C-302/02

I-556

LAURIN EFFING

4. Právny poriadok, ktorý sa má právna úprava rodinných dávok sa nachádza v konkrétnom prípade použiť, sa určuje najmä v článkoch 73 a 74. podľa článku 13 ods. 2:

6. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia „Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak: č. 1612/68 3 požíva pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, na území iného členského štátu rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pra­ covníci. a) na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu...,

7. Podľa článku 12 nariadenia č. 1612/68 sa deti štátneho príslušníka členského štátu, ktorý je alebo bol zamestnaný na území iného členského štátu, prijímajú na všeobec­ novzdelávacie, učňovské a odborné štúdium v tomto štáte za rovnakých podmienok ako deti štátneho príslušníka tohto štátu, ak tieto deti majú bydlisko na jeho území.

f) na osobu, ktorá prestane podliehať právnym predpisom členského štátu, bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu v súlade s jedným z pravidiel stanove­ ných v predchádzajúcich odsekoch alebo v súlade s jednou z výnimiek alebo B — Dohovor o odovzdávaní odsúdených jedným z osobitných ustanovení, ktoré osôb sú uvedené v článkoch 14 až 17, sa budú vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého má bydlisko, a budú sa na ňu vzťahovať iba tieto predpisy." 8. Podľa Dohovoru o odovzdávaní odsúde­ 4 ných osôb môžu byť odsúdené osoby s ich

13. Odsúdení majú v Rakúsku rovnako ako C — Vnútroštátne právo v Nemecku povinnosť pracovať.

10. Rakúsky Unterhaltsvorschussgesetz (zákon o poskytovaní náhradného výživného III — Skutkový stav a prejudiciálna otázka pre deti) stanovuje, že náhradné výživné sa poskytuje maloletým deťom, pokiaľ si rodič, ktorý je povinný platiť výživné, neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Tak je tomu okrem iného aj v prípade upravenom v § 4 bode 3 tohto zákona, keď je na základe súdneho 14. Nils Laurin Effing (ďalej len „syn"), rozhodnutia v trestnom konaní osoba narodený 22. apríla 1992, je nemanželským povinná platiť výživné pozbavená dlhšie ako synom nemeckého štátneho príslušníka Inga jeden mesiac slobody na vnútroštátnom území, a preto nemôže plniť svoju vyživova­ ciu povinnosť. 5 — Úplné znenie z 2. januára 2002, BGBl. 2002/615.

I - 558

LAURIN EFFING

15. Otec vykonával trest odňatia slobody najskôr v Rakúsku. Pritom bol podľa infor­ mácií, ktoré poskytla rakúska vláda, poistený pre prípad nezamestnanosti. Dňa 19. decem­ bra 2001 bol odovzdaný na výkon zvyšného trestu do Nemecka. 18. Rakúsky Oberster Gerichtshof však pri­ púšťa možnosť, že uplatnenie právnej úpravy o náhradnom výživnom za odsúdených vedie k nepriamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. S prihliadnutím na Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb tak prísluš­ níci iných členských štátov vykonávajú prí­ padný trest odňatia slobody zámerne v inom členskom štáte. (Cudzia) štátna príslušnosť preto spravidla rozhoduje o tom, či osoba 16. Podľa informácií, ktoré poskytla povinná platiť výživné, ktorá bola v Rakúsku nemecká vláda, bol jeho trest odňatia slo­ odsúdená, svoj trest odňatia slobody vykoná body podľa článku 9 ods. 1 písm. b) doho­ vo svojom domovskom štáte, teda voru premenený na nemecký trest odňatia v zahraničí. Tým ale aj nepriamo rozhoduje slobody. Nemecká vláda uviedla, že počas o tom, či dieťa odsúdeného, ktoré má nárok svojho výkonu trestu vykonával otec na plnenie výživného, môže uplatniť svoje v mesiacoch február až júl 2002, ako aj právo na náhradné výživné podľa § 4 ods. 3 september 2002 až marec 2003 prácu za Unterhaltsvorschussgesetz. Preto Oberster odmenu. Najskôr boli za neho platené Gerichtshof položil Súdnemu dvoru nasle­ príspevky na poistenie v nezamestnanosti, dovnú prejudiciálnu otázku:

I - 559

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-302/02

1) Tvrdenia účastníkov konania

21. Podľa vyjadrenia nemeckej vlády bol otec po jeho odovzdaní do Nemecka pracovní­ kom v zmysle nariadenia č. 1408/71, keďže 19. Účastníci konania vychádzajú na základe odsúdení sú poistení v nezamestnanosti, rozsudkov Offermanns6 a Humer 7 z toho, že pokiaľ si vo väzení plnia svoju povinnosť výkonu práce. Aj za obdobie jeho pozbavenia slobody v Rakúsku existujú isté oporné body, 6 — Rozsudok z 15. marca 2001, C-85/99, Zb. s. I-2261. ktoré svedčia o tom, že otec mal postavenie 7 — Rozsudok z 5. februára 2002, C-255/99, Zb. s. I-1205. pracovníka, keďže aj podľa rakúskeho práva

I-560

LAURIN EFFING

výkonu trestu sa má dosiahnuť, aby bola Humer, by sa syn mohol na zákaz diskrimi­ osoba pozbavená slobody poistená. nácie odvolávať aj priamo, nezávisle od svojho otca.

24. Uplatnenie zákazu nerovného zaobchá­ 8 — Rozsudok z 25. júna 1997, C-131/96, Zb. s. I-3659. dzania z dôvodu štátnej príslušnosti podľa

I-561

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-302/02

článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vyža­ č. 1408/71 definuje zamestnanca ako osobu duje predovšetkým splnenie podmienky povinne alebo fakultatívne nepretržite osobnej pôsobnosti nariadenia poistenú pre prípad jednej alebo viacerých a uplatniteľnosť rakúskeho práva. nepredvídaných udalostí, pokrytých časťami systému sociálneho zabezpečenia pre zamestnancov.

a) O osobnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71

I-562

LAURIN EFFING

ktorí majú štátnu príslušnosť členského štátu schussgesetz, alebo sa má naopak uplatniť a sú v jednom z právnych vzťahov s cudzím nemecký Unterhaltsvorschussgesetz. Roz­ prvkom upravených nariadením, ako aj na hodné právo sa určí podľa kolíznych noriem 12 ich rodinných príslušníkov . V tejto veci zakotvených v článkoch 13 a nasi, nariadenia vyplýva existencia nevyhnutného cudzieho č. 1408/71. Ak by sa právo uplatniteľné na prvku už zo skutočnosti, že otec a syn sa syna určovalo na základe jeho vlastného nachádzajú v rôznych členských štátoch 13. postavenia, potom by sa na neho v súlade s tvrdením Komisie vzťahovalo podľa článku 13 ods. 2 písm. f) rakúske právo, keďže má bydlisko v Rakúsku a žiadna iná kolízna norma sa na neho neuplatňuje. Ak by sa však rozhodné právo, ako to tvrdí rakúska vláda, malo určovať na základe postavenia otca, potom by sa muselo uplatniť nemecké právo, 29. Otec bol teda počas výkonu trestu lebo otec bol od februára 2002 zamestnaný pracovníkom v zmysle nariadenia v Nemecku a v januári 2002 v Nemecku č. 1 4 0 8 / 7 1 , keďže bol p o i s t e n ý prinajmenšom býval. v nezamestnanosti. Prípadné krátkodobé prerušenia obdobia poistenia, napr. počas mesiacov január a august 2002, nemôžu spochybniť jeho postavenie pracovníka, lebo sú kvalitatívne porovnateľné s obdobím dovolenky alebo choroby.

francúzske právo. V rozsudku Hoever vzťahuje len právna úprava jedného člen­ a Zachów Súdny dvor priznal manželkám ského štátu. Súdny dvor k tomu v ustálenej žijúcim v Holandsku, ktorých manželia súdnej praxi zastáva stanovisko, že ustano­ pracovali v Nemecku, nárok na nemecké venia hlavy II nariadenia č. 1408/71, ku rodinné dávky. To by nebolo možné, ak by sa ktorým patrí aj článok 13, predstavujú uplatnilo holandské právo. uzavretý a jednotný systém kolíznych noriem. Týmito ustanoveniami sa má okrem iného zabrániť súčasnému uplatneniu práv­ nych poriadkov viacerých členských štátov a ťažkostiam, ktoré s tým môžu byť spo­ jené. 1 6 Takéto dvojnásobné nadviazanie by preto nebolo v súlade s účelom článku 13 32. Nadviazanie na povinne poisteného pra­ nariadenia č. 1408/71. Z tohto dôvodu sa má covníka je v rámci nariadenia č. 1408/71 pri odvodzovaní nárokov rodinných prísluš­ v zásade aj vecne odôvodnené. Prevažná časť níkov uplatniť len to právo, ktoré platí pre zahrnutých sociálnych dávok totiž spočíva na hlavného oprávneného, t. j. v tomto prípade poistných systémoch. pre otca.

33. Preto musia ďalšie úvahy vychádzať z toho, že rozhodným právom je v zásade právo členského štátu, v ktorom pracuje 35. Komisia však napriek tomu naznačuje, zamestnanec alebo samostatne zárobkovo že sa má v tejto veci použiť tak rakúske, ako činná osoba, ktorá je určujúca pri uplatnení aj nemecké právo. V tejto súvislosti odkazuje nariadenia č. 1408/71. Akékoľvek nadviaza­ na článok 76 nariadenia č. 1408/71, ktorý nie na bydlisko syna by teda v tejto veci upravuje kumuláciu nárokov na rodinné viedlo k uplatniteľnosti právnych poriadkov dávky. Toto ustanovenie by bolo zbytočné, dvoch členských štátov — popri právnom ak by sa na základe kolíznych noriem mal poriadku štátu, v ktorom je zamestnaný otec, použiť vždy len jeden právny poriadok. aj právny poriadok štátu, v ktorom má syn bydlisko.

v prospech istej pracovníčky, ktorá pracovala pre rozhodný právny poriadok určený podľa v Severnom írsku a bývala v írskej republike. kolíznych noriem nariadenia č. 1408/71 Okrem toho, že už prijala dávky z írska, nevyplývajú z pravidiel pre prípad kumulácie uplatnila si nárok na plnenia podľa britského nárokov a z rozsudku McMenamin nijaké práva. Podľa článku 13 ods. 2 písm. a) právne následky. Preto naďalej platí výlučný nariadenia č. 1408/71 malo v tejto veci platiť odkaz na nemecké právo. výlučne britské právo. Súdny dvor však zdôraznil, že zásada stanovená v článku 13, podľa ktorej sa na pracovníka vzťahuje len právna úprava členského štátu, v ktorom je zamestnaný, nevylučuje, aby pre jednotlivé plnenia platili osobitné ustanovenia tohto nariadenia. Na základe toho Súdny dvor dospel k záveru, že je potrebné použiť 38. Rovnako nesprávne je aj stanovisko pravidlá pre prípad kumulácie nárokov Komisie, podľa ktorého je rozhodujúcou stanovené v článku 76 nariadenia osoba syna, pretože úprava rakúskeho č. 1408/71 a v článku 10 nariadenia zákona o náhradnom výživnom vedie č. 574/72 18. v súvislosti s jeho osobou k nepriamej diskriminácii. Rozhodné právo nemožno odvodiť z prípadných právnych následkov v konkrétnom prípade, keďže právne následky predpokladajú, aby bola príslušná právna úprava vôbec uplatniteľná. To je zjavné najmä v prípade zákazu diskriminácie. Diskriminácia je možná len vtedy, ak sú rovnaké skutkové okolnosti posudzované rozdielne alebo rôzne skutkové okolnosti posudzované rovnako. Ak sa však rakúsky právny poriadok v oblasti práva sociálneho zabezpečenia na syna nevzťahuje, tak tento syn nepodlieha zo strany Rakúska ani žiadnej diskriminácii.

42. Komisia sa pritom odvoláva na rozsudok c) Predbežný záver Nazli 2 0 , aby preukázala, že prechodné vzatie do väzby nevedie u otca k zániku postavenia pracovníka v zmysle článku 39 ES a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68. Aj syn sa môže odvolávať na článok 7 ods. 2 nariadenia 40. Pokiaľ sa návrh na začatie prejudiciál- č. 1612/68. Pri náhradnom výživnom ide neho konania týka nariadenia č. 1408/71, je o sociálnu výhodu v zmysle tohto ustanove­ potrebné odpovedať, že článku 3 neodporuje nia. Keďže odovzdanie prichádza do úvahy vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje, len vtedy, ak odsúdený nemá rakúsku štátnu aby príslušníci Spoločenstva poberali príslušnosť, dochádza k nepriamej diskrimi­ náhradné výživné, ak otec s vyživovacou nácii. Myšlienka protiplnenia odsúdeného, povinnosťou nevykonáva trest odňatia slo­ ktorý vykonáva prácu, je založená čisto na body v štáte, v ktorom bol pred svojím rozpočtovej úvahe, na základe ktorej však vzatím do väzby zamestnaný, ale vo svojom nepriamu diskrimináciu nemožno odôvod­ domovskom štáte. niť.

43. Iní účastníci konania nepredložili pripo­ B — O nariadení č. 1612/68 mienky k nariadeniu č. 1612/68.

1) O článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68

b) Stanovisko

a) Tvrdenia Komisie 44. Návrh na začatie prejudiciálneho kona­ nia sa o nariadení č. 1612/68 nezmieňuje.

41. Komisia navrhuje zmeniť znenie preju- diciálnej otázky tak, aby bolo možné pre­ 20 — Rozsudok z 10. februára 2000, Nazli, C-340/97, Zb. s. I-957.

45. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 požíva pracovník, ktorý je štát­ nym príslušníkom členského štátu, na území iného členského štátu rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci. Táto zásada rovnosti zaobchádzania zakazuje pri poskytnutí uvedených plnení zjavnú alebo skrytú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. 48. Odsúdení v nemeckých zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody síce v zásade vykonávajú prácu podľa pokynov, za ktorú dostávajú ako protiplnenie nepatrnú odmenu, avšak postavenie odsúdeného nie je zlučiteľné s myšlienkou slobody pohybu pracovníkov. Sloboda pohybu stelesňuje slo­ 46. Uplatnenie tohto zákazu diskriminácie bodu jednotlivca vykonávať činnosť podľa predpokladá, že pracovník je zamestnaný svojej volby na mieste, ktoré si sám zvolí. v inom členskom štáte. V tomto smere Odsúdení sú v každom prípade obmedzení prichádza do úvahy výlučne osoba otca. v otázke miesta výkonu práce a prakticky Avšak v rozhodujúcom čase sa otec už zväčša aj v otázke druhu činnosti. Navyše nenachádzal v hostiteľskom štáte, t. j . Súdny dvor postavenie pracovníka už odmie­ v Rakúsku, ale v jeho domovskom štáte, t. j . tol aj v prípade činností v súvislosti so v Nemecku. získaním práce za účelom udržania, obnovy alebo podpory pracovnej schopnosti osôb, ktoré v dôsledku okolností z ich strany neboli dlhší čas schopné vykonávať prácu za obvy­ klých podmienok 23. Pre Súdny dvor bolo pritom rozhodujúce, že činnosti nebolo 47. Navyše je sporné, či mal otec ako možné považovať za skutočné a pravé hospo­ odsúdený postavenie pracovníka. Pre naria­ dárske činnosti, keďže predstavovali len denie č. 1612/68 na rozdiel od nariadenia prostriedok rehabilitácie alebo opätovného začlenenia do aktívneho života. Zamestnanie

51. Žiadny z týchto prípadov následných účinkov postavenia pracovníka sa však netýka náhradného výživného pre rodinných príslušníkov odsúdených. Nie je daný ani prípad odchodu do dôchodku a sporným nie je ani právo na pobyt alebo opätovné 50. Podľa súdnej praxe síce dotknutej osobe začlenenie do práce. Na rozdiel od prípadu ukončením pracovného pomeru v zásade Lair sa postavenie odsúdeného navyše spra­ zaniká postavenie pracovníka, avšak táto vidla3 nevyznačuje k o n t i n u i t o u vlastnosť môže mať po ukončení pracovného k predchádzajúcemu pracovnému pomeru, pomeru určité následné účinky 25, ktorých ale práve naopak. podstata je zhrnutá v rozsudku Lair 2 6 . Tieto účinky sa týkajú podmienok zdržovania sa v hostiteľskom štáte po skončení pracovného 27 — Článok 39 ods. 3 pism, b) ES a nariadenie Komisie (EHS) pomeru z dôvodu dovŕšenia veku odchodu č. 1251/70 z 29. júna 1970 o práve pracovníkov zostať na do dôchodku alebo pracovnej neschopnosti území členského štátu po skončení zamestnania v tomto štáte (Û. v. ES L 142, s. 24: Mim. vyd. 05/001, s. 32). ako aj v prípade zamestnania na území iného 28 — Článok 7 smernice Rady 68/360/EHS z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 13; Mím. vyd. 05/001, s. 27). 29 — Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 1612/68. 24 — Pozri nemecký Bundesverfassungsgericht, 2 BvR 441/90 30 — Článok 7 ods. 3 nariadenia č. 1612/68. z 1. júla 1998, bod 137 a nasi. 31 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 26, body 37 a nasi. 25 — Rozsudok Martínez Sala, už citovaný v poznámke pod 32 — Pokračovanie pracovného pomeru sa však výnimočne nezdá čiarou 10, bod 32. byť vylúčené, ak odsúdený aj vo výkone trestu odňatia 26 — Rozsudok z 21. júna 1988, 39/86, Zb. s. 3161, body 31 a nasi.; slobody pokračuje za trhových podmienok vo výkone svojho pozri tiež rozsudky z 24. septembra 1998, Komisia/Francúz­ predchádzajúceho povolania, napríklad vo forme práce sko, C-35/97, Zb. s. 1998, I-5325, bod 41, a zo 6. novembra vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 39 ods. 1 2003, Ninni-Orasche, C-413/01, Zb. s. I-13187, bod 34. nemeckého Strafvollzugsgesetz (zákona o výkone trestu).

55. Uplatnenie zákazu diskriminácie podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 by však mohlo nepriamo vyplývať z okolnosti, že syn údajne navštevuje jednu z foriem školského vzdelania, čo vo svojich tvrdeniach doposiaľ 53. Dané rozhodnutie je však sotva porov­ nezohľadnil ani Oberster Gerichtshof a ani nateľné s touto vecou. Vec Nazli sa netýkala účastníci konania. Podľa článku 12 nariade­ sociálnych práv pracovníkov, ale práva na nia č. 1612/68 sa môžu deti štátneho pobyt a prístupu k pracovnému trhu. Okrem príslušníka členského štátu, ktorý je alebo toho sa pán Nazli nenachádzal vo výkone bol zamestnaný na území iného členského trestu odňatia slobody, ale vo vyšetrovacej štátu, zúčastňovať všeobecnovzdelávacieho, väzbe. Už s prihliadnutím na prezumpciu ako aj učňovského a odborného štúdia neviny musí byť vyšetrovacia väzba považo­ v tomto štáte za rovnakých podmienok ako vaná za prechodné prerušenie zárobkovej deti štátneho príslušníka tohto členského štátu, ak tieto deti majú bydlisko na jeho území. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sa toto ustanovenie týka len prístupu ku 33 — Rozsudok Nazli, už, citovaný v poznímke pod čiarou 20. vzdelaniu, Súdny dvor z neho vytvoril samo­ 34 — Rozsudok Nazli, už citovaný v poznímke pod čiarou 20, body 41 a nasl. statný právny nárok detí migrujúcich pra-

I-569

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-302/02

58. V súvislosti s uplatnením na túto vec je 56. Súdny dvor opiera svoju súdnu prax najskôr potrebné skúmať, či možno syna k článku 12 nariadenia č. 1612/68 o úvahu, považovať za dieťa migrujúceho pracovníka že uskutočnenie voľného pohybu pracovní­ v zmysle článku 12 nariadenia č. 1612/68. kov, ktoré je účelom nariadenia č. 1612/68, Keďže článok 12 nariadenia č. 1612/68 vyžaduje pri zachovaní slobody a ľudskej zvýhodňuje aj deti bývalých migrujúcich dôstojnosti vytvorenie čo možno najlepších pracovníkov, nie je rozhodujúce, či sezónny podmienok pre integráciu rodín pracovníkov pracovník sa v čase uplatnenia ustanovenia z členských štátov v hostiteľskom štáte 3 5 . zo strany dieťaťa ešte zdržuje v hostiteľskom Obsah právnej úpravy článku 12 nariadenia štáte alebo či je ešte pracovníkom. 3 9 Rov­ č. 1612/68 sa preto neobmedzuje len na nako nemusia byť naďalej splnené ani pod­ samotný prístup ku vzdelaniu, ale vzťahuje sa mienky článku 10. Toto ustanovenie definuje na všetky opatrenia, ktoré majú uľahčiť účasť okruh osôb, ktoré môžu ako rodinní prísluš­ na vzdelaní, aj pokiaľ slúžia na zabezpečenie níci bývať u pracovníka v hostiteľskom štáte. výživného 3 6 . V rozsudku Baumbast Súdny Požaduje najmä, aby pracovník poskytoval dvor dokonca z práv detí na účasť na týmto osobám výživné. Nároky podľa článku vzdelaní odvodil právo rodičov na pobyt . 37 12 nariadenia č. 1612/68 sa však odvodzujú len od toho, že v minulosti už raz takáto

35 — Pozri napríklad rozsudky zo 17. septembra 2002, Baumbast a R., C-413/99, Zb. s. I-7091, bod 50, a z 3. júla 1974, 38 — Rozsudky Echternach a i., už citovaný v poznámke pod Casagrande, 9/74, Zb. s. 773, body 3 a nasl. čiarou 36, bod 34; z 13. novembra 1990, di Leo, C-308/89, Zb. 36 — Pozri napríklad rozsudky z 15. marca 1989, Echternach a i., s. I-4185, body 14 a nasl., a zo 4. mája 1995, Gaal, C-7/94, Zb. spojené veci 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, body 32 a nasl., s. I-1031, bod 30. a Casagrande, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 3. 39 — Rozsudok Echternach a i., už citovaný v poznámke pod 37 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 35, body 68 a nasl. čiarou 36, body 20 a nasl.

62, Náhradné výživné predstavuje nepo- chybne výhodu pre oprávnenú osobu, keďže obdrží výživné napriek tomu, že povinná 60. Definícia sociálnej výhody je veľmi osoba si svoje povinnosti nesplní. Funkčne široká. Podľa rozsudku Lair obsahuje všetky pritom zodpovedá plneniam na krytie život- výhody, ktoré v súlade s odôvodnením č. 3 nariadenia garantujú migrujúcemu pracovní­ kovi možnosť zlepšenia životných a pracovných podmienok, a tým uľahčujú aj 43 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 20. 44 — Rozsudky z 27. marca 1985,1 Hoeckx, 249/83, Zb. s. 973, bod 20, a Martinez Sala, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 25. 45 — Rozsudok Hoeckx, už citovaný v poznámke pod čiarou 44, 40 — Rozsudok Gaal, už citovaný v poznámke pod čiarou 38, body bod 22. 20 a nasl. 46 — Rozsudky Lair, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 41 — Rozsudky z 21. júna 1988, Brown, 197/86, Zb. s. 3205, bod 30, 23; Echternach a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 36, a Gaal, už citovaný v poznámke pod čiarou 38, bod 27. bod 34; di Leo, už citovaný v poznámke pod čiarou 38, body 14 a nasl, a Gaal, už citovaný v poznámke pod čiarou 38, bod 42 — Ak otec nikdy nebol rakúskym pracovníkom, čomu by molilo 30. nasvedčovať jeho poistenie ako podnikateľ, tak by bolo potrebné skúmať, či sloboda usadiť sa alebo všeobecný zákaz 47 — Rozsudok Martínez Sala, už citovaný v poznámke pod diskriminácie zakladajú priamo porovnateľné nároky pre deti čiarou 10, bod 26. samostatne zárobkovo činných osôb s tými, ktoré vyplývajú 48 — Rozsudok Hoever a Zachow, už citovaný v poznámke pod z nariadenia č. 1612/68 pre deti sezónnych pracovníkov. čiarou 15, body 16 a nasl.

63. Preto je potrebné skúmať, či je roz­ lišovanie podľa miesta výkonu trestu povin­ nej osoby zlučiteľné so zákazom diskriminá­ cie stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68. Toto rozlišovanie sa neviaže 65. Rozhodujúca okolnosť pre odmietnutie priamo na štátnu príslušnosť. Zásada rov­ náhradného výživného v tejto veci vyplýva zo nosti zaobchádzania stanovená v článku 7 štátnej príslušnosti otca. Len odsúdení ods. 2 nariadenia č. 1612/68 však nezahŕňa cudzej štátnej príslušnosti totiž môžu vyko­ len zjavnú diskrimináciu z dôvodu štátnej nať trest odňatia slobody, na ktorý boli príslušnosti oprávnených osôb, ale aj všetky odsúdení v Rakúsku, mimo Rakúska. Navyše skryté formy diskriminácie, ktoré uplatnením naopak, rakúski štátni príslušníci môžu byť iných rozlišovacích k r i t é r i í vedú po odsúdení v inom členskom štáte podľa v skutočnosti k rovnakému výsledku 4 9 . pravidiel dohovoru odovzdaní do Rakúska. V tomto prípade môže byť ich deťom poskytnuté náhradné výživné. Odmietnutie náhradného výživného pri výkone trestu odňatia slobody mimo Rakúska má preto pre rodinných príslušníkov štátnych prísluš­ níkov iných členských štátov obzvlášť 64. Súdny dvor definoval nepriamu diskri­ nepriaznivé následky. mináciu v rozsudku O'Flynn takto:

66. Toto nerovné zaobchádzanie nemožno „... za nepriamo diskriminujúce je potrebné odôvodniť fikciou pomeru plnenia vo forme považovať požiadavky vnútroštátneho práva, výkonu práce odsúdeného a protiplnenia vo ktoré platia síce nezávisle od štátnej prísluš­ forme náhradného výživného. Nemecká nosti, ale v podstate... alebo prevažne... sa vláda v tomto smere správne poukazuje na týkajú migrujúcich pracovníkov... Nepriamu

rozsudok

Mora Romero, v ktorom Súdny diskrimináciu m o ž n o vidieť aj dvor príslušný argument odmietol. Išlo tam v požiadavkách, pri ktorých existuje nebez­ o poskytnutie sirotského dôchodku, ktoré pečenstvo, že budú mať obzvlášť nepriaznivé bolo predĺžené o dobu vojenskej služby

68. Pri poskytnutí náhradného výživného sa — dieťa sa v štáte, ktorý poskytuje túto však ako objektívne odôvodnené zdá pri­ dávku, zúčastňuje všeobecnovzdeláva­ cieho, učňovského alebo odborného štúdia a že 51 — Rozsudok Mora Romero, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 35. 52 — Podľa Meyer, S.: Die Tągeshaftkosten der deutschen Straf­ vollzugsanstalten: Ein Überblick. In: Darmstadt Discussion 53 — Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa Paliers in Economics/Arbeitspapiere des Instituts für Volks- stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (KUS) č. 1408/71 wirtschaftleehre, , Technische Universität Darmstadt, č. 121 (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83) v znení (2003), sa denne náklady na výkon trestu odňatia slobody nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 v Nemecku pohybovali medzi 61,09 cur na deň výkonu trestu z 5. júna 2001 (U. v. ES L 187, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 129). odňatia slobody v Bavorsku a 91/10 cur v Hamburgu. 54 — Pozri rozsudok McMenamin, už citovaný v poznámke pod V Rakúsku možno počítať s obdobnými hodnotami. čiarou 17.

I - 573

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-302/02

— toto dieťa so svojimi rodičmi alebo prejednané pred osobami zúčastnenými na rodičom žije v členskom štáte, ktorý konaní. Preto je potrebné skúmať, či zásada poskytuje túto dávku, v čase, keď tam týkajúca sa práva byť vypočutý prikazuje býva aspoň jeden rodič, ktorý má opätovné otvorenie ústnej časti konania postavenie pracovníka. podľa článku 61 rokovacieho poriadku.

C — O článku 12 ES

55 — Rozsudok Mora Romero, už citovaný v poznámke pod 56 — Uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. čiarou 8, bod 11. s. I-665, bod 18.

I - 574

LAURIN EFFING

V - Návrh

74. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:

1. Článku 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje z poberania náhradného výživného občanov Spoločenstva, ktorí majú nárok na výživné, ak otec s vyživovacou povinnosťou nevykonáva trest odňatia slobody v štáte, v ktorom bol pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody zamestnaný, ale vo svojom domovskom štáte.