C-299/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER . prednesené 27. mája 2 0 0 4 1

1. Touto žalobou Komisia Európskych spo­ I — Právny rámec ločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Holandské kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES tým, že zápis námorných lodí v Holandsku viaže na podmienky zakladajúce sa na štátnej príslušnosti akcionárov alebo členov štatu­ tárnych orgánov spoločností, ktoré sú vlast­ A — Medzinárodná právna úprava níkmi uvedených lodí. Komisia tiež navrhuje, aby Súdny dvor určil, že tento členský štát si nesplnil tieto povinnosti tým, že určil pod­ mienky zápisu lodí zakladajúce sa na štátnej príslušnosti a bydlisku členov štatutárnych orgánov lodiarskych spoločností, ako aj na 2. Dva v súčasnosti účinné medzinárodné štátnej príslušnosti fyzických osôb povere­ dohovory obsahujú ustanovenia v oblasti ných bežným prevádzkovaním podniku, pro­ zápisu námorných lodí. stredníctvom ktorého sa vykonáva v Holandsku námorná doprava týkajúca sa týchto lodí.

3. Prvým je Ženevský dohovor z 29. apríla 1958 o šírom mori 2 . Tento dohovor nad­ obudol účinnosť 30. septembra 1962. Zavä­ zuje 62 zmluvných štátov. Európske spolo­ čenstvo nie je jeho zmluvnou stranou, ale veľký počet jeho členských štátov áno a medzi nimi aj Holandsko 3.

2 — Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zväzok 450, č. 6465, s. 1 1(ďalej len „Ženevský dohovor"). 3 — Členské štáty Spoločenstva, zmluvné strany Ženevského dohovoru sú: Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo, Talianska repu­ blika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie 1 — Jazyk prednesu: francúzština. a Severného írska.

5. Tieto ustanovenia boli úplne prevzaté článkom 91 od s. 1 Dohovoru Organizácie 7. Článok 43 druhý odsek ES priznáva Spojených národov o morskom práve uza­ štátnym príslušníkom Spoločenstva právo vretého v Montego Bay 10. decembra 1982 4 . prístupu k samostatne zárobkovým činno­ Tento dohovor nadobudol účinnosť 16. stiam a právo ich vykonávať, ako aj právo novembra 1994. Jeho zmluvnými stranami riadiť a zakladať podniky za rovnakých je 144 štátov, ako aj Európske spoločenstvo. podmienok, ako sú tie, ktoré sú stanovené Európske spoločenstvo k nemu pristúpilo, právnym poriadkom členského štátu, pokiaľ ide o oblasti patriace do jeho právo­ v ktorom dochádza k usadeniu sa, pre jeho moci, na základe rozhodnutia 98/392/ES 5. vlastných štátnych príslušníkov. Všetky členské štáty Spoločenstva s výnimkou Dánskeho kráľovstva sú zmluv­ nými stranami Dohovoru z Montego Bay. Z článku 311 od s. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, že tento dohovor má medzi zmluv­ nými štátmi vyššiu právnu silu ako Ženevský dohovor 6 . 8. Článok 48 prvý odsek ES stavia do rovnakého postavenia s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, spoločnosti založené podľa zákonov 4 — Ďalej len „Dohovor z Montego Bay". členského štátu, ktoré majú svoje sídlo 7, 5 — Rozhodnutie Rady z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, s. 1). Znenie Dohovoru z Montego Bay je uvedené v prílohe 1 tohto rozhodnutia. 6 — Z toho vyplýva, že Ženevský dohovor zachováva v zásade svoje 7 — Tento odkaz na sídlo totiž nadväzuje na predchádzajúci odkaz účinky medzi štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami na založenie spoločnosti a jej súlad s právnym poriadkom a ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohovoru z Montego Bay. členského štátu.

14. Článok 311 ods. 3 Wetboek van Koop­ 11. O vedľajšom mieste podnikateľskej čin­ handel definuje právnickú osobu majúcu nosti hovoríme vtedy, keď chce spoločnosť štátnu príslušnosť členského štátu alebo jednoducho rozšíriť svoje územné pôsobenie zmluvného štátu Dohody o EHP v zmysle v Spoločenstve v zmysle článku 43 ES článku 311 od s. 1 písm. a) ako „právnickú prostredníctvom založenia obchodného osobu založenú v súlade s právnym poriad­ zastúpenia, organizačnej zložky alebo dcér­ kom členského štátu Európskych spoločen­ skej spoločnosti v členskom štáte prijatia, stiev... alebo štátu Dohody o Európskom zachovávajúc si v plnej miere svoje (hlavné) miesto podnikateľskej činnosti v členskom štáte, podľa práva ktorého bola pôvodne 8 — Dohoda z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, ďalej len založená. „Dohoda o EHP").

I - 9766

KOMISIA/HOLANDSKO

17. Proti Holandskému kráľovstvu už bolo vedené konanie pred podaním žaloby, a to 15. Okrem toho pre zápis lode v Holandsku v súvislosti s jeho vnútroštátnou právnou článok 311 od s. 1 písm. b) Wetboek van úpravou týkajúcou sa námorných lodí Koophandel vyžaduje, aby vlastník alebo v znení skoršom, ako je to, ktoré je pred­ spoluvlastníci uvedenej lode (tak ako sú metom tohto sporu. Komisia túto pôvodnú vymedzení vyššie) vykonávali činnosť námor­ právnu úpravu považovala za rozpornú so nej dopravy na holandskom území prostred­ slobodou usadiť sa s prihliadnutím na roz­ níctvom podniku usadeného na tomto území sudok z 15. júla 1991, Factortame a i. 9. alebo aby tam mali vedľajšie miesto pod­ nikateľskej činnosti a zabezpečovali správu lode hlavne z tohto členského štátu. Jeho článok 311 od s. 1 písm. c) a d) tiež ukladá, aby bežné prevádzkovanie predmetného podniku bolo zabezpečené jednou alebo viacerými fyzickými osobami majúcimi štátnu príslušnosť členského štátu alebo 18. Po tomto konaní Holandské kráľovstvo zmluvného štátu Dohody o EHP zmenilo svoju vnútroštátnu právnu úpravu a majúcimi oprávnenie zastupovať vo všet­ v uvedenej oblasti. kých otázkach týkajúcich sa správy lode a lode samotnej, jej kapitána a členov posádky. 9 - C-221/89, Zb. s. I-3905.

I - 9767

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

19. Domnievajúc sa, že táto nová právna 23. Druhý žalobný dôvod sa skladá z dvoch úprava je stále v rozpore so slobodou usadiť bodov. Prvý bod je založený na podmienkach sa, tak ako je zaručená článkami 43 ES zápisu námorných lodí súvisiacich so štátnou a 48 ES, Komisia vyzvala tento členský štát, príslušnosťou fyzických osôb poverených aby predložil svoje pripomienky. Keďže bežným prevádzkovaním podniku, pripomienky predložené Holandským krá­ z ktorého je vykonávaná námorná doprava ľovstvom Komisiu nepresvedčili, 27. januára v tomto členskom štáte. Druhý bod je 2000 Komisia vyzvala tento členský štát, aby založený na podmienkach štátnej prísluš­ prijal opatrenia nevyhnutné na to, aby splnil nosti a bydliska, na ktoré sa viaže výkon povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 43 funkcií člena štatutárneho orgánu lodiarskej ES a 48 ES v lehote dvoch mesiacov od spoločnosti. doručenia tejto výzvy.

KOMISIA/HOLANDSKO

a i. podmienky, na ktoré sa viaže zápis lodí, takúto požiadavku. Za tohto predpokladu by nesmú byť prekážkou pre slobodu usadiť totiž uvedené spoločnosti boli nútené zmeniť sa. zloženie svojich riadiacich orgánov alebo svoju akcionársku štruktúru na to, aby mohli zapísať svoje námorné lode v Holandsku.

26. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že podmienky, ktoré stanovuje článok 311 od s. 3 Wetboek van Koophandel a ktoré súvisia so štátnou príslušnosťou akcionárov alebo členov štatutárnych orgánov spoločností, 29. Holandská vláda popiera, že predmetná ktoré sú vlastníkmi námorných lodí, sú vnútroštátna právna úprava predstavuje pre­ dodatočnými podmienkami k podmienkam kážku slobode usadiť sa. V tejto súvislosti uvedeným v článku 48 ES na to, aby bolo zdôrazňuje, že podmienky štátnej prísluš­ spoločnosti priznané právo mať výhody zo nosti stanovené holandskou právnou úpra­ slobody usadiť sa. vou nemožno porovnávať s podmienkami, ktoré boli predmetom už citovaného roz­ sudku Factortame a i., keďže ide o podmienky, ktoré sa odvolávajú na štátnu príslušnosť členského štátu Spoločenstva alebo zmluvného štátu Dohody o EH P, a nie na štátnu príslušnosť dotknutého 27. Z toho vyplýva, že spoločnosti, ktoré sú členského štátu. Holandská vláda dodáva, vlastníkmi námorných lodí a ktoré nevyho­ že ak by aj sporné podmienky štátnej vujú uvedeným dodatočným podmienkam, príslušnosti mohli mať dopad na výkon práva by boli zbavené možnosti zapísať takéto lode na vedľajšie miesto podnikateľskej činnosti, v Holandsku a teda usadiť sa tu, hoci spĺňajú tento dopad by bol v tomto bode neurčitý podmienky stanovené článkom 48 ES a majú a nepriamy, a teda je nesprávne hovoriť mať výhody zo slobody usadiť sa v tomto o prekážke. členskom štáte.

12 — Pozri najmä v oblasti zápisu lodi rozsudky Factortame a i., už citovaný, bod 14; Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný, bod 12; zo 7. marca 1996, Komisia/Francúzsko, C-334/94, Zb. s. 1-1307, bod 14; z 12. júna 1997, Komisia/Írsko, 33. Podľa ustálenej súdne praxe však členské C-151/96, Zb. s. 1-3327, bod 12, a z 27. november 1997, Komisia/Grécko, C-62/96, Zb. s. 1-6725, bod 18. štáty aj naďalej musia pri výkone svojej 13 — V súvislosti s týmto rozdielom pozri rozsudky Factortame a i., už citovaný, body 21 a 22; Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný, body 22 a 23; Komisia/Francúzsko, už citovaný, body 12, alto aj 20 až 22; Komisia/Írsko, už citovaný, body 12 a 13, a Komisia/Grécko, už citovaný, body 18 až 20. 11 — Body 13 a 17. Pozri tiež rozsudok zo 4. októbra 1991, 14 — -Holandská vláda spresnila, že predmetná vnútroštátna Komisia/Spojené kráľovstvo, C-246/89, Zb. s. 1-4585, body 11 právna úprava sa týka zápisu námorných obchodných lodí a 15. (duplika, bod 2)

I - 9770

KOMISIA/HOLANDSKO

zápis nemožno oddeliť od výkonu slobody 38. V tejto súvislosti je dôležité upresniť, že usadiť sa . je vylúčené podmieňovať výhodu slobody usadiť sa, pokiaľ ide o spoločnosti, tým, že tieto spoločnosti splnia dodatočné pod­ mienky týkajúce sa štátnej príslušnosti ich akcionárov alebo členov štatutárnych orgá­ nov.

36. Podľa môjho názoru nie je žiadna pochybnosť o tom, že účinkom podmienok štátnej príslušnosti vyžadovaných holand­ 39. Článok 48 od s. 1 ES implicitne, ale skou právnou úpravou na povolenie zápisu nevyhnutne vylučuje takéto podmienky, pre­ námorných lodí v Holandsku je obmedzenie tože sa začleňujú do logiky hraničného slobody spoločností, ktoré sú vlastníkmi ukazovateľa nazývaného „ukazovateľ kon­ týchto lodí, usadiť sa. troly", ktorý nebol zvolený autormi Zmluvy ES l V .

I - 9771

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

41. Tento ukazovateľ totiž podmieňuje 43. Tým, že viaže zápis námorných lodí výhodu slobody vedľajšieho miesta podnika­ v Holandsku na podmienky, ktoré sú zalo­ teľskej činnosti spoločností majúcich žené na štátnej príslušnosti akcionárov alebo v Spoločenstve iba svoje sídlo (ich ústredie členov štatutárnych orgánov spoločností, alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti ktoré sú vlastníkmi takýchto lodí, má pred­ sa nachádza mimo Spoločenstva) tým, že ich metná holandská právna úprava tendenciu činnosť má „účinné a trvalé prepojenie zužovať osobnú pôsobnosť práva usadiť sa na hospodárstvo členského štátu", všeobecný tak, ako je vymedzené článkom 48 ES. program výslovne vylúčil to, že toto pre­ Okrem toho, tak ako tvrdí Komisia, táto pojenie môže závisieť od štátnej príslušnosti vnútroštátna právna úprava môže prekážať najmä spoločníkov alebo členov riadiacich alebo znížiť atraktívnosť výkonu slobody alebo dozorných orgánov alebo osôb, ktoré usadiť sa v tomto členskom štáte, či už majú majetkovú účasť na základnom formou hlavného, alebo vedľajšieho miesta imaní. 19 podnikateľskej činnosti. V rozpore s názorom holandskej vlády sa domnievam, že takéto obmedzujúce účinky nie sú príliš neisté alebo nepriame na to, aby sa pred­ metná vnútroštátna právna úprava nemohla považovať za schopnú brániť výkonu slobody usadiť sa.

I - 9772

KOMISIA/HOLANDSKO

a prudké zmeny v spoločnosti, ako aj 48. V rozsudku z 31. marca 1993, Kraus ,

vykonávanie množstva formálnych úkonov, však Súdny dvor rozhodol, že „články 48 a 52 ktoré majú finančné dôsledky. Tento výhľad [zmenené, teraz články 39 ES a 43 ES] bránia môže vážne odradiť dotknuté spoločnosti od každému vnútroštátnemu opatreniu..., ktoré výkonu práva usadiť sa, ktoré im vyplýva aj keď uplatniteľné bez diskriminácie založe­ z článkov 43 ES a 48 ES najmä v prípade, keď nej na štátnej príslušnosti môže prekážať ide jednoducho o vedľajšie miesto podnika­ alebo znížiť atraktívnosť výkonu... základ­ teľskej činnosti, keďže ako Súdny dvor ných slobôd zaručených zmluvou štátnymi zdôraznil vo svojom už citovanom rozsudku príslušníkmi Spoločenstva"23. Súdny dvor Daily Mail and General Trust, vedľajšie dodal „bolo by tomu inak len vtedy, ak by miesto podnikateľskej činnosti predstavuje sa takýmto opatrením sledoval legitímny cieľ zvyčajný spôsob výkonu takéhoto práva. 20 zlučiteľný so zmluvou [alebo] by bolo odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobec­ ného záujmu... [a] keď uplatnenie pred­ metnej vnútroštátnej právnej úpravy môže zaručiť splnenie cieľa, ktorý sleduje a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa." 46. Z toho vyplýva, že predmetná holandská právna úprava predstavuje obmedzenie slo­ body usadiť sa, ktoré je v rozpore s článkami 43 ES a 48 ES.

47. Je pravda, ako uviedla Komisia, že táto právna úprava sa uplatňuje bez rozdielu na holandské spoločnosti a na spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje právny poriadok iných členských štátov (v zmysle článku 48 od s. 1 ES). V tejto súvislosti sa teda uvedená právna úprava odlišuje od právnych úprav posudzovaných už citovaným judikátom 49. Je teda potrebné preskúmať, či ako to Factortame a i., pretože tieto právne úpravy tvrdí holandská vláda, obmedzenie spôso­ spôsobovali diskrimináciu spoločností bené predmetnou holandskou právnou úpra­ s väzbou na iný členský štát ako členský štát vou môže zodpovedať primeraným spôso­ dotknutý každou z predmetných vnútroštát­ bom náležitému odôvodneniu v práve Spo­ nych právnych úprav.21 ločenstva, ktoré je vyvodené z pravidiel medzinárodného práva v oblasti zápisu lodí.

54. Na základe tohto textu sa možno dom­ nievať, že požiadavka skutočného prepojenia medzi loďou a štátom, pod ktorého vlajkou sa plaví, sa skôr vzťahuje na plnenie povin­ ností, ktoré zaväzujú tento štát, ako na predbežnú podmienku, na ktorú sa viaže zápis lode. 52. Tento výklad článku 91 od s. 1 Doho­ voru z Montego Bay bol totiž, ako sa zdá, odmietnutý Medzinárodným tribunálom pre 26 — Recueil des arrêts, avis consultatifs et ordonnances, zv. 3, morské právo (ďalej len „MTMP") v jeho 1999. 27 — Pozri najmä, Kamto, M.: La nationalité des navires en droit rozsudku z 1. júla 1999 vo veci „Loď Saiga II", international. In: Mélanges offerts à L. Lucchini et J.-P. ktorej predmetom bol spor medzi Demo­ Quèneudec, éd. La mer et son droit, A. Pedone, október 2003, s. 347 a nasi, (zvlášť body 29 a 31). Tento autor sa kriticky pozerá na výklad pojmu „skutočné prepojenie" podaný MTMP v už citovanom rozsudku Loď Saiga II, podľa ktorého požiadavka skutočného prepojenia nie je podmienkou pridelenia štátnej príslušnosti lodi. 25 — Duplika (bod 18). 28 — Rozsudok Loď Saiga II, už citovaný, bod 83.

I - 9774

KOMISIA/HOLANDSKO

56. V tom istom zmysle MTMP dodal, že Guinejská republika neuviedla žiadne usta­ novenie Dohovoru z Montego Bay tak, že by 58. Tento Judikat sa pripája a podporuje mohla právne odôvodniť svoje tvrdenie, rozbor, ktorý už urobil generálny advokát podľa ktorého „jednou zo základných pod­ Tesauro vo svojich návrhoch vo veci Komi­ mienok na zápis lode je to, že vlastník alebo sia/Grécko, v ktorej sa rozhodlo už citova­ užívateľ zmienenej lode musí podliehať ným rozsudkom z 27. novembra 1997. Tento účinnej právomoci štátu, pod ktorého vlaj­ generálny advokát sa totiž domnieva, že kou sa loď plaví" 31. Táto poznámka smeruje pojem „skutočné prepojenie" alebo „genuine k zdôvodneniu tvrdenia uvádzaného Demo­ link" v zmysle Ženevského dohovoru kratickou republikou Svätý Tomáš a Princov a Dohovoru z Montego Bay označuje účin­ ostrov, to znamená, že „žiadne ustanovenie nosť kontroly a právomoci, ktoré je štát povinný vykonávať na lodiach plávajúcich pod jeho vlajkou. Inak povedané, podľa jeho názoru skutočné prepojenie nie je vôbec 29 — Tamže, bod 84. V súčasnosti tonto dohovor (uverejnený v International Transport Ticaties, dod. 12, máj 1988) eSte podmienkou štátnej príslušnosti lode, ale stale nenadobudol účinnosť. toto skutočné prepojenie spočíva najmä 30 — Rozsudok Lod Saiga II, už citovaný (bod 85), sa odvoláva na jednej strane na dohodu o vykonávaní ustanovení Dohovoru v povinnosti kontroly vyplývajúcej Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. z pridelenia štátnej príslušnosti. decembra 1982 týkajúcu sa zachovania a riadenia zdrojov rýb žijúcich na oboch stranách mora a zdrojov veľmi sťahovavých rýb, otvorenú na podpis 4. decembra 1995 a na druhej strane na dohodu o podpore dodržiavania medzinárodných opatrení zachovania a riadenia zdrojov rýb rybolovnými loďami šíreho mora z 24. novembra 1993. 32 - Tamże, bod 77. 31 — Rozsudok Loď Saiga II, už citovaný, bod 84. 33 - Bod 13 návrhov.

62. Skutočnosť, že väčšinu spoluvlastníckych 60. Okrem toho a v každom prípade, nech je podielov na lodi vlastní jedna alebo viac akýkoľvek výklad, ktorý treba podať spoločností, ktorých základné imanie alebo v súvislosti s požiadavkou skutočného pre­ štatutárne orgány sú zložené v zásade zo pojenia medzi loďou a štátom v zmysle štátnych príslušníkov tretích štátov, však Ženevského dohovoru a Dohovoru nebráni tomu, aby členský štát ako štát, z Montego Bay, ťažko dokážem pochopiť pod ktorého vlajkou sa loď plaví, účinne prečo sú, ako tvrdí holandská vláda, pod­ vykonával právomoc a kontrolu nad touto mienky štátnej príslušnosti stanovené pred­ loďou. Táto okolnosť nie je významná pri metnou vnútroštátnou právnou úpravou prijatí opatrení akými sú inšpekcia lode 37, nevyhnutné na to, aby Holandské kráľovstvo zápis údajov, ktoré sa jej týkajú 38, overenie mohlo ako štát, pod ktorého vlajkou sa loď kvalifikácie a pracovných podmienok lodnej plaví, vykonávať svoju kontrolu a právomoc posádky 39, ako aj začatie a vedenie vyšetro- nad loďami, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, v súlade s požiadavkami stanovenými člán­ kom 94 Dohovoru Montego Bay. 35 — Cieľ bezpečnosti na mori je výslovne uvedený v článku 94 od s. 3 Dohovoru z Montego Bay. Cieľ predchádzania, znižova­ nia a kontroly znečistenia je výslovne uvedený v článku 94 od s. 4, písm. c), ako aj v článku 211 od s. 2 tohto dohovoru. 36 — V oblasti pozemnej dopravy podľa ustálenej súdnej praxe ochrana cestnej dopravy a ochrana cestnej bezpečnosti tvorí naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd zaručených zmluvou. Pozri rozsudky z 5. októbra 1994, Van Schaik, C-55/93, Zb. s. 1-4837, bod 19; z 12. októbra 2000, Snellere, C-314/98, Zb. s. 1-8633, bod 55, a z 10. júla 2003, Komisia/Holandsko, C-246/00, Zb, s. 1-7485, bod 67. V oblasti námornej dopravy Súdny dvor v prípade služieb laminovania alebo navigačnej 61. Určite sa možno domnievať, že ciele pomoci uviedol, že udržiavanie verejnej bezpečnosti v pobrežných a prístavných vodách je dôvodom verejnej spočívajúce v zaistení bezpečnosti na mori bezpečnosti v zmysle článku 46 od s. 1 ES. Pozri rozsudky alebo v predchádzaní, znižovaní alebo kon­ z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, C-266/96, Zb. s. 1-3949, body 60 a 61, a z 13. júna 2002, Sea-Land Service trole znečistenia morského prostredia, ktoré a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, body 41 a 42. sledujú ustanovenia článku 94 Dohovoru 37 — Článok 94 ods. 3 písm. a) a ods. 4 pism. a) Dohovoru z Montego Bay. 38 — Článok 94 ods. 2 pism. a) Dohovoru z Montego Bay. 39 — Článok 94 ods. 3 pism. b) a ods. 4 písm. b) a c) Dohovoru 34 — Tamže. z Montego Bay.

65. Z týchto úvah vyplýva, že podmienky 69. V oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy štátnej príslušnosti stanovené predmetnou to je prípad nariadenia Rady (EHS) holandskou právnou úpravou nemajú žiadne č. 2919/85 zo 17. októbra 1985 stanovujú­

odôvodnenie

v pravidlách medzinárodného ceho podmienky prístupu k dohodám podľa práva účinných v oblasti zápisu lodí tak, ako Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne sú stanovené Ženevským dohovorom týkajúceho sa plavidiel patriacich Rýnskej a Dohovorom z Montego Bay. plavbe 44, nariadenia Rady (EHS) č. 3921/91 zo 16. decembra 1991, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru 40 — Článok 94 ods. 7 Dohovoru z Montego Bay. alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou 41 — Článok 311 ods. 1 pism. b) Wetboek van Koophandel. 42 — V rovnakom zmysle pozri najmä bod 13 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v už citovanej veci Komisia/Grécko, v ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 27. novembra 1997. 44 - Ú. v. ES L 280, s. 4. Článok 3 od s. 1 písm. c) bod cc), ako aj 43 — Pozri rozsudok Factortame a i., už citovaný, body 34 aż 36. články 2 a 4 prílohy nariadenia c. 2919/85.

I - 9777

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

49 — Keď Rada prijíma sekundárne akty v rámci spoločnej 45 — Ú. v. ES L 373, s. 1. Článok 2 od s. 1 písm. b) bod ii) dopravnej politiky, je povinná uplatniť všeobecné pravidlá zmluvy vrátane pravidiel týkajúcich sa slobody poskytovania nariadenia č. 3921/91. služieb. V rozsudku z 22. mája 1985, Parlament/Rada (13/83, 46 — Ú. v. ES L 175, s. 7. Článok 2 štvrtá zarážka (ktorá odkazuje Zb. s. 1513, bod 62), totiž Súdny dvor pripomenul, že článok na podmienky uvedené v článku 2 nariadenia č. 3921/91) 51 od s. 1 ES stanovuje, že sloboda pohybu služieb y oblasti nariadenia č. 1356/96. dopravy je upravovaná ustanoveniami súvisiacimi 47 — Ú. v. ES L 240, s. 1 Článok 4 od s. 2 nariadenia č. 2407/92. s dopravou. Z toho vyvodil záver, že „uplatňovanie zásad 48 — V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že všeobecné pravidlá slobody poskytovania služieb, tak ako ich vymedzuje zvlášť článok 59 [zmenený, teraz článok 49 ES] a článok 60 zmluvy sa uplatňujú na odvetvie dopravy — vrátane oblasti [zmenený, teraz článok 50 ES] Zmluvy,... musí byť vykoná­ námornej dopravy — nezávisle od založenia spoločnej vané podía zmluvy uskutočňovaním spoločnej dopravnej politiky v tomto odvetví (s výhradou výslovnej odchýlky politiky a zvlášť stanovením spoločných pravidiel uplatniteľ­ stanovenej v článku 51 od s. 1 ES v oblasti slobodného ných na medzinárodnú dopravu a podmienky prípustnosti pohybu služieb). Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla dopravcov nerezidentov k vnútroštátnym dopravám, pravi­ 1974, Komisia/Francúzsko (167/73, Zb. s. 359, body 21 až 33) diel a podmienok, na ktoré sa zameriava článok 75 od s. 1 týkajúci sa pravidiel zmluvy pre oblasť slobody pohybu osôb, písm. a) a b) [zmenený, teraz článok 71 ods. 1 písm. a) a b) ako aj rozsudok z 30. apríla 1986, Asjes a i. (209/84 až 213/84, ES] a ktoré sa týkajú nevyhnutne slobody poskytovania Zb. s. 1425, body 37 až 39), týkajúci sa pravidiel hospodárskej služieb". Pozri v tomto zmysle rovnako rozsudky Asjes a i„ už súťaže zmluvy. Z toho vyplýva, že v oblasti námornej dopravy citovaný, bod 37, a z 13. decembra 1989, Corsica Ferries sú členské štáty povinne dodržiavať všeobecné pravidlá France, C-49/89, Zb. s. I-4441, bod 11. zmluvy v oblasti slobody usadiť sa.

74. Ako som už uviedol, tento druhý dôvod sa skladá z dvoch bodov. Prvý bod sa 76. Predmetné spoločnosti, ktoré nesplnia tieto podmienky, totiž nemajú právo podľa 50 - Pozri najmä rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko. holandskej právnej úpravy buď zapísať 96/81, Zb. s. 1791, bod b, z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, C-249/88, Zb. s. 1-1275, bod 6; zo 16. decembra 1992, v Holandsku loď, ktorej sú vlastníkom, Komisia/Grécko, C-210/91, Zb. s. 16735, bod 22, a z 29. mája 1997, Komjsia/Spojené kráľovstvo, C-300/95, Zb. s. 1-2649, a takto tam vykonávať činnosť námornej bod 31. dopravy, alebo založiť alebo riadiť v tomto

I - 9779

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

členskom štáte lodiarsku spoločnosť, ktorá je neurčujú v tomto smere porovnateľné pod­ už zapísaná holandskými úradmi. mienky štátnej príslušnosti.

79. Pokiaľ ide o prvý bod tohto žalobného dôvodu týkajúci sa podmienok zápisu lodí založených na štátnej príslušnosti fyzických osôb poverených bežným prevádzkovaním 81. Takéto obmedzenie slobody usadiť sa, aj podniku, z ktorého je vykonávaná činnosť keď sa bez rozdielu uplatňuje na holandské 51 námornej plavby v Holandsku , v tomto spoločnosti a na spoločnosti, ktoré sa riadia smere v plnej miere odkazujem na moje právnym poriadkom iného členského štátu, úvahy týkajúce sa prvého žalobného dôvodu, ako je Holandské kráľovstvo, sa ukazuje ako pričom upresňujem, že nariadenia rozporné s článkami 43 ES a 48 ES, pretože č. 2919/85, 3921/91, 2407/92 a 1356/96 nezodpovedá žiadnemu náležitému odôvod­ nenie v práve Spoločenstva, ktoré by bolo vyvodené najmä z pravidiel medzinárodného práva, ktoré som už skúmal. Skutočnosť, že 51 — Tieto podmienky sú stanovené článkom 311 od s. 1 písm. c) Wetboek van Koophandel. bežné prevádzkovanie podniku, z ktorého

I - 9780

KOMISIA/HOLANDSKO

spoločnosť, ktorá je vlastníkom lodí, vyko­ čom je potrebné upresniť, že nariadenia náva činnosť námornej dopravy v Holandsku č. 2919/85, 3921/91, 2407/92 a 1356/96 je zabezpečené úplne alebo sčasti štátnym; nestanovujú v tejto súvislosti porovnateľné príslušníkmi štátov, ktoré nie sú členmi podmienky štátnej príslušnosti. Spoločenstva alebo EHP, nebráni tomu, aby tento členský štát ako štát, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, účinne vykonával kontrolu a právomoc na jej palube v súlade s článkom 94 Dohovoru z Montego Bay.

85. Z toho vyvodzujem záver, že druhý 52 — Podmienky štátnej príslušnosti a bydliska uvedené v druhom bode druhého žalobného dôvodu sú obsiahnuté v článku žalobný dôvod je opodstatnený ako vo 8:169 du Burgerlijk Wetboek. svojom prvom, tak aj v druhom bode.

I - 9781

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-299/02

IV - Návrh

86. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor:

1) určil, že Holandsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES: