho, 54. Pani Nikoloudi uplatňuje, že by bolo podľa môjho názoru, Komisia právom nedôsledné na jednej strane konštatovať poznamenala, že v spornej kolektívnej diskrimináciu a na druhej strane započítať zmluve z roku 1987 ancienita nie je zamestnanie na kratší pracovný čas len v žiadnom prípade plne zohľadnená pre pomerne. Tomu OTE protirečí s ohľadom účely menovania do stálej služby, pretože sa na už uvedené argumenty, najmä na vzťah berie do úvahy len zamestnanie na pracovný ancienity a skúseností, ktoré umožňujú čas v rozsahu ustanoveného pracovného zamestnancovi lepšie vykonávať prácu.

20 — SCHWARZE: EU-Kommentar, Baden-Baden 2000, Článok 22 — V spornej kolektívnej zmluve z roku 1991 sa upustilo od 141 ES, bod 33. požiadavky ancienity, aby sa rozlišovalo len medzi zamest­ 21 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 16. nancami na plný a kratší pracovný čas.

I - 1806

NIKOLOUDI

I - 1807

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-196/02

I - 1808

NIKOLOUDI

64. Ak má byť odmenená vernosť podniku pani Nikoloudi sa všetci odvolávajú na pri zohľadnení ancienity, po tom všetkom sa smernicu 97/80. Je však potrebné, aby zo primeranosť rozlišovacieho kritéria zdá strany zamestnanca boli hodnoverne pod­ otázna, zatiaľ čo paušálne odmenenie skúse­ ložené skutočnosti, z ktorých možno odvo­ ností získaných počas doby zamestnania sa diť, že došlo k priamej alebo nepriamej v zásade zdá ako skôr možné, aj keď len pri diskriminácii, aby bolo na žalovanom primeranom zohľadnení trochu nejasnej zamestnávateľovi dokázať, že nedošlo súvislosti medzi dĺžkou doby zamestnania k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania. a získanými skúsenosťami s ohľadom na druh vykonávanej činnosti a požiadavkami na ňu.

VII — Piata prejudiciálna otázka B — Posúdenie

65. Piata prejudiciálna otázka sa týka roz­ delenia dôkazného bremena, keď sa zamest­ nanec odvoláva na to, že na jeho ujmu bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania. 67. Odpoveď na piatu prejudiciálnu otázku vyplýva jednoducho z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej sa „dôkazné bremeno obráti, keď zamestnanci, ktorí sú na prvý dojem diskriminovaní, nemajú iný účinnejší prostriedok, aby presadili dodržiavanie zásady rovnakej odmeny. Ak opatrenie, ktoré rozlišuje medzi zamestnancami podľa ich doby zamestnania, znevýhodňuje skutočne A — Podstatné tvrdenia účastníkov konania viac osôb jedného alebo druhého pohlavia, toto opatrenie je považované za porušenie cieľa sledovaného článkom 119 Zmluvy o ES, pokiaľ ho zamestnávateľ neodôvodní objek­ tívnymi faktormi, ktoré nemajú nič spoločné s diskrimináciou na základe pohlavia". 30

71. Na základe uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky odpovedal takto:

„1. Za predpokladu, že zamestnanci na kratší pracovný čas dostávajú nižšiu odmenu za časovú jednotku ako zamestnanci na pracovný čas v rozsahu ustanoveného pracovného času v stálej službe, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, vnútroštátna právna úprava, ako je ustanovenie článku 24a ods. 2 pism. a) všeobecného služobného poriadku OTE, podľa ktorého do zamestnania na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú na kratší pracovný čas alebo na príležitostné zamestnanie ako pracovnej sily na

I - 1810

NIKOLOUDI

čistenie plôch môžu byť prijaté len ženy, je v rozpore s článkom 141 ES a článkom 1 smernice 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy.

2. Vnútroštátna právna úprava, akou sú kolektívne zmluvy z 2. novembra 1987 a z 10. mája 1991, podľa ktorých zaradenie zamestnancov do stálej služby je podmienené zamestnaním na pracovný čas v rozsahu ustanoveného pracovného času, ak táto úprava nie je odôvodnená objektívnymi faktormi, ktoré nemajú nič spoločné s diskrimináciou na základe pohlavia, je v rozpore s článkom 2 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.