← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·11.12.2003

C-239/02

ECLI:EU:C:2003:668

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62002CC0239

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 11. decembra 2003 1

I - Úvod II — Právny rámec

A — Ustanovenia práva Spoločenstva

2. Článok 28 ES zakazuje kvantitatívne obmedzenia dovozu medzi členskými štátmi a všetky opatrenia majúce rovnaký účinok. 1. Prejednávaná vec sa týka výkladu pravidiel Spoločenstva, ktoré upravujú označovanie a reklamu potravín, predovšetkým kávy. Prvá otázka znie, či použiteľná právna úprava Spoločenstva, ktorá sa týka používania sta­ novených názvov pre niektoré kávové výrobky, vylučuje súčasné použitie vymysle­ ných označení popri týchto názvoch výrob­ kov. V ďalšej otázke ide o posúdenie, či 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú 1999/4/ES z 22. februára 1999 o kávových odkazy na chudnutie a odkazy na lekárske extraktoch a čakankových extraktoch [cigó- odporúčania pri označovaní potravín a ich riových — neoficiálny preklad] 2(ďalej len reklame, možno považovať za zlučiteľné „smernica 1999/4" alebo „smernica o káve") s primárnym a sekundárnym právom Spolo­ obsahuje pravidlá označovania týchto výrob­ čenstva. kov a názvy, pod ktorými sa predávajú.

1 — Jazyk prednesú: holandčina. 2 — Ú. v. ES L 66, s. 26.

I - 7010

DOUWE EGBERTS

4. Článok 2 smernice 1999/4 uvádza: 6. V prílohe k smernici 1999/4 sú kávový extrakt, rozpustný kávový extrakt, rozpustná káva alebo instantná káva definované ako:

„Smernica 79/112/EHS platí pre produkty definované v prílohe podľa nasledovných podmienok: „koncentrovaný produkt získaný extrakciou z pražených kávových zŕn len s použitím vody ako extrakčného média a s vylúčením akéhokoľvek procesu hydrolýzy, ktorý by zahŕňal pridávanie kyselín alebo zásad. Okrem nerozpustných látok, ktorých od­ s t r á n e n i e je t e c h n i c k y n e m o ž n é , a) názvy produktov uvedené v prílohe, a nerozpustných olejov získaných z kávy, platia len pre produkty uvedené v tejto kávový extrakt musí obsahovať len rozpustné prílohe a musia sa používať pri obcho­ a aromatické zložky kávy. dovaní na ich určenie. Tieto názvy sa doplnia podľa vhodnosti slovami:

— ,pasta' alebo ,vo forme pasty'" alebo

Kávový extrakt v pevnej forme alebo vo forme pasty nesmie obsahovať žiadne iné — ‚tekutina'" alebo ,v tekutej forme'". látky ako látky získané z extrakcie kávy..." [neoficiálny preklad]

..." [neoficiálny preklad] 7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajú­ cich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín 3 (ďalej len „smernica 2000/13" alebo „smernica o označovaní") je úplným 5. Podľa článku 3 smernice 1999/4 neprijmú členské štáty pre produkty definované v prílohe vnútroštátne právne predpisy, ktoré neustanovuje táto smernica. 3 — Ú. v. ES L 109, s. 29.

I - 7011

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

znením často menenej a dopĺňanej smernice iii) p o u k a z o v a n í m , že p o t r a v i n a Rady 79/112/EHS z 18. decembra 1978 m á o s o b i t n é v l a s t n o s t i , keď s rovnakým názvom, na ktorú odkazuje v skutočnosti všetky podobné potra­ článok 2 smernice 1999/4. viny majú takéto charakteristiky;

b) podliehajú ustanoveniam spoločenstva 8. Článok 2 ods. 1 smernice 2000/13 upra­ platným pre [s výnimkou ustanovení vuje nasledujúce pravidlá označovania potra­ Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú na — vín: neoficiálny preklad] prírodné minerálne vody a potraviny určeným [určené — neoficiálny preklad] na osobitné výži­ vové účely, pripisovať akejkoľvek potra­ vine vlastnosť uvádzajúcu, že u ľudí pôsobí preventívne, liečivo, alebo lieči chorobu, prípadne sa odvoláva [ť] na takéto vlastnosti." „Použité označenie a metódy nesmú:

9. Článok 3 ods. 1 smernice 2000/13 usta­ novuje: a) byť také, aby uviedli kupujúceho do omylu ohľadom podstaty látky, najmä:

„V súlade s článkami 4 až 17 a na základe výnimiek, ktoré obsahujú, na označení potravín je povinné jedine uvedenie nasle­ i) pokiaľ ide o vlastnosti potraviny dujúcich údajov: a hlavne druhu, identity, vlastností, zloženia, množstva, trvanlivosti, pôvodu alebo miesta pôvodu, spô­ sobu výroby alebo produkcie;

1) názov, pod ktorým sa výrobok predáva;

ii) pripisovaním takých účinkov alebo vlastností potravine, aké nemá;

I - 7012

DOUWE EGBERTS

10. Článok 5 ods. 1 prvá veta a ods. 2 s pravidlami ustanovenými v tejto smernici smernice 2000/13 znejú takto: tým, že budú uplatňovať neharmonizované vnútroštátne ustanovenia platné pre označe­ nie a prezentáciu určitých potravín alebo potravín vo všeobecnosti.

„1. Názov, pod ktorým sa výrobok predáva, je názov stanovený v príslušných ustanoveniach spoločenstva.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje na neharmonizo­ vané vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú opodstatnené v prípade:

2. Názov, pod ktorým sa výrobok predáva nesmie byť nahradený žiadnou obchodnou [ochrannou — neoficiálny preklad] znám­ kou, značkovým menom alebo vymysleným — ochrany zdravia verejnosti, názvom.

— zamedzenia podvodu, pokiaľ takéto opatrenia nebránia uplatňovaniu definí­ cií a pravidiel, ktoré sú ustanovené v tejto smernici, 11. Článok 18 smernice 2000/13 v súvislosti s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré upra­ vujú označovanie a prezentáciu potravín a ktoré neboli harmonizované smernicou, ustanovuje, že:

— ochrany priemyselných a obchodných práv, označenia miesta pôvodu, „1. Členské štáty nesmú zakázať obchodova­ registrovaných označení pôvodu nie s potravinami, ktoré sú v súlade a zamedzenia nekalej súťaže."

I - 7013

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

B — Vnútroštátna právna úprava „Pri reklame potravín je zakázané použitie:

12. Príslušné ustanovenia belgického práva, ktoré sa týkajú názvov, pod ktorými sa predáva káva, sú obsiahnuté v kráľovskom dekréte z 5. marca 1987 o káve, kávových extraktoch a kávovinách (ďalej len „dekrét o káve").

3. odkazov na chudnutie;

13. Článok 1 dekrétu o káve definuje „kávu" ako:

„... vhodne očistené a upražené zrno kávov- 7. odkazov na lekárske odporúčania, osved­ níka (odroda rodu Coffea)". čenia, vyhlásenia a stanoviská, alebo na súhlasy, okrem vyhlásenia, že potravina n e s m i e byť k o n z u m o v a n á v r o z p o r e s odporúčaniami lekára;..."

14. Článok 3 ods. 1 dekrétu o káve ustano­ vuje:

III — Skutkový stav a konanie

„Len názvy, ktoré sú v súlade s definíciou obsiahnutou v článku 1, môžu byť použité na označovanie potravín uvedených v tomto 16. Douwe Egberts NV (ďalej len „Douwe článku pri obchodovaní s nimi." Egberts") vyrába kávu, s ktorou pod názvom „Douwe Egberts" obchoduje na belgickom trhu. V konaní Douwe Egberts z právneho hľadiska napáda obchodovanie s výrobkom pod názvom „DynaSvelte Koffie". Tento výrobok vyrába Westrom Pharma NV (ďalej 15. Článok 2 kráľovského dekrétu zo 17. len „Westrom Pharma") a do 31. decembra apríla 1980 o reklame potravín ustanovuje: 2001 ho distribuoval p. Christophe Souranis,

I - 7014

DOUWE EGBERTS

vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod tieto informácie porušujú viaceré vnútro­ obchodným menom „Etablissements FICS". štátne ustanovenia, ktoré upravujú reklamu Po tomto dátume prevzala distribúciu a označovanie tohto druhu výrobkov. Z tohto výrobku spoločnosť FICS-World BVBA dôvodu tvrdí, že Westrom Pharma a FICS- (ďalej len „FICS-World"). World svojím konaním porušili vnútroštátne ustanovenia upravujúce zásady poctivého obchodného styku. V dôsledku toho sa Douwe Egberts domáha okrem iného vyslo­ venia zákazu používania uvedených informá­ cii a odstránenia výrobkov, na ktorých sa tieto informácie nachádzajú, z trhu. 17. „DynaSvelte Koffie" je výrobok, ktorý je zložený z rozpustnej kávy, fruktózy a chrómu. Výslovne sa predáva ako výrobok, ktorý prispieva k chudnutiu. Z tohto dôvodu obsahujú informácie na dóze, na obale a v pokynoch pre užívanie toto:

19. Po zvážení, že výsledok sporu závisí od odpovede na niekoľko otázok týkajúcich sa výkladu a platnosti smernice 1999/4 — „absolútny prielom v kontrole váhy", a výkladu smernice 2000/13 a článku 28 ES, sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť kona­ nie a predložiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

— „chudnutie, lepšia kontrola váhy, spo­ malenie nadmerného ukladania tuku",

„A 1) Musí sa článok 2 smernice 1999/4/ ES o kávových e x t r a k t o c h — „formula patentovaná v Spojených štá­ a čakankových [cigóriových — toch dr. Ann de Wees Allen neoficiálny preklad] extraktoch v spolupráci s Glycemia Research Insti­ vykladať v tom zmysle, že výlučne tute". názvy výrobkov uvedené v prílohe k tejto smernici sa môžu použiť pre výrobky v nej vymedzené a že iné označenia sa nesmú použiť popri týchto názvoch (napríklad vymy­ slené alebo obchodné označenia), 18. V konaní o predbežnom opatrení pred alebo treba článok 2 vykladať v tom Rechtbank voor Koophandel te Hasselt zmysle, že názvy výrobkov uvedené (obchodný súd) Douwe Egberts tvrdí, že v prílohe sa môžu použiť iba pre

I - 7015

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

výrobky v nej vymedzené, ale že — v dôsledku toho vyhradzuje pou­ popri týchto názvoch sa môžu pre žitie názvu ,káva' pre jedinú tieto výrobky súčasne použiť aj iné formu ,kávy', a to pre kávové označenia (napríklad vymyslené zrno alebo obchodné označenia)?

— a tým umelo chráni trh s kávou A.2) Ak Súdny dvor Európskych spolo­ pred konkurenčnými výrobkami čenstiev posúdi, že článok 2 smer­ zloženými z iných foriem kávy nice Európskeho parlamentu a Rady ako kávových zŕn, ako sú medzi 1999/4/ES z 22. februára 1999 inými kávové extrakty o kávových extraktoch a instantná káva? a čakankových [cigóriových - neofi­ ciálny preklad] extraktoch sa musí vykladať v tom zmysle, že výlučne názvy výrobkov uvedené v prílohe k tejto smernici sa môžu použiť pre výrobky v nej vymedzené a že iné označenia sa nesmú použiť popri týchto názvoch (napríklad vymy­ slené alebo obchodné označenia), B 1) Musí sa článok 18 ods. 1 a článok 18 nevyplýva potom z toho, že táto ods. 2 smernice 2000/13/ES vykla­ smernica je v rozpore s článkom 28 dať v tom zmysle, že nezosúladené Zmluvy ES, ktorý zakazuje kvanti­ vnútroštátne ustanovenia tatívne obmedzenia dovozu a všetky o označovaní a prezentácii potravín opatrenia majúce rovnaký účinok a o ich reklame, ktoré zakazujú medzi členskými štátmi Európskeho určité vyhlásenia, ako napríklad spoločenstva, pretože takto vykla­ „odkazy na chudnutie" a „odkazy daná smernica vo vzťahu k výrob­ na lekárske odporúčania, osvedče­ kom patriacim do jej definície nia, vyhlásenia alebo súhlasy" pri kávových extraktov: označovaní a/alebo prezentácii potravín a/alebo ich reklame, dokonca aj v prípade, ak takéto vyhlásenia nie sú zakázané smerni­ cou, zakladajú porušenia smernice so zretefom na skutočnosť, že ôsme

odôvodnenie

smernice uvádza, že najvhodnejším označovaním je také označovanie, ktoré vytvára najmen­ — vylučuje použitie iných označení šie prekážky pre voľné obchodova­ ako ,kávový extrakt' alebo nie a že sa z tohto dôvodu tieto ,instantná káva', ako aj použitie vnútroštátne ustanovenia nemôžu názvu ,káva', uplatniť?

I - 7016

DOUWE EGBERTS

B 2) Musí sa ciánok 18 ods. 2 smernice — dodatočne zaťažujú dovoz potravín 2000/13/ES vykladať v tom zmysle, požiadavkou, aby tieto výrobky boli že ,ochranu zdravia verejnosti' treba v súlade s vnútroštátnou právnou chápať tak, že zahŕňa nezosúladené úpravou a v dôsledku toho bránia vnútroštátne ustanovenia obchodu medzi členskými štátmi, o označovaní a prezentácii potravín a o ich reklame, ktoré zakazujú určité vyhlásenia ako .odkazy na chudnutie' a ,odkazy na lekárske odporúčania, osvedčenia, vyhlásenia alebo súhlasy'?

a

— neuplatňujú sa na všetkých podni­ kateľov zúčastnených na trhu, ktorí vykonávajú svoju činnosť na vnú­ troštátnom území, pretože sa tam nachádzajú výrobky zásadne porov­ nateľnej povahy (napríklad kozme­ tické výrobky), na ktoré sa tieto ustanovenia nepoužijú a na ktoré sa C) Musí sa článok 28 Zmluvy ES nepoužije ani žiadne iné rovno­ vykladať v tom zmysle, že vnútro­ cenné opatrenie, a že v dôsledku štátne ustanovenia o označovaní toho možno vnútroštátny súd a prezentácii potravín a o ich nebude tieto ustanovenia uplatňo­ reklame, ktoré nie sú zosúladené vať?" na európskej úrovni a ktoré sa odchyľujú od smernice 2000/13/EC do tej miery, že zakazujú určité vyhlásenia pri označovaní a/alebo prezentácii potravín a/alebo ich reklame, ako napríklad ,odkazy na chudnutie' a ,odkazy na lekárske odporúčania, osvedčenia, vyhlásenia alebo súhlasy', sa musia považovať 20. Písomné pripomienky predložili účast­ za opatrenia majúce rovnaký účinok níci konania - belgická vláda, Európska a/alebo za kvantitatívne obmedzenia komisia, Európsky parlament a Rada Európ­ dovozu medzi členskými štátmi skej únie - pred vnútroštátnym súdom. Títo Európskeho spoločenstva, vzhľadom účastníci konania a vedľajší účastníci konania na to, že tieto vnútroštátne ustano­ ďalej vysvetlili svoje stanoviská na pojedná­ venia: vaní 6. novembra 2003.

I - 7017

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-239/02

IV — Prvá otázka (otázka A 1) čenstva, ktoré upravujú osobitné nutrične využitie 4 ,a konkrétnejšie, pravidiel o výrobkoch na chudnutie .

21. Prvá otázka predložená predsedom Rechtbank van Koophandel, Hasselt, sa týka 24. Belgická vláda, Rada a viac-menej vo výkladu článku 2 písm. a) smernice 1999/4, forme náznakov aj Európsky parlament pokiaľ ide o názvy, pod ktorými sa musia poukázali na skutočnosť, že so zreteľom na predávať kávové a cigóriové extrakty. zloženú povahu „DynaSvelte Koffie" tento výrobok (zjavne) nezodpovedá definícii „kávového extraktu" a z tohto dôvodu (podľa všetkého) nepatrí do pôsobnosti smernice o káve. Dôsledkom tohto stanoviska je, že pre tento výrobok nemožno použiť žiadny z názvov uvedených v smernici 1999/4.

22. Ako poznamenali niektorí vedľajší účast­ níci konania, táto otázka vychádza z predpokladu, že dotknutý výrobok „Dyna- Svelte Koffie" patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 1999/4. Uznesenie vnútroštátneho 25. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, súdu o podaní návrhu na začatie konania že v dôsledku rozdelenia úloh medzi vnú­ o prejudiciálnej otázke neobsahuje v tomto troštátny súd a Súdny dvor je na vnútro­ smere žiadne výslovné vyjadrenia. Z tohto štátnom súde, aby ustálil skutočnosti, dôvodu nie je možné zistiť, či vnútroštátny z ktorých vychádza spor vo veci samej, súd skutočne dospel k záveru, že „DynaSvelte a tak určil použiteľné právne pravidlá, a aby Koffie" je potrebné považovať za kávový posúdil závažnosť otázky, ktorú predkladá alebo cigóriový extrakt v zmysle článku 1 Súdnemu dvoru. Ako vyplýva z ustálenej smernice 1999/4. judikatúry, Súdny dvor by mal v zásade vždy odpovedať na otázky, ktoré mu vnútroštátny súd predložil na rozhodnutie. Odmietnuť rozhodovať o takejto otázke môže len v prípade, keď je celkom zrejmé, že požado­ vaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k skutkovému stavu vo veci samej alebo k výsledku konania, teda v prípade, keď

23. Komisia vo svojich písomných pripo­ mienkach poukazuje predovšetkým na sku­ 4 — Smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii točnosť, že tento výrobok sa predáva ako právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutrične využitie (Ú. v. ES L 186. s. 27). prípravok na chudnutie alebo kontrolu váhy. 5 — Smernica Komisie 96/8/ES z 26. februára 1996 o potravinách Z tohto dôvodu tvrdí, že v prejednávanej veci určených na použitie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti (Ú. v. ES L 55, nemožno vylúčiť uplatnenie pravidiel Spolo­ s. 22).

I - 7018

D O U W E EGBERTS

je otázka hypotetická, alebo v prípade, keď v akom je potrebné chápať slovo „len" Súdny dvor nemá k dispozícii skutkový alebo uvedené v článku 2 písm. a) smernice právny podklad nevyhnutný na to, aby mohol 1999/4. Znamená to, že názvy výrobkov dať užitočnú odpoveď na otázku, ktorá mu vymenované v prílohe sa môžu použiť len bola predložená 6. pre výrobky v nej uvedené, inými slovami, že použitie týchto názvov je vyhradené pre výrobky s vlastnosťami, na ktoré odkazuje príloha k tejto smernici? Alebo to znamená, že tieto výrobky možno označiť len týmito názvami? Ak je správny prvý výklad, jeho dôsledkom je, že popri názvoch výrobkov, ktorých použitie je povinné, môžu sa použiť 26. V prejednávanej veci neexistuje žiaden aj iné označenia, ako napríklad obchodné dôvod na vyslovenie neprípustnosti prvej alebo vymyslené označenia. Ak je správny otázky. Napriek pochybnostiam, ktoré vyja­ druhý výklad, bude použitie iných označení drili vedľajší účastníci konania, pokiaľ ide vylúčené. o povahu výrobku „DynaSvelte Koffie", zo skutočnosti, že vnútroštátny súd predložil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa smernice 1999/4, treba usudzovať, že sa domnieva, že tento výrobok patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V takomto prípade platí domnienka relevantnosti predloženej otázky 7. Ako uviedla Komisia, na prvú otázku predloženú vnútroštátnym súdom je z tohto dôvodu potrebné odpovedať za predpokladu, že výrobok „DynaSvelte Koffie" je bežne konzumovanou potravinou, a nie potravinou určenou na osobitný výživový účel, a že z tohto dôvodu patrí do pôsobnosti 28. Väčšina účastníkov konania 8 , ktorí pred­ smernice 1999/4. ložili svoje písomné pripomienky, dochádza k záveru, že na túto otázku je potrebné odpovedať v súlade s prvým výkladom. Zhodujú sa v tom, že článok 2 písm. a) smernice 1999/4 znamená, že len výrobky s vlastnosťami uvedenými v prílohe k tejto smernici sa môžu predávať pod vyhradenými názvami a že to zároveň nevylučuje odkaz na 27. Vo svojej prvej otázke vnútroštátny súd iné označenia, ako napríklad vymyslené v podstate požaduje, aby bol určený význam, alebo obchodné označenia. Douwe Egberts k uvedenému pripája podmienku, že tieto iné označenia nesmie dotknutá verejnosť pova­ žovať za názvy výrobkov, a teda nemôžu byť 6 — Pozri predovšetkým rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra klamlivé. Komisia formuluje svoju odpoveď 1995, Bosman, (C-415/93, Zb. s. I-4921, body 59-61); z 13. júla 2000, Idéal Tourisme, (C-36/99, Zb. s. I-6049, bod 20); z 13. marca 2001, PreussenElektra, (C-379/98, Zb. s. I-2099, body 38 a 39), a z 9. septembra 2003, Milk Marque, (C-137/00, Zb. s. I-7975, bod 37). 7 — Rozsudky zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf, (C-355/97, 8 — Belgická vláda a Rada ponechali túto otázku bez odpovede, Zb. s. I-4977, body 22 až 24), a z 15. mája 2003, Salzmann, pretože sa domnievajú, že dotknutý výrobok nepatri do (C-300/01, Zb. s. I-4899, bod 31). pôsobnosti smernice.

I - 7019

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-239/02

v súlade s obsahom povinnosti prebratia 31. Z umiestnenia slova „len" v článku 2 smernice, ktorú majú členské štáty: článok 2 písm. a) smernice 1999/4 je zrejmé, že toto smernice 1999/4 nevyžaduje, aby členské ustanovenie sa týka výlučného používania štáty zakázali používanie iných údajov okrem dotknutých názvov výrobkov pre výrobky povinného názvu výrobku v prípade, ak sa uvedené v prílohe. Ak by bolo zámerom obchoduje s výrobkom, ktorý je predmetom ustanoviť, že pre tieto výrobky nemožno úpravy tejto smernice. použiť žiadne iné názvy než stanovené názvy výrobkov, bola by použitá odlišná štruktúry vety, slovo „len" by bolo bezprostrednejšie spojené so slovami „názvy výrobkov". V takomto prípade by ustanovenie znelo napríklad takto: „len názvy výrobkov vyme­ nované v prílohe sa použijú pre výrobky v nej uvedené...". Z tohto rozdielu v štruktúre vety, podľa môjho názoru, celkom jednoznačne vyplýva, že článok 2 písm. a) smernice 1999/4 možno vykladať len spôsobom, ktorý 29. Tento výklad považujem za správny som práve uviedol. z dôvodov, ktoré vysvetlím nižšie. Hoci pri odpovedi na túto otázku týkajúcu sa výkladu existuje výrazná zhoda predovšetkým medzi účastníkmi konania vo veci samej, poukazu­ jem na skutočnosť, že ich naďalej rozdeľuje posúdenie toho, či treba označenie „Dyna- Svelte Koffie" považovať za názov výrobku, čo by znamenalo, že slovo „koffie" môže tvoriť časť tohto názvu. Ako som už skôr poznamenal, je vecou vnútroštátneho súdu, aby rozhodol o skutkových otázkach tohto druhu.

32. Tento záver potvrdzuje aj preskúmanie iných jazykových verzií tohto ustanovenia. Väčšina jazykových verzií, ktoré používajú štruktúru vety odlišnú od holandskej verzie, uvádza, že dotknuté názvy výrobkov sú vyhradené pre výrobky definované v prílohe. Poukazujem napríklad na francúz­ 30. Záver, že článok 2 písm. a) smernice sku verziu (citovanú tiež FICS) a nemeckú 1999/4 je potrebné vykladať v tom zmysle, že verziu, ktoré stanovujú, že „les denomina­ nie je vylúčená možnosť použitia iných tions prévues à l'annexe sont réservées aux údajov popri názve výrobku, ktorý stanovuje produits qui y figurent" a že ,,[d]ie im smernica, možno vyvodiť zo znenia tohto Anhang vorgesehenen Verkehrsbezeichnun- ustanovenia, z jeho začlenenia v systéme gen... den dort aufgeführten Erzeugnissen pravidiel Spoločenstva, ktoré upravujú ozna­ vorbehalten [sind]". Anglická verzia je čovanie potravín, a z funkcie týchto pravidiel. dokonca menej jednoznačná: „the product

I - 7020

DOUWE EGBERTS

names listed in the Annex shall apply only to nako poukázali na skutočnosť, že článok 3 the products referred to therein". Z týchto smernice 2000/13 je potrebné chápať týmto jazykových verzií je nepochybne zrejmé, že spôsobom. Pri uplatnení takéhoto náhľadu zámerom nebolo, aby sa výrobky definované na smernicu 1999/4 to zároveň znamená, že v prílohe mohli predávať len pod názvami, článok 2 písm. a) tejto smernice nemožno ktoré sú tam uvedené. vykladať v tom zmysle, že je jeho cieľom zabrániť používaniu iných údajov než je názov výrobku s t a n o v e n ý pre kávové a cigóriové extrakty.

3 3 . Takýto záver je n e v y h n u t n ý tiež v prípade, ak sa článok 2 písm. a) smernice 1999/4 posudzuje v kontexte právnej úpravy pravidiel upravujúcich označovanie potravín. Smernica 1999/4 je vo vzťahu k smernici 2000/13 o označovaní špeciálnou smernicou. 35. Podporu pre takýto výklad všeobecných Potvrdzuje, že smernica o označovaní sa a špeciálnych ustanovení týkajúcich sa uplatňuje na kávové a cigóriové extrakty n á z v o v v ý r o b k o v m o ž n o ďalej nájsť a potom podrobne rozpracúva niektoré jej v článku 5 ods. 2 smernice 200/13, ktorý ustanovenia pre tieto výrobky. Ako lex zakazuje nahradenie názvu, pod ktorým sa specialis by sa smernica o káve mala vykladať výrobok predáva, ochrannou známkou, znač­ s prihliadnutím na smernicu o označovaní. kovým menom alebo vymysleným názvom. Z tohto ustanovenia vyplýva, že takéto údaje môžu byť samozrejme použité popri stano­ venom názve výrobku.

34. Povinnosť uviesť názov výrobku na označení potravín je stanovená v článku 3 ods. 1 smernice 2000/13. Podľa tohto článku je uvedenie niektorých údajov vrátane názvu výrobku povinné. Zatiaľ čo znenie tohto ustanovenia je v holandskej verzii tak trochu nejasné („moeten... uitsluitend de volgende 36. Napokon, z funkcie povinných názvov gegevens worden vermeld"), z ostatných výrobkov možno vyvodiť, že používanie jazykových verzií („the following particulars iných názvov pri prezentácii potravín nie je alone shall be compulsory"; „comporte... les s touto funkciou nezlučiteľné. Povinný názov seules mentions obligatoires suivantes"; výrobku má spotrebiteľovi zaručiť, že výro­ „enthält... nur folgende zwingende Anga­ bok predávaný pod týmto názvom bude mať ben") je zrejmé, že jeho cieľom je upraviť, určité vlastnosti typické pre tento druh ktoré údaje musia členské štáty uviesť bez výrobku. Výrobok sa môže takto odlišovať toho, aby bolo vylúčené zahrnutie iných od iných výrobkov odlišnými druhovými údajov. Komisia a Európsky parlament rov­ vlastnosťami. Predpoklad, že povinné uvede-

I - 7021

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-239/02

nie názvu výrobku vylučuje použitie iných VI — Predbežné poznámky k ostatným údajov, by presahoval účel smernice a upieral otázkam predloženým na rozhodnutie by podnikateľským subjektom možnosť odlí­ v konaní o prejudiciálnej otázke šiť ich výrobky v obchodnom zmysle od výrobkov toho istého druhu.

39. Z uznesenia vnútroštátneho súdu o podaní návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke je zrejmé, že pri uplatnení príslušných vnútroštátnych usta­ novení, ktoré upravujú označovanie potravín, sa za reklamné oznamy považujú aj údaje na 37. Odpoveď na prvú otázku predloženú na obale (označenie). Z toho ďalej vyplýva, že rozhodnutie znie z tohto dôvodu tak, že v predložených otázkach sa nerobí žiaden článok 2 smernice 1999/4 o kávových extrak­ rozdiel medzi vnútroštátnymi ustanove­ toch a cigóriových extraktoch je potrebné niami, ktoré sa uplatňujú na označovanie vykladať v tom zmysle, že názvy výrobkov potravín, na jednej strane a vnútroštátnymi uvedené v prílohe k tejto smernici sa môžu ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na použiť len pre výrobky uvedené v prílohe a že reklamu potravín, na strane druhej. V tejto v dôsledku toho iné označenia (napríklad súvislosti zdôrazňujem skutočnosť, že smer­ vymyslené alebo obchodné označenia) sa nica 2000/13 rozlišuje medzi označovaním môžu pre tieto výrobky použiť popri týchto a reklamou 9 a že pravidlá právnej úpravy názvoch za podmienky, že nemôže dôjsť použiteľnej na tieto dve situácie nie sú úplne k zámene so stanoveným názvom výrobku. rovnaké 1 0 .

40. Pokiaľ ide o označovanie potravín, smer­ nica 2000/13 zabezpečuje úplné zosúladenie. Znamená to, že vnútroštátne pravidlá týka­ júce sa označovania sa posudzujú výlučne v súvislosti s touto smernicou, a to buď ako V — Druhá otázka (otázka A 2) zosúladené opatrenia, v prípade ktorých je potrebné zvážiť, či správne vykonávajú prí­ slušné ustanovenia smernice, alebo ako nezosúladené opatrenia, v prípade ktorých je potrebné zvážiť, či sú opodstatnené niektorým z dôvodov uvedených v článku

38. Druhú otázku vnútroštátny súd predložil pre prípad, že odpoveď na prvú otázku bude 9 — Článok 1 ods. 3 písm. a) smernice 2000/13 definuje pojem „označenie" takto: „akékoľvek slová, údaje, obchodné známky, znieť tak, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje obchodné názvy, obrázkové materiály alebo symboly, ktoré sa smernica 1999/4, sa môžu predávať len pod tykajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, nálepke, kruhovej alebo pisteuunej názvami stanovenými v smernici. Z dôvodu, etikete, ktorá sprevádza alebo sa týka takejto potraviny*. Pojem „reklama" nie je v tejto smernici definovaný. že odpoveď na prvú otázku bola odlišná, nie 10 — V tejto súvislosti pozri rozsudok z 12. decembra 1990, je potrebné posudzovať druhú otázku. SARPP, (C-241/89, Zb. s. I-4695, body 15 a 16).

I - 7022

DOUWE EGBERTS

18 ods. 2 smernice o označovaní. Ako Súdny pravidlá týkajúce sa reklamy len dvor rozhodol vo veci SARPP, hranice v obmedzenom rozsahu a že v rozsahu, právomoci ponechanej členským štátom v akom tieto pravidlá nevykonávajú článok 2 prijímať vnútroštátnu právnu úpravu týka­ smernice, musí sa preskúmať ich súlad júcu sa označovania potravín sú vysvetlené s primárnym právom Spoločenstva tak, ako samotnou smernicou. V dôsledku toho sa je obsiahnuté v článkoch 28 a 30 ES. články 28 a 30 ES v oblasti pôsobnosti smernice neuplatnia 1 1.

42. Žiaden z účastníkov konania, ktorí pred­ ložili písomné pripomienky, na tento rozdiel nepoukázal. Naopak, na pojednávaní Komi­ sia tvrdila, že smernica 2000/13 zabezpečuje úplné zosúladenie, a teda tak aspekty týka­ júce sa označovania, ako aj aspekty týkajúce sa reklamy by sa mali posudzovať na základe 41. Na druhej strane, pokiaľ ide o reklamu, tejto smernice a že nie je potrebné odpovedať smernica 2000/13 zabezpečuje len obme­ na poslednú otázku predloženú na rozhod­ dzený stupeň zosúladenia, čo je zrejmé už nutie, ktorá sa týka článku 28 ES. Na tento z vymedzenia rozsahu jej pôsobnosti účel sa Komisia odvolala na rozsudok v článku 1 ods. 1, v zmysle ktorého sa Súdneho dvora Sterbenz a Haug 13. Zdôraz­ smernica týka označovania potravín ňujem však skutočnosť, že táto vec sa týka a „určitých aspektov" týkajúcich sa prezentá­ len vnútroštátnych pravidiel upravujúcich cie a reklamy potravín. O ktoré aspekty ide, reklamu a že príslušné úvahy 14 sa vzťahovali vyplýva z článku 2 ods. 3 smernice, podľa na článok 15 ods. 2 smernice 79/112, ktorý, ktorého sa zákaz klamlivých označení usta­ ako som uviedol vyššie, sa na reklamu novený v článku 2 ods. 1 a 2 uplatňuje aj na nepoužije. prezentáciu a reklamu potravín. Inak smer­ nica neobsahuje žiadne výslovné pravidlá týkajúce sa zosúladenia vnútroštátnych usta­ novení, ktoré upravujú prezentáciu a reklamu potravín. Súdny dvor výslovne uviedol v rozsudku SARPP, že článok 15 ods. 2 smernice 79/112 (teraz článok 18 ods. 2 smernice 2000/13) sa neuplatňuje na reklamu 1 2 . Znamená to, že smernica 43. So zreteľom na odlišné pravidlá, ktorým, o označovaní sa použije na vnútroštátne ako ukazuje citovaná judikatúra, podlieha označovanie a reklama potravín a z dôvodu, že piata otázka týkajúca sa výkladu článkov 11 — V tejto súvislosti pozri bod 39 mojich spoločných návrhov týkajúcich sa konaní Komisia/Rakúsko (rozsudok z 23. januára 2003, C-221/00, Zb. s. 1-1007) a Sterbenz a Haug (rozsudok z 23. januára 2003. C-421/00, C-426/00 a C-16/01, 13 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 11. Zb. s. I-1007), bod 39. 14 — Body 24 a 31 rozsudku už citovaného v poznámke pod čiarou 12 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 15. 11.

I - 7023

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-239/02

28 a 30 ES nie je vo vzťahu k označovaniu 46. Takýto záver považujem za správny. relevantná, je potrebné na zostávajúce otázky Rovnako ho potvrdzujú rozsudky Súdneho týkajúce sa označovania a reklamy odpovedať dvora Komisia/Rakúsko a Sterbenz a Haug. oddelene. V týchto rozsudkoch Súdny dvor posúdil, že zatiaľ čo smernica o označovaní zakazuje všetky informácie, ktoré sa týkajú ľudských chorôb, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú spôsobilé klamať spotrebiteľa, informácie, ktoré sa nevzťahujú na choroby, ale skôr na zdravie, sú zakázané len vtedy, ak sú klamlivé. V dôsledku toho potraviny, ktorých VII — Tretia, štvrtá a piata otázka (otázky označenie obsahuje informácie súvisiace so B 1, B 2 a C) zdravím, ktoré nie sú klamlivé, sa považujú za vyhovujúce pravidlám ustanoveným v smernici 2000/13 a členské štáty nemôžu obchodovanie s nimi zakázať z dôvodov možnej nesprávnosti tohto označenia 1 5 .

Označovanie

44. Tretia a štvrtá otázka spolu úzko súvisia a z tohto dôvodu by sa mali, pokiaľ ide 47. Nezosúladené ustanovenia týkajúce sa o označovanie, posudzovať spoločne. Pro­ označovania, ktoré napriek tomu zakazujú stredníctvom týchto otázok chce vnútro­ obchodovanie s potravinami, ktoré sú štátny súd zistiť, či vnútroštátne ustanovenia, v súlade s pravidlami ustanovenými ktoré zakazujú umiestňovanie odkazov na v smernici 2000/13, sa môžu uplatniť, ako chudnutie a odkazov na lekárske odporúča­ sa už zdôraznilo v bode 40, len v prípade, ak nia na označení výrobku, sú alebo nie sú ako ich použitie opodstatňuje niektorý z dôvodov nezosúladené ustanovenia v súlade taxatívne uvedených v článku 18 ods. 2 s článkom 18 smernice 2000/13. smernice 16. Keďže článok 18 ods. 2 špecifi­ kuje pre oblasť označovania potravín výnimky, ktoré pripúšťa článok 30 ES a judikatúra týkajúca sa slobodného pohybu tovarov, mal by sa vykladať s prihliadnutím na pravidlá o b s i a h n u t é v Zmluve 45. Vnútroštátny súd sa domnieva, že dot­ knuté vnútroštátne opatrenia treba skutočne považovať za nezosúladené opatrenia 15 — Rozsudky Komisia/Rakúsko, body 35 a 37, a Sterbenz a Haug, v zmysle článku 18. Na základe toho sa body 28 a 30 (už citované v poznámke pod čiarou 11). Pre dalśiu vvmenu názorov týkajúcu sa rozdielu medzi údajmi domnieval, že zákaz odkazov na chudnutie o chorobách na jednej strane a údajmi o zdraví na strane druhej pozri moje návrhy týkajúce sa týchto rozsudkov (body a zákaz odkazov na lekárske odporúčania 53 a 54). a osvedčenia nie je predmetom úpravy 16 — Rozsudky SARPP, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 14, a Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou článkov 3 až 14 smernice 2000/13. 11, bod 38.

I - 7024

DOUWE EGBERTS

a judikatúru, ktorá sa na ne vzťahuje . obmedzujúce a konkrétnejšie a na druhej Znamená to, že nezosúladené vnútroštátne strane prísnejšie v tom, že neobsahujú žiadne ustanovenia musia byť nielen opodstatnené ustanovenie, ktoré upravuje upustenie alebo jedným alebo viacerými dôvodmi uvedenými výnimku zo zákazu. v článku 18 ods. 2, ale musia byť tiež vhodné na ochranu dotknutých záujmov a nesmú obmedzovať obchodovanie s dotknutými výrobkami viac, ako je to nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa 18 .

49. Zo štvrtej otázky vnútroštátneho súdu je zrejmé, že tento súd považuje za dôvod opodstatňujúci sporné vnútroštátne ustano­ venia len ochranu verejného zdravia.

50. Pri posudzovaní zákazu príslušných 48. V rozsahu, ktorý je predmetom záujmu informácií na označení alebo obale potravín v prejednávanej veci, sporná vnútroštátna je potrebné pamätať predovšetkým na to, že právna úprava stanovuje úplný zákaz odka­ zásadou, ktorá je základom smernice zov na chudnutie a odkazov na lekárske o označovaní, je, vyjadrené pozitívne, že odporúčania, osvedčenia, vyhlásenia spotrebiteľ by mal dostať správne informácie a stanoviská v reklame na potraviny (vrátane o rozličných vlastnostiach potravín, takýchto informácii na obale). Z tohto a vyjadrené negatívne, že spotrebiteľ by dôvodu sa v dvoch ohľadoch líši od vnútro­ nemal byť, pokiaľ ide o tieto vlastnosti, štátnych pravidiel, ktoré boli predmetom použitými informáciami klamaný. Zámerom posúdenia v už citovaných rozsudkoch je chrániť tak jeho ekonomické záujmy, ako Komisia/Rakúsko a Sterbenz a Haug. Zatiaľ aj zdravie. čo v týchto veciach išlo o všeobecný zákaz informácií súvisiacich so zdravím na potra­ vinách, s výnimkou prípadu, keď príslušný vnútroštátny orgán udelil predchádzajúci súhlas, pravidlá, ktoré sú predmetom sporu v prejednávanej veci, sú na jednej strane viac

51. S prihliadnutím na tento predpoklad 17 — Pozri okrem iného rozsudok z 2. februára 1994, Verband Sozialer Wettbewerb, (C-315/92, Zb. s. I-317, bod 12), otázka znie tak, či je zákaz odkazov na týkajúci sa výkladu smernice Rady 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajú­ c h u d n u t i e a lekárske o d p o r ú č a n i a cich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, s. 169), a osvedčenia nevyhnutný, pretože podľa 18 — Pozri rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke názoru vnútroštátneho súdu treba takéto pod čiarou 11, bod 47. Pozri tiež rozsudok z 13. marca 2003, Müller, (C-229/01, Zb. s. I-2587, body 31-34). odkazy jednoznačne vždy považovať za

I - 7025

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-239/02

svojou povahou klamlivé a pretože spotreba 54. V tejto súvislosti je potrebné pamätať na tovarov, ktoré sprevádzajú takéto informácie, to, že pri posudzovaní toho, či informácia môže predstavovať hrozbu pre verejné zdra­ o výrobku je alebo nie je klamlivá, považuje vie. Súdny dvor za východiskový bod svojich úvah predpokladané očakávania priemer­ ného spotrebiteľa, ktorý je primerane infor­ movaný a primerane pozorný a obozretný 19. To predpokladá, že pred (prvou) kúpou daného výrobku si spotrebiteľ vždy všimne informáciu na označení a že je tiež schopný posúdiť hodnotu tejto informácie. Domnie­ 52. Zdá sa mi zrejmé, že takýto striktný vam sa, že spotrebiteľ je dostatočne chránený postoj je neprijateľný. Napokon, ak by sa v prípade, ak je uchránený pred klamlivými preukázalo, že výrobok môže skutočne a na informáciami na výrobku, a nepotrebuje byť vedeckom základe prispieť k chudnutiu, bolo chránený aj pred informáciami, ktorých by ťažko možné tvrdiť, že odkaz na túto užitočnosť môže, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastnosť v označení alebo na obale je a použitie výrobku, sám oceniť. klamlivý. Naopak, pre spotrebiteľa je toto veľmi podstatná informácia, ktorá ho môže presvedčiť, aby si výrobok kúpil a spotreboval, alebo aby tak neurobil. Ak by takáto informácia nebola poskytnutá, zdra­ votné riziká by mohli vzrásť, ako to dokonca tvrdil aj FICS, v prípadoch, keď by spotrebiteľ nevedomky spotreboval nadmerné množstvo 55. Úplný zákaz vyššie uvedených informácií prípravku na chudnutie. z tohto dôvodu celkom zjavne prekračuje stanovený cieľ, pretože má vplyv aj na informácie, o ktorých je známe, že nie sú klamlivé. Vzhľadom na uvedené nie je takéto opatrenie nevyhnuté na dosiahnutie stano­ veného cieľa, ktorým je predchádzanie rizi­ kám pre verejné zdravie 20 .

53. Podobnú úvahu možno použiť aj vo vzťahu k lekárskym o d p o r ú č a n i a m a osvedčeniam. Nemožno vylúčiť možnosť, že takéto informácie sú vedecky spoľahlivé a že opäť pod podmienkou, že nie sú klamlivé, môžu pre spotrebiteľa znamenať 56. Okrem toho, takýto zákaz nie je na podstatnú informáciu v prípadoch, keď sa dosiahnutie tohto cieľa vhodný z dôvodu, že rozhoduje, či si dotknutý výrobok kúpi, alebo je možné predstaviť si opatrenia, ktoré menej nie. Okrem toho sa takéto informácie obmedzujú obchodovanie. V tejto súvislosti nezdajú byť ničím iným než obmenou a potvrdením údajov týkajúcich sa vlastností samotného výrobku. Je ťažké si predstaviť, 19 — Pozri rozsudky zo 16. júla 1998, Gut Springenheide a Tusky, ako môžu informácie, ktoré sú samé osebe (C-210/96, Zb. s. I-4657, bod 31), a z 13. januára 2000, Estée pravdivé, predstavovať hrozbu pre verejné Lauder, (C-220/98, Zb. s. I-117, bod 27). 20 — Pozri rozsudok z 28. januára 1999, Unilever, (C-77/97, Zb. zdravie. s. I-431, bod 33).

I - 7026

DOUWE EGBERTS

je potrebné zvážiť predovšetkým zákaz proti nadmernému chudnutiu, zdá sa vhod­ klamlivých informácii o schopnosti výrobkov nejšie, aby sa tento jav odmietal ako taký. prispieť k chudnutiu a klamlivých odkazov Zakazovanie výrobkov, ktoré sa oprávnene na lekárske odporúčania a osvedčenia 21. prezentujú ako prípravky na chudnutie, nie je Takýto druh opatrenia umožňuje vnútroštát­ vhodným prostriedkom na dosiahnutie tohto nym orgánom zakročiť proti porušeniam cieľa a obmedzuje obchod s takýmito výrob­ v jednotlivých prípadoch, v ktorých použité kami viac, ako je to na tento účel nevyh­ informácie môžu skutočne predstavovať nutné. Navyše, ak by sme sledovali líniu hrozbu pre verejné zdravie bez toho, aby uvažovania Douwe Egberts, mohlo by z nej zabraňovali obchodovaniu s výrobkami, vyplynúť, že je rovnako možné odôvodniť ktoré takúto hrozbu nepredstavujú. Hoci všeobecný zákaz reklamy na potraviny ako tento prístup nezabraňuje (dočasnému) celok z dôvodu, že je potrebné bojovať obchodovaniu s výrobkami, ktoré obsahujú s obezitou. klamlivé informácie o možných účinkoch na chudnutie, takéto informácie budú obsaho­ vať len tvrdenia, ktoré nesprávne poukazujú na tento účinok, a možno predpokladať, že nebudú znamenať žiadnu hrozbu pre zdravie.

58. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy by odpoveď na tretiu a štvrtú otázku mala znieť tak, že nezosúladené vnútroštátne ustanovenia upravujúce označovanie potra­ vín, na ktoré odkazuje článok 18 ods. 1 smernice 2000/13 a ktoré zakazujú určité informácie, ako napríklad „odkazy na chud­ nutie" a „odkazy na lekárske odporúčania, osvedčenia, vyhlásenia alebo súhlasy" 57. Douwe Egberts tiež tvrdil, že zákaz nemôžu byť odôvodnené podľa článku 18 odkazov na chudnutie mal za cieľ zabrániť ods. 2 smernice 2000/13. akémukoľvek podnecovaniu k nadmernému chudnutiu. Trvá na tom, že zákaz odkazov na lekárske odporúčania bol motivovaný myšlienkou, že by sa z týchto odkazov mohlo vyvodzovať, že dotknutý výrobok má liečivé vlastnosti dokonca aj v prípade, ak by tomu tak nebolo. Zdá sa, že tieto predpoklady sú založené na predstave spotrebiteľa, ktorý je Reklama nekritický a neschopný sa samostatne roz­ hodovať, a sú v rozpore s pojmom spotrebi­ teľa, ktorý je uvedený v bode 54 a ktorý Súdny dvor používa ako východiskový bod svojich úvah. Pokiaľ existuje potreba bojovať

21 — Rozsudok Unilever, ui citovaný v poznámke pod čiarou 20, 59. Pred odpoveďou na tretiu, štvrtú a piatu bod 35. otázku týkajúcu sa súladu vnútroštátnych

I - 7027

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

ustanovení, ktoré zakazujú odkazy na chud­ sústredenia všetkých podstatných skutoč­ nutie a odkazy na lekárske odporúčania ností, ktoré sú základom žaloby vo veci a osvedčenia v reklamných oznamoch, by samej v Belgicku, chýba vonkajší prvok mali byť posúdené použiteľné pravidlá smer­ potrebný na uplatnenie článkov 28 a 30 ES. nice o označovaní. Inými slovami, otázka znie tak, či v prejednávanej veci ide o čisto vnútornú situáciu, na ktorú sa tieto ustanovenia nemôžu uplatniť.

60. V bode 41 som už poukázal na obme­ dzený stupeň zosúladenia, ktorý zabezpečuje smernica 2000/13 vo vzťahu k reklame. Ako 63. Hoci je pravda, že v konkrétnych pod­ je zrejmé z odôvodnenia smernice mienkach sa spor vo veci samej týka len 2000/13 22, tieto ustanovenia sú vo svojej Belgicka, súlad pravidiel, ako sú pravidlá, podstate doplňujúce a ich cieľom je účinné ktoré sú predmetom sporu v prejednávanej uplatňovanie zákazu klamlivých informácii veci, s ustanoveniami Zmluvy upravujúcimi v reklame. slobodný pohyb tovarov sa môže za určitých okolností preskúmať aj v prípade, že sa tak deje in abstracto. Pokiaľ ide o takéto situácie, Súdny dvor už pri niekoľkých príležitostiach rozhodol, že článok 28 ES nemožno považo­ vať za nepoužiteľný len z dôvodu, že všetky skutočnosti v konkrétnej veci pred vnútro­ štátnym súdom sa obmedzujú na jednotlivý 61. Sporné vnútroštátne opatrenia však idú členský štát. Takéto bolo rozhodnutie Súd­ ďalej ako u s t a n o v e n i a s m e r n i c e neho dvora nielen v „čisto vnútorných" o označovaní, ktoré zakazujú reklamu. Tieto sporoch, v ktorých existoval jednoznačný opatrenia zakazujú určité reklamné oznamy dôkaz diskriminačného opatrenia 23, ale tiež bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú klamlivé. vo veciach, v ktorých sa dotknuté opatrenie Podľa systému ustanoveného smernicou to uplatňovalo na domáce a dovážané výrobky 24 znamená, že je potrebné preskúmať ich súlad bez rozdielu . s článkami 28 a 30 ES.

64. Vnútroštátne pravidlá, ktoré sú pred­ metom sporu v konaní o veci samej, upravujú úplný zákaz používania odkazov 62. Skôr než prikročím k tomuto preskúma­ niu, považujem za potrebné posúdiť stanovi­ sko Douvve Egberts, ktorému v dôsledku 23 — Rozsudok zo 7. mája 1997. Pistre a i., (C-321/94C-324/94, Zb. s. I-2343. body 44 a 45). 24 — Rozsudk) z 22. októbra 1998, Komisia/Francúzsko, (C-184/96, Zb. s. I-6197, bod 17), a z 5. decembra 2000, 22 — Pozri odôvodnenie 14. Guimont, (C-448/98, Zb. s. I-10663, body 19-22).

I - 7028

D O U W E EGBERTS

na chudnutie a na lekárske odporúčania dovážaných výrobkov, a tak obmedzuje ich a osvedčenia v reklame na potraviny. Takýto množstvo . Táto vec sa týkala vnútroštát­ zákaz má vďaka svojej povahe ďalekosiahle nych pravidiel, ktoré obsahovali zákaz dôsledky na obchodovanie s výrobkami, reklamy na určité alkoholické nápoje. ktoré sa predávajú ako prípravky na chud­ V tomto prípade dospel Súdny dvor k záveru, nutie. V konečnom dôsledku spôsobuje, že že pravidlá neboli v súlade s článkom 30 spotrebiteľom, a to predovšetkým tým, ktorí Zmluvy EHS z dôvodu, že ich dôsledky sa takéto výrobky potrebujú, nie je poskytnutá týkali predovšetkým dovážaných nápojov podstatná informácia týkajúca sa ich ponuky. a nemohli byť odôvodnené podľa článku 36 Inými slovami, príležitosti pre výrobcov Zmluvy EHS. Iné vnútroštátne ustanovenia týchto výrobkov, ktoré sú samé osebe o reklame, ktorých súlad s článkom 30 legálne, osloviť cieľovú skupinu sú vážne Zmluvy EHS bol predmetom skúmania obmedzené. Okrem toho, často ide o nové v o niečo skoršej judikatúre, sa týkali zákazu výrobky, ktoré spotrebitelia ešte nepoznajú. distribúcie reklamných letákov, ktoré obsa­ Zatiaľ čo sa tieto výrobky v súlade so hovali určité informácie 2 6 , a zákazu reklamy zákonom vyrábajú a predávajú v iných člen­ (znovu) určitých alkoholických nápojov ských štátoch, ich prístup na belgický trh je v určitých lokalitách 27. Rovnako v týchto vážne obmedzený všeobecným zákazom dvoch prípadoch dospel Súdny dvor odkazov na ich jedinečné a charakteristické k záveru, že dotknuté pravidlá mohli mať vlastnosti. Za týchto okolností predstavujú negatívny účinok na obchod, hoci za určitých podľa môjho názoru dotknuté vnútroštátne okolností mohli byť opodstatnené. pravidlá priamu a skutočnú prekážku obchodu vo vnútri Spoločenstva a nemôžu u n i k n ú ť p r e s k ú m a n i u ich s ú l a d u s ustanoveniami Zmluvy upravujúcimi slo­ bodný pohyb tovarov jednoducho z dôvodu, že (ako sa to stáva) otázka týkajúca sa ich súladu s týmito ustanoveniami vznikla v spore, ktorý sa považuje za čisto vnútorný.

66. Judikatúra týkajúca sa súladu vnútro­ štátnych pravidiel o reklame s článkom 28 ES

25 — Rozsudok z 10. júla 1980, Komisia/Francúzsko, (152/78, Zb. 65. Súlad vnútroštátnych pravidiel o reklame s. 2299, bod 11). Táto úvaha je znovu zopakovaná v rozsudku s ustanoveniami Zmluvy o slobodnom z 15. decembra 1982, Oosthoek Uitgeversmaatschappijj, (286/81, Zb. s. 4575, bod 15); zo 7. marca 1990, GB-INNO- pohybe tovarov bol predmetom viacerých BM, (C-362/88, Zb. s. I-667, bod 7), a z 25. júla 1991, Aragonesa de Publicidad Exterior, (C 1/90 a C-176/90, Zb. rozsudkov Súdneho dvora. Už v roku 1980 s. I-4151, bod 10). Súdny dvor rozhodol, že hoci obmedzenie 26 — Rozsudok GB-INNO-BM, už citovaný v poznámke pod čiarou 25. reklamy na určité výrobky priamo neovplyv­ 27 — Rozsudok Aragonese de Publicidad Exterior, už citovaný ňuje dovozy, ovplyvňuje obchodné vyhliadky v poznámke pod čiarou 25.

I - 7029

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-239/02

sa ďalej vyvíjala v dôsledku rozsudku Keck prístupu na trh alebo aby tomuto prístupu a Mithouard . Tento rozsudok bol reakciou prekážal viac, ako je tomu v prípade domá­ na skutočnosť, že podnikateľské subjekty sa cich výrobkov . 31

čoraz viac spoliehali na článok 28 ES pri napádaní všetkých druhov pravidiel, ktoré upravovali určité stránky ich správania v oblasti obchodovania. S cieľom obmedziť tento trend upravil Súdny dvor skôr zasta­ vanú líniu, v zmysle ktorej boli všetky obchodné pravidlá spôsobilé priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne pre­ kážať obchodu vo vnútri Spoločenstva pova­ žované za opatrenia, ktoré majú rovnaký účinok ako kvantitatívne obmedzenia v zmysle článku 28 ES 2 9 . Z rámca pôsobnosti tohto pojmu bolo vyňaté uplatnenie vnútro­ štátnych ustanovení obmedzujúcich alebo 67. Vnútroštátne ustanovenia o reklame sa zakazujúcich určité podmienky predaja tiež považujú za obchodnú úpravu v zmysle výrobkov z iných členských štátov, pokiaľ sa rozsudku Keck a Mithouard. V tejto súvis­ tieto ustanovenia uplatňovali na všetky losti možno uviesť dva príklady, a to roz­ príslušné podnikateľské subjekty vykonáva­ sudok Hiinermund 32, ktorý sa týkal zákazu júce činnosť na vnútroštátnom území pre lekárnikov robiť reklamu na akoby a pokiaľ ovplyvňovali rovnakým spôsobom, farmaceutické výrobky mimo lekárne, právne i fakticky, obchodovanie s domácimi a rozsudok vo veci Leclerc-Siplec 33, ktorý výrobkami, aj s výrobkami z iných členských sa týkal zákazu televíznej reklamy na sektor štátov 30. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú distribúcie. Z tohto dôvodu nie je potrebné v súlade s podmienkami tejto definície, preskúmať súlad týchto pravidiel s článkom nepatria v dôsledku svojej povahy do rámca 28 ES. Na druhej strane v iných dvoch pôsobnosti článku 28 ES, pretože sa vo veciach, konkrétne vo veci De Agostini a TV- vzťahu k obchodu medzi členskými štátmi Shop 34 a vo veci Gourmet 35, nepovažoval Súdny dvor vnútroštátne ustanovenia, ktoré považujú za neutrálne. Ako uviedol Súdny v prvom prípade znamenali úplný zákaz dvor, za predpokladu, že sú splnené tieto televíznej reklamy určenej pre deti mladšie podmienky, nie je uplatnenie takýchto pra­ ako 12 rokov a v druhom prípade zákaz vidiel na predaj výrobkov z iného členského reklamy na alkoholické nápoje v časopisoch, štátu spĺňajúcich požiadavky ustanovené za obchodnú úpravu, ale posudzoval, či je týmto štátom takej povahy, aby zabránil ich splnené druhá podmienka vysvetlená v rozsudku Keck a Mithouard. V tejto súvislosti Súdny dvor vo svojich rozsudkoch v týchto veciach dospel k záveru, že úplný zákaz, ktorý sa uplatňuje v jednom členskom

31 — Bod 17 rozsudku. 28 — Rozsudok z 24. novembra 1993. Keck a Mithouard. (C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I- 6097). 32 — Rozsudok z 15. decembra 1993. (C-292/92. Zb. s I-6787, bod 29 — Rozsudok z 11. júla 1974, Dassonville, (8/74, Zb. s. 837, bod 19). 5). 33 — Rozsudok z 9 februára 1995, (C-412/93, Zb. s. I-179, bod 22). 30 — Bod 16 rozsudku Keck a Mithouard, už citovaného 34 — Rozsudok z 9. júla 1997, (C-34/95C-36/95, Zb.s. I-3843). v poznámke pod čiarou 28. 35 — Rozsudok z 8. marca 2001, (C-405/98, Zb. s. I-1795).

I - 7030

DOUWE EGBERTS

štáte a týka sa spôsobu propagácie výrobku a ich rodičia . To bol nepochybne dôležitý predávaného v tomto štáte v súlade so faktor, hoci Súdny dvor ponechal na úvahu zákonom, môže mať väčší dosah na výrobky vnútroštátneho súdu určenie, či táto situácia 36 z iných členských štátov . skutočne existovala. Vo veci Gourmet sa objavila podobná situácia. V tomto prípade Súdny dvor rozhodol, že zákaz rozširovania informácii týkajúcich sa alkoholických nápo­ jov prostredníctvom reklamy by bránil výrobkom z iných členských štátov v prístupe na trh viac ako domácim výrob­ kom, ktoré spotrebitelia okamžite poznajú.

68. Vo veciach Hünermund a Leclerc-Siplec mali zákazy dotknutých reklám obmedzený rozsah. V prvej z týchto vecí bol účinok zákazu obmedzený na reklamu nefarmaceu- tických výrobkov mimo lekární. V druhej veci sa zákaz týkal použitia televízie pri reklame na určitú fázu obchodovania, kon­ krétne distribúciu. Pri hodnotení týchto úprav Súdny dvor prikladal dôležitosť sku­ točnosti, že tieto úpravy neovplyvňovali príležitosti podnikateľských subjektov usku­ točňovať reklamu na dotknuté výrobky inými prostriedkami. Inými slovami, funkcia, ktorú plní reklama vo vzťahu k získaniu prístupu dotknutých výrobkov na trh, zostala nedot­ 70. Svojím prístupom v týchto posledných knutá. dvoch veciach Súdny dvor rozoznáva funk­ ciu, ktorú plní reklama v ekonomickej oblasti a všeobecne pri vstupe na trh. Z hľadiska vnútorného trhu nie je táto funkcia jedno­ ducho obmedzená na poskytnutie informácie spotrebiteľovi a pritiahnutie zákazníkov. Pre výrobcov z členských štátov je tiež prostried­ kom preniknutia na iné trhy, konfrontácie spotrebiteľov s výrobkami, ktoré nepoznajú, 69. Odlišné stanovisko zaujal Súdny dvor vo alebo na druhej strane prostriedkom ponúk- veciach De Agostini a Gourmet. Vo veci De nutia alternatívy k výrobkom, ktoré poznajú. Agostini Súdny dvor zdôraznil, že televízna Reklama je prostriedkom, ktorý môže reklama bola pre výrobcu jedinou účinnou pomôcť zvýšiť transparentnosť trhu, stimu­ formou propagácie, prostredníctvom ktorej lovať trhové sily a pôsobiť proti strnulosti mohol preniknúť na švédsky trh, pretože trhu. Všeobecný zákaz reklamy, zákaz neexistovali žiadne iné metódy reklamy na reklamy určitých výrobkov alebo zákaz oslovenie cieľovej skupiny, ktorou boli deti reklamy určitých charakteristických vlast-

36 — Rozsudky De Agostini a TV-Shop, už citovaný v poznámke pod čiarou 34, bod 42, a Gourmet, už citovaný v poznámke 37 — Pozri bod 43 rozsudku už citovaného v poznámke pod čiarou pod čiarou 35, bod 19. 34.

I - 7031

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-239/02

ností výrobkov má vďaka svojej povahe štáte. Rozhodujúce je, že výrobku z iného dôsledky na obchod s výrobkami, ktorých členského štátu je bránené získať prístup na sa týka. Z tohto dôvodu nie je možné trh. Za tejto situácie musí byť súlad povedať, že takéto úpravy sú a fortiori s č l á n k a m i 28 a 30 ES j e d n o z n a č n e neutrálne vo vzťahu k obchodu vnútri a podrobne preskúmaný. 38 Spoločenstva .

72. Dodávam, že kvalifikovanie vnútroštát­ nych pravidiel ako podmienok predaja má za následok, že sa tieto pravidlá nachádzajú mimo rámca pôsobnosti článku 28 ES a tak mimo dosahu súdnej kontroly. Z tohto dôvodu by kvalifikovanie podmienok predaja malo byť vyhradené pre pravidlá, ktoré upravujú všeobecné podmienky, za akých sa výrobky predávajú, napríklad kedy, kde a kým, a ktoré sa výslovne netýkajú komer­ 71. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami cializácie ako takej. V tejto súvislosti možno rozsudkov ukazuje prostredníctvom pojmu uvažovať o právnej úprave týkajúcej sa časov podmienky predaja zavedeného rozsudkom a lokalít, v ktorých sa s výrobkami obcho­ Keck a Mithouard, ako by sa mala chápať d u j e 3 9 . Pravidlá tohto druhu majú dosah presnejšia definícia pojmu „opatrenie majúce predovšetkým na objem predajov, ale neob­ rovnaký účinok ako kvantitatívne obmedze­ medzujú prístup dotknutých výrobkov na nie dovozu". Ak je určitá forma reklamy trh. skutočne jediným účinným prostriedkom preniknutia na určitý trh alebo ak na vnútroštátnom trhu existujú určité zákoni­ tosti spotreby, zákaz reklamy vždy vážne sťaží výrobkom z iných členských štátov prístup na trh. Podľa môjho názoru je tomu 73. V krátkosti uvádzam, že je potrebné rovnako v prípade zákazu reklamy nových rozlišovať medzi pravidlami, ktoré obsahujú výrobkov, ktoré sa v súlade so zákonom úplné zákazy, ako je uvedené v bode 70, vyrábajú a predávajú v iných členských a pravidlami, ktoré upravujú stricto sensu štátoch. Propagácia takýchto výrobkov je na podmienky reklamných oznamov. Príkladom získanie pozície na trhu nevyhnutná. Na takýchto pravidiel sú zákazy hrubo neeste­ uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že tickej reklamy, reklamy na verejných budo­ takýto zákaz predstavuje prekážku pri uvá­ vách a reklamy určitých výrobkov pri urči­ dzaní na trh aj pre podobné nové výrobky tých udalostiach. Je zrejmé, že takéto pra­ vyrábané a predávané v dotknutom členskom vidlá, ktoré nestanovujú úplný a všeobecný zákaz reklamy pri obchodovaní s výrobkami,

38 — Pozri v tejto súvislosti poznámky generálneho advokáta Jacobsa v jeho návrhoch k rozsudku z 9. februára 1995. Leclerc-Siplec, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 39 — Rozsudok z 29. júna 1995, Komisia/Grécko, (C-391/92, Zb. 20 a 21. s. I-1621, bod 15).

I - 7032

DOUWE EGBERTS

ale ju len z presne stanovených dôvodov 76. Sporné vnútroštátne ustanovenia sa podrobujú určitým podmienkam, nezabra- uplatňujú na dotknuté reklamné oznamy ňujú prístupu na trh alebo komercializácii bez ohľadu na pôvod výrobkov, ktorých sa inými prostriedkami. Tieto pravidlá sa neusi­ tieto oznamy týkajú. Znamená to, že na ich lujú obmedzovať prístup na trh a sú v ďalšom odôvodnenie môže slúžiť dôležitosť ochrany odstránené z trhu ako takého. spotrebiteľa, ako aj dôležitosť ochrany verej­ ného zdravia, na ktorú poukázal vnútro­ štátny súd.

77. So zreteľom na nedorozumenia, ktoré 74. Tieto úvahy ma vedú k záveru, že úplný môžu vzniknúť v súvislosti s výrobkami zákaz odkazov na chudnutie a lekárske prezentovanými ako prípravky na chudnutie, odporúčania a osvedčenia v reklame a so zreteľom na zdravotné riziká, ktoré nemožno považovať za podmienku predaja môže spôsobiť nesprávne použitie takýchto v zmysle rozsudku Keck a Mithouard a jeho výrobkov, je celkom určite odôvodnené súlad s článkami 28 a 30 ES sa musí prijatie právnej úpravy, ktorá upravuje spô­ podrobne preskúmať. sob obchodovania s týmito výrobkami vrá­ tane ich reklamy, zo strany členského štátu.

78. Takáto právna úprava by mala spĺňať požiadavky nevyhnutnosti, vhodnosti 75. Z dôvodu, že ako som už uviedol v bode a primeranosti. Ako už bolo zdôraznené 64, takýto zákaz môže mať skutočný dosah v súvislosti v vnútroštátnymi ustanoveniami, na dovoz tovarov, ktoré môžu napomáhať ktoré sa uplatňujú na označovanie, spotrebi­ chudnutiu, je potrebné posúdiť, či tento teľovi záleží v ekonomickom zmysle, aj pokiaľ zákaz možno odôvodniť všeobecným záuj­ ide o jeho zdravie, na tom, aby bol správne mom uznávaným článkom 30 ES alebo informovaný o vlastnostiach výrobku, ktorý judikatúrou. V súlade s ustálenou judikatú- zamýšľa kúpiť. Informácie na označení rou Súdneho dvora by malo byť tiež pre­ a v reklamných oznamoch plnia, pokiaľ ide ukázané, že toto opatrenie je nevyhnutné na o informovanie spotrebiteľa, podobnú funk­ dosiahnutie uvedeného cieľa, je primerané ciu. Odlišujú sa v tom, že reklama môže a nebráni obchodu viac, ako je nevyhnutné. sústrediť pozornosť spotrebiteľa na výrobky,

I - 7033

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

s ktorými by inak neprišiel do styku. Zatiaľ čo nia, vyhlásenia a stanoviská alebo na súhlasy reklamné oznamy sa bežne nachádzajú nie je v súlade s článkami 28 a 30 ES. o d d e l e n é od príslušných výrobkov, v prípade označovania sú informácie samo­ zrejme umiestnené na výrobku alebo výro­ bok sprevádzajú.

79. Tento rozdiel však nevedie k rozdiel­ 81. Na záver je potrebné posúdiť dôsledky nemu posudzovaniu vnútroštátnych ustano­ tohto zistenia na sporné pravidlá. Ako už vení, ktoré sa uplatňujú na označovanie Súdny dvor pri niekoľkých príležitostiach a reklamu. V oboch prípadoch spotrebiteľovi rozhodol, pravidlá, ktoré nie sú v súlade záleží na tom, aby nebol klamaný. Pokiaľ je s článkami 28 a 30 ES, by sa nemali dotknutá informácia správna, je potrebné u p l a t ň o v a ť na d o v á ž a n é v ý r o b k y 41. predpokladať, že priemerný spotrebiteľ, ktorý V rozsudku vo veci SARPP Súdny dvor je primerane informovaný a primerane s výslovným odkazom na reklamu posúdil, pozorný a obozretný 40 bude schopný vytvo­ že v prípadoch, keď sú vnútroštátne pravidlá riť si názor na výrobky, ktoré sú predmetom o reklame v rozpore s článkami 30 a 36 reklamy, bez toho, aby boli poškodené jeho Zmluvy, je uplatnenie týchto pravidiel zaká­ ekonomické záujmy a zdravie. Úplný zákaz zané len vo vzťahu k dovážaným výrobkom, získavania príslušných informácií ide z tohto a nie aj vo vzťahu k domácim výrobkom 42. dôvodu ďalej, ako to nevyhnutne vyžaduje Už som poukázal na úzku súvislosť medzi ochrana týchto záujmov. Povedané dôraznej­ označovaním a reklamou a na skutočnosť, že šie, tieto záujmy by mohli byť poškodené v zmysle smernice 2000/13 sa niektoré skôr v prípade, ak by spotrebiteľ nedostal pravidlá uplatňujú aj na reklamu s cieľom informácie o vlastnostiach prípravkov, ktoré zabrániť obchádzaniu právnej úpravy ozna­ napomáhajú chudnutiu. čovania prostredníctvom reklamných ozna­ mov. Keďže som práve dospel k záveru, že zákaz príslušných informácií na označení potravín nie je v súlade so smernicou o označovaní, je na vnútroštátnom súde, aby určil rozsah, v akom sa sporné pravidlá m ô ž u u p l a t n i ť na r e k l a m n é o z n a m y , v ktorých sú použité rovnaké informácie týkajúce sa domácich výrobkov.

80. Z tohto dôvodu predpokladám, že zákaz odkazov na lekárske odporúčania, osvedče­ 41 — Rozsudky vo veci SARPP, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 16, a Guimont, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 35. 42 — Rozsudok SARPP, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, 40 — Pozri judikatúru už citovanú v poznámke pod čiarou 19. bod 16.

I - 7034

DOUWE EGBERTS

VIII — Návrh

82. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky predložené predsedom Rechtbank Voor Koophandel, Hasselt, takto:

„1) Článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/4/ES z 22. februára 1999 o kávových extraktoch a cigóriových extraktoch sa musí vykladať v tom zmysle, že názvy výrobkov uvedené v prílohe k tejto smernici sa môžu použiť len pre výrobky uvedené v tejto prílohe a že v dôsledku toho iné označenia (ako napríklad vymyslené alebo obchodné označenia) sa môžu pre tieto výrobky použiť popri týchto názvoch výrobkov za podmienky, že nemôže dôjsť k zámene so stanoveným názvom výrobku.

2) Článok 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín vylučuje použitie nezosúladených vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa označovania potravín, ktoré zakazujú určité informácie, ako napríklad ,odkazy na chudnutie' a na ,lekárske odporúčania, osvedčenia, vyhlásenia alebo súhlasy'" pri označovaní a/alebo prezentácii potravín a/alebo reklame.

3) Články 28 a 30 ES vylučujú použitie nezosúladených vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa reklamy potravín, ktoré zakazujú informácie, ako napríklad

I - 7035

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-239/02

,odkazy na chudnutie' a na ,lekárske odporúčania, osvedčenia, vyhlásenia alebo súhlasy' pri označovaní a/alebo prezentácii potravín dovážaných z iných členských štátov a/alebo reklame. So zreteľom na súvislosť medzi pravidlami o označovaní a reklame je na vnútroštátnom súde, aby určil rozsah, v akom sa pravidlá o reklame môžu uplatniť na príslušné informácie na domácich výrobkoch."

I - 7036

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-239/02 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik