C-301/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-301/02 P

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 17. februára 2005 1

1. Z tejto veci vyplývajú predovšetkým dve I — Právny rámec otázky týkajúce sa splnomocnenia v. rámci Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB"). Prvá otázka smeruje k tomu, či Rada guvernérov 2 môže zákonne splnomocniť Výkonnú radu 3, aby prijímala vykonávacie predpisy v oblasti podmienok zamestnávania. Druhá otázka smeruje k tomu, či Výkonná 3. Podľa článku 12.3 protokolu o Štatúte rada môže oprávniť viceprezidenta ECB Európskeho systému centrálnych bánk prijímaním určitých aktov týkajúcich sa a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí správy, predovšetkým r o z h o d n u t i a prílohu k Zmluve ES (dalej len „štatúty o predĺžení skúšobnej doby nových zamest­ ESCB") „Rada guvernérov ECB prijme roko­ nancov. vací poriadok, ktorý určí vnútornú organizá­ ciu ECB a jej orgánov s rozhodovacími právomocami".

2. Tieto otázky súvisia s odvolaním, ktoré podal bývalý zamestnanec ECB, pán Tralli, 4. Článok 36.1 toho istého dokumentu proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európ­ dodáva: „Rada guvernérov ECB na návrh skych spoločenstiev z 27. júna 2002, Tralli/ Výkonnej rady stanoví podmienky zamest­ ECB 4. návania zamestnancov ECB".

1 — Jazyk prednesú: francúzština. 2 — Podľa článku 112 ods. 1 ES sa Rada guvernérov ECB skladá z členov Výkonnej rady ECB a guvernérov národných centrálnych bánk. 3 — Podľa článku 112 ods. 2 ES, Výkonná rada sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov: tito sú menovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike vzájomnou dohodou vlád členských štátov na úrovni hláv štátov alebo 5. Na základe článku 36.1 štatútov ESCB predsedov vlád, na odporúčanie Rady a po porade prijala Rada guvernérov „Conditions of s Európskym parlamentom a Radou guvernérov ECB. 4 — T-373/00, T-27/01, T-56/01 a T-69/01, Zb. VS s. I-A-97 Employment for Staff of the European a II-453, ďalej len „napadnutý rozsudok". Central Bank" (podmienky zamestnávania

5 — Tieto podmienky holi prijaté rozhodnutím Európskej cen­ trálnej banky 1999/330/ES z 9. júna 1998, zmeneným a doplneným 31. marca 1999 (Ú. v. ES L 125, s. 32, dalej len „podmienky zamestnávania").

I - 4077

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-301/02 P

iii) rozhodnutie, ktorým nie je 2.1.1. Menovacie dekréty ustanovujú troj­ potvrdené vymenovanie úrad­ mesačnú skúšobnú dobu... Vo výni­ níka v skúšobnej dobe." [neofi­ močných prípadoch môže Výkonná ciálny preklad] rada stanoviť skúšobnú dobu pre­ sahujúcu tri mesiace v súlade s bodom 2.1.2 písm. a) nižšie.

6. Na základe článku 12.3 štatútov ESCB Rada guvernérov prijala rokovací poriadok ECB 6 . Článok 21.3 tohto poriadku stanovuje:

„Podmienky zamestnávania sa uplatňujú na základe predpisov uplatniteľných na zamest­ nancov, ktoré prijíma a mení Výkonná rada." [neoficiálny preklad] 2.1.2. Ak počas skúšobnej doby dotknutá osoba nemôže vykonávať svoju funkciu po dobu dlhšiu ako jeden mesiac z dôvodu choroby, nehody, materskej dovolenky alebo vo výni­ 7. Na základe tohto ustanovenia a článku 9 močných prípadoch z dôvodu oso­ písm. a) podmienok zamestnávania Výkonná bitnej dovolenky, Výkonná rada rada ECB prijala „European Central Bank môže dĺžku skúšobnej doby prime­ Staff Rules" (ďalej len „predpisy uplatniteľné rane predĺžiť. na zamestnancov"). Tieto stanovujú:

2.1.3. Počas skúšobnej doby môže Výkonná rada zmluvu ukončiť s jednomesačnou výpovednou leho­ tou v prípade odbornej nespôsobi­ losti alebo nedostatkov dotknutej osoby." [neoficiálny preklad]

11. ECB listom z 18. septembra 2000 doručila odvolateľovi r o z h o d n u t i e o predĺžení skúšobnej doby do 31. decembra 20007.Odvolateľovi bolo oznámené, že roz­ hodnutie o potvrdení jeho menovania závisí od úrovne jeho odborného pracovného II — Skutočnosti predchádzajúce sporu výkonu v priebehu predĺženej skúšobnej doby.

8. Pán Tralli bol 20. júna 2000 zamestnaný ECB ako bezpečnostný pracovník. V jeho menovacom dekréte bolo uvedené, že pra­ covná zmluva podlieha trojmesačnej skúšob­ nej dobe.

12. Listom z 29. novembra 2000 bol odvo­ lateľ informovaný o rozhodnutí Výkonnej rady ukončiť jeho pracovnú zmluvu k 31. decembru 2000 8.Toto rozhodnutie bolo zdôvodnené skutočnosťou, že počas 9. Hierarchický nadriadený informoval predĺženej skúšobnej doby, sa odborný pra­ 21. augusta 2000 odvolateľa, že jeho výkon covný výkon odvolateľa nezlepšil. práce nezodpovedá požiadavkám predmetnej funkcie. Nedostatky vo výkone práce boli predmetom pohovoru, ktorý sa uskutočnil 7 — Ďalej len „rozhodnutie o predĺžení skúšobnej doby". 1. septembra 2000. 8 — Ďalej len „rozhodnutie o výpovedi".

I - 4079

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-301/02 P

I - 4080

TRALLI/ECB

19. Pán Tralli na podporu svojich návrhov pisom uplatniteľných na zamestnancov. Súd uvádza tri dôvody, ktoré postupne budú prvého stupňa rozhodol o tejto námietke preskúmané: takto:

— porušenie pravidiel v oblasti splnomoc­ nenia,

„43 Podľa žalobcu predpisy uplatniteľné na zamestnancov nemajú právny základ. Podľa neho sa týkajú podmienok uplat­ niteľných na zamestnancov ECB, a teda — porušenie článkov 2.1.2 a 2.1.3 pred­ mali byť prijaté na základe článku 36.1 pisov uplatniteľných na zamestnancov, a štatútov ESCB Radou guvernérov na návrh Výkonnej rady, a nie Výkonnou radou, ktorá na ich prijatie nebola oprávnená.

— porušenie pravidiel týkajúcich sa roz­ hodnutia o trovách.

22. Pán Tralli usudzuje, že zamietnutím uplatniteľných na zamestnancov, Výkonná námietky nezákonnosti sa Súd prvého stupňa rada porušila článok 21.3 rokovacieho dopustil právneho omylu. Na podporu tej poriadku, keďže sa neobmedzila na prijatie úvahy uvádza tri série tvrdení. vykonávacích predpisov podmienok zamest­ návania, ale prijala samostatné predpisy. Tieto ustanovenia umožňujú jednostranné predĺženie skúšobnej doby, avšak článok 10 písm. b) podmienok zamestnávania upravuje jej stanovenie iba dohodou strán. Okrem toho zavádzajú počas skúšobnej doby mož­ 23. Po prvé, pán Tralli tvrdí, že podľa článku nosť výpovede spojenú s neprimeraným 36.1 štatútov ESCB Výkonná rada ECB nemá správaním alebo výkonom zamestnanca, právomoc prijať úpravu uplatniteľnú na ktorá sa líši od možnosti upravenej zamestnancov. Túto právomoc má Rada v článku 11 písm. a), i) podmienok zamest­ guvernérov: Výkonná rada má v tejto súvi­ návania. slosti iba právomoc podať návrh. Navyše Rada guvernérov nie je oprávnená splno­ mocniť Výkonnú radu, keďže článok 12.3 štatútov ESCB a samotný pojem „rokovací poriadok" tomu bránia.

s ohľadom na to, že finančné mechanizmy založené samotným Vysokým úradom podľa 30. Preto sa domnievam, že v zásade Rada písmena b toho istého článku musia mať guvernérov je oprávnená previesť niektoré rovnaký účel ako tie, ktoré sú povolené podľa svoje právomoci ECB. Prvé tvrdenie odvola- písmena a, teľa týkajúce sa nemožnosti splnomocniť, musí byť teda zamietnuté.

a že z tohto dôvodu by mali byť podobné a najmä spolupracovať s organizáciami, ktoré majú vlastnú právnu spôsobilosť,

— výkon právomocí zverených splnomoc­ nenému musí podliehať rovnakým pod­ mienkam, ako keby ich vykonával priamo splnomocniteľ, najmä čo sa týka 32. V prejednávanej veci sa pán Tralli požiadaviek súvisiacich s odôvodnením domnieva, že posledné dve uvedené pod­ a uverejnením 16, mienky nie sú splnené. Vo svojom druhom a treťom tvrdení uvádza, že sporné splno­ mocnenie nie je výslovné a že články 2.1.2 a 2.1.3 predpisov uplatniteľných na zamest­ nancov idú nad rámec jednoduchého „vyko­ nania" podmienok zamestnávania.

— splnomocnenie sa nepredpokladá: aj keď je splnomocniteľ oprávnený splnomoc­ niť, musí o splnomocnení výslovne roz­ hodnúť 17 ,

34. Rada guvernérov teda výslovne splno­ 37. V tejto súvislosti skutočnosť, že Výkonná mocnila Výkonnú radu stanoviť požiadavky, rada môže jednostranne predĺžiť skúšobnú ktorými sa vykonajú podmienky zamestná­ dobu, nie je dôvodom, aby článok 2.1.2 vania. V rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľ, predpisov uplatniteľných na zamestnancov Súd prvého stupňa sa teda neuspokojil bol postihnutý vadou nezákonnosti. v napadnutom rozsudku len s tým, že V rozsudku Súdu prvého stupňa zo 14. ,,predpoklad[al] existenciu implicitného spl­ októbra 2004 Pflugradt/ECB 22, Súdny dvor nomocnenia podľa článku 21.3 rokovacieho totiž výslovne rozhodol, že zmluvná povaha poriadku". 21 zamestnaneckého vzťahu medzi ECB a jej zamestnancami neodporuje tomu, aby jej orgány prijímali z dôvodu poslania všeobec­ ného záujmu, ktoré má ECB, jednostranné opatrenia. Možnosť prijať takéto opatrenia je teda obsiahnutá v podmienkach zamestná­ vania a nemožno sa domnievať, ako to robí 35. Čo sa týka tretieho tvrdenia, myslím si, odvolateľ, že tým, že bola stanovená možnosť že články 2.1.2 a 2.1.3 predpisov uplatniteľ­ vo výnimočných prípadoch jednostranne ných na zamestnancov neporušujú náležité predĺžiť skúšobnú dobu, článok 2.1.2 pred­ ustanovenia podmienok zamestnávania. pisov uplatniteľných na zamestnancov poru­ šuje povahu alebo pôsobnosť podmienok zamestnávania. 23

36. Ako už bolo uvedené, podľa článku 10 písm. b) podmienok zamestnávania „v menovacom dekréte môže byť stanovená skúšobná doba", ktorá „nemôže v žiadnom 38. Čo sa týka článku 2.1.3 predpisov prípade presiahnuť 12 mesiacov". V článku uplatniteľných na zamestnancov, ako už bolo 2.1.2 predpisov uplatniteľných na zamest­ uvedené, tento článok umožňuje Výkonnej nancov však Výkonná rada stanovila, že „vo rade vypovedať zmluvu v priebehu skúšobnej výnimočných prípadoch môže predĺžiť skú­

„48 Po prvé, žalobca uvádza, že rozhodnutie o predĺžení skúšobnej doby podpísal riaditeľ a vedúci odboru personálneho 40. Z uvedeného vyplýva, že vo vyššie riaditeľstva, zatiaľ čo podľa článku 2.1.2 citovaných ustanoveniach Výkonná rada predpisov uplatniteľných na zamestnan­ jasne rešpektovala vykonávaciu právomoc, cov rozhodnutia týkajúce sa predĺženia ktorú jej zverila Rada guvernérov v článku skúšobnej doby má prijímať Výkonná 21.3 rokovacieho poriadku. rada ECB.

41. Prvý dôvod odvolateľa teda musí byť 49 Súd prvého stupňa poznamenáva, že na zamietnutý. jeho žiadosť ECB predložila na jednej

I - 4086

TRALLI/ECB

strane výňatok zo zápisnice zo zasadnu­ 55 Žalovaná v tejto súvislosti odpovedá, že tia Výkonnej rady zo 16. marca 1999, počiatočné dohodnutá skúšobná doba z ktorého vyplýva, že v priebehu tohto žalobcu prebiehala z veľkej časti zasadnutia Výkonná rada splnomocnila v priebehu letných prázdnin a že viceprezidenta ECB, aby prijímal roz­ z dôvodu zníženej činnosti ECB počas hodnutia o predĺžení skúšobnej doby tohto obdobia schopnosť žalobcu vyko­ a na druhej strane návrh na predĺženie návať túto funkciu nemohla byť dosta­ skúšobnej doby žalobcu s dátumom točne preverená. Toto preverenie však 13. september 2000, na ktorom vice­ bolo nevyhnutné, keďže výkon žalobcu prezident ECB ručne napísal svoj súhlas v priebehu počiatočné dohodnutej skú­ s dátumom 15. september 2000. Z tohto šobnej doby bol nedostatočný. dôvodu rozhodnutie o predĺžení skú­ šobnej doby bolo prijaté v súlade s formálnymi náležitosťami...

57 V prejednávanej veci však zo spisu konnosť rozhodnutia o predĺžení skú­ a najmä zo správy z 8. septembra 2000 šobnej doby.... vyplýva, že administratíva nemohla v priebehu počiatočné dohodnutej skú­ šobnej doby nadobudnúť istotu o spôsobilosti žalobcu — ani v zmysle potvrdenia žalobcu vo funkcii ani v zmysle jasnej nespokojnosti, ktorá by viedla k ukončeniu zmluvy. V každom prípade z uvedených dokumentov vyplýva, že administratíva mala v priebehu počiatočné dohodnutej skú­ šobnej doby pochybnosti o spôsobilosti žalobcu vykonávať svoje funkcie, a najmä o tom, že ovláda bezpečnostný systém ECB, bez toho, aby bola schopná s konečnou platnosťou rozhodnúť, že je potrebné ukončiť jeho pracovnú zmluvu v priebehu počiatočné dohodnutej skú­ šobnej doby. Existencia pochybností zo strany jeho hierarchických nadriade­ 68 [Čo sa týka rozhodnutia o výpovedi], ných bolo okrem iného potvrdená žalobca v podstate tvrdí, že v priebehu samotným žalobcom, keďže z uvedenej skúšobnej doby nedostal možnosť pri­ správy vyplýva, že sa'vyjadril, že sa bude spôsobiť sa požiadavkám každodennej snažiť zlepšiť svoj výkon. Za týchto bezpečnostnej služby, že mu nebolo okolností žalovaná mohla platne usúdiť, umožnené pokojne sa oboznámiť že ide o výnimočný prípad v zmysle s fungovaním služby, ale bol okamžite článku 2.1.2 druhého odseku predpisov zaradený do normálneho rozvrhu sku­ uplatniteľných na zamestnancov, ktorý pín a že nedostal žiadne školenie v tejto jej umožňuje predĺžiť skúšobnú dobu súvislosti. Najmä vo vzťahu k výčitkám žalobcu. týkajúcich sa nedostatkov v oblasti pou­ žívanie informatického systému ECB podčiarkuje, že sa podrobil iba nedo­ statočnému školeniu o tejto otázke v priebehu skúšobnej doby.

71 V tejto súvislosti zo spisu a najmä zo správy, ktorú poslal 8. septembra 2000 koordinátor bezpečnosti v ECB žalob- 72 Navyše z jednej správy vypracovanej covmu hierarchickému nadriadenému, zástupcom vedúceho strážcov ECB na ktorej tento písomne potvrdil, že sa 21. decembra 2001 pre potreby tohto s ňou oboznámil, vyplýva, že počas konania, ktorej obsah potvrdil aj sa­ prvých štyroch týždňov výkonu funkcie motný žalobca na pojednávaní, vyplýva, v ECB sa žalobca zúčastnil na programe, že žalobca sa v čase od 23. do 25. augusta ktorý ho oboznámil s jemu pridelenými 2000 zúčastnil na doplňujúcom školení úlohami. Ciele a obsah tohto programu o jednotlivých systémoch kontroly vrá­ boli stanovené vedúcim («supervisor') tane niektorých informatických systé­ strážcov ECB, ktorý v tejto súvislosti moch. Nakoniec, z tej istej správy stanovil plán školenia z 29. júna 2000, vyplýva, a bolo to potvrdené aj samot­ ktorý bol predložený Súdu prvého ným žalobcom na pojednávaní, že sa stupňa na jeho žiadosť. Počas tohto zúčastnil po predĺžení jeho skúšobnej obdobia, ako to žalobca osobne potvrdil doby na dvojdňovom informatickom počas pojednávania, sa na jednej strane školení zameranom na opakovanie fun­ zúčastnil na určitom počte prednášok govania jednotlivých systémov, pričom o fungovaní jednotlivých pracovných jeden z týchto dvoch dní bol v priebehu nástrojov patriacich do bezpečnostného jeho ročnej dovolenky. Žalobca opä­ systému ECB a na druhej strane pri tovne uvádza, že tieto školenia neboli výkone bežnej práce mu pomáhali dvaja dostatočné, bez predloženia konkrét­ skúsení kolegovia, ktorí vzhľadom na neho prvku, ktorý by umožnil Súdu svoju špecializáciu mu boli pridelení ako prvého stupňa zistiť, z akých dôvodov patróni (,godfather'). Na pojednávaní mu tieto školenia neumožnili obozná-

48. Podľa mňa predstavuje oprávnenie oso­ 44. Druhý dôvod odvolania smeruje bitnú formu splnomocnenia, ktoré je odô­ k spochybneniu posúdenia. Skladá sa vodnené „vnútornou organizačnou právo­ z piatich častí, ktoré postupne preskúmam. mocou" uznanou pre inštitúcie, úrady alebo

I - 4090

TRALLI/ECB

agentúry Spoločenstva zriadené Zmluvou , v záujme naplnenia svojej úlohy". Podľa

a ktoré na rozdiel od iných foriem splno­ Súdneho dvora „nevyhnutnosť zabezpečiť mocnenia je v zásade obmedzené na právo­ schopnosť fungovania rozhodovacieho moc prijímať individuálne rozhodnutia. Pod­ orgánu predstavuje zásadu vlastnú každému mienky stanovené už citovaným rozsudkom inštitucionálnemu systému, ktorá nachádza... Meroni/Vysoký úrad sa teda javia ako úplne svoje vyjadrenie v článku 16 zmluvy uplatniteľné na úpravu oprávnenia. o zlúčení, podľa ktorého .Komisia prijme svoj rokovací poriadok, aby zabezpečila svoje fungovanie, ako aj fungovanie svojich odde­ lení"'. 29

24 — Je preukázané, že každá inštitúcia a orgán Spoločenstva má 28 — Tamže, bod 37. širokú diskrečnú právomoc v oblasti jej vnútornej organizá­ 29 — Tamže. cie: čo sa týka inštitúcii Spoločenstva pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 1964, Muller/Komisia, 109/63 a 13/64, Zb. 30 — Tamže. s. 1293, a z 21. júna 1984, Lux/Dvor audítorov, 69/83, Zb. 31 — Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, prvé nariadenie s. 2447, bod 17; Čo sa týka orgánov Spoločenstva zriadených implementujúce články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, Zmluvou pozri najmä rozsudok z 10. júla 2003, Komisia/EIB, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Pozri rozsudky C-15/00, Zb. s. I-7281, bod 67, a rozsudok Súdu prvého ľ. 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, stupňa Pflugradl/ECB, už citovaný, potvrdený v odvolacom Zb. s. 2859, body 44 až 46, a zo 17. októbra 1989, Dow konaní rozsudkom zo 14. októbra 2004, Pflugradt/ECB, Chemical Ibérica a i./Komisia, 97/87 až 99/87, Zb. s. 3165, C-409/02 P, Zb. s. I-9873. bod 58. 25 — Pozri najmä rozsudok z 23. septembra 1986, AKZO Chemie/ 32 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. marca 2003, Maja/ Komisia, 5/85, Zb. s. 2585, bod 35. Komisia, T-254/99, Zb. s. II-757, bod 43. 26 — Podľa článku 17 zmluvy z 8. apríla 1965 o vytvorení spoločnej 33 — Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. júla 1995, CB/Komisia, Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES T-275/91, Zb. s. II-2169, bod 71. 1. 152, 1967, s. 2 ďalej len „zmluva o zlúčení"). 34 - Rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. 27 — Rozsudok AKZO Chemie/Komisia, už. citovaný, bod 36. s. I-2555, bod 71.

52. V skutočnosti, keďže oprávnenie je obmedzené na riadiace a správne akty, nie je jeho dôsledkom obratie Výkonnej rady o rozhodovaciu právomoc: rozhodnutia o predĺžení skúšobnej doby prijaté vicepre­ zidentom ECB, sú prijímané v mene Výkon­ 55. V druhej časti pán Tralli tvrdí, že článok nej rady, ktorá je za ne plne zodpovedná. 2.1.2 predpisov uplatniteľných na zamest­ Okrem toho nevyhnutnosť zabezpečiť fun­ nancov je v rozpore s „pravidlami Spoločen­ govanie tohto rozhodovacieho orgánu stva vyššej právnej sily" a najmä so „zásadou, nachádza, rovnako ako v prípade Komisie, podľa ktorej Európske spoločenstvá sú práv­ svoje vyjadrenie v ustanovení primárneho nym Spoločenstvom". 36 Pán Tralli usudzuje, práva, konkrétne v článku 12.3 štatútov odvolávajúc sa na nejasné kritéria, akými sú ESCB, ktorý stanovuje, že „rada guvernérov „výnimočné prípady" neupresňujúce však prijme rokovací poriadok, ktorý určí vnú­ spôsob uplatnenia podmienok zamestnáva­ tornú organizáciu ECB a jej orgánov nia, že sporné ustanovenie umožňuje prijí­ s rozhodovacími právomocami". mať svojvoľné opatrenia.

53. V prejednávanej veci je však preukázané, že sporné oprávnenie sa týka iba riadiacich 56. Nezávisle od skutočnosti, že toto tvrde­ a správnych aktov. Viceprezident ECB má nie sa týka zákonnosti článku 2.1.2 predpisov jednoducho rozhodnúť, či je alebo nie je uplatniteľných na zamestnancov, a že teda potrebné predĺžiť skúšobnú dobu nového malo byť uvedené v rámci prvého odvola-

35 — Rozsudok z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 48. 36 — Odvolanie, bod 44.

61. Ďalej je potrebné poznamenať, že 58. Z týchto dôvodov si myslím, že druhá v inštitúciách a orgánoch Spoločenstva je časť odvolacieho dôvodu je zjavne nedô­ skúšobná doba vo všeobecnosti dostatočne vodná. dlhá na to, aby umožnila orgánu poverenému rozhodnutím nadobudnúť istotu o spôsobilosti dotknutej osoby vykonávať funkciu, na ktorú bola zamestnaná. Táto 37 — Pozri spomedzi početných príkladov pojmy „klient patriaci k tomuto odvetviu" v oblasti zmlúv obchodného zastúpenia istota môže mať formu potvrdenia dotknutej v rozsudku z 12. decembra 1996, Kontogeorgas, C-104/95, Zb. s. I-G643, body 25 až 27, „výnimočné prípady" pred­ osoby vo funkcii alebo rozhodnutia stavujúce výnimky zo zásady oddeleného hodnotenia aktív a pasív obchodnej bilancie spoločnosti v rozsudku zo 14. sep­ tembra 1999, DE + ES Bauunternchmung, C-275/97, Zb. s. I-5331, body 31 a 32, alebo „zdanenia" v oblasti úpravy týkajúcej sa nepriamych daní zo zhromažďovania kapitálu 38 — Rozsudok Súdu prvého stupňa ľflugradt/ECB, už citovaný, v rozsudku z 21. júna 2001, SONAE, C-206/99, Zb. s. I-4679, bod 54, potvrdený v odvolacom konaní už citovaným body 22 až 26. rozsudkom Súdneho dvora Pflugradt/ECB.

I - 4093

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-301/02 P

o ukončení zmluvy alebo výpovedi. „12. Po prvé, [ECB] sa opiera o to, že žalobca V skutočnosti prípady, keď orgán poverený nastúpil do funkcie 1. júla 2000 [a že] rozhodnutím na konci skúšobnej doby má veľká časť jeho skúšobnej doby prebie­ ešte také pochybnosti, že je potrebné predĺžiť hala [teda] v období [prázdnin]. skúšobnú dobu dotknutej osoby, sú veľmi zriedkavé.

rozhodol Súd prvého stupňa v bodoch 70 až odvolateľ nepreukázal a ani vážne netvrdil, že 73 napadnutého rozsudku, nemal možnosť Súd prvého stupňa skreslil skutkové pracovať v priebehu skúšobnej doby a dôkazné prvky, ktoré mu predložil, posú­ v normálnych podmienkach. denie Súdom prvého stupňa týkajúce sa prostriedkov určených na zabezpečenie ško­ lení pre nových zamestnancov predstavuje posúdenie skutkových a dôkazných prvkov, ktoré nemôže byť spochybnené v rámci tohto odvolania. 67. K tomuto bodu je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry 40 Súdny dvor nemá právomoc vysloviť sa k skutočnostiam a v zásade ani nemôže preskúmavať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa pripustil na pod­ poru týchto skutočností. Keďže tieto dôkazy boli obdržané v súlade s právom a boli 70. Na základe vyššie uvedených úvah navr­ rešpektované všeobecné zásady práva hujem Súdnemu dvoru, aby zamietol druhý a procesné pravidlá v oblasti dôkazných odvolací dôvod ako celok. prostriedkov, prináleží iba Súdu prvého stupňa posúdiť dôkaznú silu prvkov, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie teda nepredstavuje s výhradou skreslenia týchto prvkov právnu otázku predloženú na pre­ skúmanie Súdnym dvorom.

C — O treťom dôvode založenom na poru­ šeni pravidiel týkajúcich sa rozhodnutia o trovách 68. V prejednávanej veci však Súd prvého stupňa vyslovil na základe prvkov zo spisu, že „nič neumožňuje... usúdiť, že žalobca nemal možnosť pracovať v priebehu skúšobnej doby 41 v normálnych podmienkach". 71. Posledný dôvod napáda posúdenie Súdom prvého stupňa týkajúce sa trov konania. Toto posúdenie je uvedené takto v napadnutom rozsudku:

povinný nahradiť trovy konania, ak to druhého pododseku rokovacieho bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na poriadku jeho trovy nahradila žalovaná, základe článku 88 tohto poriadku však aj keď by jeho žaloby boli odmietnuté v sporoch medzi Spoločenstvami a ich ako neprípustné. V tejto súvislosti zamestnancami inštitúcie samé znášajú v podstate tvrdí, že bol nútený podať svoje vlastné trovy konania. tieto jednotlivé žaloby na ochranu svojich práv. Podľa neho v súlade s článkami 41 a 42 podmienok zamest­ návania mohol a musel začať pred- sporové konania proti rozhodnutiam o predĺžení skúšobnej doby a o výpovedi predtým, ako mohol podať žalobu na Súd prvého stupňa proti týmto rozhodnutiam. V priebehu správ­ 96 Za týchto okolností každý z účastníkov neho konania však žalovaná spochybnila znáša svoje vlastné trovy konania vo tento názor. Vyvolaná neistota je vinou veci T-373/00. žalovanej. Takže bol podľa neho nútený podať paralelné žaloby vo veciach T-373/00, T-27/01 a T-69/01.

73. V tejto súvislosti je potrebné pripome­ núť, že podľa článku 58 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora „odvolaním nemožno napadnúť len rozhodnutie o výške trov konania alebo povinnosti účastníka konania ich nahradiť." Navyše Súdny dvor rozhodol, že „v prípade, že iné dôvody odvolania sa zamietnu, návrhy týkajúce sa domnelej 102 Z týchto dôvodov bez toho, aby bolo nezákonnosti rozhodnutia Súdu prvého potrebné preskúmať, či má byť žaloba stupňa o trovách konania musia byť odmiet­ odmietnutá ako neprípustná, pretože nuté ako neprípustné podľa [citovaného chýbala výzva pred podaním žaloby pre ustanovenia]". 42 nečinnosť, je preukázané, že žalobca v čase podania žaloby vo veci T-56/01 alebo niekoľko dní potom vedel, že 42 — Rozsudky z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, žalovaná sa vyjadrila v zmysle článku C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, bod 31, a z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Koillisin, 232 druhého odseku ES. Napriek tomu C-57/00 P a C-61/00 P , Zb. s. I-9975, bod 124, ako aj

uznesenie

z 13. decembra 2000, SGA/Komisia, C-39/00 P, Zb. neurobil potrebné opatrenia, aby táto s. I-11201, bod 77. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok žaloba nespôsobila žalovanej úmyselne zo 14. septembra 1995, Henrichs/Komisia, C-396/93 P, Zb. s. I-2611, bod 66, a uznesenie z 13. decembra 2000, Sodima/ zavinené trovy. Komisia, C-44/00 P, Zb. s. I-11231, bod 93.

I - 4097

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-301/02 P

74. Keďže podľa mňa všetky iné dôvody prvého stupňa o trovách konania musí byť odvolania musia byť zamietnuté, posledný vyhlásený za neprípustný v súlade dôvod smerujúci proti rozhodnutiu Súdu s citovanou judikatúrou.