C-245/02

1 — Jazyk prednesu: taliančina. 2 — Úplné obchodné meno je „Budéjovický Budvar, narodni podnik, Budweiser Budvar, National Corporation, Budweiser Budvar, Enterprise Nationale" a znamená: „Pivovar Bud v Českých Budéjoviciach, národný podnik". Súčasný pivovar je výsledkom zlúčenia podniku „Budweiser Brauberechtigten Bürgerliches Brauhaus' založeného roku 1795 v Českých A — Medzinárodné právo Budéjoviciach a podniku „Český akciový pivovar v č. Budéjo- vicích" nazývaným aj "Budvar Tschechische Aktien-Brauerei" založeným tiež v Českých Budéjoviciach roku 1895. Roku 1948 boli tieto dva podniky v dôsledku znárodnenia zlúčené do jedného národného podniku „Jihočeské pivovary", z ktorého roku 1966 vznikol súčasný podnik. 3 — Ďalej len „České Budéjovice". V meste České Budéjovice už od 16. storočia prekvitá podnikanie s pivom. 4 — So sídlom v Saint Louis, Missouri (USA). Od roku 1876 pivovar Bavarian Brewery, neskôr zmenený na Anheuser- Busch, prinášal na miestny trh pivo s označenim „Budweiser", 3. Článok 8 Parížskeho dohovoru na potom tiež skrátené vo forme „Bud". Ako sa zdá, roku 1911 Anheuser-Busch získal od pivovarov vtedy aktívnych ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej v Českých Budéjoviciach licenciu na používanie tonto označenia na mimoeurópskych trhoch. Nakoniec roku 1939 získal od českých pivovarov výlučné právo používať označenie „Budweiser" na americkom trhu. Po druhej svetovej vojne však Anheuser-Busch začal svoje pivo vyvážať aj do Európy 5 — Táto dohoda je uvedená v prílohe IC Dohody o založení (k týmto údajom pozri nariadenie rakúskeho O G H Svetovej obchodnej organizácie a bola schválená v mene z 1. februára 2002, 4 Ob 13/00s., ako aj rozsudok švajčiarskeho Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady č. 94/800/ES federálneho súdu z 15. februára 1999, BGE 125 III, s. 193). z 22. decembra 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 1).

5. Medzi podstatnými ustanoveniami dohody TRIPS, významnými pre náš účel, je článok 16 ods. 1, ktorý stanovuje: „1. Z tejto dohody nevyplývajú záväzky vo vzťahu k skutkom, ktoré nastali pred dňom uplatňovania tejto dohody pre daného člena. „Majiteľ zaregistrovanej ochrannej známky bude mať výlučné právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám — neoficiálny preklad], ktoré nemajú súhlas majiteľa, pou­ žívať pri obchodnej činnosti rovnaké alebo podobné označenie pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo podobné tým, pre 2. Ak v tejto dohode nie je stanovené inak, ktoré je ochranná známka zaregistrovaná, vznikajú podľa tejto dohody záväzky vzťahu­ júce sa na všetky predmety ochrany existu­ júce v deň uplatnenia tejto dohody pre daného člena, ktoré sú týmto členom 6 — Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva podpísaný 20. marca 1883. Tento právny nástroj bol viackrát v uvedený deň chránené alebo ktoré spĺňajú, menený, naposledy v Štokholme aktom zo 14. júla 1967. Všetky členské štáty Európskeho spoločenstva sú zmluvnými alebo následne budú spĺňať podmienky na stranami tohto dohovoru v znení jeho neskorších zmien. ochranu na základe podmienok tejto dohody. Parížsky dohovor bol podpísaný len vo francúzskom jazyku, No podľa článku 29 ods. 1 písm. b): „Generálny riaditeľ vyhotoví oficiálne texty po porade so zainteresovanými vládami v anglickom, talianskom, nemeckom, portugalskom, ruskom a španielskom jazyku a v ďalších jazykoch, ktoré môže určiť Zhromaždenie". Taliansky text bol vydaný v Supplemento ordinario v GURI č. 160, 19. júna 1976, s. 48. 9 — Takto je to uvedené v troch autentických jazykových verziách 7 — Poznámka pod čiarou má význam len z hľadiska talianskej dohody TRIPS: po francúzsky „aucun droit antérieur existant"; verzie textu. po anglicky „any existing prior rights"; po španielsky „ninguno 8 — Toto ustanovenie uvádza: „1. Pokiaľ ide o časti II, III a IV tejto de los derechos existentes con anterioridad". V ostatných dohody, členovia budú dodržiavať ustanovenia článkov 1 až 12 verziách uverejnených v úradnom vestníku, napr. v talianskej, a článku 19 Parížskeho dohovoru (1967)". je adjektívum „existujúce" vynechané.

9. Na tento účel je potrebné pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 1 smernice: 11. Článok 4 ods. 4 písm. b) stanovuje, že každý členský štát môže ďalej stanoviť, že ochranná známka nebude zapísaná, alebo ak je už zapísaná, môže byť vymazaná, ak a v tom rozsahu, v akom „práva „Ochranná známka nebude zapísaná do k nezapísanej ochrannej známke alebo registra a ak už bola zapísaná, musí byť k inému o z n a č e n i u používanému vyhlásená za neplatnú,... ak je táto ochranná v obchodnom styku boli získané pred dňom známka zhodná so skoršou ochrannou podania prihlášky neskoršej ochrannej známkou." známky alebo pred dňom priority nárokova- nej vo vzťahu k prihláške neskoršej ochran­ nej známky, a táto nezapísaná ochranná 10 — Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 známka alebo iné označenie poskytuje o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1). svojmu majiteľovi právo zakázať používanie 11 — Posledné „odôvodnenie". neskoršej ochrannej známky".

I - 10995

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-245/02

12. Ďalej, čo sa týka toho, čo nás 14. Odsek 5 upresňuje, že predchádzajúce v predmetnej veci zaujíma, článok 5 ods. 1 odseky „neovplyvnia tie ustanovenia člen­ stanovuje, že: ského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia, inak, než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak by pou­ žívanie označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo roz­ lišovacej spôsobilosti ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej „Zapísaná ochranná známka dáva svojmu spôsobilosti ochrannej známky škodilo". majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám — neoficiálny preklad], ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

21. Čo sa týka pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannou známkou a obchodným menom, § 14 ods. 1 bod 6 zákona o ochranných známkach uvádza, že nie je možné zapísať neskoršiu ochrannú známku, spôsobilú vyvolať zámenu so skorším obchodným menom. 18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochranných známkach majiteľ výlučného práva, ktoré sa týka použitia rozlišujúceho označenia na tovary, môže každému zakázať používať v obchodnom styku označenia, ktoré by boli spôsobilé vyvolať zámenu s chráneným ozna­ čením. Podľa § 6 ods. 1 toho istého zákona 22. Podobne podľa § 10 bodu 4 zákona označenia sú spôsobilé vyvolať zámenu, iba o obchodných menách, obchodné meno ak označujú zhodné alebo podobné druhy nemôže obsahovať časti spôsobilé vyvolať tovarov. zámenu, medzi iným, s ochrannou známkou iného podnikateľského subjektu.

23. Nakoniec, ako vyplýva z uznesenia, kto­ rým boli predložené prejudiciálne otázky, fínska judikatúra rozšírila v zmysle článku 8 Parížskeho dohovoru ochranu obchodných 19. Pokiaľ si viacero osôb nárokuje právo mien aj na obchodné mená zapísané v inom použiť na svoje tovary označenia spôsobilé štáte, ktorý pristúpil k Parížskemu dohovoru, zámeny, § 7 zákona o ochranných známkach ak je charakteristický prvok tohto obchod­ rieši konflikt medzi dvoma nárokmi uznaním ného mena aspoň do určitej miery známy priority skoršieho označenia, pokiaľ uplatňo­ v zainteresovaných profesionálnych kruhoch vané právo nezaniklo, napríklad z dôvodu vo Fínsku 14 . nečinnosti majiteľa.

14 — Predbežné rozhodnutie Vyššieho súdu (Korkeinoikeus) KKO 13 — Zákon o ochranných známkach z 10. januára 1964, č. 1964/7. 1994:23.

26. Následne medzi 5. júnom 1985 a 5. augustom 1992, konkurenčný pivovar Anheuser-Busch zapísal vo Fínsku ochranné známky „Budweiser", „Bud", „Bud Light", „Budweiser King of the Beers", všetky týkajúce sa piva. 29. Budvar na svoju obranu uviedol, že označenia, ktoré používa vo Fínsku, nemôžu byť zamenené s ochrannými známkami 15 — V českom jazyku „Budvar". Anheuser-Busch. Naviac uvádza, že zápisom 16 — Pozri tiež poznámku pod čiarou 2 vyššie. svojho obchodného mena v krajine pôvodu

I - 10998

ANHEUSER-BUSCH

32. Käräjäoikeus teda priznal spoločnosti Budvar, v súlade s článkom 8 Parížskeho dohovoru, právo používať anglickú verziu jej „1. Keď konflikt medzi ochrannou znám­ obchodného mena, zapísaného tiež v tejto kou a označením, o ktorom sa tvrdí, že verzii, konštatujúc, že podľa prehlásenia do tejto ochrannej známky zasahuje, niekoľkých svedkov toto obchodné meno vznikol pred nadobudnutím platnosti bolo v čase, kedy Anheuser-Busch požiadal dohody TRIPS, je potrebné uplatniť jej o zápis svojich ochranných známok, do ustanovenia s cieľom posúdiť, ktoré určitej miery známe v zainteresovaných pro­ z týchto dvoch práv má skorší právny fesionálnych kruhoch, v ktorej vykonáva základ, pokiaľ je uvedené, že údajný svoju podnikateľskú činnosť. zásah do ochrannej známky pokračuje

I - 10999

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-245/02

po dátume, keď sa dohoda TRIPS stala týkajúce sa obchodné mena pova­ platnou v Spoločenstve a v jeho člen­ žovať za predchádzajúce právo exi­ ských štátoch? stujúce v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety?

I-11000

ANHEUSER-BUSCH

a v ktorom je uplatňovaná jej účastníkov konania pred vnútroštátnym ochrana, bolo obchodné meno súdom, svoje písomné a ústne pripomienky. aspoň do určitej miery známe v zainteresovaných profesionál­ nych kruhoch predmetného štátu pred dátumom, kedy bola v danom štáte podaná žiadosť o zápis tejto ochrannej známky;

III — Právna analýza

alebo:

A — Úvod

B — O prvej otázke 43. Ako však už Súdny dvor objasnil vo svojom rozsudku Schieving-Nijstad 17, dohoda TRIPS sa uplatňuje aj na právne spory týkajúce sa skutočností vzniknutých ešte pred nadobudnutím platnosti tejto 39. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny dohody, „ak porušovanie práv duševného súd v podstate pýta, či sa dohoda TRIPS vlastníctva pokračuje aj po dátume, uplatňuje na konflikt medzi ochrannou v ktorom sa ustanovenia dohody TRIPS stali známkou a označením (v danom prípade uplatniteľnými voči Spoločenstvu a jeho obchodným menom) spôsobilým zasahovať členským štátom" 18. do danej ochrannej známky, ak tento konflikt vznikol pred dátumom nadobudnutia plat­ nosti dohody TRIPS, ale trvá aj po tomto dátume.

44. Ak je teda toto pravdou, keď sa — ako vo veci Schieving-Nijstad — dohoda TRIPS stala uplatniteľnou v dotknutom členskom 40. K tejto veci musím najprv zdôrazniť, že štáte „po tom, čo prvostupňový súd začal19vo v protiklade s tvrdením Anheuser-Busch sa veci konať, ale ešte o nej nerozhodol" a dohoda TRIPS z pohľadu ratione temporis fortiori bude táto dohoda uplatniteľná aj nepochybne uplatňuje na predmetné skutoč­ v prípade sporu, ktorý bol vnútroštátnemu nosti. súdu predložený až po nadobudnutí platnosti tejto dohody, tak ako je tomu v predmetnej veci.

41. Ako totiž správne tvrdia Budvar aj Komisia, v predmetnom spore je vnútro­ štátny súd vyzvaný, aby rozhodol o údajných 45. Tento záver je napokon v úplnom súlade p o r u š e n i a c h práva vyplývajúcich s judikatúrou Stáleho odvolacieho orgánu z ochranných známok, ktoré začali koncom roka 1995 a ktoré trvajú doteraz. Ide teda o vzťahy, ktoré pokračujú a pretrvávajú aj po 17 — Rozsudok z 13. septembra 2001, C-89/99, Zb. s. I-5851. dátume nadobudnutia platnosti dohody 18 — Tamže, bod 50. TRIPS. 19 — Tamže.

20 — Správa Stáleho odvolacieho orgánu z 18. septembra 2000, Kanada — Trvanie ochrany udelenej patentom, dok. č. WT/ 50. Problémom je však určenie týchto pod­ DS170/AB/R, k dispozícii na stránke www.wto.org, bod 69. mienok.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-245/02

51. V tomto ohľade Anheuser-Busch tvrdí, druhu. V principiálnej rovine teda nie je že podľa znenia článku 16 ods. 1 prvej vety možné určiť pravdepodobnosť zámeny medzi dohody TRIPS je majiteľ ochrannej známky označením používaným ako ochranná vždy oprávnený zabrániť tretím osobám známka a medzi označením používaným používať obchodné meno, ktoré je tvorené ako obchodné meno. označením zhodným s jeho ochrannou známkou, alebo podobným tejto ochrannej známke, pokiaľ je toto označenie používané tretími osobami „v obchodnom styku".

I - 11004

ANHEUSER-BUSCH

naké alebo podobné označenie pre tovary 61. Iba v prípade kladnej odpovede aj na alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo po­ túto otázku možno povedať, že ide dobné tým, pre ktoré je ochranná známka o „označenie" rozlišujúce tovary alebo služby, zaregistrovaná" (článok 16 prvá veta dohody ktoré je v konflikte so zapísanou ochrannou TRIPS). známkou, a že jeho použitie môže byť zakázané podľa článku 16 prvej vety dohody TRIPS.

58. Použitie označenia ako ochrannej 62. Z toho teda vyvodzujem, že podľa článku známky teda predstavuje podmienku sine 16 ods. 1 dohody TRIPS môže byť obchodné qua non pre existenciu konfliktu medzi meno považované za „označenie" kolidujúce týmto označením a zapísanou ochrannou so zapísanou ochrannou známkou, pokiaľ je známkou, a následne, pre výkon ius exclu- používané spôsobom, ktorý zodpovedá denti majiteľom zapísanej ochrannej známky základnej funkcii ochrannej známky vytvoriť voči takémuto použitiu označenia. spojitosť medzi tovarom a podnikom, ktorý ho vyrába (alebo distribuuje), a môže preto u spotrebiteľov vyvolať zámenu, znemožňu- júc im jednoducho rozlíšiť, či určité tovary pochádzajú od majiteľa obchodného mena alebo od majiteľa zapísanej ochrannej známky.

59. To však nie je dostatočnou podmienkou, prinajmenšom v prípadoch, keď existuje medzi kolidujúcimi označeniami jednoduchá podobnosť a nie úplná zhoda.

63. Uvedené sa týka výkladu článku 16 dohody TRIPS. Pre poskytnutie odpovede, ktorá by bola užitočná pre vnútroštátny súd, je však ešte potrebné preveriť súlad navr­ hnutého riešenia s právom Spoločenstva vzťahujúcim sa na danú oblasť.

musia byť vnútroštátne právne poriadky spôsobom je „minimálna" úroveň ochrany, v súlade nielen s povinnosťami, ktoré im na predpokladaná dohodou TRIPS, upravená medzinárodnom poli vyplývajú z účasti člen­ v práve Spoločenstva. ských štátov a Spoločenstva na dohode TRIPS, ale v prvom rade s povinnosťami, ktoré im vyplývajú z práva Spoločenstva. Dané platí o to viac, že ako bolo uvedené, v tejto oblasti existuje špecifická právna úprava týkajúca sa aproximácie, obsiahnutá v smernici 89/104, o ktorej som hovoril na začiatku (v bode 8 vyššie). 67. Na tento účel, uvedomujúc si, že použitie označenia ako ochrannej známky je prvým predpokladom existencie konfliktu medzi týmto označením a zapísanou ochrannou známkou (bod 58 vyššie), je potrebné predo­ všetkým pripomenúť, akým spôsobom Súdny dvor vymedzil funkciu ochrannej známky 65. Bez toho, aby som na mieste vnikal do v rámci právneho poriadku Spoločenstva. analýzy právnych problémov, ktoré vyplývajú z účasti Spoločenstva v Svetovej obchodnej organizácii, postačí pre nami sledovaný účel pripomenúť, že ako objasnil Stály odvolací orgán WTO, článok 16 dohody TRIPS priznáva majiteľovi zapísanej ochrannej známky „niveau minimal de .droits exlusifs' convenu à l'échelle internationale" (medzi- národne dohodnutú minimálnu úroveň „výlučných práv"), ktorú sú všetky členské 68. K uvedenému pripomínam, že podľa štáty WTO povinné zaručiť v ich vnútro­ ustálenej judikatúry „základnou funkciou štátnej právnej úprave 22. ochrannej známky je zaručovať spotrebite­ ľovi alebo konečnému užívateľovi pôvod tovaru alebo služby označených touto ochrannou známkou, umožňujúc im rozlíšiť, bez možnosti zámeny, tento tovar alebo službu od tovarov alebo služieb iného pôvodu" 2 3 . Okrem toho Súdny dvor zdôraz­ nil, že „ochranná známka musí zaručovať, že všetky tovary alebo služby, ktoré sú ňou 66. Pre konečné určenie právnej zásady, označené, boli vyrobené alebo dodané pod ktorá sa uplatňuje na konflikt medzi obchod­ kontrolou jediného podniku, ktorému ným menom, používaným ako ochranná možno prisúdiť zodpovednosť za ich kva­ známka, a zapísanou ochrannou známkou, litu" 24. je teda ešte potrebné preveriť, či a akým

70. Predpokladajúc, že tento súd dôjde k záveru, že obchodné meno bolo použité za rovnakým účelom, aký plní ochranná známka, čiže za účelom odlíšenia tovarov, ktoré toto obchodné meno označuje, spája­ júcich ich tak s českým pivovarom, bude musieť vnútroštátny sud preskúmať, či exi­ stuje alebo neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi t ý m t o o z n a č e n í m a zapísanou ochrannou známkou konkuru­ júceho amerického pivovaru, aplikujúc vnú­ troštátne právo vo svetle kritérií stanovených v danej oblasti smernicou č. 89/104. 74. Predovšetkým Súdny dvor stanovil, že „kritérium zhody označenia a ochrannej známky musí byť predmetom reštriktívneho výkladu. Samotná definícia pojmu zhodnosti totiž predpokladá dva objekty, ktoré sú pri ich porovnaní vo všetkých bodoch rov­ 71. Čo sa uvedeného týka, pripomínam, že naké" 25.No „vnímanie zhodnosti medzi článok 5 ods. 1 pism. a) priznáva majiteľovi označením a ochrannou známkou musí byť ochrannej známky právo zakázať tout court hodnotené komplexne, s prihliadnutím na používanie rovnakého označenia pre tovary primerane informovaného priemerného spo­ rovnakého druhu. Ak sa teda tento pred­ trebiteľa, ktorý je v primerane pozorný poklad zhody potvrdí, pravdepodobnosť a obozretný. Voči takémuto spotrebiteľovi zámeny je predpokladaná samotným záko­ označenie vytvára komplexný dojem. Tento nodarcom. priemerný spotrebiteľ má totiž iba zriedka možnosť priamo porovnávať označenia a ochranné známky, zvyčajne musí dôverovať nedokonalému obrazu, ktorý mu o nich ostal v pamäti. Okrem toho úroveň jeho pozor­ nosti sa môže meniť podľa druhu pred­ 72. Naopak, v prípade, že označenie metných tovarov a služieb" 2 6 . a ochranná známka nebudú zhodné, avšak bude medzi nimi existovať podobnosť, pod­ riaďuje písmeno b) uvedeného ustanovenia výkon predmetného práva existencii „prav- 25 — Rozsudok z 20. marca 2003. LXI Diffusion, C-291/00, Zb. s. I-2799, bod 50. depodobnost[i] zámeny zo strany verejnosti, 26 — Tamže, bod 52. Pozri aj rozsudky z 10. októbra 1978, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi Centrafarm, 3/78, Zb. s. 1823, body 11 a 12; z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97. Zb. s. I-3819, bod 26; označením a ochranou známkou". z 12. októbra 1999, Upjohn, C-379/97, Zb. s. I-6927, bod 21.

27 — Rozsudok z 22. júna 2000, Marca Mode, C-425/98, Zb. s. I-4861, body 40 a 41. 28 — Tamže, bod 33. 30 — Rozsudok zo 14. decembra 2000, Parfums Christian Dior, 29 — Tamže, bod 39. spojené veci C-300/98 a C-392/98, Zb. s. I-11307, bod 47.

I - 11008

ANHEUSER-BUSCH

81. Berúc do úvahy aj tieto úvahy, domnie­ známky zakázať v zmysle článku 16 ods. 1 vam sa, že nemožno mať pochybnosti o tom, dohody TRIPS a článku 5 ods. 1 smernice že skúmaná právna úprava Spoločenstva sa 89/104, ak je toto obchodné meno používané plne zhoduje s úpravou obsiahnutou s rovnakým účelom, ako je účel ochrannej v dohode TRIPS. známky, teda s cieľom vytvoriť spojitosť medzi tovarom a podnikom, ktorý ho vyrába (alebo distribuuje), a ak môže u spotrebiteľov vyvolať zámenu, brániac im v jednoduchom rozlíšení, či určité tovary pochádzajú od majiteľa obchodného mena alebo od majiteľa ochrannej známky. V prípade zhody ozna­ čení a tovarov sa pravdepodobnosť zámeny predpokladá; v opačnom prípade bude 82. Predovšetkým nevzniká tu žiaden pro­ musieť byť predmetom celkového hodnote­ blém v prípade dvojitej zhodnosti tovarov nia konkrétnej situácie vnútroštátnym a označení, pretože v takom prípade, uplat­ súdom. nením článku 5 smernice, môže majiteľ ochrannej známky okamžite vykonať ius excludendi predpokladané dohodou TRIPS.

D — O prvej časti tretej otázky

83. Čo sa týka predpokladu, pri ktorom sú potenciálne kolidujúca ochranná známka a označenie iba podobné, smernica ukladá, ako už bolo uvedené, preveriť, či v danom prípade existuje pravdepodobnosť zámeny. Ale toto preverenie je stanovené aj v dohode 85. Prvou časťou tretej otázky sa vnútro­ TRIPS, a to v znení podobnom ako v práve štátny súd v podstate pýta, či aj práva Spoločenstva (bod 60 vyššie). týkajúce sa obchodného mena predstavujú „predchádzajúce [existujúce] práva", voči ktorým nemožno uplatniť ius excludendi majiteľa zapísanej ochrannej známky, v zmysle tretej vety článku 16 ods. 1 dohody TRIPS.

93. K tomu ešte uvediem ďalšiu úvahu 89. Zdá sa mi preto úplne logické domnievať týkajúcu sa ,,predchádzajúc[eho]" sa, že z rovnakého hľadiska musí byť chápaný a „existujúceho" charakteru tohto práva, aj odkaz na „práva" obsiahnutý v samotnej pretože v priebehu konania sa pri výklade smernici, do ktorých ochrana týkajúca sa týchto prídavných mien prejavil jasný nesú­ ochrannej známky nesmie zasahovať. lad.

I - 11010

ANHEUSER-BUSCH

94. Čo sa týka termínu „predchádzajúce" 97. Na druhej strane výklad obhajovaný totiž Komisia tvrdila, že predmetné ustano­ Komisiou, ktorý tretiu vetu obmedzuje na venie je prechodným ustanovením, ktoré prechodné ustanovenie, považujem za chráni práva nadobudnuté pred dátumom, nesprávny aj zo systematického uhla kedy vstúpila do platnosti dohoda TRIPS: iba pohľadu, keďže prechodné ustanovenia vo vzťahu k týmto právam sa totiž dá hovoriť dohody TRIPS sú vyjadrené v článku 70. o ,,predchádzajúc[ich] [existujúcich] práv [ach]".

I-11011

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-245/02

101. Ak by totiž odkaz na „predchádzajúce v štáte, v ktorom však bola zapísaná poten­ [existujúce] práva", uvedený v článku 16, ciálne kolidujúca ochranná známka, využívať nebol stanovený v tom zmysle, ako tu bolo ochranu predpokladanú článkom 16 ods. 1 uvedené, muselo by sa priznať, že medzi­ tretej vety dohody TRIPS, určenú pre „pred­ národná právna úprava týkajúca sa obchod­ chádzajúce [existujúce] práva", berúc do ných aspektov práva ochranných známok je úvahy, že v zmysle odkazu vykonaného očividne neúplná a nespôsobilá dosiahnuť článkom 2 dohody TRIPS na článok 8 účel, ktorý sama stanovuje: odstrániť pre­ Parížskeho dohovoru sú členské štáty WTO kážky voľného pohybu tovarov, vyplývajúce povinné ochraňovať cudzie obchodné mená z rozdielnosti právnych režimov ochrany bez ohľadu na ich zápis. priemyselného vlastníctva.

104. Vnútroštátny súd sa predovšetkým 102. Vo svetle predchádzajúcich úvah preto pýta, či je na účely poskytnutia tejto ochrany navrhujem odpovedať na prvú časť tretej určujúce, či je obchodné meno používané otázky v tom zmysle, že obchodné meno v obchodnom styku alebo aspoň do určitej môže predstavovať predchádzajúce „existu­ miery známe v štáte, v ktorom je požadovaná júce" právo v zmysle tretej vety článku 16 jeho ochrana. ods. 1 dohody TRIPS, len ak je používané ako ochranná známka.

105. Podľa spoločnosti Anheuser-Busch odkaz vykonaný článkom 2 dohody TRIPS na Parížsky dohovor by mal byť obmedzený na oblasti upravené výlučne časťami II, III E — O druhej časti tretej otázky a IV dohody TRIPS, medzi ktoré nepatrí ochrana obchodného mena. Ak by sa aj napriek tomu chcelo tvrdiť, že odkaz zahŕňa zároveň aj túto ochranu, bolo by potrebné konštatovať, že článok 8 Parížskeho doho­ voru neupravuje otázku existencie obchod­ ného mena a jeho potvrdenia zaužívaním, a tým menej vzťahy týkajúce sa prvenstva 103. Prostredníctvom druhej časti tretej medzi obchodným menom a právom, ktorý otázky sa chce vnútroštátny súd dozvedieť, je s ním kolidujúce; úprava týchto otázok je za akých podmienok môže obchodné meno, prenechaná vnútroštátnym právnym poriad­ ktoré nie je zapísané ani tradične zaužívané kom.

107. V každom prípade, a subsidíáme 110. Po uvedení predchádzajúcich úvah Anheuser-Busch tvrdí, že podľa zásady teri- treba uznať, že námietka podaná spoločnos­ toriality, všeobecne uznávanej v oblasti práva ťou Anheuser-Bush nadniesla otázku vyme­ duševného vlastníctva, vrátane oblasti práva dzenia príslušnosti Súdneho dvora vo vzťahu týkajúcej sa obchodných mien, musia byt' k výkladu medzinárodného dohovoru, akým podmienky ochrany cudzieho obchodného je práve dohoda TRIPS. mena vo Fínsku stanovené na základe fínskeho právneho poriadku. Aj z tohto dôvodu by teda nemal byť Súdny dvor, podľa tejto spoločnosti, príslušný pre výklad rele­ vantných ustanovení vnútroštátneho poriadku. 111. Bez toho, aby som sa vyjadroval k všeobecným aspektom tejto otázky, iba veľmi schematicky pripomeniem, že Súdny dvor sa v principiálnej rovine označil za nepríslušný vo veciach výkladu noriem medzinárodného zmluvného práva, ktoré nepatria do oblasti práva Spoločenstva. 32 Okrem toho tiež upresnil, že v prípade dohôd uzavretých zmiešaným spôsobom 108. Nesúhlasím s týmto tvrdením, pretože podľa môjho názoru odkaz v článku 2 dohody TRIPS na Parížsky dohovor vedie naopak k záveru, že otázky ochrany obchod­ 31 — Stály odvolací orgán WTO vo svojej správe z 2. januára 2002, Spojené štáty americké — Section 211 Omnibus Appropria­ ného mena spadajú do oblasti, na ktorú sa tions Act 1998 (dok. č. WT/DS176/AB/R) totiž stanovil: vzťahuje dohoda TRIPS. nous infirmons la constatation du groupe spécial figurant au paragraphe 8.41 de son raport selon laquelle les noms commerciaux ne sont pas couverts par l'accord sur les ADPIC et constatons que les membres de WTO ont l'obligation en vertu de 1 accord sur les ADPIC d'assurer la protection des noms commerciaux" (rušíme nález špeciál­ neho výboru v bode 8.41 jeho správy, podľa ktorého obchodné nemá nie sú zahrnuté v dohode TRIPS a podľa nášho názoru členovia WTO sú povinní poskytovať ochranu obchodných mien v súlade s dohodou TRIPS) [neoficiálny preklad] (pozri bod 341 správy, k dispozícii na internetovej stránke www.wto.org). 32 — Rozsudok z 27. novembra 1973, Vandeweghe, 130/73, Zb. s. 1329, podľa ktorého „Súdny dvor nie je príslušný vysloviť sa o výklade noriem medzinárodného práva, ktoré sú pre 109. Pripomínam totiž, že samotný Stály členské štátv záväzné, ale nepatria do oblasti práva Spoločen­ stva" (bod 2). Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1994, odvolací orgán WTO výslovne uznal, že Peralla, C-379/92, Zb. s. I-3453, body 16 a 17.

116. Pre odstránenie akejkoľvek pochybnosti o existencii a hraniciach tejto príslušnosti, myslím, že je vhodné preformulovať otázku 113. Podotýkam však, že ako sa zdá zo týmto spôsobom: skutkového stavu predmetného sporu, roz­ sah ochrany priznanej majiteľovi obchod­ ného mena môže nepriamo vplývať aj na rozsah ochrany priznanej majiteľovi ochran­ nej známky, a môže preto zasahovať do oblasti, ktorá spadá do príslušnosti Spolo­ čenstva. Či v prípadoch, keď je obchodné meno používané ako ochranná známka, ochrana zaručená ochrannej známke právom Spolo­ čenstva ukladá obmedzenia na rozsah 33 — Rozsudok Parfums Christian Dior, už citovaný, body 33 až 35: v bode 33, potom čo Súdny dvor pripomenul, že dohoda ochrany tohto obchodného mena, ktorú sú TRIPS „bola uzavretá Spoločenstvom a zároveň jeho členské štáty povinné zaručiť v zmysle prí­ členskými štátmi na základe spoločných právomocí", uznal, že je „preto... príslušný pre určenie povinností takto prijatých slušných ustanovení Parížskeho dohovoru, Spoločenstvom a vykladať na tento účel ustanovenia dohody TRIPS". Táto príslušnosť, pokračuje Súdny dvor, existuje na ktoré sa odvoláva článok 2 dohody TRIPS, najmä, ak je v hre „ochrana práv vyplývajúcich z právnych noriem Spoločenstva, ktoré sú zahrnuté v oblasti aplikácie a za akých podmienok môže takéto označe­ dohody" (bod 34), alebo ak ide o výklad ustanovenia, ktoré „môže byť uplatnené tak na skutočnosti spadajúce pod nie ťažiť z ochrany stanovenej článkom 16 vnútroštátne právo, ako aj na skutočnosti spadajúce pod ods. 1 treťou vetou dohody TRIPS, právo Spoločenstva" (bod 35). v prospech „predchádzajúcich [existujúcich] 34 — Rozsudok z 21. novembra 2002, Robelco, C-23/01, Zb. s. I-10913, bod 34. práv"?

122. Predovšetkým, podľa článku 4 smernice sa prvenstvo medzi dvoma kolidujúcimi právami určuje vo vzťahu k okamihu, kedy sa v štáte, v ktorom bola požiadaná ochrana, 119. Ak je to tak, potom kritérium pre mohlo o označení tvoriacom obchodné určenie prevahy medzi dvomi kolidujúcimi meno povedať, že je „všeobecne známe" právami musí byť vyvodené z platných pra­ [argument vychádzajúci z článku 4 ods. 2 vidiel týkajúcich sa oblasti ochranných zná­ pism. d)], alebo vo vzťahu k okamihu, kedy mok, a najmä zo zásady prvenstva stanovenej boli v dôsledku používania predmetného článkom 16 dohody TRIPS (bod 95 vyššie), označenia „práva k nezapísanej ochrannej ktorá predstavuje základné kritérium pre známke alebo k inému označeniu používa­ vyriešenie konfliktov medzi právami dušev­ nému v obchodnom styku boli získané pred ného vlastníctva, ktoré plnia tú istú funkciu. dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky" [článok 4 ods. 4 písm. b)].

120. Podľa môjho názoru špecifické pod­ mienky uplatnenia tohto kritéria nemôžu byť 123. Ako vyplýva zo spisu, nezdá sa mi, že vyvodené len z článku 16 dohody TRIPS, obchodné meno spoločnosti Budvar bolo vo ktorý sa na toto všeobecné kritérium len Fínsku všeobecne známe. Je však na vnútro­ odvoláva bez toho, aby poskytol ďalšie štátnom súde, aby o tejto otázke definitívne upresnenia; musia byť nevyhnutne získané rozhodol.

I-11015

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-245/02

ANHEUSER-BUSCH

konflikt vznikol pred dátumom nadobudnutia platnosti dohody TRIPS, pokiaľ tvrdené zasahovanie do práv pokračuje aj po dátume nadobudnutia platnosti dohody TRIPS v Spoločenstve a v jeho členských štátoch;

2. Obchodné meno môže predstavovať .označenie' kolidujúce so zapísanou ochrannou známkou, ktorého používaniu môže majiteľ tejto ochrannej známky zabrániť v zmysle článku 16 ods. 1 dohody TRIPS a článku 5 ods. 1 smernice 89/104, ak je toto obchodné meno používané s rovnakým účelom, ako je funkcia ochrannej známky, vytvoriť spojitosť medzi tovarom a podnikom, ktorý ho vyrába (alebo distribuuje), a ak môže u spotrebiteľov vyvolať zámenu, brániac im v jednoduchom rozlíšení, či určité tovary pochádzajú od majiteľa obchodného mena alebo od majiteľa zapísanej ochrannej známky. V prípade zhody označení a tovarov sa predpokladá pravdepodobnosť zámeny; v opačnom prípade bude musieť byť predmetom celkového zhodnotenia konkrétnej situácie vnútroštát­ nym súdom;

3. Obchodné meno môže predstavovať predchádzajúce ,existujúce' právo v zmysle tretej vety článku 16 ods. 1 dohody TRIPS, len ak je používané ako ochranná známka;

4. V tomto prípade musí byť konflikt medzi obchodným menom a zapísanou ochrannou známkou vyriešený na základe zásady prvenstva; toto prvenstvo je určené vo vzťahu k okamihu, kedy sa v štáte, v ktorom bola požiadaná ochrana, mohlo o označení tvoriacom toto obchodné meno povedať, že je .všeobecne známe', alebo k okamihu, v ktorom boli práva k označeniu používanému ako ochranná známka nadobudnuté zaužívaním, za podmienok stanovených vnútroštátnym právnym poriadkom."