C-288/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-288/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 19. mája 2004 1

1. V predmetnej veci Komisia Európskych „Od 1. januára 1993 budú slobodu poskyto­ spoločenstiev vytýka Helénskej republike vania námorných dopravných služieb nesplnenie povinností, ktoré jej vyplývajú v členskom štáte (námorná kabotáž) uplat­ z článkov 1, 3 a 6 nariadenia Rady (EHS) ňovať majitelia lodí spoločenstva, ktorí majú č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa svoje plavidlá registrované v členskom štáte uplatňuje zásada slobody poskytovania slu­ a plávajúce pod vlajkou členského štátu za žieb na námornú dopravu v rámci členských predpokladu, že tieto plavidlá spĺňajú všetky štátov (námorná kabotáž) (ďalej len „naria­ podmienky pre vykonávanie kabotáže denie č. 3577/92" alebo jednoducho „naria­ v tomto členskom štáte..." denie") 2.

3. Článok 2 spresňuje, že:

I — Právny rámec

„Na účely tohto nariadenia:

„1. Za plavidlá vykonávajúce pevninskú kabotáž a za výletné parníky [výletné lode — neoficiálny preklad], za všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bude zodpovedný štát, v ktorom je plavidlo registrované (vlajkový štát), s výnimkou plavidiel menších ako 650 brt [s tonážou do 650 ton brutto — neoficiálny preklad], kde môžu byť uplatniť c) ostrovnú kabotáž: prepravu cestujúcich [uplatnené — neoficiálny preklad] pod­ alebo tovaru po mori medzi: mienky hostiteľského štátu.

— prístavmi situovanými na pevnine a jedným alebo viacerými ostrovmi 2. Za plavidlá vykonávajúce ostrovnú kabo­ jedného a toho istého členského štátu, táž, za všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bude zodpovedný štát, v ktorom plavidlo vykonáva námorné dopravné služby (hosti­ teľský štát).

— ostrovmi [prístavmi — neoficiálny pre­ klad] situovanými na ostrovoch jedného a toho istého členského štátu.

Ceuta a Melilla budú považované za ostrovné prístavy; 5. Nakoniec článok 6 s cieľom zmierniť „úsilie niektorých ekonomík spoločenstva", ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby bol umožnený výkon slobody poskytovania slu­ žieb v námornej doprave (ôsme „odôvodne­ ..." nie"), upravil postupné otvorenie trhov

I - 10075

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-288/02

I - 10076

KOMISIA/GRÉCKO

medzi gréckymi prístavmi cestujúcich, ktorí členských štátoch všetky náležitosti pre prichádzajú z cudzích prístavov alebo sme­ poskytovanie služieb kabotáže."

rujú do cudzích prístavov, pokiaľ si zabezpe­ čili tranzitný lístok, prináleží gréckym linkovým lodiam v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly.

7. Z hľadiska toho, čo nás zaujíma v predmetnom prípade, je vhodné spomenúť tri obežníky určené prístavným orgánom, ktoré roku 1998 prijal Ypourgeio Emporikis Naftilias (ministerstvo námorného obchodu).

I - 10077

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-288/02

v gréckych vodách (výletné plavby)" po tom, d e k r é t č. 344/2003 (FEK 314 A čo potvrdil ustanovenia prvého obežníka z 31. 12. 2003; ďalej len „dekrét týkajúce sa Peloponézu, stanovuje v článku č. 344/2003"), ktorý mení viaceré ustanove­ 2.4.1, že: nia KDND vrátane vyššie uvedeného článku 165.

„Grécka právna úprava (ako právna úprava hostiteľského štátu) sa vo všeobecnosti uplatňuje na zloženie posádok osobných, turistických a výletných lodí Spoločenstva, II — Skutkový stav a konanie ktoré sú oprávnené vykonávať plavby medzi pevninskými prístavmi a ostrovmi alebo medzi ostrovnými prístavmi našej krajiny, zatiaľ čo na výletné plavby medzi prístavmi situovanými na pevnine sa uplatňuje právna 12. Po vyžiadaní informácií od gréckych úprava vlajkového štátu."6 orgánov týkajúcich sa vykonania nariadenia č. 3577/92 po 1. januári 1999 Komisia zaslala 3. mája 2000 Helénskej republike výzvu poukazujúcu na nesúlad viacerých ustano­ vení gréckej právnej úpravy s ustanoveniami daného nariadenia. 10. Nakoniec obežník č. 2311.10/10/98 z 21. decembra 1998 nazvaný „Posádky nákladných lodí, cisternových lodí a výletných lodí plaviacich sa pod vlajkou Spoločenstva, ktoré vykonávajú námornú kabotáž" uvádza, že vnútroštátne orgány 13. Po tejto výzve nasledovalo 18. júla 2001 vydajú vlastníkovi lode na jeho žiadosť odôvodnené stanovisko. v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa tonáže potvrdenie o zmeraní, na základe ktorého grécke prístavné orgány vypočítajú potrebné zloženie posádky.

16. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom z 25. marca 2004 Komisia vyhlásila, že vzhľadom na schválenie d e k r é t u č. 344/2003 Helénskou republikou berie späť aj prvý žalobný dôvod. V tomto kontexte — považovaním Peloponézu za ostrov, Komisia okrem iného spresnila, že v prvej časti štvrtého žalobného dôvodu Helénskej republike vytýka, že uplatňuje ako hostiteľský štát, svoje vnútroštátne normy týkajúce sa posádky, na výletné lode Spoločenstva s tonážou viac ako 650 ton brutto, ktoré vykonávajú plavby medzi ostrovmi.

— uplatňovaním ako hostiteľský štát svo­ jich vnútroštátnych noriem týkajúcich sa posádky, na cisternové lode, nákladné lode, osobné lode a turistické lode, ako i výletné lode Spoločenstva, ktoré vyko­ návajú námornú kabotáž, a uložením povinnosti vlastníkom lodí predložiť 17. Vzhľadom na tieto upresnenia Komisie je Riaditeľstvu kontroly obchodných lodí Súdny dvor vyzvaný, aby preskúmal opod­ (DEEP) žiadosť o zmeranie celkovej statnenosť druhého a tretieho žalobného kapacity lode, aby grécke orgány mohli dôvodu, ako aj prvej časti štvrtého žalobného posúdiť zloženie posádky, dôvodu.

I - 10079

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-288/02

19. V tejto súvislosti pripomínam, že v zmysle článku 1 nariadenia č. 3577/92 21. Tu zdôrazňujem, že Komisia a grécka môžu slobodu poskytovania námorných vláda sa zhodujú v tom, že členské štáty sú dopravných služieb využívať iba majitelia oprávnené prijať opatrenia potrebné na lodí Spoločenstva, ktorých plavidlá sú „regis­ správny výkon nariadenia č. 3577/92, trované v členskom štáte a plávajúce pod a najmä opatrenia smerujúce k prevereniu, vlajkou členského štátu" ak „spĺňajú všetky či loď, ktorá má záujem poskytovať námorné podmienky pre vykonávanie kabotáže dopravné služby v inom štáte, je podľa článku v tomto členskom štáte". Na slobodné 1 oprávnená na výkon kabotáže vo vlajkovom poskytovanie tohto typu služieb teda nestačí štáte. Zhodujú sa tiež v tom, že takéto zápis v národnom registri, ale je okrem toho opatrenia musia rešpektovať zásadu propor­ potrebné, aby týmto zápisom loď získala cionality, teda musia byť „spôsobilé zaručiť povolenie na výkon vnútroštátnej kabotáže. d o s i a h n u t i e cieľa, ktorý sledujú, a nepresahovať rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie potrebné." 7

7 — Pozri rozsudok z 20. februára 2001, Analir, C-205/99, Zb. s. 1-1271, bod 25. Pozri aj rozsudky z 25. júla 1991, Aragonesa 20. Pripomínam tiež, že v členských štátoch de Publicidad Exterior e Publivla, spojené veci C-1/90 a C-176/90, Zb. s. I-4151, bod 16: z 31. marca 1993, Kraus, existujú popri „prvých registroch" lodí aj tzv. C-19/92, Zb. s. I-1663, bod 32, a z 30. novembra 1995, „druhé registre" a „medzinárodné registre". Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37.

8 — K dnešnému dňu boli predložené Styri správy: Správa Komisie Rade — Vykonávanie nariadenia i. 3577/92, týkajúca sa uplatňovania zásady slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (1993 — 1994), zo 7. septembra 1995 [KOM(1995) 383); Správa Komisie Rade o vykonávaní nariadenia Rady č. 3577/92 týkajúca sa uplatňovania zasady slobody poskytovania služieb na námornú kabotaż (1995/1996) a o sociálno-ekonomickoni dopade 27. Po prvé, nemožno sa stotožniť liberalizácie ostrovnej kabotážc, zo 17. júna 1997 [KOM (1997) 296]; tretia Správa o vykonávaní nariadenia Rady s tvrdením, podľa ktorého je požiadavka č. 3577/92 týkajúca sa uplatnenia zásady slobody poskytovania služieb na námornú kabotaż (1997 — 1998) z 2. marca 2000 o predkladanie potvrdenia nadbytočná, a to [KOM (2000) 99], a štvrtá Správa o vykonávaní nariadenia z dôvodu informovanosti členských štátov (EHS) i. 3577/92 týkajúca sa uplatnenia zásady voľného pohybu služieb na námornú kabotáž (1999 — 2000) prostredníctvom správ o vykonávaní naria­ z 24. aprila 2002 ]KOM(2002) 203]. denia č. 3577/92.

I - 10081

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-288/02

28. Ako správne poznamenala grécka vláda, alebo v medzinárodnom registri, umožňujúc tieto správy sú vydávané v dvojročných im touto zmenou poskytovať uvedené služby. intervaloch a poukazujú na legislatívne V takomto prípade by bol hostiteľský štát zmeny, ktoré boli zavedené v členskom štáte povinný na základe informácií z poslednej v priebehu obdobia dvoch rokoch pred dostupnej správy zabrániť lodi Spoločenstva vydaním daných správ. Členské štáty sa teda vykonávať kabotáž; tomu by sa však dalo dozvedia o zmenách vo vnútroštátnych vyhnúť predložením potvrdenia osvedčujú­ právnych poriadkoch a hlavne o zmenách ceho medzičasom priznané oprávnenie vyko­ týkajúcich sa predmetných registrov návať námornú dopravu vo vlajkovom štáte. následne po ich schválení a s oneskorením, ktoré môže predstavovať až dva roky.

I - 10082

KOMISIA/GRÉCKO

34. Okrem toho sa domnievam, že menej 37. Akokoľvek, zo všeobecného hľadiska sa obmedzujúcim riešením by nebola ani kaž­ mi javí vo vzťahu k alternatívnym riešeniam doročná konzultačná činnosť medzi vnútro­ navrhnutým Komisiou, že predloženie štátnymi orgánmi. V skutočnosti by takáto daného potvrdenia poskytuje lepšiu záruku konzultácia rovnako ako vyššie spomínané istoty splnenia stanovených požiadaviek, dvojročné správy neumožňovala overiť, či je istoty, ktorá by bola v ostatných prípadoch loď Spoločenstva oprávnená na výkon kabo­ obetovaná, ako sme videli, v mene veľmi taże vo vlajkovom štáte podľa právnych nepravdepodobného, ak nie neexistujúceho, noriem platných v tomto štáte v danom zjednodušenia. okamihu. Okrem toho aj toto navrhnuté riešenie by mohlo znevýhodniť majiteľov lodí Spoločenstva, ak by po uvedenej konzultácii došlo k legislatívnej zmene, ktorá by ich lodiam povolila výkon vnútroštátnej kabo­ taże. 38. Z vyššie uvedených dôvodov sa domnie­ vam, že druhý žalobný dôvod Komisie musí byť zamietnutý.

35. Nakoniec, čo sa týka možností priamej O treťom žalobnom dôvode konzultácie s Komisiou, podotýkam najprv, že tak ako priznala samotná inštitúcia, je spôsobilá poskytnúť zainteresovaným štátom informácie o vývoji legislatívnej úpravy týkajúcej sa d r u h ý c h registrov a medzinárodných registrov, len ak ju o daných legislatívnych zmenách členské 39. Svojím tretím žalobným dôvodom štáty včas informujú. Komisia vytýka Helénskej republike, že považovala Peloponéz za ostrov, a tým na prístavy v tejto oblasti protiprávne uplatňo­ vala článok 6 ods. 3 nariadenia, ktoré vylučovalo z liberalizácie až do 1. januára 2004 niektoré služby kabotáže medzi gréc­ kymi ostrovmi.

4L Grécka vláda naopak tvrdí, že Peloponéz zvyšnej časti Grécka oddelený umelým prie­ je ostrovom, keďže je úplne obklopený plavom. Ani po tomto zásahu sa však morom, aj keď až v dôsledku ľudského nezmenil polostrovný charakter tejto oblasti. zásahu. Táto vláda okrem toho dodáva, že V skutočnosti aj po odhliadnutí od faktu, že článok 2 nariadenia považuje za „ostrovné oddeľujúci prieplav je široký len niekoľko prístavy" prístavy Ceuty a Melilly, ktoré sa desiatok metrov, podotýkam, že Peloponéz je nachádzajú na pobreží afrického kontinentu. na rozdiel od ostrovov štrukturálne prepo­ Navzájom by si teda odporovalo považovať jený so zvyšnou časťou kontinentálneho tieto prístavy za „ostrovné" a naopak, prí­ Grécka prostredníctvom sústavy pozemných stavy umiestnené na Peloponéze, ktoré sú komunikácií, a má s ňou teda permanentné úplne obklopené morom, za pevninské spojenie. Napriek jeho umelému oddeleniu si prístavy. preto myslím, že Peloponéz je potrebné ešte považovať za polostrov.

50. Podľa Komisie ide o rozpor so znením 47. Ak by sa totiž výnimka z liberalizácie článku 3 ods. 1 nariadenia. Toto ustanovenie ustanovená pre kabotáž medzi ostrovmi podľa jej názoru ukladá, že na všetky Stredozemného mora do 1. januára 1999 záležitosti týkajúce sa posádky výletných lodí a pre niektoré služby námornej dopravy sa vzťahuje právna úprava vlajkového štátu medzi gréckymi ostrovmi do 1. januára nezávisle od skutočnosti, či tieto lode posky­ 2004 (článok 6 ods. 2 a 3) vzťahovala na tujú služby pevninskej alebo ostrovnej všetky oblasti stredomorských štátov, ktoré, plavby. hoci nemôžu byť považované za ostrovy v technickom zmysle slova, preukážu nízke ukazovatele hospodárskeho rozvoja, bol by zámer právnej úpravy Spoločenstva otvoriť vnútroštátne trhy kabotáže podrobený významnému a pritom neopodstatnenému obmedzeniu bez právneho základu, čo by 51. Grécko naopak tvrdí, že podľa článku 3 bolo v rozpore s účelom samotného naria­ ods. 1 sa právna úprava vlajkového štátu denia č. 3577/92. týkajúca sa posádky uplatňuje iba na výletné lode vykonávajúce plavbu so zastávkou v pevninských prístavoch, zatiaľ čo na lode vykonávajúce plavbu so zastávkou v ostrovných prístavoch by sa mali podľa článku 3 ods. 2 uplatňovať ustanovenia 48. Domnievam sa preto, že tretí žalobný hostiteľského štátu. dôvod Komisie je opodstatnený.

52. Podľa môjho názoru je tvrdenie Komisie O prvej častí štvrtého zalobného dôvodu viac v súlade so znením predmetného ustanovenia.

49. V prvej časti štvrtého zalobného dôvodu Komisia vytýka Grécku, že ako hostiteľský 53. Tak ako správne poznamenala žalob- štát uplatňuje na výletné lode Spoločenstva kyňa, uvedený text jasne stanovuje, že s tonážou viac ako 650 ton brutto, ktoré vlajkový štát je zodpovedný za všetky záleži-

I - 10086

KOMISIA/GRÉCKO

V - Návrh

58. V zmysle predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, že:

„1) Helénska republika si tým, že považovala Peloponéz za ostrov a tým, že na výletné lode Spoločenstva s tonážou viac ako 650 ton brutto, ktoré vykonávajú ostrovnú kabotáž, uplatňovala ako hostiteľský štát svoje vnútroštátne normy týkajúce sa posádky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 1, 3 a 6 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž).

2) V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.