C-275/02

AYAZ

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 25. mája 2004 1

I - Úvod položená. Tureckým pracovníkom a ich rodinným príslušníkom prislúchajú na území Európskych spoločenstiev určité práva na základe článkov 6 a 7 rozhodnutia č. 1/80, ktorým sa vykonáva Asociačná dohoda medzi EHS a Tureckom. 3 Tieto práva sú podstatne odlišné od práv pracovníkov Spoločenstva a ich rodinných príslušníkov 1. V danom prípade Verwaltungsgericht podľa článku 39 ES a nasl. a nariadenia Rady Stuttgart (Správny súd, Stuttgart) (Nemecko) (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 predložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu o slobode pohybu pracovníkov v rámci otázku týkajúcu sa výkladu rozhodnutia s p o l o č e n s t v a 4 (ďalej len „ n a r i a d e n i e Asociačnej rady medzi Európskym hospo­ č. 1612/68"), ktoré sú založené na článku 49 dárskym s p o l o č e n s t v o m a T u r e c k o m Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 40 ES). č. 1/80 2 (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80"). Presnejšie, vnútroštátny súd sa pýta, či nevlastný syn tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v niektorom členskom štáte, mladší ako 21 rokov, má byť považovaný za r o d i n n é h o príslušníka v zmysle článku 7 prvého odseku tohto rozhodnutia.

3. Vnútroštátny súd sa pýta na výklad pojmu rodinný príslušník uvedený v článku 7 roz­ hodnutia č. 1/80. Samotné rozhodnutie tento pojem nedefinuje a Súdny dvor doposiaľ 2. Podstata prípadu spočíva predovšetkým nebol vyzvaný, aby sa k jeho obsahu vyjadril. v súvislostiach, v ktorých bola táto otázka

3 — Asociačná dohoda medzi Európskym hospodárskym spolo­ čenstvom a Tureckom podpísaná v Ankare 12. septembra 1 — Jazyk prednesu: holandčina. 1963 Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátnu 2 — Rozhodnutie č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie EHS a Spoločenstvom na druhej strane, ktorá bola schválená prijaté Asociačnou radou EHS-Turecko, ktorá bola zriadená a ratifikovaná v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spolo­ 61/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 217, 1964. s. 3685). čenstvom a Tureckom. 4 — Ú. v. ES L 257, s. 2.

A — Asociačná dohoda EHS-Turecko

7. Článok 6 asociačnej dohody znie: „Aby sa 5. V súlade s článkom 2 ods. 1 má asociačná zabezpečilo uplatňovanie a neustály rozvoj dohoda za cieľ podporovať a posilniť plynulé Asociácie, zmluvné strany sa zjednocujú do Asociačnej rady, ktorá koná v rámci právomocí, ktoré jej boli udelené touto dohodou." [neoficiálny preklad] Na uskutoč- 5 — Rozsudok zo 17. septembra 2002, Baumbast a R., C-413/99, Zb. s. I-7091, bod 57. nenie cieľov stanovených v dohode

I - 8768

AYAZ

a v prípadoch v nej uvedených má Asociačná kov k zamestnaniu, turecký pracovník, ktorý rada rozhodovaciu právomoc (článok 22 je súčasťou legálneho trhu práce v členskom ods. 1 asociačnej dohody). Každá zo zmluv­ štáte: ných strán je povinná prijať opatrenia na vykonanie prijatých rozhodnutí.

—- má právo, v tomto členskom štáte, po 8. Článok 9 asociačnej dohody stanovuje: roku legálneho zamestnania na obnovu „Zmluvné strany sú si vedomé, že v oblasti svojho pracovného povolenia u toho uplatňovania dohody bez toho, aby boli istého zamestnávateľa, ak tento má dotknuté určité ustanovenia, ktoré môžu voľné pracovné miesto, byť stanovené podľa článku 8, je každá diskriminácia na základe národnosti zaká­ zaná v súlade s ustanovením uvedeným v článku 7 Zmluvy o založení Spoločenstva." [neoficiálny preklad]

legálneho trhu práce v niektorom členskom dzení odôvodnených zaistením verejného štáte. Rodinní príslušníci, ktorí obdržali poriadku, bezpečnosti a verejného zdravia." povolenie, sa k nemu pripojiť:

C — Nariadenie č. 1612/68 — majú právo odpovedať — s výhradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva — na každú pracovnú ponuku, ak tam bývajú 12. Článok 10 nariadenia uvádza: legálne aspoň tri roky,

„Spolu s pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom jedného členského štátu a je — tam požívajú slobodný prístup ku každej zamestnaný na území iného členského štátu, pracovnej aktivite podľa svojho výberu, majú bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť ak tam legálne bývajú aspoň päť rokov. právo usadiť sa:

a) jeho manželka/jej manžel a potomkovia, ak majú menej ako 21 rokov alebo sú Deti tureckých pracovníkov, ktoré závislými osobami; v prijímajúcom členskom štáte absolvovali odbornú prípravu, môžu nezávisle od dĺžky ich pobytu v tomto členskom štáte, s podmienkou, že jeden z rodičov vykonával legálne zamestnanie v tomto členskom štáte, aspoň tri roky, odpovedať v tomto členskom b) závislí príbuzní pracovníka/pracovníčky štáte na každú pracovnú ponuku. a jeho manželky/manžela vo vzostupnej línii.

2. Členské štáty uľahčia prijatie každého 11. Článok 14 ods. 1 uvádza: „Ustanovenia rodinného príslušníka, ktorý nepodlieha tohto oddielu 7 sa aplikujú s výhradou obme­ ustanoveniam odseku 1, ak je závislou osobou vyššie uvedeného pracovníka alebo ak s ním žije v spoločnej domácnosti v štáte, 7 — Články 6 a 7 sú súčasťou tejto časti rozhodnutia. odkiaľ prišiel.

„Ak štátny príslušník členského štátu vyko­ náva zamestnanie alebo samostatnú zárob­ kovú činnosť na území iného členského 16. Ayaz od svojho príchodu do Nemecka, štátu, jeho manželka/jej manžel a jeho deti s výnimkou krátkeho obdobia od konca mladšie ako 21 rokov alebo od neho závislé jesene roku 1999 do začiatku roka 2000, majú právo na prístup k zamestnaniu na býval nepretržite so svojím nevlastným celom území toho istého štátu a to aj vtedy, otcom a matkou v spoločnej domácnosti. keď nie sú štátnymi príslušníkmi ani jedného Počas tohto obdobia ukončil Hauptschule z členských štátov." (prípravné odborné vzdelanie druhého stupňa) a potom počas jedného roka navšte­ voval odborné školenie. Následne nastúpil na dve ďalšie odborné školenia (ktoré ale neukončil), striedavo bol nezamestnaný a pracoval ako šofér. V rokoch 1997 a 2001 bol viackrát odsúdený za rôzne trestné činy, III — Skutkový stav od riadenia bez vodičského preukazu cez lúpež a ublíženie na zdraví až po znásilnenie.

A — Skutkový stav v konaní vo veci samej

17. Týmto sa dostávam k otázke jeho 14. Engin Ayaz, žalobca v konaní vo veci pobytu. Engin Ayaz mal dočasné povolenie samej, narodený 24. septembra 1979, je na pobyt podľa nemeckých vnútroštátnych slobodný a má turecké štátne občianstvo. právnych predpisov o pobyte cudzincov Dňa 19. mája 1991 pricestoval z Turecka so týkajúcich sa spájania rodín a ochrany rodin-

I - 8771

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-275/02

neho života. Dňa 8. júla 1999 podal žiadosť dodržiavať nemecké zákony. Predsta­ o udelenie trvalého povolenia na pobyt. Vo vuje preto vysoké a skutočné nebezpe­ veci jeho žiadosti však nebolo prijaté žiadne čenstvo pre verejný poriadok a verejnú výslovné rozhodnutie. Dňa 24. marca 2000 bezpečnosť. Spáchané trestné činy pred­ požiadal o predĺženie svojho dočasného stavujú skutočnú a dostatočne závažnú povolenia na pobyt. Rozhodnutím hrozbu pre základné záujmy spoloč­ z 9. augusta 2000 zamietol Landratsamt nosti. Rems-Murr-Kreis (Rems-Murr okresný úrad) jeho žiadosť a nariadil mu opustiť Nemecko v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia, pod hrozbou jeho vyhostenia do Turecka.

24. Pre vyriešenie sporu je preto dôležité zistiť, či žalobca spadá do rozsahu pôsobnosti článku 7 rozhodnutia č. 1/80. Vzhľadom na to, že podľa cudzineckého spisu nemala 22. Naopak, ak žalobca spadá do rozsahu jeho matka nikdy postavenie pracovníka, je pôsobnosti článku 7 prvého odseku roz­ potrebné určiť, či je žalobca rodinným hodnutia č. 1/80, môže sa domáhať osobitnej príslušníkom jeho nevlastného otca. ochrany proti vyhosteniu podľa článku 14 ods. 1 tohto rozhodnutia. Vyhostenie je možné len vtedy, bez ohľadu na porušenie verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, ktorým je každé porušenie zákona, ak existuje skutočné a dostatočne závažné nebezpečenstvo pre základný záujem spoloč­ nosti. Vnútroštátny súd tento svoj — striktný 25. Z tohto dôvodu podáva vnútroštátny súd — výklad článku 14 ods. 1 rozhodnutia vysvetlenie znenia článkov nariadenia č. 1/80 zakladá na rozsudku Nazli 9. č. 1612/68, ktoré sú najviac relevantné pre výklad článku 7 rozhodnutia č. 1/80. Zdô­ razňujem, že toto vysvetlenie sa týka nemec­ kého znenia tohto nariadenia: na základe článku 11 nariadenia č. 1612/68 nie je žalobca rodinným príslušníkom svojho 23. Vnútroštátny súd uvádza, že v danej veci nevlastného otca, pretože toto ustanovenie nie sú splnené podmienky uvedené v článku sa vzťahuje len na deti (mladšie ako 21 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80. Aj napriek rokov) „štátneho príslušníka". To, že naria­ tomu, že bol viackrát odsúdený, nie je možné denie č. 1/80, ako aj článok 11 nariadenia tvrdiť, že by predstavoval k o n k r é t n e č. 1612/68 sa týkajú prístupu na trh práce, a bezprostredné nebezpečenstvo pre verejný predstavuje skutočnosť, ktorá odôvodňuje poriadok a verejnú bezpečnosť v takom roz­ použitie tohto článku. Na druhej strane, ak sahu, že by tým bol dotknutý základný by sme vychádzali z pojmu rodinného záujem spoločnosti. Takéto nebezpečenstvo príslušníka, ako je uvedený v článku 10 nie je možné vyvodiť z dvoch trestných činov, ods. 1 nariadenia č. 1612/68, spadal by ktoré sú predmetom konania na Amtsgericht žalobca do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia č. 1/80, pretože článok 10 sa spája s pojmom deti, rozdielne ako pri pojme manžel alebo manželka, pričom sa nepoužíva privlastňo- 9 - Rozsudok z 10. februára 2000 (C-340/97, Zb. s. I-957, body 55 a nasl.). vacie zámeno „sein", ale len určitý člen „die".

26. V tomto konaní predložili písomné pripomienky žalovaný (prostredníctvom Landratsamt Rems-Murr-Kreis), nemecká 28. V čase krátko po predložení tohto vláda a Komisia. Žalovaný tvrdí, že nevlast­ návrhu na začatie prejudiciálneho konania ného syna alebo nevlastnú dcéru nemožno priznal Súdny dvor v rozsudku Baumbast považovať za rodinných príslušníkov a R 1 1 nevlastným deťom pracovníka Spolo­ v zmysle článku 7 rozhodnutia č. 1/80. Na čenstva určité práva v rámci nariadenia druhej strane, nemecká vláda a Komisia č. 1612/68. Z tohto dôvodu by sa zdalo zastávajú názor, že nevlastný syn alebo možné rýchlo odpovedať na prejudiciámu nevlastná dcéra, mladší ako 21 rokov spadajú otázku položenú vnútroštátnym súdom, a to pod tento pojem, pričom nemecká vláda odkazom na rozsudok Baumbast a R. dodáva, že takýto nevlastný syn alebo nevlastná dcéra musia získať najprv v súlade s právom členského štátu povolenie 10 — Pozri nedávny rozsudok z 8. mája 2003, Wählergruppe na to, aby sa mohli k tomuto tureckému Gemeinsam, C-171/01, Zb. s. I-4301, bod 72. 11 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 57. Táto pracovníkovi pripojiť. poznámka je rozpísaná nižšie.

I - 8774

AYAZ

29. Ako je však známe, na jednoduchú taktiež priznáva určité práva na trhu práce otázku nie je vždy jednoduchá odpoveď, rodinným príslušníkom tých štátnych prí­ ktorú by bolo možné odvodiť z existujúcej slušníkov, ktorí na základe vnútroštátneho súdnej praxe. Je tomu tak a fortiori v tomto práva získali povolenie na pobyt v tomto prípade, kde mechanické zovšeobecnenie členskom štáte. Vyššie uvedené právo na rozhodnutia Súdneho dvora vydaného vo trhu práce majú rodinní príslušníci, a to aj veci týkajúcej sa voľného pohybu osôb vtedy, keď sami v členskom štáte nepracujú. v rámci Spoločenstva, by viedlo ku neus­ pokojivému výsledku, pretože by znamenalo popretie významného rozdielu medzi člán­ kom 39 ES a nasl. a nariadením č. 1612/68 na jednej strane a rozhodnutím č. 1/80 na strane druhej. Práve na tomto rozdiele sú založené moje návrhy.

31. Rozhodnutie č. 1/80 definuje práva, ktorých povaha je celkom rozdielna a oveľa 33. Domnievam sa preto, že na položenú obmedzenejšia. V súlade s článkom 6 roz­ otázku bude možné zodpovedať až po hodnutia č. 1/80 sa môžu tureckí štátni podrobnej analýze obsahu a dosahu ochrany príslušníci domáhať určitých práv na trhu poskytnutej tureckým pracovníkom a ich práce, ak v niektorom členskom štáte legálne rodinným príslušníkom rozhodnutím bývajú a p r a c u j ú v ň o m v s ú l a d e č. 1/80, a to v súlade so súdnou praxou s príslušnými vnútroštátnymi právnymi Súdneho dvora. Moja analýza sa skladá predpismi upravujúcimi prisťahovalectvo z dvoch častí: v časti B opisujem charakteri­ a zamestnanosť. Článok 7 tohto rozhodnutia stiku systému zavedeného na základe člán­ kov 6 a 7 rozhodnutia č. 1/80; v časti C posudzujem osobitnejšie práva, ktoré vyplý­ vajú z článku 7 deťom tureckého pracovníka, 12 — Pozri napríklad nedávny rozsudok z 23. marca 2004, Collins, C-138/02, Zb. s. I-2703. bod 26 a nasl. ktorý je súčasťou legálneho trhu práce.

I - 8775

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-275/02

36. Časť 1. Je ustálenou súdnou praxou 13 — Pozri takisto návrhy, ktoré predniesol generálny advokát L. A. Geelhoed k rozsudku Akrich z 23. septembra 2003, Súdneho dvora, že rozhodnutie č. 1/80 sa C-109/01, Zb. s. I-9607, a osobitne úvod k týmto návrhom. nedotýka právomoci členských štátov upra-

I - 8776

AYAZ

vovať vstup tureckých štátnych príslušníkov práv na trhu práce má nutne za následok na svoje územie a podmienky ich prvého priznanie povolenia na pobyt oprávneným zamestnania 1 . Členské štáty si ponechávajú subjektom v súvislosti s týmito právami. právomoc stanovovať svoju vlastnú politiku, 16 Tieto práva by inak neboli plne účinné . pokiaľ ide o prilákanie tureckých pracovní­ kov, ktorí môžu zaplniť určité medzery na vnútroštátnom trhu práce. Ako vo svojich návrhoch vo veci Ergat správne uviedol generálny advokát Mischo 15, nezískava turecký pracovník právo na pobyt. Právo na pobyt podľa asociačnej dohody EHS- Turecko mu vzniká až po jednom roku práce na území členského štátu.

I - 8777

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-275/02

40. Pre správne pochopenie článku 6 je by turecký pracovník nemal vhodné pod­ nevyhnutné pripomenúť si ciele asociačnej mienky na to, aby sa k nemu pripojili jeho dohody. 20 Článok 2 ods. 1 stanovuje: „cieľom rodinní príslušníci, mohlo by mu to brániť vo [je] podporovať a posilniť plynulé a vyvážené využívaní práva, ktoré mu priznáva článok 6 obchodné a hospodárske vzťahy medzi rozhodnutia č. 1/80. Práve v tomto svetle zmluvnými stranami..." [neoficiálny preklad] chápem práva, ktoré článok 7 rozhodnutia Rozhodnutie č. 1/80 sa dotýka troch oblastí: č. 1/80 priznáva rodinným príslušníkom. pohyb poľnohospodárskych výrobkov, pohyb pracovníkov a hospodárska a technická spolupráca. Právna úprava v týchto obla­ stiach musí prispievať k posilneniu hospo­ dárskych vzťahov medzi Spoločenstvom a Tureckom 21.

I - 8778

AYAZ

podľa asociačnej dohody EHS-Turecko, 46. Poznamenávam, že vo výklade článku 7 podľa ktorej je turecký pracovník chránený prvého odseku sa stupňovala dôležitosť pred akoukoľvek diskrimináciou z dôvodu spájania rodiny, ale samotné rozhodnutie 22 jeho tureckej štátnej príslušnosti . nezakladá právo na spájanie rodiny. Pou­ kazujem tu na cieľ asociačnej dohody. Roz­ hodujúcim je totiž jasné znenie tohto usta­ novenia: rodinný príslušník nemá právo vstupu na územie členského štátu, v ktorom je pracovník legálne zamestnaný. Článok 7 prvý odsek obsahuje iba možnosť vstupu tým („ktorí získali povolenie sa k nemu pripojiť"). Rodinní príslušníci majú 45. V tejto súvislosti odkazujem na rozsudok práva na základe rozhodnutia až vtedy, keď je Kadiman. Podľa Súdneho dvora cieľom rodina spojená. článku 7 prvého odseku je „podporiť zamest­ nanie a pobyt tureckých pracovníkov, ktorí sú súčasťou legálneho trhu práce v niektorom členskom štáte tým, že sa im zaručí zachovanie ich rodinných vzťahov" 23. Súdny dvor ďalej uvádza: „systém zavedený článkom 7 prvým odsekom má vytvoriť priaznivé podmienky pre spájanie rodiny v prijímajúcom členskom štáte, umožniac v prvom rade možnosť rodinným príslušní­ kom byť s migrujúcim pracovníkom, a po 47. Z pohľadu tureckého pracovníka: často určitom čase posilňuje ich postavenie sa stáva, že turecký štátny príslušník odchá­ v tomto členskom štáte tým, že im poskytuje dza do členského štátu za prácou. Jeho právo prístupu k zamestnaniu v tomto člen­ rodina zostane v Turecku. Po určitom čase skom štáte." Zdá sa, že Súdny dvor tu sa pracovník rozhodne v tomto členskom objasňuje tiež význam článku 7 počas prvej štáte naďalej pracovať, a to na dlhší čas. fázy, ktorá predchádza trojročnému obdobiu Takisto si želá, aby bola jeho rodina s ním. pobytu. Takisto návrhy, ktoré predniesol Na základe rozhodnutia č. 1/80 však nemá generálny advokát Léger vo veci Akman, automaticky právo na to, aby sa jeho rodina zjavne vychádzajú z tohto predpokladu. k nemu pripojila. Táto otázka je v prvom Generálny advokát zdôrazňuje, že cieľom rade upravená vnútroštátnym právom upra­ článku 7 prvého odseku rozhodnutia vujúcim prisťahovalectvo (pozri bod 44). č. 1/80 (na rozdiel od článku 7 druhého odseku) je podporovať spájanie rodiny 2 4 .

51. Výklad práv manžela alebo manželky tureckého pracovníka je dosť jednoduchý. Po uplynutí určitej doby pobytu v danom člen­ skom štáte má manžel alebo manželka na základe článku 7 prvého odseku rozhodnutia prístup na trh práce. V členskom štáte musí bývať aspoň tri roky v spoločnej domácnosti s pracovníkom 2 7 . Ak manžel alebo manželka boli legálne zamestnaní aspoň jeden rok, získavajú okrem iného samostatné práva 49. Cieľom tejto právnej úpravy je zabrániť podľa článku 6 rozhodnutia č. 1/80 (za členským štátom, aby zakázali rodinným predpokladu, že manžel alebo manželka má príslušníkom tureckých pracovníkov praco­ takisto turecké štátne občianstvo). vať. Na to, aby sa samotný turecký pracovník mohol uplatniť je potrebné, aby rodinní príslušníci — či už jeho manžel alebo manželka alebo jeho deti — získali prístup na trh práce. Práva rodinných príslušníkov vyplývajú v tomto zmysle z práv samotného pracovníka. Rozhodnutie však považuje rodinného príslušníka za nezávislú osobu, 52. Neplnoleté deti majú tie isté práva ako ktorej sa priznáva právo pracovať. manžel alebo manželka. Okrem toho im

25 — Pozri (v súvislosti s článkom 7 prvým odsekom druhou 26 — Rozsudok z 11. novembra 1999, C-179/98, Zb. s. I-7955. zarážkou rozhodnutia č. 1/80) rozsudok Ergat, už citovaný 27 — Túto zásadu je možné vyvodiť z rozsudku Kadiman, už v poznámke pod čiarou 15, bod 40. citovaný v poznámke pod čiarou 23, najmä body 44 a 54.

I - 8780

AYAZ

53. K tretej situácii je potrebné podať 28 — Rozsudok Tetik, uz, citovaný v poznámke pod čiarou 17, body vysvetlenie. V zásade osoba, ktorej právo 30 a 31. Súdny dvor túto úvahu opiera o súdnu prax k článku 39 ES, a to osobitne o rozsudok z. 26- februára 1991, prístupu na trh práce vyplýva z jej postavenia Antonissen, C-292/89, Zb. s. I-745, body 13, 15 a 16.

I - 8781

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - L. A. GEELHOED - VEC C-275/02

štátnymi príslušníkmi Spoločenstva. Ako vo potrebné použiť rovnaký výklad . Toto svojich návrhoch k rozsudku Nazli uviedol stanovisko však podľa môjho názoru nemôže generálny advokát Mischo, „... nie je preto znamenať viac než len predpoklad rovnakého možné stanoviť zásadu, podľa ktorej sa so výkladu. skôr uvedeným pracovníkom muselo zaob­ chádzať rovnako ako s neskôr uvedeným pracovníkom" 2 9 .

31 — Vyhlásenie Súdneho dvora najmä v bode 56 rozsudku Nazli, už citovaný v poznámke pod čiarou 9. 29 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 67 návrhov. 32 — Rozsudok z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, 30 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 10. C-162/00, Zb. s. I-1049, body 32 a 33.

I - 8782

AYAZ

nariadenie č. 1612/68 a nepriznať automa­ E — Odpoveď na prejudiciálnu otázku polo­ ticky podľa znenia nariadenia č. 1612/68 ženú vnútroštátnym súdom každému nevlastnému synovi či nevlastne) dcére tureckého pracovníka, mladším ako 21 rokov, práva upravené v článku 7 rozhodnu­ tia č. 1/80.

I - 8783

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-275/02

prijaté — koncom 60. rokov, keď EHS malo 65. Porovnanie jednotlivých znení môže iba šesť členov —, som sa mohol obmedziť podľa mňa viesť len k jedinému záveru: len na štyri jazykové verzie. Ako to vyplýva znenia článkov 10 a 11 nariadenia z nasledujúcich úvah, nie je možné na č. 1612/68 neumožňujú jednoznačne určiť základe porovnania týchto jazykových znení postavenie nevlastných detí. podať jednoznačnú odpoveď na otázku polo­ ženú vnútroštátnym súdom.

I - 8784

AYAZ

potrebné považovať za rodinného prísluš­ článku 7 prvého odseku rozhodnutia, a nie je níka . Súdny dvor sa tak mohol, pokiaľ ide preto potrebné aplikovať rozsudok Baumbast o právne postavenie nevlastnej dcéry, obme­ a R. dziť na stručné vyjadrenie a nemusel sa vyjadriť k podstatnej časti veci.

68. Podľa môjho názoru je tiež veľmi dôle­ 70. Tretí súvisiaci faktor odvodzujem žité, že v prípade mechanického použitia by 3 z rozsudku Mesbah 7, ktorý sa týka posta­ nebol zohľadnený rozsudok Baumbast a R, venia nevlastnej matky marockého pracov­ v ktorom Súdny dvor uvádza, že táto zhoda níka. V tomto rozsudku Súdny dvor roz­ spočíva v cieľoch nariadenia č. 1612/68, a nie hodol, že pojem „rodinní príslušníci", ako ho v právnom rámci rozhodnutia č. 1/80. používa Dohoda o spolupráci EHS-Marocké V bode 50 rozsudku Baumbast a R Súdny kráľovstvo 38 sa neobmedzuje na pokrvných dvor pripomína 36, že „cieľ nariadenia príbuzných. Pod tento pojem spadajú aj č. 1612/68, ktorým je voľný pohyb pracovní­ osoby zo vzťahov vzniknutých z manželstva kov, si ku svojej realizácii, v rámci ktorej — ako napríklad nevlastná matka vo veci musí byť rešpektovaná sloboda a dôstojnosť, Mesbah — výslovne je tu však uvedená vyžaduje najpriaznivejšie podmienky pre podmienka, že tieto osoby musia začlenenie rodiny pracovníka Spoločenstva s pracovníkom skutočne bývať. do prostredia prijímajúceho členského štátu." Nariadenie vytvára najpriaznivejšie pod­ mienky pre voľný pohyb pracovníkov. Základnou podmienkou je, aby sa takáto rodina mohla začleniť do spoločnosti v prijímajúcom štáte. Ako som už uviedol v bode 32, rozhodnutie č. 1/80 voľný pohyb pracovníkov neupravuje.

72. Po druhé Súdny dvor kladie význam 74. Po prvé, pokiaľ ide o vznik práva, spoločnému životu pracovníka a nevlastného vzhľadom na cieľ článku 7 rozhodnutia rodiča, pričom ale musím uviesť, že vo veci č. 1/80, ktorým je podpora hospodárskeho Mesbah ide o plnoletú nevlastnú matku, začlenenia tureckého pracovníka, ktorý je zatiaľ čo v danej veci ide o nevlastného syna súčasťou legálneho trhu práce v niektorom mladšieho ako 21 rokov. Rozsudok Mesbah členskom štáte, je rozhodujúcou otázka, či je v každom prípade umožňuje, aby v prípade rodinný príslušník skutočne súčasťou rodiny nevlastných členov rodiny bola stanovená pracovníka. Práva nevlastného syna alebo dodatočná podmienka a aby jej príslušníci nevlastnej dcéry musia k tomuto hospodár­ boli jednoducho považovaní za súčasť pra- skemu začleneniu prispievať. Inými slovami, covníkovej rodiny. začlenenie pracovníka by bolo zmarené, ak by nevlastný syn alebo nevlastná dcéra nemali žiadne práva podľa článku 7. O takejto situácii možno hovoriť len vtedy, ak existuje skutočný rodinný vzťah.

F — Dve rozhodujúce kritéria: kedy je potrebné nevlastného syna považovať za rodinného príslušníka v zmysle článku 7 rozhodnutia č. 1/80? 75. Nevlastné deti je potrebné považovať za osoby, ktoré skutočne patria k rodine pra­ covníka, ak:

73. Týmto sa dostávam ku samotnej pod­ state odpovede: v ktorom okamihu poskytuje rozhodnutie č. 1/80 nevlastnému synovi

39 — Dohoda o spolupráci s Marockým kráľovstvom má za cieľ — skutočne žijú s pracovníkom v spoločnej posilniť vzťahy medzi Spoločenstvom a Marockým kráľov­ domácnosti, alebo s ním v spoločnej stvom a na rozdiel od dohody uzatvorenej s Tureckom sa nezaoberá otázkou neskoršieho pristúpenia. domácnosti spolunažívali aspoň tri roky,

77. Ak je v prípade dieťaťa pracovníka možné stanoviť podmienku spolunažívania, je táto podmienka a fortiori významnejšia, pokiaľ ide o jeho nevlastné deti. Manželstvo medzi pracovníkom a osobou, ktorá už má deti, nevytvára vždy ten istý druh vzťahu medzi pracovníkom a týmito nevlastnými deťmi. Tento vzťah sa môže podstatne líšiť napríklad v závislosti od veku dieťaťa alebo vzťahu medzi ním a partnerom, s ktorým uzatvoril manželstvo (vykonáva rodičovské práva tento rodič alebo jeho bývalý partner?), finančná závislosť dieťaťa, či dieťa pred uzavretím manželstva spolunažívalo 76. Prvé kritérium vyvodzujem z rozsudku s partnerom, s ktorým rodič uzatvoril Kadiman 4 0 . Ako rozhodol Súdny dvor, môžu manželstvo, alebo či bude dieťa po uzavretí členské štáty žiadať, aby rodinný príslušník manželstva bývať spolu s novými manželmi — v danej veci manžel alebo manželka, ktorí alebo prípadne či už samotné dieťa uzavrelo už nežijú spolu s tureckým pracovníkom — manželstvo. Ak je spolunažívanie podmien­ skutočne býval s pracovníkom počas troch kou pre použitie článku 7 rozhodnutia rokov v spoločnej domácnosti. V opačnom č. 1/80, znamená to, že práva vznikajú len prípade môžu členské štáty odmietnuť pred­ tým nevlastným deťom, ktoré je možné ĺženie jeho povolenia na pobyt alebo poskyt­ považovať za skutočnú súčasť rodiny pracov­ nutie prístupu na trh práce. Objektívne níka. okolnosti — napríklad vzdialenosť medzi bydliskom pracovníka a pracoviskom rodin­ ného príslušníka alebo miestom, kde tento rodinný príslušník navštevuje odborné ško­ lenie — môžu predstavovať odôvodnenie, na základe ktorého môžu členské štáty pripustiť výnimku z podmienky spoločného bývania. Takisto chcem zdôrazniť, že podmienka 78. Druhým rozlišovacím kritériom je vek spoločného bývania detí s ich rodičmi je takýchto nevlastných detí. Článok 10 naria­ takisto upravená v rozhodnutí č. 1/80 denia č. 1612/68 práva Spoločenstva stano­ v súvislosti s prístupom tureckých detí ku vuje maximálny vek 21 rokov. Pri deťoch, vzdelaniu. Podľa článku 9 rozhodnutia majú ktoré nedosiahli tento vek, zákon nevyža­ tieto deti prístup ku vzdelaniu iba vtedy, ak duje, aby boli závislé na pracovníkovi. Vek 21 rokov zodpovedá veku dosiahnutia zákonnej plnoletosti, ktorá sa podľa väčšiny štátov západnej Európy aplikovala v čase prijatia 40 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 23, body 40 — 46. nariadenia. V priebehu 70. a 80. rokov

79. Veková hranica 21 rokov už v podstate 81. Čo z toho vyplýva pre Engina Ayaza, nemá žiadne opodstatnenie, a to ani žalobcu v konaní vo veci samej? Podľa v sociálnom prostredí, ani v právnych pred­ návrhu na začatie prejudiciálneho konania pisoch členských štátov. Tento záver podľa pricestoval z Turecka spolu so svojou mňa neznamená, že by práva, ktoré priamo matku roku 1991, so svojím nevlastným priznáva článok 10 nariadenia č. 1612/68 otcom a svojou matkou býval do jesene roku nevlastným deťom pracovníkov Spoločenstva 1999. Z tohto pohľadu zrejme spĺňa prvé vo veku od 18 do 21 rokov, už neboli platné. kritériu, ktoré som uviedol vyššie. Pokiaľ ide Znamená to len to, že veková hranica už o kritérium týkajúce sa veku: Ayaz podal nepredstavuje relevantný základ pre analo­ svoju žiadosť o povolenie na trvalý pobyt gickú úvahu. Zastávam názor, že sa má 8. júla 1999. V tom čase mal 19 rokov, celkom zjavne použiť veková hranica 18 a prekročil teda vek, ktorý som spomínal rokov. Nevlastné deti staršie ako 18 rokov vyššie. Zo spisu je takisto možné vyvodiť môžu získať oprávnené postavenie iba vtedy, záver, že si aspoň z prevažnej časti zaisťuje ak sú na tureckom pracovníkovi závislé (ako živobytie sám. Nespadá preto pod pojem je tomu napríklad u nevlastnej matky „rodinného príslušníka" v zmysle článku 7 v rozsudku Mesbah 41). rozhodnutia č. 1/80.

41 — Pozri bod 70. 42 — Pozri v tomto zmysle bod 53.

I - 8788

AYAZ

85. Táto diskrečná právomoc je z určitej časti obmedzená vo vzťahu k osobe, ktorá je 83. V stručnosti rozoberiem následky žalob- chránená rozhodnutím č. 1/80. V rozsudku covho konania pre použitie rozhodnutia Nazli 45 podal Súdny dvor voči tureckému č. 1/80. Nie je to nutné a robím to len pre pracovníkovi analogický výklad, ktorý je doplnenie, pretože vnútroštátny súd sa pýta podobný pravidlám striktného výkladu pou­ len na to, či je nevlastného syna potrebné žívaných na pracovníkov Spoločenstva. považovať za rodinného príslušníka. Trestná Vyhostenie je možné odôvodniť iba skutoč­ činnosť môže viesť ku zmene rodinných nosťou, že správanie sa danej osoby pred­ pomerov, ale nie ku zmene rodinného vzťahu stavuje konkrétne nebezpečenstvo, že bude ako takého. Konanie žalobcu tak nie je pokračovať v závažnom porušovaní verej­ relevantné, pokiaľ ide o otázku, či nevlastný ného poriadku. syn je alebo nie je rodinným príslušníkom.

44 — Pozri napríklad rozsudok z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 39. 43 - Pozri bod 19. 45 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 9, osobitne bod 61.

I - 8789

MÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-275/02

pracovníkovej rodiny. Pri určení, či nevlastný syn alebo nevlastná dcéra tvoria súčasť rodiny, môžu členské štáty:

— žiadať, aby nevlastné deti tureckého pracovníka s ním žili v spoločnej domácnosti, alebo aby s ním žili počas troch rokov,

— obmedziť použitie pojmu rodinný príslušník na nevlastné deti mladšie ako 18 rokov, okrem prípadu, že nevlastné deti tento vek prekročili a sú celkom závislé na pracovníkovi.

2) Členské štáty môžu rozhodnúť, že práva založené na článku 7 zanikajú v okamihu, keď nevlastný syn alebo nevlastná dcéra dovŕši 18 rokov, okrem prípadu, že tieto sú na tureckom pracovníkovi závislé. Ak však nevlastný syn alebo nevlastná dcéra, ktorí dosiahli vek 18 rokov, nemajú žiadne práva na základe článku 6 rozhodnutia č. 1/80, musia mať možnosť nájsť si v primeranom čase v prijímajúcom členskom štáte zamestnanie."

I - 8791