C-327/02

1. Návrh na začatie prejudíciálneho konania I — Skutkový stav, uplatniteľné právo v tejto veci sa týka rozsahu uplatňovania a prejudiciable otázky ustanovení o práve usadiť sa, ktoré je upravené v Európskych dohodách o pridružení medzi Európskymi spoločen­ stvami a Slovenskou republikou, Poľskou republikou a Bulharskou republikou (ďalej len „dohody o pridružení")2.Súdny dvor má odpovedať na otázku, či tieto ustanovenia bránia členskému štátu, aby zaviedol systém, podľa ktorého sa žiadosti o udelenie povole­ nia na pobyt, predložené na jeho území s cieľom usadiť sa podľa jednej z týchto 2. Po vstupe na územie Holandska podali dohôd, zamietajú bez preskúmania, pokiaľ dve bulharské štátne príslušníčky (Lili Geor­ žiadateľ nemá platné povolenie na dočasný gieva Panayotova a Radostina Markova pobyt, ktoré má získať v krajine pôvodu Kalcheva), tri poľské štátne príslušníčky cudzinca alebo v krajine jeho trvalého (Izabella Malgorzata Lis, Izabela Leokadia pobytu. Topa a Jolanta Monika Rusiecka) a jedna slovenská štátna príslušníčka (Lubica Sopova) (ďalej len „žalobkyne") v rôznych dňoch medzi októbrom 2000 a februárom 2001 žiadosti o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa ako samostatne zárobkovo činné prostitútky. Vo všetkých prípadoch polícia v Groningene, ktorá konala v mene Minister voor Vreemdelingenzaken en Inte­ gratie (Minister pre cudzinecké veci a integráciu, ďalej len „žalovaný"), rozhodla, že nevyhovie žiadostiam žalobkýň podľa článku 16a Vreemdelingenwet (zákon o cudzincoch), pretože nemali povolenie na 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. dočasný pobyt. Námietky žalobkýň boli 2 — Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi v rozhodnutiach, ktoré vydal žalovaný, spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES Ĺ 359, vyhlásené za nedôvodné. Žalobkyne podali 1994, s. 2); Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi proti týmto rozhodnutiam žalobu na Recht­ Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Poľskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 348, bank te 's-Gravenhage (Okresný súd 1993, s, 2); Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane v Haagu) (Holandsko), a teda na vnútro­ jednej a Bulharskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 358, 1994, s. 3). štátny súd, ktorý podal návrh na začatie

prejudiciálneho konania. Podľa písomných že na konania vo veci samej sa vzťahuje pripomienok, ktoré predložila Komisia, boli skorší zákon, keďže pôvodné rozhodnutia žalobkyne z Holandska vyhostené kratico po boli vydané v čase jeho účinnosti. Nový zamietnutí ich žiadostí. zákon, ktorý bol medzitým predmetom podobného návrhu na začatie prejudiciál­ neho konania, ktorý podal Raad van State (Štátna rada) v Holandsku vo veci C-58/03 Encheva, zrejme v tomto ohľade nepriniesol podstatné zmeny. Účinok článku 16 Vreem­ delingenwet 2000, podľa ktorého môže byť žiadosť o udelenie povolenia na pobyt 3. Automatické zamietnutie žiadostí sa zamietnutá, ak cudzinec nemá povolenie na zakladalo na článku 16a ods. 1 Vreemdelin­ dočasný pobyt, v spojení s článkom 3.71 genwet z roku 1994, ktorý sa vzťahoval na Vreemdelingenbesluit 2000, podľa ktorého sa konania vo veci samej a podľa ktorého sa žiadosť zamietne, ak cudzinec nemá povo­ žiadosť o udelenie povolenia na pobyt posúdi lenie na dočasný pobyt a s výnimkami, ktoré iba v prípade, ak má cudzinec platné sú uvedené v týchto ustanoveniach, sa zdá povolenie na dočasný pobyt, o ktoré požiadal totožný s účinkom právnej úpravy z roku a ktoré mu udelilo holandské diplomatické 1994. zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad v krajine pôvodu cudzinca alebo v krajine jeho trvalého pobytu. Odseky 3 a 4 článku 16a stanovujú výnimky, respektíve stanovujú možnosť udelenia výnimky z podmienky získania predchádzajúceho povolenia na dočasný pobyt pre určité kategórie cudzin­ cov. Podrobné pravidlá o výkone právomoci udeliť výnimku upravuje článok 52a Vreem- delingenbesluit (vyhláška o cudzincoch). Člá­ nok 16a ods. 6 Vreemdelingenwet 1994 obsahuje ustanovenie o zmiernení tvrdosti zákona, podľa ktorého možno v niektorých veľmi osobitných prípadoch upustiť od požiadavky na získanie platného povolenia 5. Vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že na dočasný pobyt. Keďže žalobkyne nepatrili v čase vstupu poľských a slovenských štát­ do žiadnej z kategórií, na ktoré sa vzťahujú nych príslušníčok do Holandska sa na pobyt, výnimky, ich žiadosti boli zamietnuté bez ktorého trvanie nepresiahne tri mesiace, preskúmania. nevyžadovali víza. V čase, keď tieto žalob­ kyne podali žiadosť o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa, sa v Holandsku zdržiavali legálne. Podľa holandského zákona o cudzincoch [článok 8 Vreemdelingenwet 1994 v spojení s článkom 46 ods. 1 pism. c) Vreemdelingenbesluit 1994] však podanie žiadosti o udelenie povolenia na pobyt 4. Dňa 1. apríla 2001 nadobudol účinnosť spôsobuje, že voľná doba troch mesiacov Vreemdelingenwet 2000, ktorý zrušil Vreem­ automaticky končí, keďže to preukazuje, že delingenwet 1994. Vnútroštátny súd uvádza, cudzinec má v úmysle zostať v Holandsku po

8. Ustanovenia dohôd o pridružení týkajúce 7. P r í s l u š n é u s t a n o v e n i a d o h ô d sa práva usadiť sa už boli predmetom o pridružení 3majú podobné znenia, a to aj výkladu Súdneho dvora, a to najmä v troch napriek menším rozdielom, ktoré nemajú rozsudkoch z 27. septembra 2001 4. Nižšie v tejto veci význam. Podľa článku 45 dohôd ich podrobne rozoberiem. s Bulharskou republikou a Slovenskou repub­ likou a podľa článku 44 dohody s Poľskou republikou je od nadobudnutia platnosti príslušnej dohody každý členský štát povinný pre usadenie sa bulharských, slovenských alebo poľských spoločností a štátnych prí­ 9. Za uvedených okolností vnútroštátny súd slušníkov a pre činnosť týchto spoločností položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudi- a štátnych príslušníkov, ktorí sa usadili na ciálne otázky: jeho území, zabezpečiť zaobchádzanie, ktoré nie je menej výhodné ako zaobchádzanie so svojimi spoločnosťami a svojimi štátnymi príslušníkmi. Toto je však podmienené ustanovením každej dohody (článok 59 „1. Má sa odpoveď, ktorú dal Súdny dvor na dohody s Bulharskou republikou a dohody štvrtú otázku v rozsudku vyhlásenom so Slovenskou republikou a článok 58 27. [septembra] 2001 vo veci C-257/99 dohody s Poľskou republikou), podľa ktorého na účely hlavy, ktorá obsahuje ustanovenia

4 — Rozsudky z 27. septembra 2001, Gloszczuk, C-63/99, Zb. s. I-6369; z 27. septembra 2001, Kondova, C-235/99, Zb. s. I-6427, z 27. septembra 2001, Barkoci a Malik, C-257/99, 3 — Už citované dohody. Zb. s. I-6557.

I - 11060

PANAYOTOVA A I.

2. Ovplyvňuje odpoveď na prvú otázku, a ak áno, tak do akej miery, skutočnosť, že v čase podania žiadosti o udelenie povolenia na pobyt sa žiadateľ zdržiava legálne na území Holandska na základe 12. Holandská vláda, ktorej pripomienky povolenia na dočasný pobyt, alebo z veľkej miery na pojednávaní zdieľali z iného právneho dôvodu, ako napríklad francúzska a grécka vláda, pripomína, že vzhľadom na ,voľnú' dobu uvedenú v konaní vo veci samej je nesporné, že v článku 8 Vreemdelingenwet?" žalobkyne nepatria do žiadnej z kategórií cudzincov, na ktoré sa podľa vnútroštátneho práva vzťahujú výnimky z povinnosti získať povolenie na dočasný pobyt na to, aby bolo možné podať žiadosť o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa a že sa na ne nevzťahuje ustanovenie o zmiernení tvrdosti zákona. V dvoch smeroch poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora. V prvom rade právo vstúpiť na územie a právo na pobyt, ktoré je logickým dôsledkom práva usadiť sa, 10. Písomné pripomienky predložili žalob- čo zaručujú dohody o pridružení, môže byť kyne, holandská vláda a Komisia. Na pojed­ obmedzené až do tej miery, pokiaľ pravidlá návaní boli prednesené ústne pripomienky v oblasti prisťahovalectva uplatňované prí­ v mene Holandska, francúzskej a gréckej slušnými vnútroštátnymi orgánmi nezasa­ vlády a Komisie. hujú do podstaty týchto práv tým, že sa ich

I - 11061

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - M. POIARES MADURO - VEC C-327/02

15. Holandská vláda tiež poukazuje na to, že 13. Holandská vláda následne uvádza prak­ rozsudok Barkoci a Malik sa sústreďoval na tické dôvody, ktoré odôvodňujú systém systém platný v Spojenom kráľovstve, ktorý predbežnej kontroly v krajine pôvodu. sa odlišuje od holandského systému. Britské V prvom rade, zatiaľ čo overovanie orgány majú právomoc voľnej úvahy pri v hostiteľskej krajine nemusí viesť posudzovaní žiadostí fyzických osôb, ktoré k presným a spoľahlivým záverom, je jedno­ už vstúpili do krajiny bez povolenia na duchšie vykonať preskúmanie v krajine dočasný pobyt, ale jednoznačne a zjavne pôvodu, najmä vzhľadom na jazyk a lepší spĺňajú hmotnoprávne podmienky práva prístup k potrebným informáciám, akými sú usadiť sa. V Holandsku porovnateľná právo­ osobné údaje a záznamy a možnosť skon­ moc neexistuje. Ustanovenie o zmiernení trolovať spoľahlivosť dokladov. V druhom tvrdosti zákona sa vzťahuje na osobitné rade by vstup do Holandska pred tým, než sa prípady a nevzťahuje sa na prípady vo veci vykoná nejaké predchádzajúce preskúmanie, samej. Toto ustanovenie nemožno vykladať priniesol nebezpečenstvo nelegálneho prisťa­ spôsobom, že sa pripustia možnosti, ktoré sú hovalectva. upravené v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva. Automatické zamietnutie žiadostí je dôsledkom, ktorý je v súlade s úmyslom holandských právnych predpisov, pokiaľ 5 — Rozsudok Barkoci a Malik, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 57 do 59 a bod 3 výroku. chýba povolenie na dočasný pobyt. Na

I - 11062

PANAYOTOVA A I.

pojednávaní holandská vláda zdôraznila, že 18. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa nelegálne podľa nového zákona a vyhlášky, ktoré boli zdržiavajú v Holandsku, akými sú dve prijaté roku 2000, sa situácia v tomto ohľade žalobkyne (bulharské štátne príslušníčky), nezmenila. zastáva Komisia názor, že z rozsudku Kon- dova 7 vyplýva, že ich žiadosti možno zamietnuť jednoducho len z dôvodu, že sa nelegálne zdržiavajú v Holandsku, pretože nemajú požadované víza.

6 — Rozsudok z 20. novembra 2001, Jany a i., C-2G8/99, Zb. 7 — Rozsudok Kondova, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, s. I-8615, bod 28. body 71 a 82.

I - 11063

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VEC C-327/02

ktoré síce nemajú povolenie na vstup, ale ich III — Posúdenie žiadosť jednoznačne a zjavne spĺňa hmotno- právne podmienky, ktoré by sa boli uplatnili, ak by žiadosť o povolenie na vstup podali v krajine ich trvalého pobytu. Komisia sa teda domnieva, že holandský systém nie je zlučiteľný s dohodami o pridružení. Komisia však dodáva, že podľa jej názoru ponechávajú holandské pravidlá priestor na výklad, ktorý je v súlade s dohodami: ustanovenie o zmiernení tvrdosti zákona by sa mohlo 22. Možno to bude jasnejšie, ak sa budem uplatňovať pružnejšie a umožniť posúdenie oboma otázkami, ktoré sú predmetom pre- týchto žiadostí. Možnosť zneužitia by bola judiciálneho konania, zaoberať spoločne. obmedzená tým, že by sa od žiadateľa Hlavná otázka je nasledujúca: bráni ustano­ vyžadovalo, aby preukázal, že voľná doba venie o práve usadiť sa v dohodách troch mesiacov neuplynula. Komisia tiež o pridružení členskému štátu, aby prijal poukazuje na to, že za takýchto okolností opatrenie, podľa ktorého sa má žiadosť judikatúra umožňuje, aby sa žiadosť preskú­ o udelenie povolenia na pobyt s cieľom mala zbežnejšie, ako keď sa vykonáva pre­ usadiť sa v zmysle dohôd o pridružení skúmanie žiadostí, ktoré boli podané zamietnuť jednoducho len z dôvodu, že v krajine trvalého pobytu. žiadateľ nemá povolenie na dočasný pobyt? Na odpoveď na hlavnú otázku môžu mať vplyv problémy, ktoré boli vznesené v dvoch podotázkach, ktoré sa týkajú relevancie jednoznačného a zjavného splnenia hmotno- právnych podmienok vstupu a dôsledkov legálnosti alebo nelegálnosti pobytu žalobkýň v Holandsku v čase podania žiadosti.

25. Je zrejmé, že takýto koncept pôsobí 24. Podľa ustálenej judikatúry sa musí oboma smermi. Dohody o pridružení tiež medzinárodná zmluva vykladať nielen vo slúžia na prípravu Únie na pristúpenie vzťahu k jej doslovnému zneniu, ale tiež nových členských štátov, ich účasť na vnú­ z hľadiska jej účelu. Článok 31 Viedenského tornom trhu (aj keď je sprostredkovaná cez dohovoru z 23. mája 1969 o zmluvnom práve prechodné ustanovenia) a nadobudnutie z tohto hľadiska stanovuje, že zmluva sa musí európskeho občianstva štátnymi príslušníkmi vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým týchto štátov. významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy 8. To isté sa vzťahuje na dohody o pridružení. Pokiaľ ide o ich znenie, dohody o pridružení by sa mali vykladať z hľadiska politického rozhodnutia, aby sa použili ako nástroje na pristúpenie, najmä po zasadnutí Európskej rady v Kodani v dňoch 21. — 22. júna 1993 26. Nie je preto prekvapujúce, že Súdny dvor a po prijatí Agendy 2000 9. Inštitúcie Únie uznal, že cieľom dohôd o pridružení je použili tieto dohody na posúdenie stupňa vytvorenie vhodného rámca pre postupné začlenenie štátov, ktoré sú zmluvnými stra­ nami týchto dohôd, do Spoločenstva s cieľom 8 — Pozri okrem ¡neho rozsudok lany a i., uż citovaný, bod 35; ich možného pristúpenia 11. Vlastný účel návrhy generálneho advokáta vo veci 1/91, Zb. s. I-6079, bod dohôd preto môže odôvodniť dynamický 14; rozsudky z 1. júla 1993, Metalsa, C-312/91, Zb. s. I-3751, bod 12, ako aj z 2. marca 1999, Eddlinc El-Yassini, C-416/96, výklad ich ustanovení, ktorý zohľadňuje Zb. s. I-1209, bod 47. vývoj procesu pristúpenia nových členských 9 - V tejto súvislosti pozri HEDEMANN-ROBINSON, M.: An Overview of Recent Legal Developments at Community Level in Relation to Third Country Nationals Resident Within the European Union, With Particular Reference to the Case-law of the European Court of lustice. In: Common Market Law Review, 38, 2001, s. 569 - 570, a INGUS, K.: The Europe 10 — Pre podrobný rozbor pozri INGLIS, K.; uż citované dielo, Agreements Compared in Light of their Pre-Accession s. 1183.1 nasi Reorientation, In; Common Market Law Review, 37, 2000, 11 — Rozsudok Barkocì a Malik, uż citovaný v poznámke pod s. 1173 a nasi. čiarou 4, bod 53.

28. Pokiaľ ide o túto vec, treba na základe predchádzajúcich rozhodnutí dospieť k prvému dôležitému záveru: právo usadiť sa, ktoré je upravené v dohodách o pridružení, zahŕňa právo na vstup a pobyt v členských štátoch. V tejto súvislosti je významné, že Súdny dvor nenasledoval argumenty, ktoré predniesol generálny advo­ 27. Ustálená judikatúra Súdneho dvora už kát Mischo alebo generálny advokát Alber, objasnila niektoré problémy týkajúce sa ktorí tvrdili, že štátni príslušníci štátov, ktoré výkladu ustanovení o práve usadiť sa sú zmluvnými stranami dohôd o pridružení, v zmysle dohôd o pridružení. Veľa zistení nemôžu z týchto dohôd vyvodiť žiadne právo vo veci Gloszczuk, Kondova a Barkoci na vstup a pobyt 16. Namiesto toho jedno­ a Malik má všeobecnú povahu: ustanovenia značne uznal, že práva na vstup a pobyt sú o práve usadiť sa v zmysle dohôd priznané ako logický dôsledok práva usadiť o pridružení majú priamy účinok, priznávajú sa. Podľa Súdneho dvora právo „začať práva jednotlivcom, ktorých je možné sa a vykonávať zárobkovú činnosť mimo rámca domáhať a uplatňovať pred vnútroštátnymi pracovného trhu predpokladá, že takáto súdmi 12; práva na vstup a pobyt sú logickým osoba má právo na vstup a pobyt dôsledkom práva usadiť sa, ale nie sú v hostiteľskom členskom štáte" 17. absolútne 13; judikatúra o práve usadiť sa podľa Zmluvy ES nemožno automaticky použiť na dohody o pridružení vzhľadom na rozdiely medzi Zmluvou a dohodami, pokiaľ 14 ide o ich účel a znenie . Ustanovenia dohôd o pridružení o uplatňovaní svojich vnútro­ štátnych pravidiel týkajúcich sa vstupu, pobytu a práva usadiť sa fyzických osôb 29. Skutočnosť, že právo usadiť sa upravené hostiteľským členským štátom sa musia v dohodách o pridružení zahŕňa práva na vykladať tak, že členské štáty môžu uplatňo­ vať tieto pravidlá, ale mali by byť „vhodné na 15 — tamže, body 56, 59 a 59. 16 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Barkoci a Malik, už citovanej v poznámke pod čiarou 4, body 64 a 115. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny 12 — Rozsudky, už citované v poznámke pod čiarou 4, body 38, 39 advokát Alber vo veci Gloszczuk, už citovanej v poznámke a 39 a výroky týchto rozsudkov. pod čiarou 4, body 85 a 94. 13 — Tamže, body 55, 58 a 58 a výroky. 17 — Rozsudok Barkoci a Malik, už citovaný v poznámke pod 14 — Tamže, body 52, 55 a 55. čiarou 4, bod 44.

32. Cieľ spočívajúci v účinnom zabezpečení kontroly prisťahovalectva na iné účely, ako je účel usadiť sa, odôvodňuje uplatnenie urči­ tých procesných podmienok na štátnych 31. Ani Európska únia, ani členské štáty sa príslušníkov pridružených štátov. Právo usa­ nezaviazali priznať všeobecné právo voľného diť sa v zmysle dohôd o pridružení preto pohybu štátnym príslušníkom pridružených môže byť viazané tak na hmotnoprávne , 19

štátov. To vysvetľuje a odôvodňuje existenciu ako aj na procesnoprávne podmienky (víza právnych predpisov kontrolujúcich vstup na územie členských štátov a ustanovenia dohôd, ktoré majú zabezpečovať ich effet utile. Ako bolo poznamenané vyššie, všetky 18 — Články 38 (dohody s Bulharskom a Slovenskom) a 37 (dohoda s Poľskom). Dohody sú už citované. dohody obsahujú výhradu, podľa ktorej 19 — Pre hmotnoprávne podmienky, ktoré ukladá systém žiadne ustanovenie dohody nebráni zmluv­ v Spojenom kráľovstve pozri Barkocia Malik, uż citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 63: „hmotnoprávne pod­ ným stranám, aby uplatnili svoje zákony mienky... sledujú výlučne účel, aby sa umožnilo príslušným orgánom overiť, že český štátny príslušník, ktorý si želá a vykonávacie predpisy týkajúce sa vstupu, usadiť sa v Spojenom kráľovstve, má skutočne v úmysle začať pobytu, práce, pracovných podmienok, usa­ vykonávať činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba bez toho, aby súčasne vykonával závislú činnosť alebo aby denia sa fyzických osôb a poskytovania využíval príspevky z verejných fondov, a že od začiatku má dostatočné finančné zdroje pre výkon uvedenej samostatne služieb, pokiaľ tým nebudú porušené či zárobkovej činnosti a že má tiež rozumné šance uspieť."

a iné postupy týkajúce sa prisťahovalectva). podmienky týkajúce sa práva usadiť sa 21. Po Tie druhé uvedené však úzko súvisia druhé, výraz „v zásade" naznačuje, že Súdny s prvými, keďže ich účelom je zaručiť, že dvor neprijíma zákonnosť takýchto systémov právo na vstup a pobyt v členskom štáte sa predbežnej kontroly absolútne: ich zákon­ nepoužije na iný účel ako na účel práva nosť sa viaže na určité podmienky. Tieto dve usadiť sa. hľadiská, na základe ktorých Súdny dvor uznal systém predbežnej kontroly vo veci Barkoci a Malik, môžu naznačovať, že takýto systém nie je v určitých prípadoch prijateľný. Je možné tvrdiť, že zatiaľ čo určité okolnosti môžu odôvodňovať uplatňovanie takéhoto systému predbežnej kontroly na účel overe­ nia, že hmotnoprávne podmienky týkajúce sa práva usadiť sa sú splnené, za iných okolností k tomu nedôjde. Aby bol takýto výklad možný, je však nevyhnutné preukázať, že všeobecný systém predbežnej kontroly môže existovať spolu s výnimkami, ktoré upravujú posúdenie práva na pobyt s cieľom usadiť sa tých, ktorí sa už zdržiavajú v hostiteľskom 33. Z týchto dôvodov Súdny dvor vo svojich členskom štáte bez toho, aby tieto výnimky predchádzajúcich rozsudkoch vysvetlil, že narušovali všeobecný systém. Toto je jeden určitý systém predbežnej kontroly by bol z najväčších rozporov medzi Komisiou zlučiteľný s právom usadiť sa v zmysle dohôd a členskými štátmi, ktoré predložili pripo­ o pridružení. Táto zlučiteľnosť však nie je mienky. Vrátim sa k tomu nižšie. nepodmienečná. Súdny dvor vyhlásil, že iba taký systém predbežnej kontroly, „akým je ten, ktorý zaviedli Immigration Rules [Spo­ jeného kráľovstva], podľa ktorého hostiteľský členský štát môže povoliť vstup osobám, ktoré nemajú povolenie na vstup, ak prí­ slušné orgány pre prisťahovalectvo overia, že žiadateľ má skutočne v úmysle vykonávať v tomto členskom štáte zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a žiadny iný, je v zásade zlučiteľný 20 s [dohodami o pridružení]" . Tieto závery 34. Na základe doterajšieho rozboru je obsahujú dve dôležité hľadiská. Po prvé, možné v predchádzajúcich rozhodnutiach prijatie osobitnej procesnej podmienky vnú- Súdneho dvora nájsť pokus vyvážiť dva troštátnych právnych predpisov protichodné záujmy: na jednej strane je o prisťahovalectve (systém predbežnej kon­ pravda, že právo usadiť sa by sa nemalo stať troly) je dôvodné, pokiaľ je nevyhnutné pre nástrojom obchádzania vnútroštátnych práv­ overenie, či žiadateľ spĺňa hmotnoprávne nych predpisov v oblasti prisťahovalectva a vstupu do Európskej únie na iné účely,

B — Podmienky, ktoré majú splniť obmedze­ 37. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že nia práva usadiť sa podľa dohôd o pridružení v inej oblasti judikatúry, kde Súdny dvor posudzoval prípustnosť systémov predchá­ dzajúceho povolenia správneho orgánu, uvie­ dol, že dané systémy nemôžu legitimizovať takú voľnú úvahu, ktorá je spôsobilá zbaviť ustanovenia práva Spoločenstva ich effet 35. Z hľadiska týchto dvoch záujmov treba utile 22. Na účely zabezpečenia, že k tomuto určiť hranice a podmienky, ktoré musia nedôjde a že takéto systémy a výkon právo­ zachovávať vnútroštátne právne predpisy moci voľnej úvahy sa nebudú používať o vstupe a pobyte štátnych príslušníkov svojvoľne, Súdny dvor vyžaduje, aby sa pridružených štátov. To umožňuje zaujať zakladali na objektívnych stanovisko k zákonnosti holandskej požia­ a nediskriminačných kritériách, ktoré sú davky na povolenie na dočasný pobyt a jej tým, ktorí sú nimi dotknutí, vopred známe 2 3 . uplatňovanie za rôznych okolností. Podľa Navyše musia mať dotknuté osoby možnosť môjho názoru sa vnútroštátne právne pred­ uplatniť opravné prostriedky 2 4 . pisy, ktoré obmedzujú právo usadiť sa vyplývajúce z dohôd o pridružení, viažu na tri súbory podmienok.

38. Podľa môjho názoru by sa mali podobné kritériá uplatňovať aj pri zisťovaní platnosti 36. V prvom rade treba uviesť, že uznanie vnútroštátnych systémov, ktoré vyžadujú, priameho účinku je neoddeliteľne spojené s priznaním práv jednotlivcov, ktorých by sa mali mať možnosť domáhať. Neoddeliteľnou 22 — Pozri napríklad rozsudky z 20. februára 2001, Analir a i., súčasťou uznania priameho účinku je C-205/99, Zb. s. 1271, bod 37, a z 22. januára 2002, Canal myšlienka účinnosti a súdnej ochrany indi­ Satélite Digital. C-390/99, 7b. s. 607, bod 35. 23 — Rozsudok Analir a i, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, viduálnych práv priznaných jednotlivcom. bod 38, a Canal Satélite Digital, už citovaný v poznámke pod Uznanie priameho účinku týchto ustanovení ćiarou 22, bod 35. 24 — Rozsudok Analir a i., uż citovaný v poznámke pod čiarou 22, dohôd o pridružení znamená, že výkon bod 38.

39. Ďalšie kritérium pre posúdenie vnútro­ štátnych opatrení týkajúcich sa vstupu, pobytu a usadzovania fyzických osôb vyplýva z podmienky upravenej v dohodách, podľa ktorej takéto opatrenia nesmú porušiť či znehodnotiť výhody, ktoré vyplývajú pre jednu zo zmluvných strán 2 5 . Súdny dvor tento postoj vo vzťahu k právam priznaným 41. Tento zásah do podstaty práva sa však štátnym príslušníkom pridružených štátov posudzuje z hľadiska cieľov sledovaných vyložil tak, že opatrenia musia byť vhodné na vnútroštátnymi opatreniami. Požiadavku dosiahnutie sledovaného účelu a nesmú vhodnosti alebo primeranosti cieľov zasiahnuť do samotnej podstaty týchto práv a prostriedkov možno tiež vyvodiť tým, že ich výkon znemožnia alebo nad­ z rozhodnutí vo veciach Barkoci a Malik, merne sťažia . 26 Kondava a Gloszczuk. Vo veci Barkoci a Malik napríklad Súdny dvor vyhlásil, že „je z tohto hľadiska potrebné určiť, či pravidlá v oblasti prisťahovalectva, ktoré uplatňujú príslušné vnútroštátne orgány, podľa ktorých sa vyžaduje, aby český štátny príslušník získal pred svojím odchodom do tohto štátu povolenie na vstup, ktorého 40. Je jasné, že sa nezaoberám kritériom vydanie sa viaže na preskúmanie, či hmotno- primeranosti. Je to dôsledok skutočnosti, že právne podmienky pre usadenie sa, ako ako Súdny dvor objasnil v týchto istých napríklad tie, ktoré sú určené v bode 212 prípadoch, právo usadiť sa v zmysle dohôd Immigration Rules, sú vhodné na dosiahnu-

25 — Už citované ustanovenia. 27 — Rozsudky, už citované v poznámke pod čiarou 4, Barkoci 26 — Rozsudky, už citované v poznámke pod čiarou 4. Barkoci a Malik, body 52 až 55; Kondova, body 52 až 55; Gloszczuk, a Malik, bod 59; Kondova, bod 59; Gloszczuk, bod 56. body 48 až 52.

43. V prípade týkajúcom sa hraníc procesnej autonómie členských štátov Súdny dvor 44. Z týchto prípadov je možné vyvodiť, že vyhlásil, že „ak neexistujú právne predpisy kritérium zásahu do podstaty práva nie je Spoločenstva upravujúce určitú oblasť, je na závislé len na rozboroch vplyvu obmedzujú­ domácom právnom systéme každého člen­ cich opatrení na toto právo samotné. Závisí ského štátu, aby určil príslušné súdy a aby aj od cieľa, ktorý opatrenie sleduje, stanovil podrobné procesné pravidlá upra­ a vhodnosti opatrenia dosiahnuť ho. Hoci vujúce žaloby na ochranu práv, ktoré jedno­ toto kritérium neukladá žiadny posudok tlivcom vyplývajú z priameho účinku práva o primeranosti alebo dokonca existencii Spoločenstva. Tieto pravidlá však nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá, ktoré upravujú podobné domáce žaloby, ani nesmú znemož­ 29 — Rozsudok zo 14. decembra 1995. Peterbroeck, C-312/93. Zb. ňovať alebo nadmerne sťažovať výkon práv, s. I-4599, bod 12; pozri tiež napríklad rozsudok z 9. novembra 1983, Amministrazione delle finanze dello Stalo contro San Giorgio. C-199/82, Zb. s. 3595, bod 14, ako aj z 19. novembra 1991, Francovich a i./Taliansko, spojené veci C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, bod 43. 30 - Rozsudky z 13. júla 1989, Waclhauf. C-5/88, Zb. s. 2609, bod 28 — Rozsudok Barkoci a Malik, uż citovaný v poznámke pod 17, a z 28. apríla 1998, Metronome Musik, C-200/96, Zb. čiarou 4, bod 59; kurzívou zvýraznil generálny advokát. s. I-1953, bod 21.

I - 11071

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VEC C-327/02

menej restriktívnej alternatívy (nevyhnut­ uplatniteľné v rámci právneho poriadku nosti) opatrenia, stále sa vyžaduje posúdenie Spoločenstva a ktoré sa na základe ich vhodnosti alebo primeranosti prostriedkov povahy vzťahujú na štátnych príslušníkov a cieľov. tretích krajín, ako sú právo na rešpektovanie rodinného života alebo právo na účinnú 33 súdnu ochranu .

47. V tejto súvislosti je tiež dôležité pozna­ 46. Pri uplatňovaní pravidiel, ktoré sú upra­ menať, že súdna ochrana základných práv je vené v dohodách medzi Spoločenstvom osobitne dôležitá v súvislosti so zaobchádza­ a tretími krajinami, alebo pri používaní ním, ktoré je dohodnuté voči štátnym výnimiek z týchto pravidiel konajú členské príslušníkom tretích krajín, keďže predsta­ štáty v rámci práva Spoločenstva. Keď vujú „oddelené a izolované menšiny" 34.Sú to štátnym príslušníkom tretích krajín z dohôd často zvlášť zraniteľné skupiny, ktoré nemajú uzavretých medzi treťou krajinou iné, najmä politické prostriedky, aby ovplyv­ a Spoločenstvom vyplývajú výhody, obme­ nili právne predpisy a politický proces na dzenia práv vyplývajúce z opatrení členských účel ochrany svojich práv. Cudzinci vzhľa­ štátov musia byť tiež v súlade so základnými dom na samotnú povahu politického spolo­ právami a všeobecnými právnymi zásadami, čenstva nemôžu požívať všetky práva priz­ ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny nané občanom tohto politického spoločen- dvor 32. Za týchto okolností sú dotknuté orgány členských štátov a ich vnútroštátne súdy tiež povinné nielen „brať do úvahy", ale 33 — V tejto súvislosti je možné byť zvedavý, či by mohlo byť aj dodržiavať základné práva, ktoré sú bezodkladné vysťahovanie žalobkýň pred tým, ako vnútro­ štátny súd posúdil ich prípadné právo usadiť sa, ku ktorému došlo podľa Komisie v tomto prípade, porušením základných práv, najmä z hľadiska článku 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Kedze túto otázku všeobecný súd nevzniesol, nebudem to ďalej sledovať. 31 — Rozsudky z 28. októbra 1975, Rutili, 36/75, Zb. s. 1219; 34 — Tento výraz po prvýkrát použil Supreme Court of the United z 15. mája 1986, Johnston/ChiefConstable of the Royal Ulster States v slávnej poznámke pod čiarou 4 vo veci United States/ Constabulary, 222/84, Zb. s. 1651; Wachauf, C 5/88, Zb. Carotene Products Co 304 U. S. 144 (1938). K rozboru s. 2609; z 18. júna 1991, ERT, C-260/89, Zb. s. I-2925, dôsledkov tejto doktríny na výkon súdneho preskúmavania a z 24. marca 1994, Bostock, C-2/92, Zb. s. I-955. pozri: ELY, j . H.: Democracy and Distrust, Harvard, Harvard 32 — K tomuto účinku pozri WEILER, J.: Thou Shalt Not Oppress University Press, 1981; KOMESAR, N: Imperfect Alternati­ a Stranger: On the Judicial Protection of the Human Rights of ves — Choosing Institutions in Law, Economics and Public Non-EC Nationals — A Critique, In: European Journal of Policy, Chicago, University of Chicago Press, 1994, s. 228 International Law, 1992, s. 65, body 71 — 72. a nasl.

48. Vzhľadom na doposiaľ uvedené verím, že je možné dospieť k záveru, že domáce C — Postavenie štátnych príslušníkov pri­ pravidlá o vstupe a pobyte štátnych prísluš­ družených štátov, ktorí sa nelegálne zdržia­ níkov pridružených štátov, ktorí chcú mať vajú v hostiteľskom členskom štáte pobyt v členskom štáte Únie s cieľom usadiť sa, sú prijateľné, pokiaľ spĺňajú nasledujúce všeobecné podmienky: 1. musia byť založené na objektívnych kritériách, ktoré môžu byť žiadateľom vopred známe a sú preskúma- teľné súdmi; 2. nesmú zasahovať do samotnej podstaty práva usadiť sa (sú prijateľné, pokiaľ sú vhodné na dosiahnutie cieľa, ktorý sle­ dujú, t. j . kontrolu prisťahovalectva na iné 50. V zásade je možné súhlasiť s tým, že účely ako na výkon práva usadiť sa a pokiaľ zamietnutie žiadostí podaných výkon tohto práva neznemožňujú alebo ho v hostiteľskom štáte osobami, ktorých situá­ nadmerne nesťažujú); a 3. musia byť zluči­ cia je nelegálna, bez predchádzajúceho pre­ teľné so základnými právami a všeobecnými skúmania je zlučiteľné s dohodami právnymi zásadami, ktoré musia členské o pridružení. Táto zlučiteľnosť vyplýva štáty dodržiavať, keď konajú v rámci práva z potreby zaručiť účinnosť domácich práv­ Spoločenstva. nych predpisov o vstupe, pobyte a práve usadiť sa, ktoré sa týkajú štátnych príslušní­ kov tretích krajín. Na zabezpečenie ich účinnosti je nevyhnutné zabrániť, aby štátni príslušníci pridružených štátov požívali z nelegálnej situácie akékoľvek výhody. Preto Súdny dvor vo veci Gloszczuk usúdil, že ak členský štát zamietne žiadosť o výkon práva usadiť sa „z toho dôvodu, že v čase podania tejto žiadosti sa žiadateľ na jeho štátnom 49. S prihliadnutím na tieto všeobecné pod­ území zdržiaval ilegálne vzhľadom na mienky teraz posúdim holandské právne nepravdivé vyhlásenia určené uvedeným predpisy v dvoch rôznych situáciách, ktoré štátnym orgánom s cieľom získať počiatočné popísal vnútroštátny súd. V tejto súvislosti povolenie na vstup založené na inom dôvode z judikatúry vyplýva, že je dôležité rozlišovať alebo na nedodržaní podmienky výslovne medzi osobami, ktoré sa zdržiavajú spätej s týmto povolením, ktorá má súvis so

schválenou dĺžkou jeho pobytu v uvedenom byť také striktné, že by zasiahli samotnú členskom š t á t e " , je to zlučiteľné podstatu práva usadiť sa, ktoré je upravené s príslušnými ustanoveniami dohôd v dohodách o pridružení. Žiadalo by sa o pridružení. Preto je v zásade nelegálnosť vysvetliť, že podmienky, ktoré sú uložené žiadateľovho pobytu v hostiteľskom člen­ štátnym príslušníkom pridružených štátov na skom štáte dostatočným dôvodom na to, aby legálne vstúpili na územie členského zamietnutie žiadosti. štátu Únie, nesmú byť také, aby znemožnili výkon ich práva usadiť sa v zmysle dohôd o pridružení. Keby boli právne predpisy upravujúce vstup na územie štátu také, že by účinne zabránili vstupu na územie štátu s cieľom usadiť sa, potom by štátny príslušník 51. Taká by bola v tomto prípade situácia pridruženého štátu nemal možnosť „legál­ bulharských štátnych príslušníčok, ktoré boli neho" výkonu svojho práva usadiť sa. povinné mať víza, aby mohli vstúpiť do Holandska a zdržiavať sa tam po dobu najviac šesť mesiacov, ale nemali víza, keď podali žiadosť o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa. V zásade ich takéto porušenie právnych predpisov hostiteľskej krajiny v oblasti prisťahovalectva dostalo do takého postavenia, že ich žiadosť nemôže byť preskúmaná. Podľa Spoločného vyhlásenia zmluvných strán, ktoré je prílohou k Záverečnému aktu každej dohody o pridružení a ktoré treba vziať do úvahy pri výklade, totiž samotná skutočnosť, že pre fyzické osoby niektorých zmluvných strán sa požadujú víza a pre fyzické osoby iných strán sa nepožadujú, sa nebude považovať za 53. Tam, kde napríklad neexistuje žiadne porušenie alebo znehodnotenie výhod alebo len veľmi obmedzené účinné súdne v zmysle osobitného záväzku. preskúmanie zamietavých rozhodnutí v súvislosti s vizami, ktoré prijímajú diplo­ matické zastupiteľstvá a konzulárne úrady členského štátu, je možné tvrdiť, že jediná možnosť, ako sa štátny príslušník štátu, s ktorým Spoločenstvo uzavrelo dohodu 52. V predchádzajúcich bodoch som opako­ o pridružení, môže domáhať práva usadiť val slová „v zásade", pretože by bolo možné sa, je vstúpiť na územie hostiteľského člen­ sa nazdávať, že veľmi obmedzujúca vízová ského štátu ako nelegálny prisťahovalec. politika členských štátov by mohla pôsobiť Preto nemožno na judikatúru Súdneho ako absolútna prekážka vstupu a pobytu dvora, ktorá rozlišuje medzi legálnou s cieľom usadiť sa. Inými slovami právne a nelegálnou situáciou cudzincov, hľadieť predpisy v oblasti prisťahovalectva by mohli ako na absolútnu, ale ako na podmienenú zlučiteľnosťou ustanovení o práve usadiť sa podľa dohôd o pridružení a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré určujú nelegálnosť 35 — Rozsudok Gloszczuk, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, pobytu cudzinca na území členského štátu. bod 77 a výrok.

58. Ako to však Súdny dvor vysvetlil vo veci 56. Z návrhu vnútroštátneho súdu Jany a i. a vo veci Barkoci a Malik, povinnosť a z pripomienok predložených rôznymi „získať povolenie na vstup vo svojej krajine účastníkmi sa zdá, že bulharské štátne trvalého pobytu, ktorého vydanie sa viaže na preskúmanie, či hmotnoprávne podmienky... nemajú taký účel alebo účinok, že sa výkon 36 — Holandské orgány na pojednávaní popreli, že by to bolo tak. práv, ktoré českým štátnym príslušníkom Žiadne údaje o dobe trvania procesu posudzovania žiadostí vyplývajú z článku 45 ods. 3 dohody však Súdnemu dvoru neposkytli. Naviac tiež tieto orgány neboli schopné poskytnút Súdnemu dvoru žiadne osobitné o pridružení znemožní alebo sa nadmerne informácie o opravných prostriedkoch proti týmto roz­ hodnutiam (alebo ich neexistencii) diplomatických sťaží"37. a konzulárnych služieb. Je to dôležité, pretože nedostatok primeraných opravných prostriedkov môže byť porušením základného práva na účinnú právnu ochranu (uplatniteľné v takýchto prípadoch ako vyššie uvedené dôvody) a účinnosti práva usadiť sa (aký je zmysel priameho účinku, ak sa tí, 37 — Rozsudky Barkoci a Malik, už citovaný v poznámke pod ktorým sú práva priznané, nemôžu de jure alebo de facto čiartou 4, bod 83, a /any a i., už citovaný v poznámke pod domáhať týchto práv pred súdom?). čiarou 6, bod 31.

I - 11075

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - M. POIARES MADURO - VEC C-327/02

59. Preto stačí poznamenať, že bulharské dočasný pobyt, ktoré má získať v štáte štátne príslušníčky vstúpili do Holandska pôvodu štátny príslušník pridruženého štátu, nelegálne a pritom sa dostali do situácie, ktorý má záujem o vstup na územie Spoje­ ktorá im odhliadnuc od výhrady zakotvenej ného kráľovstva na účely usadenia sa, v dôležitých ustanoveniach uvedených s dohodami o pridružení. Medzi skutkovým v bodoch 52 a 53 týchto návrhov, bráni vo stavom týkajúcim sa poľských a slovenských výkone práva usadiť sa vyplývajúceho im štátnych príslušníčok v tomto prípade z Dohody o pridružení medzi Spoločenstvom a skutkovým stavom vo veci Barkoci a Bulharskou republikou. a Malik sú však významné rozdiely.

I - 11076

PANAYOTOVA A I.

v Spojenom kráľovstve správne orgány mohlo byť povolenie na vstup udelené... na uplatňovali pružnejším spôsobom: „... inom základe ako na základe Immigration dokonca bez toho, aby bolo potrebné zaobe­ Rules, ak žiadosť osoby jednoznačne a zjavne rať sa otázkou, či článok 59 ods. 1 dohody spĺňa hmotnoprávne podmienky, akými sú o pridružení umožňuje príslušným orgánom tie, ktoré by sa uplatnili, keby sa podala hostiteľského členského štátu odmietnuť žiadosť o udelenie povolenia na vstup vo prijatie na svojom štátnom území českého [vlastnej krajine pôvodu]" 39, sa týka výlučne štátneho príslušníka, ktorý nemá povolenie systému v Spojenom kráľovstve. To teda na vstup, stačí skúmať, či uplatnenie vnútro­ znamená, že dohody o pridružení nebránia štátnej právnej úpravy v oblasti prisťahova­ systému predbežnej kontroly v krajine lectva ako celku britskými štátnymi orgánmi, pôvodu, pokiaľ neboli žiadosti podané vrátane výkonu právomoci voľnej úvahy v hostiteľskom členskom štáte automaticky vykonávanej Secretary of State, je zamerané zamietnuté, ale sa skutočne posudzovali, hoci na určenie toho, či podmienka povolenia na aj menej dôkladne 40, keď jednoznačne v s t u p , k t o r á môže byť vylúčená a zjavne spĺňajú hmotnoprávne podmienky v individuálnych prípadoch, je zlučiteľná práva usadiť sa. Aj keď je to možné, nie je s podmienkou uvedenou na konci prvej vety nevyhnutné, že to znamená, že holandský spomenutého článku 59 ods. 1 dohody systém, podľa ktorého sa také žiadosti o pridružení" 38. Toto jasne preukazuje, že automaticky zamietajú bez preskúmania rozbor Súdneho dvora sa zameriaval na a ktorý neupravuje právomoc voľnej úvahy, systém pripúšťajúci právomoc voľnej úvahy, akou je tá, ktorú upravuje systém ktorý, ako je dostatočne zrejmé z návrhu na v Spojenom kráľovstve, je nezlučiteľný začatie prejudiciálneho konania s dohodami o pridružení. To však určite a z vyjadrenia holandskej vlády, v zmysle neznamená, že tento systém je s nimi holandských právnych predpisov neexistuje. zlučiteľný.

záveru (a contrario) než druhého záveru. 69. Holandská vláda tiež tvrdila, že podľa Možno povedať, že keby Súdny dvor uložil platných právnych predpisov v tejto krajine jasnú podmienku, znamenalo by to, že trojmesačná voľná doba pre štátnych prí­ automatický systém, akým je holandský slušníkov krajín, u ktorých sa nevyžadujú systém, by bol nezlučiteľný s dohodami. Ale víza, automaticky skončí, pokiaľ požiadajú osobitné vlastnosti oboch systémov nás vedú o udelenie povolenia na pobyt, keďže to k tomu, aby sme posudzovali holandský preukazuje, že majú v úmysle ostať tam aj po systém znovu a samostatne. Rozsudok Bar­ skončení tejto trojmesačnej doby. V takom koci a Malik by sa pre tento prípad nemal prípade už pobyt cudzinca v Holandsku nie považovať za rozhodujúci, ale iba za posky­ je legálny a na to, aby bola žiadosť posúdená, tujúci všeobecné usmernenie v tejto veci. je potrebné povolenie na dočasný pobyt. Ich situácia by preto nebola odlišná od situácie bulharských štátnych príslušníčok, pretože porušili vízovú povinnosť a automatické zamietnutie ich žiadosti by bolo tiež dôvodné.

67. Niektoré veci sú však z hľadiska judika- túry jasné.

I - 11078

PANAYOTOVA A I.

podať žiadosť o udelenie povolenia na pobyt Súdneho dvora. Potom by som preskúmal, či s cieľom usadiť sa. V dôsledku tejto žiadosti príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa nielenže nemôžu vykonávať právo usadiť sa vykonáva Schengenská dohoda 41 obsahujú prostredníctvom takejto žiadosti, ale navyše normy a zásady, ktoré bránia členskému sú pozbavené práva na krátkodobý pobyt štátu, ktorý je účastníkom tejto bližšej spolu­ podľa Schengenského režimu. Táto automa­ práce, aby určil, že žiadosť o usadenie sa tická protiprávnosť predstavuje dodatočnú spôsobuje skončenie trojmesačnej doby krát­ sankciu, ktorá sa zdá byť neodôvodneným kodobého pobytu podľa Schengenského a mimoriadne prísnym trestom za výkon režimu. práva z inak legálneho postavenia a nezodpovedá žiadnemu inému legitím­ nemu cieľu, ktorý by už nebol zabezpečený hlavnou požiadavkou získania povolenia na dočasný pobyt. Týmto nie je nijakým spôso­ bom dotknutá otázka, či je požiadavka na povolenie na dočasný pobyt, ktoré sa má získať v krajine pôvodu, zlučiteľná s dohodami.

73. Už som vyššie uviedol všeobecné pod­ mienky, ktoré podľa mňa musia spĺňať vnútroštátne opatrenia, ktoré obmedzujú právo usadiť sa v zmysle dohôd o pridružení. Hoci aj iné otázky môžu mať pre tento prípad význam, 4 2 okolnosti, ktoré boli prednesené pred Súdnym dvorom, sa 74. S ohľadom na uvedené a tiež s ohľadom sústreďujú na kritérium, či sú opatrenia na osobitnú pozornosť, ktorú musia súdne vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa orgány venovať posúdeniu práv jednotlivcov a na zásah do podstaty tohto práva. Ako patriacim k menšinám, ktoré nemajú žiadny som vyššie uviedol, myslím si, že kritérium, vplyv vo vnútroštátnom politickom procese, ktoré určil Súdny dvor v jeho predchádzajú­ musia holandské orgány predložiť osobitne cich rozhodnutiach, nevyžaduje posúdenie presvedčivé argumenty na odôvodnenie primeranosti opatrenia. Opatrenie ani systému, ktorý zaviedli vo svojom právnom nemusí byť najmenej obmedzujúcou alterna­ poriadku, ktorý zaťažuje takýmito breme­ tívou (kritérium nevyhnutnosti). To však nami členov týchto menšín. Holandské neznamená, že akékoľvek opatrenie, ktoré orgány predložili v skutočnosti veľmi málo zrejme sleduje dosiahnutie legitímneho cieľa, dôkazov na odôvodnenie takéhoto systému je prijateľné. Opatrenie musí byť vhodné na automatického zamietnutia v prípade neexi- dosiahnutie cieľa a z hľadiska tohto cieľa stencie povolenia na dočasný pobyt. Prečo by nesmie byť neprimerané, a to s ohľadom na holandské orgány nemohli urobiť aspoň náklady, ktoré vznikajú štátnym príslušní­ zbežné posúdenie hmotnoprávnych okol­ kom pridružených štátov, ktorí majú ností pre usadenie sa v situácii, akou je v úmysle vykonať svoje právo usadiť sa. Musí situácia v spore vo veci samej, kde sa už existovať vzťah medzi údajným účelom žiadateľky legálne zdržiavali v Holandsku? opatrenia a prostriedkami, ktoré zavádza na Orgány v Spojenom kráľovstve tak môžu jeho dosiahnutie. V tomto prípade pro­ urobiť s ohľadom na žiadateľov, ktorí svoju striedky použité v Holandsku podstatne žiadosť predložia na hraniciach. V tomto zaťažujú žiadateľov z pridružených krajín: prípade by Holandsko mohlo využiť dokonca aj trojmesačnú dobu, ktorú majú štátni príslušníci týchto pridružených štátov, aby sa spojili so svojimi diplomatickými 42 — V tomto prípade by bolo tiež vhodné mať podrobnejšie informácie o dĺžke doby, ktorú potrebujú diplomatické a konzulárnymi službami v ich krajine a konzulárne služby na posudzovanie žiadostí o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa a o opravných pôvodu alebo trvalého pobytu, aby získali prostriedkoch, ktoré môže žiadateľ použiť, keď namieta proti všetky dodatočné potrebné informácie rozhodnutiam, ktorými sa také žiadosti zamietajú. Iba taká informácia by umožnila Súdnemu dvoru posúdiť celkový ohľadne žiadateľov. Navyše tiež treba pozna­ dopad povinnosti vždy podať vopred žiadosť v krajine menať, že povahu zárobkovej činnosti, ktorá pôvodu.

sa má vykonávať v tomto prípade, možno 77. Ako som tvrdil vyššie, Súdny dvor prijal v niektorých ohľadoch lepšie posúdiť systém predbežnej kontroly vo veci Barkoci v Holandsku (najmä z hľadiska jej povahy a Malik „v zásade" a v spojení ako samostatnej zárobkovej činnosti) 43. s nevyhnutnosťou systému posúdenia, či žiadosti spĺňajú hmotnoprávne podmienky práva usadiť sa. Ale to, že Súdny dvor akceptoval zbežnejšie posúdenie v hostiteľskom členskom štáte a zároveň ochota Spojeného kráľovstva vykonať také posúdenie, tiež preukazujú, že predchádza­ 75. Namiesto toho, aby holandská vláda júca kontrola v štáte pôvodu nemusí byť vždy odôvodnila automatické zamietanie, vyjadrila nevyhnutná. Podľa Súdneho dvora môžu sa iba k inštrumentálnemu vzťahu medzi existovať prípady, v ktorých sa môže posú­ opatrením a systémom predbežnej kontroly denie hmotnoprávnych podmienok vykonať v štáte pôvodu. Automatické odmietanie v hostiteľskom členskom štáte. zaoberať sa žiadosťou, ktorá bola predložená v Holandsku, ak neexistuje povolenie na dočasný pobyt, prezentovala ako nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti systému pred­ bežnej kontroly, ktorú Súdny dvor uznal za prípustnú. Ako by mohol mať taký systém effet utile, ak umožníme štátnym príslušní­ kom pridružených štátov vstup v určitom postavení a potom zmenu ich postavenia na postavenie osôb s trvalým pobytom? Inými slovami, nie je možné, aby Súdny dvor uznal oprávnenosť systému predbežnej kontroly a aby následne povedal, že za určitých okolností nie je uplatniteľný. Výnimky by sa 78. Ale ako môže taká možnosť existovať používali na obchádzanie všeobecného súčasne so systémom predbežnej kontroly? systému. Nemá holandská vláda pravdu, keď pozna­ menáva, že keby Súdny dvor skutočne umožnil, aby sa žiadosti podávali v hostiteľskom štáte, zbavovali by systém predbežnej kontroly effet utile? Myslím, že nie, pretože Súdny dvor pripustil, že povaha p o s ú d e n i a , ktoré sa má vykonať 76. Podľa môjho názoru však Holandsko v hostiteľskom členskom štáte, je rozdielna zlyhalo pri svojom výklade rozsahu prípust­ od povahy posúdenia, ktorá sa vykonáva nosti systému predbežnej kontroly a údajnej v štáte pôvodu. Vnútroštátne orgány môžu nezlučiteľnosti takéhoto systému a systému, podrobiť žiadosti, ktoré boli podané na ich ktorý tiež umožní, aby sa niektoré žiadosti území, zbežnejšiemu posúdeniu. Inými slo­ podávali v hostiteľskom členskom štáte. vami, priestor voľnej úvahy ponechaný vnú­ troštátnym orgánom pri ich posudzovaní je širší. Ale na toto by sa nemalo hľadieť ako na priznanie nekontrolovateľnej rozhodovacej 43 — Z toho môže vyplývať, že z dôvodu, že žiadateľky sa už právomoci vnútroštátnym orgánom. Takáto zdržiavali v Holandsku, mohli orgány vedieť, že majú v úmysle vykonávať svoju činnosť v sex-klube. právomoc voľnej úvahy sa musí vykonávať

44 — Rozsudky z 13. decembra 1983, Komisia/Rada, 218/82, Zb. s. 4063, bod 15, a z 29. júna 1995, Španielsko/Komisia, C-135/93, Zb. s. I-1651, bod 37. 45 — Rozsudky z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8; zo 16. decembra 1993, Wagner Miret, C-334/92, Zb. s. I-6911, bod 20; zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, Zb. s. I-3325, bod 26; z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, spojené veci C-240/98 a C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 30, a z 21. novembra 2002, Antonio Testa, C-356/00, Zb. s. I-10797, bod 43. 80. Pred vyvodením záverov je dôležité roz­ 46 — Rozsudok z 25. júla 2002, Union de Pequeños Agricultores, obrať možnosť výkladu holandských pravi­ C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 43.

I - 11082

PANAYOTOVA A I.

82. Záverečný bod, na ktorý je potrebné pamätať, je osobitná povaha činností, ktoré 83. Vzhľadom na uvedený rozsudok možno mali žalobkyne v úmysle vykonávať ako prostitúciu považovať za zárobkovú činnosť samostatne zárobkovo činné osoby vykonávanú samostatne zárobkovo činnou v Holandsku. V týchto návrhoch som túto osobou iba vtedy, keď je preukázané, že ju záležitosť doposiaľ neuvádzal, keďže pred­ bude vykonávať osoba poskytujúca službu metné právne predpisy sú všeobecné mimo rámca akéhokoľvek vzťahu podriade­ a predstavujú obmedzenie pre všetky druhy nosti týkajúceho sa volby tejto činnosti, činností, ktoré možno vykonávať ako samo­ pracovných podmienok a podmienok odme­ statne zárobkovú činnosť. Ak však Súdny ňovania, na vlastnú zodpovednosť tejto dvor dospeje k dvom hlavným návrhom, osoby a za odmenu, vyplácanú tejto osobe ktoré tu obhajujem, a teda, v prvom rade, že 4 priamo a v plnej výške . Tieto podmienky sa automatická nelegálnosť pri inak legálnom musia posudzovať vnútroštátnymi orgánmi krátkodobom pobyte cudzinca, ktorá je stanovená v právnych predpisoch, je nezlu­ čiteľná s dohodami o pridružení, a v druhom 47 — Pozri rozsudok, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 5 rade, že všeobecná požiadavka povolenia na výroku.

I - 11083

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VEC C-327/02

a súdmi, aby sa zabezpečilo, že činnosť je organizáciám a sieťam prostitúcie využívať vo skutočne vykonávaná na samostatne zárob­ svoj prospech výhody vnútroštátnych práv­ kovo činnom základe. Toto kritérium je nych predpisov určených na ochranu situácie určené na to, aby sa zabránilo kriminálnym prostitútok.

súdmi, sú vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa tak, aby sa výkon práva neznemožnil alebo nadmerne nesťažil, a pokiaľ sú v súlade so základnými právami a všeobecnými zásadami práva, ktorému podliehajú členské štáty, keď konajú v rámci práva Spoločenstva.

3. Vnútroštátny právny predpis, ktorý vyžaduje, aby vnútroštátne orgány odmietli posúdiť žiadosť o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa podľa vyššie uvedených ustanovení dohôd o pridružení, keď žiadatelia vstúpili na územie hostiteľského členského štátu nelegálne, je v zásade vhodný na dosiahnutie legitímneho cieľa kontroly prisťahovalectva na iné účely ako na účely práva usadiť sa a neznemožňuje ani nadmerne nesťažuje výkon tohto práva.

4. Vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého sa automaticky zamieta akákoľvek žiadosť o udelenie povolenia na pobyt s cieľom usadiť sa podľa vyššie uvedených ustanovení dohôd o pridružení, ktorú podali štátni príslušníci pridružených štátov, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu, bez preskúmania iba na základe toho, že žiadatelia nemajú povolenie na dočasný pobyt, ktorý majú získať v krajine pôvodu alebo trvalého pobytu, nie je vhodný na dosiahnutie legitímneho cieľa a je spôsobilý znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práva usadiť sa."

I - 11085