C-200/02

ZHU A C H E N

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 18. mája 2004 1

I - Úvod slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, rešpektujúc obme­ dzenia a podmienky stanovené v tejto zmluve a v predpisoch prijatých na ich vykonanie".

1. Immigration Appellate Authority (odvo­ lacia komisia vo veciach prisťahovalectva) v Hatton Cross (Spojené kráľovstvo) sa pýta, či právu Spoločenstva za osobitných a nezvyčajných okolností predmetnej veci odporuje, keď členský štát zamietne žiadosť 3. Medzi rozhodné ustanovenia sekundár­ o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt neho práva v oblasti pohybu a pobytu patrí maloletému dieťaťu, ktoré je občanom iného v prvom rade smernica Rady 73/148/EHS členského štátu a od narodenia žilo na území z 21. mája 1973 o zrušení obmedzenia prvého štátu, a jeho matke, ktorá je štátnym pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre príslušníkom tretieho štátu. štátnych príslušníkov členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb (ďalej len „smernica 73/148") 2.

II — Rozhodné právo Spoločenstva 4. V zmysle článku 1 smernice 73/148:

2. Ako je známe, článok 17 ES stanovuje občianstvo Únie, ktoré dopĺňa občianstvo členského štátu, a okrem iných práv „1. Členské štáty konajúc tak, ako je to a povinností upravených v Zmluve, osobitne stanovené v tejto smernici, zrušia obmedze­ v zmysle článku 18 ES priznáva „právo nia pohybu a pobytu:

a) manžel alebo manželka a ich nezaopa­ trené deti;

6. Smernica Rady 90/364/EHS z 28. júna 3 1990 o práve pobytu (ďalej len „smernica") upravuje právo pohybu a pobytu osôb, ktoré nie sú ekonomicky činné. V jej článku 1 sa stanovuje: b) príbuzní držiteľa práva a jeho manžela či manželky v vzostupnej línii, ktorí sú od 3 - Ú. v. ES L 180, s. 26. neho závislí."

I - 9928

ZHU A CHEN

III — Skutkový stav a konanie 10. Pred narodením Catherine mal pár jediného syna Huixianga Zhu, ktorý sa narodil v Čínskej ľudovej republike roku 1998. Manželia Chen sa rozhodli, že budú mať druhé dieťa, ale stretávali sa s prekážkami v politike obmedzovania pôrodnosti, tzv. politika „jediného dieťaťa", 7. Prejudiciálne otázky boli vznesené v rámci ktorú Čínska ľudová republika prijíma, aby odvolania, ktoré na Immigration Appellate odradila páry, ktoré majú bydlisko v Číne od Authority podala Kunqian Catherine Zhu, toho, aby mali druhé dieťa. írska občianka, narodená 16. septembra 2000 v Belfaste (Spojené kráľovstvo) (ďalej len „malá Catherine" alebo aj „žalobca v prvom rade"), a jej matka Man Chen, čínska štátna príslušníčka (ďalej len „matka" alebo „pani Chen", alebo aj „žalobca v druhom rade"), proti odmietnutiu Secretary of State for the Home Department (ďalej len „Secretary of 11. V priebehu roku 2000 sa pani Chen State") udeliť im povolenie na dlhodobý rozhodla porodiť v zahraničí, aby zabránila pobyt v Spojenom kráľovstve. tomu, že narodenie druhého dieťaťa, ku ktorému už malo bezprostredne dôjsť, pove­ die vzhľadom na uvedenú demografickú politiku k negatívnym následkom, a s týmto cieľom zamierila do Spojeného kráľovstva.

14. Situácia malej Catherine zodpovedala požadovaným podmienkam, ktoré stanovo­ valo írske právo; narodením teda nadobudla írske občianstvo a s ním aj občianstvo Únie. Dievča naopak nenadobudlo britské občian­ stvo, pretože nespĺňalo požiadavky, ktoré na 19. Potom je ešte potrebné sa pýtať špeci­ ten účel stanovovala príslušná právna úprava ficky, pokiaľ ide o dievča, či právo zdržiavať Spojeného kráľovstva. sa v Spojenom kráľovstve nevyplýva v prvom rade z jej postavenia prijímateľom služieb v zmysle smernice 73/148: malá Catherine je totiž v Spojenom kráľovstve prijímateľom služieb starostlivosti o deti a lekárskych služieb poskytovaných súkromnými osobami 15. Následne po tom, ako sa pani Chen za úhradu. presťahovala s malou do Cardiffu vo Walese, predložila britským orgánom žiadosť o povolenie na dlhodobý pobyt v Spojenom kráľovstve pre seba a pre dcéru Catherine.

20. Okrem toho matka a dcéra, ktoré stále žili pod tou istou strechou, tvoria ekono­ micky sebestačnú rodinnú jednotku vďaka 16. Žiadosti boli zamietnuté rozhodnutím prostriedkom, ktoré dáva matka k dispozícii. Secretary of State z 15. júna 2000. Proti Neboli záťažou pre britské verejné financie, tomuto rozhodnutiu podali malá Catherine a ani sa nezdá pravdepodobné, že sa ňou a matka odvolanie na Immigration Appellate stanú. Obe majú uzavreté nemocenské Authority. poistenie. Preto sa nedá vylúčiť, ako uvádza vnútroštátny sudca, že požívajú právo na pobyt v zmysle smernice 90/364.

17. Príslušný sudca uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo v zásade v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sa vzťahuje na tento prípad. Niekoľko okolností ho však 21. Napokon sudca uvádza, že malá Cathe­ viedlo k tomu, aby zisťoval, či bolo tiež rine má právo vstupu na územie Čínskej v súlade s právom Spoločenstva. ľudovej republiky, ktoré jednorazovo nepre-

2) V prípade, ak by žalobca v prvom rade nebol „štátnym príslušníkom členského štátu" na účely výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spoločenstva na základe smernice Rady 73/148/EHS a) priznávajú žalobcovi v prvom rade, alebo článku 1 smernice Rady 90/364/ ktorý je maloletý a je občanom EHS, aké sú relevantné kritériá na Únie, právo na vstup a pobyt na určenie, či dieťa, ktoré je občanom Únie, území hostiteľského členského je štátnym príslušníkom členského štátu štátu? na účely výkonu práv priznaných práv­ nym poriadkom Spoločenstva?

3) S prihliadnutím na dané okolnosti pred­ b) V prípade kladnej odpovede na stavujú služby starostlivosti o dieťa, predchádzajúcu otázku, priznávajú ktorých príjemcom je žalobca v prvom v dôsledku toho žalobcovi v druhom rade, služby na účely smernice rade, štátnemu príslušníkovi tre­ Rady 73/148/EHS?

I - 9931

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-200/02

4) S prihliadnutím na dané okolnosti nie je dovolávajú článku 8 Dohovoru žalobca v prvom rade pozbavený práva o ochrane ľudských práv a základných na pobyt v hostiteľskom členskom štáte, slobôd, podľa ktorého každá osoba má ktoré vyplýva z článku 1 smernice Rady právo na rešpektovanie svojho súkrom­ 90/364/EHS z dôvodu, že jeho finančné ného života a svojho obydlia, v spojitosti prostriedky pochádzajú výlučne od s článkom 14 tohto dohovoru rodiča, ktorý ho sprevádza a ktorý je a skutočnosti, že žalobca v prvom rade štátnym príslušníkom tretieho štátu? nemôže žiť v Číne spolu so žalobcom v druhom rade, svojím otcom a svojím bratom?"

5) S prihliadnutím na osobitné skutkové okolnosti poskytuje článok 18 ods. 1 ES žalobcovi v prvom rade právo na vstup 23. V konaní pred Súdnym dvorom svoje a pobyt na území hostiteľského člen­ vyjadrenia predniesli žalobcovia v konaní vo ského štátu, hoci nemá právo zdržiavať veci samej, Írsko, Spojené kráľovstvo sa tam na základe žiadneho iného a Komisia. ustanovenia práva Spoločenstva?

25. Na tento účel treba predovšetkým zlúčiť rôzne otázky, ktoré položil vnútroštátny sudca, aby boli zreteľnejšie podstatné otázky B — O vnútroštátnej povahe sporu predložené Súdnemu dvoru a tiež aby sa zabezpečilo ich riadne prejednanie. Zdá sa mi, že sa to dá dosiahnuť tak, že sa z týchto otázok vystihnú dva rady otázok, ktoré je možné zhrnúť takto: 27. Ešte pred tým, ako sa budeme venovať uvedeným otázkam, musím sa zastaviť pri námietke neprípustnosti, ktorú vznieslo Spo­ jené kráľovstvo.

a) má maloletá Catherine právo na dlho­ dobý pobyt v Spojenom kráľovstve ako prijímatel`služieb v zmysle smernice 73/148 alebo ako občan Spoločenstva, ktorý nie je aktívny, ale má dostatočné 28. Táto vláda totiž predbežne vzniesla prostriedky na pobyt a má uzavreté námietku, že Súdny dvor nie je príslušný nemocenské poistenie v zmysle smer­ rozhodnúť o otázkach, ktoré položil sudca nice 90/364- alebo napokon priamo na a quo, pretože spor sa týka čisto vnútro­ základe článku 18 ES? A štátnej situácie. Jediný cudzí prvok, a teda občianstvo dievčaťa, je účelovým výsledkom konania manželov Chen, ktoré sa dá pova­ žovať za zneužitie práva.

b) má matka právo na pobyt ako „rodinný príslušník, závislý" na maloletej na účely uvedených smerníc alebo ako hlavná osoba zodpovedná za výchovu 29. V tejto chvíli ponechám toto hľadisko a starostlivosť o Catherine alebo napo­ bokom, keďže sa domnievam, že jeho analýza kon s prihliadnutím na právo na môže byť jasnejšia po posúdení podstaty rešpektovanie rodinného života upra­ prejudiciálnych otázok (pozri bod 108 vené v článku 8 EDĽP? a nasledujúce nižšie).

34. írske občianstvo Catherine je teda prv­ kom, ktorý je dostatočný na vylúčenie toho, že spor medzi ňou spolu s matkou a Secretary of State je čisto vnútroštátny podľa britského právneho poriadku. 32. Predovšetkým pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Spoločenstva je štátna príslušnosť k inému členskému štátu ako je ten, v ktorom má osoba bydlisko, takým prvkom, ktorý je dostatočný na určenie, že sa uplatnia ustanovenia práva Spoločenstva, aj keď osoba, ktorá sa dovoláva týchto ustano­ vení nikdy neprekročila hranice členského štátu, v ktorom má bydlisko. 5 35. K inému záveru by bolo prípadne možné dospieť iba vtedy, ak by sme tvrdili, že Catherine v skutočnosti nemá írske občian­ stvo, alebo keby aj napriek tomu nebolo 5 — Pozri napríklad rozsudok z 27. septembra 1988, Matteucci možné namietať toto občianstvo voči vláde (235/87, Zb. s. 5589), v ktorom išlo o právo talianskej občianky, ktorá sa narodila a žila v Belgicku, kde pracovala, Spojeného kráľovstva. aby nebola diskriminovaná pri udelení štipendia na zvýšenie kvalifikácie. Pozri tomu predchádzajúci známy rozsudok z 28. októbra 1975, Rutili, (36/75, Zb. s. 1219), v ktorom sa Súdny dvor bez ďalšieho vyjadril, že článok 48 Zmluvy, teraz článok 39 ES, sa vzťahuje na opatrenia obmedzujúce voľný pohyb talianskeho zamestnanca, ktorý sa narodil a žil vo 6 — Rozsudok z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C-148/02, Zb. s. Francúzsku, kde pracoval a vykonával odborovú činnosť, na 1-11613, bod 26. francúzskom území. 7 — Tamže, bod 27.

I - 9934

Z H U A CHEN

36. Musím však poznamenať, že v žiadnej a že preto „členský štát nemôže obmedzovať fáze konania, ani pred vnútroštátnym sud­ účinky získania štátneho občianstva iného com, ani pred Súdnym dvorom, nebolo nikdy členského štátu tým, že vyžaduje splnenie spochybnené, že malá Catherine má sku­ ďalšej podmienky na to, aby uznal toto štátne točne írske občianstvo, a napokon nebola občianstvo na účely vykonávania základných vládou Spojeného kráľovstva z hľadiska slobôd stanovených v zmluve" 1 2 . medzinárodného práva alebo práva Spolo­ čenstva namietaná legitimita priznania tohto občianstva so strany írskeho štátu.

C — O práve na pobyt malej Catherine 38. Obmedzím sa na to, aby som pripome­ nul, že pokiaľ ide o právny poriadok Spolo­ čenstva, Súdny dvor sa v rozsudkoch Miche- 9 10 letti a Kaur vyjadril, že „definovanie podmienok získania a straty občianstva je však v súlade s medzinárodným právom 1 v právomoci každého členského štátu" ', 40. Za týchto okolností pristúpim k podstate horeuvedených otázok [bod 25 písm. a)], pričom je predovšetkým potrebné zistiť, 8 — Na potvrdenie tohto pravidla vo vzťahu k inštitútu diploma­ ktoré práva na voľný pohyb a pobyt požíva tickej ochrany pripomínam veľmi známy rozsudok Medzi­ národného súdneho dvora vo veci Nottebohm (rozsudok v právnom poriadku Spoločenstva dievča ako zo 6. apríla 1955, Lichtenštajnsko/Guatemala, druhá fáza, Zb. Catherine, ktoré je občanom členského štátu MSD 1955, s. 4, osobitne s. 20 a nasl). 9 - Rozsudok zo 7. júla 1992, Michelelti, C-369/90, Zb. s. I-4239. Únie a žilo od narodenia v inom členskom 10 — Rozsudok z 20. februára 2001, Kaur, C-192/99, Zb. s. I-1237. štáte. 11 — Rozsudok Michelelti, už citovaný, bod 10; rozsudok Kaur, už citovaný, bod 19. Treba uviesť, że toto vyjadrenie je úplne v súlade s judikalúrou Medzinárodného súdneho dvora, podľa ktorej „il appartient ... à tout Etat souverain de régler par sa propre législation l'acquisition de sa nationalité" 12 — Rozsudok Miclieletti, uż citovaný, bod 10; napokon pozri (rozsudok Nottebohm, už citovaný, s. 20). rozsudok Garcia Avello, uż citovaný, bod 28.

I - 9935

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-200/02

— O možnosti maloletého mať práva na subjektivita) a spôsobilosti vlastnými voľný pohyb a pobyt úkonmi nadobúdať práva a brať na seba 16 povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) .

46. Skutočnosť, že ich nie je schopný samo­ statne vykonávať, ho nezbavuje postavenia subjektu týchto práv. Naopak, práve preto má toto postavenie, že iné subjekty, akými sú zákonní zástupcovia (rodičia, opatrovník, a pod.), môžu uplatňovať jeho práva a môžu to robiť nie preto, lebo sú oni 43. Túto úvahu nemožno zdieľať. Zdá sa mi totiž, že vychádza zo zmiešania spôsobilosti subjektu mať práva a povinnosti (právna 15 — „Capacité de jouissance"; „Rechtsfähigkeit"; v anglickej práv­ nej terminológii „.general' legal personality' (porovnaj A. Heldrich, A. F. Steiner, „Legal Personality", in International Encyclopedia of Comparative Law, zväzok IV, Persons and Familv, Tübingen, Dordrecht etc., 1995, 13 — Zdá sa totiž, že dievča je „unable to assert a choice of Chapter 2, Persons, s. 4). residence in her own right". 16 — „Handlungsfähigkeit"; „capacité d'exercice"; v anglickej práv­ 14 — „While a minor, and unable to exercise a choice of residence, nej terminológii „capacity" alebo „active legal capacity" (pozri Catherine cannot be a .national' for the purposes of Art. 1 A. Heldrich, A.F. Steiner, „Capacity", in International Encyclopedia of Comparative Law, zväzok IV, cit., s. 9). (1).".

I - 9936

ZHU A CHEN

subjektom týchto práv, ale preto, že konajú nych služieb a medzi nimi aj služieb prvora­ v mene a na účet maloletého, čiže jediného dej dôležitosti (napríklad lekárskej staro­ a skutočného subjektu týchto práv. stlivosti).

47. V tomto prípade sa však tvrdenie írskej vlády nielen že neopiera o žiadne ustano­ 50. Už pre túto skutočnosť je tento maloletý venie, ale nie je odôvodnené ani povahou subjektom práv, ktoré mu priznávajú články dotknutých práv a slobôd. Skutočne, zdá sa 49 a nasledujúce ES ako prijímateľovi služieb. nezlučiteľné s cieľmi sledovanými prísluš­ nými ustanoveniami Zmluvy, t. j . článkami 49 ES a nasledujúcimi, pokiaľ ide o voľný pohyb služieb, a článkom 18 ES, pokiaľ ide o právo na pobyt občanov Únie.

57. i) Začnem konštatovaním, že právo Catherine na dlhodobý pobyt v Spojenom kráľovstve sa nemôže zakladať na jej posta­ vení prijímateľa služieb starostlivosti o deti a lekárskych služieb (porovnaj bod 19 vyššie). 54. Ani toto riešenie sa nemôže meniť vo vzťahu k veku maloletého, pretože z principiálneho hľadiska sa situácia nemení.

58. Pokiaľ ide o prvé služby, aj napriek problému určenia prijímateľa takýchto slu­ žieb, ktorými sa zdá byť v skutočnosti matka, 55. Z toho teda vyvodím, že aj maloletý zo spisu vyplýva, že dotknuté služby sa nízkeho veku, akým je malá Catherine, môže nevykonávajú dočasne, ale trvalé byť subjektom práv na voľný pohyb a pobyt a nepretržite. vo vnútri Spoločenstva.

18 — Rozsudok z 15. marca 1989, spojené veci Echternach a Moritz, 389/87 a 390/87, Zb. s. 723. 19 — Rozsudok Echternach a Moritz, už citovaný, bod 21. V dotknutom prípade išlo o nariadenie Rady (EHS) Ć. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2), ktorého článok 12 znie: „Deti štátneho príslušníka členského štátu, ktorý je 59. Ako správne pripomenula Komisia, judi­ alebo bol zamestnaný na území iného členského štátu, sa prijímajú na všeobecnovzdelávacie, učňovské a odborné katúra Spoločenstva už dávnejšie objasnila, štúdium v tomto štáte za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu, ak tieto deti majú bydlisko na jeho že slobody poskytovania služieb sa nemožno území". dovolávať vo vzťahu k „činnosti vykonávanej

I - 9938

ZHU A CHEN

trvalé alebo bez predvídateľných časových 62. ii) Ostáva teda posúdiť, či sa Catherine obmedzení" 2 0 , pretože v takom prípade by sa môže dovolávať práva na pobyt v Spojenom naopak uplatnili ustanovenia Zmluvy o práve kráľovstve na základe článku 18 ES usadiť sa. To platí v prvom rade pre a smernice 90/364. poskytovateľa, ale očividne to platí tým viac pre prijímateľa služieb, že sa môže dovolávať tejto slobody, len pokiaľ nemá v úmysle na trvalo sa usadiť v hostiteľskej krajine.21

I - 9939

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-200/02

tvom svojich rodinných príslušníkov dosta­ že vyžaduje, aby osoby, ktoré sa dovolávajú točné finančné prostriedky, aby sa „v prie­ tohto práva, „mali dostatočné finančné pro­ behu svojho pobytu nestal[a] záťažou pre striedky" 2 2 . systém sociálnej pomoci hostiteľského člen­ ského štátu".

71. Napokon sa mi ani nezdá, že by také 67. Dá sa teda povedať, že obe náležitosti obmedzenie bolo v súlade s účelom smer­ ustanovené smernicou sú splnené. nice.

68. To však nie je názor vlád, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, a ktoré sa domnievajú, že malá Catherine nie je eko­ 72. Ako je známe, táto bola prijatá aby nomicky sebestačná, pretože finančné pro­ rozšírila rozsah práva na voľný pohyb striedky, ktoré má, sú v skutočnosti zabez­ a pobyt, rozširujúc ho pre všetkých občanov pečené matkou. Spoločenstva, so známymi obmedzeniami, ktorých cieľom je vyhnúť sa tomu, aby sa stali „neprimeraným bremenom pre štátne finan­ cie hostiteľského členského štátu" (porovnaj štvrté odôvodnenie).

69. Podľa týchto vlád je právo na pobyt ustanovené smernicou 90/364, v podstate obmedzené len na subjekty, ktoré sú sami oprávnenou osobou — „in [their] own right", ako uvádza írska vláda — vo vzťahu k príjmom alebo dôchodkom, ktoré zabez­ 73. S ustanovením článku 8 A Zmluvy ES pečujú dostatočné finančné prostriedky. Zmluvou z Maastrichtu, teraz článok 18 ES bol voľný pohyb a pobyt potom vyhlásený ako základné právo občanov Spoločenstva, aj keď v rámci obmedzení a podmienok usta­ novených (okrem iného) smernicou 90/364.

78. Na záver sa domnievam, že Súdny dvor musí odpovedať vnútroštátnemu sudcovi 75. Ale je toho viac. Ako Súdny dvor uznal v zmysle, že maloletá nízkeho veku, ktorá je v rozsudku Baumbast a R, „výkon práva na štátnym príslušníkom členského štátu, ktorá pobyt občanov Únie môže byť podriadený má príslušné nemocenské poistenie, ktoré legitímnym záujmom členských štátov" 2 ; môže pokryť všetky riziká hostiteľského „avšak uvedené obmedzenia a podmienky členského štátu, a ktorá hoci nie je sama sa musia uplatňovať tak, aby súčasne boli priamo majiteľom príjmov alebo dôchodkov, dodržané obmedzenia stanovené právom má však prostredníctvom rodičov spoločenstva a v súlade s jeho všeobecnými k dispozícii dostatočné finančné prostriedky princípmi, osobitne s princípom proporcio­ na to, aby sa nestala záťažou pre verejné nality. To znamená, že vnútroštátne opatre­ financie hostiteľského členského štátu, spĺňa nia, prijaté na tento účel musia byť vhodné podmienky ustanovené smernicou 90/364, a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného a má teda právo na pobyt v neobmedzenej ciel'a" 24. dĺžke na území iného členského štátu, ako je štát, ktorého je občanom.

76. Teraz sa mi zdá, že výklad smernice, aký navrhli Spojené kráľovstvo a Írsko, by pred­ stavoval nie nevyhnutnú prekážku na dosiah­ D — O práve na pobyt matky nutie sledovaných cieľov smernice.

23 — Rozsudok zo 17. septembra 2002, Baumbast a R, C-413/99, Zb. s. I-7091, bod 90. 24 — Bod 91. V rovnakom zmysle pozri tomu predebádzajúci

rozsudok

z 2. augusta 1993, spojené veci Allué a i., C-259/91, 79. Za týchto okolností teraz pristúpime C-331/91 e C-332/91, Zb. s. I-4309, bod 15. k otázke o práve na pobyt matky Catherine.

I - 9942

ZHU A CHEN

87. Zdá sa mi preto, že ani smernica 73/148, deti požívajú právo na pobyt v hostiteľskom ani smernica 90/364 nepriznávajú priamo členskom štáte", právo Spoločenstva „umož­ pani Chen právo na dlhodobý pobyt ňuje rodičovi..., ktorý sa stará o také deti, v Spojenom kráľovstve. nezávisle na svojej štátnej príslušnosti bývať spolu s deťmi, aby sa uľahčil výkon tohto práva" 26. Je zrejmé, že ak podobný záver platil v prípade, akým bol citovaný prípad detí školopovinného veku, tým viac by mal platiť v prípade dievčaťa takého nízkeho veku, ako má Catherine. — O existencii odvodeného práva na pobyt

88. S prihliadnutím na uvedené ostáva posúdiť, či sa matka Catherine môže dovo­ lávať práva na pobyt odvodeného od práva dcéry. 92. Zmyslom spomínanej judikatúry je oči­ vidne najmä potreba ochraňovat'záujem maloletého, pričom práve k tomuto účelu má smerovať výkon oprávnenia priznaného rodičovi (alebo opatrovníkovi), aby v mene 89. Hneď poviem, že podľa môjho názoru by maloletého a na jeho účet zvolil miesto, kde taká otázka mala mať kladnú odpoveď. sa maloletý usadí.

90. Domnievam sa totiž, že opačný záver by bol zjavne v rozpore so záujmami maloletej a potrebou rešpektovať spoločný rodinný život. Ale predovšetkým, by zbavila právo na pobyt priznané malej Catherine Zmluvou 93. Keby sa odmietlo právo matky na pobyt effet utile, pretože by nakoniec tým, že vo Veľkej Británii, matka by mohla vykonať očividne nemôže ostať sama v Spojenom v mene a na účet Catherine právo usadiť sa kráľovstve, nemohla požívať toto právo. na území tohto štátu iba v zjavnom rozpore so záujmom dcéry, pretože v takomto prí­ pade by matka musela malú automaticky opustiť.

97. Odhliadnuc od toho, zdá sa mi, že priznanie práva na pobyt pani Chen nachá­

100. Pripomínam ešte, že podľa ustálenej judikatúry zákaz diskriminácie „ukladá, aby 27 — V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pozri rozsudky z 18. februára 1991, Moustaquim/Belgicko; sa obdobné situácie neposudzovali odlišne 29 z 19. februára 1996, Gül/Švajčiarsko; z 28. novembra 1996, Ahmut/Holandsko; z 11. júla 2000, Ciliz/Holandsko; a odlišné situácie rovnako" . z 21. decembra 2000, Sen/Holandsko, všetky uverejnené na stránke http://hudoc.echr.coe.int v elektronickej zbierke judikatúry ESL'P. 28 — Pozri najmä rozsudok z 11. júla 2002, Carpenter, C-60/00, Zb. s I-6279, body 41 — 45. 29 — Napokon pozri rozsudok Garcia Avello, už citovaný, bod 31.

I - 9944

ZHU A CHEN

101. Ako vyšlo najavo v priebehu konania dieťaťa, ako aj, viac vo všeobecnosti, a osobitne v priebehu pojednávania, keby z dôvodov ochrany rodiny a jej jednoty. Catherine bola britskou občiankou , matka — hoci aj občan tretieho štátu — by mala právo zdržiavať sa s dcérou v Spojenom kráľovstve.

105. Také úvahy sa však rovnako uplatnia v prípade, akým je tento prípad, v ktorom dieťa, ktoré aj nemôže odvodzovať svoje právo na pobyt priamo z britského občian­ stva, požíva napriek tomu právo na dlhodobý 102. To znamená, že za rovnakých ostatných pobyt v Spojenom kráľovstve z dôvodu hypoteticky podstatných okolností skutko­ svojho občianstva Spoločenstva. Je totiž vého stavu, a teda v „obdobnej situácii" by zrejmé, že nenahraditeľná úloha matky štátna príslušnosť dcéry spôsobila, že vyba­ v citovej oblasti a vo výchove maloletého, venie žiadosti o povolenie na pobyt matky by nízkeho veku, nezávisí žiadnym spôsobom na bolo priaznivé. občianstve dieťaťa.

110. V tomto prípade by teda išlo o zneužitie práva, spôsobilé ovplyvniť výsledok tohto konania.

E — O zneužití práva 111. Ja sa však nedomnievam, že môžem zdieľať tento záver, a to aj napriek výhradám, ktoré vo všeobecnosti spôsobuje prebratie nejakého pojmu na úrovni Spoločenstva, pričom existencia tohto pojmu je už vo vnútroštátnych právnych poriadkoch sporná a ešte viac neistá je jeho definícia. 108. Ako som už naznačil (pozri bod 28 a nasi, vyššie), vláda Spojeného kráľovstva tiež namietala, že manželia Chen konali tak, že sa dcéra narodila na území Severného írska, so zjavným úmyslom zabezpečiť jej nadobudnutie írskeho občianstva a s ním práva na pobyt v inom členskom štáte 112. Aj keby sme prijali britskú argumentá­ Spoločenstva. írske občianstvo Catherine by ciu, zdá sa mi, že systém vzťahov medzi teda malo „účelovú" povahu tým, že je právnym p o r i a d k o m Spoločenstva výsledkom presného zámeru smerujúceho a právnymi poriadkami členských štátov k tomu, aby rodičia nadobudli právo na tak, ako je už niekoľko desaťročí vymedzený pobyt v Spoločenstve. judikatúrou Súdneho dvora, nevyhnutne spôsobuje, že k zneužitiu práva priznaného Zmluvou môže dôjsť len za výnimočných okolností, pretože skutočnosť, že uplatňova­ nie vnútroštátnej právnej úpravy je vylúčené v dôsledku dovolávania sa práva priznaného právnym poriadkom Spoločenstva, je nor­ málnym dôsledkom princípu prednosti práva Spoločenstva. 109. Z judikatúry Súdneho dvora ale vyplýva, že členský štát má právo prijať opatrenia, smerujúce k tomu, aby zabránili tomu, aby vďaka možnostiam, ktoré ponúka 31 — Pozri za všetky rozsudok z 9. marca 1999, Centros, C-212/97, Zb. s. I-1459, bod 24, a rozsiahlu judikatúru spomínanú Zmluva, dotknuté osoby nezneužívali právo Súdnym dvorom pri tej príležitosti.

115. Určujúcim parametrom je v podstate 119. Je úplne zrejmé, aký je účel sledovaný to, či došlo alebo nie k skresleniu účelu ustanoveniami, ktoré sa týkajú práva na a cieľov právne/ úpravy Spoločenstva, ktorá pobyt, najmä článku 18 ES, tak ako je priznáva príslušné právo. vykonaný prostredníctvom smernice 90/364 a potvrdený článkom 45 Charty základných práv. Ide totiž o vylúčenie akéhokoľvek obmedzenia voľného pohybu a pobytu obča- 32 — Rozsudok Centros, uż citovaný, bod 27, ako aj všeobecne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola v tejto istej veci (Zb. 1999, s. I-1461 a nasi) 33 - Rozsudok zo 14. decembra 2000, ľ.nisland-Stärke, C-110/99, Zb. s. I-11569, bod 52. V tom istom zmysle pozri aj rozsudok 34 — Takýto je pojem zneužitie práva Spoločenstva podľa rozsudku Centros, uż citovaný, bod 25, a rozsudok z 21. novembra z 27. septembra 2001, Gloszczuk, C-63/99, Zb. s. I-6369, bod 2002, X a Y, C-436/00, Zb. s. 1-10829, bod 42. 75. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

1 - 9947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - A. TIZZANO - VEC C-200/02

nov Spoločenstva pod jedinou podmienkou, striedkami práve na sledovanie cieľa, ktorý že nie sú záťažou pre verejné financie chce zaručiť právna úprava: právo na pobyt hostiteľského štátu. dievčaťa.

123. Ani neuplatňovanie britskej právnej 120. Keď sa budúci rodič rozhodne, ako to úpravy o pobyte štátnych príslušníkov tretích bolo v tomto prípade, že pre dobro svojej krajín voči matke sa nemôže považovať za maloletej dcéry je potrebné, aby nadobudla výsledok zneužitia práva. Ako sme totiž občianstvo Spoločenstva, aby potom mohla videli, ide o výsledok, ktorý je úplne požívať súvisiace práva a osobitne právo v súlade s cieľom príslušnej právnej úpravy usadiť sa ustanovené v článku 18 ES, nie je Spoločenstva a dokonca je nevyhnutnou nič „zneužívajúce" na skutočnosti, že sa podmienkou, aby sa dosiahol tento cieľ, snaží, aby pri dodržiavaní zákonov dievča keďže umožňuje zaručenie práva na voľný splnilo v okamihu narodenia podmienky na pohyb občianky Spoločenstva na území nadobudnutie občianstva členského štátu. členského štátu.

126. Za týchto okolností opakujem, že určite nie je možné vyčítať Catherine alebo matke, 129. Z môjho pohľadu teda odpoveď na že legitímne využili možnosti a práva priz­ otázky, ktoré položil Súdnemu dvoru vnú­ nané im právom Spoločenstva. troštátny sudca, nemôže byť ovplyvnená okolnosťou, že manželia Chen konali tak, že sa dcéra narodila na území Severného írska práve preto, aby jej zaručili nadobudnutie írskeho občianstva a s ním aj práva na pobyt v Spojenom kráľovstve a iných členských štátoch Spoločenstva.

127. Napokon, keby sa prijalo tvrdenie Spojeného kráľovstva, mohli by sme vidieť podozrenie v každom úmyselnom nadobud­ nutí občianstva členského štátu. To by mohlo paradoxne podriadiť výkon práv, ktoré F — O práve na rešpektovanie rodinného vyplývajú z občianstva Únie pod­ života mienke... neúmyselnosti nadobúdania ob­ čianstva.

V — Návrh

131. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Immigration Appellate Authority v Hatton Cross, v tomto zmysle:

1) Maloletá občianka Spoločenstva, ktorá má príslušné nemocenské poistenie vzťahujúce sa na všetky riziká v hostiteľskom členskom štáte, a ktorá hoci nie je sama priamo príjemcom príjmov alebo dôchodkov, má prostredníctvom rodičov k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, ktoré vylučujú, že sa stane záťažou pre verejné financie hostiteľského členského štátu, spĺňa podmienky stanovené článkom 1 smernice Rady 90/364/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu, a má teda právo na pobyt v neobmedzenej dĺžke na území iného členského štátu, ako je štát, ktorého je občiankou.

2) Opatrenie, ktorým orgány členského štátu odmietnu žiadosť o povolenie dlhodobého pobytu podanú matkou maloletej občianky Spoločenstva, ktorá má právo na pobyt v tomto členskom štáte, okrem zbavenia práva priznaného dcére článkom 18 ES a článkom 1 smernice 90/364 jeho effet utile, predstavuje diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, ktorá je zakázaná článkom 12 ES.

I - 9950