C-247/02
ECLI:EU:C:2004:399
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0247
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
SINTESI
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 1. júla 2004 1
I - Úvod 3. Hoci sa smernica 93/37 v zásade uplat ňuje na verejné obstarávanie prác, článok 3 tiež obsahuje ustanovenia upravujúce uza tváranie koncesných zmlúv na verejné práce. Článok 3 obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa uzatvárania zmlúv koncesionárom. 1. Toto konanie sa týka otázky, či môžu členské štáty v oblasti verejných zmlúv obstarávateľom uložiť, aby uzatvárali zmluvu výlučne na základe kritéria najnižšej ceny.
4. Článok 3 ods. 3 smernice 93/37 sa vzťahuje na situáciu, keď je samotný konce sionár obstarávateľom v zmysle článku 1 ods. b). Za týchto okolností má „dodržiavať ustanovenia tejto smernice v prípade prác, II — Právny rámec ktoré má vykonať tretia osoba".
A — Právo Spoločenstva 5. Článok 3 ods. 4 smernice 93/37 sa týka uzatvárania zmlúv iným koncesionárom, ako je obstarávateľ, a v tejto súvislosti stanovuje:
2. Príslušné ustanovenia práva Spoločenstva sú uvedené v smernici Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verej ného obstarávania prác 2 (ďalej len „smernica 93/37"). „Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že iný koncesionár ako obstarávateľ dodrží pravidlá oznamovania 1 — Jazyk prednesu: nemčina. uvedené v článku 11 ods. 4, 6, 7 a 9 až 13 2 — Ú v. ES I. 199. 1993, s. 54, v znení niekoľkých dodatkov. a v článku 16, pokiaľ ide o zmluvy, ktoré
I - 9217
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL -VEC C-247/02
uzavrie s tretími osobami, keď hodnota (ďalej len „rámcový zákon") upravuje okrem zmlúv nie je nižšia ako 5 000 000 ECU..." iného kritériá vyhodnotenia ponúk. V znení, ktoré sa uplatní v konaní vo veci samej, stanovuje článok 21 ods. 1 rámcového zákona, že verejné obstarávanie metódou otvorenej alebo užšej súťaže sa vykonáva na základe kritéria najnižšej ceny. 6. Základné pravidlá týkajúce sa kritérií vyhodnotenia ponúk sú uvedené v článku 30 smernice 93/37, ktorý v odseku 1 stanovuje, že:
„1. Kritériá, podľa ktorých obstarávate! uza III — Skutkový stav, konanie vo veci samej tvorí zmluvu, sú: a prejudiciálne otázky
a) buď len najnižšia cena; 8. V decembri 1989 a januári 1990 schválilo mesto Brescia projekt na výstavbu podzem ných garáží na Fossa Bagni, rozhodlo o tom, že uskutoční verejné obstarávanie zverejne ním oznámenia o koncesii na výstavbu b) alebo, ak sa zmluva uzatvorí na základe a správu uvedených garáží a schválilo návrh ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, koncesnej zmluvy. Vo februári 1991 zverilo rôzne kritériá podľa príslušnej zmluvy, mesto Brescia výstavbu a správu garáží napr.: cena, termín ukončenia, prevádz spoločnosti Sintesi SpA (ďalej len „Sintesi"). kové náklady, ziskovosť, technické vlast nosti."
B — Vnútroštátne právo 9. Konečný text zmluvy medzi mestom Brescia a Sintesi stanovoval, že Sintesi ako koncesionár je povinný uzatvoriť zmluvu o dielo na záldade užšej súťaže s výzvou na predloženie ponúk na európskej úrovni 7. Článok 21 rámcového zákona č. 109 v súlade s právnou úpravou verejných zmlúv z 11. februára 1994 o verejných prácach na zhotovenie prác.
I - 9218
SINTESI
10. Dňa 22. apríla 1999 zverejnila spoločnosť 13. Sintesi napadla uvedené rozhodnutie na Sintesi výzvu na predloženie ponúk založenú Tribunale Amministrativo Regionale per la na kritériu ekonomicky najvýhodnejšej Lombardia s odvolaním sa okrem iného na ponuky. Táto mala byť vyhodnotená na porušenie článku 3 a článku 7 a nasl, zákona základe ceny, technickej hodnoty a času č. 241 zo 7. augusta 1990 a porušenie zákona nevyhnutného na zhotovenie diela. z dôvodu nerešpektovania článku 30 ods. 1 smernice 93/37.
14. Tribunale je toho názoru, že rozhodujúci je iba žalobný dôvod založený na nerešpek 11. Po fáze predbežného výberu poslala tovaní článku 30 smernice 93/37 a je preto spoločnosť Sintesi podnikom, ktoré pred potrebné určiť rozsah diskrečnej právomoci bežne vyhoveli podmienkam, výzvu na pred zverenej obstarávateľovi. Neuplatnenie vnú loženie ponuky a dokumentáciu týkajúcu sa troštátneho práva môže byť opodstatnené iba vyhlásenej súťaže. Ingg. Provera e Carrassi s prihliadnutím na článok 81 ES. Obstaráva- SpA (ďalej len „Provera"), ktorá bola takisto telia sa môžu slobodne rozhodnúť, či uza vyzvaná na predloženie ponuky, požiadala tvoria zmluvu na základe jedného alebo o predĺženie lehoty na predloženie svojej druhého kritéria. Zásada hospodárskej súťaže ponuky a bolo jej vyhovené. Spoločnosť je relevantná pre výber metódy verejného Provera však následne informovala Sintesi, obstarávania, ale nie pre výber kritéria na že sa nezúčastní súťaže, ktorú považuje za vyhodnotenie ponúk. nezákonnú. Napriek tomu Provera nevyužila žiadny právny prostriedok na napadnutie neskorších úkonov v súťaži.
15. Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia preto konanie prerušil a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
12. V máji 2000 bola prijatá ponuka, ktorá bola vyhodnotená ako ekonomicky najvý hodnejšia. V decembri 2000 Autorità per la Vigilanza sui Lavori Pubblici prijala nepriaz- 1) Predstavuje článok 30 ods. 1 smernice nivé rozhodnutie z dôvodu, že podľa rámco 93/37 zo 14, júna 1993 do tej miery, vého zákona môže byť zmluva uzatvorená iba v akej ponecháva obstarávateľom voľ na základe kritéria najnižšej ceny a kritérium nosť pri výbere kritéria vyhodnotenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky možno ponúk medzi najnižšou cenou použiť len v prípade súťaže návrhov alebo a najvýhodnejšou ponukou, uplatnenie koncesie pre verejnú výstavbu a správu. zásady voľnej hospodárskej súťaže podľa
I - 9219
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL —VEC C-247/02
článku 85 zmluvy ES (po zmene článok odkázať na zásady vypracované Súdnym 81 ES), ktorá vyžaduje, aby každá dvorom o prípustnosti návrhov na začatie ponuka predložená v rámci verejného prejudiciálneho konania. obstarávania vyhláseného vo vnútri spo ločného trhu bola posudzovaná spôso bom, ktorý nebráni, neobmedzuje a neskresľuje voľnú hospodársku súťaž?
17. Podľa judikatúry Súdneho dvora prípust nosť prejudiciálnych otázok závisí v prvom rade od toho, či vnútroštátny súd definuje skutkový a právny rámec otázok, ktoré predkladá, alebo aspoň vysvetlí skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky 2) V nadväznosti na to, bráni článok 30 zakladajú 3 . ods. 1 smernice. 93/37 20 14. júna 1993 .. tomu, aby článok 21 ods. 1 zákona č. 109 z 11. februára 1994 vylúčil pri otvorenej alebo užšej súťaži v oblasti verejných prác výber kritéria ekono micky najvýhodnejšej ponuky obstará- vateľmi a všeobecne stanovil výber 18. Hoci uznesenie vnútroštátneho súdu kritéria najnižšej ceny? v tejto veci neobsahuje vyčerpávajúci popis právneho a skutkového stavu, informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom sú napriek tomu dostatočné a otázky sa týkajú konkrét nych odborných záležitostí, a teda umožňujú Súdnemu dvoru dať užitočnú odpoveď. To podľa judikatúry Súdneho dvora 4 stačí.
IV — O prípustnosti prejudiciálnych otázok 19. Ďalším kritériom prípustnosti prejudi ciálnych otázok je, že informácie poskytnuté
3 — Rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., spojené veci C-320/90, C-321/90 a C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6; uznesenia z 19. marca 1993, Bandiera, C-157/92, Zb. s. I-1085, 16. Najprv je potrebné preskúmať tvrdenie, bod 4; z 9. augusta 1994, La Pyramide, C-378/93, Zb. s. I-3999, bod 14; z 23. marca 1995, Saddik, C-458/93, Zb. s. I-511, bod podľa ktorého opis, ktorý poskytol Tribunale 12, a z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, nie je presný, a to tak pokiaľ ide o právne bod 15. 4 — Rozsudok z 3. marca 1994, Vaneetveld, C-316/93, Zb. s. I 763, ustanovenia, ako aj skutkový stav a podľa bod 13; uznesenia z 13. marca 1996, Banco de Fomento e ktorého sú prejudiciálne otázky okrem toho Exterior SA, C-326/95, Zb. s. I-1385, bod 8, a z 30. júna 1997, Banco de Fomento e Exterior SA, C-66/97, Zb. s. I-3757, bod čisto teoretické. V tomto ohľade treba 9.
I - 9220
SINTESI
v uznesení vnútroštátneho súdu musia nielen 22. Ďalej je potrebné posúdiť tvrdenie pred umožniť Súdnemu dvoru užitočne odpove ložené niekoľkými účastníkmi konania, podľa dať, ale musia tiež vládam členských štátov ktorého sa druhá otázka týka výkladu vnú a iným oprávneným subjektom umožňovať troštátneho práva a jeho súladu s článkom 30 predloženie pripomienok v súlade s článkom smernice 93/37. 20 Štatútu Súdneho dvora. Je totiž povinno sťou Súdneho dvora zabezpečiť, aby bola chránená možnosť predložiť pripomienky, majúc na pamäti, že v súlade s hore uvede ným ustanovením sú oprávneným subjektom doručované iba rozhodnutia vnútroštátneho súdu 5.
23. V tomto ohľade treba poznamenať, že v odôvodnení uznesenia vnútroštátneho súdu sa uvádza súlad „článku 21 ods. 1 zákona č. 109 z 11. februára 1994 s článkom 20. Množstvo a obsah písomných pripomie 81 ES a nasl.", zatiaľ čo v druhej prejudiciál- nok predložených Súdnemu dvoru preuka nej otázke ide o zákonnosť tohto vnútro zuje, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu štátneho ustanovenia s prihliadnutím na spĺňa túto požiadavku. článok 30 smernice.
21. Napokon, rozhodnutie vnútroštátneho súdu spĺňa aj požiadavku, aby vnútroštátny súd vysvetlil presné dôvody, ktoré ho viedli 24. Vychádzajúc zo zásady, že nie je na k tomu, že zvažoval výklad práva Spoločen Súdnom dvore, aby v prejudiciálnom konaní stva a že považoval za nevyhnutné položiť skúmal súlad vnútroštátneho práva, je druhá Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky 6. otázka neprípustná v rozsahu, v akom sa týka súladu vnútroštátnych ustanovení s právom Spoločenstva. Druhá otázka je však prípustná 5 — Rozsudok z I. apríla 1982, Holdijk a i., spojené veci 141/81, v rozsahu, v akom sa týka výkladu práva 142/81 a 143/81, Zb. s. 1299, bod 6; uznesenia vo veci C-458/93, citované v poznámke pod čiarou 3, bod 13, a vo veci Spoločenstva, konkrétne článku 30 ods. 1 C-116/00, citované v poznámke pod čiarou 3, bod 24. smernice 93/37. Takto vykladaná je preto 6 — Uznesenia z 25. júna 1996 Kalia Testa, C-101/96, Zb. s. I-3081. bod 6; z 8. júla 1998, Agostini, C-9/98, Zb. s. I-4261, bod 6, druhá otázka prípustná bez toho, aby ju bolo a vo veci C-116/00, citované v poznámke pod čiarou 3, bod 16. potrebné výslovne preformulovať.
I - 9221
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL —VEC C-247/02
V — O prejudiciálnych otázkach konformný výklad uvedeného článku 30 s primárnym právom, teda výklad, ktorý zohľadňuje zásadu hospodárskej súťaže.
25. Na účely poskytnutia užitočných infor mácií vnútroštátnemu súdu sa javí vhodné zaoberať sa oboma otázkami naraz.
A — Smernice o uzatváraní verejných zmlúv a zásada hospodárskej súťaže vo všeobecnosti
26. Nie je potrebné osobitne skúmať článok 81 ES, na ktorý odkazuje prvá otázka, pretože je potrebné vychádzať z toho, že je to článok 30 smernice 93/37 a nie článok 81 ES, ktorý je na túto vec potrebné uplatniť. Hoci naozaj môže dôjsť k prípadom, 28. Viacerí účastníci konania rôznym spôso v ktorých sa musia vo veciach verejného bom poukazujú na dôležitosť hospodárskej obstarávania uplatniť aj predpisy z oblasti súťaže vo vzťahu k smerniciam o uzatváraní dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, verejných zmlúv. V tomto ohľade treba ani zo samotnej prejudiciálnej otázky, ani upozorniť, ako poznamenáva Komisia, že z ďalších vysvetlení poskytnutých vnútroštát smernica 93/37 nevykonáva článok 81 ES. nym súdom nevyplýva, že by sa konanie vo veci samej týkalo samostatného použitia článku 81 ES. Rovnako ako existujú procesné dôvody, existujú aj hmotnoprávne dôvody, ktoré bránia tomu, aby bola zákonodarná činnosť členských štátov kontrolovaná pokiaľ ide o jej súlad s článkom 81 ES, pretože uvedené ustanovenie sa týka podnikov.
29. Čo sa týka dôležitosti zásady voľnej hospodárskej súťaže alebo zásady hospodár skej súťaže vo vzťahu k smerniciam o uzatváraní verejných zmlúv, je tiež namie ste preskúmať právny základ týchto smerníc. Tri klasické smernice o službách, dodávkach 27. Toto konanie sa netýka ani platnosti a prácach sú založené na článku 57 ods. 2 článku 30 smernice 93/37 a jeho preskúma a článku 66 Zmluvy ES (teraz článok 47 nia s prihliadnutím na článok 81 ES. ods. 2 ES a článok 55 ES), na článku 100a Ustanovenie článku 81 ES možno vziať do Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES) úvahy nanajvýš ako východiskový bod pre alebo na všetkých troch ustanoveniach.
I - 9222
SINTESI
30. Te pravne podlage so povezane s temelj omejujejo konkurenco, in drugič, odpreti nimi svobodami oziroma skupnim trgom, zadevni trg naročil konkurenci, to je zagoto vendar pa se izrecno ne navezujejo na viti prost dostop zlasti podjetjem iz drugih konkurenco. držav članic.
31. Tri klasične direktive o javnih naročilih - in ne le te - so drugače povezane s konkurenco. Tako je razvoj učinkovite kon 33. Načelo konkurence je torej eno od kurence pri javnih naročilih izrecno naveden temeljnih načel prava Skupnosti o javnih kot cilj v preambuli vsake od njih. 7Sodišče je naročilih. v številnih sodbah potrdilo, da je cilj direktiv zagotoviti tako konkurenco.8
34. Izpolnjuje več ciljev zaščite. Prvič, načelo 32. V skladu z ustaljeno sodno prakso 9naj bi konkurence je vezano na razmerja med bil namen direktiv, tako kot prava Skupnosti samimi podjetji, to je med kandidati ali nasploh 10, prvič, odpraviti postopke, ki ponudniki. Med njimi mora obstajati vzpo redna konkurenca glede zahteve naročila.
7 — Dvajseta uvodna izjava Direktive Sveta 92/50/EGS z dne 18. junija 1992 o usklajevanju postopkov za oddajo javnih naročil storitev (UL L 209, str. 1), štirinajsta uvodna izjava Direktive Sveta 93/36/EGS z dne 14. junija 1993 o usklajevanju postopkov oddaje javnih naročil blaga (UL L 199, str. 1) in deseta uvodna izjava Direktive 93/37. 8 — Glej sodbe z dne 20. septembra 1988 v zadevi Beentjes (31/87, Recueil, str. 4635, točka 21), z dne 22. junija 1993 v zadevi Komisija proti Danski (C-243/89, Recueil, str. I-3353, točka 33), z dne 16. septembra 1999 v zadevi Metalmeccanica Fracasso SpA in Leitschutz Handels- in Montage GmbH (C-27/98, Recueil, str. I-5697, točka 26), z dne 17. septembra 35. Drugič, načelo konkurence velja za 2002 v zadevi Concordia Bus Finland Oy (C-513/99, Recueil, razmerja med naročniki, ki jih je treba str. 1-7213, točka 81) in z dne 12. decembra 2002 v zadevi Universale-Bau AG (C-470/99, Recueil, str. I-11617, točka 89). opredeliti kot podjetja, in podjetji, posebej 9 — Glej sodbe z dne 12. julija 2001 v zadevi Ordine degli za ravnanja naročnika, ki je v prevladujočem Architetti delle province di Milano e Lodi (C-399/98, Recueil, str. I-5409, točka 75), z dne 27. novembra 2001 v zadevi položaju v primerjavi s podjetji, ali podjetja, Impresa Lombardini SpA in drugi (C-285/99 in C-286/99, Recueil, str. I-9233, točka 35), z dne 18. junija 2002 v zadevi ki so v prevladujočem položaju v primerjavi z Hospital Ingenieure Krankenhaustechnik Planungs-Gesell naročnikom, ter za presojo tega ravnanja schaft mbH (C-92/00, Recueil, str. I-5553, točka 44), z dne 14. novembra 2002 v zadevi Felix Swoboda GmbH (C-411/00, glede na člen 82 ES. 11 Recueil, str. I-10567, točka 33) in sodbo Universale-Bau AG, navedena v opombi 8, točka 89, ter sodbo z dne 15. maja 2003 v zadevi Komisija proti Španiji (C-214/00, Recueil, str. I-4667, točka 53). 10 — Sodba z dne 7. decembra 2000 v zadevi Telaustria Verlags 11 — Kadar naročnika ni mogoče opredeliti kot podjetja v smislu GmbH in Telefonadress GmbH (C-324/98, Recueil, prava konkurence, se uporabljajo pravila o konkurenci v str. I-10745, točka 62). povezavi s členom 10 ES.
I - 9223
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL -VEC C-247/02
36. Po tretie, zásada hospodárskej súťaže má o uzatváraní zmlúv množstvo povinností chrániť hospodársku súťaž ako inštitút. týkajúcich sa zverejňovania. Povinnosť vopred definovať kritériá a tiež povinnosť neskôr ich rešpektovať uložená obstarávate- ľovi podporujú hospodársku súťaž. Na druhej strane v určitých prípadoch spôsobuje potreba zabezpečiť hospodársku súťaž nevyhnutnosť utajenia určitých informácií o podniku pred inými podnikmi 13.
37. Zásada hospodárskej súťaže je vyjadrená v existujúcich ustanoveniach smerníc o uzatváraní verejných zmlúv, ktoré z a h ŕ ň a j ú , po prvé, u s t a n o v e n i a o prípustných metódach verejného obstará vanie a o ich priebehu, najmä lehotách, ktoré 40. Napokon, účasť na konaní na základe treba v rôznych fázach konania dodržať, výzvy na predloženie ponúk tých podnikov, a zákazu zmeny dohodnutých podmienok 12. ktoré sa zúčastnili na príprave alebo vyhoto vení súťažných podkladov, je tiež dôležitým aspektom hospodárskej súťaže 14.
38. Konkrétne vyjadrenia zásady hospodár skej súťaže tiež zahŕňajú, po druhé, ustano venia o zmluvnej dokumentácii, predovšet B — Kritériá vyhodnotenia ponúk kým o technickej špecifikácii, ustanovenia a hospodárska súťaž o výbere podnikov a ustanovenia o kritériách vyhodnotenia ponúk — čoho sa týka táto vec.
41. Čo sa týka účinku dvoch kritérií vyhod notenia ponúk na hospodársku súťaž, je potrebné skonštatovať, že cieľom týchto kritérií stanovených v článku 30 ods. 1 39. Na zabezpečenie hospodárskej súťaže sa vyžaduje určitá minimálna miera transpa- rentnosti. Na tento účel stanovujú smernice 13 — Článok 16 ods. 5 smernice 92/50, článok 9 ods. 3 smernice 93/36 a článok 11 ods. 5 smernice 93/37. 14 — Odôvodnenie č.10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997, ktorou sa menia dopĺňajú smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS o koordinácii 12 — Pozri rozsudky vo veci C-399/98, citovaný v poznámke pod postupov verejného obstarávania služieb, verejného obstará čiarou 9, bod 75, a v spojených veciach C-285/99 a C-286/99, vania dodania tovaru a postupov verejného obstarávania prác citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 35. (Ú. v. ES L 328, 1997, s. 1).
I - 9224
SINTESI
smernice 93/37 a tiež v obdobných ustano 44. V tomto ohľade musí vnútroštátny súd veniach iných smerníc o uzatváraní verej vziať do úvahy nasledujúce: prvoradým roz ných zmlúv, je zabezpečiť skutočnú hospo hodujúcim faktorom týkajúcim sa účinkov 1 dársku súťaž 5. na hospodársku súťaž je, či sú rovnaké, objektívne kritériá uplatňované na všetky podniky 16. Čo sa týka kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, je rozhodujúcim spôsob, akým je presne definované toto kritérium v konkrétnom konaní na základe výzvy na predloženie ponúk, to znamená, akým sú jednotlivé faktory vzaté do úvahy pri hodnotení ekonomicky najvýhodnejšej 42. Posúdenie účinku dvoch kritérií vyhod ponuky. Tak ako kritériá na výber uchádza notenia ponúk na hospodársku súťaž čov, tieto faktory musia byť vždy preskúmané v kontexte sporu vo veci samej nie je s prihliadnutím na primárne právo. To v rozsahu, v akom predstavuje uplatnenie prirodzene tiež zahŕňa ustanovenia právnych ustanovení práva Spoločenstva na daný predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže. prípad, cieľom návrhu na začatie prejudiciál- neho konania.
43. Všeobecné posúdenie toho, či má krité rium najnižšej ceny vo všeobecnosti priazni vejšie účinky na hospodársku súťaž ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšej 45. Výklad ustanovení práva Spoločenstva ponuky, nemôže byť predmetom právnej týkajúcich sa hospodárskej súťaže Súdnym analýzy v návrhu na začatie prejudiciálneho dvorom však tiež závisí na splnení určitých konania. Netreba zabúdať na skutočnosť, že podmienok. Napríklad podľa ustálenej judi- kritérium ekonomicky najvýhodnejšej katúry „potreba poskytnúť výklad práva ponuky umožňuje nielen súťaž v cene, ale Spoločenstva, ktorý bude použiteľný vnútro tiež súťaž prostredníctvom iných faktorov, štátnym súdom vyžaduje, aby vnútroštátny teda súťaž zohľadňujúcu konkrétne pod súd definoval skutkový a právny kontext mienky. Posúdenie účinkov konkrétneho otázok, na ktoré sa pýta, alebo aspoň aby kritéria na hospodársku súťaž sa musí vysvetlil skutkové okolnosti, na ktorých sú uskutočniť na základe konkrétnych okol tieto otázky založené. Tieto požiadavky sú ností, najmä dotknutého trhu, a je preto osobitne dôležité v určitých oblastiach, vecou vnútroštátneho súdu. napríklad v oblasti hospodárskej súťaže, kde
15 — Rozsudky vo veci comisia Dánsko C-243/89, citovaný 16 — Pozri rozsudok vo veci Beentjes 31/87. citovaný v poznámke v poznámke pod čiarou 8. bod 33. a vo veci Concordia Bus pod čiarou 8, bod 27. a vo veci fracasso a Leitschutz C-27/98, finland C-513/99. citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 81. citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 31.
I - 9225
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL -VEC C-247/02
sú skutkový stav a právna situácia často júcich verejné zmluvy a z nich vyplývajúceho komplikované"17. zneužitia zo strán obstarávatel'ov.
48. Z tohto dôvodu je potrebné najprv C — Právomoc členských štátov stanoviť posúdiť tvrdenie uplatnené viacerými účast konkrétne kritérium vyhodnotenia ponúk níkmi konania, podľa ktorého je aktom, ktorý treba vyložiť v tomto konaní, smernica. V tomto ohľade treba poznamenať, že zo skutočnosti, že smernice o uzatváraní verej ných zmlúv sú rovnako ako iné smernice adresované členským štátom nemožno vyvo 46. V tejto veci je ústrednou otázkou, či je diť, že členské štáty sú z tohto dôvodu členský štát oprávnený stanoviť vo všeobec oprávnené stanoviť konkrétne kritérium nosti kritérium najnižšej ceny vo vzťahu vyhodnotenia ponúk. k určitým typom zmlúv. Takáto právomoc členských štátov by totiž obmedzila slobodu volby obstarávatel'a, ktorý je takýmto krité riom dotknutý.
49. Ďalej je potrebné posúdiť tvrdenie, podľa ktorého smernica 93/37 nepredstavuje kom plexnú úpravu verejných zmlúv. Z tohto 47. V tejto situácii treba mať na pamäti pohľadu skutočnosť, že cieľom smernice skutočnosť, že vo všeobecnosti, hoci členské 93/37 nie je stanoviť úplný systém práva štáty disponujú určitou mierou slobody roz verejných zmlúv, ale jednoducho koordino hodovania pri preberaní smerníc, musia vať vnútroštátne postupy uzatvárania zmlúv rešpektovať obmedzenia uložené právom na zhotovenie verejných prác rovnakým Spoločenstva. Členské štáty sú týmito obme s p ô s o b o m ako o s t a t n é s m e r n i c e dzeniami viazané aj pri prijímaní opatrení na o uzatváraní verejných zmlúv, môže hovoriť dosiahnutie cieľov Spoločenstva, ako je v prospech toho, aby boli členské štáty napríklad zabezpečenie väčšej transparent- oprávnené stanoviť kritérium vyhodnotenia 18 nosti v oblasti právnych predpisov upravu ponúk. Zatiaľ čo s uvedeným názorom je potrebné súhlasiť, nemožno z neho vyvodzo vať, že smernica 93/37 neobsahuje úplnú úpravu určitých aspektov alebo etáp verej- 17 — Rozsudky v spojených veciach Telemarsicabruzzo a i. C-320790 až C-322/90, citovaný v poznámke pod čiarou 3, body 6 a 7; zo 14. júla 1998, Safety Hi-Tech, C-284/95, Zb. s. I-4301, body 69 a 70; Bettati, C-341/95, Zb. s. I-4355, body 67 a 68; z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 39; Brentjens', spojené veci C-115/97 až C-117/97, Zb. 18 — Pozri napríklad rozsudok v spojených veciach Lombardini a s. I-6025, bod 38, a z 12. septembra 2000, Pavel Pavlov a i., Mantanni C-285/99 a C-286/99, citovaný v poznámke pod spojené veci C-180/98 až C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 51. čiarou 9, bod 33.
I - 9226
SINTESI
neho obstarávania. Naopak, toto tvrdenie 52. Na zodpovedanie ústrednej otázky, či musí byť modifikované v rozsahu, v akom majú členské štáty právomoc stanoviť všeo smernice o uzatváraní zmlúv úplne harmo becným spôsobom iba jediné kritérium, je nizujú určité aspekty verejného obstarávania. potrebné začať od nasledujúcej úvahy.
50. Na druhej strane skutočnosť, že dot knuté osoby sú — okrem určitých výlučne súkromných podnikov, na ktoré sa vzťahuje sektorová smernica — vo všeobecnosti obstarávateľmi, teda môžu sa spájať 53. Smernice o uzatváraní zmlúv výslovne s príslušným členským štátom, hovorí stanovujú dva druhy oprávnení, a to opráv v prospech toho, aby členské štáty mohli nenia členských štátov, ako napríklad opráv stanoviť kritérium vyhodnotenia ponúk nenie povoliť určité druhy prenosu 20, abstraktným spôsobom. Toto vyplýva a oprávnenia obstarávateľov, ako napríklad z definície pojmu „obstarávateľ" a je vyja možnosť v určitých prípadoch uskutočniť drené v možnosti uznávanej judikatúrou 1 9 rokovacie konanie, povoliť odchýlky ukladania sankcií za porušenia, ktorých sa alebo stanoviť rozsah. obstarávatelia dopustia v konaní o nesplnenie povinnosti upravenom v článku 226 ES.
51. Z tohto hľadiska je preto výber kritéria obstarávateľom, prísne povedané, tiež vecou 54. Na druhej strane určité ustanovenia volby členského štátu. Konanie vo veci samej ukladajú výslovné povinnosti buď členským sa však líši v tom, že kritérium bolo štátom, alebo obstarávateľom. Neskoršie stanovené v rámcovom zákone, teda všeo spomínaná kategória ustanovení zahŕňa becným a abstraktným spôsobom a na odliš okrem iného ustanovenie článku 30 ods. 1 nej úrovni, teda zákonodarcom a nie samot smernice 93/37 [„Kritériá, podľa ktorých ným obstarávateľom. obstarávateľ uzatvorí zmluvu, sú: a) bud'..., b) alebo ..."], ktoré je pre tento prípad relevantné, a obdobné ustanovenia iných 19 — Rozsudky z. 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko, spojené veci smerníc o uzatváraní zmlúv. Toto ustano- C 20/01 a C 28/01, Zb. s. I-3609, týkajúci sa obce; z 1. februára 2001. Komisia/Francúzsko, C-237/99, Zb. s. I-939, týkajúci sa subjektov poskytujúcich bývanie za nízke nájomné; z 28. októbra 1999, Komisia/Rakúsko, C-328/96, Zb. s. I-7479, a zo 17. decembra 1998, Komisia/Irsko, 20 - Článok 23 ods. 2 smernice 92/50 alebo článok 18 ods. 2 C-353/96, Zb. s. I-8565, týkajúci sa spoločností spravovaných smernice 93/37, obe v znení smernice 97/52/ES, citovane súkromným pravom. v poznámke pod ćiarou 14.
I - 9227
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL -VEC C-247/02
venie teda nezakladá výslovné oprávnenie na článku 23 ods. 1 smernice 93/37 a článok 28 strane obstarávateľa, napriek tomu však ods. 1 smernice 92/50 oprávňujú členské požiadavka uplatňovania iba jedného štáty zaviazať obstarávateľov, aby poskytli z dvoch výslovne stanovených kritérií vyhod určité informácie v zmluvných dokumen notenia ponúk, zahŕňa oprávnenie obstará toch. vateľa vybrať si jedno z dvoch.
58. Neexistuje však porovnateľné ustanove 55. Obstarávate! toto oprávnenie stráca nie týkajúce sa kritérií vyhodnotenia ponúk. v rozsahu, v akom „jeho" členský štát obmedzuje túto voľbu, napríklad keď poža duje od obstarávateľov, aby v určitých prípa doch pripustili iba kritérium najnižšej ceny.
59. Tvrdeniu, že členské štáty majú právo moc uložiť obstarávateľom jediné kritérium vyhodnotenia ponúk, tiež odporuje skutoč 56. Ak aj nemajú obstarávatelia žiadne nosť, že by tým bola odstránená rovnosť subjektívne právo tejto voľby, vyvstáva dvoch kritérií stanovených vo všetkých otázka, či môžu členské štáty zaviazať smerniciach o uzatváraní verejných zmlúv. obstarávateľov, aby použili konkrétne krité rium.
60. Nakoniec treba odkázať na judikatúru 57. Po prvé skutočnosť, že ani článok 30 Súdneho dvora 21, ktorá výslovne stanovuje, ods. 1 smernice 93/37, ani iné smernice že ustanovenie, ktoré je v tomto prípade o uzatváraní zmlúv nestanovujú zodpoveda relevantné, umožňuje obstarávateľom, aby si júce oprávnenia členských štátov, hovorí vybrali medzi kritériami vyhodnotenia proti tomuto. Potrebu takého výslovného ponúk. ustanovenia však možno vyvodiť zo skutoč nosti, že smernice o uzatváraní zmlúv naozaj vo všeobecností stanovujú oprávnenie člen 21 — Pozri napríklad rozsudky z 18. októbra 2001, SIAC Con ských štátov obmedziť právo obstarávateľov struction, C-19/00, Zb. s. I-7725, bod 36, a z 19. júna 2003, Gesellschaft für Abfallentsorgungs-Technik GmbH (GAT), stanoviť určité kritériá. Napríklad druhá veta C-315/01, Zb. s. I-6351, bod 64.
I - 9228
SINTESI
61. Hoci tento záver Súdneho dvora sa týkal 64. Rozsudkom, ktorý je v tomto ohľade pre faktorov vzťahujúcich sa na označenie túto vec relevantný, je rozsudok vo veci ponuky, ktorá je ekonomicky najvýhodnejšia, Impresa Lombardini a i., v ktorom Súdny môže byť použitý na volbu samotného dvor uviedol: kritéria vyhodnotenia ponúk.
„Z toho vyplýva, že článok 30 ods. 4 smernice vylučuje vnútroštátne právne predpisy, ako 62. Možno sa tiež spoľahnúť na hľadiská sú predpisy použiteľné v konaní vo veci vzťahujúce sa k hospodárskej súťaži, aby sa samej, ktoré po prvé požadujú od obstará preukázalo, že členské štáty nemajú právo vateľa na účely overenia ponúk s neobvykle moc stanoviť kritérium vyhodnotenia ponúk. nízkou cenou, aby vzal do úvahy iba určité Stanovenie takého kritéria totiž obmedzuje výslovne uvedené vysvetlenia..., a po druhé, slobodu obstarávateľov vybrať si kritérium, ktoré výslovne vylučujú určité druhy vysve ktoré je najvhodnejšie na zabezpečenie tlení..." 23. voľnej hospodárskej súťaže v konkrétnom verejnom obstarávaní. Táto možnosť by neexistovala, ak by právne predpisy stanovili jedno kritérium ako všeobecné pravidlo. Ako tiež uviedla talianska vláda, článok 30 smernice 93/37 presne nespája s konkrétnymi ustanoveniami volbu jedného z dvoch kritérií. 65. Uvedený rozsudok ukazuje, že vnútro štátny právny poriadok nesmie obmedzovať rozhodovacie oprávnenia obstarávateľov spô sobom, ktorý nie je výslovne povolený smernicou.
63. Napokon podľa judikatúry Súdneho dvora 22 je pri výklade smernice potrebné zohľadniť jej cieľ, a to podporu slobodnej 66. Po zvážení tvrdení uplatnených pre hospodárskej súťaže medzi všetkými uchá a proti oprávneniu členských štátov, ktoré dzačmi. Výklad ustanovenia smernice sledu je predmetom prejednávanej veci, ako aj júci tento cieľ tak môže brániť oprávneniu tých, ktoré boli rozpracované v týchto návr členských štátov vymedziť určité skutočnosti hoch, je jasné, že presvedčivejšie sú tvrdenia, namiesto obstarávateľa. ktoré hovoria proti takémuto oprávneniu.
22 — Rozsudok v spojených veciach C-285/99 a C·286/99. citovaný 23 — Rozsudok v spojených veciach C-285/99 a C-286/99, citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 84 a nasi. v poznámke pod čiarou 9, bod 85.
I - 9229
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL -VEC C-247/02
VI - Návrh
67. Preto navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky odpovedal takto:
1) Článok 30 ods. 1 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác sa má vykladať tak, že umožňuje jednotlivým obstarávateľom vybrať si buď najnižšiu cenu, alebo ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku ako kritérium vyhodnotenia ponúk. Navyše, vnútro štátny súd musí vykladať toto ustanovenie s prihliadnutím na zásadu slobodnej hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ES.
2) Článok 30 ods. 1 smernice Rady 93/37/EHS sa má vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje pri uzatváraní verejných zmlúv na zhotovenie prác v otvorenej a užšej súťaži volbu kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky obstarávateľom a stanovuje vo všeobecnosti len kritérium najnižšej ceny.
I - 9230