C-262/02

KOMISIA/FRANCÚZSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA A N T O N I O TIZZANO prednesené 11. marca 2004 1

1. Vo veci C-262/02, ktorú predložila Komi­ 3. Ako vidieť, obe právne veci sa týkajú toho sia Európskych spoločenstiev v zmysle istého vnútroštátneho zákona a svojou pova­ článku 226 ES, sa Komisia domáha, aby sa hou sa vo veľkom rozsahu zhodujú. Je teda Súdny dvor vyjadril, či je francúzska právna vhodné zaoberať sa nimi v spojení. úprava, ktorá zakazuje na vnútroštátnom území televízny prenos športových podujatí konajúcich sa v iných členských štátoch, pokiaľ sa v rámci týchto podujatí na reklam­ ných paneloch propagujú alkoholické nápoje, ktorých televízna reklama je vo Francúzsku zakázaná, zlučiteľná s článkom 49 ES. I — Právny rámec

A — Právna úprava Spoločenstva

4. Pokiaľ ide o právnu úpravu Spoločenstva, treba pripomenúť článok 49 ES, ktorý, ako je 2. Táto istá právna úprava je predmetom dobre známe, zabezpečuje voľné poskytova­ dvoch prejudiciálnych otázok, ktoré položil nie služieb vo vnútri Spoločenstva. Cour de cassation (Francúzsko) Súdnemu dvoru uznesením z 19. novembra 2002 vo veci C-429/02. V tomto prípade chce fran­ cúzsky sudca predovšetkým vedieť, či je právna úprava jedného členského štátu, akou je vyššie uvedená francúzska právna úprava, 5. Navyše treba pripomenúť článok 46 ES zlučiteľná so smernicou Rady 89/552/EHS týkajúci sa v zmysle článku 55 ES témy z 3. októbra 1989 a s článkom 49 ES. voľného poskytovania služieb, podľa ktorého sa jeho ustanovenia nedotýkajú uplatňovania ustanovení zákonov, iných právnych pred­ 1 — Jazyk prednesú: taliančina. pisov alebo správnych aktov členských štá-

8. Navyše, na uskutočnenie tohto cieľa smernica ukladá členským štátom na jednej [...] strane, aby dohliadali na to, aby prevádzko­ vatelia televízneho vysielania, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, dosiahli súlad s ustanoveniami smernice (článok 3 ods. 2), a na druhej strane, aby zabezpečili slobodu .skrytá reklama' znamená slovnú alebo obra­ príjmu a neobmedzili retransmisiu televíz­ zovú informáciu o tovaroch, službách, názve, nych vysielaní z iných členských štátov na ochrannej známke alebo činnostiach výrobcu svoje územie z dôvodov, ktoré patria do tovarov alebo poskytovateľa služieb oblastí koordinovaných smernicou (článok 2 v programoch, ak prevádzkovateľ vysielania ods. 2). má zámer takúto informáciu použiť na reklamu a ak vzhľadom na svoju povahu by to mohlo uviesť verejnosť do omylu; takéto 2 — Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii zobrazenie sa považuje za zámerné, najmä ak určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykoná­ sa tak vykoná za odplatu alebo za podobnú vania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23). odmenu."

I - 6572

KOMISIA/FRANCÚZSKO

11. V článku 10 sa uvádza: prestávky, sa reklamy budú zaraďovať iba medzi jednotlivými časťami alebo cez pre­ stávky.

„1. Televízna reklama bude zreteľne ro­ zoznateľná ako taká a celkom sa oddelí od [...]" iných častí programovej služby obrazovými a/alebo zvukovými prostriedkami.

13. Článok 15 nakoniec ustanovuje určité osobitné kritériá, ktorým musí vyhovovať televízna reklama alkoholických nápojov. [...]

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VECI C-262/02 A C-429/02

proti tabakizmu a alkoholizmu (ďalej len 18. Porušenie zákona Evin je délit (trestný „zákon Evin"), ktorým bol zmenený článok čin) podľa francúzskeho trestného práva. L. 17 „Code des débits de boissons" (Zákon­ V článku L. 21 CDB sa totiž uvádza: ník o predaji alkoholických nápojov) 5(ďalej len „CDB").

16. Zákon Evin je založený na zásade, podľa ktorej je zakázaná každá forma reklamy „Porušenie ustanovení článkov L. 17, L. 18, a l k o h o l i c k ý c h n á p o j o v (čiže n á p o j o v L. 19 a L. 20 sa potrestá peňažným trestom vo s obsahom alkoholu vyšším ako 1,2°), ktorá výške 500 000 FF. Horná hranica peňažného nie je výslovne povolená. Pri uplatňovaní trestu sa môže zvýšiť až na 50 % čiastky, tejto zásady je teda televízna reklama na vynaloženej na neoprávnenú reklamu. alkoholické nápoje zakázaná, pretože nie je výslovne povolená článkom L. 17 CDB.

17. Tento zákaz je výslovne potvrdený člán­ V prípade recidívy môže sudca uložiť trest kom 8 nariadenia č. 92-280 z 27. marca 1992 zákazu predaja alkoholického nápoja, ktorý o reklame a o sponzorstve v televízii 6 , je predmetom neoprávnenej reklamy, na v ktorom sa uvádza: jeden až päť rokov."

„Zakazuje sa reklama, týkajúca sa na jednej strane výrobkov, ktorých televízna reklama je predmetom zákonného zákazu a na druhej strane nasledovných výrobkov b) Opatrenia, ktoré prijala CSA a hospodárskych oblastí:

nápoje, ktoré majú obsah alkoholu vyšší ako 1,2° (...)." 19. Dôležitú kontrolnú úlohu v tejto oblasti má „Conseil supérieur de l'audiovisuel" (Vysoká rada pre audiovizuálne prostriedky, 4 — JORF z 12. januára 1991, s. 615. ďalej len „CSA"), ktorá môže ukladať správne 5 — Neskôr zmenený na článok L. 3323-2 Code de la santé publique (Zákonníka verejného zdravia). sankcie francúzskym prevádzkovateľom 6 — JORF z 28. marca 1992. s. 4313. vysielania, ktorí nedodržiavajú zákon Evin.

21. Tento orgán teda vypracoval „kódex dobrého správania", aby umožnil spoznať výklad, ktorý mal v úmysle dať ustanoveniam zákona Evin práve v súvislosti s vysielaním športových podujatí, v rámci ktorých je viditeľná reklama na alkoholické nápoje (napríklad na paneloch umiestnených vedľa ihrísk) 9. 23. Toto všeobecné pravidlo sa potom špe­ cifikuje prostredníctvom rozlíšenia medzi „medzinárodnými podujatiami" a „inými podujatiami, ktoré sa konajú v zahraničí". V prípade „medzinárodných podujatí", ktoré sa vysielajú vo veľkom počte krajín, a teda nemôžu byť považované za zásadne určené 22. V kódexe, ktorý vylučuje akúkoľvek francúzskemu publiku, nemôžu byť prevádz­ d i s k r i m i n á c i u medzi francúzskymi kovatelia vysielania obvinení zo zhovievavo­ a zahraničnými alkoholickými nápojmi, sa sti, aj keď sú reklamy viditeľné na obrazov­ osobitne vyžaduje najvyššia ostražitosť inze­ kách, keď sa vysielajú zábery, ktoré títo prevádzkovatelia vysielania nemôžu kontro­ lovať. Naopak, odlišné je zaobchádzanie s „inými podujatiami", ktorých vysielanie sa 7 — Napríklad počas priateľského stretnutia Francúzsko-Holand- sko, ktoré sa konalo 18. januára 1995 v Utrechte (Holandsko), považuje za osobitne určené francúzskemu CSA upozornila na prítomnosť reklamy na osem rozdielnych publiku. V takom prípade, keď právny pred­ značiek alkoholických nápojov. 8 — CSA predložila 23. januára 1995 trestné oznámenie podľa pis hostiteľskej krajiny umožňuje reklamu článku 40 francúzskeho trestného poriadku Procurateur de la alkoholických nápojov v mieste súťaže, République (prokurátorovi Francúzskej republiky) pri Tribu­ nal de grande instance de Nanterre (Súd vysokej inštancie strany, ktoré rokujú s majiteľmi televíznych v Nanterre). Po tomto trestnom oznámení sa francúzsky prevádzkovateľ vysielania TF1 rozhodol nevysielať futbalový práv, musia využiť „dostupné prostriedky" na zápas Auxerre-Arsenal, ktorý sa hral 2. marca 1995. Podobne France 2 zrušil vysielanie stretnutí v ragby frsko-Škótsko to, aby sa vyhli tomu, že vo Francúzsku sa a Írsko-Walles, naplánované na 18. marec 1995. objavuje reklama alkoholických nápojov, 9 — Kódex dobrého správania bol zverejnený v Bulletin Officiel du pričom musia informovať zahraničné strany Ministère de la Jeunesse et des Sports (Úradný vestník Ministerstva mládeže a športu) 31. marca 1995. o platnom právnom predpise.

26. Od roku 1995 dostávala Komisia početné oznámenia od súkromných osôb, ktoré sa odvolávali na ťažkosti spôsobené zákonom Evin s vysielaním športových podujatí vo Francúzsku, pričom tieto podujatia sa konajú 25. Zo spisu vyplýva, že v priebehu rokov v iných členských štátoch, a s nakupovaním 2000 a 2001 bol kódex dobrého správania priestorov na reklamných paneloch umiest­ ďalej zmenený. Najmä bol zúžený zoznam nených na miestach, kde sa konajú tieto podujatia, výrobcami alkoholických nápojov.

10 — Podla kódexu dobrého správania v znení oznámenom prevádzkovatefom vysielania 9. októbra 1999 sa „osobitnou známosťou" rozumie „sláva, ktorej sa mimo hraníc svojej 11 — Po tejto zmene zoznam obsahuje; priateľské zápasy, kvalifi­ pôvodnej krajiny teší reprezentačné družstvo, klub alebo kačné zápasy vo finálovej fáze, prvé kolá (predchádzajúce francúzsky alebo zahraničný športovec". šestnásťfinále) Pohára UEFA vo futbale.

I - 6576

KOMISIA/FRANCÚZSKO

27. Po týchto oznámeniach odoslala Komisia Vec C-429/02 Francúzsku 21. augusta 1995 výzvu. Po nej nasledovalo 21. novembra 1996 odôvodnené stanovisko, ktorým Komisia namietala, že Francúzsko porušilo článok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 49 ES).

I - 6577

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VECI C-262/02 A C-429/02

32. Zo spisu tiež vyplýva, že pri príležitosti ných sankcií reklamu alkoholických športových stretnutí konaných v zahraničí, nápojov bez ohľadu na to, či sú domá­ ktoré sa mali vysielať vo Francúzsku, nie­ ceho pôvodu alebo pochádzajú z iného ktoré futbalové kluby odmietli umiestniť na členského štátu Únie v televízii, a či ide panely nachádzajúce sa na štadiónoch o reklamné spoty v zmysle článku 10 reklamu na alkoholické nápoje vyrobené smernice (priama reklama) alebo spoločnosťou Bacardi. nepriamu reklamu, ktorá spočíva v tom, že sa v televízii objavia reklamné panely, ktoré propagujú alkoholické nápoje bez toho, že by pritom pred­ stavovali nezákonnú reklamu, na ktorú sa vzťahuje článok 1 písm. c) smernice? 33. Berúc do úvahy, že toto odmietnutie bolo dôsledkom tlaku vyvíjaného na zahra­ ničné kluby spoločnosťami Darmon a Girosport na žiadosť TF1 a že tento tlak sa vyvíjal len vtedy, keď mali reklamy zobrazovať francúzske nápoje, požiadal Bacardi Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd v Paríži), aby prikázal uvedeným spoločnostiam, aby sa zdržali takéhoto diskriminačného správania.

a) nebudú vysielať televízne programy, najmä pokiaľ ide o retransmisiu III — Právny rozbor športových podujatí uskutočnených vo Francúzsku alebo v inej krajine Únie, len čo sa v nich objavia zakázané reklamy v zmysle francúz­ skeho Code des débits de boissons; Úvod

37. Ako som už predtým uviedol, hlavné b) alebo ich budú vysielať pod pod­ otázky oboch vecí sa vo veľkom rozsahu mienkou, že sa v nich neobjavia zhodujú. Budem teda pokračovať ich spoloč­ zakázané reklamy v zmysle francúz­ ným preskúmaním. Najprv ale musím urobiť skeho Code des débits de boissons, niekoľko spresnení, pokiaľ ide o prejudiciálne zabraniać tak uzatvoreniu zmlúv na otázky vznesené vo veci C-429/02. reklamu alkoholických nápojov bez ohľadu na to, či majú domáci pôvod, alebo pochádzajú z iného členského štátu Únie?"

38. Ako vidno, v uvedenej veci boli pred­ ložené Súdnemu dvoru dve otázky, ktorých predmetom je, či smernica 89/552 a článok 49 ES bránia takému zákonu, ako je francúz­ sky, ktorý zakazuje televíznu reklamu alko­ holických nápojov, a to či ide o priamu 35. V konaní predložili svoje písomné vyjad­ reklamu vo forme televízneho spotu, alebo renia ako vedľajší účastníci Bacardi a TF1, o n e p r i a m u r e k l a m u vyplývajúcu vlády Francúzska, Spojeného kráľovstva z televíznych záberov reklamných panelov a Komisia. viditeľných počas športových podujatí.

I - 6579

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VECI C-262/02 A C-429/02

39. Znenie týchto otázok vyžaduje, podľa strany Komisie vo veci C-262/02. Na druhej môjho názoru, niekofko poznámok. strane, odpoveď Súdneho dvora neprihliada­ júca na túto prax, by skončila iba ako poradné stanovisko bez vzťahu k realite sporu vo veci samej, a teda v jasnom rozpore 13 s úlohou prejudiciálneho konania .

I - 6580

KOMISIA/FRANCÚZSKO

o zlučiteľnosti tohto druhého zákazu ločný. Ešte predtým, než pristúpim k pre­ s právom Spoločenstva nie je na účely skúmaniu, musím poukázať na hľadisko, vyriešenia sporu vo veci samej potrebná. ktoré sa objavuje iba v prejudiciálnej právnej veci. Ide o posúdenie, či môže byť vylúčená zákonnosť skúmanej francúzskej právnej úpravy z dôvodu porušenia smernice 89/552.

43. Z týchto dôvodov sa teda domnievam, že otázky, ktoré položil Cour de cassation musia byť pochopené v zmysle, že Súdny dvor má posúdiť, či smernica 89/552 a článok 49 ES O smernici 89/552 bránia takej právnej úprave členského štátu, akou je francúzska, ktorá zakazuje na vnút­ roštátnom území televízne vysielanie športo­ vých podujatí konajúcich sa v iných člen­ ských štátoch, ale nevysielaných vo veľkom počte krajín, a sú určené osobitne pre vnútroštátne publikum, pokiaľ sú na mieste, 46. Tejto otázke budem venovať iba nie­ kde sa konajú takéto podujatia, viditeľné koľko vyjadrení, pretože súhlasím so všet­ reklamné panely, aby sa šírila reklama kými subjektmi, ktoré sa zúčastnili na pre- výrobkom (v tomto prípade alkoholickým judiciálnom konaní (s výnimkou TF1), v tom, nápojom), ktorých televízna reklama je že táto smernica sa nevzťahuje na tento v prvom štáte zakázaná. prípad, keďže televízny záber reklamných panelov viditeľných počas športových pod­ ujatí sa nemôže považovať za „televíznu reklamu", a nemôže preto patriť do pôsob­ nosti smernice.

44. Takto pochopená druhá otázka položená vo veci C-429/02 a petit žaloby pre nespl­ nenie povinnosti, ktorú podala Komisia vo veci C-262/02 sa nakoniec zhodujú, pretože v oboch prípadoch treba určiť, či je uvedená 47. Tento záver jasne, podľa môjho názoru, právna úprava, ako ju vykladá a uplatňuje vyplýva z článkov 1, 10 a 11 smernice. CSA, zlučiteľná s článkom 49 ES.

49. Toto ustanovenie teda odkazuje na televízne programy osobitne určené na reklamnú propagáciu, za ktorú sa pre túto svoju úlohu prevádzkovatelia televízneho vysielania odmeňujú. Toto ustanovenie neza­ hŕňa oznamy inej povahy, ako sú oznamy viditeľné na paneloch zobrazených počas 52. Naopak, zábery reklamných panelov prenosu športového podujatia, za ktoré viditeľných počas športových podujatí, keď prevádzkovatelia vysielania nedostávajú sa vysielajú v televízii, nachádzajúce sa na žiadnu odplatu. okraji ihriska, na ktorom sa koná zápas, sa nevyhnutne objavujú v priebehu podujatia bez toho, aby mohli byť odlíšené jasným spôsobom od záberov akcií hry. Bolo by preto nelogické domnievať sa, že smernica. 89/552 upravuje aj takúto formu nepriamej reklamy, ktorá pre svoju vlastnú štruktúru 50. Články 10 a 11 ustanovujú, že reklama nemôže dodržiavať ustanovenia upravené musí byť „zreteľne rozoznateľná ako taká touto smernicou. a celkom sa oddelí od iných častí programo­ vej služby" (článok 10 ods. 1), a že v „programoch, ktoré pozostávajú zo samo­ statných častí, alebo v športových progra­ moch a podobne štruktúrovaných poduja­ tiach a vystúpeniach, ktoré majú prestávky, sa reklamy budú zaraďovať iba medzi jedno­ tlivými časťami alebo cez prestávky" (článok 11 ods. 2).

53. Tento bod teda uzavriem vyjadrením, že smernica 89/552 nebráni takej právnej úprave členského štátu, akou je francúzska právna úprava, ktorá zakazuje na vnútroštát­ nom území televízne vysielanie športových 51. Teda ako správne zdôraznili Spojené podujatí konajúcich sa v iných členských kráľovstvo a Komisia, iba televízne oznamy štátoch, pokiaľ sa v nich zobrazujú reklamné výslovne určené na propagovanie tovaru panely viditeľné na mieste, kde sa konajú alebo služieb môžu spĺňať tieto podmienky takéto podujatia, na účel reklamy výrobkov (v tomto prípade alkoholických nápojov), ktorých televízna reklama je v prvom uve­ 14 — Kurzívu vykonal generálny advokát denom štáte zakázaná.

55. Komisia, Spojené kráľovstvo a Bacardi sa domnievajú, že predmetné opatrenia sú obmedzením poskytovania rôznych služieb cezhraničnej povahy, pričom sú neúmerné cieľom o c h r a n y verejného zdravia a predchádzaniu porušovania zákona. Naopak, Francúzsko sa napriek uznaniu, že skúmaná právna úprava predstavuje obme­ dzenie voľného poskytovania služieb, dom­ 58. Osobitne nebolo predmetom námietok, nieva, že táto právna úprava je opodstatnená že opatrenia prijaté CSA predstavujú obme­ dôvodmi verejného zdravia a dodržiavania dzenie voľného cezhraničného poskytovania zásady primeranosti. troch služieb: i) vysielania „medzištátnych" športových podujatí francúzskymi prevádz­ kovateľmi vysielania, pokiaľ sa tieto podujatia konajú v zahraničí a sú v nich viditeľné reklamy na alkoholické nápoje, ii) predaj televíznych práv na takéto podujatia ich usporiadateľmi francúzskym prevádzkovate­ 1. O existencii obmedzenia voľného posky­ ľom vysielania, iii) a nakoniec, predaj reklam­ tovania služieb ného priestoru na propagáciu alkoholických nápojov zo strany prevádzkovateľov reklam­ ných panelov viditeľných v rámci takýchto podujatí. V žalobe o nesplnenie povinnosti sa Komisia vyjadrila o možnosti existencie obmedzenia sponzorovania družstiev, ktoré sa zúčastňujú na „medzištátnych" poduja­ 56. Prvom rade treba určiť, či opatrenia tiach (napríklad prostredníctvom zobrazenia prijaté CSA, najmä kódex dobrého správania značky alkoholických nápojov na dresoch vo svojom pôvodnom znení, predstavujú športovcov). Ako však sama uznala, takáto

I - 6583

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VECI C-262/02 A C-429/02

61. Predpokladám, že medzi „prostriedky", ktoré kódex ukladá týmto subjektom na dosiahnutie uvedeného výsledku, patrí aj povinnosť nenakupovať televízne práva na vysielanie „iných podujatí", pokiaľ sa najprv nepristúpi k preventívnemu odstráneniu 63. Nemá význam namietať, že francúzski prevádzkovatelia vysielania by vďaka moder­ nej technike, ktorá maskuje zábery, mohli 15 — V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry namiesto odmietnutia vysielať „medzištátne Súdneho dvora „predmet žaloby podanej podľa článku [226 podujatie" z dôvodu prítomnosti dotknutých ES] je vymedzený predbežným konaním upraveným v tomto ustanovení, odôvodnené stanovisko Komisie a žaloba musia reklám postupovať tak, že začiernia panely mať základ v tých istých dôvodoch a prostriedkoch". Pozri

rozsudok

zo 14. júla 1988, Komisia/Belgicko, 298/86, Zb. šíriace reklamu na alkoholické nápoje. Ako s. 4343, bod 10. správne tvrdí Komisia a ako na pojednávaní

I - 6584

KOMISIA/FRANCÚZSKO

uznalo Francúzsko, ide totiž o také náročné hoci sa uplatňujú bez rozdielu, priamo techniky pochádzajúce zo systémov raketo­ podmieňujú prístup na trh služieb v iných vého navádzania, ktoré by pre prevádzkova­ členských štátoch. 18 teľov televíznych vysielaní predstavovalo príliš vysoké náklady.

66. Ako som uviedol vyššie, práve o toto ide v tomto prípade.

64. Nie je možné ani vylúčiť existenciu obmedzenia, ktoré je zakázané v zmysle článku 49 ES, z dôvodu zdôrazneného pred­ kladajúcim sudcom, že skúmaná vnútro­ štátna právna úprava sa týka všetkých alkoholických nápojov bez rozdielu a že sa 67. Zdá sa mi teda, že môžem uzavrieť tento uplatňovala na tieto nápoje „prevádzkova­ bod v zmysle, že opatrenia prijaté CSA na teľmi, zodpovednými za distribúciu televíz­ vykonanie zákona Evin, ktoré ukladajú tým, nych programov" bez ohľadu na to, či „[sú] ktorí rokujú s majiteľmi televíznych práv k vnútroštátneho pôvodu alebo pochádzajú „iným podujatiam", aby využili všetky z iných členských štátov Únie" 16. „dostupné prostriedky" na zamedzenie zobrazovania reklám na alkoholické nápoje vo Francúzsku, predstavujú obmedzenie voľného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES.

s ohľadom na potreby, ktoré právo Spolo­ kých nápojov aj v tomto sektore, „je na čenstva povoľuje chrániť pri neuplatení členských štátoch, aby rozhodli, na akej zásady voľného pohybu. úrovni chcú zabezpečiť ochranu verejného zdravia a spôsob, akým má byť táto úroveň dosiahnutá", je tiež pravda, že to môžu urobiť len „v medziach stanovených Zmluvou, a osobitne pri dodržiavaní zásady primera­ nosti" 2 2 , podľa ktorej sa vyžaduje, aby prijaté opatrenia „boli vhodné na zabezpečenie účelu, ktorý sledujú, a aby nešli nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie" 2 3 . 69. V tejto súvislosti predovšetkým zdôraz­ ňujem, že všetci účastníci oboch konaní uznali tvrdenia Súdneho dvora, kde opatre­ nia, akými sú skúmané opatrenia, „ktoré obmedzujú možnosti reklamy na alkoholické n á p o j e , a tak sa snažia bojovať s alkoholizmom", hoci tým vytvárajú obme­ dzenia poskytovania služieb, „zodpovedajú obavám o verejné zdravie" 19 , a môžu byť preto odôvodnené týmto „dôvodom verej­ ného poriadku uznaným článkom [46 ES], ktorý sa vzťahuje na oblasť voľného posky­ tovania služieb v zmysle článku [55 ES]" 20.

71. Práve primeranosť francúzskej právnej 70. Ako je ale známe, podľa ustálenej úpravy Je pravý dôvod konania pre nespl­ judikatúry Súdneho dvora sú vnútroštátne nenie povinnosti, ktorý namieta Komisia opatrenia povolené článkom 46 ES prípustné Francúzsku a návrhu na začatie prejudiciál- len pod podmienkou, že nie sú „neprimerané neho konania, ktorý podal Cour de cassation. k sledovanému účelu" 2 1 . Preto, ak je pravda, Na vyriešenie oboch právnych vecí treba že v prípade neexistencie právnych predpisov určiť, či táto právna úprava: i) je vhodná na Spoločenstva, ktorých úmyslom je upraviť dosiahnutie účelu ochrany verejného zdravia, všeobecným spôsobom reklamu alkoholic­ ktorý sleduje; ii) nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

72. Podľa Komisie a spoločnosti Bacardi sú skúmané francúzske ustanovenia nevhodné na dosiahnutie sledovaného účelu ochrany verejného zdravia, keďže sa zakladajú na normatívnych podkladoch a kritériách, ktoré sú nevhodné k takémuto cieľu. To vyplýva z veľkého počtu dôvodov, ktoré budem 75. Druhý nesúlad vidí Bacardi a Komisia analyticky skúmať. v skutočnosti, že zákon Evin pripúšťa reklamu alkoholických nápojov spočívajúcu v u m i e s t n e n í r e k l a m n ý c h panelov v športových zariadeniach, ale zakazuje televízne zábery takýchto panelov. Aj v tomto prípade ide o nesúlad, pretože na jednej strane je povolená reklama na reklam­ ných paneloch, ktorú môžu počas celého 73. Prvý prvok nesúladu označili Bacardi podujatia vidieť účastníci podujatí a na a Komisia, pričom porovnali pravidlá týka­ druhej strane zakazuje sa zobrazenie týchto júce sa tabaku a pravidlá týkajúce sa istých panelov v televízii, hoci bývajú alkoholických nápojov. Pokiaľ ide o tabak, v zábere televíznych kamier zriedkavo, francúzska právna úprava ustanovuje všeo­ a preto ich televízni diváci vidia len na pár becný zákaz reklamy s výnimkou pretekov okamihov. Formule 1. Pokiaľ ide o alkoholické nápoje, naopak, pripúšťa rôzne formy reklamy (napríklad v tlači, rozhlase alebo na plagá­ toch), pričom ale ustanovuje zákaz televíznej reklamy, ktorý sa kódexom dobrého správa­ nia rozširuje na televízne zábery reklamných panelov šíriacich reklamu alkoholických nápojov.

76. Voči takýmto námietkam oponuje fran­ cúzska vláda tvrdením, že si zvolila legisla­ tívnu politiku, ktorá v súlade s účelom ochrany verejného zdravia odstupňuje zákaz 74. Podľa Komisie, ak dobre rozumiem, tieto reklamy podľa stupňa nebezpečnosti pred­ dve hypotézy si protirečia v rozsahu, v akom ávaného výrobku a dosahu použitého je všeobecný zákaz (akým je zákaz pre tabak) reklamného prostriedku.

79. Zdá sa mi však, že tieto voľby patria do 81. Domnievam sa, že aj napriek naznače­ oblasti slobody členských štátov „rozhodnúť ným obmedzeniam nemožno takú vhodnosť o úrovni, na akej majú v úmysle zabezpečiť neuznať. Predmetnými opatreniami sa totiž ochranu verejného zdravia, a o spôsobe, akým znižuje počet prípadov, v ktorých môžu byť 24 má byť táto úroveň dosiahnutá" ; a že teda zábery reklamných panelov na alkoholické patria medzi možnosti vyhradené členským nápoje viditeľné, t. j . zábery, ktoré sa roz­ štátom na sledovanie tohto účelu. To, čo širujú na ihriskách zjavne práve preto, aby nabádali spotrebiteľov ku kúpe týchto výrob­ kov. Je teda rozumné domnievať sa, že takéto 24 — Už citovaný rozsudok Aragonesa, bod 16 (kurzívu vykonal opatrenia obmedzujúce rozširovanie ozna­ generálny advokát). mov môžu tiež znížiť počet prípadov,

I - 6588

KOMISIA/FRANCÚZSKO

86. Domnievam sa, že takéto správanie obchádzalo zákaz televíznej reklamy na alkoholické nápoje, ustanovený v zákone Evin, a teda poškodzovalo cieľ ochrany 83. Podľa Bacardi a Komisie totiž okrem verejného zdravia, sledovaný týmto záko­ toho, že toto rozdelenie je nepresné, je aj nom, CSA sa v roku 1995 rozhodla zakázať protirečivé. Zakazuje totiž na miestach špor­ vo Francúzsku vysielania „iných podujatí", tových súťaží, kde sú reklamné panely na v ktorých sú prítomné uvedené reklamy. alkoholické nápoje, vysielanie „iných po­ Takto CSA rozšírila zákaz vysielania práve dujatí", ktoré sú menej sledované francúz­ o tie podujatia, ktoré už boli predmetom skym publikom, ale nie „medzinárodných zneužívajúceho správania, neboli vysielané podujatí", ktoré sú naopak, oveľa sledovanej- „vo veľkom počte krajín" a týkali sa „osobitne šie týmto publikom. S výsledkom, že sa francúzskeho publika". zavádza menej prísny režim práve na vysie­ lanie podujatí, ktoré majú vyššiu sledovanosť a ktoré teda môžu prostredníctvom reklamy naviesť vyšší počet osôb ku konzumácii alkoholu.

87. Logika, ktorá bola za touto voľbou, sa mi zdá ešte zrejmejšia a viac súvisiaca s účelom francúzskej právnej úpravy, ak sa vezme do úvahy, že pri „iných podujatiach", keďže boli 84. Podľa môjho názoru však túto námietku určené „osobitne pre francúzske publikum", nemožno zdieľať z dôvodov, ktoré sa tu môžu výrobcovia alkoholických nápojov pokúsim ilustrovať. a šíritelia reklamy disponovať (prostredníc-

I - 6589

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VECI C-262/02 A C-429/02

88. Navyše, práve pri „iných podujatiach" sa 91. Pokiaľ ide potom o námietku, že všeo­ zdá účinnosť predmetného zákazu vyššia. becný zákaz by lepšie zabezpečil právnu Keďže ide o p o d u j a t i a vysielané istotu, poznamenávam, že právnu istotu je v obmedzenom počte krajín, ich rozširovanie možné dosiahnuť aj cieleným zákazom širokému publiku, akým je francúzske, má „iných podujatí". Tieto podujatia sú totiž osobitnú dôležitosť pre majiteľov televíznych určené prostredníctvom dvoch presných práv a pre prevádzkovateľov reklamy, ktorí kritérií (počet krajín, kde sa vysielajú, takto ľahšie umožnia spoluprácu v súvislosti a osobitný záujem francúzskeho publika), s týmto zákazom. dovoľujúcich pri ich vzájomnej kombinácii, podľa môjho názoru, prevádzkovateľom tele­ vízneho vysielania a ostatným prevádzkova­ teľom v odbore, aby jasne odlíšili prípady, v ktorých je vysielanie športového podujatia zakázané a v ktorých je naopak povolené 2 5 .

tvom otázky na CSA. O to viac, že CSA je nakoniec spôsoby, akými CSA konkrétne orgánom zodpovedným za vykonanie zákona uplatňovala zákon Evin a kódex dobrého Evin a všeobecnejšie, zodpovedným za správania. Podľa jej názoru totiž namieta­ dohliadanie nad televíznou oblasťou, udr­ nými opatreniami CSA zabraňovala vysiela­ žiava s uvedenými prevádzkovateľmi vysiela­ niu športových podujatí vo Francúzsku len 26 nia časté a pravidelné styky . vtedy, ak na miestach súťaží boli reklamné panely šíriace reklamu na alkoholické nápoje, ktoré sa predávajú na francúzskom trhu. Komisia vyjadruje svoj názor, že keby chcela CSA dôsledne sledovať cieľ ochrany verej­ ného zdravia, mala by uplatňovať predmetný zákaz v prípade akejkoľvek reklamy na alkoholické nápoje, bez ohľadu na skutoč­ nosť, či sa s nimi obchoduje vo Francúzsku, alebo nie. 93. Na druhej strane sa domnievam, že námietka Bacardi a Komisie o väčšej právnej istote, a teda väčšej spoločenskej „tolerant­ nosti" vyplývajúcej z celkového zákazu, je paradoxom, ktorý sa vyskytuje vo viacerých bodoch žaloby a vo vyjadreniach prednese­ ných v skúmaných právnych veciach. Z toho totiž vyplýva, že predmetné francúzske opatrenie by sa malo považovať za nezluči­ 95. Francúzska vláda odmietla obvinenie teľné so Zmluvou z dôvodu, že ... príliš málo z diskriminačného uplatňovania kódexu obmedzuje reklamu alkoholických nápojov dobrého správania, pričom tvrdí, že francúz­ tam, kde je úplný zákaz reklamy, a naopak, sky právny predpis sa uplatňoval bez toho, zamedzenie voľnému poskytovaniu služieb aby sa robili akékoľvek rozdiely medzi v oveľa väčšom rozsahu by bolo paradoxne výrobkami obchodovanými vo Francúzsku zlučiteľné s právom Spoločenstva. a v iných členských štátoch.

97. Odhliadnuc od toho poznamenávam, že vo svojej žalobe Komisia ani nedokázala, či CSA uplatňuje zákon Evin a kódex dobrého správania len na reklamy alkoholických nápojov obchodovaných vo Francúzsku. Tvr­ 99. Na posúdenie primeranosti francúzskej denie, podľa ktorého uplatňovanie zásady právnej úpravy v súvislosti so sledovaným zákazu diskriminácie potvrdenej v kódexe „sa menilo v tom zmysle, že [len] alkoholické nápoje predávané vo Francúzsku boli hlavne 29 — Pozri list z 20. decembra 1999 od Európskej konfederácie brané do úvahy" 2 7 , alebo sa dokonca neoča­ výrobcov alkoholických nápojov (príloha č. 9 k žalobe), kávane umožnilo, aby sa objavili vo francúz­ v ktorom sa oznamuje Komisii, že pri príležitosti stretnutia AEK-Monaco, ktoré sa konalo 23. novembra 1999 skej televízii len „reklamy niektorých zahra­ a znamenalo tretie kolo pohára UEFA, bola jednej spoloč­ nosti, ktorá tvorí súčasť konfederácie, odmietnutá možnosť ničných značiek alkoholických nápojov" 28, kúpiť reklamné priestory na panely, aby šírila reklamu na nenachádza totiž žiadnu pevnú podporu Ouzo, z dôvodu, že zákon Evin zakazuje vysielanie športo­ vých podujatí vo Francúzsku, ak v rámci nich sú viditeľné v žalobe v tejto veci. Naopak, z podkladov, plagáty, ktoré šíria reklamu na alkoholické nápoje. Pozri tiež vyhlásenie finančného riaditeľa klubu Newcastle Uniteds ktoré Komisia priložila k žalobe (týkajúcich pred anglickým súdom z 28. januára 2000 (príloha č. 10 k žalobe), v ktorom sa uvádza, že „francúzsky zákon sa z časti skutočností nasledujúcich po predstavuje skutočný problém pre futbalové kluby, ktoré skutočnostiach namietaných čelia francúzskym klubom v stretnutiach pohára UEFA. Zužuje slobodu klubov predávať reklamný priestor na svojich v odôvodnenom stanovisku) vyplýva, že pri ihriskách. Skutočne, CSI [spoločnosť, ktorá predáva na účet futbalových klubov práva na vysielanie zápasov) radí viacerých príležitostiach francúzska právna anglickým klubom, aby neprijímali reklamu od výrobcov alkoholu pre tieto stretnutia, aby mohli maximalizovať svoje úprava bránila predaju reklamných priesto­ televízne príjmy" (kurzívu vykonal generálny advokát). Toto rov pre všetky alkoholické nápoje, a teda posledné vyhlásenie protirečí inému dokumentu Komisie (príloha č. 11 k žalobe), z ktorého vyplýva, že „CSI trvalo upozorňovalo anglické kluby, svojich klientov, že ak chcú maximalizovať svoje televízne príjmy za svoje stretnutia v európskych súťažiach, nesmú [...] prijať ponuky francúz­ skych výrobcov alkoholických nápojov na reklamu na štadió­ 27 — Bod 6 žaloby. noch počas týchto stretnutí" (kurzívu vykonal generálny advokát). 28 — Bod 9 žaloby.

101. Hoci z iných dôvodov, k rovnakému záveru dospeli aj Bacardi a Spojené kráľov­ 104. Nie sú ale presvedčivé ani námietky, stvo, ktorí zdôrazňujú, že sledovaný cieľ ktoré predložili Bacardi a Spojené kráľovstvo. skúmanej právnej úpravy by mohol byť Na ne, podľa môjho názoru, Francúzsko dosiahnutý menej obmedzujúcimi opatre­ správne odpovedalo, že nadmerná spotreba niami, ktoré majú za cieľ obmedziť obsah alkoholických nápojov je nebezpečná pre reklamy alebo upozorniť verejnosť na škody, ľudské zdravie nezávisle na ich stupni vyplývajúce z nadmernej spotreby alkoholu. alkoholu a že tento typ reklamy zakázaný Okrem toho Spojené kráľovstvo namieta, že kódexom dobrého správania (televízne francúzska právna úprava v tejto právnej veci zábery panelov, ktoré šíria reklamu na sa vzťahuje na všetky nápoje, ktoré majú alkoholické nápoje) sa objavuje na obrazov­ obsah alkoholu vyšší než 1,2°, nezávisle na kách neočakávane a len na niekoľko sekúnd, ich stupni, a že to by zabránilo vysielaniu čo neumožňuje ani kontrolu obsahu vysiela­ reklamy vo Francúzsku, ktorá je už v súlade nej reklamy, ani vloženie upozornenia so zákonmi iného členského štátu, pričom by o nebezpečenstve vyplývajúcom sa tak zdvojili kontroly už vykonané v tomto z nadmernej spotreby alkoholu zároveň [druhom] štáte. s vysielaným televíznym odkazom.

I-6593

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VECI C-262/02 A C-429/02

109. Na záver sa domnievam, že: 106. Z mojej strany doplním, že aj keby sa zistilo, že francúzska právna úprava je v nadradenom postavení voči menej obme­ dzujúcim ustanoveniam iných členských štátov, uvedená právna úprava by aj tak nemohla byť považovaná na tomto základe za neprimeranú, a teda nezlučiteľnú s právom — vo veci C-429/02 treba Cour de cassa­ Spoločenstva. Skutočne, Súdny dvor objasnil, tion odpovedať, že smernica 89/552 že „skutočnosť, že členský štát prijme menej a články 46, 49 a 55 ES neodporujú prísne pravidlá, ako sú pravidlá prijaté iným takej právnej úprave členského štátu, členským štátom, neznamená, že tieto pra­ akou je francúzska právna úprava zaka­ vidlá sú neprimerané" 3 0 . Francúzske pravidlá zujúca na vnútroštátnom území tele­ sa teda nemôžu považovať za odporujúce vízne vysielanie športových podujatí, zásade primeranosti výlučne z dôvodu, že iný ktoré sa konajú v iných členských členský štát v oblasti reklamy na alkoholické štátoch, ale ktoré sa nevysielajú do nápoje uplatňuje menej prísne ustanovenia. veľkého počtu krajín a týkajú sa oso­ bitne vnútroštátneho publika, pokiaľ sú zobrazené reklamné panely viditeľné na 30 — Pozri už citovaný rozsudok z 10. mája 1995, Alpine miestach, kde sa konajú takéto poduja­ Investments, bod 51. tia, aby šírili reklamu výrobkom

I - 6594

KOMISIA/FRANCÚZSKO

(v tomto prípade alkoholických nápo­ v konaní o nesplnenie povinnosti účastník jov) ktorých televízna reklama je konania, ktorý vo veci nemal úspech, je v prvom štáte zakázaná. povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Francúz­ ska republika navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je preto opod­ — žaloba Komisie vo veci C-262/02 sa statnené zaviazať ju na náhradu trov konania. musí zamietnuť.

panely viditeľné na miestach, kde sa konajú takéto podujatia, aby šírili reklamu výrobkom (v tomto prípade alkoholických nápojov), ktorých televízna reklama je v prvom štáte zakázaná,

— vo veci C-262/02:

„1) Žaloba Komisie sa zamieta.

2) Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3) Spojené kráľovstvo znáša vlastné trovy konania."

I - 6596