C-280/02
ECLI:EU:C:2004:183
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0280
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 25. marca 2004
I - Úvod II — Použiteľné ustanovenia
2. V článku 1 upravuje smernica zber, čistenie a vypúšťanie komunálnych odpado vých vôd, ako aj čistenie a vypúšťanie odpa dovej vody z určitých priemyselných odvetví. Jej cieľom je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi tejto odpadovej vody.
1. V tomto konaní o nesplnenie povinnosti žiada Komisia Súdny dvor aby určil, že 3. Článok 2 smernice definuje tieto pojmy: Francúzska republika si nesplnila niektoré povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd 2. Pritom ide po prvé o údajné zanedbanie Francúzskej republiky identifikovať určité zóny ako zóny „1. .komunálne odpadové vody' sú odpa citlivé z dôvodu eutrofizácie v panve dové vody z domácností alebo zmes Seine - Normandie, Loire - Bretagne, odpadových vôd z domácností Artois - Picardie a Rhône - Méditerranée s priemyselnou odpadovou vodou a/ - Corse. Po druhé si mala Francúzska alebo dažďovou vodou; republika nesplniť povinnosti tým, že nepo- driadila náročnejšiemu čisteniu komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií s populačným koeficientom (p. k.) väčším ako 10 000 v citlivých zónach alebo v zónach, ktoré mali byť vykázané ako citlivé. 2. jodpadová voda z domácností' je odpa dová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza predovšetkým 1 — Jazyk prednesú: holandčina. z ľudského metabolizmu a činností 2 — Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40). v domácnostiach;
I - 8576
KOMISIA/FRANCÚZSKO
3. ,priemyselná odpadová voda' je každá proces, ktorý spĺňa požiadavky stano o d p a d o v á voda pochádzajúca vené v tabuľke 1 prílohy 1; z výrobných činností obchodu a priemyslu, iného charakteru, ako je odpadová voda z d o m á c n o s t í a splašková dažďová voda;
4. .aglomerácia' je oblasť, v ktorej sa osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko koncentrujú, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody do čističky komunálnych odpado vých vôd alebo na miesto ich konečného vypúšťania; 11. ,eutrofizácia' je obohacovanie vody živi nami, najmä z l ú č e n i n a m i dusíka a fosforu, ktoré spôsobuje zvýšený rast rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu 5. .zberný systém' je systém kanálov, ktoré biologickej rovnováhy a kvality tejto zbierajú a odvádzajú komunálnu odpa vody; dovú vodu;
6. ,1 p. k. (populačný koeficient)' je množ stvo organického biologicky odbúrateľ- ného znečistenia vyjadrené hodnotou ukazovateľa na biochemickú spotrebu kyslíka za prvých päť dní (BOD5) ekvivalentnou 60 g za deň;
4. Článok 5 ods. 1, 2 a 5 smernice upravujú:
8. .sekundárne čistenie' je čistenie komu nálnych odpadových vôd zahŕňajúce vo „1. Na účely odseku 2 členské štáty identi všeobecnosti biologické čistenie fikujú do 31. decembra 1993 citlivé oblasti a sekundárne usadzovanie alebo iný podľa kritérií stanovených v prílohe II.
I - 8577
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED — VEC C-280/02
2. Členské štáty zabezpečia, že komunálne a) prírodné sladkovodné jazerá, iné slad odpadové vody vstupujúce do zberných kovodné oblasti, estuarle a pobrežné systémov prejdú pred vypustením vody, ktoré sa pokladajú za eutrofické v citlivých oblastiach náročnejším čistením alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti ako tým, ktoré je uvedené v článku 4, môžu stať eutroflclcými, ak sa nepod najneskôr do 31. decembra 1998 pre všetky nikne akcia na ich ochranu. vypúšťania z aglomerácií s viac ako 10 000 p. k.
Pri posudzovaní toho, ktoré živiny by sa mali znížiť pri ďalšom čistení, sa môžu zohľadniť nasledujúce prvky:
i) jazerá a potoky siahajúce do jazier/ rezervoárov/uzavretých zálivov, pri ktorých sa zistila slabá výmena vody a kde môže nastať zhromažďovanie. V týchto oblastiach sa musí zahrnúť 5. Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpa odstraňovanie fosforu, pokiaľ sa dových vôd, ktoré sú umiestnené nedá preukázať, že odstraňovanie v príslušných oblastiach povodia citlivých nemá účinok na úroveň eutrofizácie. oblastí a ktoré prispievajú k znečisteniu Tam, kde sa robí vypúšťanie týchto oblastí, podlieha odsekom 2, 3 a 4." z veľkých aglomerácií, sa môže posúdiť tiež odstraňovanie dusíka;
ii) estuaria, zálivy a iné pobrežné vody, pri ktorých sa zistila slabá výmena 5. Príloha II smernice uvádza pod názvom vody alebo ktoré prijímajú veľké „Kritériá identifikácie citlivých a menej citli množstvá živín. Výtoky z malých vých oblastí" pod „A. Citlivé oblasti", že aglomerácií majú obvykle menší vodná oblasť musí byť identifikovaná ako význam v takýchto oblastiach, ale citlivá oblasť, ak patrí do jednej pre veľké aglomerácie je potrebné z nasledujúcich skupín: začleniť odstraňovanie fosforu a/
I - 8578
KOMISIA/FRANCÚZSKO
alebo dusíka, pokiaľ sa nedá pre skej vláde písomnú výzvu v ktorej jej vytkla ukázať, že odstraňovanie nemá úči rad nedostatkov. Odpovede Francúzskej nok na úroveň eutrofizácie; republiky považovala Komisia za neuspoko jivé. Komisia preto zaslala 10. apríla 2001 Francúzskej republike odôvodnené stanovi sko, ktoré zostalo podľa názoru Komisie taktiež bez primeranej reakcie. Nato podala Komisia žalobu na Súdny dvor.
b) povrchové sladké vody určené na odo beranie pitnej vody, ktoré by mohli obsahovať väčšiu koncentráciu dusična nov, ako je stanovená podľa príslušných ustanovení smernice Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o požadovanej kvalite povrchovej vody určenej na odber pitnej vody v členských štátoch 3 , ak sa nepod nikne opatrenie; 7. Komisia žiada, aby Súdny dvor určil, že Francúzska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 odsekov 1 a 2 a z prílohy II smernice najmä tým, že:
c) oblasti, kde je potrebné ďalšie čistenie okrem toho, ktoré je predpísané v článku 4 tejto smernice, aby sa splnili smernice Rady.
— neidentifikovala určité zóny v panve Seine - Normandie, Loire - Bretagne, Artois - Picardie a Rhône - Méditerra née - Corse ako zóny trpiace eutrofizá- ciou a III — Konanie pred podaním žaloby
6. Komisia po dlhšie trvajúcej výmene koreš pondencie s francúzskymi úradmi o prebratí smernice do francúzskeho právneho poriadku poslala 22. októbra 1999 francúz — nepodriadila náročnejšiemu čisteniu komunálne odpadové vody pochádza júce z aglomerácií s viac ako 10 000 obyvateľov do citlivých zón alebo zón, 3 - Ú. v. ES L 194. s. 26. ktoré mali byť identifikované ako citlivé.
I - 8579
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
8. Francúzska republika žiada prvý žalobný 1. obohacovanie vody živinami, najmä dôvod zamietnuť s výnimkou identifikácie zlúčeninami dusíka a/alebo fosforu, rieky Vistre. Aj druhý žalobný dôvod treba zamietnuť s výnimkou aglomerácií v citlivých zónach, ktorých komunálne odpadové vody ešte neboli podriadené náročnejšiemu čiste niu.
2. ktoré spôsobuje zvýšený rast rias a vyšších rastlinných foriem,
IV — Predmet právneho sporu
9. Predložená žaloba sa opiera o dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod Komisie spočíva 3. čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršo v dvoch častiach. Prvá časť sa týka výkladu vaniu biologickej rovnováhy pojmu „eutrofizácia". Nadväzne na tento sa druhá časť týka nedostatočnej identifikácie citlivých oblastí. Druhým žalobným dôvo dom sa vytýka údajné porušenie Francúzskej republiky, ktoré spočíva v tom, že nepodria- dila náročnejšiemu čisteniu komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií s viac ako 10 000 obyvateľmi. 4. a kvality tejto vody.
V — Prvý žalobný dôvod: pojem eutrofi zácia a identifikácia citlivých zón 11. Obaja účastníci konania sa zhodujú v tom, že podľa smernice musí existovať príčinná súvislosť medzi prvým a druhým, ako aj medzi druhým, tretím a štvrtým A — Pojem eutrofizácia kritériom.
Pripomienky účastníkov konania
10. Článok 2 bod 11 smernice uvádza štyri 12. Francúzska vláda poukazuje na to, že kritériá, ktoré spoločne charakterizujú pojem tieto kritériá musia existovať kumulatívne. eutrofizácia, a to: Pokiaľ by tu bolo splnené len jedno alebo dve
I - 8580
KOMISIA/FRANCÚZSKO
kritériá, toto by ešte nebolo dôkazom eutro- a vyšších rastlinných foriem. Tieto nežiaduce fizácie. Musí byť preukázané, že je tu následky by mohli byť v zničení potravino súvislosť medzi rôznymi kritériami eutrofi- vých reťazcov v ekologickom zácie. systéme, porušení rovnováhy medzi rôznymi druhmi a v úbytku obsahu kyslíka vo vode. Vodné rastliny by mohli vymiznúť tiež z dôvodu, že by veľké množstvo rias mútilo vodu a svetlo by nedopadalo až ku dnu. Mohlo by prísť k jedovatému kvitnutiu rias, ktoré by mohlo otráviť mušle a mohlo by viesť k o h r o z e n i u ľudského zdravia 13. Komisia a francúzska vláda sa sporia a k zvýšenej úmrtnosti rýb. o výklad tretieho kritéria „nežiaduce zhoršo vanie biologickej rovnováhy". Komisia vytýka francúzskej vláde príliš úzky výklad tohto pojmu. Nežiaduce ovplyvnenie biologickej rovnováhy nie je dané len vtedy, keď určité rastlinné druhy vymiznú alebo sa zníži ich výskyt, ale aj keď sa jeden druh hromadne rozšíri, pričom ostatné zostanú stabilné.
Posúdenie
14. Francúzska republika proti t o m u namieta, že rozšírenie jedného rastlinného druhu nestačí, aby bolo možné predpokladať nežiaduce ovplyvnenie biologickej rovno 16. V prvom rade je potrebné poznamenať, váhy, pokiaľ nie je porušená rovnováha že účelom smernice je, ako to vyplýva medzi ostatnými organizmami prítomnými z tretieho a ôsmeho odôvodnenia vo vode. Okrem toho Komisia primerane a z článku 1, chrániť životné prostredie pred neobjasnila, prečo treba určité javy považo nepriaznivými vplyvmi komunálnych (a prie vať za nežiaduce. myselných) odpadových vôd.
15. Vo svojej replike sa Komisia odvoláva na písomnosti, v ktorých sú popísané nežiaduce 17. Vo štvrtom odôvodnení sa uvádza, že n á s l e d k y o b o h a t e n i a vody ž i v i n a m i v citlivých oblastiach sa musí vykonávať s n á s l e d k o m u r ý c h l e n é h o r a s t u rias náročnejšie čistenie. Podľa článku 5 ods. 1
I - 8581
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
a 2 smernice sú členské štáty povinné splniť alebo by mohli obsahovať väčšiu kon tieto povinnosti: centráciu dusičnanov, ako je stanovená podľa príslušných ustanovení smernice Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o požadovanej kvalite povrchovej vody určenej na odber pitnej vody v členských štátoch, — identifikovať do 31. decembra 1993 citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II,
— vody, pri ktorých je potrebné náročnej šie čistenie ako sekundárne alebo tomuto rovnocenné čistenie, aby boli — zabezpečiť, aby najneskôr do 31. decem splnené požiadavky smerníc Rady. bra 1998 prešli komunálne odpadové vody z vypúšťaní z aglomerácií s viac ako 10 000 p. k. vstupujúce do zberných systémov pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako sekundárnym alebo tomuto rovnocen ným čistením. 19. Účastníci konania vedú spor o rozsah pojmu eutrofizácia. Komisia sa zastáva šir šieho výkladu, pričom francúzska vláda vychádza z užšieho pohľadu. Tento spor týkajúci sa výkladu sa prejavuje v pripomienkach účastníkov konania dvomi 18. V prílohe II časti A smernice je uvedené, spôsobmi. Francúzska vláda sa odvoláva na, ktoré vodné oblasti musia byť identifikované podľa jej názoru, nevyhnutnú príčinnú súvi ako citlivé oblasti: slosť medzi rôznymi znakmi pojmu eutrofi- zácie, pričom uvádza, že samotná existencia týchto štyroch kritérií postačuje na zistenie, že je voda eutrofizovaná. Účastníci konania si okrem toho rozlične vykladajú tretie krité rium definície. Komisia má tendenciu rých lejšie vychádzať z ovplyvnenia biologickej — vody, ktoré sa pokladajú za eutrofické rovnováhy, než francúzska vláda. alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, ak sa nepod nikne akcia na ich ochranu,
20. Pojem eutrofizácia určuje rozsah pôsob nosti smernice. Ako je uvedené v bodoch 17 — povrchové sladké vody určené na odo a 18, členské štáty musia identifikovať vodné beranie pitnej vody, ktoré obsahujú oblasti, ktoré sa pokladajú za eutrofické
I - 8582
KOMISIA/FRANCÚZSKO
alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať 23. Takže z rozsahu pôsobnosti smernice eutrofickými, ak sa nepodnikne akcia na ich vyplýva, že sa pojem eutrofizácia nesmie ochranu, ako citlivé oblasti. Okrem toho vykladať úzko. Nielen eutrofizované vody sa musia byť komunálne odpadové vody, ktoré musia identifikovať ako citlivé, ale podľa sú vypúšťané do citlivých oblastí, upravované prílohy II časti A smernice aj sa musia tak, aby boli v nich obsiahnuté živiny z čo identifikovať ako citlivé vody, ktorým hrozí, najväčšej časti vyfiltrované. Táto úprava má že sa dostanú do tohto stavu. znížiť riziko eutrofizácie vodných oblastí. Široký výklad pojmu eutrofizácia má teda za následok, že sa zvýši počet citlivých oblastí, ktoré majú byť identifikované.
24. Podľa článku 2 bodu 11 smernice sa pojem eutrofizácia skladá zo štyroch kritérií, ktoré spolu súvisia. Prvé kritérium sa týka 21. Aby sme mohli správne vyložiť pojem obohatenia vody živinami, najmä zlúčeni eutrofizácia a rozhodnúť o hľadiskách prí nami dusíka a/alebo fosforu. Toto obohate činnej súvislosti a ovplyvňovania rovnováhy nie vedie k zvýšenému rastu rias a vyšších vodných životných foriem, je potrebné rastlinných foriem; toto je druhým kritériom. vychádzať, okrem slovného znenia článku 2 Tretie a štvrté kritérium sa týka nepriazni bodu 11, aj z cieľa a systematiky smernice. vého stavu, ktorý z toho nakoniec vyplynie, teda nežiaduce zhoršovanie biologickej rov nováhy a kvality postihnutej vody.
22. Zo slovného znenia, štruktúry a zo zmyslu a účelu smernice vyplýva, že pro stredníctvom odstránenia živín pochádzajú cich z komunálnych odpadových vôd alebo z o d p a d o v ý c h vôd p o c h á d z a j ú c i c h 25. Táto definícia nutne predpokladá prí z domácností sa má bojovať proti eutrofizácii činnú súvislosť medzi prívodom živín do povrchových vôd, aby sa zabránilo nepriaz vodných oblastí a zhoršením kvality vody ako nivým vplyvom na životné prostredie. Pri jeho výsledku. Prívodom odpadových vôd zohľadnení tohto cieľa je potrebné pojem z domácností sa dostáva do vody dodatočný eutrofizácia vykladať tak, aby sa zabránilo dusík a fosfát, čo vedie k vytváraniu pro tomu, že sa voda stane pre zníženie kvality stredia bohatého na živiny. Tento prebytok nevhodnou alebo menej vhodnou na pou živín vplýva škodlivo na život vo vode. žívanie. Obohatenie vody živinami podporuje silný
I - 8583
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
rast vodných rastlín ako rias a iných mikro následkom exogénnych faktorov. Toto sa skopických rastlín, čo môže viesť k zníženiu môže diať aj v prípade, že nadmerne rastie obsahu kyslíka vo vode a k zvýšeniu aktivity len jeden druh. určitých anaeróbnych baktérií. Okrem toho sa môže voda zakaliť veľkým množstvom rias, čo obmedzuje prienik svetla do hĺbky a určité ryby a iné organizmy nemôžu v takomto prostredí prežiť. V takomto prí pade sa silne zníži rôznorodosť druhov alebo biologická diverzita určitej vodnej oblasti.
28. Nasledujúci príklad to môže zvýrazniť. Vody, ktoré sú postihnuté kvitnutím rias produkujúcim jedovaté látky, je potrebné považovať za vody so zníženou kvalitou. Jed sa môže dostať do ľudského organizmu potravinovým reťazcom — napr. jedením mušie!, ktoré obsahujú jed. Hoci sa nad merne rozmnožil len jedovatý druh riasy, zmenilo sa biologické zloženie vody a jej kvalita sa zhoršila. Štyri kritériá pojmu 26. V dôsledku toho nie je podľa môjho eutrofizácie sú tu teda dané a takáto vodná názoru potrebné sa otázkou príčinnej súvi oblasť musí byť označená ako eutrofizovaná. slosti osobitne zaoberať. Popis pojmu eutro- fizácie v článku 2 bode 11 smernice pred pokladá príčinnú súvislosť za danú.
B — Identifikácia citlivých oblastí
27. Ďalej je tu otázka, či ide o nežiaduce zhoršovanie biologickej rovnováhy, keď nad merne rastie len jeden druh, ostatné druhy pritom zostávajú stabilné. Podľa môjho názoru treba na túto otázku odpovedať kladne. Vyššie som už rozviedol, že sa pojem 29. Rozdielny výklad pojmu eutrofizácia eutrofizácia nesmie vykladať príliš úzko, aby oboma účastníkmi konania má za následok, nebol zmarený účel smernice. Preto nie je že tieto vedú spor o identifikáciu citlivých významné, či sa silno množí len jeden druh, oblastí. Komisia vytýka francúzskej vláde, že alebo či nadmerne rastie viac druhov. Roz neidentifikovala dostatočný počet citlivých hodujúce je, či sa kvalita vody zhoršuje oblastí.
I - 8584
KOMISIA/FRANCÚZSKO
30. Podľa názoru Komisie si Francúzska Seine-Normandie: zátoka Seiny republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 a z prílohy II smernice identifikovať tieto oblasti:
— Seine - Normandie: zátoku Seiny, Seinu a jej prítoky pod sútokom s Andelle, Pripomienky účastníkov konania
— Loire-Bretagne: kotvište Lorientu, ústie Elornu, zátoku Douarnenez, zátoku C o n c a r n e a u , zátoku Morbihan a zátoku Vilaine, 32. Podľa názoru Komisie porušila Francúz ska republika článok 5 ods. 1 a prílohu II smernice tým, že nepovažovala vody v zátoke Seiny za eutrofizované v zmysle smernice. Komisia sa pri tom odvoláva najmä na nadmerný rast jedovatej riasy Dinophysis — Artois-Picardie: pobrežné vody a riasy Phaeocystis v zálive, vyvolaný prívo a z vnútrozemských vôd riečnu sieť dom živín. medzi kanalizovanou Aa/Escaut a belgickou hranicou, Scarpe pod Arra som, kanál Lens pod Lens a celú Somme,
33. Vo svojej žalobe Komisia potvrdzuje, že — Rhône-Méditerranée-Corse: rieku Vistre nebol zistený nedostatok kyslíka. Dôvodom a rybník Thau. je to, že v zátoke Seiny sú silné prílivové prúdy, ktoré zabraňujú podstatnému zníže niu obsahu kyslíka v hlbších vodách zátoky. Zhoršenie biologickej rovnováhy však nie je dané len vtedy, keď nejaká vodná oblasť vykazuje nízky obsah kyslíka. V takomto 31. Komisia považuje za preukázané, že sa prípade by boli negatívnymi vplyvmi otrava v uvedených vodách prejavujú príznaky mušieľ rastom jedovatej riasy Dinophysis eutrofizácie alebo budú v krátkom čase a pena vznikajúca vlnením mora, spôsobená eutrofizovať. riasou Phaeocystis.
I - 8585
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
34. Podľa názoru francúzskej vlády nie sú je táto oblasť citlivou a musí byť ako taká vody zátoky Seiny eutrofizované v zmysle identifikovaná. Vody, ktoré sú ohrozené smernice. Pripúšťa síce, že bolo v určitých kvitnutím rias produkujúcim jedovaté látky, oblastiach pozorované rozšírenie riasy treba považovať za vody nižšej kvality. Keďže Dinophysis, no v nevýznamnom rozsahu. francúzske úrady pripustili výskyt riasy Komisia každopádne nepreukázala, že toto Dinophysis v zátoke Seiny a nepodarilo sa vedie k zhoršeniu biologickej rovnováhy im preukázať, že pri tom ide len a kvality predmetných vôd. V zátoke Seiny o nepodstatné množstvá, treba konštatovať, sa totiž neprejavili žiadne úkazy ako nedo že francúzska vláda si nesplnila povinnosť statok kyslíka v dôsledku nadmerného množ identifikovať zátoku Seiny ako citlivú oblasť. stva rias. Francúzska vláda tiež popiera, že by tu jestvovala príčinná súvislosť medzí obo hatením živinami vo vodách a nadmerným rastom rias.
Seine-Normandie: Seina a jej prítoky pod jej sútokom s Andeile
Posúdenie
Pripomienky účastníkov konania 35. V prvom rade treba konštatovať, že francúzska vláda vo svojich podaniach doru čených Súdnemu dvoru pripúšťa obohatenie živinami a nadmerný rast rias a vyšších foriem rastlinstva v zátoke Seiny. Popiera len príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma kritériami. 37. Komisia vytýka francúzskej vláde, že neprávom neidentifikovala Seinu a jej prítoky pod jej sútokom s Andeile ako citlivú oblasť. Odvoláva sa pri tom najmä na dve štúdie, ktoré vypracoval Institut français de recher che pour l'exploitation de la mer (Francúzsky výskumný institút pre využívanie mora, ďalej 36. Ako vyplýva z bodu 24, eutrofízácia sa len „IFREMER"), v ktorých sú popísané nesmie vykladať príliš úzko. Ak sa podstatne problémy v uvedených vodách. Podľa týchto zhorší kvalita vody vpustením komunálnych trpeli Seina a jej prítoky nedostatkom kyslíka odpadových vôd alebo toto zhoršenie hrozí, následkom nadmerného rastu rias. Kvalita
I - 8586
KOMISIA/FRANCÚZSKO
vôd sa tým podstatne zhoršila, čo sa odzrkad kyslíka vo veľkej časti týchto vôd. Nepopiera ľuje na organizmoch v nich žijúcich. teda eutrofizáciu týchto vôd, ale len uvádza, že odstránenie fosfátu skoro vôbec neov plyvnilo obsah kyslíka v týchto vodách.
38. Podľa názoru francúzskej vlády nie sú 41. Samotná skutočnosť, že sa zníženie vody Seiny a jej prítoky pod sútokom vypúšťania určitej živiny nie veľmi odrazilo s Andelle eutrofizované v zmysle smernice. na obsahu kyslíka, však francúzsku vládu Od 70. rokov podniká priemysel snahy na neoslobodzuje od povinnosti identifikovať zníženie znečistenia. Následkom toho sa eutrofizované oblasti ako citlivé. Táto okol znížilo vypúšťanie fosfátov o 96 %. Toto sa nosť môže byť argumentom, aby sa pri však skoro vôbec neprejavilo na priemernom úprave odpadovej vody neodstraňoval fosfor. obsahu dusičnanov v oblasti Poses-Honfleur, Túto možnosť však umožňuje samotná ktorý stúpal len o jedno percento ročne. smernica v prílohe II časti A písm. a) a i). Toto však nemôže byť dôvodom, aby sa neplnili iné povinnosti stanovené smernicou. Podľa toho si Francúzska republika nesplnila povinnosť identifikovať vody Seiny a jej prítokov pod sútokom s Andelle ako eutro fizované, a tým ako citlivé oblasti. 39. Vo svojej replike upozorňuje Komisia na to, že pri úprave komunálnej odpadovej vody nejde len o zníženie obsahu fosfátu, ale aj o zníženie nitrátu.
Loire-Bretagne: kotvište Lorientu, ústie Elornu, zátoka Douarnenez, zátoka Concar- neau, záliv Morbihan a zátoka Vilaine
Posúdenie
Pripomienky účastníkov konania
40. Francúzska vláda uvádza, že sa vo vodách Seiny a jej prítokov pod sútokom 42. Komisia zastáva názor, že kotvište s Andelle prejavuje nadmerný rast rias Lorientu, ústie Elornu, zátoka Douarnenez, s nežiaducim následkom nízkeho obsahu zátoka Concarneau, záliv Morbihan a zátoka
I - 8587
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
Vilaine mali byť identifikované ako eutro- rení na ochranu vôd pred znečistením fické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti nitrátom z poľnohospodárskych zdrojov, môžu stať eutrofickými, ak sa nepodnikne prijať aj opatrenia na obmedzenie vypúšťania akcia na ich ochranu. Tento názor odôvod komunálnych odpadových vôd. ňuje tým, že vypúšťanie komunálnych odpa dových vôd do týchto vôd podstatne pri spieva k ich eutrofizácii.
45. Zo správy IFREMER-u nazvanej „Ľeu- trophisation des eaux marines et saumâtre en Europe, particulièrement en France" 6 vyplýva, že sa v kotvišti Lorientu vyskytovali makroriasy. Tieto riasy majú bez pochyb- ností nežiaduce účinky. 43. Vnútroštátne orgány majú povinnosť identifikovať vodu ako citlivú, ak by vypú šťania komunálnych odpadových vôd — popri znečistení nitrátom z poľnohospodárskych zdrojov — „významne" prispievali k eutrofizácii. Komi sia to odvodzuje z rozsudku Standley 4, 46. V ústí Elornu, zátoke Douarnenez, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že zátoke Concarneau a zálive Morbihan pred v prípade, keď odvádzanie dusičnanov stavuje vypúšťanie komunálnych odpadových z poľnohospodárskych zdrojov významne vôd 21 %, 21 %, 31 % a 33 %. Aj tieto prispieva k znečisteniu, má byť použitá vypúšťania významne prispievajú smernica o nitrátoch 5 . k znečisťovaniu týchto vôd. Záliv Vilaine je taktiež eutrofizovaný. Komisia poukazuje v tejto súvislosti na zvýšený rast jedovatej riasy Dinophysis a na nadbytok fytoplank- tónu.
44. V kotvišti Lorientu dosahuje cca. 10 %. Významne prispieva k znečisťovaniu, takže 47. Pre francúzsku vládu je nepochopiteľné, by bolo potrebné, okrem už prijatých opat prečo vychádzala Komisia v prípade prívodu komunálnych odpadových vôd do zátoky Saint-Brieuc z toho, že tieto neprispievajú 4 — Rozsudok z 29. apilla 1999, Standley a i., C-293/97, Zb. s. I-2603. 5 — Spomína sa smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi 6 — Eutroíizácia morských a brakických vôd v Európe, najmä vo z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, s. 1-8). Francúzsku.
I - 8588
KOMISIA/FRANCÚZSKO
významne k znečisťovaniu, avšak v prípade 50. S ohľadom na záliv Morbihan konštato kotvišta Lorientu áno, hoci vypúšťania vali novšie štúdie, okrem iného aj inštitútu komunálnych odpadových vôd dosahujú IFREMER, že kalná voda a zelené more sa v obidvoch oblastiach skoro rovnaké per skoro vôbec nevyskytovali. cento, menovite 8,9 % v zátoke Saint-Brieuc a 9,8 % v kotvišti Lorientu. Francúzska vláda zastáva názor, že vypúšťanie komunálnych odpadových vôd v oboch prípadoch nepri spieva významne k znečisteniu a že by sa z t o h o dôvodu o d s t r á n e n i e živín z odpadových vôd neprejavilo na stave 51. Ani zátoka Vilaine nemá byť identifiko eutrofizácie predmetnej oblasti. vaná ako citlivá, lebo sa tu neuskutočňuje žiadne priame vypúšťanie komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s viac ako 10 000 obyvateľmi do tohto zálivu.
48. Ani francúzske výskumné centrum REPHY 7už od roku 1996 nehlásilo žiadne silné rozmnoženie fytoplanktónu v kotvišti Lorientu. Z tohto dôvodu nie je splnená podmienka „zvýšený rast rias a vyšších ras Posúdenie tlinných foriem" uvedená v definícii pojmu eutrofizácie.
52. Otázka, o ktorej vedú Komisia a francúzska vláda spor, sa v podstate týka toho, kedy nastáva významný príspevok k znečisteniu, keď je toto znečistenie spôso bené nielen vypúšťaním komunálnych odpa- 49. Francúzska vláda pripúšťa, že sa v zátoke dových vôd, ale aj nitrátom Douarnenez a v zátoke Concarneau vysky z poľnohospodárskych zdrojov. tuje nadmerný rast rias. V obidvoch zálivoch dochádzalo k zelenému moru a k nadmernému množstvu fytoplanktónu. Znečistenie týchto zálivov je však zapríči nené v prvom rade živinami z poľnohospodárskych zdrojov. Toto bolo potvrdené rozličnými štúdiami. 53. Právo Spoločenstva obsahuje dva nástroje na boj so špecifickým problémom znečistenia fosfátom a nitrátom, a tým spô 7 — Réseau de surveillance du phytoplancton et des phytotoxines sobenou eutrofizáciou. Prvým nástrojom je (REPHY) zriadil roku 1984 IFREMER, následne ako sa v Bretagne vyskytli početné prípady otravy po konzumácii smernica 91/271 o čistení komunálnych mušieľ. odpadových vôd, druhým smernica 91/676
I - 8589
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-280/02
o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi popierala, že by sa tu vyskytoval nadbytok z poľnohospodárskych zdrojov. Obe majú fytoplanktónu. Za týchto okolností treba slúžiť na boj proti eutrofizácii vôd, či už konštatovať, že francúzska vláda dostatočne odstránením živín z komunálnych odpado nevyvrátila eutrofizáciu kotvišta Lorientu. vých vôd alebo znížením prívodu nitrátov z poľnohospodárskych zdrojov.
56. Po druhé treba konštatovať, že francúz ska vláda vo svojich podaniach priznala, že v zátoke Douarnenez a v zátoke Concarneau je nadmerný rast rias. Eutrofizáciu zátoky Vilaine taktiež nepopierala. Aj tieto oblasti mali byť preto identifikované ako citlivé.
54. Ak je však zistené, že určité vody sú už eutrofizované, alebo budú v blízkej budúc nosti eutrofizovať a toto je spôsobené nitrátom jednak z poľnohospodárskych zdro jov, jednak z vypúšťania komunálnych odpa 57. K ústiu Elornu a k zálivu Morbihan dových vôd, potom podľa môjho názoru nie účastníci konania nepredložili dostatok úda je podstatné, v akom percentuálnom pomere jov, aby bolo možné rozhodnúť o stave týchto sú tieto dva zdroje navzájom. Obidva pri oblastí. Žalobný dôvod Komisie je preto spievajú kumulatívne k eutrofizácii vôd. neodôvodnený. Smernice 91/271 a 91/676 sa dopĺňajú, to znamená, že z oboch smerníc vyplývajú povinnosti, ktoré sa navzájom nevylučujú. Ak vedie vypúšťanie komunálnych odpado vých vôd popri nitrátoch Artois-Picardie: pobrežné a vnútrozemské z poľnohospodárskych zdrojov k eutrofizácii vody vôd, vnútroštátne orgány sú aj podľa smer nice 91/271 povinné identifikovať tieto vody ako citlivé.
Pripomienky účastníkov konania
58. Komisia vytýka francúzskej vláde, že neprávom neidentifikovala 8 pobrežné a 55. Z toho vyplýva po prvé, že sa má kotvište Lorientu identifikovať ako citlivá oblasť. Podľa štúdie predloženej Komisiou sa v týchto vodách prejavuje rast makrorias. 8 — Vnútrozemské vody v oblasti Artois-Picardie: riečna sieť medzi kanalizovanou Aa/Escaut a belgickou hranicou, Scarpe pod Francúzska vláda nepreukázala opak, ale len Arrasom, kanál Lens pod Lens a celá Somme.
I - 8590
KOMISIA/FRANCÜZSKO
vnútrozemské vody v oblasti Artois- Phaeocystis nemá za následok nežiaduce Picardie ako citlivú oblasť. zhoršenie biologickej rovnováhy. Okrem toho nevytvára táto riasa žiadne jedovaté látky.
61. Vo svojej replike sa Komisia odvoláva na skôr menovanú štúdiu inštitútu IFREMER 9 , v ktorej je zistená príčinná súvislosť medzi 59. Z bodu 45 menovanej štúdie IFREMER-u cyklom živín a cyklom fytoplanktónu. vyplýva, že zátoka Somme a zátoky Boulogne- sur-mer a Dunkerque sú obohatené živinami; tieto pobrežné vody oblasti Artois-Picardie preto trpeli skoro každý rok premnožením riasou Phaeocystis. Vo svojej žalobe Komisia poukazuje na to, že už aj samotné kvitnutie tejto riasy narušuje rovnováhu medzi mor skými organizmami. V zátoke Somme viedlo kvitnutie tejto riasy okrem toho aj k deoxidácii určitých vrstiev vody. 62. Vo svojej duplikę predložila francúzska vláda ďalšiu štúdiu inštitútu IFREMER 10 , z ktorej má vyplývať, že sa v morských vodách pri Boulogne-sur-mer a Dunkerque vyskytuje menej rias ako v zálive Somme.
63. Francúzska vláda pripúšťa nadmerný rast 60. Podľa názoru francúzskej vlády neposta rastlinných druhov vo vnútrozemských čuje výskyt sezónneho cyklu živín a vznik vodách. Je však vylúčené, že to vedie cyklu fytoplanktónu na to, aby bolo možné k zhoršeniu biologickej rovnováhy, lebo predpokladať príčinnú súvislosť medzi nimi. Odvoláva sa ďalej na jednu — nepredloženú — štúdiu inštitútu IFREMER, podľa ktorej sa v zátoke Somme údajne nevyskytuje úhyn 9 — Citovaná v poznámke pod čiarou 6, s. 7 - 8. 10 — Suivi régional des nutriments sur le littoral nord — Pas de mušieľ alebo rýb. Samotný zvýšený rast riasy Calais/Picardie, s. 7 - 8.
I - 8591
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-280/02
neboli poškodené ani populácie rýb, ani Rhône-Meditérrannée-Corse: rieka Vistre zistené toxické riasy. a rybník Thau
Posúdenie Pripomienky účastníkov konania
64. Francúzska vláda pripustila, že pobrežné 67. Nakoniec vytýka Komisia francúzskej a vnútrozemské vody v uvedenej oblasti trpia vláde, že neprávom neidentifikovala rieku nadmerným rastom rias a že predmetné vody Vistre a rybník Thau ako citlivé oblasti. obsahujú veľké množstvá živín. Ďalej vyplýva z predložených štúdií, že zníženie kvality vôd sa v tomto prípade prejavuje zhoršením farby, výzoru a zápachu vody, ako aj vrstvou peny na vode. 68. Spor vzhľadom na rieku Vistre a rybník Thau sa netýka ani tak otázky, či sú tieto vody eutrofizované, ale toho, či by bolo náročnejšie čistenie skutočne účinné. Fran cúzska vláda pripúšťa, že by vypúšťania do 65. Francúzska vláda však popiera príčinnú rieky mali byť podrobené viac ako sekundár súvislosť medzi týmito javmi. Ako som však nemu čisteniu. Pre vypúšťania do rybníka konštatoval v bode 25, pri danosti všetkých Thau nie je náročnejšie čistenie potrebné, štyroch kritérií eutrofizácie sa predpokladá pretože eutrofizácia je od 70. rokov na príčinnú súvislosť medzi týmito. Členský štát ústupe. musí v takomto prípade preukázať, že príčinná súvislosť medzi kritériami ne jestvuje. Keďže francúzska vláda bližšie nerozviedla, prečo podľa jej názoru ne jestvuje príčinná súvislosť, považujem žalobný dôvod Komisie za opodstatnený.
Posúdenie
66. Francúzska vláda mala teda identifikovať pobrežné a vnútrozemské vody v oblasti 69. Za dôležitejšie ako tvrdenie Francúzskej Artois-Picardie ako citlivú oblasť. vlády, že náročnejšie čistenie nie je potrebné,
I - 8592
KOMISIA/FRANCÚZSKO
a za rozhodujúce považujem, že smernica že neidentifikovala určité eutrofizáciou predpisuje, že členské štáty musia identifi trpiace oblasti v panve Seine-Normandie, kovať vodné oblasti, ktoré sa pokladajú za Loire-Bretagne s výnimkou ústia Elornu eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti a zátoky Morbihan, Artois-Picardie a môžu stať eutrofickými. Diskusia o potrebe Rhône-Méditerrannée-Corse ako citlivé a účinnosti určitého čistenia vody tu nie je na oblasti podľa článku 5 ods. 1 a 2 a prílohy mieste. II smernice.
70. Vo vzťahu k rieke Vistre francúzska VI — Druhý žalobný dôvod: náročnejšie vláda eutrofizáciu pripustila a musí ju teda čistenie vypúšťaní komunálnych odpado identifikovať ako citlivú oblasť. vých vôd do citlivých oblastí
Pripomienky účastníkov konania 71. Aj rybník Thau treba identifikovať ako citlivú oblasť. Z podkladov predložených účastníkmi konania vyplýva, že rybník Thau bol od 70. rokov ohrozený eutrofizáciou. Tvrdenie francúzskej vlády, podľa ktorého je sekundárne čistenie postačujúce, aby sa 73. Druhým žalobným dôvodom dáva Komi zlepšil stav rybníka Thau, pokiaľ ide sia francúzskej vláde za vinu, že nepodrobuje o eutrofizáciu, nie je presvedčivé. Smernica náročnejšiemu čisteniu komunálne odpa predpisuje náročnejšiu ochranu vôd, ktoré sú dové vody pochádzajúce z aglomerácií eutrofické, alebo budú v blízkej budúcnosti s viac ako 10 000 obyvateľmi. Francúzske eutrofizovať. Preto mala francúzska vláda orgány pripustili, že čističky odpadových vôd identifikovať aj rybník Thau ako citlivú 130 aglomerácií nespĺňali k rozhodujúcemu oblasť. termínu 31. decembra 1998 požiadavky smernice.
72. Na základe uvedeného je potrebné kon 74. Nato dala Komisia v odôvodnenom sta štatovať, že francúzska vláda si nesplnila novisku francúzskej vláde čas do 10. júna povinnosti vyplývajúce jej zo smernice tým, 2001, aby odstránila zistené nedostatky. Vo
I - 8593
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-280/02
svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko z aglomerácií s viac ako 10 000 obyvateľmi z 19. septembra 2001 francúzske orgány síce do citlivých oblastí a že tým porušila článok 5 uvádzali, že komunálne odpadové vody ods. 2 smernice, sa môžem vyjadriť stručne. niektorých zo 130 aglomerácií sú podrobo vané n á r o č n e j š i e m u č i s t e n i u , no v skutočnosti bolo možné vyčiarknuť zo zoznamu 130 aglomerácií len aglomerácie Vichy, Aix-en-Provence und Macon.
77. Účastníci konania sa zhodujú v tom, že francúzska vláda porušila článok 5 ods. 2 smernice tým, že komunálne čističky odpa dových vôd 130 aglomerácií nespĺňali 75. V reakcii na tvrdenia Komisie, že nároč k rozhodujúcemu termínu 31. decembra nejšiemu čisteniu sú fakticky podrobované 1998 požiadavky smernice. len odpadové vody troch aglomerácií, meno vala francúzska vláda sedem aglomerácií, ktorých čističky odpadových vôd mali byť v prevádzke už od 11. júna 2001. Okrem toho uviedla ďalších 22 aglomerácií, ktoré mali od júna 2001 spĺňať požiadavky smer nice. Len 98 aglomerácií nezodpovedalo smernici.
78. Z pripomienok účastníkov konania ďalej vyplýva, že čističky odpadových vôd desiatich zo 130 aglomerácií začali k 10. júnu 2001 prevádzku.
Posúdenie
79. Podľa toho porušila francúzska vláda aj po júni 2001 svoje povinnosti v súvislosti so 120 aglomeráciami. Žalobný dôvod podľa 76. K druhému žalobnému dôvodu, ktorým môjho názoru obstojí do tej miery, že 10. júna sa dáva francúzskej vláde za vinu, že 2001 komunálne čističky odpadových vôd nepodrobuje náročnejšiemu čisteniu vypúš 120 aglomerácií nespĺňali požiadavky smer ťania komunálnych odpadových vôd nice.
I - 8594
KOMISIA/FRANCÚZSKO
VII — Návrh
80. Na základe všetkého uvedeného navrhujem aby Súdny dvor:
1. určil, že Francúzska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 a 2 a prílohy II smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd tým, že neidentifikovala určité eutrofizáciou trpiace oblasti v panve Seine-Normandie, Loire-Bretagne s výnimkou ústia Elornu a zálivu Morbihan, Artois-Picardie a Rhône- Méditerrannée-Corse a že nepodrobila náročnejšiemu čisteniu vypúšťania komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s viac ako 10 000 obyvateľmi do citlivých oblastí, ktoré mali byť ako také identifikované.
2. zaviazal Francúzsku republiku nahradiť trovy konania.
I - 8595