C-285/02
ECLI:EU:C:2003:561
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0285
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ELSNER-LAKEBERG
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 16. októbra 2003
1. V tejto veci položil Verwaltungsgericht v rozsahu odpracovaných hodín práce nad (správny súd) Minden, Nemecko, v zásade čas. Článok 78a ods. 2 stanovuje, že pokiaľ je otázku, či je porušená zásada rovnakej poskytnutie náhradného voľna v rozpore odmeny pre mužov a ženy nemeckou s potrebami práce, možno poskytnúť niekto právnou úpravou, podľa ktorej pedagógom rým zamestnancom verejnej služby namiesto s riadnym pracovným časom, takisto ako tým náhradného voľna plat za prácu vykonanú s kratším pracovným časom, možno uložiť nadčas. rovnaký počet hodín práce nadčas predtým, ako získajú nárok na plat za prácu vykonanú nadčas.
Príslušná vnútroštátna právna úprava
2. Podľa článku 78a ods. 1 zákona o služobnom poriadku zamestnancov verej nej služby spolkovej krajiny Severné Porýnie- 3. Článok 5 ods. 2 bod 1 nariadenia o plate Vestfálsko 2 sú zamestnanci verejnej služby za prácu nadčas vykonávanú zamestnancami povinní vykonávať prácu nadčas, pokiaľ si to 3 verejnej služby uvádza, že v prípade výkonu práca vyžaduje; ak práca nadčas presiahne práce nadčas v školstve sa tri vyučovacie päť hodín mesačne, zamestnanec verejnej hodiny odučené v rámci výkonu práce služby má nárok na náhradné voľno nadčas počítajú ako päť hodín.
1 — Jazyk prednesú: angličtina. 3 — Verordnung über die Gewährung von Mehrarbeitsvergütung 2 — Nordrhein-Westfälisches Beamtengesetz v znení uverejnenom dir Beamte z 13. marca 1992 (BGBl. I, s. 528) v znení z 3. 1. mája 1981. decembra 1998 (BGBl. I, s. 3494).
I - 5863
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS - VEC C-285/02
Skutkový stav, konanie pred vnútroštát ES a so smernicou o rovnakej odmene 4, nym súdom a prejudiciálna otázka keďže pedagógovia zamestnaní vo verejnej službe na kratší pracovný čas, ktorí neodučia viac ako tri vyučovacie hodiny nadčas mesačne, dostanú plat celkovo menší, ako je plat za rovnaký počet odučených hodín poskytnutý pedagógom zamestnaným vo verejnej službe s riadnym pracovným časom. 4. Žalobkyňa je zamestnankyňou verejnej služby, ktorá pracuje ako pedagogička na kratší pracovný čas v strednej škole žalovanej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfál- sko. Pedagógovia s riadnym pracovným časom odučia v škole žalobkyne týždenne 24,5 vyučovacej hodiny, pričom ona odučí týždenne 15 vyučovacích hodín.
7. Verwaltungsgericht preto položil Súd nemu dvoru túto otázku:
5. V decembri 1999 musela žalobkyňa odu čiť dve a pol vyučovacej hodiny nadčas. Jej žiadosť o vyplatenie platu za hodiny práce vykonanej nadčas bola zamietnutá z dôvodu, že platná právna úprava uvádza, že práca nadčas vykonaná pedagógom zamestnaným vo verejnej službe je odmeňovaná len vtedy, ak jej rozsah presiahne 3 hodiny mesačne. Pani Elsner-Lakeberg tak nedostala žiadny plat za dve a pol vyučovacích hodín od pracovaných nadčas. Po tom, čo nebolo „Je skutočnosť, že pedagogičky a pedagógovia vyhovené jej sťažnosti v rámci správneho zamestnaní v pracovnom pomere na kratší konania, podala žalobkyňa žalobu na Verwal pracovný čas, takisto ako tí s riadnym tungsgericht. pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, pokiaľ jej rozsah nepresiahne tri vyučovacie hodiny za mesiac, v súlade s článkom 141 ES a so smernicou Rady 75/117 z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy?" 6. Tento súd vychádza z toho, že v súlade s príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou žalobkyňa nemá nárok na plat za prácu 4 — Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii vykonanú nadčas. Má však pochybnosti, či právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňova nia zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, táto právna úprava je v súlade s článkom 141 1975, s. 19).
I - 5864
ELSNER-LAKEBERG
8. Písomné vyjadrenia predložili žalobkyňa odôvodnené objektívnymi faktormi, ktoré sa a žalovaný, nemecká vláda a Komisia. Pojed netýkajú pohlavia.
návanie sa neuskutočnilo, pretože žiadna strana nepodala príslušný návrh. Žalobkyňa a Komisia uvádzajú, že na prejudiciálnu otázku treba odpovedať negatívne, žalovaný a nemecká vláda majú opačné stanovisko.
11. V tomto prípade je jasné, že dotknutá právna úprava neobsahuje priamu diskrimi náciu na základe pohlavia. Ak však zavádza rozdiely v zaobchádzaní medzi zamestnan cami s riadnym pracovným časom a zamestnancami s kratším pracovným časom a tieto rozdiely postihujú podstatne viac žien ako mužov, uplatňovanie právnej úpravy môže predstavovať nepriamu diskri Posúdenie mináciu, ktorá nie je v súlade s ustanovením článku 141 ES a so smernicou o rovnakej odmene, s výnimkou, ak rozdiely v zaobchádzaní sú odôvodnené objektívnymi faktormi, ktoré sa netýkajú pohlavia.
9. Ustanovenie článku 141 ES stanovuje zásadu rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu. Ustanovenie článku 1 smernice o rovnakej odmene stanovuje, že 12. Žalobkyňa uvádza, že rozdiely táto zásada v prípade rovnakej práce alebo v zaobchádzaní medzi pedagógmi práce, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota, s riadnym pracovným časom a pedagógmi znamená odstránenie akejkoľvek diskriminá s kratším pracovným časom sú založené na cie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými tom, že tri vyučovacie hodiny práce nadčas aspektami a podmienkami odmeňovania. mesačne predstavujú podstatne väčšiu záťaž pre pedagógov s kratším pracovným časom ako pre tých s riadnym pracovným časom.
10. Podľa ustálenej judikatúry sa zásada 13. Komisia je tiež toho názoru, že tu ide rovnakej odmeny vzťahuje nielen na priamu o rozdiely v zaobchádzaní. Argumentuje diskrimináciu na základe pohlavia, ale aj na tým, že kým pedagógovia s riadnym pracov- rozdiely v zaobchádzaní medzi mužmi a ženami v práci vyplývajúcimi z uplatnenia kritérií nezaložených na pohlaví, s výnimkou 5 — Spojené veci C-399/92, C-409/92, C-425/92, C-34/93, C-50/93 toho, ak tieto rozdiely v zaobchádzaní sú a C-78/93, Helmig, Zb. s. I-5727, bod 20.
I - 5865
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-285/02
ným časom musia pracovať viac ako 12,24 % rovnosti odmeňovania za odpracované nor ich normálneho pracovného času na to, aby málne hodiny a za prácu nadčas. Podľa nej je dostali plat za prácu vykonanú nadčas, zásada rovnakej odmeny dodržaná, ak pedagógovia s kratším pracovným časom, zamestnanci s riadnym pracovným časom akou je aj žalobkyňa, musia pracovať viac ako a zamestnanci s kratším pracovným časom 20 % ich normálneho pracovného času. dostanú rovnaký hodinový plat za bežne Komisia takisto vypočítava, že priemerný odpracované hodiny a ak plat za prácu hodinový plat pedagóga s kratším pracovným nadčas sa vyplatí v oboch formách zamest časom, ktorý vykoná prácu nadčas, je nižší nania až po odpracovaní troch vyučovacích ako plat pedagóga s riadnym pracovným hodín. časom, ktorý vykoná prácu nadčas. Komisia preto usudzuje, že ide o podstatné rozdiely v zaobchádzaní medzi pedagógmi s riadnym pracovným časom a pedagógmi s kratším pracovným časom.
16. Metódy posúdenia použité Komisiou a Nemeckom sa mi zdajú byť nesprávne. Z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, že rozdiely v zaobchádzaní, pokiaľ ide 14. Žalovaný naopak uvádza, že s pedagógmi o odmeňovanie zamestnancov s riadnym s kratším pracovným časom sa zaobchádza pracovným časom a tých s kratším pracov rovnako ako s pedagógmi s riadnym pracov ným časom, nemožno určiť na základe ným časom: pre obe skupiny platí, že práca proporcionálneho dopadu neodmenených nadčas je odmeňovaná len vtedy, ak boli hodín práce nadčas, na základe rozdielu odpracované viac ako tri vyučovacie hodiny v priemernom hodinovom plate pri vykonaní práce nadčas, a v tomto prípade sú hodiny práce nadčas, ani na základe posúdenia odpracované nadčas odmeňované rovnako. úrovne odmeňovania za prácu nadčas, ak sa nevezmú do úvahy bežne odpracované hodiny.
15. Nemecká vláda súhlasí, že nejde o rozdiely v zaobchádzaní medzi pedagógmi s riadnym pracovným časom a pedagógmi s kratším pracovným časom: žalobkyňa dostane rovnakú odmenu za svoje odpraco 17. V rozsudku Helmig 6Súdny dvor uvie vané hodiny, vrátane hodín práce nadčas, ako dol, že rozdiely v zaobchádzaní sú všade tam, dostane pedagóg s riadnym pracovným časom za rovnaký počet odpracovaných hodín. Nemecká vláda dospela k tomuto 6 — Citované v poznámke 5, bod 26 rozsudku. Pozri aj rozsudok záveru na základe osobitného preskúmania Lewark, C-457/93, Zb. s. I-243, body 25 a 26.
I - 5866
ELSNER-LAKEBERG
kde plat zamestnancov s riadnym pracovným pracovaných 19 hodín. Súd z toho preto časom je celkovo vyšší ako plat zamestnan vyvodil, že zásada rovnakej odmeny nebola cov s kratším pracovným časom za rovnaký porušená. 7 počet hodín odpracovaných v rámci pracov ného pomeru.
20. Naopak, v tomto prípade vyplýva z vnútroštátnej právnej úpravy, že zamestna- nec s kratším pracovným časom s dohodnutým pracovným časom 15 hodín, ktorý odpracuje 2,5 hodiny práce nadčas 18. V uvedenom prípade bol príplatok za a odpracuje teda spolu 17,5 hodiny, je prácu nadčas vyplatený zamestnancom, ktorí zaplatený len za 15 hodín práce, a tak odpracovali viac hodín, ako je ich riadny nedostane celkovo rovnaký plat ako zamest pracovný čas. Zamestnanci s kratším pra nanec s riadnym pracovným časom, ktorý covným časom, ktorí odpracovali viac hodín, odpracuje 17,5 hodiny. Na základe judikatúry ako je ich normálny skrátený pracovný čas, Súdneho dvora ide preto o rozdiely nie však viac ako je riadny pracovný čas, boli v zaobchádzaní medzi zamestnancami odmenení na základe riadnej sadzby s kratším pracovným časom a nedostali príplatok za prácu nadčas. Súdny a zamestnancami s riadnym pracovným dvor mal v zásade odpovedať na otázku, či časom. takéto dojednanie je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny.
21. Napokon, je povinnosťou vnútroštát neho súdu určiť, po prvé, či rozdiely v zaobchádzaní spôsobené právnou úpravou postihujú podstatne viac žien ako mužov a, 19. Súdny dvor poukázal na to, že za po druhé, či existujú objektívne faktory uvedených okolností dostali zamestnanci netýkajúce sa pohlavia, ktoré odôvodnia s kratším pracovným časom za rovnaký takéto rozdiely v zaobchádzaní. Chcel by počet odpracovaných hodín celkovo rovnaký som dodať, že z vyjadrení vyplýva, že plat ako zamestnanci s riadnym pracovným prevláda súhlas s tým, že právna úprava časom. Uviedol príklad zamestnanca postihuje podstatne viac žien ako mužov, s kratším pracovným časom s dohodnutým pričom neexistuje žiaden náznak objektív pracovným časom 18 hodín: ak takýto neho odôvodnenia rozdielov v zaobchádzaní. zamestnanec pracoval 19 hodín, dostal by celkovo rovnaký plat ako dostane zamestna nec s riadnym pracovným časom za od 7 — Body 27, 28 a 31 rozsudku.
I - 5867
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - F. G. JACOBS - VEC C-285/02
Návrhy
22. Som preto toho názoru, že na prejudiciálnu otázku Verwaltungsgericht Minden treba odpovedať takto:
Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej zamestnanci s riadnym pracovným časom, takisto ako tí s kratším pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, čoho výsledkom je, že plat za rovnaký počet odpracovaných hodín je pri zamestnancoch s riadnym pracovným časom celkovo vyšší ako plat zamestnancov s kratším pracovným časom, predstavuje rozdiel v zaobchádzaní medzi zamestnan cami s riadnym pracovným časom a zamestnancami s kratším pracovným časom. Ak tento rozdiel v zaobchádzaní postihuje podstatne viac žien ako mužov, právna úprava porušuje článok 141 ES a smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy, s výnimkou, ak takýto rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený objektívnymi faktormi, ktoré sa netýkajú pohlavia.
I - 5868