C-313/02

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-313/02

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 18. mája 2004 1

I - Úvod II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva 1. V prejednávanej veci sa posudzuje kon­ štrukcia „zamestnania podľa potreby". Ide pritom v zásade o zodpovedanie otázky, či zmluvná dohoda, ktorá neurčuje vopred pevný pracovný čas, porušuje zákaz diskri­ minácie podľa práva Spoločenstva. 3. Článok 141 ods. 1 ES znie takto:

„Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny [rovnosti odmeňo­ 2. Na tomto pozadí kladie rakúsky Oberster vania — neoficiálny preklad] pre mužov Gerichtshof (ďalej len „vnútroštátny súd") vo a ženy za rovnakú prácu alebo prácu svojom návrhu na začatie prejudiciálneho rovnakej hodnoty." konania niekoľko otázok týkajúcich sa výkladu ustanovení práva Spoločenstva v oblasti sociálnej politiky, predovšetkým zákazu diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas oproti pracovníkom s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času a zákazu diskriminácie na základe pohlavia. 4. Článok 1 ods. 1 smernice Rady 75/117/ EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajú­ 1 — Jazyk prednesu: nemčina. cich sa uplatňovania zásady rovnakej

I - 9486

„Táto smernica nadobudne účinnosť v deň svojho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev" 6 . „Uplatňovanie zásady rovnakého [rovnosti — neoficiálny preklad] zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky, vrátane podmie­ 4 — Medzičasom bol článok 5 ocls. 1 smernice 76//207 nahradený pozmeneným člankom 3 ods. 1 pism. c) tej istej smernice. nok upravujúcich prepustenie, znamená, že Nové znenie nadobudlo účinnosť 5. októbra 2002 v súlade so mužom aj ženám sa zaručia rovnaké pod­ smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a doplna smernica 76/207 (Ú. v. ES L. 269, s. 15). Lehota na prebratie týchto zmien trvá do 5. októbra 2005. 5 - Ú. v. ES L. 14. 1998, s. 9 (oznámenie v Ú. v. ES L. 128, 1998, s. 71). 2 - Ú. v. E.S L 45, s. 19. 6 — Smernica bola uverejnená v úradnom vestníku 20. januára 3 - Ú. v. ['.S L 39. s. 40. 1998.

I - 9487

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁKY - J. KOKOTT - VEC C-313/02

8. Účelom rámcovej dohody o práci na kratší vypočítaný na základe týždňa alebo priemeru pracovný čas, ktorá je pripojená k smernici doby zamestnania do jedného roka, je kratší 97/81, je podľa jej doložky 1: ako bežný pracovný čas porovnateľného pracovníka s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času.

,,a) zabezpečiť odstránenie diskriminácie 11. Doložka 4 rámcovej dohody o práci na pracovníkov na kratší pracovný čas kratší pracovný čas stanovuje okrem iného a zlepšiť kvalitu práce na kratší pra­ toto: covný čas,

„1. Pokiaľ ide o podmienky zamestnania, s pracovníkmi na kratší pracovný čas sa nebude zaobchádzať nevýhodnejším spôso­ b) umožniť rozvoj práce na kratší pracovný bom ako s porovnateľnými pracovníkmi na čas na základe dobrovoľnosti a prispieť plný úväzok [s pracovným časom v rozsahu k pružnej organizácii pracovného času ustanoveného pracovného času — neofi­ spôsobom, ktorý zohľadní potreby ciálny preklad] len preto, že pracujú na zamestnávateľov a pracovníkov." kratší pracovný čas, pokiaľ nebude odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi.

— pracovníci, ktorých práca je upravená ináč, ako v rámci pracovnej zmluvy s pracovným časom v rozsahu ustano­ 5. Pri predchádzaní vzniku sporov veného pracovného času na dobu neur­ a sťažností z uplatňovania tejto dohody čitú, dostali spravodlivú odmenu, a pri ich urovnaní sa bude postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, kolektív­ nymi zmluvami a praxou."

13. Okrem vyššie uvedených predpisov je ďalej potrebné poukázať na Chartu základ­ ných sociálnych práv pracovníkov Spoločen­ stva 7,ktorá bola prijatá pri príležitosti zasadnutia Európskej rady v Štrasburgu 7. Uskutočnenie vnútorného trhu musí viesť 9. decembra 1989, a obsahuje okrem iného k zlepšeniu životných a pracovných podmie­ nasledujúce ustanovenia: nok pracovníkov v Európskom spoločenstve. Tento proces sa uskutočňuje prostredníc­ tvom prispôsobovania týchto podmienok k dosiahnutému pokroku, a dotýka sa najmä pracovného času a jeho rozvrhnutia, ako aj „5. Za každé zamestnanie sa má zaplatiť iných foriem práce ako je pracovný pomer na spravodlivá odmena. dobu neurčitú, akými sú pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, vypožičanie zamestnancov a sezónna práca.

S týmto cieľom sa odporúča, aby primerane k podmienkam v každej krajine:

— sa pracovníkom zaručila spravodlivá odmena za prácu, to znamená odmena

7 — Obsiahnutá v dokumente Komisie KOM(89) 471 z 2. októbra 9. Pracovné podmienky každého závislého 1989. zamestnanca v Európskom spoločenstve

I - 9489

14. Z rakúskeho vnútroštátneho práva majú (2) Zamestnávateľ môže zmeniť rozvrhnutie význam najmä ustanovenia Gleichbehan- bežného pracovného času, ak: dlungsgesetz (zákon o rovnosti zaobchádza­ nia, ďalej len „G1BG") a Arbeitszeitgesetz zo 6. júna 1994 8 (zákon o pracovnom čase, ďalej len „AZG").

1. zmena je objektívne odôvodnená dôvodmi 8 -BGBl. 1994 I, s. 1170. vyplývajúcimi z povahy práce,

I - 9490

WIPPEL

2. pracovník je informovaný o dĺžke bežného pracovného času určená zákonom a rozvrhnutí bežného pracovného času alebo dohodnutá v kolektívnej zmluve. najmenej dva týždne vopred,

(2) Dĺžka a rozvrhnutie pracovného času, ako 3. táto zmena nie je v rozpore so záujmami aj ich zmena musia byť dohodnuté, ak nie sú pracovníka hodnými zreteľa, a dohodnuté v kolektívnej zmluve. Použije sa § 19c odseky 2 a 3.

III — Skutkový stav a konanie pred 22. Rámcová pracovná zmluva takisto sta­ vnútroštátnym súdom novovala, že pani Wippel sa nezaručoval žiadny stabilný príjem, keďže obe strany sa výslovne zriekli určenia presného rozsahu zamestnania. P & C poskytol žalobkyni iba vyhliadku na to, že bude môcť pracovať tri dni v týždni a dve soboty v mesiaci. Jej odmena za prácu činila 6,54 eur za hodinu plus prípadné provízie z predaja.

20. V období medzi októbrom 1998 a júnom 2000 bola pani Wippel, žalobkyňa v konaní pred vnútroštátnym súdom, zamestnaná u žalovaného v konaní pred vnútroštátnym súdom, Peek & Cloppenburg GmbH & Co. KG (ďalej len „P & C"), spoločnosti pod­ nikajúcej v oblasti maloobchodu so šatstvom. 23. Pani Wippel skutočne pracovala nepra­ Jej pracovný pomer bol založený rámcovou videlne počas doby jej zamestnania od pracovnou zmluvou, ktorej základom bola októbra 1998 do júna 2000, a tomu zodpo­ zásada zamestnania podľa potreby. vedajúc sa výška jej odmeny za prácu menila z mesiaca na mesiac. Najväčší počet odpra­ covaných hodín za mesiac mala v októbri 1999, vtedy pracovala 123,32 hodín.

28. Ak sa zohľadní účel úpravy pracovného času, dohoda, o akú ide v prejednávanom prípade, je neplatná. Táto dohoda vychádza z toho, že zamestnanec sa zrieka svojho zákonného práva na zmluvné určenie pra­ covného času a prenecháva rozvrhnutie pracovného času na ľubovôľu zamestnáva­ teľa. 26. Arbeits- und Sozialgericht Wien zamie­ tol žalobu na základe § 19d ods. 2 AZG; podľa neho sa v prejednávanom prípade určila každá pracovná úloha dohodou medzi účastníkmi sporu. Oberlandsgericht Wien (odvolací súd vo Viedni) ako odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok, vrátil vec prvostupňovému súdu na preskúmanie sku­ točného priebehu a vývoja pracovného pomeru a povolil „Rekurs". Obaja účastníci podali „Rekurs" na Oberster Gerichtshof 29. Oberster Gerichtshof poukazuje na šta­ (Najvyšší súd). tistické údaje, podľa ktorých predstavujú ženy viac ako 90 % zamestnancov na kratší pracovný čas, pričom ich podiel medzi zamestnancami s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času je približne 40 %. Keďže P & C neuviedol, že v jeho podniku by panovali výrazne odlišné pomery, treba vychádzať z toho, že podiel žien medzi zamestnancami na kratší pra­ covný čas výrazne prekračuje ich podiel 27. K rakúskemu právu Oberster Gerichts­ medzi zamestnancami s pracovným časom hof uvádza, že v zmysle AZG platí pre v rozsahu ustanoveného pracovného času zamestnancov s pracovným časom nielen vo všeobecnosti, ale aj v podniku v rozsahu ustanoveného pracovného času P&C.

I - 9493

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-313/02

IV — Návrh na začatie prejudiciálneho b) Zahŕňa pojem „pracovník" v zmysle konania a konanie pred Súdnym dvorom prvej otázky uvedenej v bode a) vyššie určitú osobu, ak sa predvída, ale bez záväzku oboch strán, že táto osoba bude pracovať približne tri dni v týždni a dve soboty za mesiac?

I - 9494

WIPPEL

žien) nielen v prípade dĺžky pracovného 4) Má sa článok 141 ES, článok 1 smernice času, ale čiastočne aj v prípade roz­ 75/117, článok 5 smernice 76/207 vrhnutia pracovného času, pričom pra­ a doložka 4, ale aj doložka 1 písm. b) covník s pracovným časom v rozsahu (rozvoj práce na kratší pracovný čas) ustanoveného pracovného času sa môže rámcovej dohody o práci na kratší dovolať tejto úpravy aj vtedy, ak chýba pracovný čas vykladať v tom zmysle, že zodpovedajúca zmluvná dohoda, ale na účel nápravy nerovnakého zaobchá­ takáto úprava neexistuje pre pracovní­ dzania, ktoré nie je objektívne zdôvod­ kov na kratší pracovný čas (z ktorých je nené, je v danom prípade dovolené približne 90 % žien a 10 % mužov), a to a potrebné: ani v prípade, ak zmluvné strany neuza­ vrú zákonom požadovanú dohodu o tejto otázke?

a) v prípade dĺžky pracovného času určiť ako základ jednu určitú dĺžku, a ak odpoveď na túto otázku je kladná, takto určiť:

i) dĺžku bežného pracovného času alebo

A — Prípustnosť prejudiciálnych otázok ii) minimálne zvýšenie, akým je aj zvýšenie, na ktoré majú nárok pra­ covníci s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracov­ ného času pracujúci dlhšie ako bežný pracovný čas (8 hodín denne 32. Vo svojom návrhu na začatie prejudi- alebo 40 hodín týždenne), alebo ciálneho konania Oberster Gerichtshof uvá­ dza, že koncept zamestnávania podľa potreby je podľa vnútroštátneho práva neprípustný a rámcová pracovná zmluva uzavretá medzi pani Wippel a P & C čiastočne neplatná. Na tomto pozadí uvádza Komisia vo svojich iii) odmenu určenú nezávisle od množ­ písomných a ústnych pripomienkach dom­ stva skutočne vykonanej práce za nienku, že v konaní pred vnútroštátnym čas, za ktorý sa neposkytuje odmena súdom ide predovšetkým o rakúske vnútro­ ako za pracovný čas, ale počas štátne právo. Komisia tým pádom nepriamo ktorého by podľa zmluvy pracovník spochybňuje aj prípustnosť návrhu na začatie mohol pracovať (potenciálny pra­ prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES covný čas), ak predbežná informáciu a právomoc Súdneho dvora zodpovedať bola poskytnutá v lehote kratšej ako prejudiciálne otázky.

— 14 dní, 33. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu rozhodnúť so zohľadnením osobitostí každého prípadu tak — primeraná doba?" o potrebe vydania prejudiciálneho rozhod-

I - 9496

WIPPEL

nutia pre vydanie svojho vlastného rozsudku, 35. Tým pádom návrhu na začatie prejudi­ ako aj o dôležitosti otázok predložených ciálneho konania nechýba zjavne akákoľvek Súdnemu dvoru. Návrh vnútroštátneho súdu súvislosť s konaním pred vnútroštátnym na začatie prejudiciálneho konania sa môže súdom. Prejudiciálne otázky sú prípustné. zamietnuť iba v prípade, ak zjavne neexistuje žiadna súvislosť medzi požadovaným výkla­ dom práva Spoločenstva a okolnosťami alebo predmetom konania pred vnútroštátnym súdom 9 .

I - 9497

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-313/02

a k nej pripojené protokoly v zmysle článku 39. Čo sa týka napr. článku 141 ES, tento sa 311 ES. Na Chartu sa nedá pozerať ani ako nachádza v kapitole Zmluvy o sociálnej na záväzný akt sekundárneho práva, politike, ktorej úvodné ustanovenie, článok 16 z dôvodu chýbajúcej právomoci Európskej 136, od účinnosti Amsterdamskej zmluvy rady na prijímanie právnych noriem. Vyja­ výslovne odkazuje na Chartu. To isté platí druje iba všeobecné ciele sociálnej politiky, o smernici 97/81, ktorej odôvodnenie č. 3 ktoré slúžia na to, aby poskytli Únii impulz takisto priamo odkazuje na Chartu. Aj pre ďalší rozvoj v oblasti sociálnej politiky 13. smernice 75/117 a 76/207, ktoré nadobudli účinnosť pred prijatím Charty, slúžia na vykonanie zásady rovnosti zaobchádzania pre pracovníkov v podnikovej sfére, a tým sa dotýkajú predmetu úpravy Charty 17, a preto sa majú vykladať v jej svetle.

I - 9498

WIPPEL

vodnenie preambuly Zmluvy o Európskej závisí od práve dotknutého predpisu. Preto

únii výslovne na Chartu, ktorá tieto ciele treba rozlišovať medzi rámcovou dohodou konkretizuje. o práci na kratší pracovný čas na strane jednej a článkom 141 ES, smernicou 75/117, smernicou 76/207, ako aj Chartou základ­ ných sociálnych práv pracovníkov Spoločen­ stva na strane druhej.

41. Vnútroštátnemu súdu preto je treba dať odpoveď, že Charta základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva síce nie je právne záväzná, ale má sa použiť ako pomôcka pre výklad predpisov práva Spolo­ čenstva. 1. Pojem pracovníka v rámcovej dohode o práci na kratší pracovný čas

44. Čo sa po prvé týka rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, táto v zmysle C — O prvej otázke písm. a) až c): pojem doložky 2 ods. 1 platí pre „pracovníkov na pracovníka kratší pracovný čas, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa definície v práve, kolektívnej zmluve alebo platnej praxe v každom členskom štáte".

48. Podľa článku 2 ES je úlohou Spoločen­ stva okrem iného podporovať rovnoprávne postavenie mužov a žien. Článok 141 ods. 1 ES predstavuje osobitné vyjadrenie zásady rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami, ktorá je súčasťou základov Spoločenstva 46. V uznesení o návrhu na začatie pre- a patrí medzi základné práva chránené judiciálneho konania vnútroštátny súd uvá­ právom Spoločenstva.20 Podľa článku 3 dza, že podľa jeho mienky sa má pani Wippel ods. 2 ES sa Spoločenstvo zameriava na považovať za pracovníčku podľa rakúskeho odstránenie nerovností a podporu rovno­ práva aj napriek neexistencie vopred dohod­ právnosti medzi mužmi a ženami. nutého, pevného pracovného času. Tým S odkazom na Európsku sociálnu chartu pádom v zmysle doložky 2 ods. 1 rámcovej a na Chartu základných sociálnych práv dohody o práci na kratší pracovný čas patrí pracovníkov Spoločenstva 22 stanovuje člá­ do jej osobného rozsahu pôsobnosti. nok 136 ods. 1 ES okrem iného cieľ zlepšovania životných a pracovných podmie­ nok, ako aj primeranej sociálnej ochrany.

2. Pojem pracovníka v článku 141 ES, smerniciach 75/117 a 76/207, ako aj 49. Na pozadí tohto cieľa sociálnej ochrany v Charte základných sociálnych práv pracov­ je potrebné hľadieť na pojem pracovníka níkov Spoločenstva v článku 141 ES a v smerniciach 75/117 a 76/207, ako aj v Charte základných

19 — Rozsudok Allonby, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 64. 20 — Rozsudok Allonby, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, 47. Čo sa týka článku 141 ES, smerníc bod 65, pozri ďalej rozsudky z 8. apríla 1976, Defrenne II, 75/117 a 76/207 a Charty základných sociál­ 43/75, Zb. s. 455, bod 12, a z 10. februára 2000, Deutsche Post, C-270/97 a C-271/97, Zb. s. I-929, bod 57. nych práv pracovníkov Spoločenstva, tieto 21 — Podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne. pojem pracovníka nedefinujú výslovne. Jeho 22 — Pozri najmä body 7 až 10 Charty.

50. Vo vzťahu k článku 39 ES Súdny dvor — vychádzajúc zo vzájomných práv a povinností obsiahnutých v pracovnom pomere — ustálenou judikatúrou stanovil, že za pracovníka sa má považovať ten, kto počas určitej doby vykonáva pre iného a pod jeho vedením určité výkony, za ktoré dostáva ako protihodnotu odmenu. 25 Pojem pracov- níka pritom predpokladá skutočnú a opravdivú činnosť, ktorá nemôže mať taký malý rozsah, aby sa javila ako úplne vedľajšia 52. Takto Súdny dvor uznal už vo veci a nepodstatná 26. Raulin, že osoba, ktorá pracuje na zavolanie a je zamestnávaná iba v malom rozsahu, sa môže považovať za pracovníka 2 9 . Táto vec sa mimochodom vyznačuje niekoľkými parale­ lami so skutkovým stavom konania pred vnútroštátnym súdom. V prípade Raulin takisto chýbala záruka vo vzťahu k hodinám, ktoré sa mali odpracovať, a práca sa často vykonávala iba niekoľko 51. To, či v konaní pred vnútroštátnym dní v týždni alebo niekoľko hodín za deň. súdom sa má činnosť pani Wippel považovať Zamestnávateľ bol povinný platiť odmenu a sociálne dávky iba v tej miere, v akej zamestnanec skutočne pracoval. Na druhej 23 — Rozsudok Allonby, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, strane zamestnanec nebol povinný vyhovieť bod 66. „zavolaniu" zo strany zamestnávateľa. 24 — V tomto zmysle aj rozsudok Allonby, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 67, 25 — Rozsudky z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, 66/85, Zb. s. 2121, bod 17; z 31. mája 1989, Hettray, 344/87, Zb. s. 1621, bod 12; z 8. júna 1999, Meeusen, C-337/97, Zb. s. I-3289, bod 13, a zo 6. novembra 2003, Ninni-Orasche, C-413/01, Zb. 27 — Rozsudky Raulin, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod s. I-13187, bod 24, pozri ďalej rozsudok Martínez Sala, už 13, a Allonby, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 69. citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 32. 28 — Ustálená judikatura v oblasti sociálnej politiky, pozri 26 — Pozri rozsudky z 26. februára 1992. Raulin, C-357/89, Zb. napríklad rozsudky z 11. septembra 2003 Steinicke, s. I-1027, body 10 a 12. z 23. marca 1982. Levin, 53/81, Zb. C-77/02, Zb. s. I-9027, bod 59, a z 23. októbra 2003, s. 1035, bod 17, ako aj rozsudky Lawrie-Blum, už citovaný Schönheit a Becker, spojené veci C-4/02 a C-5/02, Zb. v poznámke pod čiarou 25, bod 21; Meeusen, už citovaný s. I-12575. bod 83. v poznámke pod čiarou 25, bod 13, a Ninni-Orasche, už 29 — Rozsudok Raulin, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 26. body 9 až 11.

55. Je preto potrebné dať vnútroštátnemu súdu takú odpoveď, že pojem pracovníka 1. Uplatniteľnosť smernice 97/81 a rámcovej podľa článku 141 ES, smernice 75/117, dohody o práci na kratší pracovný čas na obdobie pred 20. januárom 2000

30 — Rozsudok Raulin, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 14. 31 — Rozsudky Levin, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, body 15 a 16, a Lawrie-Blum, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 21. 57. V súvislosti so smernicou 97/81 32 — Komisia a P & C to naznačujú vo svojich písomných pripomienkach. a rámcovou dohodou o práci na kratší

I - 9502

WIPPEL

pracovný čas, ktorá je k nej pripojená je majú už aj pred týmto dátumom 3 6 . Členské potrebné pri zodpovedaní druhej a tretej štáty napríklad už počas plynutia doby na otázky zohľadniť, že lehota na ich prebratie prebratie sa musia zdržať všetkého, čo by uplynula až 20. januára 2000 33, po vzniku mohlo vážne spochybniť cieľ stanovený pracovného pomeru medzi pani Wippel v smernici 37. a P & C.

33 — Článok 2 ods. 1 smernice 97/81. 34 — Vo vzťahu k rozsahu povinnosti vykladať vnútroštátne právo 36 — Rozsudok z 18. decembra 1997, Inler-Fnvironnement v súlade so smernicou pred uplynutím lehoty na prebratie sa Wallonie, C-129/96, Zb. s. I-7411, bod 41. Pozri aj návrhy, zastávajú rôzne stanoviská. Na jednej strane síce generálny ktoré predniesol generálny advokát Alber, z 9. septembra advokát Darmon sa prihovára za všeobecnú povinnosť 2003, Rieser, C-157/02, Zb. s. I-1477, bod 112. vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou už pred uplynutím lehoty na prebratie (spojené návrhy zo 14. novem­ 37 — Článok 249 ods. 3 ES v spojení s článkom 10 ods. 2 ES. bra 1989 Dekker a Handels-og Kontor Punkionaeremes V rovnakom zmysle aj — vo vzťahu k prijímaniu predpisov — Forbund i Danmark a i., C-177/88 a C-179/88. Zb. s. I-3941, rozsudok Inter-Environnement Wallonie (uż citovaný I-3956, bod 11), generálny advokát Jacobs tak ďaleko v poznámke pod čiarou 36, bod 45), ako aj rozsudky nezachádza, ale predpokladá povinnosť vnútroštátnych súdov z 8. mája 2003, ATRAL, (C-14/02, Zb. s. I 4431, bod 58), vykladať už účinné vnútroštátne opatrenia na prebratie a z 5. februára 2004, Rieser, Internationale Transporte smernice v súlade so smernicou (návrhy z 25. júna 1992, (C-157/02, až citovaný u poznámve 36, bod 66). Hansa Fleisch, Ernst Mundi C-156/91, Zb. s. I-5567, body 23 38 — Článok 3 smernice 97/81. a 24). 39 — Článok 2 ods. 1 smernice 97/81. 35 — Ciánok 254 ods. 1 druhá veta a ods. 2 druhá veta FS. 40 — V tomto zmysle aj rozsudky Inter-Environnement Wallonie, Smernice, ktoré nie sú určené všetkým členským štátom, uż citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 43, a Rieser, už nadobúdajú účinnosť oznámením ich adresátom. citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 68.

61. V čase nadobudnutia jej účinností už boli pevne určené predovšetkým politické hodnotové rozhodnutia zákonodarcu Spolo­ čenstva so zreteľom na prácu na kratší pracovný čas, a tým aj účel smernice 97/81. Takého hodnotové rozhodnutia sa musia zohľadniť konkrétne vtedy, ak vnútroštátny sudca vykladá alebo uplatňuje generálne klauzuly alebo neurčité právne pojmy vnú­ troštátneho práva. 63. Zastávam preto názor, že ustanovenia vnútroštátneho práva, predovšetkým gene­ rálne klauzuly a neurčité právne pojmy sa musia vykladať a uplatňovať v súlade so smernicou už pred uplynutím lehoty na prebratie. V prejednávanej veci sa hodnotové rozhodnutia zákonodarcu Spoločenstva 62. Ak pred prijatím určitej smernice už o práci na kratší pracovný čas dotýkajú existovali vnútroštátne právne predpisy predovšetkým vnútroštátnych zákazov a správne opatrenia obsahujúce generálne diskriminácie existujúcich už pred uplynutím klauzuly alebo neurčité právne pojmy, je lehoty na prebratie, a 43môžu vplývať na ich mimochodom neprijateľná aj tá námietka 42, výklad a uplatňovanie . Okrem toho, tieto v zmysle ktorej súdy pri preberaní smernice isté hodnotové rozhodnutia by sa museli rešpektovať aj v prípade, ak by v konaní pred vnútroštátnym súdom vyvstala otázka roz­ poru s dobrými mravmi, tento pojem totiž 41 — Rozsudky Inter-Environnement Wallonie, už citovaný podľa údajov poskytnutých vnútroštátnym v poznámke pod čiarou 36, body 40 a 41; z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8, a z 22. júna súdom mal význam pre posúdenie určitých 2000, Fornasar a i., C-318/98, Zb. s. I-4785, body 41 a 42.

Rozsudok

Rieser (už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod modelov práce na kratší pracovný čas aspoň 67) nevylučuje povinnosť výkladu v súlade so smernicou pred pred začlenením § 19d do AZG. uplynutím lehoty na prebratie, iba objasňuje, že pred uplynutím lehoty na prebratie neprichádza do úvahy priama aplikácia smernice a neexistuje povinnosť neaplikovai existujúce vnútroštátne právo. Pri výklade v súlade so smernicou ide naopak práve o aplikáciu existujúceho vnútroštátneho práva. 43 — Už AZG v znení spolkového zákona BGBl. I č. 46/1997 42 — Pozri napríldad bod 24 návrhov, ktoré predniesol generálny obsahoval v ustanovení § 19d ods. 6 zákaz znevýhodnenia advokát F. G. Jacobs vo veci Hansa Fleisch Ernst Mundt, už pracovníkov na kratší pracovný čas. Pozri okrem toho zákaz citované v poznámke pod čiarou 34. diskriminácie na základe pohlavia v § 2 GlBG.

45 — Rozsudok Steinicke, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, body 49 aż 51. 44 — Pozri napríklad rozsudky Steinicke, už citovaný v poznámke 46 — To navrhol aj generálny advokát 'rizzano vo svojich návrhoch pod čiarou 28, body 48 až 51, ďalej moje návrhy z 1. apríla z 3. apríla 2003, Steinicke, C-77/02, Zb. s. I-9027, body 41, 42 2004. Hlozek. C-19/02, Zb. s. I-11491, body 96 a 97 s ďalšími a 58. Pozri ďalej doložku 6 ods. 4 Rámcovej dohody o práci na odkazmi na nevyriešené veci Súdneho dvora. kratší pracovný čas.

I - 9505

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-313/02

náciu skutočnosť, že pre pracovníkov začiatok sa treba pýtať, či vôbec existuje s pracovným časom v rozsahu ustanoveného znevýhodňovanie pracovníkov na kratší pra­ pracovného času existuje konkrétna úprava covný čas oproti porovnateľným pracovníkov pracovného času obsiahnutá v zákone alebo s pracovným časom v rozsahu ustanoveného v kolektívnej zmluve, ale pre pracovníkov na pracovného času. V prípade kladnej odpo­ kratší pracovný čas takáto úprava — ktorá by vede je ďalej potrebné skúmať, či takéto sa prípadne mohla aplikovať subsidiárne — znevýhodnenie je možné vecne odôvodniť. neexistuje.

69. Dá sa pritom myslieť jednali na zákaz d i s k r i m i n á c i e medzi p r a c o v n í k m i s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času a na kratší pracovný čas a) Existencia znevýhodnenia vo vzťahu (ktorý je nezávislý od pohlavia), jednak na k rozvrhnutiu pracovného času (nepriamu) diskrimináciu na základe pohla­ via.

I - 9506

WIPPEL

b) Neexistencia znevýhodnenia vo vzťahu hoci aj takého, ktoré by sa uplatnilo subsi­ k dĺžke pracovného času díarne — aké sa napríklad v Nemecku uplatňuje na osobitný prípad práce na zavolanie 5 0 .

73. Otázkou preto je, či sú pracovníci na kratší pracovný čas znevýhodňovaní vo 75. Aj keď sa prijme tento názor, vzniká vzťahu k dĺžke pracovného času 49. Rakúske predsa len otázka, či takéto nerovnaké právo stanovuje v § 3 AZG dĺžku bežného zaobchádzame prostredníctvom zákona sa pracovného času na 40 hodín týždenne má považovať za znevýhodnenie pracovníkov a osem hodín denne. Podľa stanoviska na kratší úväzok. Odpoveď na túto otázku sa rakúskej vlády táto úprava nepredstavuje musí vyvodiť z celkového kontextu rámcovej osobitný predpis iba pre pracovníkov dohody o práci na kratší pracovný čas, ako aj s pracovným časom v rozsahu ustanoveného z jej zmyslu a účelu. pracovného času. Naopak, tieto maximálne hranice platia rovnako pre pracovníkov s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času a na kratší pracovný čas, pričom pre posledných menovaných môže mať význam predovšetkým obmedzenie dĺžky denného pracovného času v prípade, ak pracujú nepravidelne. i) Ciele primeranej sociálnej ochrany, pod­ pory zamestnanosti a pružnej organizácie pracovného času

ii) Smernice 93/104 a 91/533 neobsahujú opačné závety

77. Nakoniec, čo sa týka samotnej rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, zo všeobecných dôvodov uvedených v jej úvode vyplýva, že má osobitne napomáhať zosúla­ deniu pracovného a rodinného života, zvý­ šeniu zamestnanosti a pružnejšej organizácii 79. Opačné hodnotové rozhodnutia zákono­ práce 51. Cieľ pružnej organizácie pracov­ darcu Spoločenstva nie je možné vyvodiť ani ného času spôsobom, ktorý zohľadní potreby z ostatných smerníc z oblasti pracovného zamestnávateľov a pracovníkov, je okrem práva, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd. toho zopakovaný na prominentnom mieste, v doložke 1 písm. b) rámcovej dohody.

80. Čo sa týka po prvé smernice 93/104, jej článok 6 bod 1 stanovuje, že „týždenný pracovný čas bude obmedzený prostredníc­ 78. Ucelený pohľad na tieto určenia cieľov tvom zákonov, iných právnych predpisov vedie k záveru, že pri výklade a uplatňovaní alebo správnych opatrení, alebo prostredníc­ rámcovej dohody o práci na kratší pracovný tvom kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi čas je okrem primeranej sociálnej ochrany sociálnymi partnermi". Ako však dokazuje potrebné venovať osobitnú pozornosť aj nadpis a uvádzacia polveta tohto predpisu, pružnejšej organizácii pracovného času, ako ide iba o zavedenie maximálnej hranice aj potrebám zamestnávateľov a pracovníkov pracovného času v súlade s potrebou chrániť v danom prípade. Pružnosť a novátorské bezpečnosť a zdravie pracovníkov . 52

organizačné možnosti pri pracovnom

52 — Toto hodnotenie potvrdzuje aj piate a ôsme odôvodnenie 51 — Body 4 a 5 všeobecných dôvodov Rámcovej dohody o práci smernice 93/104. Pozri okrem toho rozsudok z 12. novembra na kratší pracovný čas, pozri aj piate odôvodnenie smernice 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, C-84/94, Zb. s. I-5755, body 97/81. 12, 22, 29 a 45.

53 — Smernica Rady 91/533/EHS zu 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (U. v. ES I. 288, s. 32, ďalej len „smernica 91/533"). 84. Zamestnanie podľa potreby, pri ktorom 54 — Článok 2 ods. 2 pism. i) v spojení s článkom 3 ods. 1 pism. c) sa primerane zohľadňujú želania dotknutej smernice 91/533. osoby týkajúce sa jej pracovných úloh 55 — Pozri aj druhé odôvodnenie smernice 91/533. 56 — Tak napríklad z ôsmeho odôvodnenia smernice 91/533. ako napríklad poskytuje aj pracovníkovi veľa aj z jej článku 1 ods. 2 pism. b) („práca príležitostnej povahy") slobody. Osobitne sa preto hodí pre pracov­ vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva nemal na mysli rigtdni'i úpravu vylučujúcu akukolvek pružnosť. níkov, ktorí môžu alebo si želajú vykonávať 57 — Podobne aj rakúska vláda vo svojich ústnych pripomienkach. zárobkovú činnosť iba v nepravidelných

I - 9509

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-313/02

časoch a v meniacom sa rozsahu alebo 86. Nerovné mocenské pomery medzi potrebujú iba dodatočný príjem. To sa zamestnávateľom a pracovníkom dotýka napríklad osôb, ktoré sa chcú venovať v pracovnom pomere a predovšetkým prí­ hlavne starostlivosti o svoje deti alebo padné zneužite zmluvných konštrukcií nesta­ o svojich príbuzných, ktoré potrebujú oše­ novujúcich pevný pracovný čas zamestnáva­ trovanie, ale aj žiakov a študentov. Navyše aj teľom sa môžu napraviť konkrétnym uplat­ pani Wippel chcela podľa údajov poskytnu­ nením zákazu diskriminácie v danom prí­ tých vnútroštátnym súdom „predbežne ísť pade 59. Rámcová dohoda o práci na kratší pracovať a ušetriť peniaze". pracovný čas nepredpisuje záväzne, aby sa možnosti dohody medzi zamestnávateľom a pracovníkom o pracovnom čase obmedzili už na úrovni zákonodarstva.

I - 9510

WIPPEL

c) Predbežný záver stanovuje § 3 AZG ako osobitný predpis bežný pracovný čas v rozsahu 40 hodín týždenne a osem hodín denne, ale pre pracovníkov na kratší pracovný čas nepozná úpravu pracovného času, hoci aj prípadne 88. Právna úprava, akou je rakúsky AZG, uplatniteľnú subsidiárne. ktorá neobsahuje zákonnú úpravu dĺžky a rozvrhnutia pracovného času pre pracov­ níkov na kratší pracovný čas — a ktorá by sa prípadne mohla uplatniť subsidiárne — nepredstavuje zakázanú diskrimináciu v porovnaní s pracovníkmi s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času v zmysle doložky 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas. 91. Je pravdou, že AZG je v tomto rozsahu formulované nezávisle od pohlavia. Podľa ustálenej judikatúry je však aj neutrálne formulovaný vnútroštátny predpis nepriamo diskriminačný vtedy, ak v skutočnosti zne- výhodňuje výrazne väčšiu časť príslušníkov jedného pohlavia, ak toto rozdielne zaobchá­ dzanie nie je odôvodnené objektívnymi 2. Zákaz diskriminácie na základe pohlavia faktormi, ktoré nie sú nijak spojené s diskrimináciu na základe pohlavia 63.

I-9511

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-313/02

má podstatne silnejší vplyv na ženy, ako na životných a pracovných podmienok. Okrem mužov. toho, ako už bolo uvedené, nedostatok zákonnej úpravy pre pracovníkov na kratší pracovný čas nemusí mať nutne nevýhodné dôsledky 64.

93. Ako však výstižne poznamenáva Komi­ sia, v tomto rozhodujúcom ohľade sa pra­ covníci s pracovným časom v rozsahu usta­ noveného pracovného času a na kratší 95. Na zhrnutie sa preto dá povedať toto: pracovný čas vôbec nemôžu porovnávať. Vo právny predpis, ktorý ako rakúsky AZG vzťahu k dĺžke pracovného času totiž neobsahuje zákonnú úpravu dĺžky v prípade zamestnania s pracovným časom a rozvrhnutia pracovného času pre pracov­ v rozsahu ustanoveného pracovného času níkov na kratší pracovný čas, nepredstavuje v Rakúsku nie je možná žiadna úprava zakázanú diskrimináciu na základe pohlavia prostredníctvom individuálnych zmlúv: v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 76/207. počet hodín, ktoré sa majú odpracovať, je určený zákonným bežným pracovným časom v § 3 AZG (alebo priaznivejšou kolektívnou zmluvou). Naopak, zamestnanie na kratší pracovný čas priamo predpokladá zmluvnú dohodu o pracovnom čase, či už vo forme pevného a pravidelného počtu hodín, alebo vo forme premenlivého počtu hodín v zmysle konštrukcie zamestnania podľa potreby. F — O tretej otázke: diskriminácia v pracovnej zmluve

98. Konštrukcia zamestnania podľa potreby, 101. Takáto zmluvná konštrukcia sa síce ktorú použil P & C, na prvý pohľad zásadne odlišuje od bežného pracovného nezodpovedá klasickej predstave o práci na času 38,5 hodín týždenne 6 5 , ktorý je vopred kratší pracovný čas. Pojem pracovníka na stanovený v kolektívnej zmluve a platí pre kratší pracovný čas podľa rámcovej dohody porovnateľných pracovníkov s pracovným o práci na kratší pracovný čas však môže byť časom v rozsahu ustanoveného pracovného veľmi široký. Doložka 3 ods. 1 rámcovej času. Je však potrebné preskúmať, či takého dohody o práci na kratší pracovný čas odlišné zaobchádzanie predstavuje zároveň definuje pracovníka na kratší pracovný čas znevýhodnenie pracovníkov na kratší pra­ ako každého zamestnanca, ktorého bežný covný čas. pracovný čas vypočítaný na základe týždňa alebo priemeru doby zamestnania do jed­ ného roka je kratší ako bežný pracovný čas porovnateľného pracovníka s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času. Zo spisu vyplýva, že v prípade pani Wippel to tak bolo. Pracovníčka, akou je pani a) Zhrnutie prednesených tvrdení Wippel, je preto pracovníkom na kratší pracovný čas v zmysle rámcovej dohody, a vzťahuje sa na ňu ochrana poskytovaná touto dohodou. 102. Vnútroštátny súd, pani Wippel a rakúska vláda v podstate tvrdia, že pri

65 — Vnútroštátny súd v tomto smere poukazuje na kolektívnu 99. Doložka 4 ods. 1 tejto rámcovej dohody zmluvu zamestnancov v obchode v Rakúsku. Je úlohou vyžaduje, aby sa s pracovníkmi na kratší vnútroštátneho súdu. aby si v súlade s doložkou 3 ods. 2 Rámcovej dohody o práci na kratši pracovný čas uvedomil, /e pracovný čas nezaobchádzalo nevýhodnejším táto kolektívna zmluva sa uplatňuje aj na porovnateľných pracovníkov s pracovným časom v rozsahu ustanoveného spôsobom ako s porovnateľnými pracov­ pracovného času v podniku P & C.

105. Zákaz znevýhodnenia pracovníkov na kratší pracovný čas podľa doložky 4 ods. 1 104. P & C namieta, že konštrukcia zamest­ rámcovej dohody o práci na kratší pracovný nania podľa potreby je medzi jeho pracov­ čas sa musí vykladať a uplatňovať vo svetle níčkami veľmi obľúbená a teší sa výslovnej celkových súvislostí, ako aj zmyslu a účelu podpore zástupcov zamestnancov (Betriebs­ tohto pravidla 66. rat). Dĺžka pracovného času sa určuje dohodou pre každý prípad osobitne so zreteľom jednak na predbežne očakávaný obrat alebo potrebu pracovnej sily, jednak 66 — K tomu osobitne pozri body 76 až 78 týchto návrhov.

I - 9514

WIPPEL

i) Pracovníci na kratší pracovný čas nie sú pracovný čas, a nebral by sa dostatočný ohľad všeobecne znevýhodňovaní na záujmy určitých pracovníkov .

68 — Pre príklady pozri bod 84 týchto návrhov. 69 — Článok 136 ods. 1 ES a bod 10 Charty základných sociálnych 67 — Pozri bod 84 týchto návrhov a tam uvedené príklady. práv pracovníkov Spoločenstva.

I - 9515

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-313/02

V zmysle vyjadrenia P & C, ktoré nebolo spôsobom opomenul poskytovať pracovné napadnuté, sa model zamestnania podľa ponuky v jednotlivom prípade, malo by sa to potreby vo všeobecnosti používal iba posudzovať rovnako, ako akékoľvek iné v prípade spolupracovníčok, ktoré neboli zneužitie práva zo strany zamestnávateľa odkázané na pravidelný príjem. počas pracovného pomeru, a mohli by sa uplatniť sankcie určené pre takýto prípad v pracovnom práve daného štátu 70.V tomto smere poskytuje rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas členským štátom a ich súdom širokú diskrečnú právomoc. Podľa konkrétnych ustanovení vnútroštátneho práva môže mať zneužitie práva za následok napríklad nárok na náhradu škody, na zdržanie sa konania alebo iné nároky. 110. Na druhej strane sa z cieľa primeranej sociálnej ochrany dá vyvodiť aj všeobecný zákaz zneužitia práva počas celej doby trvania pracovného pomeru. Akonáhle totiž zamestnávateľ v systéme zamestnania podľa potreby pracovníkovi zneužívajúcim spôso­ bom neposkytne žiadnu prácu, môže to mať 112. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby sa sociálne dosahy, ktoré opísala pani Wippel, ubezpečil o tom, že v pred ním prejednávanej napríklad pre existenciu alebo vypočítanie veci nedošlo k takémuto zneužitiu práva; určitých nárokov viažucich sa na pracovný v konaní pred Súdnym dvorom pani Wippel pomer, ako sú odmena počas dovolenky, v tomto smere nič nepredniesla. dávky v prípade choroby alebo tehotenstva alebo ochrana prostredníctvom zdravotného poistenia. Takéto zneužitie práva by existo­ valo najmä v prípade, ak by určitým pracov­ níkom bola zadávaná práca, iným však proti ich vôli zadaná nebola alebo iba v malom rozsahu, a to bez vecného dôvodu. c) Predbežný záver

114. Zostáva preskúmať, či model zamest­ nania podľa potreby bez vopred dohodnu­ tého pevného pracovného času použitý P & C vedie k diskriminácii na základe pohlavia v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 76/207. 117. Vo svojich písomných pripomienkach P & C uviedol, že v jeho podniku predstavujú ženy 88,84 % osôb zamestnaných podľa potreby, pričom podiel žien medzi pracov­ níkmi s pracovným časom v rozsahu usta­ noveného pracovného času a pracovníkmi na kratší pracovný čas s pevným pracovným 115. Tento model je formulovaný nezávisle časom je 75,82 %. V odpovedi na otázku od pohlavia, zamestnanie podľa potreby je počas ústnej časti konania P & C doplnil tieto otvorené pre príslušníkov oboch pohlaví. údaje v tom zmysle, že pomer žien medzi Podľa ustálenej judikatúry je však neutrálne pracovníkmi s pracovným časom v rozsahu formulované pravidlo nepriamo diskrimi­ ustanoveného pracovného času je — skú­ načné, ak v skutočnosti znevýhodňuje maný oddelene — približne 65 %, a medzi významne väčší podiel príslušníkov jedného pracovníkmi na kratší pracovný čas — tak pohlavia, ak toto nerovnaké zaobchádzanie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas nie je odôvodnené objektívnymi faktormi, s pevným pracovným časom, ako aj zamest­ ktoré nijak nie sú spojené s diskrimináciou nanými podľa potreby — je približne 85 % 72. na základe pohlavia 71.

72 — Posledné uvádzané údaje 65 % a 85 % sa poďra vyjadrenia 71 — Pozri bod 91 týchto návrhov a judikatúru citovanú P & C vzťahujú na jeho podniky v Nemecku a v Rakúsku ako v poznámke pod čiarou 63. na celok.

I - 9517

121. Keďže v prejednávanej veci je proble­ matický predovšetkým nedostatok vopred 119. Pomer žien medzi osobami zamestna­ dohodnutého pevného pracovného času, nými podľa potreby a medzi pracovníkmi na osobitný význam má porovnanie pracovní­ kratší pracovný čas s pevným pracovným kov s pevným pracovným časom (s pracov­ časom sa prakticky nelíši a pohybuje sa okolo ným časom v rozsahu ustanoveného pracov­ 84 % až 85 96. Ak sa porovnávajú pracovníci ného času alebo na kratší pracovný čas) na kratší pracovný čas zamestnaní podľa s pracovníkmi bez pevného pracovného času. potreby s pracovníkmi s pracovným časom Rozdiel v pomere žien v týchto dvoch v rozsahu ustanoveného pracovného času, skupinách je iba približne desať percent. resp. na kratší pracovný čas s pevným Takýto rozdiel považoval Súdny dvor pracovným časom, pomer žien medzi pra­ v rozsudku Seymour-Smith a Perez za covníkmi podľa potreby je vyšší približne nepodstatný 74. Vzhľadom na túto skutočnosť o desať percent (84,48 % v porovnaní zastávam názor, že sa nedá hovoriť s 75,82 %). Porovnanie všetkých pracovníkov o nerovnakom zaobchádzaní na základe na kratší pracovný čas s pracovníkmi pohlavia vtedy, keď u P & C platí pre s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovníkov s pracovným časom v rozsahu pracovného času vedie k nasledujúcemu ustanoveného pracovného času a pre urči­ výsledku: ženy síce predstavujú veľkú väčšinu tých pracovníkov na kratší pracovný čas pracovníkov s pracovným časom v rozsahu pevný pracovný čas, pre pracovníkov podľa ustanoveného pracovného času, ale ich potreby však nie. pomer — okolo 65 % — je približne o 20 percent nižší ako medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas.

zmluvné konštrukcie, nepredstavuje to zaká­ 125. Skutkový stav však môže byť potrebné zanú diskrimináciu na základe pohlavia posúdiť ináč, ak sa zamestnanie podľa v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 76/207. potreby dotýka pracovníkov určitého pohla­ via výrazne silnejšie ako iné zmluvné kon­ štrukcie a pri prijímaní títo pracovníci nie sú dostatočne informovaní o jeho výhodách a nevýhodách. Predovšetkým v takýchto prípadoch existuje výrazné riziko, že dohod­ nuté podmienky zamestnania po objektívom skúmaní nezodpovedajú záujmom dotknu­ b) Subsidíame: zdôvodnenie tých osôb, a porušujú tým zákaz diskriminá­ cie. Bolo by potrebné prijať rovnaký záver v prípade, ak by takýmto pracovníkom počas ďalšieho priebehu pracovného pomeru zneu­ žívajúcim spôsobom nebola ponúknutá žiadna práca 76. 123. Ak by však vnútroštátny súd predsa dospel k záveru, že zmluvná konštrukcia zamestnania podľa potreby v podniku P & C má podstatne silnejší dosah na ženy, ako iné zmluvné konštrukcie, a tým vedie k odlišnému zaobchádzaniu na základe pohlavia, bolo by ďalej potrebné preskúmať, či sa toto odlišné zaobchádzanie dá zdôvod­ niť objektívnymi faktormi, ktoré nie sú nijak spojené s diskrimináciou na základe pohla­ G — O štvrtej otázke: náhrada za prípadnú via. disbïminaciu

126. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny 124. Ako už bolo uvedené, sporná konštruk­ súd v podstate pýta, ako sa má poskytnúť cia zamestnania podľa potreby sa nedá finančná náhrada za prípadnú diskrimináciu. považovať ża všeobecne nevýhodnú pre dotknuté osoby 75. V prospech pružnej zmluvnej konštrukcie môžu hovoriť objek­ tívne faktory, predovšetkým želanie samot­ ných pracovníkov vykonávať zárobkovú čin­ nosť nepravidelne a v meniacom sa rozsahu. V takomto prípade nedostatok vopred dohodnutého, pevného pracovného času nie 127. Ak bude na druhú a tretiu otázku je nijak spojený s (nepriamou) diskriminá­ poskytnutá odpoveď navrhnutá vyššie, odpo­ ciou na základe pohlavia. veď na štvrtú otázku sa stane nadbytočnou.

2) Pojem pracovník v rámci článku 141 ES, smernice Rady 75/117/ES z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny [rovnosti odmeňovania — neoficiálny preklad] pre mužov a ženy, smernice Rady 76/207/ES z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého [rovnosti — neoficiálny preklad] zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky a Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, zahŕňa každú osobu, ktorá pre iného vykonáva pod jeho vedením výkony a ako protiplnenie dostáva odmenu, ak pri týchto výkonoch ide o skutočné a opravdivé činnosti a o činnosti nie takého malého rozsahu, že sa javia byť úplne vedľajšie a nepodstatné. V tomto rozsahu nie je podmienkou vopred určený pevný pracovný čas.

Pojem pracovníka v zmysle doložky 2 ods. 1 prílohy smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný

I - 9520

WIPPEL

čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, sa musí určiť v závislosti od právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a praxe platnej v danom členskom štáte.

3) Právny predpis, akým je rakúsky Arbeitszeitgesetz, ktorý neobsahuje — prípadne subsidíarne uplatniteľné — zákonné ustanovenie o dĺžke a rozvrhnutí pracovného času pracovníkov na kratší pracovný čas, nepred­ stavuje ani zakázanú diskrimináciu pracovníkov na kratší pracovný čas v zmysle doložky 4 ods. 1 prílohy smernice 97/81, ani zakázanú diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 76/207.