C-293/02

JERSEY PRODUCE MARKETING ORGANISATION

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 3. mája 2005 1

1. Odporuje právna úprava týkajúca sa 0 voľnom pohybe tovaru sú uplatniteľné na ostrova Jersey2,ktorá podmieňuje uvádzanie toto ostrovné územie, pokiaľ ide o uvádzanie zemiakov vypestovaných na tomto ostrove poľnohospodárskych výrobkov, akými sú na trh v Spojenom kráľovstve splnením zemiaky, na trh, a ak áno, za akých rôznych náležitostí, právu Spoločenstva? podmienok. Vzhľadom na osobitné postave­ nie ostrova Jersey vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného írska je Súdny dvor v tejto veci konkrétne vyzvaný opätovne preskúmať otázku uplatniteľnosti ustanovení Zmluvy v oblasti voľného pohybu tovaru na výlučne vnútorné situácie člen­ 2. To je v podstate otázka, ktorú ského štátu. v prejednávanej veci položil Royal Court of Jersey, ktorý žiada Súdny dvor, aby preskú­ mal osobitné postavenie, ktoré má tento ostrov vo vzťahu k Európskemu spoločen­ stvu z dôvodu pristúpenia Spojeného kráľov­ stva.

I — Právny rámec

rajú postavením Normanských ostrovov, ako 7. Článok 1 ods. 1 tohto protokolu stano­ aj postavením ostrova Man , pokiaľ ide vuje, že „predpisy spoločenstva v colnej o uplatniteľnosť právnej úpravy Spoločenstva oblasti a v oblasti množstevných obmedzení, na území uvedených ostrovov. najmä v akte o pristúpení, sa uplatnia na Normanské ostrovy a ostrov Man za rovna­ kých podmienok ako na Spojené kráľovstvo. Najmä colné poplatky a odvody s rovnakým účinkom medzi týmito územiami a Spoločenstvom vo svojom pôvodnom zložení a medzi týmito územiami a novými členskými štátmi budú postupne redukované v súlade s tempom plánovaným v článku 32 a 36 aktu o pristúpení". 5. Hoci článok 299 ods. 4 ES stanovuje, že „ustanovenia tejto zmluvy sa uplatňujú na e u r ó p s k y c h ú z e m i a c h , za k t o r é v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát", ten istý článok vo svojom odseku 6 písm. c) upresňuje, že „táto zmluva sa vzťahuje na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu nevyhnutnom na zabez­ 8. Článok 1 ods. 2 prvý pododsek protokolu pečenie plnenia dojednaní pre tieto ostrovy, č. 3 upresňuje, že „pre poľnohospodárske ako je uvedené v zmluve o pristúpení nových výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spra­ členských štátov do Európskeho hospodár­ covania, ktoré sú predmetom osobitného skeho spoločenstva... podpísanej 22. januára obchodného režimu vzhľadom na tretie 1972". krajiny, sa uplatnia preddavky a iné nástroje dovozu stanovené v predpisoch spoločen­ stva, uplatniteľné Spojeným kráľovstvom". Nasledujúci pododsek dodáva, že „rovnako sú uplatniteľné ustanovenia predpisov spo­ ločenstva a najmä ustanovenia aktu o pristúpení, ktoré sú potrebné na zabezpe­ čenie voľného pohybu a rešpektovania zvy­ čajných podmienok hospodárskej súťaže v obchode s týmito výrobkami". 6. Režim stanovený pre tieto ostrovy pred­ metnou Zmluvou o pristúpení je uvedený v protokole č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man, ktorý tvorí prílohu aktov o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska 9. Článok 1 ods. 2 posledný pododsek k Európskym spoločenstvám 5 . uvedeného protokolu stanovuje, že „Rada rozhodujúca dvojtretinovou väčšinou na návrh Komisie stanoví podmienky vykoná­ 4 — Ostrov Man je na rozdiel od Normanských ostrovov bližšie vania ustanovení predchádzajúcich pododse¬ k Spojenému kráľovstvu ako k Francúzsku. Nachádza sa kov na tieto územia [Normanské ostrovy v Írskom mori, zhruba v rovnakej vzdialenosti od Anglicka, Walesu, Škótska, Severného Írska a Írska. a ostrov Man]". Na tomto základe a na tento 5 — Ú. v. ES L 73, 1972, s. 164 (ďalej len „protokol č. 3"). účel bolo vydané nariadenie Rady (EHS)

14. Sporná právna úprava bola prijatá v reakcii na sťažnosti poľnohospodárov 6 - Ú. v. ES L 68, s. 1; Mim. vyd. 03/002, s. 8. 7 — Príloha II Zmluvy EHS (teraz príloha I ES) sa týka najmä hľúz v súvislosti s nízkymi ziskovými maržami, určených na konzumáciu. K nim patria aļ zemiaky, ktorć sú ktoré mali z pestovania zemiakov „Jersey teda poľnohospodárskym výrobkom, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť nariadenia č. 706/73. 8 — Nariadenie Rady z 27. júna 1967, ktorým sa zavádza spoločný obchodný režim pre vaječný albumín a mliečny albumín a ktorým sa ruží nariadenie č. 48/67/EHS [neoficiálnypreklad) (Ú. v. ES L 1967, 130, s. 2596). 10 - Nariadenie Rady z 21. aprila 1986 (Ú. v. ES L. 141. s. 1; Mim. vyd. 03/007, s. 20). 9 — Nariadenie Rady z 28. mája 1969, ktorým sa zavádza obchodný režim pre niektoré výrobky vyrobene z poľnohospodárskych 11 — Ďalej len ,.Stales". produktov [neoficiálnypreklad] (Ú. v. ES I. M l , s. 1). 12 — Dalej len „sporná právna úprava".

I - 9549

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-293/02

15. Účelom tejto právnej úpravy je zaviesť 18. Povinnosť uzatvoriť s Úradom dohodu osobitný režim pre „vývoz" zemiakov z Jersey o uvádzaní na trh sa vzťahuje tiež na na susedné ostrovy, ako aj do Spojeného podniky, ktoré plánujú „vyvážať" zemiaky kráľovstva, kde, ako už bolo povedané, z Jersey prijaté od pestovateľov 1 7 . smeruje takmer celá produkcia. Podľa článku 2 spornej právnej úpravy, ktorý vymedzuje jej územnú pôsobnosť, sa pod 15 — Ďalej len „Úrad". pojmom „vývoz" rozumie „odoslanie zemia­ 16 — Táto dohoda má zrejme upravovať viaceré skutočnosti, ako vymedzenie plôch na pestovanie zemiakov určených na kov z ostrova s cieľom ich predaja buď „vývoz", normy kvality a záväzné kritéria riadnej správy, ako priamo, alebo cez iné miesto, do miesta aj totožnosť osôb schválených Úradom, ktorým poľnohospo­ dár môže dodávať produkty svojej úrody (pozri bod 18 určenia nachádzajúceho sa v Spojenom krá­ písomných vyjadrení žalobcu v spore vo veci samej). ľovstve, v správnej oblasti Guernesey alebo 17 — Táto dohoda má zrejme obsahovať viacero náležitostí, ktoré predovšetkým upresňujú totožnosť osôb schválených Úra­ na ostrove Man, na účely ich spotreby na dom, od ktorých dotknutý podnik môže prijímať dodávky, záväzné normy kvality, záväzné postupy v súvislosti tomto mieste". s vývozom alebo spracovaním prebytočných zemiakov vo vzťahu ku skutočným alebo predpokladaným požiadavkám trhu, všetky reklamné alebo propagačné opatrenia, ktoré má Úrad alebo dotknutá organizácia uskutočniť, ako aj množstvo náležitostí, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť obchod­ ných transakcií (náklady na služby účtované týmto pod­ 13 — Z bodu 6 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, nikom, ceny faktúrované kupujúcim, prevádzanie ceny že ročná produkcia tejto odrody zemiakov (ďalej len „zemiaky zaplatenej kupujúcimi na výrobcov, existencia faktorov, ktoré z Jersey") dosahuje objem približne 35 000 až 40 000 ton môžu túto organizáciu viesť k tomu, aby uzavrela dohodu na a týka sa približne 80 pestovateľov. Takmer celá produkcia sa inom základe, ako je trhová cena, bonifikácie alebo penali- predáva do Spojeného kráľovstva. Podľa Komisie Európskych zácie spojené s výnosmi v prospech alebo na ťarchu dotknutej spoločenstiev táto činnosť tvorí 68 % celkového obratu organizácie) [pozri bod 25 písomných vyjadrení žalobcu ostrova Jersey v poľnohospodárskom odvetví. v spore vo veci samej, ako aj bod 9 písm. c) písomných 14 — Pozri body 7 a 8 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. vyjadrení žalovaného v tomto spore].

24. Toto konanie proti States a Úradu bolo začaté jedným zo štyroch predávajúcich podnikov zabezpečujúcich „vývoz" zemiakov z Jersey do Spojeného kráľovstva (Jersey 21. Popri tejto sankčnej právomoci môže Produce Marketing Organisation Ltd) 19. Úrad na základe spornej právnej úpravy Ako vedľajší účastník podporujúci žalobkyňu žiadať od každého pestovateľa, ktorý je vstúpil do konania jednak další podnik, ktorý u neho registrovaný, úhradu do fondu, ktorý spolu s JPMO zabezpečuje približne 80 % slúži na krytie jeho hlavných nákladov 18, a to z celkového „vývozu" (Top Produce Ltd) 20, aj vtedy, ak tento pestovateľ neuzatvoril ako aj jednak jeho materská spoločnosť, dohodu o uvádzaní na trh. ktorá zabezpečuje a vyváža približne 12 až 15 % z celkovej produkcie zemiakov z Jersey (Fairview Farm Ltd) 21. 18 — Náklady, ktoré môžu Úradu vzniknúť, môžu súvisieť s rozličnými činnosťami, ktoré na neho sporní právna úprava preniesla, ako napríklad uvádzanie na trli, spracovanie, úprava alebo preprava zemiakov alebo podpora a rozvoj 19 - Ďalej len JPMO". výskumu a vzdelávania v oblasti pestovania a predaja tohto tovaru. Ako prehľad týchto jednotlivých činnosti Úradu pozri 20 - Ďalej len „TOP". bod 27 písomných vyjadrení žalobcu v spore vo veci samej. 21 — Dalej len „Fairview".

I - 9551

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-293/02

25. Niekoľko mesiacov po nariadení odkladu 2. Má sa na právny režim, ktorý upravuje účinnosti tohto nového režimu States a Úrad vývoz zemiakov pochádzajúcich z Jersey navrhli zrušiť tento odklad od 1. októbra do Spojeného kráľovstva, hľadieť ako na 2002 (po skončení hlavnej zemiakovej nezlučiteľný s článkami 23 [ES], 25 [ES], sezóny). Royal Court of Jersey tento návrh 28 [ES] a 29 ES v tom rozsahu, v akom zamietol, v dôsledku čoho účinnosť tohto môže ovplyvniť obchod medzi týmto režimu je naďalej odložená. ostrovom a Spojeným kráľovstvom (ako aj Guernesey a ostrovom Man) alebo mať za následok vyberanie poplatkov spojených s týmto obchodom?"

28. Pre odpoveď na túto otázku je potrebné najprv skúmať, či ustanovenia Spoločenstva týkajúce voľného pohybu tovaru je možné 31. Podľa všeobecne uznávaného pravidla 22 uplatniť na ostrov Jersey, pokiaľ ide v medzinárodnom práve verejnom miestna o uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov, pôsobnosť Zmluvy v zásade zahŕňa územie akými sú zemiaky, na trh. členských štátov Spoločenstva, ktoré sú touto Zmluvou viazané. Z toho vyplýva, že pri skúmaní, či sa Zmluva vzťahuje na určitú geografickú oblasť, je preto v prvom rade potrebné zistiť, či táto oblasť je súčasťou územia niektorého z členských štátov, tak ako ho vymedzuje jeho vnútroštátne právo.

29. Iba v prípade kladnej odpovede na túto otázku bude potrebné sa zaoberať otázkou, či tieto ustanovenia, najmä články 23 ES, 25 ES a 29 ES, sú uplatniteľné na situácie, na ktoré sa vzťahuje sporná právna úprava, to zna­ mená na obchod s tovarom medzi ostrovom Jersey a Spojeným kráľovstvom alebo medzi 32. Toto počiatočné skúmanie však nie je týmto ostrovom a ostatnými Normanskými rozhodujúce, keďže rozsah územnej pôsob­ ostrovmi a ostrovom Man s ohľadom na nosti Zmluvy sa presne nezhoduje s územím osobitné postavenie týchto ostrovov vo každého členského štátu, tak ako ho vyme­ vzťahu k Spojenému kráľovstvu. dzuje jeho vnútroštátne právo. To vyplýva z viacerých ustanovení Zmluvy, najmä z článku 299 ods. 4 ES, podľa ktorého, pripomeňme, „ustanovenia tejto zmluvy sa uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát".

22 — Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969 (ktorý 30. Iba za predpokladu, že tomu tak je, treba kodifikuje všeobecne uplatňovanú prax a všeobecne uzná­ vané zvyklosti, ktoré sú považované za dedičstvo medzi· skúmať, či uvedené ustanovenia Zmluvy národných zvyklosti) v članku 29 stanovuje, že „pokiaľ zo v oblasti voľného pohybu tovaru skutočne zmluvy nevyplýva alebo nie je inak zjavný iný úmysel, zaväzuje zmluva každú zmluvnú stranu pre celé jej územie" odporujú spornej právnej úprave. (Zbierka dohovorov Spojených národov, zväzok 788, s. 534).

23 — Pozri Royal Commision on the Constitution 1969-73 (správa), zväzok I, University of London Library, Senate House Londýn, 1973, bod 1347 (citovaný v bode 3 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola v už citovanej 36. Inými slovami povedené, ustanovenia veci Pereira Roque, ako aj v bode 4 návrhov, ktoré predniesol Zmluvy sa neuplatňujú v celom rozsahu na generálny advokát Jacobs, týkajúcich sa ostrova Man vo veci Barr a Montrose Holdings, v ktorej bol vydaný rozsudok uvedené ostrovy vrátane ostrova Jersey, ale z 3. júla 1991, C-355/89, Zb. s. I-3479). iba čiastočne a v rozsahu určenom osobit­ 24 — Pozri v tejto súvislosti úvahy v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola v už citovanej veci Pereira ným režimom, ktorý je im vyhradený. Roque (poznámka pod čiarou 7) a podobne úvahy v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Jackobs, týkajúce sa ostrova Man v už citovanej veci Barr a Montrose Holdings (body 4 až 8). 25 — V už citovanom rozsudku Pereira Roque (bod 11) Súdny dvor 27 — Všeobecne vládne presvedčenie, že osobitosť režimu vyhra­ zdôraznil, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania deného Normanským ostrovom a ostrovu Man vyplýva vyplýva, že „jersey je poloautonómnym závislým územím z pôvodných ústavno-právnych vzťahoch so Spojeným krá­ Britskej koruny, ktoré v Jersey zastupuje Lieutenant Gover­ ľovstvom, z úzkych hospodárskych vzťahoch s týmto člen­ nor", a že „vládia Spojeného kráľovstva reprezentujúca korunu ským štátom, ako aj z ich geografickej polohy a ich malej zodpovedá za obranu a medzinárodné vzťahy". rozlohy. Pozri v tejto súvislosti J.-L, Dewost a i.: Le droit de la 26 — Pozri Horner, S. A., „The isle of Man and the Channel Islands Communauté économique européenne — Dispositions — A Study of Their Status under Constitutional, Internatio­ générales et finales, zväzok 15, Université de Bruxelles, nal and European Law", European University Institue 1987, s. 490. Working Papers, č. 98, San Domenico, 1984, s. 70, 71 a 96 28 —- Pozri jeho článok 26 ods. 3, ktorý vložil do článku 227 až 102. Pozri tiež, pokiaľ ide o ostrov Man, bod 9 návrhov, Zmluvy EHS odsek 5 (zmenený, teraz článok 299 ods. 6 ES) ktoré predniesol generálny advokát Jacobs v už citovanej veci (Ú. v. ES L 73, 1972, s. 14, dalej len „akt o podmienkach Barr a Montrose Holdings. pristúpenia").

4L Ako som už totiž uviedol, článok 1 ods. 2 prvý pododsek tohto protokolu upresňuje, že „pre poľnohospodárske výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spracovania, ktoré sú predmetom osobitného obchodného režimu vzhľadom na tretie krajiny, sa uplatnia pred­ davky a iné nástroje dovozu stanovené 39. Z týchto ustanovení vyplýva, že všetky v predpisoch spoločenstva, uplatniteľné Spo­ ustanovenia o voľnom pohybe tovaru obsiah­ jeným kráľovstvom". nuté v hlave I tretej časti Zmluvy, ako aj v aktoch sekundárneho práva je možné 30 - Nariadenie Rady (KUS) č. 2151/84 z 23. júla 1984 o colnom území Spoločenstva (U. v. ES 1. 197, s. 1) v článku 1 ods. 1 navyše upresňuje, że Nornianskć ostrovy sú súčasťou colného 29 — Pozri článok 2 protokolu č. 3, ako ho vyložil Súdny dvor v už územia Spoločenstva. Toto upresnenie potvrdzuje skutoč­ citovaných rozsudkoch Barr a Montrose Holdings (bod 16) nosť, že na základe protokolu č. 3 sú tieto ostrovy povinné a Pereira Roque (hody 34 a 47). dodržiavať články 23 ES a 25 ES.

I - 9555

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-293/02

42. Článok 1 ods. 2 druhý pododsek toho obchod s výrobkami uvedenými istého protokolu dodáva, že „rovnako sú v predchádzajúcom odseku. Ten však uvádza uplatniteľné ustanovenia predpisov spolo­ „poľnohospodárske výrobky a výrobky čenstva a najmä ustanovenia aktu pochádzajúce z ich spracovania, ktoré sú o pristúpení, ktoré sú potrebné na zabezpe­ predmetom osobitného obchodného čenie voľného pohybu a rešpektovania zvy­ režimu čajných podmienok hospodárskej súťaže v obchode s týmito výrobkami".

45. Článok 1 ods. 2 druhý pododsek pro­ tokolu č. 3 síce stanovuje, že príslušné 32 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ustanovenia práva Spoločenstva, a najmä 33 — Tento dojem vyvoláva skôr nemecká a holandská jazyková tie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie verzia článku 1 ods. 2 prvého pododseku protokolu č. 3 než ostatné jazykové verzie tohto ustanovenia. V nemeckej voľného pohybu tovaru, sú uplatniteľné na a holandskej verzii sú totiž spojenia „pre poľnohospodárske výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spracovania" a „ktoré sú predmetom osobitného obchodného režimu" oddelené čiarkou, čím druhé spojenie sa zrejme vzťahuje súčasne na poľnohospodárske výrobky, ako aj na výrobky pochádzajúce z ich spracovania, a teda nie iba na výrobky pochádzajúce 31 — Odvetvie zemiakov je jedným z mála poľnohospodárskych z ich spracovania. V nemčine tieto ustanovenia majú odvetví, pre ktoré neexistuje žiadna spoločná organizácia nasledujúce znenie: „Bei landwirtschaftlichen Erzeugnissen trhu. Zodpovedajúci návrh nariadenia bol predložený und landwirtschaftlichen Verarbeitungserzeugnissen, die 25. novembra 1992 (Ú. v. ES C 333, s. 19). Nikdy však nebol unter eine besondere Handelsregelung fallen...". prijatý. Pozri v tejto súvislosti odpovede Komisie na V holandčine znejú takto: „Voor landbouwprodukten en parlamentné otázky č. 1827/97 (Ú. v. ES C 21, 1998, s. 101) voor door verwerking daarvan verkregen produkten, waar­ a P-849/03 (O. v. ES C 192 E, s. 221). voor een speziale regeling van het handelsverkeer bestaat...".

I - 9556

JERSEY PRODUCE MARKETING ORGANISATION

48. S takýmto reštriktívnym výkladom článku 1 ods. 2 druhého pododseku pro­ tokolu č. 3 nemôžem súhlasiť z nasledujúcich dôvodov. 51. Naproti tomu sa zrejme dá len ťažko vypozorovať akýkoľvek vzťah medzi existen­ ciou „osobitného obchodného režimu" v zmysle špeciálneho režimu obchodovania s tretími krajinami a cieľom článku 1 ods. 2 druhého pododseku protokolu č. 3, keďže 49. V prvom rade je potrebné uvedomiť si, tento článok má predovšetkým regulovať že by bolo možné dospieť k odlišnému obchod s výrobkami vo vnútri Spoločenstva. výkladu týchto ustanovení, ak by sme uve­ dené ustanovenia vnímali v spojení s ustanoveniami článku 1 ods. 2 prvého pododseku spomenutého protokolu. Prvý pododsek uvedeného článku sa totiž týka obchodu s výrobkami medzi dotknutými ostrovmi a tretími krajinami, zatiaľ čo druhý 52. Z toho vyvodzujem, že článok 1 ods. 2 pododsek sa zjavne týka skôr obchodu druhý pododsek protokolu č. 3 odkazujúci na s výrobkami vo vnútri Spoločenstva. Čo však výrobky uvedené v prvom pododseku tohto platí pre prvý typ obchodu s výrobkami, ustanovenia možno chápať tak, že ten iba nemusí automaticky platiť aj pre druhý typ. odkazuje na poľnohospodárske výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spracovania bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú predmetom „osobitného obchodného režimu" v zmysle špeciálneho režimu obcho­ dovania s tretími krajinami. 50. Použitie výrazu „osobitný obchodný režim" v článku 1 ods. 2 prvom pododseku protokolu č. 3 by mohlo iba zdôrazňovať, že tento článok sa vzťahuje na obchod s určitými poľnohospodárskymi výrobkami s tretími krajinami, pre ktoré boli zavedené osobitné mechanizmy ako poplatky alebo iné 53. Na rozdiel od tvrdenia JPMO, podľa dovozné opatrenia, napr. clá (ktorých výška môjho názoru tento článok protokolu č. 3 je všeobecne stanovená v spoločnom colnom nemôže znamenať, že by uplatniteľnosť sadzobníku). Odkaz na existenciu osobit­ právnej úpravy Spoločenstva týkajúce sa

56. Tento článok sa týka tak obchodovania 34 — Tovar v poľnohospodárskom odvetví, ktorý nie je obsiahnutý s týmito výrobkami alebo týmito tovarmi vo v tejto prílohe, podlieha právnej úprave Spoločenstva týkajúcej sa volného pohybu tovaru iba vtedy, ak sa na neho vnútri Spoločenstva, ako aj obchodovania vzťahujú nariadenia č. 170/67 alebo č. 1059/69. medzi Spoločenstvom a tretími krajinami. 35 — Pozri poznámku pod čiarou 7.

I - 9558

JERSEY PRODUCE MARKETING ORGANISATION

60. V tomto smere nie je dôležité, že 62. Ak by tento obchod mal byť vyňatý významná časť spoločnej poľnohospodárskej z pôsobnosti ustanovení Zmluvy o voľnom politiky sa neuplatňuje na ostrov Jersey 36, pohybe tovaru iba z dôvodu, že ostrov Jersey a to napriek tomu, že fungovanie a rozvoj nespadá v celom rozsahu do pôsobnosti spoločného trhu poľnohospodárskych výrob­ spoločnej poľnohospodárskej politiky, malo kov sa tradične spája s vytvorením spoločnej by to za následok odňatie potrebného účinku poľnohospodárskej politiky. 37 niektorým ustanoveniam protokolu č. 3 a nariadenia č. 706/73, a tým nerešpektova­ nie systematiky týchto právnych aktov, ako aj nerešpektovanie vôle zákonodarcu Spoločen­ stva.

I - 9559

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-293/02

uplatniteľné na situácie, na ktoré sa vzťahuje 68. Z toho vyplýva, že pri uplatňovaní sporná právna úprava, je potrebné uviesť ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe tovaru, niekoľko úvodných poznámok jednak pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, k postaveniu Normanských ostrovov akými sú zemiaky, sa ostrov Jersey musí a ostrova Man vo vzťahu k Spojenému považovať za neoddeliteľnú súčasť Spojeného kráľovstvu, pokiaľ ide o uplatnenie právnej kráľovstva. To rovnako platí aj pre ostatné úpravy Spoločenstva týkajúcej sa voľného Normanské ostrovy a ostrov Man. V rámci pohybu tovaru, a jednak ku konkrétnym uplatňovania právnej úpravy Spoločenstva situáciám, o ktorých treba predpokladať, že v tejto oblasti preto nie je možné vzťahy sú predmetom spornej právnej úpravy. medzi týmito ostrovmi a Spojeným kráľov­ stvom stotožňovať so vzťahmi medzi tretími krajinami a členským štátom alebo medzi dvoma členskými štátmi. 3 8

1. Úvodné poznámky 69. Za týchto okolností možno položiť otázku, či situácie uvádzania zemiakov z Jersey na trh, ktoré sú predmetom spornej právnej úpravy, nemajú byť považované za výlučne vnútorné situácie jedného a toho istého členského štátu, a to Spojeného kráľovstva. 66. Ako som už uviedol, podľa môjho názoru z článku 1 ods. 2 druhého pododseku protokolu č. 3 v spojení s článkom 1 ods. 1 nariadenia č. 706/73 vyplýva, že ustanovenia Zmluvy o voľnom pohybe tovaru sú uplatni­ teľhé na ostrov Jersey, pokiaľ ide o uvádzanie na zemiakov vypestovaných na jeho území, na trh. 70. Ako som už uviedol, sporná právna úprava totiž zakotvuje osobitný režim pre „vývoz" zemiakov z Jersey do Spojeného kráľovstva (kde sa vyváža takmer celá pro­ dukcia). Okrem toho pripomínam, že podľa článku 2 tejto právnej úpravy pod pojmom

72. Okrem uvedených prípadov účastníci sporu vo veci samej zastávali značne odlišné názory, pokiaľ ide o územnú pôsobnosť spornej právnej úpravy 39. Z ustálenej Judi­ 74. Hoci sa vnútroštátny súd k tomuto prípadu výslovne nevyjadril, vychádzam z toho, že sporná právna úprava rovnako nie je uplatniteľná na prípad, keď zemiaky sú 39 — Podľa JPMO z výrazu „buď priamo, alelio cez iné miesto" predané podniku so sídlom vo Francúzsku vyplýva, że spolna právna úprava zahŕňa tiež prípad, keď zemiaky z ostrova Jersey sú loďou odosielané do Francúzska, alebo v inom členskom štáte, ktorý ich kde sú spracované, a následne loďou prevezené do Spojeného následne (bez spracovania alebo po ďalšom kráľovstva, kde budú predané a spotrebované. S týmto výkladom Stales nesúhlasí. Podľa jeho nazoru sa tento výraz spracovaní) predá na účely spotrebovania do vzťahuje iba na plavebnú cestu, ktorou sú zemiaky odosielané z ostrova. 'lento výraz bol použitý preto, aby sa zabránilo Spojeného kráľovstva. akejkoľvek diskriminácii tovarov, ktoré sú odosielané priamo „nákladnou loďou" do Spojeného kráľovstva (priamo z prístavu Saint-Héleir v Jersey do prístavu Portsmouth v Spojenom kráľovstve tranzitom cez francúzsky prístav Caen). V odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora States uvádza, že sporná právna úprava sa rovnako nevzťahuje na 40 — Pozri najmä rozsudky z 13. marca 1986, Sinatra, prípad, keď zemiaky boli predané podniku so sídlom vo 296/84, Zb. s. 1047, bod 11, a z 26. septembra 1996, Allain, Francúzsku alebo do iného členského štátu a následne týmto C-341/94, Zb. s. I-4631, bod U. podnikom bez ďalšieho spracovania predané na účely 41 — Pozri bod 33 návrhu na začatie prejudiciálneho konania, spotrebovania do Spojeného kráľovstva. ktorý obsahuje výklad, ktorý si osvojil States.

76. Po takomto vymedzení rozsahu územnej pôsobnosti spornej právnej úpravy je teraz potrebné zistiť, či možno určité ustanovenia Zmluvy o voľnom pohybe tovaru uplatniť na 79. Pokiaľ ide o prípadný príspevok operácie spočívajúce v uvádzaní zemiakov na v prospech Úradu, o tomto aspekte spornej trh, na ktoré sa vzťahuje táto právna úprava. právnej úpravy nemám k dispozícii dostatok informácií. S výhradou skúmania, ktoré v tomto smere vykoná vnútroštátny súd, sa 42 — Pozri bod 33 v spojení s bodom 31 návrhu na začatie domnievam, že výška sporného príspevku, prejudiciálneho konania. rovnako ako to navrhuje Komisia, sa vypočíta

I - 9562

JERSEY PRODUCE MARKETING ORGANISATION

b u d 'podľa množstva zemiakov, ktoré dot­ a) Znenie článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 knutý pestovateľ odoslal v predchádzajúcom ES a ich zohľadnenie tradičnou judikatúrou roku (do Spojeného kráľovstva, do správnej Súdneho dvora, pokiaľ ide o územnú pôsob­ oblasti Guernesey alebo na ostrov Man), nosť ustanovení Zmluvy v oblasti voľného alebo podľa výsevnej plochy, ktorá bola pohybu tovaru v rovnakom období vyhradená na pestovanie zemiakov.

80. Práve v tomto rámci sa vynára otázka rozličnými časťami územia jedného a toho uplatniteľnosti článkov 23 ES, 25 ES a 29 ES istého členského štátu. 44 na situácie, ktoré sú predmetom spornej právnej úpravy. Touto otázkou sa budem

čím by bola s určitosťou nastolená otázka uplatniteľnosti článkov 23 ĽS a 25 HS. Ak by základom pre výpočet mala byť výsevná plocha, potom by existencia vztahu medzi sporným 44 — Článok 3 ods. 1 písm. a) ES stanovuje, že činností príspevkom a prekročením akejkoľvek hranice nebola taká Spoločenstva zahŕňajú „zákaz ciel a množstevných obme zjavná, okrem prípadu, ak by sme rovnako ako Komisia dzení na dovoz a vývoz tovarov medzi členskými šlátmi ako predpokladali, že takýto vztah vyplýva z účelu príspevku, aj všetkých ostatných opatrení, ktoré majú rovnaký účinok". ktorým je krytie hlavných nákladov Úradu, hoci lielo náklady Článok 23 ods. 1 KS dopĺňa, že colná únia, na ktorej je sa nevzťahujú nevyhnutne na obchodovanie so zemiakmi so Spoločenstvo založené, „zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz Spojeným kráľovstvom (pozri poznámku pod čiarou 18). tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 1991, Lamaire ktoré majú rovnaký účinok.

a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi lovu. Výška tohto príspevku bola vypočítaná podľa hmotnosti členskými štátmi zakázané". Tento odkaz na vzťahy medzi vyvážaných zemiakov, čím nemožno poprieť, že toto opa členskými Štátmi je v rovnakej formulácii obsiahnutý trenie postiliovalo výrobky z dôvodu prekročenia hranice v článku 29 ES týkajúcom sa množstevných obmedzení medzi štátmi (v rámci obchodu medzi viacerými členskými vývozu a opatrení s rovnakým účinkom (kurzívou zvýrazni! štátmi). generálny advokát).

45 — Pozri najmä rozsudky z 10. júla 1980, Komisia/Francúzsko (152/78, Zb. s. 2299); zo 14. decembra 1982, Waterkeyn a i. (314/81 až 316/81 a 83/82, Zb. s. 4337), pokiaľ ide o francúzsku právnu úpravu obmedzujúcu reklamu na alkoholické nápoje bez ohľadu na to, či tieto nápoje boli 86. Na uplatnitelnosť článkov 28 ES a 29 ES vyrobené vo Francúzsku, alebo boli dovezené z iných členských štátov; z 15. decembra 1982, Oosthoek sa vyžaduje, aby dotknutý tovar bol prepra- s Uitgeversmaatschappij (286/81, Zb, s. 4575), pokiaľ ide o holandskú právnu úpravu, ktorá obmedzila použitie určitých foriem podpory predaja encyklopédií bez ohľadu na to, či tieto encyklopédie boli vyrobené a predané v Holandsku, vyrobené v tomto členskom štáte a vyvezené do iných členských štátoch, alebo vyrobené v iných členských 48 — Pozri najmä rozsudky z 25. júla 1991, Aragonesa de štátoch a dovezené do Holandska; zo 14. júna 1988, 3 Publicidad Exterior a Publivía (C-1/90 a C-176/90, Glocken a Kritzinger (407/85, Zb. s. 4233), pokiaľ ide Zb. s. I-4151, body 11 a 24) k právnej úprave autonómneho o taliansku právnu úpravu zakazujúcu predaj cestovín zo regiónu Katalánsko zakazujúcej v tejto časti územia Španiel­ zmesi jemnej pšeničnej krupice alebo zo zmesi jemnej ska reklamu na nápoje s určitým obsahom alkoholu bez a hrubej pšeničnej krupice bez ohľadu na to, či tieto cestoviny ohľadu na to, či boli vyrobené v iných častiach štátneho boli vyrobené v Taliansku, alebo boli dovezené z iných územia, alebo boli dovezené z iných členských štátov; členských štátov, a zo 14. júla 1988, Smanor z 15. decembra 1993, Figur Carni a i. (C-277/91, C-318/91 (298/87, Zb. s. 4489), pokiaľ ide o francúzsku právnu úpravu a C-319/91, Zb. s. I-6621, body 36 až 38) k právnej úprave zakazujúcu predaj určitých výrobkov s označením „mrazené regiónu Ligurie, ktorá podmienila dovoz čerstvého mäsa (bez jogurty" bez ohľadu na to, či tieto jogurty boli vyrobené vo ohľadu na pôvod) na túto časť talianskeho územia veteri­ Francúzsku, alebo boli dovezené z iného členského štátu. nárnym kontrolám v obci tranzitu alebo obci miesta určenia a súčasne uložila dotknutým podnikom povinnosť zaplatiť 46 — Pozri najmä už citované rozsudky Waterkeyn a i., body 11 poplatok, a z 3. decembra 1998, Bluhme (C-67/97, Zb. a 12, Oosthoek s Uitgeversmaatschappij, bod 9, 3 Glocken s. I-8033, body 19, 20 a 22) k dánskej právnej úprave a Kritzinger, body 11, 25 a 28, a Smanor, body 7 a 8. zakazujúcej držanie niektorých druhov včiel (bez ohľadu na 47 — Pozri už citovaný rozsudok z 10. júla 1980, Komisia/ ich pôvod) na ostrove Læsø, ktorý je súčasťou územia Dánska a na susedných ostrovoch. Francúzsko, body 11 až 14.

49 — Pozri v tomto zmysle v nadväznosti na uvedenú judikatúru body 19 a 27 návrhov generálneho advokata Tesaura vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 9. augusta 1994, Lancry a i. (C-363/93, C-407/93 až C-411/9, Zb. s. I-3957). Podía tohto 50 — Pozri najmä rozsudky z 23. októbra 1986, Cognet (355/85, rozsudku „pre zluäleľnosť poplatku s článkami 9 a nasl. Zb. s. 3231), pokiaľ ide francúzsku právnu úpravu stanovu­ Zmluvy [zmenené, teraz články 23 a nasl. ES]... nie je júcu pevnú maloobchodnú cenu kníh s výnimkou kníh, ktoré relevantné, či bol poplatok uložený na dovezené výrobky pri v rámci predaja prekročili vnútornú hranicu Spoločenstva, ich dovoze na územie regiónu, ktorý sa nenachádza na pokiaľ boli vydané alebo vytlačené vo Francúzsku, následne hranici dotknutého členského stálu, alebo či bol namiesto vyvezené do iného členského štátu a polom reimportované toho uložený pri prekročení hranice". Zdôraznil, že „zjavne do Francúzska; z 13. novembra 1986, Edah (80/85 a 159/85, však vždy musí ísť o tovar premiestnený z jedného členského Zb. s. 3359), pokiaľ ide o holandskú právnu úpravu stálu do druhého" a že „napríklad nie je dôležité to, či škótska stanovujúcu maloobchodnú cenu chleba lak, že predajná whisky prekračuje francúzsku hranicu v Calais (pretože bola cena chleba dovezeného z iných členských štátov môže byť prepravená loďou), alebo v Lyone (pretože bola prepravená nižšia ako cena tuzemského chleba, a z 18. februára 1987, letecky): v obidvoch prípadoch ide... o prekročenie hranice Mathot (98/86, Zb. s. 809), pokiaľ ide o belgickú právnu členského štátu". Generálny advokát Tesauro tiež upresni!, že úpravu stanovujúcu uvádzanie niektorých údajov na obaloch „DOM [zámorské správne oblasti], či ide o ostrovy (Réunion, masla s výnimkou masla dovezeného z iných členských Martinique, Guadeloupe), alebo nie (Guyana), sú .hranicami' štátov. iba vtedy, ak výrobok pochádza z iného členského štátu; nie 51 — Rozsudok Cognet, už citovaný, bod 10. Pozri v tom istom sú ‚hranicami', ak výrobok má pôvod a pochádza z iného francúzskeho regiónu. zmysle rozsudky Edah, už citovaný, bod 18, a Mathot, už. citovaný, bod 7.

52 — Tamže. 53 — C-485/93 a C-486/93, Zb. s. I-2655. 55 — C-163/90, Zb., s. I-4625. 54 — C-72/03, Zb. s. I-8027. 56 - Bod 16.

I - 9566

JERSEY PRODUCE MARKETING ORGANISATION

„skutočnosť, že tento regionálny poplatok sa 95. V tom istom rozsudku Lancry a i. Súdny vyberá aj z tovaru pochádzajúceho dvor k tomuto hlavnému argumentu pridal z ostatných častí územia dotknutého člen­ ďalšie dva argumenty. ského štátu, nemení nič na tom, že tento poplatok narúša jednotnosť colného územia 57 Spoločenstva" . Tieto úvahy presne zapa­ dajú do vymedzeného rámca vyššie uvedenej judikatúry 5 8 .

57 — Hod 17. 58 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny 59 — Bod 30. advokát Tesauro v už citovanej veci Lancry a i., body 19 a 20. 60 — Pozri bod 31.

I - 9567

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-293/02

98. S ohľadom na toto poradie argumentov 101. Vyššie uvedená vec Carbonati Apuani Súdny dvor v už citovanom rozsudku Lancry sa týkala obecného poplatku z mramoru a i. rozhodol, že poplatok „octroi de mer" je vyťaženého na území tejto obce (Carrara) poplatkom s rovnakým účinkom ako clo na vyberaného z dôvodu jeho prepravy z tejto dovoz, „nielen pokiaľ sa týka tovaru doveze­ časti územia Talianska. Súdny dvor rozhodol, ného z iných členských štátov do tohto že tento poplatok je poplatkom s rovnakým regiónu, ale aj pokiaľ je vyberaný z tovaru účinkom ako clo na vývoz v zmysle dovezeného do tohto regiónu z inej časti článku 23 ES, a to bez ohľadu na to, že toho istého štátu" 61 . postihuje aj tovar, ktorého miesto konečného určenia sa nachádza vo vnútri dotknutého členského štátu 6 3 . Súdny dvor tu prevzal a ďalej rozvinul dva z argumentov uvedených v už citovanom rozsudku Lancry a i., ktoré sa týkali jednak požiadavky colnej únie a jednak toho, že dotknuté opatrenie sa neuplatní na výlučne vnútornú situáciu členského štátu.

99. Táto judikatúra týkajúca sa dovozu tovaru bola v už citovaných rozsudkov Simitzi a neskôr Carbonati Apuani prene­ sená na vývoz tovaru.

nej únie, v ktorej je zaručený voľný pohyb o hranicu medzi štátmi (v rámci obchodu tovaru" . medzi jednotlivými členskými štátmi) alebo hranicu vo vnútri štátu (v rámci vnútorného 65 obchodu toho istého štátu) . Preto je potrebné predpokladať, že ak by prípadný príspevok v prospech Úradu bol vyberaný 103. Pokiaľ ide o druhý argument, Súdny z dôvodu odoslania zemiakov z ostrova dvor konštatoval, že sporný poplatok Jersey (do Spojeného kráľovstva, správnej z mramoru sa uplatní na všetok mramor oblasti Guernesey alebo na ostrov Man), z Carrara, ktorý prekročí hranice územia potom by toto opatrenie mohlo predstavovať tejto obce bez toho, aby sa rozlišovalo medzi poplatok s rovnakým účinkom ako clo na mramorom s miestom konečného určenia vývoz. v Taliansku a mramorom s miestom koneč­ ného určenia v iných členských štátoch. Súdny dvor z toho vyvodil, že tento poplatok svojou povahou a obsahom postihuje obchod medzi členskými štátmi.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-293/02

107. V prvom rade je potrebné konštatovať, národný prvok nepostačuje na to, aby že na rozdiel od uvedených rozsudkov situácie, ktoré sú predmetom spornej právnej Lancry a i., Simitzi a Carbonati Apuani, úpravy, boli kvalifikované inak ako výlučne sporná právna úprava je uplatniteľná na vnútorné situácie jedného a toho istého situácie, ktoré sa za každých okolností štátu, a to Spojeného kráľovstva. považujú za situácie v rámci jedného a toho istého štátu.

109. V tomto smere nie je dôležité, či 111. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, v rámci obchodu, ktorý je predmetom že prejednávaná vec sa nevyznačuje kompli­ spornej právnej úpravy, sú zemiaky prepra­ káciami, ktoré mohli v týchto predchádzajú­ vené priamo do Spojeného kráľovstva (alebo cich veciach vyvolať „opačnú diskrimináciu". do správnej oblasti Guernesey alebo na ostrov Man) alebo nepriamo tranzitne cez prístav iného členského štátu (bez toho, aby uvedený tovar bol v tomto štáte spracovaný alebo predaný). Podľa môjho názoru totiž možnosť jednoduchého tranzitu tovarov cez iný členský štát nemôže viesť k tomu, aby 112. Pripomínam, že o prípad opačnej sme plánovanú obchodnú transakciu pova­ diskriminácie ide predovšetkým vtedy, ak žovali za obchod medzi členskými štátmi výrobky pochádzajúce z jedného členského v zmysle článkov 23 ES a 25 ES. Inými štátu (na základe vnútroštátnej právnej slovami povedané, tento prípadný medzi­ úpravy) podliehajú menej priaznivejšiemu

I - 9570

JERSEY PRODUCE MARKETING ORGANISATION

113. V už citovanom rozsudku Lancry a i. 114. V prejednávanej veci Súdny dvor nemá (bod 30) sa Súdny dvor výrazne odchýlil od žiadny dôvod riadiť sa týmito úvahami. ustálenej judikatúry, keďže zdôraznil, že by bolo nekoherentné jednak považovať popla­ tok „octroi de mer" za poplatok s rovnakým účinkom, ako je clo na dovoz v zmysle 68 — Hod 26 už citovaného rozsudku Carbonati Apuani odkazuje na body 21 až 23 rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont článkov 23 ES a 25 ES, pokiaľ by sa vyberal (C-448/98, Zb. s. I-10663). Hoci z týchto úryvkov rozsudku Guimont rovnako ako z už citovaného rozsudku l.ancry a i. z tovaru pochádzajúceho z ostatných člen­ vyplýva snaha Súdneho dvora zohľadniť problémy, ktoré ských štátov, a súčasne ten istý poplatok môžu nastať v súvislosti s opačnou diskrimináciou, Súdny dvor z toho vyvodil závery, ktoré sú podľa mňa len sotva nepovažovať za poplatok s rovnakým účin­ porovnateľné. V rozsudku Guimont sa Súdny dvor totiž odchýlil od svojej tradičnej judikatúry týkajúcej sa prípust­ kom, pokiaľ by sa vyberal z tovaru pochá­ nosti prejudicialnych otázok tým, že uznal prípustnosť otázky výkladu článku 30 Zmluvy ES (teraz, článok 28 ES) - hoci dzajúcich z inej časti dotknutého členského vnútroštátne konanie nevykazovalo žiadnu spojitosť štátu. Takýto prístup pravdepodobne zodpo­ s dovozom tovaru — iba pre prípad, že vnútroštátne právo stanovuje, že domácemu výrobcovi prináležia rovnaké práva vedá snahám Súdneho dvora neprispievať ako výrobcovi z iného členského štátu na základe práva Spoločenstva v rovnakej situácii, aby sa tým zabránilo tomu, k vzniku opačnej diskriminácie, ak by aby sa domáci výrobca nestal obeťou opačnej diskriminácie. tuzemské výrobky v nadväznosti na vyhláse­ Súdny dvor sa síce rozhodol skúmať, či sporná vnútroštátna právna úprava predstavuje opatrenie s rovnakým účinkom ako množslevné obmedzenie dovozu v zmysle článku 30 Zmluvy, avšak poukázal na to, že to urobí iba v prípade, ak sa táto právna úprava (bez rozdielu uplatnileľná tak na tuzemské, ako aj na dovezené výrobky) uplatní na dovážané výrobky (pozri body 24, 25 a 35). Týmto upresnením Súdny 67 — Pozri najmä rozsudok Coglici, už citovany, body 10 až 12; dvor vylúčil uplatniteľnosť článku 30 Zmluvy aj na výlučne Edah, už citovaný, hod 23, a Mathot, už citovaný, hod 12. vnútornú situáciu členského štátu. Z toho pohľadu už Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 1979, citovaný rozsudok Guimont nejde tak ďaleko ako už citovaný Peureux, 86/78, Zb. s. 897, hod 38, a v rovnakom zmysle hody rozsudok l.ancry a i., takže ich možno porovnávať ¡ba 78 a 79 mojich návrhov vo veci, v ktorej hol vydaný rozsudok v obmedzenom rozsahu. z 13. novembra 2003, Granaiolo, C-294/01, Zb. s. I-13429.

115. Hoci zemiaky z Jersey pri ich uvádzaní nápravu diskriminačnej situácie, ktorá z toho na trh v Spojenom kráľovstve a na ostrovoch, vyplýva. Iba vnútroštátne zákonodarné alebo ktoré sú jeho súčasťou (správna oblasť súdne orgány sú oprávnené uskutočniť túto Guernesey a ostrov Man), podliehajú menej nápravu prostredníctvom opatrení, ktoré priaznivejšiemu režimu, ako je režim vyhra­ budú považovať za vhodné a ktoré budú dený zemiakom vyvážaným do iných člen­ spočívať napríklad v spochybnení spornej ských štátov, toto rozdielne zaobchádzanie právnej úpravy. vyplýva výlučne zo spornej právnej úpravy, keďže podľa jej článku 2 sa režim uvádzania na trh, ktorý táto právna úprava zavádza, vzťahuje iba na obchod medzi jednotlivými územiami, ktoré sú súčasťou jedného a toho istého členského štátu, a nie na obchod s ostatnými členskými štátmi. Uvádzanie zemiakov z Jersey na trh iných členských štátov ako Spojeného kráľovstva preto nespadá pod kogentné ustanovenia stano­ vené spornou právnou úpravou, pričom Súdny dvor v tomto ohľade nemusí na základe ustanovení o voľnom pohybe tovaru vydať rozsudok. Tým je vylúčené, aby Súdny dvor vyhlásením rozsudku prispel k vzniku opačných diskriminácií, ktorých existencia 117. Pokiaľ ide o argument, podľa ktorého vyplýva už zo samotnej spornej právnej by v praxi bolo dosť ťažké, ak nie úplne úpravy. nemožné, zistiť pôvod alebo miesto určenia tovaru a zodpovedajúcim spôsobom obme­ dziť uplatniteľnosť článkov 23 ES a 25 ES na obchod medzi členskými štátmi s vylúčením vnútorného obchodu jedného členského štátu, aj tento argument sa zdá byť v spore vo veci samej rovnako irelevantný. Ak by aj bolo mimoriadne ťažké rozlíšiť určité výrobky podľa ich pôvodu alebo miesta určenia, ak by sa dotknutá právna úprava (nesporne z dôvodu týchto praktických problémov) na ne uplatnila bez rozdielu, 116. Keďže právo Spoločenstva takúto len ťažko dokážem pochopiť, že by tomu tak diskriminačnú situáciu nepredpokladá, nie malo byť aj v prípade, ak je stanovené, že je dôvod, aby sa Súdny dvor ňou zaoberal dotknutá právna úprava, akou je právna a v dôsledku toho rozšíril rozsah pôsobnosti úprava v spore vo veci samej, je uplatniteľná článkov 23 ES a 25 ES na výlučne vnútorné iba na výrobky, ktoré pochádzajú z územia situácie členského štátu, akými sú situácie považovaného za súčasť územia členského v spore vo veci samej, s odôvodnením, že by š t á t u a ktoré majú byť p r e d a n é bolo nekoherentné ich posudzovať rozdielne a spotrebované v iných častiach toho istého v porovnaní so situáciami, ktoré sa týkajú členského štátu. V prejednávanej veci je vývozu tovaru do iných členských štátov. preto potrebné tento argument (uvedený Hoci sa môže vynoriť otázka, akú logiku má v bode 31 už citovaného rozsudku Lancry sporná právna úprava, právu Spoločenstva a i.) odmietnuť o to viac, že nebol prijatý v už ako ani Súdnemu dvoru neprináleží vykonať citovanom rozsudku Carbonati Apuani.

119. Je pravdou, že ako uviedol generálny advokát Tesauro vo svojich návrhoch v uvedenej veci Lancry a i., môže sa zdať paradoxné, že na spoločnom trhu sa zaka­ 122. V prvom rade sa len ťažko môžem zujú prekážky v obchodovaní medzi dvoma stotožniť s myšlienkou zdôraznenou Súdnym členskými štátmi (napríklad medzi Portugal­ dvorom v už citovaných rozsudkoch Lancry skou republikou a Dánskym kráľovstvom), a i. (bod 29) a Carbonati Apuani (bod 22), že zatiaľ čo prekážky v obchodovaní vo vnútri samotná zásada colnej únie, ako vyplýva jedného a toho istého členského štátu z článku 23 ES, vyžaduje, aby bol všeobecne (napríklad medzi Neapolom a Capri) sa zaručený voľný pohyb tovaru, a to nie iba nezohľadnia 69. Na prvý pohľad sa totiž v rámci obchodovania medzi štátmi, ale proces integrácie členských štátov do Spolo­ v širšom slova zmysle na celom území colnej čenstva, ktorý sa vyznačuje rozvojom únie. a budovaním Európy, javí ako ťažko zluči­ teľný s prijímaním opatrení v rámci člen­ ských štátov, smerujúcich k triešteniu alebo štiepeniu toho ktorého územia štátu, v ktorom by nebol zaručený voľný pohyb tovaru. 123. Ako totiž zdôraznil generálny advokát Poiares Maduro vo svojich návrhoch v už citovanej veci Carbonati Apuani 70, „člá­ nok 23 ES je iba vyjadrením vôle zakladajú­ cich štátov Spoločenstva obmedziť do budúcna právomoc členských štátov, ktorú 120. Za týchto okolností a odhliadnuc od budú v oblasti ciel vykonávať", či už v rámci závažnosti toho javu to však podľa môjho ich vzájomných vzťahov alebo v rámci ich názoru nič nemení na skutočnosti, že cieľom vzťahov s tretími krajinami, zohľadňujúc ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe tovaru prijatie spoločného colného sadzobníka.

125. Vyberanie ciel, ako to vyplýva zo samotnej definície, zapadá do toho rámca, čím obmedzenie právomoci členských štátov, ktoré článok 23 ES na účely vytvorenia colnej únie zavádza pre túto oblasť, je nevyhnutne 128. Je síce pravdou, že táto formulácia a výlučne definované vo vzťahu môže na prvý pohľad vyvolávať dojem, že k prekročeniu hranice medzi štátmi. Dodá­ vytvorenie vnútorného trhu popri požiadav­ vam, že toto riešenie je jediným riešením, kách, ktoré boli rozhodujúce pre zavedenie ktoré je v súlade so znením článku 3 ods. 1 spoločného trhu, predpisuje ďalšie požia­ pism. a) ES, článku 23 ES a článku 25 ES. davky, keďže vytvorenie vnútorného trhu Okrem toho jedine toto riešenie je zlučiteľné predpokladá pokrok v procese integrácie s rozsiahlym vývojom judikatúry, ktorá, ako členských štátoch do Spoločenstva 7 3 . som už povedal, obmedzila uplatniteľnosť ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru na obchod medzi členskými štátmi s vylúčením obchodu vo vnútri jedného 72 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 73 — Táto vízia „vnútorného trhu" ako pokračovanie spoločného a toho istého členského štátu. trhu mala určitý ohlas v judikatúre Súdneho dvora. V rozsudku z 5. mája 1982, Schul Douane Expéditeur (15/81, Zb. s. 1409, bod 33), sa zdôrazňuje, že „pojem spoločný trh, tak ako ho Súdny dvor definoval v ustálenej judikatúre, je zameraný na odstránenie akýchkoľvek prekážok v obchode vo vnútri Spoločenstva s cieľom zlúčiť národné 71 — Pozri rozsudok z 1. júla 1969, Sociaal Fonds voor de trhy do jednotného trhu, ktorého podmienky sa budú čo Diamantarbeiders, 2/69 a 3/69, Zb. s. 211, bod 14 (kurzívou možno najviac približovať podmienkam skutočného vnútor­ zvýraznil generálny advokát). ného trhu".

132. Tento záver sa ponúka o to viac, ak sa zoberie do úvahy článok 3 ods. 1 pism. c) ES. Tento článok totiž stanovuje, že „... činnosti spoločenstva zahŕňajú, ako to vyplýva 130. Je potrebné zdôrazniť, že článok 14 z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu ods. 2 ES v súvislosti s výkonom základných v nej stanovenom..., vnútorný trh charakte­ slobôd zaručených Zmluvou výslovne odka­ rizovaný zrušením prekážok pre voľný pohyb zuje na jej ustanovenia. Toto upresnenie, tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi ktoré bolo pripojené počas rokovaní členskými štátmi" 76. o Jednotnom akte, je odôvodnené snahou nerozširovať rozsah pôsobnosti ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe tovaru nie len vo vzťahu k osobám, ale aj vo vzťahu k tovarom, službám a kapitálu 75. 133. Táto definícia vnútorného trhu platná už pred prijatím Jednotného aktu nebola týmto aktom zmenená a prispôsobená defi­ nícii vloženej do Zmluvy Jednotným aktom. Pojem „vnútorný trh" v zmysle článku 14 ods. 2 ES sa preto nemôže výrazne líšiť od tohto pojmu uvedeného v článku 3 ods. 1 pism. c) ES. 131. Ako už bolo povedané, znenie článku 3 ods. 1 pism. a) ES, ako aj znenie článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES, pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, sa výlučne týka obchodu

134. Z toho vyplýva, že výraz „oblasť bez 74 — Pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, pozri najmä už citované vnútorných hraníc" použitý v článku 14 rozsudky Komisia/Francúzsko (152/78), Walerkeyn a i. a Oosthoek s Uigeversmaatschappij. ods. 2 ES neznamená nič iné ako oblasť, 75 — Pozri v tomto zmysle C.-D. Ehlermann: „The internal market v ktorej sú zakázané prekážky obchodovania following the Single European Act", Common Market Law Review, Martinus Nijhoff Publishers, Dordrecht, 1987, s. 364 až 370; G. Bosco: „Commentaire de l'Acte unique européen des 17-28 février 1987", Cahiers de droit européen, Maison Larder, Brüssel, 1987, s. 371, ako aj J. De Ruyt: L'Acte unique européen, Université de Bruxelles, 1989, s. 160. 76 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

135. V skutočnosti autori Jednotného aktu definovaním vnútorného trhu ako „oblasti bez vnútorných hraníc" predovšetkým chceli dodať procesu budovania Európy novú hna­ ciu silu, teda voľba tohto výrazu sa spája skôr s politickými ako právnymi dôvodmi. To vyplýva z obsahu bielej knihy o zavŕšení vnútorného trhu, ktorú vypracovala Komisia v rámci príprav na zasadnutie Európskej rady v Miláne 28. a 29. júna 1985, a rozhodujúci 138. Pokiaľ ide o ostatné druhy prekážok vplyv mala aj v celom priebehu rokovaní obchodovania vo vnútri Spoločenstva, ktoré o Jednotnom akte 7 9 . boli označené výrazom „technické a daňové hranice", plánovalo sa ich výrazné zúženie prostredníctvom rozsiahleho programu har­ monizácie alebo približovania vnútroštát­ nych právnych predpisov, ktorého realizácia do 31. decembra 1992 mala byť s výnimkou určitých oblastí uľahčená zjednodušením postupov prijímania opatrení Spoločenstva. V tomto kontexte Jednotný akt vložil do 136. Tento dokument totiž zahŕňal množ­ Zmluvy EHS článok 100a (zmenený, teraz stvo opatrení zameraných na oživenie európ­ článok 95 ES) s cieľom vytvoriť a zabezpečiť skeho integračného procesu odstránením fungovanie vnútorného trhu, ako to upres­ „hraníc" akejkoľvek povahy, či už hraníc ňuje ods. 1 uvedeného článku, v súlade „fyzických", „technických" alebo „daňových". s cieľmi článku 8a Zmluvy EHS (zmenený, teraz článok 14 ES).

77 — Pozri v tomto zmysle J.-E. Cockborne a i.: Commentaire Mégret — Le droit de la CEE, zväzok 1, Université de Bruxelles, 1992, s. 20 a 21, bod 21. 80 — Pozri v tejto súvislosti bod 24 až 31 uvedenej bielej knihy, ako 78 — Pozri v tomto zmysle C.-D. Ehlermann, vyššie uvedené dielo aj N. Vaulont, „La suppression des frontières intérieures et Ia s. 368 (bod 1.3). réglementation douanière communautaire", Revue du mar- 79 — KOM(85) 310, konečné znenie. ché unique européen, Éditions Juglar, Paríž, 1994, s. 51 a nasl.

142. Rovnaký záver sa ponúka vo vzťahu 140. Súdny dvor síce rozhodol, že „uplat­ k článku 29 ES. Napriek opačnému názoru nenie článku 100a Zmluvy ako právneho Komisie82 sa domnievam, že nie je možné základu nepredpokladá skutočnú spojitosť uvedené rozsudky Lancry a i. a Simitzi s voľným pohybom medzi členskými štáimi preniesť do oblasti necolných prekážok vo všetkých situáciách, na ktoré sa vzťahuje obchodovania s tovarom. Toto prenesenie právny akt vydaný na tomto právnom by sa opieralo o nedostatočné argumenty, 81 základe" , čím tento akt možno uplatniť ktoré Súdny dvor viedli k tomu, že prijal na výlučne vnútorné situácie členského štátu, uplatniteľnosť článkov 23 ES a 25 ES na avšak uvedené sa nevzťahuje na uplatnenie výlučne vnútorné situácie členského štátu. ustanovení Zmluvy, akými sú články 23 ES a 25 ES. Napriek tomu, že ustanovenia Zmluvy v oblasti voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu prispievajú výrazným spôsobom k integrácii členských štátov do Spoločenstva, opatrenia harmonizácie a približovania vnútroštátnych právnych 143. Bod 23 už citovaného rozsudku Carbo­ predpisov prispievajú k nej ešte viac, takže nati Apuani 83 však môže vyvolávať dojem, že

81 — Pozri rozsudky z 20. mája 2003, Österrcchischer Rundfunk 82 — Pozri body 19 a 20 písomných vyjadrení Komisie. a ¡., 0165/00, C-138/01 a C-139/01, ZI), s. I-4989, bocl 41, 83 — Pripomínam, že Súdny dvor v tomto rozsudku zdôraznil, že a zo 6. novembra 2003, Lindqvist, C-101/01, ZI), s. I-12971, „...článok 14 ods. 2 MS delinuje vnútorný trh ako .oblasť bez. bod 40. Pozri v lomto zmysle tiež rozsudok z 1. marca 2005, vnútorných hraníc', v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, OWUSU, C-281/02, ZI), s. I-1383, bod 34, ako aj moje návrhy osôb, služieb a kapitálu", bez toho, aby toto ustanovenie vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, body 197 až 204. rozlišovalo medzi hranicami medzi štátmi a vo vnútri štátu".

144. V žiadnom prípade však nie je isté, že 146. Preto na položené prejudiciálne otázky by z toho mal byť vyvodený takýto všeobecný je potrebné odpovedať tak, že napriek tomu, záver. Podľa môjho názoru uvedený roz­ že ustanovenia Zmluvy týkajúce sa voľného sudok Carbonati Apuani iba potvrdzuje už pohybu tovaru sú uplatniteľné na ostrov citovanú judikatúru Legros, Lancry a i. Jersey, pokiaľ ide o obchod a Simitzi, pokiaľ ide iba o colné prekážky s poľnohospodárskymi výrobkami vo vnútri obchodovania. Len ťažko si dokážem pred­ Spoločenstva, akými sú zemiaky, články 23 staviť, že Súdny dvor chcel týmto rozsudkom ES a 25 ES, ako ani článok 29 ES nie je spochybniť svoju tradičnú judikatúru možné uplatniť na situácie, akými sú situácie v oblasti necolných prekážok obchodu, teda v spore vo veci samej, ktoré sa týkajú výlučne v inej oblasti, ako v oblasti, ktorej sa týkal obchodovania s týmito výrobkami medzi predmetný spor vo veci samej. Priznanie ostrovom Jersey na jednej strane širšieho rozsahu tomuto rozsudku, než aký a Spojeným kráľovstvom, správnou oblasťou bol priznaný v uvedenom spore, mi pripadá Guersey alebo ostrovom Man na strane o to nepravdepodobnejšie, že by to nakoniec druhej, keďže tieto oblasti musia byť pova­ viedlo k tomu, že všetky ustanovenia Zmluvy žované za súčasť jedného a toho istého v oblasti voľného pohybu (či už tovaru alebo členského štátu. osôb, služieb a kapitálu) sa uplatnia na vnútroštátne právne úpravy týkajúce sa výlučne vnútorných situácií členského štátu. Je veľmi pravdepodobné, že Súdny dvor 85 — Pokiaľ ide o voľný pohyb osôb a služieb, pozri najmä rozsudky z 27. októbra 1982, Morson a Jhanjan (35/82 a 36/82, Zb. s. 3723, body 15 až 17); z 28. januára 1992, Steen (C-332/90, Zb. s. I-341, bod 9); zo 7. decembra 1995, Gervais a i. (C-17/94, Zb. s. I-4353, bod 24); zo 16. januára 1997, USSL č. 47 di Biella (C-134/95, Zb. s. I-195, bod 19); 84 — Pozri v tomto zmysle komentár k rozsudku Carbonati z 9. septembra 1999, RI.SAN. (C-108/98, Zb. s. I-5219, bod Apuani od A. Rigaux: Revue mensuelle du JurisClasseur — 23), a z 21. októbra 1999, Jägerskiöld (C-97/98, Zb. s. I-7319, Europe. november 2004. s. 13 a nasl. bod 42).