C-276/02

ŠPANIELSKO/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 1. apríla 2004 1

1. Španielske kráľovstvo predmetnou žalo­ I — Skutkový stav bou žiada Súdny dvor, aby zrušil rozhodnutie Komisie 2002/935/ES zo 14. mája 2002 o pomoci v prospech Grupo de Empresas Alvarez 2 . V zmysle tohto rozhodnutia adre­ sovaného Španielsku je so spoločným trhom nezlučiteľná pomoc, ktorú zakladá sústavné neplatenie daní a poistného na sociálne zabezpečenie zo strany Grupo de Empresas A — Situácia podnikov, príjemcov pomoci Alvarez SA (ďalej len „GEA") a jej dcérskej spoločnosti Vidrios Automáticos del Norte SA (ďalej len „Vanosa"), v období od vyhlásenia zastavenia platieb, ku ktorému došlo vo vzťahu k spoločnosti GEA 19. novembra 1997 a vo vzťahu k spoločnosti Vanosa 14. novembra 1997, 3. GEA je podnikom, ktorý vyrába a predáva až do januára 2001. riad z porcelánu a kameniny. Až do roku 1991 bol jedným z hlavných výrobcov riadu v Španielsku. Vanosa, jeho dcérska spoloč­ nosť, úplne ním kontrolovaná, podnikala v sektore sklenených obalov. Od roku 1992 mal sektor, v ktorom pôsobili uvedené podniky, veľké ťažkosti, ku ktorým sa pripo­ jila ekonomická kríza v regióne Galizia, kde sídli skupina tvorená týmito podnikmi.

2. Je potrebné v krátkosti pripomenúť kon­ text tohto sporu. Toto pripomenutie sa zdá ešte potrebnejším vzhľadom na to, že žaloba v predmetnej veci, predložená Súdnemu dvoru, neobsahuje jasné uvedenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Táto nejasnosť spôsobuje procesný problém, ktorý treba 4. Z dôvodu týchto ťažkostí boli v prospech vyjasniť pred začatím skúmania dôvodnosti GEA poskytnuté v období medzi rokmi 1992 danej veci. a 1996 rôzne druhy finančnej pomoci vo forme záruk alebo priamych subvencií zo strany španielskych verejných orgánov. Hoci 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. bola táto pomoc posúdená ako protiprávna, 2 — Ú. v. ES L 329, s. 1 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). keďže nebola oznámená, Komisia vo svojom

5. Druhá správa o uplatňovaní reštruktura­ lizačného plánu bola Komisii doručená 21. mája 1999. Prostredníctvom tejto správy 6. Napadnuté rozhodnutie, vydané ako sa Komisia dozvedela o existencii konaní výsledok konania začatého Komisiou, sme­ týkajúcich sa zastavenia platieb, nariadených ruje v podstate ku skutočnosti, že v období zo strany Juzgada de Primiera Instancia de medzi vyhlásením zastavenia platieb podni­ Vigo roku 1997 na návrh týchto podnikov, kov GEA a Vanosa a januárom 2001 sa tieto a o zmluvách uzavretých v súlade dva podniky sústavne vyhýbali plneniu svo­ s vnútroštátnymi právnymi predpismi jich daňových povinností a plateniu poist­ s Agenzia Estatal de Administración Tribu­ ného na sociálne zabezpečenie. V rozhodnutí taria (Štátny úrad pre daňovú správu, ďalej je uvedené, že v súlade s rozhodnutím len „daňový úrad") a s Tesorería General de Komisie zo 14. októbra 1998, 1999/509/ES 4 la Seguridad Social (sociálna poisťovňa) roku o pomoci Španielska v prospech podnikov 1998 (ďalej len „zmluvy"). Zmluvy, zostavené skupiny Magefesa a ich právnych nástupcov, daňovým úradom pre každý z oboch pod­ potvrdeným Súdnym dvorom v rozsudku nikov 14. apríla 1998, sa týkali na jednej z 12. októbra 2000, Španielsko/Komisia 5, strane odpustenia časti daňového dlhu oboch sústavné a systematické neplatenie poistného podnikov a na strane druhej predĺženia na sociálne zabezpečenie a značného objemu lehoty splatnosti a zostavenia dlhodobého daní po vyhlásení zastavenia platieb ako splátkového kalendára voči zostávajúcemu aj uzavretie zmlúv predstavuje prevod pro­ dlhu. Osobitná zmluva uzavretá medzi pod­ striedkov štátu v prospech GEA a Vanosa. nikom Vanosa a sociálnou poisťovňou V samotnom rozhodnutí sa okrem toho 6. novembra 1998 sa týkala odpustenia časti

7. Na základe toho sa Komisia domnievala, 9. Zostáva však pochybnosť o prípustnosti že upustenie od vymáhania dlhovaných daní a poistného na sociálne zabezpečenie od ďalšieho dôvodu uvedeného počas konania. podnikov GEA a Vanosa zo strany španiel­ V replike žalobca navrhuje čiastočné zruše­ skych orgánov predstavuje pomoc v zmysle nie napadnutého rozhodnutia na základe článku 87 ods. 1 ES. Okrem toho zdôraznila, neurčitosti obdobia, ktorého sa týka štátna že na túto pomoc sa nemôže vzťahovať pomoc. V tomto návrhu Komisia vidí nový žiadna z výnimiek stanovených v článku 87 žalobný dôvod. Požaduje preto jeho zamiet­ ods. 2 a 3 ES. Komisia preto rozhodla, že nutie na základe článku 42 ods. 2 Rokova­ predmetná pomoc je nezlučiteľná so spoloč­ cieho poriadku Súdneho dvora, ktorý zaka­ ným trhom a nariadila Španielskemu kráľov­ zuje uvádzanie nových dôvodov počas kona­ stvu prijať všetky opatrenia potrebné na nia, ak nie sú založené na nových právnych vrátenie poskytnutej pomoci od jej príjemcu. a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

II — O prípustnosti uvedených žalobných 10. Je potrebné spomenúť, že v konaní pred dôvodov Súdnym dvorom platí pravidlo neprípust­ nosti každého žalobného dôvodu, ktorý je prvýkrát uvedený v replike. Iste existujú prípady, v ktorých je povolené uvedenie nového žalobného dôvodu v tomto štádiu konania, musí však byť splnený jeden z troch 8. Vo svojich podaniach sa účastníci konania nasledujúcich osobitných predpokladov: zhodujú v uznaní, že žalobné dôvody sa musí byť jasné, že predmetný žalobný dôvod

13. Na druhej strane žalobca priamo spo­ chybňuje trvanie spornej pomoci. Presnejšie 12. Na jednej strane žalobca poukazuje na povedané, Komisii vytýka, že považovala za nejasné určenie obdobia existencie pomoci dátum začatia poskytovania pomoci dátum v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. konania o zastavení platieb, hoci tieto Rozhodnutie je podľa neho nezákonné postupy, ako aj zmluvy, boli súčasťou upu­ z dôvodu formálnej vady, pozostávajúcej stenia od vymáhania pohľadávok, ku kto­ z nedostatočného odôvodnenia. Z tohto uhla rému dala Komisia vlastný súhlas vo svojom pohľadu sa žalobný dôvod zakladá na právnej prvom rozhodnutí č. 98/364 z roku 1997. kauze odlišnej od kauzy, na ktorú odkazujú dôvody uvedené v žalobe, všetky smerujúce k legalite merita napadnutého rozhodnutia. Neskoré uvedenie žalobného dôvodu týkajú­ 9 — Hoci sa povinnosť odôvodnenia zdá byť v judikatóre jasne ceho sa nového konania, bez žiadnej spoji­ kvalifikovaná ako žalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku, zostáva pochybnosť o procesnýcn následkoch, ktoré tosti so žalobnými dôvodmi uvedenými z nej vyplývajú. Niekedy Súdny dvor jednoducho potvrdil, že „môže preskúmavať z úradnej povinnosti porušenie podstat­ v žalobe, možno podľa môjho názoru jedno­ ných formálnych náležitostí", medzi ktoré patrí aj povinnosť ducho označiť za nový žalobný dôvod, ktorý odôvodnenia (pozri napríklad rozsudok zo 7. mája 1991, Oliveira/Komisia, C-304/89, Zb. s. I-2283, bod 18), inokedy usúdil, že ide o jeho povinnosť (pozri najmä rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C-457/00, Zb. s. I-6931, bod 102). Podľa môjho názoru právomoc preskúmať z úradnej moci dôvody týkajúce sa verejného poriadku predstavuje len možnosť, a nie právnu povinnost. Je to „povinnosť" iba vo 6 — Rozsudok z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb. všeobecnom zmysle, že súd Spoločenstva má za úlohu s. 3107, bod 25. zabezpečiť účinnú právnu ochranu, ktorá existuje následne 7 — Rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. jedine vtedy, ak ide o zjavné porušenie predmetnej povinnosti. s. I-983, bod 24. 10 — V týchto bodoch napadnutého rozhodnutia Komisia jasne 8 — Rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij upresňuje obdobie poskytovania štátnej pomoci a jej vôľu a ¡./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, namietať proti nečinnosti verejných orgánov voči dlhom C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body dotknutých podnikov, ktoré vznikli po vyhlásení zastavenia 369 - 379. platieb.

Komisia chápe túto námietku ako jedno­ konaní o zastavení platieb a následných duchý problém kvantifikácie prvkov pomoci, zmlúv). ktorý spadá do nasledujúcej fázy výkonu napadnutého rozhodnutia. Považujem však za správnejšie vychádzať z toho, že určenie momentu poskytnutia výhod a ich trvania spadá priamo pod kvalifikáciu pomoci. Tento dôvod má preto s dôvodmi žaloby spoločné to, že sa týka porušenia článku 87 ods. 1 ES. Nevyplýva z toho však, že je prípustný. 15. Faktom ostáva, že takéto úsilie je v predmetnej veci zbytočné. Uvedená námietka totiž v rozpore s tvrdením žalobcu nie je jednoduchým argumentom smerujú­ cim k posilneniu dôvodov žaloby. Pred­ stavuje skutočný žalobný dôvod, ktorý sa opiera o úvahu a o skutkové a právne okolnosti odlišné od tých, ktoré sú uvedené v žalobe. Hoci nie je bez spätosti s návrhom na zrušenie rozhodnutia, žiadaným v žalobe, takto chápaný žalobný dôvod je jasne odlišný od dôvodov, ktoré v nej boli uvedené. To teda prispieva k rozšíreniu predmetu sporu vo chvíli, v ktorej je tento už určený, 14. Nepochybne, ak by bola potvrdená a v princípe by viac nemal byť zmenený. prípustnosť tohto žalobného dôvodu, bolo V podobných prípadoch judikatúra Súdneho by potrebné skúmať jeho dôvodnosť. Vtedy dvora presne potvrdila, že žalobcovi nie je by bolo potrebné povedať, že určenie dovolené použiť ho. 12 momentu poskytnutia štátnej pomoci sa môže meniť. V zásade štátna pomoc môže vzniknúť jedine v momente poskytnutia sporných výhod. Dalo by sa však uvažovať odlišne, ak by boli tieto výhody poskytnuté v rozpore s rozhodnutím o štátnej pomoci, schváleným Komisiou. V takom prípade je zákonnosť schválených opatrení prísne spo­ 16. Dodávam, že v predmetnom prípade sa jená s dodržaním podmienok stanovených výnimka stanovená rokovacím poriadkom Komisiou, ktoré uložila dotknutému štátu. nemôže uplatniť: bez ohľadu na základ, Od chvíle, kedy by mohlo byť potvrdené, že s ktorým sa spája, nemožno sa domnievať, štát nerešpektoval jemu prislúchajúce povin­ že tento dôvod spočíva v okolnostiach, ktoré nosti ani stanovené podmienky, možno si vyšli najavo až v priebehu konania. dovoliť predpokladať, že kvalifikácia ako V skutočnosti neexistovala žiadna prekážka, štátnej pomoci sa nevzťahuje iba na výhody, aby bola tvrdená nezákonnosť namietaná už ktoré neboli vopred predvídané (v danom od prijatia napadnutého rozhodnutia. prípade upustenie od vymáhania nedoplat­ kov, nasledujúce po uzavretí zmlúv), ale tiež na opatrenia, ktoré v momente ich výkonu zmysle pozri Keppenne, J.-P.: Guide des aides d 'Etat nevyvolávali námietky vo vzťahu 11 — Ven tomto droit communautaire, Bruylant, Brusel, 1999, s. 94. k ustanoveniam Zmluvy (v predmetnom 12 — Pozri napríklad rozsudky z 1. apríla 1982, Durbeck/Komisia, prípade upustenie od vymáhania dlhov po 11/81. Zb. s. 1251, bod 13, a zo 6. decembra 1984, Biovillac/ EHS, 59/83, Zb. s. 4057, bod 24.

20. Žalobca sa predovšetkým domnieva, že namietané správanie vyplýva z obvyklého III — O porušení článku 87 ods. 1 ES uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy a o kvalifikácii ako štátnej pomoci v oblasti úpadku podnikov. Každý iný pod­ nik, ktorý by sa nachádzal v rovnakej situácii, by mohol byť podriadený rovnakému postupu. Podľa jeho mienky chápanie Komi­ sie podané v napadnutom rozhodnutí sme­ ruje k spochybneniu všeobecnej právnej 18. Na podporu svojho návrhu o zrušenie normy a nie špecifických opatrení, ako je to rozhodnutia žalobca uvádza tri žalobné však požadované právnou úpravou Spolo­ dôvody. Prvým žalobným dôvodom namieta čenstva vzťahujúcou sa na štátnu pomoc. proti právnemu rámcu a kritériu, uplatňova­ Všetky postupy predchádzania úpadku, sta­ ným pre opatrenia na podporu podnikov novené členskými štátmi, by teda boli v ťažkostiach. Podľa žalobcu by z nich totiž ohrozené. vyplývalo, že každé konanie týkajúce sa zastavenia platieb zahŕňa štátnu pomoc. Za predpokladu, že by tento rámec mal byť prijatý, žalobca svojím druhým žalobným dôvodom popiera, že španielske orgány neboli činné počas obdobia neplatenia daní a poistného na sociálne zabezpečenie. Vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobca namieta proti posúdeniu Komisie vo vzťahu k postupu spomenutých orgánov. 21. Je pravda, že Súdny dvor potvrdil, že prípadné straty daňových príjmov, ktoré by pre štát vyplývali z uplatnenia neobvyklého režimu správy z dôvodu absolútneho zákazu individuálnych exekučných konaní a pozastavenia úrokov všetkých dlhov daného podniku by nemohli samé osebe odôvodňovať kvalifikáciu takéhoto režimu 19. Prvý žalobný dôvod spochybňuje ako štátnu pomoc. Dôvodom je, že „takýto význam kritéria takzvaného „súkromného následok je vlastný každému zákonnému veriteľa" pri analýze zaobchádzania režimu určujúcemu oblasť, v ktorej sa s podnikmi v ťažkostiach, zatiaľ čo ďalšie uskutočňujú vzťahy medzi insolventným dva sú založené na údajných pochybeniach podnikom a všetkými jeho veriteľmi, no bez pri uplatnení tohto kritéria v tejto veci. toho, aby sa z toho dala automaticky vyvodiť

22. Podľa Komisie právny rámec predmetnej 23. Pre posúdenie správania sa verejných veci jasne vyplýva z tejto judikatúry Súdneho orgánov v prípadoch, ako je tento, Súdny dvora, predovšetkým vo veci „Megafesa". Zo dvor prijal metódu uplatňovanú Komisiou, žiadneho tvrdenia napadnutého rozhodnutia nikde nevyplýva, že Komisia vyvodzuje poskytnutie štátnej pomoci z postupov usku­ 16 — Pozri rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, točnených pre predchádzanie úpadku C-241/94, Zb. s. I-4551, body 20 a 21, a DM Transport, uż citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 30. Pozri tiež a z uzavretých zmlúv, a tým menej zo strát, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola k rozsudku Španielsko/Komisia, už citovaný v poznámke ktoré z nich vyplývali pre veriteľov pod čiarou 14, bod 8, ako aj návrhy, ktoré predniesol z verejného sektora. V tomto rozhodnutí generálny advokát Jacobs k už citovanému rozsudku DM Transport, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát nie je spochybnená ani vnútroštátna právna Mischo k rozsudku z 12. októbra 2000, Španielsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 5. body 12 - 14. úprava z oblasti úpadku podniku, ani pre­ 17 — Treba podotknúť, že Súdny dvor si niekedy zamieňa pojem ventívne postupy skúmané samé osebe. speciálnost' s pojmom selektivnost'(pozri napríklad rozsudok Podľa Komisie je v tomto ohľade zrejmé, že zo 17. júna 1999. Belgicko/Komisia, C-75/77, Zb. s. I-3671, bod 26). Mohli by sme sa pýtať, či je nevyhnutné ich rozlišovať. Špeciálnosť je totiž opakom všeobecnosti. Opa­ trenie je špeciálne, ak sa uplatňuje na zvláštnu kategóriu podnikov bez toho, aby toto rozlišovanie vyplývalo z povahy alebo štruktúry systému bremien verejného záujmu, do ktorého sa zaradzuje (pozri v tomto zmysle rozsudok 13 — Rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-7907, bod 36. Na podporu tohto tvrdenia Súdny dvor s. I-1487, bod 52. Takéto opatrenie vedie k uplatneniu odkazuje na rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, osobitného zaobchádzania. Selektivnost' je odlišnou pod­ spojené veci C-72/91 a C-73/91. Zb. s. I-887, bod 21. mienkou relevantnou v inom štádiu rozboru (pozri body 24 14 — Pozri rozsudky z 29. apríla 1999, Španielsko/Komisia. a 25 týchto návrhov). Selektivnost' nie je opakom všeobec­ C-342/96, Zb. s. I-2459; z 29. júna 1999, DM Transport. nosti, ale rovnakého zaobchádzania a predpokladá, že v rámci C-256/97, Zb. s. I-3913, a z 12. októbra 2000, Španielsko/ spoločnej triedy subjektov činných na trhu budú niektorí Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 5. vybrati, aby sa im umožnil pristúp k zvýhodnenému zaobchádzaniu. V tomto zmysle môže existovať špeciálna 15 — Rozsudok z 12. októbra 2000, Španielsko/Komisia, už výhoda, ktorá nie je selektívna. citovaný v poznámke pod čiarou 5.

pozostávajúcu z porovnania správania verej­ získať vyplatenie dlhovaných súm od dlžníka, ných orgánov so správaním, ktorého by sa za ktorý sa nachádza vo finančných ťažko­ tých istých okolností pridržiaval obozretný 20 stiach. Investor má možnosť zvoliť si 18 súkromný veriteľ. Je potrebné sa pýtať, či investíciu, ktorá sa mu zdá ako najvýnosnej­ by za podobných okolností súkromný veriteľ šia. Teoreticky kapitál, pripravený na inve­ uzavrel tie isté zmluvy, uskutočnil tie isté stovanie do podniku, je disponibilný za odklady splatnosti pohľadávok a správal sa rovnakých podmienok pre všetky subjekty rovnako pri správe týchto zmlúv. Ak tieto činné na trhu. To neplatí v prípade veriteľa. zásahy umožňujú dotknutému podniku pre­ Tento sa už nachádza v privilegovanom konať prechodnú krízu, v prospech veriteľa, vzťahu s dlhujúcim podnikom, ktorému môžu byť považované za prípustné. Ak sa môže byť ochotný poskytnúť dodatočné však obmedzujú na snahu o záchranu pod­ výhody vo forme odkladu splatnosti pohľa­ niku, ktorý nie je schopný prežitia a nie je dávky alebo stanovenia nových lehôt splat­ prispôsobený trhovým podmienkam, musia nosti dlžnej sumy. Kapitál, ktorý je v hre, byť zamietnuté, keďže sú v rozpore s logikou v tomto prípade nie je uvedený „na trh". Nie ekonomickej účinnosti a dobrého fungovania je disponibilný za rovnakých podmienok pre spoločného trhu. ostatné subjekty činné na trhu. Tento kapitál je poskytnutý, pričom sa berú do úvahy jedine záujmy oboch strán. Podľa mojej mienky z tejto odlišnosti situácií musí vyplývať rozdiel v spôsobe posúdenia porov­ nania správania verejných orgánov a správania súkromného subjektu činného na trhu. V prípade investície je konfrontácia uskutočnená „v bežných trhových podmien­ kach". Ak je kapitál poskytnutý za podmie­ nok výhodných pre investora, aj keby išlo o podnik v ťažkostiach, spôsobom, ktorým investor môže očakávať ekonomickú návrat­ nosť z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska, nepôjde o zvýhodnenie a hospodárska súťaž nie je narušená. Vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je 24. V napadnutom rozhodnutí Komisia situácia odlišná. Možno tu vychádzať len správne pripomína, že kritérium súkrom­ z „podmienok podobných trhovým pod­ ného veriteľa nesmie byť zamenené mienkam" 2 1 . Ide o posúdenie situácie dlhu­ s kritériom súkromného investora, klasickej­ júcich podnikov nie vo vzťahu k situácii ich ším v judikatúre Súdneho dvora. 19 Zatiaľ čo konkurentov na trhu, ale vo vzťahu sa investor snaží získať prospech zasahova­ k podnikom, ktoré sa nachádzajú ním do príslušných podnikov, veriteľ sa snaží v rovnakých ťažkostiach. Je potrebné sa teda pýtať nielen to, či existuje hospodárska

výhoda, keďže o tom nie je pochýb , ale či zabezpečené privilegované postavenie. Je táto výhoda predstavuje „selektívnu" výhodu, však potrebné vziať do úvahy meniace sa keby jej účinkom bolo poskytnutie prefe- podmienky, v ktorých táto metóda musí nájsť renčného zaobchádzania voči podniku, uplatnenie. Funkcia a význam tejto metódy mimo každého odôvodnenia, ktoré je sa rozlišujú podľa toho, či sa metóda v súlade s logikou ekonomickej účinnosti. 23 uplatňuje v prípade investora alebo veriteľa. V tom prípade teda rozhodujúcim kritériom nie je zistenie existencie hospodárskej výhody, ale zistenie, či táto výhoda zodpo­ vedá výhodnejšiemu zaobchádzaniu, ako je to, ktoré by za podobných podmienok poskytol súkromný veriteľ dlhujúcemu pod­ niku. 26. V predmetnej veci sa právny rámec a právna metóda, ktoré uplatnila Komisia, nezdajú byť vystavené žiadnej vážnej kritike. Zodpovedajú rozlíšeniu a kritériu, ktoré sú vypracované judikatúrou Súdneho dvora. Jediná otázka, ktorá sa skutočne kladie, je zistiť, ako sa má za osobitných okolností daného prípadu uplatniť to, čo Komisia nazýva „doktrínou Magefesa", vezmúc do 25. V obidvoch prípadoch možno iba súhla­ úvahy správanie verejných orgánov. siť s metódou porovnania založenou na Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že pri kritériu súkromného subjektu činného na posúdení, či istá výhoda predstavuje štátnu trhu. Táto metóda je v súlade so všeobecným pomoc, majú osobitnú dôležitosť konkrétne cieľom sledovaným Zmluvou, ktorým je okolnosti každého jednotlivého prípadu. 25 zabrániť vytvoreniu umelých výhod v prospech niektorých ekonomických záuj­ mov a zabrániť tým tomu, aby im bolo

I - 8101

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-276/02

B — Nesprávne uplatnenie kritéria obozret­ skúmania namietaného správania. 27 Zo spisu ného súkromného veriteľa predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že viaceré skutočnosti obsiahnuté v žalobe na podporu tvrdenia španielskej vlády neboli v priebehu administratívneho konania v predmetnej veci oznámené Komisii. Či 28. Nesprávne posúdenie má pozostávať na ide o skutočnosti, ktoré boli zistené následne jednej strane z len čiastočného zohľadnenia po vydaní napadnutého rozhodnutia 28, ako relevantných skutočností. Na druhej strane aj o skutočnosti, ktoré neboli včas oznámené má vychádzať z nesprávneho právneho autorovi rozhodnutia 29, nemožno sa na ne posúdenia skutočností, ktoré boli oznámené platne odvolávať pre podporu žalobného Komisii. dôvodu, predloženého Súdnemu dvoru. Žałobnemu dôvodu týkajúcemu sa nespráv­ nych skutkových zistení, založených na týchto skutočnostiach, preto nemožno vyho­ vieť.

1. Nesprávne skutkové zistenia

29. Aby sa v predmetnej veci dalo zistiť, či sa španielske orgány správali ako náležité obo­ zretní veritelia, treba poznať kroky, ktoré skutočne podnikli. Španielska vláda však tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neuvádza s presnosťou relevantné skutočnosti, ktoré sú Komisii známe. Z toho vyvodzuje, že roz­ hodnutie bolo prijaté na základe okolností 31. Ak žaloba obsahuje viac informácií než odlišných od tých, ktoré uvádza Komisia. spis vypracovaný Komisiou počas vyšetrova­ cieho konania, z dokumentov predložených Súdnemu dvoru tiež vyplýva, že spis je

32. Na záver, musí sa napadnuté rozhodnu­ tie považovať za nezákonné? To tvrdí žalobca, ktorý v niektorých prvkoch roz­ 2. Nesprávne právne posúdenie skutočností hodnutia vidí dôkaz svojej vlastnej činnosti a svedomitosti, s akou orgány postupovali pri vedení konkurzných konaní. Komisia popiera, že by zohľadnenie týchto prvkov mohlo byť postačujúce pre zmenu jej ana­ lýzy. Obaja účastníci konania tým fakticky 34. Je potrebné položiť túto otázku: odôvod­ prispievajú k posunutiu predmetnej otázky. ňujú skutočnosti, ktoré mohli byť Komisii Podľa ich názoru sa spor vyhrocuje skôr známe počas vyšetrovacieho konania, záver, pokiaľ ide o spôsob, akým boli posúdené podľa ktorého španielske orgány nepreuká­ skutkové zistenia. Tvrdená nezákonnosť nie zali, že konali s náležitou obozretnosťou? je chápaná ako následok hmotnoprávnej Inými slovami, je zváženie všetkých okolností chyby, ale právneho posúdenia skutkových daného prípadu vrátane tých, ktoré neboli zistení. uvedené v odôvodnení rozhodnutia, spôso­ bilé zmeniť posúdenie, ktoré o nich bolo urobené? To ešte treba zistiť.

vým úradom v období medzi rokmi 1999 súkromného veriteľa" 33. Táto fikcia podľa a 2001. Toto pochybenie priviedlo Komisiu môjho názoru smeruje k zdôrazneniu základ­ knesprávnemu presvedčeniu, podľa ktorého nej charakteristiky. „Obozretný súkromný „Španielsko nevykonalo opatrenia stanovené veriteľ v trhovej ekonomike" je efektívny španielskou právnou úpravou (oddelené exe­ podnikateľský subjekt, schopný rozoznať kučné konania) na zabránenie tomu, aby a použiť najvhodnejšie nástroje pre uskutoč­ podniky pokračovali v činnosti bez plnenia nenie daného cieľa, teda pre vymáhanie daňovej povinnosti a povinností v oblasti vlastných pohľadávok. sociálneho zabezpečenia" 32. Na tieto tvrde­ nia Komisia odpovedá, že uvedené nástroje boli použité neskoro a v každom prípade neúčinne. Skutočnosť, že nemohli zabrániť značnému nárastu dlhov podnikov po uza­ vretí zmlúv podľa nej preukazuje zlyhanie verejných orgánov. Podľa Komisie tieto orgány nepoužili všetky právne nástroje, ktorými disponovali ako privilegovaní veri­ telia, aby čelili neplateniu dlhov uvedenými podnikmi. V danej situácii mali navrhnúť konkurz týchto podnikov a likvidáciu ich aktív. 37. Spomenutá efektívnosť zahŕňa predo­ všetkým zohľadnenie všetkých osobitných prvkov vzťahu, v ktorom tento pôsobí. 34 Zatiaľ čo žalobca tvrdí, že v inom rozhodnutí Komisia prijala vo vzťahu k podobnej otázke opačné riešenie, Komisia správne odpovedá, že okolností tohto sporu boli jasne odlišné. Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia sa dané rozhodnutie týkalo konštatovania aktív­ neho a obozretného správania úradu sociál­ neho zabezpečenia a štátnej pokladnice. 35

I - 8104

ŠPANIELSKO/KOMISIA

38. Je tiež potrebné upresniť, že toto krité­ podniku, a na strane druhej to, čo by mohlo rium neukladá verejným orgánom, aby nezo­ vyplynúť z dočasného upustenia od vymáha­ hľadňovali ostatné ciele, sledované v rámci nia jeho pohľadávok a pokračovania výkonu konkurzných konaní. Môžu zohľadniť, ako činností jeho dlžníka. v predmetnom prípade, „všeobecné a sociálne záujmy na účely zachovania 36 zamestnanosti" . Ale táto pozornosť môže mať účinky iba v rámci posúdenia kompati­ bility štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 3 ES. Na účely kvalifikácie ako štátnej pomoci nebude činnosť štátu meraná vo 40. Vo svetle ustálenej judikatúry Súdneho vzťahu k hodnote alebo významu sledova­ dvora sa mi zdá, že voľba v prospech ných cieľov. Posudzuje sa podľa účinnosti upustenia od vymáhania pohľadávok musí nástrojov, použitých pre ochranu vlastných spĺňať najmenej tri požiadavky. Po prvé záujmov veriteľa. V tomto kontexte musí byť a priori musia byť potvrdené hospodárska teda správanie verejných orgánov hodnotené životaschopnosť a zlepšenie finančnej situ­ iba z tohto uhla pohľadu. ácie podniku. 38 Po druhé musí byť urobené všetko preto, aby sa zabránilo poskytnutiu nových úverov a hromadeniu nových dlhov. 39 Po tretie štát musí mať možnosť očakávať vymoženie vlastných pohľadávok v primeranom čase. 40

I - 8105

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-276/02

41 — Pripomínam, že v posudzovanom období medzi januárom 1997 a januárom 2001 celkový dlh podniku GEA, len pokiaľ ide o príspevky platené zamestnávateľom, bol 2 582 880 484 ESP, z ktorého bolo splatených 166 937 745 ESP, zatiaľ čo za 42 — Replika, s. 14. to ¡sté obdobie a z rovnakého titulu dlh jeho dcérskej 43 — Pozri analogicky rozsudok z 26. januára 1999, Terhoeve, spoločnosti Vanosa bol 557 166 270 ESP, z ktorého bolo C-18/95, Zb. s. I-345, bod 45. splatených 105 989 762 ESP. 44 — Odôvodnenie č. 50 napadnutého rozhodnutia.

I - 8106

ŠPANIELSKO/KOMISIA

točnost', že zmluvy boli porušené hneď po ich 45. Domnievam sa, berúc náležité do úvahy uzavretí, podľa môjho názoru dostatočne špecifické okolnosti tejto veci, že Komisia jasne poukazuje na cestu, ktorou sa chcelo správne uplatnila kritérium súkromného postupovať. Nedostatočná reakcia, ktorú veriteľa. Rovnako ako ostatné preskúmané preukázali španielske orgány, keď už boli žalobné dôvody, aj žalobný dôvod týkajúci sa upovedomené o situácii, predstavuje štátnu nesprávneho právneho posúdenia skutoč­ pomoc. ností musí byť zamietnutý.

IV - Návrh

46. Vo svetle vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby: