C-222/02
ECLI:EU:C:2003:637
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0222
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-222/02
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 25. novembra 2003 1
Obsah I- Úvod I - 9429
II — Právny rámec I - 9429
A — Právo Spoločenstva I - 9429
1. Smernica 94/19 I - 9429
2. Smernica 77/780/EHS — prvá koordinačná smernica I-9431
3. Smernica 89/646/EHS — druhá koordinačná smernica I - 9432
4. Smernica 89/299/EHS — smernica o vlastných zdrojoch I - 9432
5. Ostatné smernice v oblasti bankovníctva I - 9432
B — Vnútroštátne právo I - 9433
III — Skutkový stav a konanie vo veci samej I - 9434
IV — Prejudicíálne otázky I - 9436
V — O prípustnosti I - 9438
A — Tvrdenia účastníkov konania I - 9438
B — Posúdenie I - 9439
VI — Prvá prejudiciálna otázka I - 9440
A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania I - 9441
B- Posúdenie I - 9443
1. Priamy účinok článkov 3 a 7 smernice 94/19 I - 9443
a) Článok 7 smernice 94/19 I - 9444
b) Článok 3 ods. 1 smernice 94/19 I - 9444
c) Článok 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 I - 9445
1 — Jazyk prednesu: nemčina.
I - 9428
PAUL A 1.
2. Zodpovednosť členského štátu I - 9449 a) Priznanie práv jednotlivcom I - 9450 b) Dostatočne závažné porušenie práva I - 9451 c) Priama príčinná súvislosť I - 9452 VII — Druhá prejudiciálna otázka I - 9453 A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania I - 9453 B — Posúdenie I - 9455 1. Prvá časť druhej prejudiciálnej otázky I - 9455 a) Prvá koordinačná smernica I - 9455 b) Druhá koordinačná smernica I . 9456 c) Smernica o vlastných zdrojoch I - 9457 d) Smernica 95/26 1 - 9457 2. Druhá časť druhej prejudiciálnej otázky I - 9458 VIII — Tretia prejudiciálna otázka I - 9458 IX — Návrh I-9459
I - Úvod II — Právny rámec
A — Právo Spoločenstva
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka otázky, či smernica Európ s k e h o p a r l a m e n t u a Rady 94/19/ES 1. Smernica 94/19 z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov 2 (ďalej len „smernica 94/19") alebo iné smernice v oblasti bankovníctva dávajú vkladateľom právo požadovať od orgánov 2. Článok 3 smernice 94/19 uvádza: dohľadu nad bankovníctvom prijatie opa trení. Okrem toho sa týka rozsahu pôsob nosti princípu zodpovednosti štátu za škodu utrpenú jednotlivcom v dôsledku porušenia práva Spoločenstva štátom. „1. Každý členský štát zabezpečí, aby na jeho území bol zavedený a oficiálne uznaný jeden alebo viac systémov 2 - Ú. v. KS I. 135, s. 5. ochrany vkladov. ...
I - 9429
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-222/02
Členský štát však môže oslobodiť úverovú inštitúciu od povinnosti prináležať k systému ochrany vkladov, ak táto úverová inštitúcia patrí k nejakému systému, ktorý sám chráni úverovú inštitúciu a zvlášť zaisťuje jej likvi ditu a platobnú schopnosť a takto zaručuje ochranu vkladateľov prinajmenšom rovno cennú s tou, ktorú poskytuje systém ochrany 2. Ak úverová inštitúcia nesplní svoje povin vkladov, a ktorý podľa stanoviska príslušných nosti člena systému ochrany vkladov, prí orgánov spĺňa nasledujúce podmienky: slušné orgány, ktoré jej vydali oprávnenie, budú o tom upovedomené a v spolupráci so systémom ochrany vkladov urobia všetky vhodné opatrenia vrátane uloženia sankcií, aby tým zabezpečili, že táto úverová inštitú cia splní svoje povinnosti. — tento systém musí trvať a musí byť oficiálne uznaný v čase prijatia tejto smernice,
3. Ak tieto opatrenia neuspejú pri zabezpe čovaní nápravy zo strany úverovej inštitúcie, tento systém môže v prípadoch, keď štátne — tento systém musí byť navrhnutý tak, právo dovoľuje vylúčiť člena s výslovným aby predchádzal vznik nedostupnosti súhlasom príslušných orgánov, vydať upo vkladov v úverových inštitúciách, ktoré zornenie o svojom zámere pozbaviť úverovú k nemu patria, a musí mať k dispozícii inštitúciu členstva v tomto systéme v lehote zdroje potrebné na tento účel, najmenej 12 mesiacov. Vklady uskutočnené pred uplynutím výpovednej lehoty budú naďalej kryté týmto systémom. Ak do uplynutia lehoty na upozornenie úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti, systém ochrany vkladov môže po opätovnom obdr žaní výslovného súhlasu príslušných orgánov — tento systém sa nezakladá na ochrane, prikročiť k vylúčeniu. ktorú úverovej inštitúcii poskytuje samotný členský štát alebo jeho miestne, alebo oblastné orgány,
4. Ak to vnútroštátne právne predpisy povo ľujú a s výslovným súhlasom príslušných — tento systém musí zaručovať, aby boli orgánov, ktoré jej vydali oprávnenie, úverová vkladatelia informovaní v súlade inštitúcia vylúčená zo systému ochrany s podmienkami stanovenými v článku 6. vkladov môže pokračovať v prijímaní vkla-
I - 9430
PAUL A I.
dov, ak pred svojím vylúčením urobila iné 2. Smernica 77/780/EHS — prvá koordi ochranné opatrenia, ktoré zaručujú, že vkla- načná smernica datelia budú požívať úroveň a rozsah ochrany prinajmenšom rovnocennú s tou, ktorú ponúka oficiálne uznaný systém.
4. Článok 6 prvej smernice Rady 77/780/ 5. Ak úverová inštitúcia, ktorej vylúčenie je EHS z 12. decembra 1977 o koordinácii navrhnuté podľa odseku 3, nemôže urobiť z á k o n o v , iných p r á v n y c h predpisov iné opatrenia, ktoré spínajú podmienky a správnych opatrení týkajúcich sa začatia predpísané v odseku 4, potom príslušné a vykonávania činností úverových inštitúcií orgány, ktoré jej vydali povolenie, toto bez [neoficiálny preklad] 3 (ďalej len „prvá koor odkladne odnímu." dinačná smernica") ukladá príslušným orgá nom určité povinnosti dohľadu tak, aby boli schopné priebežne sa uisťovať o platobnej schopnosti a likvidite úverových inštitúcií a ďalšie opatrenia, ktoré môžu slúžiť na to, aby sa zabezpečilo, že úspory sú chránené. 3. Článok 7 uvádza okrem iného, že:
„1. Systémy ochrany vkladov stanovia, že úhrnné vklady každého vkladateľa musia byť kryté do 20 000 eur v prípade, že sa vklady 5. Dvanáste odôvodnenie uvádza: stanú nedostupnými.
3. Tento článok nezabraňuje ponechať alebo prijať opatrenia, ktoré poskytujú vyššie alebo rozsiahlejšie krytie vkladov. Najmä so zrete ľom na sociálne záujmy môžu systémy „Rovnaké finančné požiadavky na úverové ochrany vkladov kryť určité druhy vkladov inštitúcie sú potrebné na zabezpečenie v plnom rozsahu. obdobných záruk pre sporiteľov a spravodlivých podmienok súťaže medzi porovnateľnými skupinami úverových inšti túcií", [neoficiálny preklad]
3 — Ú. v. KS L 322. s. 30.
I - 9431
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
3. Smernica 89/646/EHS — druhá koordi 8. Článok 7 smernice stanovuje, že dodrža načná smernica nie podmienok stanovených v článkoch 2 až 6 musí byť preukázané k spokojnosti prí slušných orgánov.
6. Druhá smernica Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opa trení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností úverových inštitúcií a o zmene 5. Ostatné smernice v oblasti bankovníctva a doplnení smernice č. 77/780/EHS [neofi ciálny preklad] 4(ďalej len „druhá koordi načná smernica") má podľa jej štvrtého odôvodnenia slúžiť „na dosiahnutie iba nevyhnutnej miery harmonizácie, ktorá je 9. Odôvodnenie č. 15 smernice Európskeho potrebná a dostatočná na zabezpečenie parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, vzájomného uznávania povolení systémov ktorou sa menia a dopĺňajú smernice bankového dohľadu, a tým má umožniť 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úvero udeľovanie jednej licencie, ktorá bude uzná vých inštitúcií, smernice 73/239/EHS vaná v celom Spoločenstve, a uplatnenie a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, zásady obozretného dohľadu domovského smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti členského štátu", [neoficiálny preklad] životného poistenia, smernica 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernica 85/61 l/EHS v oblasti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), so zreteľom na upevnenie obozretného dohľadu uvádza, že:
4. Smernica 89/299/EHS — smernica o vlastných zdrojoch „Keďže na účely posilnenia primeranej kon troly finančných spoločností a ochrany klientov finančných inštitúcií, malo by sa stanoviť, že audítor musí mať povinnosť okamžite informovať príslušné orgány, ako 7. Smernica Rady 89/299/EHS zo 17. apríla je stanovené v tejto smernici vždy, keď sa 1989 o vlastných zdrojoch úverových inšti počas vykonávania svojich úloh dozvie túcií [neoficiálny preklad] 5 dopĺňa druhú o určitých skutočnostiach, ktoré majú prav koordinačnú smernicu, ktorá predvída požia depodobne vážny dopad na finančnú situáciu davky týkajúce sa vlastných zdrojov. alebo správnu a účtovnícku organizáciu finančnej spoločnosti."
4 — Ú. v. ES L 386, s. 1. 5 — Ú. v. ES L 124, s. 16. 6 — Ú. v. ES L 168, s. 7.
I - 9432
PAUL A I.
10. Jedenáste odôvodnenie smernice Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných 92/30/EHS zo 6. apríla 1992 o dohľade nad službách v oblasti cenných papierov 9 . úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe [neoficiálny preklad] uvádza:
B — Vnútroštátne právo „Dohľad nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe musí byť zameraný najmä na ochranu záujmov vkladateľov uvedených inštitúcií a na zabezpečenie sta 13. Odseky 3 a 4 § 6 Kreditwesengesetz bility finančného systému." [neoficiálny pre (zákona o úveroch, ďalej len „KWG"), vo klad] verzii uplatniteľnej na spor vo veci samej, stanovujú, že:
11. Ôsme odôvodnenie smernice Rady 93/6/ EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primera „3. Bundesaufsichtsamt môže v rámci jemu nosti investičných spoločností a úverových zverených úloh prijať voči inštitúciám a ich inštitúcií8 uvádza: riadiacim pracovníkom p r i m e r a n é a potrebné opatrenia s cieľom predísť a napraviť problémy v rámci inštitúcie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť aktív, ktoré jej boli zverené, alebo brániť správnemu výkonu bankových transakcií alebo finančných slu žieb. „Spoločné základné normy pre vlastné zdroje inštitúcií sú kľúčovou charakteristikou na vnútornom trhu v sektore investičných služieb, nakoľko vlastné zdroje slúžia na zabezpečenie kontinuity inštitúcií a ochranu investorov." 4. Bundesaufsichtsamt vykonáva úlohy, ktoré sú mu zverené týmto alebo inými zákonmi, len vo všeobecnom záujme."
12. Druhá prejudiciálna otázka tiež odkazuje na niektoré odôvodnenia smernice Rady 14. Ustanovenie § 33 KWG upravuje zamiet nutie vydania povolenia na bankové činnosti
7 — Ú. v. KS L 110, s. 52. 8 — Ú. v. ES L 141, s. 1. 9 — Ú. v. ES L 141, s. 27.
I - 9433
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
a na poskytovanie finančných služieb a § 35 nosti voči tretej osobe, v zásade nesie za toto sa vzťahuje, okrem iného, na odňatie takého porušenie zodpovednosť štát alebo organizá povolenia. Ustanovenie § 44 upravuje kon cia, v ktorej službe sa nachádza." troly úverových inštitúcií a § 45 upravuje okrem iného zákaz alebo obmedzenie výbe rov v prípade, ak sú vlastné zdroje alebo likvidita inštitúcie neadekvátne. Podľa § 46 môžu byť za určitých okolností prijaté dočasné opatrenia. Paragraf 46a umožňuje Bundesaufsichtsamt-u vydať nariadenie zakazujúce inštitúcii nakladať s aktívami alebo uskutočňovať platby, nariadiť uzatvo III — Skutkový stav a konanie vo veci renie inštitúcie alebo zakázať jej prijímať samej platby.
15. Ustanovenie § 839 ods. 1 Bürgerliches 17. Peter Paul, Cornelia Sonnen-Lütte, Chri Gesetzbuch 10(občiansky zákonník, ďalej len stel Mörkens a iné osoby (ďalej len „Paul „BGB") uvádza: a i.") mali uložené vklady v BVH Bank für Vermögensanlagen und Handel AG v Düsseldorfé (ďalej len „BVH Bank"), ktorá nepatrila k žiadnemu systému ochrany vkla dov. V roku 1987 získala BVH Bank od „Ak úradník úmyselne alebo z nedbanlivosti Bundesaufsichtsamt für das Kreditwesen poruší svoje úradné povinnosti voči tretej (Spolkový úrad pre dohľad nad úverovými osobe, je povinný tejto tretej osobe nahradiť inštitúciami, ďalej len „Bundesaufsichtsamt") tým spôsobené škody. V prípade porušenia povolenie na výkon bankových činností s tou z nedbanlivosti si voči nemu možno uplat podmienkou, že bude podnikať v prijímaní ňovať nároky iba ak poškodená osoba vkladov, iba ak bude členom systému nemôže dosiahnuť náhradu škody inak." ochrany združenia úverových inštitúcií a, pokiaľ k tomu nedôjde, bude informovať zákazníkov o neexistencii akéhokoľvek systému ochrany. 16. Prvá veta článku 34 Grundgesetz 11 (Základný zákon, ďalej len „GG") uvádza:
„Ak niekto pri výkone verejnej funkcie, ktorá 18. Od roku 1987 do roku 1992 sa BVH mu je zverená, poruší svoje úradné povin Bank neúspešne uchádzala o prijatie do fondu ochrany vkladov Bundesverband deut scher Banken e V; následne odstúpila od 10 — RGBl. 1896, s. 195. prijímacieho konania, pretože nespĺňala pod 11 — BGBl. 1949, s. 1. mienky na prijatie.
I - 9434
PAUL A I.
19. V rokoch 1991, 1995 a 1997 viedla 12 la 1995 a že Bundesaufsichtsamt si riadne nepriaznivá finančná situácia banky Bunde neplnil svoje povinnosti bankového dohľadu. saufsichtsamt k uskutočneniu osobitných Tvrdia, že vo svetle situácie banky, ktorú inšpekcií podľa § 44 KWG. Po tretej osobit zviditeľnili osobitné inšpekcie, mal už Bun- nej inšpekcii nariadil Bundesaufsichtsamt desaufsichtsamt vyhlásiť moratórium alebo moratórium podľa § 46 písm. a) KWG, prijať opatrenia podľa § 6 ods. 3 a §§ 33, 45 s účinnosťou od 19. augusta 1997. a 46 KWG pred tým, ako vložili svoje vklady. Najmä okolnosť, ktorej si bol Bundesauf sichtsamt vedomý, že banka nesplnila, dokonca ani v minulosti, podmienky na prijatie do fondu ochrany vkladov, mala odôvodniť začatie inšpekcií bankového dohľadu.
20. Dňa 14. novembra 1997 Bundesaufsicht- samt podal návrh na vyhlásenie konkurzu a odňal banke povolenie na výkon bankových činností.
23. Landgericht Bonn vyhovel žalobe z dôvodu neprebratia smernice 94/19 v stanovenej lehote a priznal maximálnu náhradu vo výške 20 000 eur stanovenú v uvedenej smernici na právnom základe zodpovednosti štátu podľa práva Spoločen 21. Konkurzné konanie bolo začaté stva. 1. decembra 1997. V dňoch 17. júna 1993, 28. februára 1994 a 7. júna 1995 si Paul a i. otvorili termínované vklady v BVH Bank. Doteraz nedostali zaplatené svoje nároky vyplývajúce z účtov, ktoré boli v rámci súpisu pohľadávok vyčíslené na 131 455,80 DEM, 101 662,51 DEM a 66 976,20 DEM. Stále nie 24. Iná žaloba, ktorá sa týkala spôsobenej je rozhodnuté, v akom rozsahu sú v rámci škody presahujúcej hranicu 20 000 eur, však konkurzu oprávnení na vyplatenie uvede bola neúspešná tak pred Landgericht, ako aj ných čiastok. pred Oberlandesgericht Köln. Oba súdy zamietli nárok Paul a i. na náhradu škody na základe zodpovednosti štátneho orgánu za škodu pretože — hoci by sa aj pred pokladalo, že došlo k porušeniu povinnosti — Bundesaufsichtsamt voči nim nemal žiadnu úradnú povinnosť, keďže podľa § 6 ods. 4 KWG vykonáva jemu pridelené úlohy 22. Paul a i. si nárokujú náhradu škody voči výlučne vo verejnom záujme. Spolkovej republike Nemecko z toho dôvodu, že Spolková republika Nemecko neprebrala smernicu 94/19 do vnútroštát 12 — Smernica 94/19 bola do nemeckého práva prebratá aż 16. júla neho právneho poriadku v lehote do 1. jú 1998.
I - 9435
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-222/02
25. Paul a i. sa potom odvolali na Bundes nej uplatňovaniu ustanovení práva Spoločen gerichtshof v zásade tvrdiac, že ustanovenie stva; Z uvedeného dôvodu uznesením zo § 6 ods. 4 KWG nebolo v súlade 16. mája 2002 prerušil konanie a položil s množstvom smerníc, prostredníctvom kto Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. rých boli právne predpisy týkajúce sa banko vého dohľadu stále vo väčšej miere harmo nizované, v neposlednom rade na ochranu sporiteľov a vkladateľov.
IV — Prejudiciálne otázky 26. Hoci podľa názoru Bundesgerichtshof-u sa zdá možné, že priznanie práv veriteľom, ktorí boli vkladateľmi, sa tiež vzťahuje na opatrenia štátnych orgánov, ktoré sú nevyh nutné na zavedenie systému ochrany vkladov a na zabezpečenie jeho riadneho fungovania, Bundesgerichtshof pochybuje, či požiadavky smernice priznávajú žalobcom právo dostať 1) Priznávajú ustanovenia článkov 3 a 7 náhradu v celej výške straty ich vkladu. smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19 z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov vkladate ľovi v prípade nedostupnosti jeho vkladu okrem práva byť odškodnený systémom ochrany vkladov až do výšky sumy uvedenej v článku 7 ods. 1 aj dodatočné právo na to, aby príslušné 27. Podľa názoru Bundesgerichtshof-u usta orgány vykonali opatrenia vymenované novenia článku 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 v článku 3 ods. 2 až 5 a v prípade slúžia iba na to, aby zaviedli a udržali potreby odňali úverovej inštitúcii povo schopnosť systému ochrany vkladov fungo lenie? vať riadne.
28. Podľa Bundesgerichtshof-u je rozhodu Pokiaľ je vkladateľovi priznané takéto júcim problémom pri právnom posúdení právo, zahŕňa toto právo aj možnosť odvolania to, či § 6 ods. 4 KWG zakladá domáhať sa náhrady škody spôsobenej povinnosti štátnych orgánov iba vo verejnom nesprávnym postupom príslušných záujme, alebo či sa na uvedené ustanovenie orgánov nad rámec sumy uvedenej nemá prihliadať z dôvodu prednosti prizna v článku 7 ods. 1 smernice?
I - 9436
PAUL A I.
2) Priznávajú nižšie uvedené ustanovenia smernice č. 77/780 [neoficiálny pre smerníc o harmonizácii práva banko klad]: články 3, 4 až 7, 10 až 17, vého dohľadu — samotné alebo ako jedenáste odôvodnenie, celok, a ak áno, tak od akého času — sporiteľovi a investorovi práva, v zmysle ktorých musia príslušné orgány člen ských štátov vykonať v záujme týchto osôb opatrenia dohľadu, ktoré sú im zverené týmito smernicami, a v zmysle ktorých sú tieto orgány zodpovedné — smernica Rady 89/299/EHS zo 17. apríla v prípade ich nesprávneho postupu, 1989 o vlastných zdrojoch úverových inštitúcií [neoficiálny preklad]: článok 7 v spojení s článkami 2 až 6,
alebo obsahuje smernica 94/19 o systémoch ochrany vkladov špeciálnu — smernica Európskeho parlamentu výhradnú právnu úpravu pre všetky a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995: prípady nedostupnosti vkladov? odôvodnenie č. 15.
— Prvá smernica Rady 77/780/EHS Sú smernice Rady z 12. decembra 1977 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností úvero vých inštitúcií [neoficiálny preklad]: článok 6 ods. 1, štvrté a dvanáste odôvodnenie, — 92/30/EHS zo 6. apríla 1992 o dohľade nad úverovými inštitúciami na konsoli dovanom základe [neoficiálny preklad]: jedenáste odôvodnenie,
— druhá smernica Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov — 93/6/EHS z 15. marca 1993 a správnych opatrení týkajúcich sa o kapitálovej primeranosti investičných začatia a vykonávania činností úvero spoločností a úverových inštitúcií: ôsme vých inštitúcií a o zmene a doplnení odôvodnenie,
I - 9437
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
— 93/22/EHS z 10. mája 1993 smerníc neprizná, zodpovedný iba na o investičných službách v oblasti cen základe zásad práva Spoločenstva ných papierov: druhé, piate, dvadsiate o zodpovednosti štátu? deviate, tridsiate druhé, štyridsiate prvé aštyridsiate druhé odôvodnenie
Porušil členský štát v posledne uvede nom prípade právo Spoločenstva závaž ným spôsobom, pokiaľ neuznal nástrojom výkladu pre zodpovedanie poskytnutie práva na to, aby sa vykonali predchádzajúcej otázky, bez ohľadu na opatrenia dohľadu?" to, či obsahujú alebo neobsahujú právnu úpravu uplatniteľnú v prejednávanej veci?
V — O prípustnosti 3) Pokiaľ by Súdny dvor uznal, že uvedené smernice alebo niektoré z nich prizná vajú sporiteľom a investorom právo na to, aby príslušné orgány v ich záujme použili opatrenia dohľadu, senát pred A — Tvrdenia účastníkov konania kladá ešte nasledujúce otázky:
29. Paul a i. poukazujú na to, ako odpoveď na námietky ostatných účastníkov konania, že otázky vnútroštátneho súdu sú neprí Má právo sporiteľa alebo investora na pustné, že voči nárokom vzneseným v konaní to, aby sa v jeho záujme vykonali vo veci samej nie sú sporné. Tvrdia, že opatrenia dohľadu v konaní vedenom opatrenia, ktoré mali byť prijaté, zahŕňajú proti členskému štátu priamy účinok odňatie povolenia. v tom zmysle, že nemožno uplatniť vnútroštátne predpisy, ktoré sú s ním v rozpore,
30. Podľa názoru nemeckej vlády otázky vnútroštátneho súdu sú prípustné, pretože sa týkajú výkladu práva Spoločenstva alebo je členský štát, ktorý toto právo a nedomáhajú sa určenia toho, či došlo sporiteľom a investorom pri preberaní k nesprávnemu postupu alebo nie.
I - 9438
PAUL A I.
31. Španielska vláda považuje prvú otázku názoru Komisie je preto samotný základ vnútroštátneho súdu za neprípustnú, pretože konania otázny, menovite, že ak by bola vklady boli uskutočnené pred uplynutím smernica včas prebratá, uskutočnil by sa lehoty na prebratie smernice. Podľa jej bankový dohľad a strata vkladov by bola názoru je druhá otázka neprípustná, pretože odvrátená. opatrenia dohľadu nie sú špecifikované. Tretia otázka je tiež neprípustná, pretože vyplýva z prvej a druhej otázky.
B — Posúdenie
32. írska vláda poukazuje na to, že druhá časť prvej otázky vnútroštátneho súdu môže byť hypotetická, pretože smernica 94/19 35. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nebola v čase existencie skutkových okol prípustnosť otázok vnútroštátneho súdu ností prípadu ešte účinná. V konečnom závisí od splnenia niekoľkých podmienok. dôsledku je však na vnútroštátnom súde, aby posúdil potrebu otázky, ktorú predložil na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.
36. Z dôvodu potreby poskytnúť výklad práva Spoločenstva, ktorý bude vnútroštát nemu súdu užitočný, je potrebné, aby vnútroštátny súd definoval skutkový 33. Vláda Spojeného kráľovstva vyjadruje a právny rámec položených otázok alebo pochybnosť o prípustnosti druhej otázky aby aspoň vysvetlil skutkové okolnosti, na vnútroštátneho súdu. Podľa jej názoru skut ktorých sú uvedené otázky založené 13. kový a právny stav nebol primerane opísaný, pretože z konania vo veci samej nie je jasné, aké opatrenia dohľadu mali byť prijaté.
37. V spojitosti s tým Súdny dvor uviedol, že požiadavka, aby vnútroštátny súd definoval skutkový a právny kontext ním kladených
34. Komisia vznáša otázku, či toto konanie 13 — Pozri rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., nie je svojou povahou čisto hypotetické. spojené veci C-320/90 aż C 322/90, Zb. s. I-393, bod 6. Bundesaufsichtsamt uložil BVH Bank opa a uznesenia z 19. marca 1993, Ranchero, C 157/92. Zb. s. I-1085, bod 'I; z 9. augusta 199-1, La Pyramide, C-378/93. trenia dohľadu bez toho, aby to zabránilo Zb. s. I-3999, bod 14; z 23. marca 1995, Saddik, C-458/93, Zb. s. I-511, bod 12, a z 28. júna 2000, Laguillaumie. C-116/00, konkurzu banky a strate vkladov. Podľa Zb. s. I-4979, bod 15
I - 9439
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
otázok, je menej naliehavá vtedy, keď sa 40. Ako ukazuje počet a obsah písomných otázky týkajú špecifických technických pripomienok predložených Súdnemu dvoru, bodov a umožňujú Súdnemu dvoru poskyt najmä od členských štátov, táto požiadavka je núť užitočnú odpoveď aj vtedy, keď vnútro tiež splnená. štátny súd nedal vyčerpávajúci opis právnej a skutkovej situácie 14.
41. Napokon uznesenie vnútroštátneho súdu tiež spĺňa požiadavku, že vnútroštátny súd má uviesť presné dôvody, ktoré ho primäli pýtať sa na výklad práva Spoločenstva a ktoré spôsobili, že považuje za nevyhnutné 38. Teda ak je aj niekto názoru, že opis položiť Súdnemu dvoru otázky na rozhod skutkových okolností v rozhodnutí vnútro nutie o prejudiciálnej otázke 16. štátneho súdu nie je vyčerpávajúci, je napriek tomu dostatočný na to, aby umožnil Súd nemu dvoru dať užitočnú odpoveď.
42. Z uvedeného vyplýva, že otázky pred ložené na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke sú prípustné.
39. Ďalej informácie v rozhodnutiach vnú troštátnych súdov neslúžia iba na to, aby umožnili Súdnemu dvoru dať užitočné odpovede, ale tiež na to, aby umožnili vládam členských štátov a iným zainteresovaným VI — Prvá prejudiciálna otázka stranám predložiť pripomienky v súlade s článkom 20 Štatútu Súdneho dvora. Súdny dvor poukázal na to, že je jeho povinnosťou zabezpečiť zachovanie príležitosti predložiť pripomienky, majúc na zreteli, že, v súlade 43. Prvou otázkou sa Bundesgerichtshof s vyššie uvedeným ustanovením, dotknutí v podstate pýta, či ustanovenia článkov 3 ú č a s t n í c i sú o b o z n a m o v a n í iba a 7 smernice 94/19 majú priamy účinok a či s rozhodnutiami vnútroštátnych súdov 15. priznávajú vkladateľovi právo požadovať od orgánov dohľadu nad bankovníctvom pred metného členského štátu prijatie opatrení zmieňovaných v článku 3 ods. 2 až 5 14 — Rozsudok z 3. marca 1994, Vaneetveld, C-316/93, Zb. s. I-763, bod 13, a uznesenia z 13. marca 1996, Banco de Fomento e Exterior SA, C-326/95, Zb. s. I-1385, bod 8, a z 30. júna 1997, Banco de Fomento e Exterior SA, C-66/97, Zb. s. I-3757, bod 9. 15 — Rozsudok z 1. apríla 1982, Holdijk a i„ spojené veci 141/81 až 16 — Uznesenia z 25. júna 1996, Italia Testa, C-101/96, Zb. 143/81, Zb. s. 1299, bod 6, a uznesenia už citované s. I-3081, bod 6; z 8. júla 1998, Agostini, C-9/98, Zb. s. I-4261, v poznámke pod čiarou 13 Saddik, bod 13, a Laguillaumie, bod 6, a rozsudok Laguillaumie, už citovaný v poznámke pod bod 24. čiarou 13, bod 16.
I - 9440
PAUL A I.
smernice 94/19. Navyše sa pýta, či, ak je to 46. Naopak, nemecká vláda, vláda Spoje tak, môže vkladateľ požadovať náhradu ného kráľovstva, írska, portugalská škody v rozsahu väčšom, ako je uvedený a španielska vláda a Komisia v zásade tvrdia, v článku 7 ods. 1 smernice 94/19. že článok 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 nezakladá dodatočné povinnosti na ochranu vkladateľov.
A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania 47. Nemecká vláda zastáva názor, že opa trenia podľa článku 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 slúžia výlučne na zachovanie systému ochrany vkladov a nezakladajú subjektívne práva. Zakladá svoj názor na znení, systema tickej organizácii a cieli smernice 94/19 a —- 44. Paul a i. sú z účastníkov jediní, ktorí rovnako, ako to robí Komisia — na zásade tvrdia, že smernica 94/19 zahŕňa medzi svoje právnej istoty. ciele ochranu vkladateľov a priznáva im určité práva, osobitne z dôvodov účinnosti. Podľa ich názoru toto zahŕňa právo požado vať, aby príslušné orgány dohľadu nad bankovníctvom prijali opatrenia zmieňované v článku 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19, inými slovami, ak je to nevyhnutné, aby odňali úverovej inštitúcii jej oprávnenie. 48. Čo sa týka povinnosti prijať opatrenia bankového dohľadu, nemecká vláda považuje článok 7 za vyčerpávajúcu právnu úpravu. Podľa jej názoru, pokiaľ by bola zamýšľaná širšia zodpovednosť za škodu, smernica by obsahovala výslovnú úpravu, a to vzhľadom na ďalekosiahle následky s tým spojené. 45. Navyše žalobcovia tvrdia, že pokiaľ dôjde k porušeniu povinností dohľadu, existuje právo na náhradu škody na základe zodpo vednosti štátu za škodu. Podľa ich názoru, toto nie je obmedzené článkom 7, ktorý neobsahuje vyčerpávajúcu úpravu o zodpovednosti za škodu. Tvrdia, že ziste nie, že existuje zodpovednosť štátu za škodu 49. Podľa španielskej vlády smernica 94/19 v tejto veci, by nerozšírilo rozsah pôsobnosti slúži iba na navodenie harmonizácie pre zodpovednosť za škodu, pretože v odvetví bankovníctva a nevytvára žiadne nemecké právo v tomto ohľade stanovuje subjektívne práva s výnimkou článku 7 vysoké požiadavky. ods. 1. Podľa jej názoru nie sú v tejto veci
I - 9441
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
splnené ani podmienky na subjektívne práva, vkladov až do stanovenej sumy, keďže ani podmienky na zodpovednosť štátu za opatrenia vymenované v článku 3 ods. 2 až škodu. 5 smernice 94/19 slúžia iba na zabezpečenie trvácnosti a účinnosti systému ochrany vkladov.
50. Podľa názoru írskej vlády je účelom smernice 94/19 iba navodiť minimálnu harmonizáciu. Iba článok 7 ods. 1 a článok 10 ods. 1 majú priamy účinok. Podľa uvedenej vlády odseky 2 až 5 článku 3 sú zamýšľané iba na to, aby zabezpečili, že úverové inštitúcie splnia svoje povinnosti 53. Vláda Spojeného kráľovstva poukazuje v systéme ochrany vkladov. Z uvedeného na to, že nároku na náhradu škody v rozsahu dôvodu ich samotná povaha bráni tomu, aby prevyšujúcom sumu uvedenú v článku 7 ods. vytvárali práva jednotlivcov. Ďalej, podľa 1 smernice 94/19 výslovne bráni 24. odôvod írskej vlády, smernica neurčuje formu nenie uvedenej smernice. Podľa jej názoru a povahu systému ochrany. zodpovednosť štátu za škodu nemôže posta viť vkladateľa do lepšej situácie, než v akej by bol, keby bola smernica 94/19 správne prebratá a uplatňovaná.
51. Čo sa týka zodpovednosti za škodu, poukazuje írska vláda na to, že je otázne, či existuje spojitosť medzi porušením článku 3 ods. 2 až 5 (nevykonanie opatrení dohľadu) a škodou spôsobenou vkladateľovi. V každom prípade, podľa írskej vlády, ostatné podmienky zodpovednosti štátu za škodu nie sú splnené. Teda ustanovenia, o ktoré ide, 54. Podľa Komisie samotné znenie článku 3 nedávajú jednotlivcom žiadne práva smernice 94/19 neposkytuje jednotlivcovi a nedošlo k dostatočne závažnému poruše žiadne právo požadovať, aby orgány dohľadu niu, berúc do úvahy rozsiahle oprávnenie prijali opatrenia podľa odsekov 2 až 5 voľnej úvahy, ktoré majú vnútroštátne uvedeného článku. Kedže tieto ustanovenia orgány. nijako neodkazujú na kategóriu dotknutých osôb, nie je možné určiť kategóriu osôb, ktoré by mohli mať také právo. Článok 7 ods. 3 smernice 94/19 výslovne stanovuje, že je vecou členských štátov ponúknuť vyššie alebo obsiahlejšie krytie vkladov. Komisia 52. Podľa názoru portugalskej vlády môže tvrdí, že subjektívne právo vkladateľa poža jednotlivec požadovať od príslušných orgá dovať prijatie opatrení dohľadu nemožno nov iba to, aby zriadili systém ochrany vyvodiť ani zo zmyslu a účelu smernice vkladov, ktorý mu zabezpečuje vrátenie jeho 94/19. Komisia odôvodňuje svoj postoj
I - 9442
PAUL A I.
citovaním judikatúry Súdneho dvora 1 7 . Priz účinok, priama uplatniteľnosť alebo priama nanie práva požadovať prijatie opatrení platnosť.18V nasledujúcich poznámkach sa dohľadu vkladateľom by bolo v rozpore so budem pridŕžať terminológie používanej systémom, pretože právo ochrany spotrebi Súdnym dvorom, ktorý v súvislosti so teľov Spoločenstva neupravuje preventívne smernicami pravidelne hovorí o priamom konania, iba nároky na náhradu škody. účinku 19 . V každom prípade majú byť opatrenia dohľadu prijímané vo všeobecnom záujme.
58. Prvá otázka vnútroštátneho súdu prináša dva zásadné problémy, ktoré treba preskú 55. Podľa názoru Komisie vzhľadom na mať oddelene. Prvý sa týka priameho účinku nejasnosť situácie pre členské štáty by tiež článkov 3 a 7 smernice 94/19. Navyše je nebolo v súlade so zásadou právnej istoty, potrebné preskúmať rozsah, v akom môže keby sa zo smernice 94/19 vyvodzovalo akékoľvek porušenie týchto ustanovení spô právo požadovať prijatie opatrení dohľadu. sobiť vznik nárokov na náhradu škody na základe zodpovednosti štátu za škodu.
56. Napokon Komisia je proti akémukoľvek uvoľneniu podmienok zodpovednosti štátu za škodu a zastáva názor, že by nebolo 1. Priamy účinok článkov 3 a 7 smernice rozumné brať v tejto súvislosti členské štáty 94/19 na zodpovednosť.
59. V konaní pred Súdnym dvorom sa účastníci opakovane a rozličnými spôsobmi dotkli otázky, či a v akom rozsahu sleduje smernica 94/19 cieľ ochrany spotrebiteľa, B — Posúdenie inými slovami ochrany vkladateľa. V tomto ohľade treba poukázať na to, že samotný uvádzaný cieľ smernice nie je rozhodujúci,
57. Predovšetkým čo sa týka terminológie, 18 — Pre základný traktát o tejto otázke, pozri Klein: Unmittelbare v literatúre sa používajú rozdielne pojmy na Geltung, Anwendbarkeit und Wirkung von Europäischem rovnaký právny jav, taký, ako je priamy Gemeinschaftsrecht. Saarbrucken 1988, s. 3 a nasl., a Klagian: Die objectiv unmittelbare Wirkung von Richtlinien. In: Zeitschrift fur öffentliches Recht, 2001, s. 305 (306 a nas!.). 19 — Pozri Jarass: Grundfragen der innerstaatlichen Bedeutung des EG-Rechts — Die Vorgaben des Rechts der Europaischen 17 — Rozsudok z 13. mája 1997, Nemecko/Parlament a Rada, Gemeinschaft für die nationale Rechtsanwendung und die C-233/94 , Zb. s. I-2405. nationale Rechtssetzling nach Maastricht. Kolin, 1994, s. 68.
I - 9443
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
pretože závisí od konkrétneho ustanovenia, 62. Je preto potrebné preskúmať, či sú ktorého priamy účinok treba preskúmať. napádané ustanovenia smernice svojím obsa Niet sporu o tom, že uvedená smernica hom bezpodmienečné a dostatočne presné 94/19 tiež slúži záujmom vkladateľov, ale na to, aby sa na ne mohol jednotlivec v konečnom dôsledku nie je táto skutočnosť odvolávať voči štátu. s a m o t n á r o z h o d u j ú c i m faktorom, v neposlednom rade preto, lebo smernica môže byť koncipovaná tak, aby sledovala niekoľko cieľov. Toto platí aj pre smernicu 94/19, ako to dokazujú mnohé z odôvodnení.
a) Článok 7 smernice 94/19
63. Čo sa týka ustanovenia článku 7 smer nice 94/19 citovaného v prvej otázke vnú 60. Súdny dvor vo svojej judikatúre opako troštátneho súdu, treba poznamenať, že jeho vane vyslovil, že kedykoľvek sa ustanovenia priamy účinok po prvé nie je spochybňovaný smernice zdajú byť obsahovo bezpodmie a po druhé nie je predmetom konania nečné a dostatočne presné, môže sa jedno o prejudiciálnej otázke, keďže nároku pokry tlivec odvolávať na tieto ustanovenia voči tému týmto ustanovením už bolo vyhovené štátu, pokiaľ uvedený štát neprebral smer v konaní vo veci samej a žalovaný bol nicu do vnútroštátneho práva do uplynutia zaviazaný na príslušné plnenie. stanovenej lehoty alebo keď neprebral smer nicu správne 20.
64. Treba tiež poukázať na to, že článok 7 upravuje určitými záruky, ale nijako neodka zuje na opatrenia dohľadu, ktoré sú pred metom prvej otázky vnútroštátneho súdu.
61. V spojitosti s tým treba predovšetkým poukázať na to, že vnútroštátny súd vo svojom uznesení výslovne uvádza, že smer nica 94/19 nebola prebratá do nemeckého práva v čase rozhodujúcom pre konanie vo veci samej. b) Článok 3 ods. 1 smernice 94/19
20 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1982, Becker, 8/81, Zb. s. 53, bod 25; z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, Zb. s. 3969, bod 7; z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 29; z 25. mája 1993, 65. To isté sa vzťahuje na článok 3 ods. 1 Mohsche,C-193/91,Zb. s. I-2615, bod 17, a z 26. septembra 2000, IGI, C-134/99, Zb. s. I-7717, bod 36. smernice 94/19, keďže toto ustanovenie
I - 9444
PAUL A I.
v zásade zakladá zodpovednosť každého ných ustanovení smernice týkajúcich sa členského štátu za to, aby zabezpečil „aby dohľadu, rada by som v spojitosti s tým na jeho území bol zavedený a oficiálne upriamila pozornosť na ďalší problém. uznaný jeden alebo viac systémov ochrany vkladov". Navyše oprávňuje členské štáty za určitých okolností vyňať úverovú inštitúciu zo záväzku zúčastňovať sa na systéme ochrany vkladov.
69. Bez toho, aby si to vyžadovalo bližšie preskúmanie, je zrejmé, že v dôsledku štan 66. Článok 3 ods. 1 smernice však neobsa dardizácie požiadaviek na povolenie huje žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce a opatrení týkajúcich sa dohľadu majú sa opatrení dohľadu, ktoré sú predmetom ustanovenia článku 3 ods. 2 až 5 smernice prvej otázky vnútroštátneho súdu. Ustano 94/19 skutočne negatívne účinky na úverové venia uvedeného druhu možno nájsť vo inštitúcie práve v prípade, keď tieto ustano zvyšných odsekoch článku 3 smernice 94/19. venia majú priamy účinok. Vyvstáva preto otázka, či môžu mať takéto ustanovenia smernice s negatívnymi účinkami, z ktorých môžu mať prospech tretie osoby, priamy účinok, tak, že sa o ne môže jednotlivec opierať pred vnútroštátnymi súdmi.
67. Prvú otázku preto treba vykladať tak, či ustanovenia článku 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 dávajú jednotlivcovi právo požadovať od príslušných orgánov prijatie opatrení uvedených v týchto odsekoch.
70. Možno uznať, že tento problém bol do značnej miery vyriešený v dôsledku rozsudku 21 vo veci Großkrotzenburg . Uvedená vec sa týkala otázky priameho účinku ustanovení smernice týkajúcej sa životného prostredia 22, podľa ktorých výsledky posudzovania vply c) Článok 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 vov na životné prostredie majú byť vzaté do úvahy v procese schvaľovania výstavby urči-
21 — Rozsudok z U. augusta 1995, Komisia/Nemecko, C-431/92, Zb s. I-2189. 68. Predtým, ako začnem preskúmavať bez- 22 — Smernica Rady 85/337/FHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na podmienečnosť a presnosť obsahu prísluš životné prostredie (Ú. v. ES L 175. s. 40).
I - 9445
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
tých typov tovární. Táto požiadavka sa môže venie smernice uplatňuje, závisí od úplnosti ukázať ako prekážka pre prevádzkovateľov úpravy. Taká „právna úplnosť" je Súdnym tovární. Súdny dvor potvrdil priamy účinok dvorom uznaná , ak možno predmetné týchto ustanovení smernice, bez toho, aby ustanovenia uplatňovať bez toho, aby členské k nim pripojil ďalšie podmienky okrem štáty prijali ďalšie vykonávacie opatrenia. požiadavky, aby boli dostatočne presné.
71. Preto treba rozsudku Súdneho dvora rozumieť tak, že znamená, že ustanovenia 74. Pristúpim teraz k preskúmaniu ustano smernice majú priamy účinok, hoci aj majú vení týkajúcich sa opatrení dohľadu 27,aby sa negatívne účinky na tretie osoby 23. zistilo, či sú bezpodmienečné a dostatočne presné 2 8 .
72. Ustanovenie smernice je bezpodmie nečné, ak stanovuje povinnosť, ktorá nie je podmienená žiadnou vecnou podmienkou, a ak na to, aby bolo vykonané alebo účinné, 75. Treba mať na pamäti, že všetky ustano nevyžaduje prijatie akéhokoľvek opatrenia venia, ktoré treba preskúmať, teda odseky 2 spadajúceho do diskrečnej právomoci inšti až 5 článku 3 smernice 94/19, upravujú iba túcií Spoločenstva alebo členských štátov 24. vzťahy medzi dotknutými úverovými inštitú ciami, orgánmi a systémom ochrany. Žiadne z týchto ustanovení sa nezaoberá právnym vzťahom vkladateľov s ich úverovou inštitú ciou, orgánmi alebo systémom ochrany.
73. Na druhej strane je ustanovenie smer nice dostatočne presné, ak všeobecne 26 — Rozsudok z 12. mája 1987, Ministère Public/Traen a i., a nedvojzmyselne spĺňa určité požiadavky spojené veci 372/85 až 374/85, Zb. s. 2141, bod 25. 27 — 0 priamom účinku ustanovení smerníc o dohľade týkajúce sa vecnej povahy úpravy v odvetviach bankovníctva a poisťovníctva, pozri Gratias: 25 a dotíoiutých osôb. Presnosť vecného roz Staatshaftungfürfehlerhafte Banken- und Versicherungsauf- sicht imEuropäischenBinnenmarkt, 1999, s. 150 a nasl., sahu a kategórie osôb, na ktoré sa ustano a Schenke Ruthig: „Amtshaftungsansprüche von Bankkun den". In: Neue Juristische Wochenschrift, 1994, s. 2324. 28 — Pozri Jarass: „Voraussetzungen der innerstaatlichen Wirkung des EG-Rechts". In: Neue Juristische Wochenschrift, 1990, s. 2420 (s. 2422 a nasl.); Winter: „Direktwirkung von EG- Richtlinien". In: Deutsches Verwaltungsblatt, 1991, s. 657: 23 — Pozri Epiney: „Unmittelbare Anwendbarkeit und objektive Augi A Baratella: „Neue Entwicklungen in der Rechtspre Wirkung von Richtlinien". In: Deutsches Venvaltungsblatt, chung des Europäischen Gerichts-hofs zur direkten Anwend 1996, s. 433 (s. 437). barkeit von Gemeinschaftsrichtlinien". In: The European 24 — Rozsudky zo 4. decembra 1974, van Duyn, 41/74, Zb. s. 1337, Legal Forum, 2000, s. 83 a nasl.: Jiménez-Blanco Carrillo de bod 13 a nasl.; z 3. apríla 1968, Molkerei-Zentrale Westfalen/ Albornoz, „De nuevo sobre el efecto de las directivas". Lippe, 28/67, Zb. s. 211, a z 23. februára 1994, Comitato di In: Noticias de la Unión Europea, 2002, s. 115; Colgan, Coordinamento per la difesa della Cava a i., C-236/92, Zb. „Triangular situations: the coup de grâce for the denial of s. I-483. horizontal direct effect of Community directives". In. European Public Law, 2002, s. 545; Edward: Direct effect: 25 — Rozsudok Becker, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, myth, mess or mystery?, 2002, s. 215. bod 27.
I - 9446
PAUL A I.
Ustanovenia upravujú súbory práv otvorilo možnosť začatia súdnych konaní vo a povinností úverových inštitúcií, orgánov veľkom meradle. Toto sa však nezhoduje so a systému ochrany ale žiadne práva alebo zásadou práva Spoločenstva, že smernice povinnosti vkladateľov. majú priamy účinok.
76. Ďalej treba zdôrazniť, že opatrenia dohľadu vo všeobecnosti a tie, ktoré sú 78. V súlade s článkom 3 ods. 2, príslušné špecifikované v odsekoch 2 až 5 článku 3 orgány v spolupráci so systémom ochrany osobitne, neslúžia iba záujmom vkladateľov, prijmú všetky „vhodné opatrenia" 29, vrátane a už vôbec nie záujmom vkladateľov dot uloženia sankcií na zabezpečenie toho, aby knutej úverovej inštitúcie. Účelom opatrení úverová inštitúcia dodržala svoje záväzky. dohľadu je zabezpečiť, aby úverové inštitúcie plnili svoje povinnosti. Pred prijatím opatrení dohľadu musí dôjsť k dôkladnému zváženiu mnohých záujmov, pri ktorom môžu byť záujmy konkrétnych vkladateľov v rozpore so záujmami iných vkladateľov alebo konkrét nymi verejnými záujmami. Ochrana iných záujmov ako sú záujmy vkladateľov, takých, ako je záujem na fungujúcom bankovom systéme, dokonca zásadne bráni tomu, aby sa brali do úvahy iba záujmy vkladateľov. 79. Nemám žiadnu pochybnosť o tom, že článok 3 ods. 2 smernice 94/19 nespĺňa kritérium bezpodmienečnosti, pokiaľ ide o jeho predmet. Toto je už zjavné zo znenia, podľa ktorého príslušné orgány a systémy ochrany spolu majú povinnosť prijať všetky „vhodné opatrenia". Toto dáva príslušným orgánom a systémom ochrany rozsiahle oprávnenie voľnej úvahy, ktoré nie je v súlade s požiadavkou, aby bolo ustanovenie svojím obsahom bezpodmienečné. Keďže 77. Vo svetle uvedeného by uznanie práv „vhodné opatrenia" stále vyžadujú podrob jednotlivcov, menovite vkladateľov, vyžado nejšie vykonávacie opatrenia, povinnosť je valo, aby mohli vkladatelia tiež zastupovať tiež nedostatočne presná. iné záujmy ako sú ich vlastné, vrátane záujmov spoločnosti vo všeobecnosti. Avšak práva jednotlivcov sú uznávané iba vtedy, keď ide o ochranu oprávnených záujmov 29 — C) priamom účinku v spojení s týmto kritériom pozri
rozsudok
Comitato di Coordinamento per la difesa della dotknutých osôb. Dodatočné uznanie práv by Cava a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 24.
I - 9447
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-222/02
80. Čo sa týka článku 3 ods. 3 smernice právomoci úverových inštitúcií (prijímať 94/19, systém „môže", kde to vnútroštátne vklady) a orgánov (udeľovať súhlas) a nie právo povoľuje a s výslovným súhlasom práva vkladateľov. príslušných orgánov, pozbaviť úverovú inšti túciu členstva v systéme s predchádzajúcim oznámením svojho úmyslu s aspoň 12-mesačným predstihom. Ďalej systém ochrany „môže" tiež pristúpiť k vylúčeniu úverovej inštitúcie.
83. Rovnako ako odsek 3, odsek 4 odkazuje na vnútroštátne právo. Podľa odseku 4, úverová inštitúcia vylúčená zo systému ochrany vkladov „môže", „s výslovným súhla som príslušných orgánov ktoré jej vydali oprávnenie, ... pokračovať v prijímaní vkla dov". Keďže toto ustanovenie opäť len otvára 81. Toto ustanovenie je tiež iba podmie možnosť a na svoju účinnosť vyžaduje súhlas nečné, pretože akékoľvek vylúčenie je opäť príslušných orgánov, taktiež nespĺňa požia v rámci oprávnenia voľnej úvahy príslušného davku, aby bolo svojím obsahom bezpodmie systému ochrany vkladov („môže") a tiež nečné a dostatočne presné. vyžaduje výslovný súhlas príslušných orgá nov. Ďalej účinnosť vylúčenia závisí od vnútroštátneho práva, teda členské štáty majú značné oprávnenie voľnej úvahy dokonca aj po prebratí smernice 94/19. Odkaz na vnútroštátne právo tiež znamená, že ustanovenie je nedostatočne presné, pre tože sa vyžadujú ďalšie vykonávacie opatre nia zo strany členských štátov na to, aby nadobudlo účinnosť. 84. Napokon to isté treba tiež povedať o článku 3 ods. 5 smernice 94/19, ktorý je spojený s odsekmi 3 a 4.
82. Ustanovenie článku 3 ods. 4 smernice 94/19 sa od iných ustanovení líši v tom, že 85. Vo svetle mojich skorších pripomienok aspoň uvádza vkladateľov. No povolenie, preto na záver uvádzam, že článok 3 ods. 2 až ktoré toto ustanovenie dáva úverovým inšti 5 smernice 94/19 neprizná vkladateľom túciám na prijímanie vkladov, nijako nemení právo požadovať, aby príslušné orgány prijali skutočnosť, že odsek 4 tiež iba upravuje opatrenia zmieňované v článku 3 ods. 2 až 5.
I - 9448
PAUL A I.
2. Zodpovednosť členského štátu nok, v zásade nebráni právu požadovať náhradu škody.
86. V druhej časti prvej otázky sa Bundesge richtshof v podstate pýta, či sa jednotlivec môže na základe zodpovednosti štátu domá hať náhrady škody vzniknutej v dôsledku skutočnosti, že Bundesaufsichtsamt údajne 89. Konkrétne, keď došlo k porušeniu povin neprijal opatrenia zmieňované v článku 3 nosti prebrať smernicu, Súdny dvor vyme ods. 2 až 5 smernice 94/19 3 0 . núva tri podmienky 33, ktoré musia byť splnené na to, aby bolo možné uplatňovať si nárok na náhradu škody z dôvodu zodpo vednosti štátu: cieľom porušeného pravidla musí byť priznanie práv jednotlivcom; poru šenie musí byť dostatočne závažné; a musí 87. V tomto bode treba zdôrazniť, že toto existovať priama príčinná súvislosť medzi konanie sa netýka toho, či môže nesprávne porušením povinnosti členského štátu prebratie alebo nesprávne uplatnenie a utrpenou škodou 34. článku 7 smernice 94/19 spôsobiť vznik nárokov na základe zodpovednosti štátu za škodu.
90. Podľa medzičasom ustálenej súdnej 88. Predovšetkým treba poznamenať, že praxe prislúcha v zásade vnútroštátnym podľa ustálenej judikatúry je členský štát súdom, aby uplatňovali kritériá na určenie zodpovedný za stratu alebo za škody spôso zodpovednosti členských štátov za škodu bené jednotlivcom v dôsledku porušení práva spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Spoločenstva, za ktoré môže byť štát braný Spoločenstva v súlade so zásadami vypraco na zodpovednosť. Také porušenia zahŕňajú vanými Súdnym dvorom 35 . nesprávne prebratie smerníc 31. Skutočnosť, že porušené ustanovenie nemá priamy úči 32 — Pozri rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du Pêcheur et Factortame a i., spojené veci C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, body 18 aż 22, a zo 4. decembra 1997, Daihatsu- Deutschland. C-97/96, Zb. s. I-6843, bod 25. 30 — Pozri Gratias: „Zur slaatshaftungsrechtlichen Relevanz der verspäteten Umsetzung der FG-Finlegcrschulzrichtlinie und 33 — Pozri Jarass: „Haftung Tur die Verletzung von KU-Rccht zur Rechtmäßigkeit des § 6 IV KWG". In: Nene Juristische durch nationale Organe und Amtsträger". In: Neue Juristi Wochenschrift. 2000, s. 786; Gratias: c. d. v poznámke pod sche Wochenschrift, 1994, s. 881. čiarou 27. 34 — Pozri rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a Honifaci 31 - Pozri rozsudky z 26. marca 1996, British Telecommunica a i„ spojené veci C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, bod 40, tions, C-392/93, Zb s. I-1631; z 8. októbra 1996. Dillenkofer a Brinkmann, uż citovaná v poznámke pod čiarou 31, bod 24. a i„ spojené veci C-178/94, C-179/94 a C 188/94 až 35 — Rozsudky Brasserie du Pécheur et Factorlame a i., uż citovaný C-190/94, Zb. s. I 4845; zo 17. októbra 1996, Denkavit a i., v poznámke pod čiarou 32, body 55 — 57; British spojené veci C-283/94, C-291/94 a C-292/94. Zb. s. I-5063; Telecommunications, uż citovaný v poznámke pod čiarou 31, z 10. júla 1997, Bonifici a i. a Berto a i., spojené veci C-94/95 bod 41; Denkavit a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 31, a C-95/95, 7.1). s. I-3969; z 24. septembra 1998, Brinkmann bod 49; z I. júna 1999, Koille. C 302/97, Zb. s. I-3099, bod 58, Tabakfabriken, C-319/96. Zb. s. I-5255, a z 15. júna 1999, a z 30. septembra 2003, Köbler, C-221/01, Zb. s. I-10239, Rechberger a i.. C 140/97, Zb. s. I-3499. bod 100.
I - 9449
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY —C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
91. Je v zásade na vnútroštátnom súde, ods. 2 až 5 smernice 94/19 je priznať práva aby overil, či podmienky upravujúce zodpo jednotlivcom. vednosť štátu za porušenie práva Spoločen stva sú splnené alebo nie. No je tiež 37 ustálenou praxou Súdneho dvora určovať, či sú v konkrétnom prípade splnené pod mienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti členského štátu za škodu, pokiaľ má Súdny dvor všetky nevyhnutné informácie. 95. Podľa môjho názoru ustanovenia článku 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 slúžia iba na posilnenie výkonnosti a účinnosti systémov ochrany vkladov upravených v článku 3 ods. 1. Nerobia žiaden priamy 92. Keďže v tomto prípade má Súdny dvor odkaz na jednotlivých vkladateľov, ktorí nie všetky nevyhnutné informácie, navrhujem, sú menovaní ako subjekty týchto ustanovení, aby Súdny dvor tiež uskutočnil konečné na rozdiel od článku 7 ods. 1 smernice 3 8 . posúdenie.
93. Tiež tu treba poznamenať, že skutočnosť, že údajné porušenie sa vzťahuje na neprijatie opatrení dohľadu, sama osebe nehovorí proti 96. Zo samotného znenia vyššie uvedených určeniu zodpovednosti štátu za škodu. Roz ustanovení možno vidieť, že upravujú iba hodujúcejšie je to, či sú splnené podmienky právny vzťah medzi príslušnými orgánmi určené judikatúrou. a úverovými inštitúciami a medzi systémami ochrany vkladov a úverovými inštitúciami. Ako bolo správne uvedené mnohými účast níkmi na prípade, opačný výklad by sťažoval kontrolnú činnosť príslušných orgánov, pre tože by ich mohol vystaviť značným nárokom na náhradu škody. a) Priznanie práv jednotlivcom
94. S prihliadnutím na dané skutkové okol nosti treba najskôr určiť, či účelom článku 3
97. Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 36 — Rozsudky British Telecommunications, už citovaný 94/19 tiež potvrdzuje, že ustanovenia týka- v poznámke pod čiarou 31, bod 41, a Denkavit a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 49. 37 — Pozri napríklad rozsudky British Telecommunications, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 41 a nasl.; Denkavit a i.„ už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 49 a nasl., 38 — O čisto skutkových a zvratných ústupkoch v prospech a Köbler, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 101 jednotlivcov pozri Ukrow: Richterliche Rechtsfortbildung a nasl. durch den EuGH, 1995, s. 292.
I - 9450
PAUL A I.
júce sa opatrení dohľadu nevytvárajú jedno 100. V prípade nesprávneho prebratia alebo tlivcom žiadne práva. Podľa uvedeného uplatnenia smernice či jej ustanovenia sa odôvodnenia, „keďže táto smernica nemôže majú poškodené strany dostať iba do situácie, viesť k tomu, že členské štáty alebo ich v ktorej by sa ocitli, ak by k porušeniu príslušné orgány budú niesť zodpovednosť nedošlo. Inými slovami, právo Spoločenstva vzhľadom na vkladateľov [voči vkladateľom nevyžaduje vyššiu náhradu škody. Toto — neoficiálny preklad], ak zabezpečili, že hovorí proti právu na náhradu škody vo jeden alebo viac systémov ochraňujúcich výške presahujúcej sumu uvedenú v článku 7 vklady alebo vlastné úverové inštitúcie ods. 1 smernice 94/19 4 0 . a zaručujúcich odškodnenie alebo ochranu vkladateľov za podmienok predpísaných v tejto smernici, budú zavedené a oficiálne uznané" 39.
101. Vo svetle všetkých týchto úvah dospie vam k záveru, že článok 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 nepriznáva jednotlivcom žiadne práva. Pre prípad, že by Súdny dvor zaujal odlišný pohľad, preskúmam tiež ostatné podmienky zodpovednosti za škodu 98. Okrem toho predmet článku 3 ods. 2 až zo strany členských štátov. 5 smernice 94/19 nie je nijakým spôsobom určiteľný. Ako som už uviedla, príslušné orgány majú pri výkone právomocí zvere ných im článkom 3 ods. 2 až 5 značný priestor pre voľnú úvahu.
b) Dostatočne závažné porušenie práva
99. Čo sa týka sumy akéhokoľvek nároku na náhradu škody, článok 7 ods. 1 smernice 102. Treba predovšetkým poukázať na to, že 94/19 výslovne stanovuje, že „úhrnné vklady nie z každého porušenia práva Spoločenstva každého vkladateľa musia byť kryté do 20 000 vzniká právo na náhradu škody. Skôr platí, že eur". Také je obmedzenie, ak je smernica porušenie práva Spoločenstva musí byť 94/19 správne prebratá do vnútroštátneho dostatočne závažné. V tomto ohľade je práva.
40 — V tomto zmysle pozri Deckert; „Zur Haftung des Mitglied staates bei Verstoßen seiner Organe gegen europaisches 39 — Kurzivou zdôraznila generálna advokátka. Gemeinschaftsrecht". In: Europarecht. 1997, s. 230 a nasl.
I - 9451
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-222/02
otázne, či, vo svetle nedávnej judikatúry , to nym orgánom, zámer, ospravedlniteľnosť stále tiež závisí od toho, či má členský štát alebo neospravedlniteľnosť akéhokoľvek široké oprávnenie voľnej úvahy alebo nie. Ale právneho omylu a skutočnosť, že správanie ak aj naďalej predpokladáme, že to závisí na inštitúcie Spoločenstva mohlo prispieť rozsahu oprávnenia voľnej úvahy, k opomenutiu, zavedeniu alebo uchovávaniu z judikatúry Súdneho dvora je zjavné, že vnútroštátnych opatrení a praxe v rozpore „keď členský štát neprijme akékoľvek s právom Spoločenstva. z opatrení nevyhnutných na dosiahnutie výsledku predpísaného smernicou v rámci lehoty, ktorú stanovuje smernica, uvedený členský štát zjavne a závažne neprihliada na hranice jeho oprávnenia volnejúvahy"42.
c) Priama príčinná súvislosť 103. V súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 94/19 od členských štátov sa vyžadovalo, aby uviedli do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 1995. Spolková republika Nemecko však v uvedenom termíne smernicu 94/19 105. Posledná požiadavka na existenciu neprebrala. práva na náhradu škody je tá, že musí existovať priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, ktorú má štát, a škodou vzniknutou poškodenej strane. Aj v tomto smere je v danom prípade príslušný v prvom rade vnútroštátny súd, ale ak má Súdny dvor dostatok informácií, môže dať 104. V tak jasnom prípade neprebratia, ako vnútroštátnemu súdu pokyny alebo dokonca je tento, nie je preto nevyhnutné preskúma- sám uskutočniť konečné posúdenie. vať, či sú splnené ostatné kritériá, ako je stupeň jasnosti a presnosti porušeného ustanovenia, rozsah oprávnenia voľnej úvahy, ktorý porušené ustanovenie dalo vnútroštát
41 — V tomto zmysle pozri rozsudky z 18. januára 2001, Stockholm Lindőpark, C-150/99, Zb. s. I-493, bod 39, a Köbler, už citovaný v poznámke pod čiarou 35. Priamy odkaz na rozsah právomoci voľnej úvahy sa nachádza naopak 106. Podľa môjho názoru musí vnútroštátny v rozsudkoch z 2. apríla 1998, Norbrook Laboratoires, C-127/95, Zb. s. I-1531, bod 109; Rechberger, už citovaný súd rozhodnúť, či by v prípade včasného v poznámke pod čiarou 31, bod 51; zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, bod 38, a z 28. júna 2001, Larsy, prebratia boli opatrenia dohľadu v súlade C-118/00, Zb. s. I-5063, bod 38. s článkom 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19 42 — Rozsudky Francovich a Bonifaci a i., už citovaný v poznámke nielen skutočne podniknuté, ale či by tiež pod čiarou 34, bod 44, a Dillenkofer a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 26. odvrátili stratu vkladov.
I - 9452
PAUL A I.
107. Vo svetle skutočnosti, že, ako na to teraz predstavuje celkový regulačný rámec. poukazuje Komisia, Bundesaufsichtsamt Ak aj neboli ďalšie smernice týkajúce sa uskutočnil opatrenia dohľadu v BVH Bank dohľadu nad bankovníctvom koncipované na v rokoch 1991 a 1995 bez toho, aby to ochranu tretích osôb, napriek tomu zapadali zabránilo konkurzu banky, a teda strate do tohto celkového regulačného rámca. vkladov, p o c h y b u j e m o t o m , či Preto, podľa názoru žalobcov v konaní vo v skutočnosti existuje priama príčinná súvi veci samej, smernica 94/19 nepredstavuje slosť. osobitnú vyčerpávajúcu úpravu pre všetky prípady nedostupnosti vkladov.
108. Vo svetle uvedeného je jasné, že 110. Naopak portugalská vláda zastáva vkladateľ si nemôže nárokovať náhradu názor, že smernica 94/19 obsahuje osobitnú škody vyplývajúcej z nesprávneho postupu vyčerpávajúcu úpravu stanovujúcu maxi príslušných orgánov nad rámec sumy uve málnu ochranu, na ktorú je jednotlivec denej v článku 7 ods. 1 smernice 94/19. oprávnený vo vzťahu k štátu alebo prísluš nému systému v oblasti dohľadu nad ban kovníctvom. Podľa jej názoru ani smernica 94/19, ani iné smernice nedávajú jednotliv com individuálne právo na dohľad alebo na prijatie konkrétnych opatrení dohľadu prí slušnými orgánmi. Rovnako zmienka o ochrane vkladateľa alebo investora VII — Druhá prejudiciálna otázka v odôvodneniach alebo ustanoveniach smer níc, na ktoré odkazuje otázka vnútroštátneho súdu, nemôže byť chápaná tak, že znamená, že ich záujmy boli vzaté do úvahy priamo a jednotlivo v smerniciach.
A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania
111. Nemecká vláda, vláda Spojeného krá ľovstva a talianska vláda v zásade zdieľajú 109. Paul a i. zastávajú názor, že právo názor portugalskej vlády. vkladateľov požadovať od príslušných orgá nov prijatie opatrení dohľadu v záujme vkladateľov možno odvodiť zo smerníc vymenovaných v druhej otázke vnútroštát neho súdu, pretože tvrdia, že všetky uvedené 112. Podľa nemeckej vlády cieľom smerníc smernice chránia tretie osoby a, navyše, zmienených v druhej otázke vnútroštátneho slúžia ako pomôcka pri výklade smernice súdu je iba štandardizovať základné charak 94/19. Zároveň tvrdia, že prijatím hore teristiky vnútroštátnych systémov dohľadu uvedených smerníc vytvoril právny poriadok nad bankovníctvom, aby sa zaistila sloboda Spoločenstva stále hustejší systém právnych poskytovať služby a sloboda usadiť sa, a teda úprav dohľadu nad bankovníctvom, ktorý vytvoriť jednotný vnútorný trh bankových
I - 9453
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
služieb. Podľa jej názoru povinnosti člen obsiahnutých v smerniciach žiadne subjek ských štátov nemajú žiaden náprotivok tívne právne postavenia. Podľa jej názoru v právach jednotlivcov. Nemecká vláda tvrdí, kombinované preskúmanie smerníc odha že keďže menované ustanovenia nemajú ľuje, že, okrem osobitných výnimočných žiaden priamy účinok, ani takzvaná „sieť prípadov, ochrana vkladateľa je iba časťou smerníc" nemôže mať taký účinok. všeobecného účelu predmetných právnych úprav, bez toho, aby boli sporiteľom poskyt nuté jasné práva alebo dokonca bez toho, aby voči nim boli určené konkrétne povinnosti.
113. Španielska vláda, ktorá v zásade túto argumentáciu podporuje, zdôrazňuje, že subjektívne práva nemôžu byť v žiadnom prípade odvodené z odôvodnení smerníc.
116. Vo svojich písomných pripomienkach poukazuje írska vláda na preambulu smer nice 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií 44, 114. Vláda Spojeného kráľovstva poukazuje ktorá stanovuje základné princípy bankového na to, že, na rozdiel od článku 7 ods. 1 a 6 dohľadu, menovite nediskrimináciu smernice 94/19 žiadna zo smerníc vymeno a vytvorenie rovných podmienok konkuren vaných v otázke vnútroštátneho súdu nedáva cie. Podľa jej názoru systém zriadený smer vkladateľom právo na náhradu škody. Tvrdí, nicou 2000/12 nevysvetľuje, prečo by usta že opatrenia dohľadu slúžia rozličným úče novenia smerníc zmieňovaných v druhej lom a niekedy treba brať do úvahy rozporné otázke vnútroštátneho súdu mali priznať záujmy. práva sporiteľom a vkladateľom.
115. Podľa talianskej vlády z cieľov koor dinačných smerníc možno vidieť, že nie sú zamýšľané tak, aby udelili vkladateľom práva, ale iba aby stanovili určité minimálne úpravy 117. írska vláda pokračuje tým, že čo sa týka pre riadne fungovanie úverového trhu Spo práva Spoločenstva, smernica 94/19 obsahuje ločenstva. Talianska vláda tiež poukazuje na osobitnú vyčerpávajúcu úpravu pre systémy judikatúru Súdneho dvora 43, podľa ktorej ochrany vkladov. Neposkytuje však vyčerpá nemožno vyvodiť z programových cieľov vajúcu úpravu podľa práva Spoločenstva, ktorá by riešila nedostupnosť vkladov, ale
43 — Rozsudok z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135. 44 — Ú. v. ES L 126, s. 1.
I - 9454
PAUL A I.
od členských štátov iba vyžaduje, aby zabez pomoc pri výklade na účely odpovedania na pečili harmonizovaný minimálny štandard prvú otázku. ochrany vkladov.
118. Napokon, podľa názoru Komisie, sub jektívne právo vkladateľov požadovať prijatie opatrení dohľadu nemožno odvodiť ani zo 1. Prvá časť druhej prejudiciálnej otázky znenia, ani zo zmyslu a účelu smerníc vymenovaných v uznesení vnútroštátneho súdu o začatí prejudiciálneho konania, či už sa posudzujú osobitne alebo spoločne. Spo ločné preskúmanie príslušných smerníc v každom prípade neprichádza do úvahy, a) Prvá koordinačná smernica pretože od členských štátov nemožno poža dovať, aby určili či tieto smernice stanovujú ciele a ak áno, aké sú uvedené ciele.
121. Ako je uvedené v jej druhom odôvod není, účelom prvej koordinačnej smernice je iba uľahčiť začatie a vykonávanie podnikania úverových inštitúcií, a to odstránením naj viac prekážajúcich rozdielností medzi B — Posúdenie zákonmi a správnymi opatreniami členských štátov, ktoré určujú režim, ktorému tieto inštitúcie podliehajú. Prvá koordinačná smernica v zásade od členských štátov vyžaduje, aby úverovým inštitúciám vydávali 119. V prvej časti druhej otázky sa Bundes povolenia a zároveň stanovuje minimálne gerichtshof pýta, či určité smernice vymeno požiadavky na také povolenie. vané v tejto otázke, či už samostatne alebo spoločne, priznávajú vkladateľom právo požadovať od príslušných orgánov členského štátu prijatie opatrení dohľadu alebo či smernica 94/19 obsahuje osobitnú vyčerpá vajúcu úpravu pre všetky prípady nedostup nosti vkladov. 122. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora 45„prvá koordinačná smernica nepred stavuje nič viac ako prvý krok smerom k dosiahnutiu spoločného trhu úverových
120. Bundesgerichtshof sa tiež pýta, či určité 45 - Pozri rozsudok zo 7. apríla 1987, Bullo a Bonivento. 166/85, smernice, ktoré osobitne menuje, poskytujú Zb. s. 1583, bod 7.
I - 9455
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-222/02
inštitúcií, koncipovaného najmä na dosiah b) Druhá koordinačná smernica nutie súhrnného dohľadu nad úverovou inštitúciou pôsobiacou vo viacerých člen ských štátoch".
125. Tak ako prvá koordinačná smernica, ktorú zmenila a doplnila, druhá koordinačná smernica koordinuje zákony a správne opa trenia s ohľadom na začatie a vykonávanie 123. Už z cieľov prvej koordinačnej smer podnikania úverových inštitúcií. nice je jasné, že jednotlivcovi nie je priznané vôbec žiadne právo požadovať prijatie opa trení dohľadu, pretože táto smernica iba stanovuje spoločné zásady pre konanie o vydanie povolenia úverovým inštitúciám.
126. Ustanovenia vymenované Bundesge¬ richtshof-om v jeho otázke zväčša obsahujú presné úpravy podmienok na vydanie povo lenia. No konkrétny odkaz na ochranu vkladateľa možno nájsť iba v preambule 124. Okrem toho samotné znenie prvej alebo v spojitosti so slobodou usadiť sa koordinačnej smernice nepriznáva jednotliv a slobodou poskytovať finančné služby, bez covi žiadne práva na uskutočnenie opatrení toho, aby bol následne vykryštalizovaný kontroly — akokoľvek môžu byť tieto štruk v hmotnoprávnych ustanoveniach. Teda, túrované — keďže smernica neobsahuje v súlade s jedenástym odôvodnením, „har žiadne bezpodmienečné a dostatočne presné monizácia určitých finančných ustanovenia, na ktoré sa vkladateľ môže a investičných služieb sa uskutoční, pokiaľ odvolať pred vnútroštátnymi súdmi. Hoci je bude existovať potreba, osobitnými nástrojmi pravdou, že, v súlade so štvrtým odôvodne Spoločenstva, so zámerom, najmä, ochrany ním smernice, „opatrenia na koordináciu spotrebiteľov a investorov" [neoficiálny pre úverových inštitúcií sa musia vzťahovať na klad]. všetky úverové inštitúcie tak z dôvodu, aby chránili vklady, ako aj z dôvodu, aby vytvárali rovné podmienky pre hospodársku súťaž medzi týmito inštitúciami" [neoficiálny pre klad], toto nijakým spôsobom nepriznáva práva jednotlivcovi, najmä preto, lebo to je len odôvodnenie a nie konkrétne ustanove nie smernice. Ochrana vkladateľa nie je zvlášť zmienená v odôvodnení, ale je zmie 127. Z dôvodov podobných, ako sú dôvody nená v spojitosti s inými cieľmi, menovite uvedené v prípade prvej koordinačnej smer vytvorením rovných podmienok hospodár nice, druhá koordinačná smernica tiež jed skej súťaže. notlivcom nepriznáva právo požadovať od
I - 9456
PAUL A L
príslušných orgánov prijatie o p a t r e n í úverových inštitúcií a na ochranu úspor" dohľadu a neumožňuje ich brať na zodpo [neoficiálny preklad]. Teda treba uviesť, že vednosť v prípade nesprávneho postupu. ani smernica o vlastných zdrojoch nepriz náva jednotlivcovi práva na prijatie opatrení dohľadu, pretože také práva nemožno vyvo diť z odôvodnení, ktoré okrem toho sú svojím obsahom neurčité.
c) Smernica o vlastných zdrojoch
d) Smernica 95/26
128. Smernica o vlastných zdrojoch je nevyhnutným doplnením druhej koordinač nej smernice, ktorá vyžaduje predchádzajúce 130. Smernica 95/26, ktorá bola vydaná ako prijatie právnych uprav týkajúcich sa vlast odozva na skrachovanie Bank of Credit and ných zdrojov. Ciele smernice o vlastných Commerce International (BCCI), mení zdrojoch sú, po prvé, zabezpečiť stabilitu a dopĺňa množstvo smerníc, vrátane prvej bankového systému stanovením minimál a druhej koordinačnej smernice. Posilňuje nych štandardov pre vlastné zdroje a, po kritériá pre vydanie povolenia na výkon druhé, vytvoriť rovné podmienky hospodár podnikania a rozširuje rozsah poskytovania skej súťaže pre oprávnené úverové inštitúcie informácií príslušným orgánom dohľadu. harmonizáciou zákonov týkajúcich sa ban kového dohľadu.
131. V súlade s jej pätnástym odôvodnením smernica 95/26 slúži na posilnenie „ochrany klientov". 129. Ustanovenia smernice o vlastných zdrojoch citované Bundesgerichtshof-om však neobsahujú žiaden náznak toho, že jednotlivec sa môže domáhať práva na prijatie opatrení dohľadu. V súlade s prvým odôvodnením „spoločné základné normy pre vlastné zdroje úverových inštitúcií sú kľúčo 132. V tomto ohľade treba poukázať na to, vým faktorom pri vytváraní vnútorného trhu že odôvodnenia vo všeobecnosti majú obme v odvetví bankovníctva, pretože vlastné dzený účinok. Ich účinok nesiaha tak ďaleko, zdroje slúžia na zabezpečenie kontinuity aby umožňovali jednotlivcovi odvodzovať
I - 9457
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-222/02
práva z jedného alebo viacerých odôvodnení. poukázať na to, že všetky smernice vymeno Práva jednotlivcov môžu byť založené iba vané v druhej časti druhej otázky zmieňujú ustanovením v normatívnej časti smernice, o c h r a n u vkladateľov, zákazníkov ktorá navyše musí splniť podmienky na to, a podobných osôb iba v odôvodneniach. aby mala priamy účinok.
133. V žiadnom prípade však priamy účinok smernice, v tomto prípade smernice 94/19, nezávisí od odôvodnení inej smernice, v tomto prípade smernice 95/26. 136. Vymenované odôvodnenia môžu byť taktiež nápomocné pri výklade smerníc, o ktoré ide, ale tieto smernice neposkytujú investorovi práva, ktoré sú relevantné v tomto prípade. Toto, v spojení s hlavným cieľom smerníc vymenovaných v druhej časti druhej otázky, menovite realizácia vnútor 134. Vo svetle týchto pripomienok dospie ného trhu, preto nemôže mať účinok prizna vam k záveru, že smernica 94/19 predstavuje nia práva jednotlivcom na prijatie opatrení osobitnú vyčerpávajúcu úpravu pre všetky dohľadu. prípady nedostupnosti vkladov, obzvlášť preto, lebo uvedená smernica samotná dáva vkladateľom, v článku 7 ods. 1 a 6, výslovné právo na náhradu škody, ktorú možno vymôcť pred vnútroštátnymi súdmi. Smer nice vymenované v prvej časti druhej otázky vnútroštátneho súdu nepriznávajú jednotliv com právo požadovať od príslušných orgá nov prijatie opatrení dohľadu a znášať zod povednosť za akýkoľvek nesprávny postup.
VIII— Tretia piejudiciálna otázka
2. Druhá časť druhej prejudiciálnej otázky
137. Vo svetle mojich poznámok týkajúcich sa prvej a druhej otázky vnútroštátneho súdu 135. Čo sa týka možnosti, že ďalšie smernice sa domnievam, že nie je potrebné odpovedať by mohli byť nápomocné pri výklade, treba na tretiu otázku.
I - 9458
PAUL A I.
IX - Návrh
138. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky vnútroštátneho súdu takto:
„1) Ustanovenia článku 3 ods. 2 až 5 smernice 94/19/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov sa majú vykladať v tom zmysle, že vkladateľom nepriznávajú právo požadovať od príslušných orgánov prijatie opatrení uvedených v článku 3 ods. 2 až 5.
Smernica 94/19 sa má vykladať v tom zmysle, že vkladateľ sa nemôže domáhať náhrady škody vyplývajúcej z nesprávneho postupu príslušných orgánov, ktorá presahuje výšku sumy uvedenú v článku 7 ods. 1 smernice.
2) Smernica 94/19 obsahuje osobitnú vyčerpávajúcu úpravu pre všetky prípady nedostupnosti vkladov.
Pri výklade smernice 94/19 nie je potrebné prihliadnuť na smernice uvedené v druhej otázke vnútroštátneho súdu."
I - 9459