← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.5.2004

C-299/02

ECLI:EU:C:2004:321

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62002CC0299

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER . prednesené 27. mája 2 0 0 4 1

1. Touto žalobou Komisia Európskych spo­ I — Právny rámec ločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Holandské kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES tým, že zápis námorných lodí v Holandsku viaže na podmienky zakladajúce sa na štátnej príslušnosti akcionárov alebo členov štatu­ tárnych orgánov spoločností, ktoré sú vlast­ A — Medzinárodná právna úprava níkmi uvedených lodí. Komisia tiež navrhuje, aby Súdny dvor určil, že tento členský štát si nesplnil tieto povinnosti tým, že určil pod­ mienky zápisu lodí zakladajúce sa na štátnej príslušnosti a bydlisku členov štatutárnych orgánov lodiarskych spoločností, ako aj na 2. Dva v súčasnosti účinné medzinárodné štátnej príslušnosti fyzických osôb povere­ dohovory obsahujú ustanovenia v oblasti ných bežným prevádzkovaním podniku, pro­ zápisu námorných lodí. stredníctvom ktorého sa vykonáva v Holandsku námorná doprava týkajúca sa týchto lodí.

3. Prvým je Ženevský dohovor z 29. apríla 1958 o šírom mori 2 . Tento dohovor nad­ obudol účinnosť 30. septembra 1962. Zavä­ zuje 62 zmluvných štátov. Európske spolo­ čenstvo nie je jeho zmluvnou stranou, ale veľký počet jeho členských štátov áno a medzi nimi aj Holandsko 3.

2 — Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zväzok 450, č. 6465, s. 1 1(ďalej len „Ženevský dohovor"). 3 — Členské štáty Spoločenstva, zmluvné strany Ženevského dohovoru sú: Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo, Talianska repu­ blika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie 1 — Jazyk prednesu: francúzština. a Severného írska.

I - 9764

KOMISIA/HOLANDSKO

4. Článok 5 ods. 1 Ženevského dohovoru 6. V spojení s ustanoveniami článku 10 stanovuje, že „každý štát určí podmienky pre Ženevského dohovoru článok 94 Dohovoru udelenie svojej príslušnosti lodiam, pre z Montego Bay nazvaný „Povinnosti štátu imatrikuláciu [zápis — neoficiálny preklad] vlajky" vo svojom odseku 1 stanovuje, že lodí na svojom území a pre právo plaviť sa „každý štát je povinný účinne vykonávať pod jeho vlajkou." Následne uvádza, že „lode svoju jurisdikciu [právomoc — neoficiálny majú príslušnosť toho štátu, pod vlajkou preklad] a kontrolu v správnych, technických ktorého sú oprávnené sa plaviť" a upresňuje, a sociálnych záležitostiach nad loďami, ktoré že „medzi štátom a loďou musí existovať plávajú pod jeho vlajkou", a v nasledujúcich skutočné puto [prepojenie — neoficiálny odsekoch vymenúva rad opatrení, ktoré štát preklad]." vlajky musí na tieto účely prijať.

B — Právo Spoločenstva

5. Tieto ustanovenia boli úplne prevzaté článkom 91 od s. 1 Dohovoru Organizácie 7. Článok 43 druhý odsek ES priznáva Spojených národov o morskom práve uza­ štátnym príslušníkom Spoločenstva právo vretého v Montego Bay 10. decembra 1982 4 . prístupu k samostatne zárobkovým činno­ Tento dohovor nadobudol účinnosť 16. stiam a právo ich vykonávať, ako aj právo novembra 1994. Jeho zmluvnými stranami riadiť a zakladať podniky za rovnakých je 144 štátov, ako aj Európske spoločenstvo. podmienok, ako sú tie, ktoré sú stanovené Európske spoločenstvo k nemu pristúpilo, právnym poriadkom členského štátu, pokiaľ ide o oblasti patriace do jeho právo­ v ktorom dochádza k usadeniu sa, pre jeho moci, na základe rozhodnutia 98/392/ES 5. vlastných štátnych príslušníkov. Všetky členské štáty Spoločenstva s výnimkou Dánskeho kráľovstva sú zmluv­ nými stranami Dohovoru z Montego Bay. Z článku 311 od s. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, že tento dohovor má medzi zmluv­ nými štátmi vyššiu právnu silu ako Ženevský dohovor 6 . 8. Článok 48 prvý odsek ES stavia do rovnakého postavenia s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, spoločnosti založené podľa zákonov 4 — Ďalej len „Dohovor z Montego Bay". členského štátu, ktoré majú svoje sídlo 7, 5 — Rozhodnutie Rady z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, s. 1). Znenie Dohovoru z Montego Bay je uvedené v prílohe 1 tohto rozhodnutia. 6 — Z toho vyplýva, že Ženevský dohovor zachováva v zásade svoje 7 — Tento odkaz na sídlo totiž nadväzuje na predchádzajúci odkaz účinky medzi štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami na založenie spoločnosti a jej súlad s právnym poriadkom a ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohovoru z Montego Bay. členského štátu.

I - 9765

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

činnosti v Spoločenstve tak, že tieto spoloč­ C — Vnútroštátna právna úprava nosti podľa vzoru štátnych príslušníkov členských štátov majú právo usadiť sa zakotvené v článku 43 druhom odseku ES.

12. Zápis námorných lodí v Holandsku upravuje Wetboek van Koophandel (obchodný zákonník). Jeho článok 311 ods. 1 v znení účinnom po 1. auguste 1994, jedinom relevantnom v tomto prípade, pod­ 9. Usadenie sa spoločnosti v inom členskom mieňuje pridelenie holandskej štátnej prí­ štáte, ako je ten, podľa ktorého práva bola slušnosti námornej lodi, teda jej zápis založená, môže mať dve odlišné formy, a to v Holandsku, radom podmienok. hlavné miesto podnikateľskej činnosti a vedľajšie miesto podnikateľskej činnosti.

13. Medzi týmito podmienkami figuruje štátna príslušnosť vlastníka alebo vlastníkov lode. Takto článok 311 od s. 1 písm. a) 10. O hlavnom mieste podnikateľskej čin­ Wetboek van Koophandel vyžaduje, aby nosti hovoríme vtedy, keď sa spoločnosť chce „spoluvlastnícky podiel jednej alebo viac­ riadiť právnym poriadkom iného členského erých fyzických osôb alebo spoločností štátu, ako je ten, podľa ktorého práva bola majúcich štátnu príslušnosť členského štátu založená pôvodne, a to najmä prostredníc­ Európskych spoločenstiev alebo zmluvného tvom premiestnenia svojho ústredia alebo štátu Dohody o Európskom hospodárskom účasti na založení novej spoločnosti v tomto priestore bol aspoň vo veľkosti dvoch inom členskom štáte. tretín" 8 .

14. Článok 311 ods. 3 Wetboek van Koop­ 11. O vedľajšom mieste podnikateľskej čin­ handel definuje právnickú osobu majúcu nosti hovoríme vtedy, keď chce spoločnosť štátnu príslušnosť členského štátu alebo jednoducho rozšíriť svoje územné pôsobenie zmluvného štátu Dohody o EHP v zmysle v Spoločenstve v zmysle článku 43 ES článku 311 od s. 1 písm. a) ako „právnickú prostredníctvom založenia obchodného osobu založenú v súlade s právnym poriad­ zastúpenia, organizačnej zložky alebo dcér­ kom členského štátu Európskych spoločen­ skej spoločnosti v členskom štáte prijatia, stiev... alebo štátu Dohody o Európskom zachovávajúc si v plnej miere svoje (hlavné) miesto podnikateľskej činnosti v členskom štáte, podľa práva ktorého bola pôvodne 8 — Dohoda z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, ďalej len založená. „Dohoda o EHP").

I - 9766

KOMISIA/HOLANDSKO

hospodárskom priestore... a so sídlom, 16. Okrem toho článok 8:169 Burgerlijk ústredím alebo hlavným miestom podnika­ Wetboek (občianskeho zákonníka) v znení teľskej činnosti na území členského štátu... po 1. auguste 1994 stanovuje, že funkcia alebo iného zmluvného štátu dohody „osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva", [o EHP] pod podmienkou, že: akcie pred­ teda člena štatutárneho orgánu lodiarskej stavujúce dve tretiny upísaného základného spoločnosti zaniká, ak táto osoba už nie je imania sú vydané na meno fyzických osôb so štátnym príslušníkom členského štátu alebo štátnou príslušnosťou členského štátu... alebo iného zmluvného štátu Dohody o EHP alebo zmluvného štátu dohody [o EHP], alebo na ak táto osoba zmení svoje bydlisko tak, že sa meno spoločnosti v zmysle tohto odseku zdržiava mimo územia týchto štátov. ab initio a že väčšina členov štatutárneho orgánu má štátnu príslušnosť členského štátu... alebo iného zmluvného štátu dohody [o EHP], alebo že všetci členovia štatutár­ neho orgánu majú štátnu príslušnosť člen­ ského štátu... alebo zmluvného štátu dohody [o EHP]".

II — Konanie pred podaním žaloby

17. Proti Holandskému kráľovstvu už bolo vedené konanie pred podaním žaloby, a to 15. Okrem toho pre zápis lode v Holandsku v súvislosti s jeho vnútroštátnou právnou článok 311 od s. 1 písm. b) Wetboek van úpravou týkajúcou sa námorných lodí Koophandel vyžaduje, aby vlastník alebo v znení skoršom, ako je to, ktoré je pred­ spoluvlastníci uvedenej lode (tak ako sú metom tohto sporu. Komisia túto pôvodnú vymedzení vyššie) vykonávali činnosť námor­ právnu úpravu považovala za rozpornú so nej dopravy na holandskom území prostred­ slobodou usadiť sa s prihliadnutím na roz­ níctvom podniku usadeného na tomto území sudok z 15. júla 1991, Factortame a i. 9. alebo aby tam mali vedľajšie miesto pod­ nikateľskej činnosti a zabezpečovali správu lode hlavne z tohto členského štátu. Jeho článok 311 od s. 1 písm. c) a d) tiež ukladá, aby bežné prevádzkovanie predmetného podniku bolo zabezpečené jednou alebo viacerými fyzickými osobami majúcimi štátnu príslušnosť členského štátu alebo 18. Po tomto konaní Holandské kráľovstvo zmluvného štátu Dohody o EHP zmenilo svoju vnútroštátnu právnu úpravu a majúcimi oprávnenie zastupovať vo všet­ v uvedenej oblasti. kých otázkach týkajúcich sa správy lode a lode samotnej, jej kapitána a členov posádky. 9 - C-221/89, Zb. s. I-3905.

I - 9767

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

19. Domnievajúc sa, že táto nová právna 23. Druhý žalobný dôvod sa skladá z dvoch úprava je stále v rozpore so slobodou usadiť bodov. Prvý bod je založený na podmienkach sa, tak ako je zaručená článkami 43 ES zápisu námorných lodí súvisiacich so štátnou a 48 ES, Komisia vyzvala tento členský štát, príslušnosťou fyzických osôb poverených aby predložil svoje pripomienky. Keďže bežným prevádzkovaním podniku, pripomienky predložené Holandským krá­ z ktorého je vykonávaná námorná doprava ľovstvom Komisiu nepresvedčili, 27. januára v tomto členskom štáte. Druhý bod je 2000 Komisia vyzvala tento členský štát, aby založený na podmienkach štátnej prísluš­ prijal opatrenia nevyhnutné na to, aby splnil nosti a bydliska, na ktoré sa viaže výkon povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 43 funkcií člena štatutárneho orgánu lodiarskej ES a 48 ES v lehote dvoch mesiacov od spoločnosti. doručenia tejto výzvy.

20. Návrh zákona, ktorý by mal ukončiť A — O prvom žalobnom dôvode týkajúcom predmetné neplnenie povinnosti, nebol ešte sa podmienok zápisu námorných lodí súvi­ prijatý, a preto Komisia podala návrh na siacich so štátnou príslušnosťou akcionárov začatie tohto konania prostredníctvom alebo členov štatutárneho orgánu spoločností, žaloby podanej do kancelárie 23. augusta ktoré sú vlastníkmi uvedených lodí 2002.

1. Tvrdenia účastníkov konania

III — Žaloba

24. Svojím prvým žalobným dôvodom Komisia vytýka Holandskému kráľovstvu, že porušilo články 43 ES a 48 ES tým, že viaže 21. Na podporu svojej žaloby Komisia uvá­ zápis námorných lodí v tomto členskom štáte dza dva žalobné dôvody. na splnenie podmienok súvisiacich so štát­ nou príslušnosťou akcionárov alebo členov štatutárnych orgánov spoločností, ktoré sú vlastníkmi týchto lodí.

22. Prvý žalobný dôvod je založený na podmienkach zápisu námorných lodí súvi­ siacich so štátnou príslušnosťou akcionárov alebo členov štatutárneho orgánu spoloč­ 25. Komisia obracia pozornosť na to, že ností, ktoré sú vlastníkmi týchto lodí. podľa už citovaného judikátu Factortame

I - 9768

KOMISIA/HOLANDSKO

a i. podmienky, na ktoré sa viaže zápis lodí, takúto požiadavku. Za tohto predpokladu by nesmú byť prekážkou pre slobodu usadiť totiž uvedené spoločnosti boli nútené zmeniť sa. zloženie svojich riadiacich orgánov alebo svoju akcionársku štruktúru na to, aby mohli zapísať svoje námorné lode v Holandsku.

26. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že podmienky, ktoré stanovuje článok 311 od s. 3 Wetboek van Koophandel a ktoré súvisia so štátnou príslušnosťou akcionárov alebo členov štatutárnych orgánov spoločností, 29. Holandská vláda popiera, že predmetná ktoré sú vlastníkmi námorných lodí, sú vnútroštátna právna úprava predstavuje pre­ dodatočnými podmienkami k podmienkam kážku slobode usadiť sa. V tejto súvislosti uvedeným v článku 48 ES na to, aby bolo zdôrazňuje, že podmienky štátnej prísluš­ spoločnosti priznané právo mať výhody zo nosti stanovené holandskou právnou úpra­ slobody usadiť sa. vou nemožno porovnávať s podmienkami, ktoré boli predmetom už citovaného roz­ sudku Factortame a i., keďže ide o podmienky, ktoré sa odvolávajú na štátnu príslušnosť členského štátu Spoločenstva alebo zmluvného štátu Dohody o EH P, a nie na štátnu príslušnosť dotknutého 27. Z toho vyplýva, že spoločnosti, ktoré sú členského štátu. Holandská vláda dodáva, vlastníkmi námorných lodí a ktoré nevyho­ že ak by aj sporné podmienky štátnej vujú uvedeným dodatočným podmienkam, príslušnosti mohli mať dopad na výkon práva by boli zbavené možnosti zapísať takéto lode na vedľajšie miesto podnikateľskej činnosti, v Holandsku a teda usadiť sa tu, hoci spĺňajú tento dopad by bol v tomto bode neurčitý podmienky stanovené článkom 48 ES a majú a nepriamy, a teda je nesprávne hovoriť mať výhody zo slobody usadiť sa v tomto o prekážke. členskom štáte.

28. Podľa Komisie vyžadovanie týchto doda­ točných podmienok spôsobuje obmedzenie slobody usadiť sa uvedených spoločností 30. V každom prípade aj za predpokladu, že v Holandsku, najmä za predpokladu, keď by existovala skutočná prekážka, táto je tam chcú tieto spoločnosti mať vedľajšie náležité odôvodnená nevyhnutnosťou zabez­ miesto podnikateľskej činnosti a keď členský pečiť skutočné prepojenie medzi loďou štát, na území ktorého sú usadené, neurčuje a štátom, v ktorom je zapísaná, tak, aby tento štát mohol účinne vykonávať svoju právomoc a kontrolu nad loďou, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou v súlade s požiadavkou 10 — Rozsudok Factortame a i., už citovaný, body 22 a 23. Dohovoru z Montego Bay.

I - 9769

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

31. Podľa holandskej vlády odôvodnenosť zachovanej právomoci dodržiavať právo Spo­ a primeranosť údajnej prekážky slobody ločenstva. 12 usadiť sa potvrdzuje okolnosť, že porovna­ teľné podmienky štátnej príslušnosti boli zvažované v oblasti námornej dopravy, sú stanovené viacerými v súčasnosti účinnými nariadeniami v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj leteckej dopravy a sú znovu zvažované v oblasti leteckej dopravy.

34. Súdny dvor upresnil, že podmienky, ktoré stanovujú členské štáty na zápis lodí, nesmú byť prekážkou slobode usadiť sa (pokiaľ ide o lode, ktoré sa používajú v rámci výkonu hospodárskej činnosti) alebo slobode pohybu osôb (pokiaľ ide o lode, ktoré sa nepoužívajú v rámci hospodárskej činnosti). 13 2. Posúdenie

32. V už citovanom rozsudku Factortame a i., už Súdny dvor uviedol, že pri súčasnom stave práva Spoločenstva patrí určenie pod­ 35. V prejednávanej veci je isté, že pred­ mienok zápisu lodi do právomoci členských metná holandská právna úprava sa musí štátov. 11 Toto zistenie platí naďalej pre posudzovať s prihliadnutím na slobodu námorné lode, berúc do úvahy súčasnú usadiť sa, a nie na slobodu pohybu osôb. neexistenciu sekundárnych právnych pred­ Lode, na ktoré sa vzťahuje holandská právna pisov Spoločenstva v tejto oblasti. úprava, sú totiž prostriedkami na výkon hospodárskej činnosti zahŕňajúcej trvalé usadenie v Holandsku 14 tak, že v súlade s už citovaným judikátom Factortame a i. ich

12 — Pozri najmä v oblasti zápisu lodi rozsudky Factortame a i., už citovaný, bod 14; Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný, bod 12; zo 7. marca 1996, Komisia/Francúzsko, C-334/94, Zb. s. 1-1307, bod 14; z 12. júna 1997, Komisia/Írsko, 33. Podľa ustálenej súdne praxe však členské C-151/96, Zb. s. 1-3327, bod 12, a z 27. november 1997, Komisia/Grécko, C-62/96, Zb. s. 1-6725, bod 18. štáty aj naďalej musia pri výkone svojej 13 — V súvislosti s týmto rozdielom pozri rozsudky Factortame a i., už citovaný, body 21 a 22; Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný, body 22 a 23; Komisia/Francúzsko, už citovaný, body 12, alto aj 20 až 22; Komisia/Írsko, už citovaný, body 12 a 13, a Komisia/Grécko, už citovaný, body 18 až 20. 11 — Body 13 a 17. Pozri tiež rozsudok zo 4. októbra 1991, 14 — -Holandská vláda spresnila, že predmetná vnútroštátna Komisia/Spojené kráľovstvo, C-246/89, Zb. s. 1-4585, body 11 právna úprava sa týka zápisu námorných obchodných lodí a 15. (duplika, bod 2)

I - 9770

KOMISIA/HOLANDSKO

zápis nemožno oddeliť od výkonu slobody 38. V tejto súvislosti je dôležité upresniť, že usadiť sa . je vylúčené podmieňovať výhodu slobody usadiť sa, pokiaľ ide o spoločnosti, tým, že tieto spoločnosti splnia dodatočné pod­ mienky týkajúce sa štátnej príslušnosti ich akcionárov alebo členov štatutárnych orgá­ nov.

36. Podľa môjho názoru nie je žiadna pochybnosť o tom, že účinkom podmienok štátnej príslušnosti vyžadovaných holand­ 39. Článok 48 od s. 1 ES implicitne, ale skou právnou úpravou na povolenie zápisu nevyhnutne vylučuje takéto podmienky, pre­ námorných lodí v Holandsku je obmedzenie tože sa začleňujú do logiky hraničného slobody spoločností, ktoré sú vlastníkmi ukazovateľa nazývaného „ukazovateľ kon­ týchto lodí, usadiť sa. troly", ktorý nebol zvolený autormi Zmluvy ES l V .

40. Toto vylúčenie ukazovateľa kontroly a podmienok štátnej príslušnosti, ktoré sa 37. Akonáhle totiž tieto spoločnosti splnia k nemu viažu, bolo potvrdené vo všeobec­ podmienky stanovené článkom 48 od s. 1 ES, nom programe na odstránenie obmedzení to znamená, keď sú založené podľa právneho slobody usadiť sa vypracovanom Radou 18. poriadku členského štátu a keď majú svoje decembra 1961 18 . sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnika­ teľskej činnosti v Spoločenstve, potom majú v zásade právo usadiť sa v súlade s článkom 16 43 ES a nasledujúcimi. 17 — Ukazovateľ kontroly spôsobuje, že príslušnosť spoločnosti k právnemu poriadku štátu je určovaná štátnou príslušnosťou osôb, ktoré majú v rámci nej určitú právomoc, ako napríklad spoločníci, členovia riadiacich a dozorných orgánov, ako aj osoby, ktoré majú účasť na základnom imaní. Autori zmluvy vybrali iný ukazovateľ, nazývaný „ukazovateľ inkorporácie . 15 — Pozri rozsudky Factortame a i., už citovaný, bod 22, Na základe tohto ukazovateľa sa spoločnosť viaže k tomu a Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný, bod 23. členskému štátu, podľa ktorého práva bola založená a na 16 — Určenie miesta sídla, ústredia alebo hlavného miesta území ktorého má svoje štatutárne sfdlo, aj keď jej skutočné podnikateľskej činnosti spoločnosti slúži podľa vzoru štátnej sídlo (to znamená ústredie alebo hlavné miesto podnikateľ­ príslušnosti fyzických osôb na určenie ich príslušnosti skej činnosti) sa nachádzajú v inom členskom štáte. k právnemu poriadku členského štátu. Tieto alternatívne 18 — Ú. v. F.S 1962, 2, s. 36 (ďalej „všeobecný program"). Podľa hraničné ukazovatele vyjadrujú rôznorodosť právnych úprav všeobecne používaného výrazu poskytuje všeobecný program členských štátov pre danú oblasť. Pozri v tomto zmysle najmä užitočné informácie so zreteľom na uplatnenie pravidiel rozsudky z 28. januára 1986, Komisia/Francúzsko, C-270/83, zmluvy súvisiacich so slobodou usadiť sa. V tomto zmysle Zb. s. 273, bod 18; z 10. júla 1986, Segers, 79/85, Zb. s. 2375, pozri najmä rozsudky z 28. apríla 1977, Thicíľry, 71/76, Zb. bod 13; z 27. septembra 1988, Daily Mail and General Trust, s. 765, bod 14; z 18. júna 1985, Steinhauser, 197/84, Zb. 81/87, Zb. s. 5483, bod 19 až 21; z 13 júla 1993, s. 1819, bod 15; Segers, už citovaný, bod 15; z 30. mája 1989, Commerzbank, C-330/91, Zb. s. I-4017, bod 13; zo 16. júla Komisia/Grécko, 305/87, Zb. s. 1461, body 22 a 25, 1998, ICI, C-264/96, Zb. s. 1-4695, bod 20, a z 9. marca 1999, a z 10. marca 1993, Komisia/Luxembursko, C-111/91, Zb. Centros, C-212, Zb. s. 1-1459, bod 20. s. I-817, bod 17.

I - 9771

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

41. Tento ukazovateľ totiž podmieňuje 43. Tým, že viaže zápis námorných lodí výhodu slobody vedľajšieho miesta podnika­ v Holandsku na podmienky, ktoré sú zalo­ teľskej činnosti spoločností majúcich žené na štátnej príslušnosti akcionárov alebo v Spoločenstve iba svoje sídlo (ich ústredie členov štatutárnych orgánov spoločností, alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti ktoré sú vlastníkmi takýchto lodí, má pred­ sa nachádza mimo Spoločenstva) tým, že ich metná holandská právna úprava tendenciu činnosť má „účinné a trvalé prepojenie zužovať osobnú pôsobnosť práva usadiť sa na hospodárstvo členského štátu", všeobecný tak, ako je vymedzené článkom 48 ES. program výslovne vylúčil to, že toto pre­ Okrem toho, tak ako tvrdí Komisia, táto pojenie môže závisieť od štátnej príslušnosti vnútroštátna právna úprava môže prekážať najmä spoločníkov alebo členov riadiacich alebo znížiť atraktívnosť výkonu slobody alebo dozorných orgánov alebo osôb, ktoré usadiť sa v tomto členskom štáte, či už majú majetkovú účasť na základnom formou hlavného, alebo vedľajšieho miesta imaní. 19 podnikateľskej činnosti. V rozpore s názorom holandskej vlády sa domnievam, že takéto obmedzujúce účinky nie sú príliš neisté alebo nepriame na to, aby sa pred­ metná vnútroštátna právna úprava nemohla považovať za schopnú brániť výkonu slobody usadiť sa.

42. Z toho vyplýva, že nato, aby bolo možné mať výhody zo slobody vedľajšieho miesta podnikateľskej činnosti, nie je dôležité, či spoločnosť kontrolujú štátni príslušníci tre­ tích krajín, ktoré nie sú členmi Spoločenstva alebo EHP (členovia štatutárneho orgánu alebo akcionári). Inak povedané, spoločnosť, 44. Totiž keď spoločnosti, ktoré majú ktorá spĺňa podmienky stanovené článkom v úmysle zapísať v Holandsku svoje námorné 48 od s. 1 ES, nemôže byť zbavená práva na lode, nespĺňajú sporné vnútroštátne pod­ slobodu vedľajšieho miesta podnikateľskej mienky (čo je veľmi pravdepodobné činnosti iba z toho dôvodu, že nespĺňa v prípade spoločností, ktoré sú založené podmienky štátnej príslušnosti svojich akcio­ v inom členskom štáte, pokiaľ tento štát nárov alebo členov štatutárneho orgánu. nestanovuje takého podmienky), uvedené Tento záver rovnako platí pre slobodu spoločnosti nemajú inú možnosť uskutočne­ hlavného miesta podnikateľskej činnosti. nia takéhoto zápisu ako v dôsledku toho zmeniť štruktúru svojho základného imania alebo svoje štatutárne orgány.

19 — Pozri kapitolu I nazvanú „Oprávnené osoby", štvrtú zarážku všeobecného programu. Výraz „účinná a trvala väzba s hospodárstvom členského štátu" použitý týmito ustanove­ niami nebol vo všeobecnom programe presne definovaný. V tejto súvislosti pozri najmä Aussant, G., Fornasier, R., Louis, J.-V, Séché, J.-G, Van Raepenbusch, S.: Commentaire Mégret, zv. 3, 2. vyd., 1990, s. 38 (bod 6): Loussouarn, Y.: Le rattachement des^ sociétés et la Communauté économique européenne. In: Études de droit des Communautés europé­ ennes, Mélanges offerts à Pierre Teitgen, Paris, 1984, s. 247; Schapira, )., Le Tallec, G., Biaise, J.-B., Idot, L., in: Droit européen des affaires, časť 2, PUF, 5. vyd., 1999, s. 571 a 572, 45. Nie je nutné podrobnejšie rozoberať to, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola vo veci Centros, už citované (poznámka pod čiarou 16). že takáto úprava môže spôsobiť rozsiahle

I - 9772

KOMISIA/HOLANDSKO

a prudké zmeny v spoločnosti, ako aj 48. V rozsudku z 31. marca 1993, Kraus ,

vykonávanie množstva formálnych úkonov, však Súdny dvor rozhodol, že „články 48 a 52 ktoré majú finančné dôsledky. Tento výhľad [zmenené, teraz články 39 ES a 43 ES] bránia môže vážne odradiť dotknuté spoločnosti od každému vnútroštátnemu opatreniu..., ktoré výkonu práva usadiť sa, ktoré im vyplýva aj keď uplatniteľné bez diskriminácie založe­ z článkov 43 ES a 48 ES najmä v prípade, keď nej na štátnej príslušnosti môže prekážať ide jednoducho o vedľajšie miesto podnika­ alebo znížiť atraktívnosť výkonu... základ­ teľskej činnosti, keďže ako Súdny dvor ných slobôd zaručených zmluvou štátnymi zdôraznil vo svojom už citovanom rozsudku príslušníkmi Spoločenstva"23. Súdny dvor Daily Mail and General Trust, vedľajšie dodal „bolo by tomu inak len vtedy, ak by miesto podnikateľskej činnosti predstavuje sa takýmto opatrením sledoval legitímny cieľ zvyčajný spôsob výkonu takéhoto práva. 20 zlučiteľný so zmluvou [alebo] by bolo odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobec­ ného záujmu... [a] keď uplatnenie pred­ metnej vnútroštátnej právnej úpravy môže zaručiť splnenie cieľa, ktorý sleduje a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa." 46. Z toho vyplýva, že predmetná holandská právna úprava predstavuje obmedzenie slo­ body usadiť sa, ktoré je v rozpore s článkami 43 ES a 48 ES.

47. Je pravda, ako uviedla Komisia, že táto právna úprava sa uplatňuje bez rozdielu na holandské spoločnosti a na spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje právny poriadok iných členských štátov (v zmysle článku 48 od s. 1 ES). V tejto súvislosti sa teda uvedená právna úprava odlišuje od právnych úprav posudzovaných už citovaným judikátom 49. Je teda potrebné preskúmať, či ako to Factortame a i., pretože tieto právne úpravy tvrdí holandská vláda, obmedzenie spôso­ spôsobovali diskrimináciu spoločností bené predmetnou holandskou právnou úpra­ s väzbou na iný členský štát ako členský štát vou môže zodpovedať primeraným spôso­ dotknutý každou z predmetných vnútroštát­ bom náležitému odôvodneniu v práve Spo­ nych právnych úprav.21 ločenstva, ktoré je vyvodené z pravidiel medzinárodného práva v oblasti zápisu lodí.

20 - Bod 17. 21 — Pokiaľ ide o podmienky založené na Štátnej prlsluänosti osôb. 22 - C - 1 9 / 9 2 , Zb. s. 1-1663. ktoré majú účasť na základnom imaní a členov Štatutárneho orgánu, pozri rozsudky Factortame a i., už citovaný (bod 30); 23 - Bod 32. Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný (bod 31); zo 7. marca 24 — Tamže. V rovnakom zmysle, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, 1996, Komisia/Francúzsko, už citovaný (bod 17); Komisia/ pozri najmä rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard Írsko, už citovaný (bod 12), a z 27. novembra 1997, Komisia/ (C-55/94, Zb. s. 1-4165, bod 37), a Centros, už citovaný Grécko (body 18 a 27). (bod 34).

I - 9773

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

50. Pripomínam, že podľa holandskej vlády kratickou republikou Svätý Tomáš a Princov je nevyhnutné stanoviť sporné podmienky ostrov a Guinejskou republikou týkajúci sa štátnej príslušnosti na to, aby sa zabezpečilo prehliadky lode plávajúcej pod vlajkou to, že v súlade s článkom 91 Dohovoru Demokratickej republiky Svätý Tomáš z Montego Bay existuje skutočné prepojenie a Princov ostrov vykonanej guinejskými 26 medzi Holandským kráľovstvom a loďami, úradmi. V prípade tohto rozsudku sa ktoré sa plavia pod holandskou vlajkou. doktrína vyjadrila v tomto zmysle. 27 Preskúmanie splnenia týchto podmienok musí byť urobené počas zápisu lodí s cieľom v čo najväčšej miere zaručiť účinný výkon právomoci a kontroly holandskými úradmi nad uvedenými loďami v súlade s článkom 94 tohto dohovoru.

53. MTMP rozhodol tak, že „cieľom usta­ novení dohovoru [z Montego Bay] týkajúcich sa požiadavky skutočného prepojenia medzi loďou a štátom, pod ktorého vlajkou sa plaví, je zabezpečiť najúčinnejšie dodržiavanie povinností štátmi, pod ktorých vlajkami sa lode plavia, a nie vytvoriť kritériá, ktorých sa 51. Tento názor holandskej vlády je založený môžu dovolávať iné štáty preto, aby spo­ na určitom výklade článku 91 od s. 1 chybňovali platnosť zápisu lodí v štáte, pod Dohovoru z Montego Bay. Nie som však ktorého vlajkou sa plavia"28. presvedčený o tom, že ako tvrdí holandská vláda 2 5 , článok 91 od s. 1 Dohovoru z Montego Bay viaže zápis lode na existenciu predbežného skutočného prepojenia medzi štátom, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, a dotknutou loďou.

54. Na základe tohto textu sa možno dom­ nievať, že požiadavka skutočného prepojenia medzi loďou a štátom, pod ktorého vlajkou sa plaví, sa skôr vzťahuje na plnenie povin­ ností, ktoré zaväzujú tento štát, ako na predbežnú podmienku, na ktorú sa viaže zápis lode. 52. Tento výklad článku 91 od s. 1 Doho­ voru z Montego Bay bol totiž, ako sa zdá, odmietnutý Medzinárodným tribunálom pre 26 — Recueil des arrêts, avis consultatifs et ordonnances, zv. 3, morské právo (ďalej len „MTMP") v jeho 1999. 27 — Pozri najmä, Kamto, M.: La nationalité des navires en droit rozsudku z 1. júla 1999 vo veci „Loď Saiga II", international. In: Mélanges offerts à L. Lucchini et J.-P. ktorej predmetom bol spor medzi Demo­ Quèneudec, éd. La mer et son droit, A. Pedone, október 2003, s. 347 a nasi, (zvlášť body 29 a 31). Tento autor sa kriticky pozerá na výklad pojmu „skutočné prepojenie" podaný MTMP v už citovanom rozsudku Loď Saiga II, podľa ktorého požiadavka skutočného prepojenia nie je podmienkou pridelenia štátnej príslušnosti lodi. 25 — Duplika (bod 18). 28 — Rozsudok Loď Saiga II, už citovaný, bod 83.

I - 9774

KOMISIA/HOLANDSKO

55. Podľa MTMP zmyslom tejto požiadavky v tomto dohovore nepodporuje tvrdenie, nie je spochybniť Dohovor Organizácie podľa ktorého existencia skutočného prepo­ Spojených národov zo 7. februára 1986 jenia medzi loďou a štátom tvorí predbežnú 29 o podmienkach pre registráciu lodí. podmienku nevyhnutnú na pridelenie štátnej Naopak tento výklad článku 91 Dohovoru 32 príslušnosti lodi" . z Montego Bay podporujú dva dohovory Organizácie Spojených národov v oblasti rybolovu (z rokov 1982 a 1993, ktoré ešte nenadobudli účinnosť), pretože tieto doho­ vory sa obmedzujú na spresnenie obsahu povinností zaväzujúcich štát, pod ktorého vlajkou sa loď plaví bez toho, že by uvádzali prípadné podmienky, ktoré sa musia splniť na to, aby loď bola zapísaná. 30 57. Podľa môjho názoru tento Judikat MTMP objasňuje vec tak, že vyvracia výklad článku 91 od s. 1 Dohovoru z Montego Bay podaný holandskou vládou (výklad, ktorého obsah je zhodný s výkladom článku 5 od s. 1 Ženevského dohovoru).

56. V tom istom zmysle MTMP dodal, že Guinejská republika neuviedla žiadne usta­ novenie Dohovoru z Montego Bay tak, že by 58. Tento Judikat sa pripája a podporuje mohla právne odôvodniť svoje tvrdenie, rozbor, ktorý už urobil generálny advokát podľa ktorého „jednou zo základných pod­ Tesauro vo svojich návrhoch vo veci Komi­ mienok na zápis lode je to, že vlastník alebo sia/Grécko, v ktorej sa rozhodlo už citova­ užívateľ zmienenej lode musí podliehať ným rozsudkom z 27. novembra 1997. Tento účinnej právomoci štátu, pod ktorého vlaj­ generálny advokát sa totiž domnieva, že kou sa loď plaví" 31. Táto poznámka smeruje pojem „skutočné prepojenie" alebo „genuine k zdôvodneniu tvrdenia uvádzaného Demo­ link" v zmysle Ženevského dohovoru kratickou republikou Svätý Tomáš a Princov a Dohovoru z Montego Bay označuje účin­ ostrov, to znamená, že „žiadne ustanovenie nosť kontroly a právomoci, ktoré je štát povinný vykonávať na lodiach plávajúcich pod jeho vlajkou. Inak povedané, podľa jeho názoru skutočné prepojenie nie je vôbec 29 — Tamže, bod 84. V súčasnosti tonto dohovor (uverejnený v International Transport Ticaties, dod. 12, máj 1988) eSte podmienkou štátnej príslušnosti lode, ale stale nenadobudol účinnosť. toto skutočné prepojenie spočíva najmä 30 — Rozsudok Lod Saiga II, už citovaný (bod 85), sa odvoláva na jednej strane na dohodu o vykonávaní ustanovení Dohovoru v povinnosti kontroly vyplývajúcej Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. z pridelenia štátnej príslušnosti. decembra 1982 týkajúcu sa zachovania a riadenia zdrojov rýb žijúcich na oboch stranách mora a zdrojov veľmi sťahovavých rýb, otvorenú na podpis 4. decembra 1995 a na druhej strane na dohodu o podpore dodržiavania medzinárodných opatrení zachovania a riadenia zdrojov rýb rybolovnými loďami šíreho mora z 24. novembra 1993. 32 - Tamże, bod 77. 31 — Rozsudok Loď Saiga II, už citovaný, bod 84. 33 - Bod 13 návrhov.

I - 9775

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

59. V tejto súvislosti je zaujímavé pripome­ z Montego Bay , ku ktorému Spoločenstvo núť, že generálny advokát Tesauro myslel na pristúpilo, sú naliehavými dôvodmi všeobec­ to, aby uviedol, že definitívne schválená ného záujmu v zmysle judikatúry Súdneho verzia článku 5 Ženevského dohovoru dvora, pozri dôvody verejnej bezpečnosti 36 v porovnaní s článkom pripraveným Komi­ v zmysle článku 46 od s. 1 ES. siou medzinárodného práva Organizácie Spojených národov odmieta myšlienku via­ zania pridelenia štátnej príslušnosti lodi na podmienku, že štátni príslušníci štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, sú jej väčšino­ vými vlastníkmi. 34

62. Skutočnosť, že väčšinu spoluvlastníckych 60. Okrem toho a v každom prípade, nech je podielov na lodi vlastní jedna alebo viac akýkoľvek výklad, ktorý treba podať spoločností, ktorých základné imanie alebo v súvislosti s požiadavkou skutočného pre­ štatutárne orgány sú zložené v zásade zo pojenia medzi loďou a štátom v zmysle štátnych príslušníkov tretích štátov, však Ženevského dohovoru a Dohovoru nebráni tomu, aby členský štát ako štát, z Montego Bay, ťažko dokážem pochopiť pod ktorého vlajkou sa loď plaví, účinne prečo sú, ako tvrdí holandská vláda, pod­ vykonával právomoc a kontrolu nad touto mienky štátnej príslušnosti stanovené pred­ loďou. Táto okolnosť nie je významná pri metnou vnútroštátnou právnou úpravou prijatí opatrení akými sú inšpekcia lode 37, nevyhnutné na to, aby Holandské kráľovstvo zápis údajov, ktoré sa jej týkajú 38, overenie mohlo ako štát, pod ktorého vlajkou sa loď kvalifikácie a pracovných podmienok lodnej plaví, vykonávať svoju kontrolu a právomoc posádky 39, ako aj začatie a vedenie vyšetro- nad loďami, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, v súlade s požiadavkami stanovenými člán­ kom 94 Dohovoru Montego Bay. 35 — Cieľ bezpečnosti na mori je výslovne uvedený v článku 94 od s. 3 Dohovoru z Montego Bay. Cieľ predchádzania, znižova­ nia a kontroly znečistenia je výslovne uvedený v článku 94 od s. 4, písm. c), ako aj v článku 211 od s. 2 tohto dohovoru. 36 — V oblasti pozemnej dopravy podľa ustálenej súdnej praxe ochrana cestnej dopravy a ochrana cestnej bezpečnosti tvorí naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd zaručených zmluvou. Pozri rozsudky z 5. októbra 1994, Van Schaik, C-55/93, Zb. s. 1-4837, bod 19; z 12. októbra 2000, Snellere, C-314/98, Zb. s. 1-8633, bod 55, a z 10. júla 2003, Komisia/Holandsko, C-246/00, Zb, s. 1-7485, bod 67. V oblasti námornej dopravy Súdny dvor v prípade služieb laminovania alebo navigačnej 61. Určite sa možno domnievať, že ciele pomoci uviedol, že udržiavanie verejnej bezpečnosti v pobrežných a prístavných vodách je dôvodom verejnej spočívajúce v zaistení bezpečnosti na mori bezpečnosti v zmysle článku 46 od s. 1 ES. Pozri rozsudky alebo v predchádzaní, znižovaní alebo kon­ z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, C-266/96, Zb. s. 1-3949, body 60 a 61, a z 13. júna 2002, Sea-Land Service trole znečistenia morského prostredia, ktoré a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, body 41 a 42. sledujú ustanovenia článku 94 Dohovoru 37 — Článok 94 ods. 3 písm. a) a ods. 4 pism. a) Dohovoru z Montego Bay. 38 — Článok 94 ods. 2 pism. a) Dohovoru z Montego Bay. 39 — Článok 94 ods. 3 pism. b) a ods. 4 písm. b) a c) Dohovoru 34 — Tamže. z Montego Bay.

I - 9776

KOMISIA/HOLANDSKO

vania v prípade námornej nehody alebo 66. Vzhľadom na všetky úvahy som náchylný plavebného incidentu na šírom mori . vyvodiť záver, že prvý dôvod žaloby je opodstatnený.

63. Naopak v tejto súvislosti môže byť užitočné určiť, tak ako to stanovuje holand­ ská právna úprava 4 1 , aby správa lode plavia­ cej sa pod holandskou vlajkou bola zabezpe­ 67. Domnievam sa však, že pri súčasnom čená hlavne z Holandska. 42 Súdny dvor stave spisového materiálu pretrváva pochyb­ pripustil takúto podmienku zápisu lodí nosť týkajúca sa bezdôvodného charakteru vzhľadom na slobodu usadiť sa. 43 sporných podmienok štátnej príslušnosti.

64. Podľa môjho názoru sa teda v rozpore s tvrdením holandskej vlády sporné pod­ 68. Ako totiž správne zdôraznila holandská mienky štátnej príslušnosti nejavia nevyh­ vláda, porovnateľné podmienky štátnej prí­ nutné na to, aby umožnili Holandskému slušnosti sú stanovené v oblastiach námornej kráľovstvu splniť si svoje povinnosti ako dopravy alebo leteckej dopravy viacerými štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, v súčasnosti účinnými nariadeniami. v súlade s článkom 94 Dohovoru z Montego Bay.

65. Z týchto úvah vyplýva, že podmienky 69. V oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy štátnej príslušnosti stanovené predmetnou to je prípad nariadenia Rady (EHS) holandskou právnou úpravou nemajú žiadne č. 2919/85 zo 17. októbra 1985 stanovujú­

odôvodnenie

v pravidlách medzinárodného ceho podmienky prístupu k dohodám podľa práva účinných v oblasti zápisu lodí tak, ako Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne sú stanovené Ženevským dohovorom týkajúceho sa plavidiel patriacich Rýnskej a Dohovorom z Montego Bay. plavbe 44, nariadenia Rady (EHS) č. 3921/91 zo 16. decembra 1991, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru 40 — Článok 94 ods. 7 Dohovoru z Montego Bay. alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou 41 — Článok 311 ods. 1 pism. b) Wetboek van Koophandel. 42 — V rovnakom zmysle pozri najmä bod 13 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v už citovanej veci Komisia/Grécko, v ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 27. novembra 1997. 44 - Ú. v. ES L 280, s. 4. Článok 3 od s. 1 písm. c) bod cc), ako aj 43 — Pozri rozsudok Factortame a i., už citovaný, body 34 aż 36. články 2 a 4 prílohy nariadenia c. 2919/85.

I - 9777

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

v rámci členského štátu , ako aj nariadenia 71. Bolo by prinajmenšom paradoxné roz­ Rady (ES) č. 1356/96 z 8. júla 1996 hodnúť, že sporné vnútroštátne ustanovenia o spoločných pravidlách uplatniteľných na nezodpovedajú žiadnemu náležitému odô­ vnútrozemskú nákladnú a osobnú vodnú vodneniu obsiahnutému v práve Spoločen­ dopravu medzi členskými štátmi z hľadiska stva pre oblasť námornej dopravy, hoci slobody poskytovať také dopravné služby 46. porovnateľné ustanovenia sú zakotvené V oblasti leteckej dopravy je to prípad v rôznych v súčasnosti účinných nariade­ nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla niach Spoločenstva v ďalších odvetviach 1992 o licenciách leteckých dopravcov 47. dopravy, ibaže by sa dospelo k záveru, že odvetvia leteckej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy zodpovedajú požiadavkám zásadne odlišným od tých, ktoré sa týkajú námornej dopravy, alebo spochybnila zákon­ nosť zmienených nariadení, pokiaľ ide o predmetne ustanovenia. 49

70. Určite skutočnosť, že všetky nariadenia stanovujú v rámci spoločnej dopravnej poli­ tiky (v zásade v oblasti slobody poskytovania služieb) podmienky štátnej príslušnosti porovnateľné so spornými podmienkami v tejto veci, nemôže sama osebe byť dôvo­ dom na to, aby takéto podmienky boli 72. Komisia predložila málo vysvetľujúcich stanovené (v oblasti slobody usadiť sa) informácií týkajúcich sa tohto bodu. Z toho členským štátom jednostranne v ďalších vyvodzujem záver, že Komisia dostatočne odvetviach dopravy tak ako podmienky nepreukázala, že obmedzenie slobody usadiť uvedene v predmetných nariadeniach 48.

49 — Keď Rada prijíma sekundárne akty v rámci spoločnej 45 — Ú. v. ES L 373, s. 1. Článok 2 od s. 1 písm. b) bod ii) dopravnej politiky, je povinná uplatniť všeobecné pravidlá zmluvy vrátane pravidiel týkajúcich sa slobody poskytovania nariadenia č. 3921/91. služieb. V rozsudku z 22. mája 1985, Parlament/Rada (13/83, 46 — Ú. v. ES L 175, s. 7. Článok 2 štvrtá zarážka (ktorá odkazuje Zb. s. 1513, bod 62), totiž Súdny dvor pripomenul, že článok na podmienky uvedené v článku 2 nariadenia č. 3921/91) 51 od s. 1 ES stanovuje, že sloboda pohybu služieb y oblasti nariadenia č. 1356/96. dopravy je upravovaná ustanoveniami súvisiacimi 47 — Ú. v. ES L 240, s. 1 Článok 4 od s. 2 nariadenia č. 2407/92. s dopravou. Z toho vyvodil záver, že „uplatňovanie zásad 48 — V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že všeobecné pravidlá slobody poskytovania služieb, tak ako ich vymedzuje zvlášť článok 59 [zmenený, teraz článok 49 ES] a článok 60 zmluvy sa uplatňujú na odvetvie dopravy — vrátane oblasti [zmenený, teraz článok 50 ES] Zmluvy,... musí byť vykoná­ námornej dopravy — nezávisle od založenia spoločnej vané podía zmluvy uskutočňovaním spoločnej dopravnej politiky v tomto odvetví (s výhradou výslovnej odchýlky politiky a zvlášť stanovením spoločných pravidiel uplatniteľ­ stanovenej v článku 51 od s. 1 ES v oblasti slobodného ných na medzinárodnú dopravu a podmienky prípustnosti pohybu služieb). Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla dopravcov nerezidentov k vnútroštátnym dopravám, pravi­ 1974, Komisia/Francúzsko (167/73, Zb. s. 359, body 21 až 33) diel a podmienok, na ktoré sa zameriava článok 75 od s. 1 týkajúci sa pravidiel zmluvy pre oblasť slobody pohybu osôb, písm. a) a b) [zmenený, teraz článok 71 ods. 1 písm. a) a b) ako aj rozsudok z 30. apríla 1986, Asjes a i. (209/84 až 213/84, ES] a ktoré sa týkajú nevyhnutne slobody poskytovania Zb. s. 1425, body 37 až 39), týkajúci sa pravidiel hospodárskej služieb". Pozri v tomto zmysle rovnako rozsudky Asjes a i„ už súťaže zmluvy. Z toho vyplýva, že v oblasti námornej dopravy citovaný, bod 37, a z 13. decembra 1989, Corsica Ferries sú členské štáty povinne dodržiavať všeobecné pravidlá France, C-49/89, Zb. s. I-4441, bod 11. zmluvy v oblasti slobody usadiť sa.

I - 9778

KOMISIA/HOLANDSKO

sa spôsobené predmetnou holandskou práv­ rovnako ako prvý žalobný dôvod týka nou úpravou má bezdôvodný charakter. určitých podmienok, na ktoré sa viaže zápis Z ustálenej súdnej praxe však vyplýva, že námorných lodí v Holandsku, konkrétne Komisia je povinná preukázať nesplnenie podmienky založenej na štátnej príslušnosti povinnosti, ktoré tvrdí, tým, že Súdnemu fyzických osôb poverených bežným prevádz­ dvoru predloží dôkazy nevyhnutné na potvr­ kovaním podniku, z ktorého je vykonávaná denie jeho existencie. 50 činnosť námornej dopravy v tomto členskom štáte. Druhý bod sa týka podmienok štátnej príslušnosti a bydliska, na ktoré sa viaže výkon funkcií členov štatutárneho orgánu lodiarskej spoločnosti.

73. V dôsledku toho sa domnievam, že pri súčasnom stave spisového materiálu nie je prvý dôvod žaloby opodstatnený.

B — O druhom dôvode založenom na pod­ mienkach týkajúcich sa štátnej príslušnosti 75. Týmto druhým žalobným dôvodom, fyzických osôb poverených bežným prevádz­ berúc do úvahy oba jeho body, Komisia kovaním podniku, z ktorého je vykonávaná vytýka Holandskému kráľovstvu, že porušilo činnosť námornej plavby v Holandsku, ako aj článok 43 ES a 48 ES z toho dôvodu, že štátnej príslušnosti a bydlisku členov štatu­ sporné vnútroštátne podmienky tvoria nedô­ tárnych orgánov lodiarskych spoločností vodné obmedzenie slobody usadiť sa spoloč­ ností usadených v inom členskom štáte.

1. Tvrdenia účastníkov konania

74. Ako som už uviedol, tento druhý dôvod sa skladá z dvoch bodov. Prvý bod sa 76. Predmetné spoločnosti, ktoré nesplnia tieto podmienky, totiž nemajú právo podľa 50 - Pozri najmä rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko. holandskej právnej úpravy buď zapísať 96/81, Zb. s. 1791, bod b, z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, C-249/88, Zb. s. 1-1275, bod 6; zo 16. decembra 1992, v Holandsku loď, ktorej sú vlastníkom, Komisia/Grécko, C-210/91, Zb. s. 16735, bod 22, a z 29. mája 1997, Komjsia/Spojené kráľovstvo, C-300/95, Zb. s. 1-2649, a takto tam vykonávať činnosť námornej bod 31. dopravy, alebo založiť alebo riadiť v tomto

I - 9779

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

členskom štáte lodiarsku spoločnosť, ktorá je neurčujú v tomto smere porovnateľné pod­ už zapísaná holandskými úradmi. mienky štátnej príslušnosti.

77. V rozpore s tvrdením holandskej vlády sporné vnútroštátne podmienky nemajú 80. Podľa vzoru podmienok zápisu lodí žiadne odôvodnenie v pravidlách medziná­ vychádzajúcich zo štátnej príslušnosti akcio­ rodného práva týkajúcich sa povinností štátu, nárov alebo členov štatutárnych orgánov pod ktorého vlajkou sa loď plaví. spoločností, ktoré sú vlastníkmi námorných lodí, ktoré sú predmetom prvého žalobného dôvodu, podmienky uvedené v prvom bode druhého žalobného dôvodu môžu prekážať alebo znížiť príťažlivosť výkonu slobody usadiť sa v Holandsku, či už formou hlavného alebo vedľajšieho miesta podnika­ teľskej činnosti. Spoločnosti, ktoré majú v úmysle zapísať v tomto členskom štáte 2. Posúdenie lode, ktorých sú vlastníkmi v rámci výkonu slobody usadiť sa, nemajú totiž inú možnosť dosiahnutia uvedeného cieľa, ako prispôsobiť v dôsledku toho svoju politiku obsadzovania manažérskych funkcií s cieľom vylúčiť 78. Som toho názoru, že tento žalobný z okruhu pracovníkov, ktorí sú dotknutí dôvod je v obidvoch bodoch opodstatnený. predmetnou holandskou právnou úpravou, každého štátneho príslušníka štátu, ktorý nie je členom Spoločenstva a ani EHP.

79. Pokiaľ ide o prvý bod tohto žalobného dôvodu týkajúci sa podmienok zápisu lodí založených na štátnej príslušnosti fyzických osôb poverených bežným prevádzkovaním 81. Takéto obmedzenie slobody usadiť sa, aj podniku, z ktorého je vykonávaná činnosť keď sa bez rozdielu uplatňuje na holandské 51 námornej plavby v Holandsku , v tomto spoločnosti a na spoločnosti, ktoré sa riadia smere v plnej miere odkazujem na moje právnym poriadkom iného členského štátu, úvahy týkajúce sa prvého žalobného dôvodu, ako je Holandské kráľovstvo, sa ukazuje ako pričom upresňujem, že nariadenia rozporné s článkami 43 ES a 48 ES, pretože č. 2919/85, 3921/91, 2407/92 a 1356/96 nezodpovedá žiadnemu náležitému odôvod­ nenie v práve Spoločenstva, ktoré by bolo vyvodené najmä z pravidiel medzinárodného práva, ktoré som už skúmal. Skutočnosť, že 51 — Tieto podmienky sú stanovené článkom 311 od s. 1 písm. c) Wetboek van Koophandel. bežné prevádzkovanie podniku, z ktorého

I - 9780

KOMISIA/HOLANDSKO

spoločnosť, ktorá je vlastníkom lodí, vyko­ čom je potrebné upresniť, že nariadenia náva činnosť námornej dopravy v Holandsku č. 2919/85, 3921/91, 2407/92 a 1356/96 je zabezpečené úplne alebo sčasti štátnym; nestanovujú v tejto súvislosti porovnateľné príslušníkmi štátov, ktoré nie sú členmi podmienky štátnej príslušnosti. Spoločenstva alebo EHP, nebráni tomu, aby tento členský štát ako štát, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, účinne vykonával kontrolu a právomoc na jej palube v súlade s článkom 94 Dohovoru z Montego Bay.

84. Pokiaľ ide o podmienku spočívajúcu v bydlisku členov štatutárnych orgánov lodiarskych spoločností, domnievam sa tak ako Komisia, že môže odradiť spoločnosti usadené v inom členskom štáte, ako je 82. Z toho vyvodzujem záver, že druhý Holandsko (v zmysle článku 48 ES), pridružiť žalobný dôvod je opodstatnený vo svojom sa k lodiarskym spoločnostiam usadeným na prvom bode. holandskom území. Keď totiž spoločnosti usadené v inom členskom štáte majú v úmysle takto sa pridružiť a keď členovia ich štatutárnych orgánov nemajú alebo už nemajú bydlisko v členskom štáte Spoločen­ stva alebo EHP, nemajú inú možnosť, ako vymeniť členov štatutárneho orgánu okrem prípadu, keď títo členovia zmenia v dôsledku toho svoje bydliská. Z toho vyplýva, že sporná podmienka bydliska tvorí obmedze­ 83. Pokiaľ ide o druhý bod druhého žalob- nie slobody usadiť sa. Toto obmedzenie, aj ného dôvodu 5 2 , vzťahuje sa na neho ten istý keď nie diskriminačné, je v rozpore druh úvah ako v prípade podmienok založe­ s článkami 43 ES a 48 ES, keďže nezodpo­ ných na štátnej príslušnosti členov štatutár­ vedá žiadnemu náležitému odôvodneniu nych orgánov lodiarskych spoločností zapí­ v práve Spoločenstva, ktorý by bol vyvodený saných v Holandsku. Táto podmienka štátnej najmä z už uvádzaných pravidiel medzi­ príslušnosti totiž môže prekážať alebo znížiť národného práva. príťažlivosť založenia alebo riadenia týchto lodiarskych spoločností v uvedenom člen­ skom štáte. Aj keď takéto obmedzenie nie je diskriminačné, nezodpovedá žiadnemu nále­ žitému odôvodneniu v práve Spoločenstva, ktoré by bolo najmä vyvodené z už uvádza­ ných pravidiel medzinárodného práva, pri­

85. Z toho vyvodzujem záver, že druhý 52 — Podmienky štátnej príslušnosti a bydliska uvedené v druhom bode druhého žalobného dôvodu sú obsiahnuté v článku žalobný dôvod je opodstatnený ako vo 8:169 du Burgerlijk Wetboek. svojom prvom, tak aj v druhom bode.

I - 9781

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

IV - Návrh

86. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor:

1) určil, že Holandsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES:

— tým, že prijalo právnu úpravu, ktorá viaže zápis námorných lodí v tomto členskom štáte na podmienku, že fyzické osoby, ktoré sú poverené bežným prevádzkovaním podniku, z ktorého sa vykonáva činnosť námornej dopravy týkajúca sa takýchto lodí na holandskom území, sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskeho spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru,

— tým, že prijalo právnu úpravu, ktorá viaže výkon funkcie člena štatutárneho orgánu lodiarskej spoločnosti na podmienku, že tento člen je štátnym príslušníkom štátu, ktorý je členom Európskeho spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, a že tu má aj bydlisko;

2) v zostávajúcej časti zamietol žalobu;

3) rozhodol tak, že Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii Európskych spoločen­ stiev.

I - 9782

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-299/02 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik