C-220/02

I - 5909

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-220/02

Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy založenej na pohlaví znamená: a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia."

a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolo­ vej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby, B — Vnútroštátna právna úprava

b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká." 1. Nárok na „odstupné"

4. Článok 1 smernice 75/117 má takéto 5. Podľa rakúskeho práva majú zamestnanci znenie: v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na tzv. odstupné. Vypláca ho zamest­ návateľ, keď pracovný pomer trval nepre­ tržite najmenej tri roky, pričom výška odstupného stúpa s počtom odpracovaných rokov v pracovnom pomere. Pokiaľ zamest­ nanec sám ukončí pracovný pomer bez „Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy dôležitého dôvodu, alebo sám zapríčiní ustanovená v článku 119 zmluvy, ďalej len výpoveď zo strany zamestnávateľa, nemá .zásada rovnakej odmeny', znamená odstrá­ nárok na odstupné. nenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

o zamestnancoch, ďalej „AngG") znejú 7. Pretože výška odstupného podľa § 23 ods. takto (výňatok): 1 AngG závisí od počtu odpracovaných rokov v pracovnom pomere, môžu sa v jednotlivých prípadoch vyskytnúť časové obdobia, v ktorých napriek trvaniu pracov­ ného pomeru nebola práca vykonávaná. Otázku, či a v akom rozsahu sa tieto doby môžu zohľadniť, príslušné rakúske právne predpisy neriešia jednotne. „(1) Ak pracovný pomer trval nepretržite tri roky, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné. Jeho výška je dvojnásobok mzdy, aká patrila zamestnancovi za posledný mesiac pra­ covného pomeru a zvyšuje sa na trojná­ sobok po piatich rokoch, na štvornásobok po desiatich rokoch, na šesťnásobok po pätnástich rokoch, na dvanásťnásobok po dvadsiatich rokoch trvania pracovného pomeru. Zohľad­ 2. Zohľadnenie doby vojenskej a civilnej ňujú sa všetky doby, ktoré zamestnanec služby strávil u toho istého zamestnávateľa v bezprostredne predchádzajúcich pra­ covných pomeroch ako pracovník alebo učeň; doba učebného pomeru však len vtedy, keď pracovný pomer vrátane učňovskej doby trval nepretržite sedem rokov. Doba učebného pomeru sama osebe nezakladá nárok na odstupné. 8. Čo sa týka služby v rakúskych ozbroje­ ných silách, povinná vojenská služba pre mužov — tzv. prezenčná služba, ako aj dobrovoľná vzdelávacia vojenská služba pre ženy, sa plne započítava. To isté platí aj pre náhradnú civilnú službu, ktorú môže vyko­ návať ten, kto odmieta službu so zbraňou (civilná služba). Podmienkou je, aby pra­ [...] covný pomer existoval počas výkonu týchto služieb, takže povolanie na výkon služby zastihlo zamestnanca počas trvajúceho pra­ covného pomeru. Z toho vyplýva zohľadne­ nie doby výkonu vojenskej a civilnej služby pri výpočte nárokov na odstupné podľa § 8 4 rakúskeho Arbeitsplatz-Sicherungsgesetz (7) Zamestnanec nemá nárok na odstupné, s výnimkou § 23a, keď výpoveď dá zamestnanec, keď zamestnanec pred­ 4 — Bundesgesetz über die Sicherung des Arbeitsplatzes für zum časne ukončí pracovný pomer bez Präsenz- oder Ausbildungsdienst einberufene oder zum dôležitého dôvodu, alebo keď zavinil Zivildienst zugewiesene Arbeitnehmer (Arbeitsplatz-Siche- rungsgesetz 1991 — APSG), BGBl. 683/1991, v znení Bun- svoje predčasné prepustenie." desgeselz BGBl. I 30/1998.

5 — Pozri rozsudok rakúskeho Oberster Gerichtshof vo veci 9 počas ktorých pracovný pomer trval, sa ObA 199/00f. 6 — Mutterschutzgesetz 1979, BGBl. 221/1979, v znení Bundesge­ započítavajú do odpracovaných rokov." setz BGBl. 1100/2002.

I - 5912 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

11. Pre ženy toto nezapočítame rodičovskej sa vnútroštátny súd odvoláva vo svojom dovolenky na výchovu dieťaťa vyplýva dote­ návrhu na začatie prejudiciálneho konania. raz z § 15f ods. 1 tretej vety MSchG: Podľa prechodného ustanovenia v § 14 ods. 8 VKG platí táto právna úprava v zásade však len pre zamestnancov, ktorých deti sa narodili po 31. decembri 2001. Pre zamest­ nancov, ktorých deti sa narodili pred týmto stanoveným dátumom, zostáva teda rele­ „Pre právne nároky pracovníčky, ktoré sa vantný EKUG. § 7c EKUG, ktorý na rozdiel určujú podľa odpracovaných rokov od § 7c VKG neobsahuje žiadny výslovný v pracovnom pomere, sa na dobu neplatenej odkaz na § 15f ods. 1 MSchG, má takéto dovolenky neprihliada, pokiaľ nie je dohod­ znenie (výňatok): nuté inak."

12. Pokiaľ na rodičovskú dovolenku nastúpi „Pre nárok na iné, najmä na jednorazové zamestnanec mužského pohlavia, tak § 7c dávky [...] a pre právne nároky zamestnan­ rakúskeho Väter-Karenzgesetz (zákon cov, ktoré sú určované podľa odpracovaných 0 otcovskej rodičovskej dovolenke, ďalej rokov v pracovnom pomere, platí § 15 ods. 1 „VKG") 7 nariaďuje tak isto nezapočítateľnosť MSchG [...]" s odkazom na ustanovenie § 15f ods. 1 MSchG platiaci pre matky:

„Pre nárok na iné, najmä na jednorazové 5. Započítanie rodičovskej dovolenky na dávky [...] a pre právne nároky pracovníkov, výchovu dieťaťa (Karenzurlaub) podľa novej ktoré sú určované podľa odpracovaných právnej úpravy rokov v pracovnom pomere, platí § 15f ods. 1 MSchG."

zamestnancov) pritom preberá vyplácanie uzatvárať kolektívnu zmluvu, požiadať Ober­ odstupného. Odteraz dovolenka na výchovu ster Gerichtshof (Najvyšší súd) o určenie dieťaťa bude zohľadnená pre výpočet odstup­ existencie alebo neexistencie práv alebo ného, pričom platbu príspevkov namiesto právneho vzťahu, a to aj nezávisle od zamestnávateľa preberá Familienlastenaus- konkrétneho skutkového stavu. Predmetom gleichsfonds (fond na vyrovnávanie rodin­ takejto žiadosti musí byť právna otázka 10 ných nákladov) . Na základe prechodného z hmotného práva z oblasti pracovnopráv­ 11 ustanovenia zostáva však pre pracovné nych záležitostí, ktorá má význam pre pomery, ktorých zmluvný začiatok bol pred najmenej troch zamestnávateľov alebo 31. decembrom 2002, spravidla naďalej zamestnancov. Podľa judikatúry Súdneho platná vyššie uvedená právna úprava dvora vnútroštátny súd v takomto konaní je a výchovná dovolenka sa tak nezapočítava. považovaný za súd v zmysle článku 234 ES 13.

III — Skutkový stav a konanie pred vnútroštátnym súdom

I - 5914 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

zákonná úprava, to znamená, že na dobu 19. Navrhovateľ preto žiada, aby vnútro­ rodičovskej dovolenky sa neprihliada. Len štátny súd určil, že rodičovská dovolenka malý počet kolektívnych zmlúv má výhod­ pre matky (Mutterschaftskarenzurlaub) sa nejšiu úpravu, totiž stanovujú započítanie pri s t a n o v e n í výšky o d s t u p n é h o rodičovskej dovolenky na výchovu dieťaťa. v pracovnom pomere má započítať rovna­ kým spôsobom ako vojenská alebo civilná služba, teda v rovnakom časovom rozsahu, a to až do ôsmich mesiacov.

17. Na strane druhej, čo sa týka výkonu služby v ozbrojených silách, tak dobrovoľnú vojenskú vzdelávaciu službu roku 2000 IV — Návrh na začatie prejudiciálneho vykonalo len maximálne 100 žien. Naproti konania a konanie pred Súdnym dvorom. tomu v posledných štyroch rokoch 122 905 mužov vykonalo povinnú osemmesačnú vojenskú službu (prezenčnú službu) v ozbrojených silách, z toho 110 067 (asi 90 %) v jednom súvislom časovom období, 20. Vnútroštátny súd sa svojím uznesením ostatní v kombinácii základnej služby z 22. mája 2002 rozhodol prerušiť svoje s neskoršími cvičeniami. Pre výpočet odstup­ konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledu­ ného v prípade skončenia pracovného júce prejudiciálne otázky: pomeru je služba v ozbrojených silách a civilná služba, ako bolo vyššie uvedené 14, zohľadnená na základe zákona.

skupina zamestnancov a zamestnankýň, spadajúca pod § 8 APSG (skupina A)

2) Má sa článok 141 ES a článok 1 smernice 75/117/EHS vykladať v tom zmysle, že je porovnateľná

so skupinou zamestnankýň, ktoré sa z pohľadu rovnakej odmeny v zmysle ustanovení § 15 Mutterschutz­ gesetz po uplynutí normálnej materskej dovolenky trvajúcej spravidla 16 týžd­ ňov rozhodnú čerpať rodičovskú dovo­ lenku, aby sa mohli starať o svoje dieťa („dovolenka na výchovu dieťaťa"), čo má za následok stratu ich pravidelnej odmeny, najdlhšie do doby, keď dieťa v rámci systému odmeňovania, ktorý dovŕši vek dvoch rokov (skupina B)? zamestnancom priznáva odstupné — v podstate z dôvodu vernosti k podniku v minulosti a s cieľom zabezpečiť prechod na nové zamestnanie v prípade konkrétneho skončenia pra­ covného pomeru z dôvodov, ktoré nie 3) Má sa článok 141 ES a článok 1 sú na strane zamestnanca, s výnimkou smernice 75/117/EHS vykladať v tom vážnych dôvodov alebo z dôvodu, ktorý zmysle, že rozdiely medzi skupinami mu nemožno pripísať, a toto odstupné zamestnancov a zamestnankýň uvede­ závisí od dĺžky trvania pracovného ných v druhej otázke spočívajúce najmä pomeru, pričom jednotlivým obdobiam v tom, že

I - 5916 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

v skupine A zloženej z „osôb vykonáva­ 2. počas tejto rodičovskej dovolenky júcich vojenskú službu" v čase, ktorý im zostane popri starost­ livosti o dieťa, môžu naďalej v obmedzenej miere pokračovať v činnosti v rámci súkromnoprávneho zamestnaneckého vzťahu,

1. „nástup na výkon služby" predstavuje vo všeobecnosti povinnosť aj v prípade dobrovoľnej prihlášky,

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-220/02

dĺžky pracovného pomeru, je totiž možné 25. Rakúska vláda a Komisia len odkazom na v rámci článku 141 ES a článku 1 smernice rozsudok Súdneho dvora vo veci Gruber 15 75/117 porovnávať rodičovskú dovolenku vychádzajú z toho, že „odstupné" spadá pod s výkonom vojenskej alebo civilnej služby. pojem odmeny v zmysle článku 141 ES.

B — Posúdenie

A — Zhrnutie pripomienok predložených Súdnemu dvoru 1. Úvodné poznámky

26. Pojmy odmeny uvedené v článku 141 ES a v článku 1 smernice 75/117 majú rovnaký význam. Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre rozhodol, že smernica, ktorá má v podstate uľahčiť aplikáciu zásady rovnakej 23. Navrhovateľ zastáva názor, že navýšenie odmeny zakotvenej v článku 141 ES, sa nároku na odstupné v zmysle § 8 APSG, tak v žiadnom prípade nedotýka obsahu ani isto ako samotné odstupné, je potrebné rozsahu tejto zásady tak, ako je definovaná považovať za odmenu v zmysle článku 141 v tomto ustanovení 16. ES a článku 1 smernice 75/117.

27. Pod pojmom odmena sa v zmysle oboch predpisov rozumie obvyklá základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo

28. Čo sa týka záväzku vyplatiť odstupné pri 30. Pri pojme odmeny v zmysle článku 141 skončení pracovných pomerov podľa rakús­ ES a článku 1 smernice 75/117 ide keho práva na základe § 23 AngG, Súdny o samostatný právny inštitút práva Spolo­ dvor už v rozsudku Gruber 17 v zásade uznal čenstva, ktorý Súdny dvor ponímal vždy takéto plnenie za odmenu v zmysle článku široko. 141 ES. Rozsudok Gruber je výrazom ustá­ lenej judikatúry, podľa ktorej odškodnenie poskytnuté zamestnancovi pri skončení pra­ covného vzťahu predstavuje istý druh posu­ nutej odmeny, na ktorú má zamestnanec nárok na základe jeho pracovného pomeru a ktorá mu je poskytnutá v okamihu skonče­ nia pracovného pomeru a jej úlohou je uľahčiť mu situáciu vzniknutú stratou 31. Najmä nesplnené záväzky môžu na zamestnania a má mu zaistiť príjem v čase 18 základe zákona nepriamo preukazovať vzťah hľadania nového pracovného miesta . k pracovnému pomeru a následne byť zahrnuté do pojmu odmeny. Ustálená judi- katúra totiž vychádza zo skutočnosti, že 17 — Citované v poznámke č. 15, bod 22. plnenia sú poskytované na základe platných 18 — Pozri najmä rozsudok Barber, citovaný v poznámke Ć. 16, právnych predpisov, a nie na základe ich body 12 až 14, ako aį rozsudky z 27. ¡úna 1990, Kowalska, C-33/89, Zb. s. I-2591, body 9 aż 11; zo 17. februára 1993. odplatnosti. Nezáleží na tom, či existuje Komisia/Belgicko, C-173/91, Zb. s. I-673, body 15 aż 17 a z 9. februára 1999, Seymour-Smith a Perez, C-167/97, Zb. nárok z iného právneho prameňa, ako je s. I-623, bod 25. pracovná zmluva, napr. priamo zo zákona,

19 — Rozsudok z 13. februára 1996, Gillespie, C-342/93, Zb. s, I-475, body 3, 13 a 14; pozri ďalej v poznámke č. 16 22 — Rozsudky z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, citovaný rozsudok Defrenne II, bod 40, a Barber, body 17 až v spojených veciach C-4/02 a C-5/02, zatiaf neuverejnené 20. v Zbierke, bod 56; z 25. mája 2000, Podesta, C-50/99, Zb. 20 — Rozsudok z 21. októbra 1999, Lewen, C-333/97, Zb. s. I-7243, s. I-4039, bod 26 a z 28. septembra 1994, Beune, C-7/93, Zb. bod 20; zo 16. septembra 1999, Abdoulaye a i., C-218/98, Zb. s. I-4471, bod 43. s. I-5723, bod 12; z 9. februára 1982, Garland, 12/81, Zb. 23 — Pozri formuláciu článku 141 ods. 2 ES, ďalej len rozsudky s. 359, bod 10 a rozsudok Gillespie, citovaný v poznámke Barber, citovaný v poznámke č. 16, bod 12; Seymour-Smith č. 19, bod 12. a Perez, citovaný v poznámke č. 18, bod 23 a Garland, 21 — Citované v poznámke č. 15. citovaný v poznámke č. 20, bod 5.

I - 5920 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

a) Doterajšia judikatúra 37. Súdny dvor vo všetkých troch rozsud­ koch síce uznal plnenia27za odmeny, ktoré boli poskytnuté za časové obdobia, keď zamestnankyne nevykonávali pracovnú čin­ nosť na základe zákonných ustanovení. Napriek zákonom stanovenému oslobodeniu od pracovných výkonov predsa peňažné plnenie, ktoré malo byť vyplatené zamest- nankyniam, malo úzky vzťah k pracovnému 35. Otázkami, ako je tu v spore uvedený pomeru. výpočet plnení so zohľadnením určitých časových období, v ktorých na základe zákonných ustanovení nemôže byť pravi­ delne vykonávaná pracovná činnosť, sa Súdny dvor zaoberal len okrajovo.

I - 5921

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-220/02

39. Vo všetkých troch prípadoch sa zohľad­ nečinný, ale naopak je činný pre iného nením časových období bez pracovného zamestnávateľa, ktorý mu spravidla posky­ výkonu sledovali ciele, ktoré vyplývajú aj tuje aj náhrady a sociálne poistenie. Činnosť z článku 136 ods. 1 ES, z Európskej sociálnej pracovníka v tomto čase nemá žiadnu c h a r t y 3 0 , z Charty Spoločenstva súvislosť k nateraz pozastavenému pracov­ o základných sociálnych právach pracovní­ nému pomeru s doterajším zamestnávate­ kov 31 a z Charty základných práv Európskej ľom. Vykonáva činnosť výlučne vo všeobec­ únie 32: na strane jednej právo na informácie nom záujme. Podnik, z ktorého bol pracov­ a vypočutie pracovníčok a pracovníkov ník istým spôsobom „vytrhnutý", nemá v podniku, na strane druhej právo na zdravé, z toho nijaký prospech, naopak, vo väčšine bezpečné a dôstojné pracovné podmienky. prípadov to podniku spôsobuje zvýšené Tým je daný jasný vzťah k pracovnému organizačné náklady. pomeru a jasný záujem podniku na poskyto­ vaní plnenia.

b) Skutkový stav pri nevykonávaní pracovnej činnosti z dôvodu iných povinností zo zákona

42. Pokiaľ vnútroštátny zákonodarca na základe sociálne motivovaných úvah predsa c) Záver len stanovuje, že doby výkonu verejnej služby sa zohľadňujú pri výpočte odstupného, pre­ náša tým náklady celej verejnosti na určitú skupinu, v tomto prípade na zamestnávate­ ľov. Táto úprava sleduje účel ochrániť zamestnanca, ktorý počas trvania pracov­ 44. Ak jediný vzťah k pracovnému pomeru ného pomeru je štátom povolaný na výkon je zaťaženie zamestnávateľa zákonodarcom, vojenskej alebo civilnej služby a má vykoná­ tak nie je splnené kritérium zamestnania, ako vať službu pre verejnosť, pred finančným to stanovuje článok 141 ES a článok 1 znevýhodnením v porovnaní s inými zamest­ smernice 75/117. Pokiaľ sú pri jeho výpočte nancami, ktorí počas rovnakého obdobia zahrnuté časové obdobia, keď zamestnanec ďalej v podniku pracujú a ktorých nároky na základe zákonných povinností k inému na odstupné sa podľa toho zvyšujú. zamestnávateľovi, ako je povinnosť vykonať vojenskú alebo civilnú službu, nemohol pravidelne vykonávať pracovnú činnosť, vyplatenie odstupného neprebieha ani priamo ani sprostredkovane na základe pracovného pomeru, ako by to vyžadoval článok 141 ES. Vnútroštátny zákonodarca takto prenáša náklady verejnosti na zamest­ návateľa.

43. V takomto prípade jediný existujúci vzťah k pracovnému pomeru je štátne zaťaženie zamestnávateľa, teda jeho zákonná povinnosť 34započítať dobu výkonu vojen­ skej a civilnej služby pri výpočte odstupného a na základe toho zamestnancovi poskytnúť 45. V konečnom dôsledku by sa preto pojem pri jeho odchode vyššiu peňažnú odmenu, odmeny mal naďalej vykladať tak, že neza­ ako by mu patrila podľa jeho času zamestna­ hŕňa peňažnú dávku, ako je odstupné v Rakúsku pri skončení pracovného pomeru, pokiaľ sú do jeho výpočtu zahrnuté časové obdobia, v ktorých zamestnanec na základe 33 — Pozri k tomu bod 28 týchto návrhov. 34 — V prípade Rakúska ide o zákonné ustanovenie § 8 APSG, zákonných povinností voči druhému zamest­ pozri Dod 8 týchto návrhov. návateľovi, ako je povinnosť vykonať vojen-

47. Ak sa bude pojem odmeny vykladať tak, ako je navrhnuté 3 6vyššie, odpoveď na druhú a tretiu otázku bude bezpredmetná, pretože to bude mimo oblasť aplikácie článku 141 ES a článku 1 smernice 75/117. Pre úplnosť 49. Okrem toho, rakúska vláda zastáva názor, že zamestnanec na rodičovskej dovo­ 35 — Takisto odstupné, pokiaľ sú do jeho výpočtu zahrnuté predmetné časové obdobia, nemôže byt považované za lenke sa nedá porovnať s osobou vykonáva­ podmienku prepustenia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) júcou vojenskú alebo civilnú službu. Roz­ smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ dielne zohľadnenie príslušných období pri ide o prístup k zamestnaniu, k odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40), stanovení nároku na odstupné je podľa toho zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady založené na objektívnych dôvodoch 2002/73/ES (Ú. v. ES L 269, s. 15). Aj tu by z uvedených dôvodov absentoval vzťah k pracovnému pomeru. a nemôže sa vzťahovať na špecifické faktory 36 — Pozri bod 45 týchto návrhov. založené na pohlaví.

I - 5924 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

50. Čerpanie rodičovskej dovolenky podľa nespravodlivé nezohľadniť tieto doby pri MSchG a VKG je vo sfére voľby samotných nároku na odstupné. Táto zásada je zamestnancov, ktorí majú slobodnú volbu jej v podstate zachovaná aj pri čiastočnom usporiadania. Nejestvuje žiadne zákonné rozšírení úpravy na dobrovoľné služby. Aj donútenie čerpať rodičovskú dovolenku. prvky dobrovoľnosti pri službe v ozbrojených Cieľom právneho nároku na rodičovskú silách sú podľa tohto názoru nevyhnutne dovolenku je len posilniť právne postavenie podriadené vojenským, a tým aj verejným zamestnanca voči zamestnávateľovi. záujmom.

I - 5925

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-220/02

dotýka výrazne vyššieho percenta žien ako vanie, ktorý Súdny dvor ponecháva členským mužov, je z objektívnych dôvodov opodstat­ štátom pri volbe vhodných opatrení na nená. Pretože Súdny dvor na otázky vnútro­ uskutočňovanie ich sociálnych cieľov 40 štátneho súdu má predsa v záujme veci a cieľov zamestnaneckej politiky . vecne odpovedať, môže poskytnúť návod, ktorý by umožnil vnútroštátnemu súdu roz­ hodnúť.

40 — Komisia cituje rozsudok zo 14. decembra 1995, Nolte, C-317/93, Zb. s. I-4625, bod 33. 39 — Komisia cituje rozsudok Seymour-Smith a Perez, citovaný 41 — Komisia cituje rozsudok Seymour-Smith a Perez, citovaný v poznámke č. 18, bod 69, s ďalšími dôkazmi. v poznámke č. 18, body 73 až 76.

I - 5926 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

59. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci vom stave ide naopak o výpoveď zo strany Roks vyplýva, že rozpočtové úvahy zamestnávateľa alebo o výpoveď zo strany nemôžu odôvodňovať diskrimináciu pohlaví. zamestnanca z dôležitého dôvodu, teda Pritom nemôže záležať na tom, či dotknutý v oboch prípadoch ide o skutočnosti skon­ členský štát sám prevezme zaťaženie alebo to čenia pracovných pomerov výlučne na strane presunie na zamestnávateľa. V oboch prípa­ zamestnávateľa. doch ide o čisto rozpočtové úvahy, ktoré by Súdnym dvorom neboli uznané za opodstat­ nené odôvodnenie.

60. Podľa názoru Komisie by sa malo 62. Záverom považuje Komisia za otázne, či zohľadniť, že podľa judikatúry vnútroštát­ rodičovstvo je skutočne len súkromnou neho súdu boli obdobia aj bez skutočne záležitosťou alebo či mu neprislúcha oveľa odvádzanej práce uznané za započítateľné, dôležitejší spoločenský význam. Komisia napr. čas práceneschopnosti a dovolenky na pritom odkazuje na vec Hill a Stapleton 44, zotavenie ako aj obdobie ochrany matiek. v ktorej Súdny dvor uznáva ochranu ženy Pritom nemôže byť namietané, že ide o časy, v rodine a v povolaní, rovnako ako muža ktoré súvisia s konkrétnym pracovným v právnych poriadkoch členských štátov pomerom. Aj čas rodičovskej dovolenky je a v práve Spoločenstva, a zdôrazňuje nutnosť v období platného pracovného vzťahu, zosúladiť pracovné podmienky s rodinnými v ktorom základné povinnosti len spočívajú. povinnosťami.

3. Navrhovateľ 66. Navrhovateľ zdôrazňuje význam opatery detí v spoločnosti, ako aj v judikatúre Súdneho dvora a vyvracia názor, podľa ktorého čerpanie rodičovskej dovolenky je dobrovoľné rozhodnutie, zatiaľ čo výkon vojenskej a civilnej služby je povinnou úlohou vo všeobecnom záujme. Rozhodnutie opatrovať vlastné dieťa aj po uplynutí doby na ochranu matiek čerpaním rodičovskej dovolenky na výchovu dieťaťa nie je podľa názoru navrhovateľa skutočne slobodné. 64. Navrhovateľ si myslí, že nejde o prípad Ženy sú oveľa viac z dôvodu chýbajúcich priamej diskriminácie, lebo čas rodičovskej zariadení pre opateru detí do dvoch rokov dovolenky sa pri výpočte odstupného nezo­ prakticky priamo donútené čerpať rodičov­ hľadňuje ani pre mužov, ani pre ženy. skú dovolenku. K tomu pristupujú zákonné Navrhovateľ však predsa len vidí nepriamu povinnosti vo veci opatery detí; nedostatočná diskrimináciu žien-zamestnankýň v tom, že opatera detí je dokonca trestnoprávne sank­ rodičovská dovolenka pri výpočte odstup­ cionovaná 45. Navrhovateľ sa okrem toho ného nie je rovnakou mierou zohľadnená ako domnieva, že pri aplikácii práva Spoločenstva služba v ozbrojených silách. nie je dôležité, či ide o civilný alebo verejnoprávny záväzok, ktorý vedie k tomu, že počas určitého obdobia nie je vykonávaná pracovná činnosť.

71. Okrem toho, odporkyňa poukazuje na to, že ozbrojená služba platí výlučne pre mužov, ktorí sú v tomto smere znevýhodnení oproti zamestnaným ženám. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Schnorbus 4 9 vyplýva, že zvýhodňujúce predpisy, ktoré slúžia na vyrovnanie pracovného zaostávania vzniknu­ tého v dôsledku výkonu ozbrojenej služby sú vecne opodstatnené. 69. Vecný právny dôvod na nerovnaké zaobchádzanie podľa názoru navrhovateľa nejestvuje. Najmä by mohlo vzniknúť nebez­ pečenstvo neprimeraného zaťaženia zamest­ návateľa nielen v prípade rodičovskej dovo­ lenky. Aj rakúsky zákonodarca medzičasom B — Posúdenie označil rozdielnu právnu úpravu pre osoby vykonávajúce vojenskú službu a pre rodičov na rodičovskej dovolenke za sociálnopoli- ticky neopodstatnenú 46 a odstránil túto 1. Úvodné poznámky rozdielnosť do budúcnosti, ale nie v minulosti 47.

72. Pokiaľ vnútroštátny súd žiada Súdny 46 — Navrhovateľ cituje z legislatívnych materiálov k rakúskemu dvor o porovnanie a zhodnotenie rozdielov pracovnoprávnemu Begleitgesetz 1992 (BGBl. 833/1992), kde sa uvádza: „Rozdielne zaobchádzanie s osobami vykonávajú­ cimi prezenčnú službu a rodičmi na rodičovskej dovolenke je zo sociálnopolitického hľadiska neopodstatnene." 47 — Navrhovateľ uvádza právnu úpravu § 7 BMVG zavedenú 48 — K deficitu porovnateľnosti skutkových stavov odporkyňa roku 2002 („Abfertigung neu"); ako je uvedené vyššie (bod 14 odkazuje tiež na rozsudok Lewen citovaný v poznámke týchto návrhov), pre pracovné pomery, ktorých zmluvný č. 20, ktorý je podľa nej uplatniteľný na prejednávaný pripad. začiatok bol pred 31. decembrom 2002, spravidla naďalej 49 — Rozsudok zo 7. decembra 2000, Schnorbus, C-79/99, Zb. piati nezapočítateľnosť rodičovskej dovolenky. s. I-10997.

76. Aj doterajšia právna úprava 54, naďalej platná pre veľký počet pracovných zmlúv, v § 15f ods. 1 tretej vete MSchG a § 7c VKG 73. Súdny dvor taktiež môže na základe stanovuje pre obe pohlavia rovnakú úpravu, aktov súdneho konania pred vnútroštátnym aj keď s opačným znamienkom: zohľadnenie súdom, ako aj na základe predložených času rodičovskej dovolenky je vylúčené. písomných a ústnych pripomienok poskytnúť stanovisko, ktoré uľahčí vnútroštátnemu súdu rozhodnutie, lebo Súdny dvor má odpovedať na otázky vnútroštátneho súdu, ktoré sú veci prospešné 5 2 . 77. Pochybnosti môžu vzniknúť len vo vzťahu k § 7c EKUG, predchodcovi § 7c VKG. Tento predpis, ktorý naďalej platí pre 50 — Pozri formuláciu druhej a tretej otázky, uvedenú v bode 20 množstvo starých prípadov 55, nestanovuje týchto návrhov, kde vnútroštátny súd rozlišuje medzi skupinou A a skupinou B a uvádza zo svojho hľadiska pre zamestnancov-mužov výslovný odkaz na základné jestvujúce rozdiely oboch skupín osôb. ustanovenie § 15f ods. 1 tretej vety MSchG, 51 — Rozsudok Schönheit a Becker, citovaný v poznámke č. 22, bod 82, pozri dalej rozsudky z 11. septembra 2003, Steinicke, platné pre matky, ktoré vylučuje započítanie. C-77/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 57 až 58; Rinner-Kühn, citovaný v poznámke č. 25, bod 15 a rozsudok Seymour-Smith a Perez, citovaný v poznámke č. 18, bod 67. 52 — Rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 2003, Kutz-Bauer, C-187/00, Zb. s. I-2741, bod 52, rozsudky Schönheit a Becker, 53 — Pozri k tomu bod 14 týchto návrhov. citovaný v poznámke č. 22, bod 83; Steinicke, citovaný v poznámke č. 51, bod 59; Seymour-Smith a Perez, citovaný 54 — K podrobnostiam prechodného ustanovenia pozri bod 13 v poznámke 18, bod 68 a Freers a Speckmann, citovaný týchto návrhov. v poznámke 24, bod 24. 55 — Tamže.

80. Na určenie toho, či v konkrétnom prí­ pade ide o nepriamu diskrimináciu, je potrebné vec preskúmať z dvoch hľadísk: najprv sa treba pýtať, či vôbec ide o rozdielne zaobchádzanie s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia, pretože 78. V konečnom dôsledku, v Rakúsku žiadny o diskrimináciu ide len vtedy, ked' sa roz­ z rozličných právnych predpisov, upravujú­ dielne predpisy uplatňujú na rovnakú situ­ cich rodičovskú dovolenku, nespôsobuje áciu, alebo keď sa ten istý predpis uplatňuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. na rozdielne situácie 60. V prípade ldadnej odpovede na túto otázku je potrebné ďalej preskúmať, či takéto nerovnaké zaobchádza­ 56 — Na to upozornila aj Komisia v bode 57 svojich písomných nie je objektívne opodstatnené. pripomienok, ako aj vo svojich ústnych prejavoch. 57 — Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd uvádza na s. 31 a 32: „Všetci zúčastnení zhodne vychádzajú teraz z toho, że predložená právna úprava, ktorá nie je založená na rozdielnosti pohlaví a platí 59 — Rozsudky Schönheit a Becker, citovaný v poznámke č. 22, bez rozdielu pre otcov a matky [...], nie je priamou bod 67; Seymour-Smith a Perez, citovaný v poznámke č. 18, diskrimináciou v zmysle článku 141 ES." bod 52 a Gruber, citovaný v poznámke č. 15, bod 26. 58 — Inak by sa § 7c EKUG. z dôvodu svojej zostávajúcej platnosti, 60 — Rozsudok Gillespie a i., citovaný v poznámke č. 15, bod 16 mal vykladať konformne so Zmluvou v zmysle článku 141 ES a rozsudok zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. tak, že pre mužov vedie k rovnakej právnei úprave, ako pre s. I-225, bod 30. Pozri aj rozsudok Brunnhofer, citovaný ženy. v poznámke Č. 16, bod 28.

84. Výrazné rozdiely sú však z hľadiska dôvodov pre suspendovanie pracovného pomeru a zostávajúci priestor pre rozhodo­ a) Porovnanie rodičovskej dovolenky na vanie zamestnanca, ktorého sa to týka. strane jednej a vojenskej alebo civilnej služby Služba v ozbrojených silách a civilná na strane druhej náhradná služba sa vykonávajú vo všeobec­ nom záujme a sú aj splnením si občianskej povinnosti, pri ktorých úvahy o všeobecnom blahu, najmä vojenské úvahy, hrajú významnú úlohu. Naproti tomu, rozhodnutie pre alebo proti čerpaniu rodičovskej dovo­ lenky je pre zamestnanca, ktorého sa to týka, dobrovoľnej povahy: zákon zakazuje rodičom 82. Čo sa týka prvého páru na porovnanie, zanedbávať svoje deti, ale neukladá im na strane jednej tých zamestnancov, ktorí povinnosť čerpať na opateru svojich detí počas trvajúceho pracovného pomeru čer­ rodičovskú dovolenku. pajú rodičovskú dovolenku a na strane druhej tých, ktorí v tom istom časovom období vykonávajú vojenskú alebo civilnú službu, rakúske právo tu uplatňuje rozdielne predpisy pre obe skupiny osôb 62. Otázkou však je, či sa pracovníci, ktorých sa tieto rozdielne predpisy týkajú, nachádzajú v porovnateľnej situácii 63. 85. Treba však uznať, že v oboch prípadoch hrajú určitú úlohu aj iné uhly pohľadu. Aj služba v ozbrojených silách a civilná 61 — Vo svojej druhej a tretej otázke uvedenej v bode týchto návrhov vnútroštátny súd označuje tieto skupiny osôb ako náhradná služba, napriek ich v zásade povin­ skupinu A a skupinu B. nému charakteru, pozná prvky dobrovoľnosti 62 — § 8 APSG na strane jednej a S 15f ods. 1 tretia veta MSchG, ako aj § 7c VKG na strane druhej. a zohľadnenia súkromných záujmov. Naprí­ 63 — Rozsudok Abdoulaye a i-, citovaný v poznámke č. 20, body 16 klad služba žien v rakúskych ozbrojených a 17; rozsudky z 13. decembra 2001, Mouflin, C-206/00, Zb. s. I-10201, bod 28 a z 31. mája 1995, Royal Copenhagen, silách (tzv. „Ausbildungsdienst" — vzdeláva­ C-400/93, Zb. s. I-1275; pozri aj rozsudok Gruber, citovaný cia služba) je dobrovoľná. Aj pre mužov v poznámke č. 15, body 27 až 33, kde je použitá formulácia s rovnakým významom „rovnaká alebo podobná situácia". existujú možnosti preloženia alebo odkladu

86. Určujúce však je, že rozhodnutie čerpať alebo nečerpať rodičovskú dovolenku je prevažne otázkou súkromného zorganizova­ 88. Prostý odkaz na výmenný vzťah (syna- nia si života zamestnanca 64, zatiaľ čo úvahy lagma), na ktorom je založená pracovná súkromnej povahy pri službe v ozbrojených zmluva, by bol nedostatočný, lebo tak silách alebo civilnej náhradnej službe musia v prípade rodičovskej dovolenky, ako aj v plnom rozsahu ustúpiť všeobecným záuj­ v prípade vojenskej alebo civilnej služby sú mom a povinnosť vykonať vojenskú službu hlavné povinnosti z pracovnej zmluvy sus­ ako takú tým nie je dotknutá. Podľa toho pri pendované, takže v oboch prípadoch sa rodičovskej dovolenke, na strane jednej, a pri nevykonáva pracovná činnosť a tomu zodpo­ vojenskej alebo civilnej službe, na strane vedajúco nie je ani vyplácaný žiadny plat. druhej, nejde o porovnateľné situácie. Preto sa nemôže vychádzať z nerovnakého zaob­ chádzania s týmito dvoma skupinami osôb.

93. Prostá okolnosť, že nezapočítanie času rodičovskej dovolenky podľa § 15f ods. 1 tretej vety MSchG v súvislosti s § 7c VKG sa vzťahuje na podstatne vyššie percento zamestnancov ženského pohlavia ako muž­ 91. Konkrétne uplatnenie úvah tohto druhu ského pohlavia predsa nemôže byť považo­ v spore vo veci samej by prislúchalo vnútro­ vaná za porušenie článku 141 ES70.Oveľa štátnemu súdu. viac si treba klásť otázku, či sa zamestnanci, dotknutí touto právnou úpravou, na strane jednej tí, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku a na strane druhej tí, ktorí ďalej v podniku pracujú, nachádzajú v porovnateľnej situá­ cii 71 .

b) Porovnanie medzi zamestnancami, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku, a tými, ktorí v rovnakom časovom období pracujú v podniku

95. Z cieľa v súlade organizovať povolanie a rodinu však ale nevyplýva, že so zamest­ nancom na rodičovskej dovolenke sa bude v každom smere rovnako zaobchádzať ako so zamestnancom v aktívnom pracovnom vzťahu. Ako totiž aj Súdny dvor rozhodol, podstatný znak rodičovskej dovolenky spo­ číva v tom, že pracovná zmluva, a tým aj 4. Záver príslušné povinnosti zamestnávateľa a za­ mestnanca, spočívajú. Zamestnanec uplatňu­ júci si nárok na rodičovskú dovolenku, ktorý mu prislúcha na základe zákona, sa nachádza vo výnimočnej situácii, ktorú nemožno postaviť na rovnakú úroveň, ako je situácia muža alebo ženy v aktívnom pracovnom 97. Na záver preto zastávam názor, že článok vzťahu 7 4 . 141 ES a článok 1 smernice 75/117 nebráni uplatňovaniu vnútroštátnej právnej úpravy, akou je rakúsky Mutterschutzgesetz, podľa ktorej sa obdobie rodičovskej dovolenky nezapočítava pri výpočte peňažných dávok, akou je „Abfertigung", pri skončení pracov­ ného pomeru.

96. Preto nie je možné namietať, keď sa táto rozdielnosť v skutkových vzťahoch odrazí aj v rozdielnom výpočte dávok závislých od času zamestnania. Tak akceptoval Súdny 98. Aj keby totiž — napriek môjmu názoru, dvor v rozsudku Lewen nezohľadnenie ktorý zastávam k prvej otázke — boli pri obdobia výchovnej dovolenky pri výpočte výpočte odmeny v zmysle článku 141 ES vianočného platu (Gratifikation), ktorý slúži a článku 1 smernice 75/117 započítané

73 — Rozsudok Hill a Stapleton, citovaný v poznámke č. 44, bod 75 — Rozsudok Lewen, citovaný v poznámke č. 20, body 39 a 40; 42. pozri najmä formuláciu „[...] gratifikácia, prípadne pomerne 74 — Rozsudok Lewen, citovaný v poznámke č. 20. body 37 až 40. krátená [...]".

2) Článok 141 ES a článok 1 smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy nebráni uplatňovaniu vnútroštátnej právnej úpravy, akou je rakúsky Mutterschutzgesetz, na základe ktorého sa obdobie rodičovskej dovolenky nezohľadňuje pri výpočte peňažných dávok, akou je odstupné „Abfertigung" z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

I - 5936