C-284/02

SASS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 27. apríla 2004 1

I - Úvod teľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere (článok 119 ods. 2 Zmluvy ES, teraz prvá veta článku 141 ods. 2 ES).

1. Prejudiciálna otázka formulovaná v tejto veci vznikla v súvislosti so znovuzjednotením Nemecka. Týka sa najmä otázky, či rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z odlišných práv­ nych úprav materskej dovolenky v bývalej Nemeckej demokratickej republike a Spolkovej republike Nemecko vedie 3. Smernica 76/207/EHS 2upravuje zásadu k diskriminácii z dôvodu pohlavia. rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a pracovné podmienky.

A — Právo Spoločenstva 4. Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice uplatňovanie tejto zásady znamená, že nesmie existovať žiadna diskriminácia z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o podmienky prístupu — vrátane kritérií výberu — 2. Článok 119 ods. 1 Zmluvy ES (teraz k akýmkoľvek pracovným miestam alebo článok 141 ods. 1 ES) upravuje zásadu pozíciám, bez ohľadu na sektor alebo odve­ rovnakej odmeny pre mužov a ženy za prácu tvie činnosti, a k akýmkoľvek úrovniam rovnakej hodnoty. „Odmenou" sa rozumie zamestnaneckej hierarchie. obvyklá základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnáva­

2 — Smernica Rady z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu 1 — Jazyk prednesu: holandčina. v zamestnaní a o pracovné podmienky (U. v. ES L 39, s. 40).

B — Vnútroštátne ustanovenia 9. V Spolkovej republike Nemecko platil, rovnako ako dnes, podľa prvej vety § 6 ods. 1 MuSchG zákaz zamestnávať ženy počas ôsmich týždňov nasledujúcich po pôrode. Počas tohto obdobia pracujúce matky pobe­ 7. V Spolkovej republike Nemecko upravuje rajú príspevok od svojich zamestnávateľov postavenie žien po pôrode Mutterschutzge- (§§ 13 a 14 MuSchG), ako aj materský setz (zákon o ochrane materstva, ďalej len príspevok podľa Reichsversicherungsord­ „MuSchG"). V Nemeckej demokratickej nung (zákonník sociálneho poistenia). Po uplynutí tejto ochrannej doby má pracov­ níčka nárok na materskú dovolenku, a to až 3 — Smernica Rady z 10. októbra 1992 o zavedení opatrení na do veku 10 mesiacov dieťaťa. Počas tohto podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obdobia poberá materský príspevok, avšak tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (U. v. ES L 348, s. 1). žiadne príspevky od svojho zamestnávateľa.

I - 11146

SASS

10. Paragraf 23a kolektívnej zmluvy 4. Požadovaná doba musí uplynúť nepre­ z 10. decembra 1990 pre zmluvných zamest­ tržite. Prerušenia v dĺžke najviac šiestich nancov vo verejnom sektore (Bundes-Ange- mesiacov sa nezohľadňujú; nezávisle od toho stelltentarifvertrag-Ost, ďalej len „BAT-O") sa ďalej nezohľadňujú prerušenia znie: z nasledujúcich dôvodov:

„Zaradenie do vyššej platovej triedy po dosiahnutí požadovanej doby v rámci oblasti pôsobnosti spolkového štátu a) vojenská služba alebo náhradná civilná a Tarifgemeinschaft deutscher Länder služba, (finančná asociácia nemeckých spolkových krajín).

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-284/02

Ochranné doby sa však nezapočítavajú do 11. BAT-O bola zmenená zmluvou Ände­ požadovanej doby, s výnimkou: rungstarifvertrag Nr. 1 zum BAT-O (Prvá kolektívna zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa BAT-O) z 8. mája 1991. Jej § 2 znie:

a) voľna podľa §§ 47 až 49 a podľa zákona o ťažko postihnutých osobách,

„Použitie platovej tabuľky BAT

b) voľna z osobitných dôvodov podľa § 50 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 1995, Príloha la — s výnimkou ustanovení týkajú­ cich sa odmien v časti II hlave N a príslušných ustanovení v časti III hlave L oddiele VII v oblasti pôsobnosti spolkového štátu a Tarifgemeinschaft deutscher Länder c) neprítomnosti podľa § 52, — a príloha lb k Bundes-Angestelltentarif- vertrag (spolková kolektívna zmluva pre zamestnancov vo verejnom sektore, ďalej len „BAT") sa použijú za nasledujúcich podmienok:

d) pracovnej neschopnosti v zmysle § 37 ods. 1 na dobu nepresahujúcu 26 týždňov alebo v prípadoch uvedených v treťom pododseku § 37 ods. 4 na dobu nepresahujúcu 28 týždňov, 1. Keďže požadované doby, doby výkonu činnosti, doby výkonu povolania atď. sa vyžadujú ako kritérium činnosti, je vhodné zohľadniť doby dosiahnuté pred 1. júlom 1991 a uznané ako doby činnosti na základe § e) ochranných dôb podľa Mutterschutzge- 19 ods. 1 a 2 BAT-O a prechodných setz. ustanovení, a to v prípade, ak by mali byť započítané, ak by časť VI a platová tabuľka BAT-O boli účinné už pred 1. júlom 1991. Prvá veta sa primerane použije pri zohľad­ není dôb, ktoré uplynuli pred 1. júlom 1991 a ktoré v zmysle prechodných ustanovení « v kolektívnych zmluvách meniacich

I - 11149

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-284/02

17. Pani Sass však tvrdí, že do vyššej platovej venie kolektívnej zmluvy nie je v rozpore triedy bola zaradená už 12. februára 1998, s vnútroštátnymi predpismi vyššej právnej pretože podľa ustanovení kolektívnej zmluvy sily. Vnútroštátny súd však nevylučuje sa započítavajú do požadovanej doby podľa § možný nesúlad ustanovenia kolektívnej 23a BAT-O všetky po pôrode čerpané zmluvy s článkom 119 Zmluvy ES (teraz materské dovolenky. Domnieva sa, že spô­ článok 141 ES) a smernicou 76/207. sob, akým žalovaná strana vykladá ustanove- nia kolektívnej zmluvy, smeruje k protiprávnej diskriminácii žien.

A — Prejudiciálna otázka

18. Pani Sass podala žalobu na vnútroštát­ nom prvostupňovom súde, ktorý jej nárok potvrdil. Spolková krajina sa proti rozhod­ nutiu odvolala a trvá na zamietnutí žaloby. 20. Bundesarbeitsgericht (Spolkový pra­ Pani Sass navrhuje zamietnutie odvolania. covný súd) rozhodol položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

III — Posúdenie vyplýva zo skutočnosti, že podľa MuSchG sa započítava len osem týždňov (a nie všetkých 20 týždňov podľa AGB-DDR). No podľa názoru pani Sass je toto v rozpore s článkom 3 ods. 1 a článkom 5 ods. 1 smernice. 21. Hoci podľa vnútroštátneho súdu sú ustanovenia kolektívnej zmluvy v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 5 ods. 1 smernice 76/207 alebo so zásadou rovnosti odmeňovania za prácu rovnakej hodnoty, keďže § 23a ods. 4 BAT-O rozlišuje započí­ tanie prerušení činnosti do požadovanej doby nie na základe pohlavia, ale toho, či 24. Spolková krajina a Komisia zastávajú počas takého prerušenia bol alebo nebol názor, že nejde o porušenie práva Spoločen­ prerušený pracovnoprávny vzťah, to nevylu­ stva. čuje možnosť, ako bolo uvedené vyššie, že kolektívna zmluva porušuje právo Spoločen­ stva, keďže z dôvodu čerpania materskej dovolenky po pôrode, na ktorú majú nárok len ženy, bola pani Sass zaradená do vyššej platovej triedy o 12 týždňov neskôr ako muž, ktorý nemá nárok na čerpanie dovolenky po pôrode. 25. V nižšie uvedených bodoch vysvetľujem, prečo zastávam rovnaký názor.

22. Toto je názor pani Sass. Tvrdí, že jej zaradenie do vyššej platovej triedy o 12 týždňov neskôr ako muža na rovnakej pozícii, pracujúceho pre toho istého zamest­ 26. Predovšetkým si myslím, že na otázku by návateľa a ktorý nastúpil do pracovného sa malo hľadieť vo svetle smernice 76/207, pomeru v rovnaký deň ako ona, je dôsled­ keďže sa vec týka prístupu ku všetkým kom rozdielneho zaobchádzania z dôvodu úrovniam zamestnaneckej hierarchie pohlavia, a preto je v rozpore s článkom 141 v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice. ES. V tomto zmysle smernica 76/207, upravujúca osobitne zásadu rovnosti odmeňovania, je vhodnejším právnym základom než ustano­ venia článku 141 ods. 1 a 2 ES. Rozsudok Nimz 4v tomto prípade nemožno uplatniť, pretože predmetom sporu nie je prakticky

31. Pôvodom rozdielneho zaobchádzania však nie je tehotnosť alebo skutočnosť, že 28. Preto sa zdá, že položená otázka sa netýka diskriminácie medzi mužmi a ženami vo všeobecnosti, ale zaobchádzania s osobitnou skupinou žien, a to pochádzajú­ 5 — Rozsudok z 8. novembra 1990, C-177/88, Zb. s. I-3941.

I - 11152

SASS

ide o ženu, ktorá prednedávnom porodila, ale 33. Aj vo Východnom Nemecku boli počas skutočnosť, že v tom čase boli ustanovenia materskej dovolenky pozastavené podstatné upravujúce materskú dovolenku, resp. dovo­ povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca. lenku po pôrode pre ženy z Východného Počas tejto doby žena poberala z fondu a Západného Nemecka zahrnuté v odlišných sociálneho zabezpečenia materský príspevok právnych režimoch. rovnajúci sa čistému priemernému príjmu. Nemecká vláda v odpovedi na písomné otázky Súdneho dvora uviedla, že podľa AGB-DDR neexistoval absolútny zákaz práce po pôrode, ale doba na zotavenie v trvaní šiestich týždňov sa považovala za bežnú. Ženy neboli povinné čerpať dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, ale v praxi skoro každá žena využila svoje právo vyčerpať týchto 20 týždňov materskej dovolenky. Tarifný systém povyšovania podriadený určitým podmien­ kam, podobný ako ten, ktorý bol v Západnom Nemecku, v tom čas vo Východnom Nemecku neexistoval.

37. Na záver by som chcel uviesť, že otázka rovnosti zaobchádzania s obyvateľmi býva­ lého Západného a Východného Nemecka nevzniká len v súvislosti s ochranou matiek. Napríklad muži vykonávajúci vojenskú službu môžu byť tiež postihnutí rozdielno­ sťami v bývalých režimoch. Tieto otázky 35. Po znovuzjednotení bolo v kolektívnej nemožno vhodným spôsobom vyriešiť odvo­ zmluve stanovené, že do požadovanej doby laním sa na zásadu rovnosti zaobchádzania možno započítať len osem týždňov uprave­ s mužmi a ženami podľa práva Spoločenstva. ných v MuSchG. Je zrejmé, že odlišné právne režimy účinné pred znovuzjednotením môžu spôsobovať určité nezhody a že nie je možné vyhnúť sa všetkým historickým rozdielom. Na druhej strane možno tvrdiť, že účelom prechodných ustanovení kolektívnej zmluvy bolo nepochybne zabezpečiť rovnosť zaob­ chádzania so zamestnancami zo Spolkovej republiky Nemecko a z bývalého Východ­ ného Nemecka. Ak by sa nárok pani Sass uznal, aj ten by viedol k nerovnosti zaob­ 38. Aby som to zhrnul, možné rozdielne chádzania. zaobchádzanie s týmito dvomi skupinami pracovníčok nemožno vyriešiť s odvolaním sa na zásadu rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami.

36. Som si vedomý toho, že skutočnosť, že všetky pracovníčky v bývalom Východnom 39. Je zabezpečená rovnosť zaobchádzania Nemecku čerpali 20 týždňov materskej s mužmi a ženami z bývalého Východného dovolenky, by mohla viesť ku vzniku legi­ Nemecka?

I - 11154

SASS

43. V súlade s písomnou odpoveďou nemec­ kej vlády, uvedenou v bodoch 33 a 34, ženy v bývalom Východnom Nemecku neboli povinné vyčerpať celých 20 týždňov mater­ skej dovolenky. Inými slovami, išlo o osobitný nárok v prospech žien, pre ktorý sa mohli slobodne rozhodnúť. Pani Sass uvádza, že v čase, keď porodila, bol MuSchG irelevantný. Všetky ženy v bývalej NDR využili svoj nárok na 20 týždňov materskej dovolenky. Naopak, ak tak neurobili, mohlo 41. Hoci v tomto prípade ide o inú situáciu, to privodiť negatívne dôsledky. Tiež zdôraz­ môže ako zdroj inšpirácie poslúžiť smernica ňuje, že vo väčšom rozsahu ako v SRN, sa po 92/85. Táto upravuje len minimálne pravidlá, tejto materskej dovolenke matky vrátili do čo sa týka trvania materskej dovolenky, na práce a svoje dieťa dali do jaslí. Rovnako bolo základe čoho môžu členské štáty prijať na nich, aby dieťa dali do jaslí už počas vnútroštátne opatrenia, v ktorých možno uvedených 20 týždňov, ale ak tak urobili po upraviť dlhšie doby materskej dovolenky svojich šiestich týždňoch materskej dovo­ pred alebo po pôrode. lenky, boli povinné sa znovu vrátiť do práce,

6 - Rozsudok z 12. júla 1984, 184/83. Zb. s. 3047, bod 26. 7 - Rozsudok z 27. októbra 1998, C-411/96, Zb. s. I-6401.

I - 11155

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-284/02

keďže by už ďalej nedostávali materský treba zodpovedať podľa vnútroštátneho príspevok. Nech je tomu akokoľvek, táto práva. skutočnosť nemôže byť vo vzťahu k otázke v tomto prípade rozhodujúca. Pokiaľ ide o možné legitímne očakávania, odvolávam sa na svoju pripomienku v bode 35. Hoci tieto skutočnosti mohli viesť ku vzniku určitých legitímnych očakávaní v tom zmy­ sle, že si ženy nemuseli uvedomiť, že by to 44. Vnútroštátny súd tiež vzniesol otázku mohlo mať nepriaznivý vplyv na ich zarade­ nepriamej diskriminácie. Paragraf 244 AGB- nie do vyššej platovej triedy, nejde o otázku DDR, ktorý sa týka len žien, nemôže viesť podľa práva Spoločenstva, ale o otázku, ktorú k nepriamej diskriminácii.