C-345/02
ECLI:EU:C:2004:145
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0345
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-345/02
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 11. marca 2004 1
Úvod reklamnej kampane na služby optikov uspo riadanej profesijnou organizáciou, a vrátenie poplatkov, ktoré členské podniky zaplatili na účely financovania kampane.
1. Toto prejudiciálne konanie zacate na návrh Hoge Raad der Nederlanden (najvyšší súd) nastoľuje otázky dotýkajúce sa viacerých Žalujúce podniky v konaní pred vnútroštát prvkov právnej úpravy Spoločenstva v oblasti nym súdom nie sú účastníkmi hospodárskej štátnej pomoci: pojmu štátna pomoc, vzťahu súťaže, ktorí boli poškodení v dôsledku medzi získanou výhodou a prostriedkami prijatia systému štátnej pomoci, ale jej jeho financovania, rozsahu oznamovacej potencionálni príjemcovia. Využívajú pro povinnosti, funkcie pravidla de minimis, striedky, zabezpečujúce užitočný účinok dôsledkov neoznámenia vo vnútroštátnom práva Spoločenstva, aby tak súdnou cestou práve atď. zrušili opatrenie, ktoré podľa nich nie je v súlade s ich ekonomickými záujmami.
2. Je paradoxné, že na prvý pohľad nejde Platná právna úprava o jeden z prípadov, ktoré mohol zákonodarca predvídať v čase, keď vybavil Spoločenstvo ochrannými mechanizmami proti neprime raným zásahom členského štátu, spôsobilým narušiť hospodársku súťaž v rámci Spoločen stva. Predmetom konania pred vnútroštát A Právna úprava Spoločenstva nym súdom je žaloba o zrušenie opatrení, ktoré umožnili uskutočnenie kolektívnej
3. Článok 92 ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 1 — Jazyk prednesu: španielčina. 87 ods. 1 ES) uvádza:
I - 7142
PEARLE A I.
„Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby pomoc poskytovaná členským štátom alebo mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, takýto zámer je nezlučiteľný so spoločným ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí trhom podľa článku 92, začne konanie podľa narušením hospodárskej súťaže tým, že odseku 2. Členský štát nemôže vykonať zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci výrobu určitých druhov tovarov, je nezluči nerozhodlo s konečnou platnosťou." teľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi."
5. V ods. 1 oznámenia Komisie zo 6. marca 4. Článok 93 Zmluvy ES (teraz článok 88 ES) 1996 o pomoci de minimis 2sa uvádza: uvádza:
„1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi „[....] Napriek tomu, že každý finančný zásah priebežne skúma systémy pomoci poskyto štátu v prospech jedného podniku viac alebo vanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné menej narúša alebo hrozí narušením hospo opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj dárskej súťaže medzi týmto podnikom a jeho alebo fungovanie spoločného trhu. konkurenciou, ktorá túto pomoc nezískala, nemá každá forma štátnej pomoci citeľný dosah na obchod a hospodársku súťaž medzi členskými štátmi. To platí predovšetkým o štátnej pomoci, ktorej rozsah je veľmi obmedzený." [neoficiálny preklad] 2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 92, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou 6. Článok 92 ods. 1 Zmluvy ES sa v zmysle zruší alebo upraví. [...] ods. 2 oznámenia nevzťahuje na štátnu pomoc až do výšky 100 000 ECU (teraz 100 000 EUR), ktorá bola poskytnutá počas troch rokov odo dňa poskytnutia prvej
3. Komisia musí byť v dostatočnom čase 2 — Ú. v. ES C 68, s. 9 (ďalej len „oznámenie" alebo „oznámenie de u p o v e d o m e n á o zámeroch v súvislosti minimis*).
I - 7143
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-345/02
pomoci de minimis. Tento prah sa vzťahuje zástupcami zamestnávateľských na všetky kategórie štátnej pomoci bez a zamestnaneckých organizácií. ohľadu na ich formu a sledovaný cieľ, s výnimkou štátnej pomoci vývozu, pre ktorú toto pravidlo neplatí.
10. Zákonodarca priznal týmto organizá ciám primerané oprávnenia nevyhnutné na plnenie ich úloh. Článok 93 WBO umožňuje, aby riadiace orgány profesijných organizácii B — Holandské právo vydávali predpisy, ktoré považujú za nevyh nutné pre výkon svojich úloh, a to tak v záujme podnikov príslušného hospodár skeho odvetvia, ako aj na úpravu pracovných podmienok ich zamestnancov. Tieto pred pisy musia byť schválené Sociaal-Economi sche Raad (Hospodárskou a sociálnou radou) 7. Wet op de bedrijfsorganisatie (zákon a nesmú narúšať hospodársku súťaž (článok o organizácii obchodného života, ďalej len 93 ods. 5 WBO). „WBO") z 27. januára 1950 upravuje úlohy, štruktúru, pracovné metódy, finančné aspekty a dohľad profesijných organizácií, ktoré zodpovedajú za usporiadanie a rozvoj svojej oblasti činnosti.
11. Podľa článku 126 WBO môžu profesijné organizácie na účely úhrady svojich výdavkov vydávať predpisy, prostredníctvom ktorých uložia svojim členom poplatky. Všeobecné poplatky slúžia na financovanie prevádzky 8. Podľa článku 71 WBO musia tieto pro profesijnej organizácie, zatiaľ čo „povinné fesijné organizácie ako verejnoprávne inšti účelové poplatky" plnia osobitný účel. Tieto túcie prihliadať tak na spoločné záujmy poplatky možno podľa článku 127 WBO podnikov, ktoré združujú, ako aj na verejný vyberať na základe úradnej výzvy na úhradu. záujem.
12. Okrem toho zakotvuje Wet houdende 9. Podľa článku 73 WBO sa riadiace orgány administratieve rechtspraak bedrijfsorgani profesijných organizácií obsadzujú pomerne satie (holandský zákon o správnom súdnic-
I - 7144
PEARLE A I.
tve týkajúcom sa profesijných organizácií) zo 15. Poplatok uložený spoločnosti Pearle a i. 16. septembra 1954, v z m e n e n o m predstavoval 850 holandských guldenov na a doplnenom znení, právnu úpravu adminis podnik. Členské podniky nikdy nenapadli tratívnych žalôb, ktoré sa týkajú profesijných žalobou predpisy, ktorými boli sporné organizácií. poplatky zavedené, a ktorých platnosť bola až do roku 1998 každoročne predlžovaná.
Konanie pred vnútroštátnym súdom 16. Pearle a i. sa však domnievali, že kolektívne reklamné kampane, organizované HBA prinášajú v prvom rade prospech ich konkurencii, a tým neprimerane zaťažujú ich vlastný rozpočet na reklamu. 13. Pearle B. V., Hans Prijs Optiek franchise B. V. a Rinck Opticiens B. V. (ďalej len „Pearle a i." alebo len „Pearle") sú spoločnosti so sídlom v Holandsku pôsobiace v odvetví optiky. Ako také sú podľa WBO 3združené vo verejnoprávnej profesijnej organizácii Hoofdbedrijfschap Ambachten (najvyššia remeselná organizácia, ďalej len „HBA"). 17. Dňa 29. marca 1995 podali žalobcovia proti HBA na civilnom súde v Haagu žalobu o neplatnosť stanov, ktoré zaviedli sporné poplatky, a žalobu na vrátenie už zaplatených čiastok.
14. Na návrh Nederlandse Unie van Opti ciens (ďalej len „NUVO"), súkromného združenia optikov, ktorého boli žalobcovia v tom čase členmi, uložila HBA po prvý raz v roku 1988 svojim členom „účelové povinné poplatky" 4 na financovanie kolektívnej reklamnej kampane v prospech podnikov 18. Podľa názoru žalobcov predstavovali tohto odvetvia. Tieto poplatky mali byť služby spojené s reklamnou kampaňou súčasne určené na zriadenie Commissie štátnu pomoc podľa článku 92 ods. 1 Zmluvy Optiekbedrijf, poradného výboru začlene ES, pretože stanovy, ktorými boli zavedené ného do riadiaceho orgánu HBA. poplatky na financovanie tejto pomoci, mali byť oznámené Komisii v súlade s článkom 93 ods. 3 ES. Keďže k tomuto oznámeniu 3 — Pozri bod 7 vyššie. nedošlo, chýba týmto opatreniam štátnej 4 — Pozri bod 11 vyššie. pomoci právny základ.
I - 7145
NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-345/02
19. Súd prvého stupňa zamietol návrh vých poplatkov uložených podnikom, žalobcov a odvolací súd toto rozhodnutie ktoré majú z tejto služby prospech, a to potvrdil. Z toho dôvodu sa obrátili žalobco tak, že tento prospech nakoniec nepred via na Hoge Raad der Nederlande s kasačnou stavuje pre štát žiadne výdavky? Je žalobou. dôležité, že prospech z kolektívnych reklamných kampaní sa rozloží viac alebo menej r o v n o m e r n e v rámci daného odvetvia, a že sa počíta s tým, že jednotlivé podniky získali z tejto kampane viac-menej rovnaký prospech alebo zisk?
Prejudiciálne otázky
20. Hoge Raad der Nederlanden prerušil 27. septembra 2002 konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: 2) Vzťahuje sa oznamovacia povinnosť podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy ES na každú štátnu pomoc alebo iba na štátnu p o m o c , ktorá z o d p o v e d á definícii v článku 92 ods. 1 ES? Má členský štát voľnú úvahu pri posudzovaní, či štátna pomoc napĺňa podmienky článku 92 1) Treba považovať sporný systém, na ods. 1 ES, a môže sa tým členský štát základe ktorého boli uložené poplatky vyhnúť oznamovacej povinnosti? Ak s cieľom financovať kolektívne reklamné áno, v akom rozsahu? Do akej miery kampane, za štátnu pomoc (jej časť) môže voľná úvaha pri tomto posudzo podľa článku 92 ods. 1 Zmluvy ES vaní vylúčiť oznamovaciu povinnosť a musí byť o zámere jeho uplatnenia stanovenú v článku 93 ods. 3 ES? Alebo upovedomená Komisia v súlade treba vyvodiť záver, že oznamovacia s článkom 93 ods. 3 Zmluvy ES? Týka povinnosť sa neuplatní len vtedy, ak sa sa to iba zvýhodňovania vo forme možno rozumne domnievať, že opatre organizovania a ponuky kolektívnych nie nie je štátnou pomocou? reklamných kampaní alebo tiež spôso bov ich financovania, akými sú napr. stanovy ukladajúce poplatky a/alebo na ich z á k l a d e v y d a n é r o z h o d n u t i e o uložení poplatkov? Je relevantná skutočnosť, že kolektívne reklamné k a m p a n e sú p o n ú k a n é (podnikom) v tom istom odvetví, ako je odvetvie, v ktorom boli p r e d m e t n é poplatky 3) Ak sudca členského štátu dospeje uložené? Ak áno, v čom? Je pritom k záveru, že ide o štátnu pomoc podľa dôležité, že náklady, ktoré vzniknú článku 92 ods. 1 ES, musí zohľadniť verejnoprávnemu subjektu, sú plne hra pravidlo de minimis, ako ho formulovala dené prostredníctvom povinných účelo Komisia v oznámení Ú. v. ES C 213,
I - 7146
PEARLE A I.
1992 (a neskôr Ú. v. ES, C 68, 1996), pri vnútroštátny sudca domnieva, že odvet hodnotení toho, či je opatrenie potrebné vie alebo jednotlivé podniky by sa považovať za štátnu pomoc, ktorá mala vrátením poplatkov bezdôvodne oboha byť podľa článku 93 ods. 3 ES oznámená tili z dôvodu, že reklamnými kampa Komisii? Ak áno, je potom treba pra ňami získané výhody nemôžu byť vidlo de minimis uplatniť retroaktivne vrátené in naturai na štátnu pomoc poskytnutú pred vyhlásením tohto pravidla a na štátnu pomoc, ktorou sú každoročne organi zované kolektívne reklamné kampane prinášajúce prospech celému odvetviu?
5) Ak štátna pomoc nebola v súlade s článkom 93 ods. 3 ES oznámená, môže sa verejnoprávny subjekt, aby sa vyhol povinnosti vrátenia, odvolávať na vyššie uvedené pravidlo formálnej práv nej sily rozhodnutia o uložení poplat kov, ak adresát tohto rozhodnutia v čase jeho vydania a počas lehoty, v ktorej ho mohol napadnúť, nebol informovaný o tom, že štátna pomoc, ktorej súčasťou sú poplatky, nebola oznámená? Môže jednotlivec za týchto okolností vychá dzať z predpokladu, že príslušné orgány si svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 93 ods. 3 ES splnili?
4) Vyplýva z rozhodnutia vo veci C-39/94 (SFEI/La Poste, Zb. s. I-3547) v prípade užitočného účinku článku 93 ods. 3 ES, že sudca členského štátu musí zrušiť predpisy, ako aj na ich základe vydané rozhodnutia o uložení poplatkov, a zaviazať verejnoprávny subjekt vráte ním poplatkov, napriek tomu, že je to v rozpore s pravidlom formálnej právnej Konanie pred Súdnym dvorom sily rozhodnutia o uložení poplatkov vytvoreným holandskou judikatúrou? Je pritom dôležité, že vrátenie poplatkov v skutočnosti neodstráni výhodu, ktorú odvetvie a jednotlivé podniky odvetvia prostredníctvom kolektívnych reklam ných kampaní získali? Dovoľuje právo 21. Návrh na začatie prejudiciálneho kona Spoločenstva, aby sa účelové poplatky nia bol doručený do kancelárie Súdneho celkom alebo sčasti nevracali, ak sa dvora 30. septembra 2002.
I - 7147
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-345/02
22. Okrem účastníkov konania pred vnútro Štvrtá a piata prejudiciálna otázka: dôsledky štátnym súdom sa na písomnej časti konania neoznámenia zúčastnili aj holandská vláda a Komisia Európskych spoločenstiev.
25. Vnútroštátny súd týmito dvoma otáz kami žiada o objasnenie dôsledkov, ktoré má nesplnenie povinnosti oznámenia štátnej 23. Dňa 29. januára 2004 sa konalo verejné pomoci tohto druhu. Vo vzťahu k vnútro pojednávanie za účasti zástupcov holandskej štátnej právnej úprave, v zmysle ktorej vlády a Komisie. právne akty, ktoré neboli včas napadnuté, nadobúdajú formálnu právnu silu, chce Hoge Raad predovšetkým vedieť, či by bolo možné zrušiť sporné alebo požadovať vrátenie poplatkov uložených na ich základe.
Právne posúdenie
26. Ako predbežnú však rieši otázku, či toto nesplnenie povinnosti má za následok iba neplatnosť aktu, ktorým bola štátna pomoc poskytnutá, alebo aj neplatnosť aktu, ktorý upravoval financovanie pomoci. Súd sa 24. V predmetnom spore musel vnútro v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z 11. štátny súd, ako aj Súdny dvor, posudzovať júla 1996, SFEI a i. 5 otázku dotýkajúcu sa základných prvkov právnej úpravy Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci. Vzhľadom na komplexnosť úvah, ktoré treba uskutočniť, by som uprednostnil, tak ako t o urobila aj Komisia, najprv preskúmať posledné dve otázky, ktorých predmetom je nenapadnuteľnosť správnych aktov, ktoré neboli včas napadnuté, pretože 27. Chcel by som zdôrazniť, že v tomto v prípade, ak by vnútroštátny súd dospel rozsudku 6sa pripúšťa, že za výnimočných k záveru, že žalobcovia mali na účinnú okolností možno dokonca povinnosť vrátiť ochranu svojich práv vo vnútroštátnom štátnu pomoc považovať za neprimeranú. konaní využiť vnútroštátne právne pro Dôsledky, ktoré má vnútroštátny súd vyvodiť striedky, za podmienok uplatňovania náro kov vyplývajúcich z t o h t o p r á v n e h o poriadku, by už nebolo potrebné zaoberať 5 — Vec C-39/94, Zb. s. I-3547. sa ostatnými nastolenými otázkami. 6 — Tamže, bod 71.
I - 7148
PEARLE A I.
z toho, že zámer štátnej pomoci nebol odstráni protiprávny akt. Primerané opatre oznámený, teda nenastávajú automaticky; nie zabezpečujúce užitočný účinok článku 93 sú skôr podmienené požiadavkou zabezpečiť ods. 3 tretia veta ES však nesmie ešte viac užitočný účinok práva Spoločenstva. znevýhodniť účastníkov hospodárskej súťaže Spoločenstva vo vzťahu k príjemcom štátnej pomoci. Presne to by sa ale udialo, ak by bol uznaný nárok na vrátenie poplatkov bez súčastného vrátenia získanej pomoci, pretože získaný prospech by sa v dôsledku zrušenia finančného zaťaženia zvýšil. To by malo za 28. Prvoradým cieľom kontroly zámerov následok ešte vážnejšie narušenie hospodár štátnej pomoci, ktorá prináleží Komisii, je skej súťaže v rozpore so Zmluvou. ochrana slobodnej hospodárskej súťaže v Spoločenstve. Zákaz zakotvený v článku 93 ods. 3 tretia veta ES, v zmysle ktorého má tento orgán Spoločenstva posudzovať kom plexné hospodárske prípady, slúži na tento účel.
29. Ako Súdny dvor presnejšie uviedol, článok 93 ods. 3 tretia veta Zmluvy ES 31. Z toho dôvodu môže vnútroštátny súd za predstavuje spôsob zabezpečenia kontrol uvedených okolností zamietnuť návrh na ného mechanizmu 7 zavedeného týmto člán vrátenie poplatkov uložených na účely finan kom, ktorý je rozhodujúci pre zabezpečenie covania reklamnej kampane iba vtedy, ak fungovania spoločného trhu. nebude súčasne vrátený získaný prospech, v opačnom prípade by právna úprava Spolo čenstva minula sledovaný cieľ.
30. Prostredníctvom opatrení, ktoré možno prijať v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom v prípade, ak je systém štátnej pomoci v rozpore s týmto zákazom, bude opätovne nastolená situácia, ktorá existovala pred nezákonným štátnym zásahom. Je preto nevyhnutné získané výhody vrátiť a prípadne tento systém štátnej pomoci vyhlásiť za neplatný, čím sa z právneho poriadku 32. Napriek tvrdeniam, ktoré Komisia pred niesla pred Súdnym dvorom, sa domnievam, 7 — Rozsudky z 9. októbra 1984, Heineken/Brouwerijen, spojené že môj názor nie je v rozpore so žiadnou veci 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, bod 20, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia (C-301/87, Zb. s. I-307, bod 17. judikatúrou.
I - 7149
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-345/02
33. V zmysle rozsudku z 21. novembra 1991, zaplatených čiastok by predstavovalo účinnú Fédération nationale du commerce extérieur formu uvedenia do predošlého stavu, a to des produits alimentaires a Syndicat national tým, že by sa odstránili narušenia hospodár des négociants et transformateurs de sau skej súťaže, ktoré údajne vyplývajú mon (ďalej len „rozsudok FNCE") 8, poruše z nerovnomerného uloženia poplatkov . 10
nie článku 93 ods. 3 Zmluvy ES vnútroštát nymi orgánmi sa dotýka platnosti aktov, ktorými sa vykonávajú opatrenia štátnej pomoci. Vnútroštátne súdy musia preto zaručiť jednotlivcom, aby z takéhoto poru šenia boli vyvodené dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, a to pokiaľ ide o platnosť takýchto aktov, ako aj o vrátenie poskytnutých ekonomických 35. V rozsudku nebolo k tomuto problému výhod. Prijaté opatrenia musia byť vždy nič uvedené. Na vysvetlenie stanoviska gene nevyhnutné pre odstránenie následkov poru rálneho advokáta je však potrebné uviesť, že šenia zákazu, ktorého konečným cieľom je Ferring, na rozdiel od prejednávaného prí zabezpečiť, aby hospodárska súťaž nebola padu, musel zaplatiť poplatok určený na narušovaná zásahmi zo strany štátu. poskytnutie pomoci, z ktorej mali prospech konkurenčné podniky v obchode medzi členskými štátmi 11. Vrátenie poplatku malo prispieť k obnoveniu slobodnej hospodárskej súťaže.
36. Vec Calster y Cleeren 12 vychádza 34. Vo veci Ferring 9 spochybnila francúzska z veľmi špecifického skutkového stavu. Bel vláda relevanciu prejudiciálnej otázky gická vláda zmenila systém štátnej pomoci a vyhlásila, že vnútroštátny súd môže naria financovaný prostredníctvom poplatkov diť nanajvýš vrátenie neoznámenej pomoci, z domácich a dovezených výrobkov, ktorý v žiadnom prípade však nemôže nariadiť Komisia vyhlásila za nezlučiteľný so spoloč vrátenie prostriedkov na jej financovanie. ným trhom, a to tak, že opätovne zaviedla Generálny advokát Tizzano v tom istom poplatky z domácich výrobkov spätne ku dňu spore uviedol, že nezákonnosť štátnej účinnosti prvého systému podpôr, ktorý bol pomoci by mala predovšetkým za následok vyhlásený za protiprávny. nezákonnosť vnútroštátnych vykonávacích opatrení, teda tiež nezákonnosť rozhodnutia o uložení poplatku. Okrem toho, vrátenie 10 — Vo vzťahu k rozsudkom z 20. marca 1997, Alean Deutsch land. C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 23, a zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 26. 11 — Rozsudok Ferring, bod 21. 8 — Vec C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12. 12 — Rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster y Cleeren, 9 — Rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067. C-261/01, Zb. s. I-12249.
I - 7150
PEARLE A I.
37. Súdny dvor tu predovšetkým vytýkal 39. Pri posudzovaní štátnej pomoci je preto spornú legislatívnu techniku, pretože ak by potrebné tiež zohľadniť spôsob financovania táto bola pripustená, mohli by členské štáty štátnej pomoci , napriek tomu, že členský uskutočniť svoje zámery štátnej pomoci bez štát je v zásade povinný vrátiť iba poplatky, prostredne bez oznámenia a dôsledkom ktoré boli uložené v rozpore s právom 18 neoznámenia by sa vyhli zrušením štátnej Spoločenstva . pomoci a jej súčasným opätovným zavede ním so spätnou účinnosťou 1 3 .
40. Judikatúra, zdá sa, naznačuje, že takáto povinnosť neexistuje, ak by jej splnenie malo pre hospodársku súťaž škodlivejšie následky, ako sú tie, ktoré spôsobila samotná neozná mená štátna pomoc. 38. V tomto rozsudku sa všeobecne konšta tuje, že dôsledky nesplnenia povinnosti oznámenia zámerov štátnej pomoci sa vzťa hujú aj na spôsob financovania takejto pomoci 14.
41. Napokon v rozsudku GEMO 19 z 20. novembra 2003 sa skúmalo, či možno za štátnu pomoc považovať systém, ktorý na základe vopred zaplateného poplatku zabez pečuje bezplatný zber a odpratávanie tiel zvierat a odpadu z bitúnkov pre francúzskych chovateľov a bitúnky.
Okrem toho, podľa článku 92 ES nemôže Komisia oddeľovať štátnu pomoc v užšom slova zmysle od tohto ďalšieho aspektu 15, pretože, ak by aj táto pomoc bola sama o sebe v súlade so Zmluvou, spôsob financo 42. GEMO, žalobca v konaní pred vnútro vania môže posilňovať jej rušivý účinok štátnym súdom, bol podnikom obchodujú a systém ako celok sa tak môže dostať do cim s mäsovými výrobkami, ktorý platil rozporu s jednotným trhom a spoločným poplatky a dostal štátnu pomoc. V konaní 16 záujmom . pred vnútroštátnymi súdmi navrhoval, aby
13 — Tamže, bod 60. 17 — Tamže, bod 49, s podrobným odkazom na rozsudok z 25. 14 — Tamže, bod 44. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, bod 8. 15 — Tamže, bod 46. 18 — Tamže, bod 53. 16 — Tamže, bod 47. 19 — Vec C-126/01, Žb. s. I-13769.
I - 7151
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-345/02
bol tento systém vyhlásený za neplatný — po tretie, rozsudok pojednával iba z dôvodu, že nebol oznámený, a požadoval o kvalifikovaní systému. Neobsahoval vrátenie zaplatených poplatkov. žiadnu zmienku o tom, či je vrátenie poplatkov primeraným opatrením zaru čujúcim užitočný účinok oznamovacej povinnosti podľa článku 93 ods. 3 ES.
Súdny dvor preskúmal jednotlivé prvky tohto systému a konštatoval, že tu ide o štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy. 44. Na základe uvedeného treba konštatovať, že samé vrátenie poplatkov použitých na účely financovania štátnej pomoci bez vráte nia prospechu, ktorý získali príjemcovia pomoci, nesleduje cieľ Spoločenstva, ktorým je poctivá hospodárska súťaž. 43. Túto judikatúru však nemožno aplikovať v predmetnom konaní z týchto dôvodov:
45. Napriek uvedenému by nebolo potrebné sa touto otázkou zaoberať, ak by sa potvrdilo, — po prvé, vyberané čiastky spravoval že žalobcovia nemohli uplatniť svoje práva bezprostredne štát, ktorý touto službou v primeranej dobe a vhodnými prostried poveril súkromné podniky, pričom fran kami. cúzska vláda nepopierala, že tieto čiastky mali charakter „štátnych pro striedkov",
46. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania bolo pravidlo formálnej právnej sily aktov, ktoré neboli napadnuté, vytvorené — po druhé, vzhľadom na nebezpečenstvo judikatúrou. V zmysle tohto pravidla civilný nekontrolovateľného odkladania tiel sudca pri rozhodovaní o nároku uvedeného zvierat alebo ich častí opatrenie slúžilo druhu z bezdôvodného plnenia, ktorým sa verejnému záujmu, a to ochrane zdravia požaduje vrátenie zaplatených poplatkov obyvateľstva a ochrane životného pro s odôvodnením, že rozhodnutie, z ktorého stredia. Bolo pritom nepochybné, že platba vychádza, je protizákonné, musí až na správa tu vystupovala v úlohe štátu, pár výnimiek vychádzať z toho, že toto
I - 7152
PEARLE A I.
rozhodnutie je, pokiaľ ide tak o formu, ako aj tieto podmienky nemôžu byť prísnejšie ako o obsah, v súlade s právom, ak mohlo byť podmienky pri porovnateľných žalobách v správnom konaní napadnuté a dotknutá týkajúcich sa vnútroštátneho práva a nesmú 22 osoba svoj nárok v stanovenej lehote výkon týchto práv v praxi znemožniť . neuplatnila.
49. Súdy členských štátov musia v prospech jednotlivcov, ktorí sa porušenia povinnosti 47. Zákaz obsiahnutý v článku 92 ods. 1 sa dovolávajú, v súlade s vnútroštátnym právom sám osebe neuplatní automaticky 20. Za vyvodiť z tejto skutočnosti všetky dôsledky, týchto okolností je hlavnou úlohou súdov a to pokiaľ ide o platnosť právnych aktov v prípade zabezpečenia užitočného účinku vykonávajúcich opatrenia štátnej pomoci, právnej úpravy Spoločenstva v oblasti štátnej ako aj o vrátenie hospodárskych výhod pomoci zaručiť, aby žiadna štátna pomoc poskytnutých pri súčasnom nesplnení ozna nebola realizovaná bez predchádzajúceho movacej povinnosti podľa článku 93 ods. 3 oznámenia Komisii. Zmluvy ES 2 3 .
50. Ochranu, ktorú poskytuje právo Spolo 48. Súdny dvor už konštatoval v rozsudku zo čenstva, sú vnútroštátne súdy povinné zabez 16. decembra 1976, Rewe 21, že v súlade so pečiť v súlade s procesnými pravidlami zásadou spolupráce stanovenou v článku 5 právneho poriadku príslušného štátu, Zmluvy ES a z dôvodu chýbajúcej právnej zohľadňujúc pritom tzv. zásadu rovnocen úpravy Spoločenstva pre túto oblasť je na nosti a zásadu účinnosti. vnútroštátnom právnom poriadku každého štátu, aby určil príslušnosť súdov a upravil procesné podmienky podávania žalôb tak, 22 — Porovnaj v tejto súvislosti rozsudky zo 16. decembra 1976, aby bola zaručená ochrana práv jednotlivcov, Comet BV, 45/76, Zb. s. 2043, body 12 až 16; z 27. februára 1980, Just, 68/79, Zb. s. 501, bod 25; z 9. novembra 1983, San ktoré vznikli na základe priameho účinku Giorgio, 199/82, Zb. s. 3595, bod 14; z 25. februára 1988, predpisov Spoločenstva. Pritom samozrejme Bianco a Girard, spojené veci 331/85, 376/85 a 378/85, Zb. 5.1099, bod 12; z 24. marca 1988, Komisia/Taliansko, 104/86, Zb. s. 1799, bod 7; zo 14. júla 1988, leunehomme a i., spojené veci 123/87 a 330/87, Zb. s. 4517, bod 17; z 19. novembra 1991, Francovich a Bonifaci, spojené veci C-6/90 a C-9/90, Zb. s. 5357, body 42 a 43; z 9. júna 1992, Komisia/Španielsko, 20 — Porovnaj rozsudok z 19. júna 1973, Capolongo, 77/72, Zb. C-96/91, Zb. s. I-3789, bod 12, a zo 14. decembra 1995, s. 611, bod 6. Peterbroeck a i., C-312/93, Zb. s. I-4599, bod 12. 21 — Vec 33/76, Zb. s. 1989, bod 5. 23 — Už citovaný rozsudok FNCE, bod 12.
I - 7153
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-345/02
51. Z pripomienok predložených Súdnemu Prvá prejudiciálna otázka: pojem štátna dvoru sa zdá možné vyvodiť, že holandské pomoc právo poskytuje možnosť napadnúť žalobou predpisy, ktoré zaviedli sporný systém štátnej pomoci, a to v lehote 30 dní podľa Komisie alebo jedného mesiaca podľa holandskej vlády, čím žalobca môže predpísaným pro cesným spôsobom dosiahnuť nápravu pred 54. Prostredníctvom prvej otázky sa vnútro chádzajúceho neoznámenia zámerov. Preto štátny súd v zásade snaží zistiť, či systém, nemožno rešpektovanie zásady rovnosti spo ktorý je predmetom vnútroštátneho konania chybniť. a v zmysle ktorého verejnoprávny subjekt uskutoční reklamnú kampaň pre určité hospodárske odvetvie s použitím prostried kov poskytnutých jej členmi ako príspevky, treba považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 ES.
52. Okrem toho, ako uvádza Komisia, lehota na podanie žaloby nie je krátka, najmä ak berieme do úvahy, že Pearle a i. boli o vypracovaní daných predpisov pravdepo dobne informovaní, pretože boli v tom čase 55. Môj prvý dojem je ten, že zákonodarca členmi združenia, ktoré ich presadilo 24. Spoločenstva pri stanovení zákazu v článku V každom prípade, ako to uviedla Komisia 92 ods. 1 ES nemyslel na iniciatívy profe vo svojich písomných pripomienkach, nie je sijných z d r u ž e n í , k t o r é sa financujú právna sila aktov, ktoré neboli včas napad z prostriedkov ich členov. nuté, absolútna; vnútroštátny súd im ju môže vo výnimočných prípadoch odňať, ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti prípadu.
56. V každom prípade je potrebné pojem „štátna pomoc" ďalej skúmať.
53. Je preto vecou vnútroštátneho súdu preskúmať, či opravné prostriedky, ktorými žalobca v d a n o m čase mohol napadnúť stanovy upravujúce údajnú štátnu pomoc, zaručovali vo svojej konkrétnej podobe 57. Článok 92 odsek 1 ES uvádza, že pomoc účinnosť právnej úpravy Spoločenstva. poskytovaná členským štátom alebo akou koľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí 24 — Pozri bod 14 vyššie. narušením hospodárskej súťaže tým, že
I - 7154
PEARLE A I.
zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo 60. Za štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. výrobu určitých druhov tovarov, je nezluči 1 ES sa teda považujú iba výhody priamo teľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje alebo nepriamo poskytnuté zo štátnych obchod medzi členskými štátmi. prostriedkov.
58. O rozdieloch medzi „pomocou poskyto vanou členským štátom" a „pomocou posky 61. Z toho dôvodu treba skúmať, či pred tovanou zo štátnych prostriedkov" bolo metné reklamné kampane sa financujú zo povedané už dosť. Doslovným výkladom by štátnych prostriedkov. sme mohli dôjsť k záveru, že u prvého pojmu sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ktoré možno pripísať štátu a ktoré zabezpečujú prospech určitému hospodárskemu odvetviu.
62. Podľa názoru Komisie tomu tak je. Podľa jej pripomienok je rozhodujúce, či štát zadovážil prostriedky, ktoré potom poskytol určitým podnikom. Súdny dvor rozšíril 59. Generálny advokát Jacobs vo svojich pojem štátna pomoc v spomenutom roz návrhoch z 26. októbra 2000, PreussenElek- sudku PreussenElektra, bod 58, na všetky tra 2 5 uviedol, že uvedené rozlišovanie formy výhod poskytnuté verejnoprávnymi v článku 92 ods. 1 ES podľa platného práva 2 6 alebo súkromnými subjektmi zriadenými neznamená, že každá štátom poskytnutá alebo poverenými štátom. výhoda je štátnou pomocou bez ohľadu na skutočnosť, či bola financovaná štátnymi alebo súkromnými prostriedkami. Skôr slúži na to, aby bolo možné do pojmu štátna pomoc popri pomoci poskytnutej bezpro stredne štátom začleniť aj pomoc poskytnutú verejnoprávnymi alebo súkromnými sub jektmi poverenými alebo zriadenými štá- Okrem toho sa Komisia odvoláva na roz tom 27. sudok z 11. novembra 1987 Francúzsko/ Komisia 28, v ktorom Súdny dvor konštato val, že samá skutočnosť, že systém subvencií 25 — Vec C-379/98, Zb. 2001, s. I-2099, body 114 až 133. je financovaný prostredníctvom parafiškál- 26 — T o nadväzuje na vývoj v judikatúre zavedený rozsudkom nych poplatkov, ktoré sa vyberajú zo všet z 24. januára 1978, Van Tiggele, 82/77, Zb. s. 25, body 24 a 25. kých dodávok d o m á c i c h výrobkov 27 — Porovnaj rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, dotknutého odvetvia, ešte nezbavuje tento spojené veci C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 19; z 30. novembra 1993, Kirsammer-Hack, C-189/91, Zb. s. I-6185, bod 16; zo 7. mája 1998, Viscido a i., C-52/97 až C-54/97, Zb. s. I-2629, bod 13; z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 35, a zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb.s. I-3735, bod 35. 28 — Vec 259/85, Zb. s. 4393, bod 23.
I - 7155
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-345/02
systém povahy štátnej pomoci. V tomto kladná odpoveď na otázku, či prostriedky zmysle bolo rozhodnuté v rozsudku z 22. určené na financovanie reklamných kampaní marca 1977, Steinike & Weiling . v predmetnom spore majú štátnu povahu.
Nakoniec sa Komisia na podporu svojich Citované rozsudky Francúzsko/Komisia dedukcií odvoláva aj na rozsudok zo 16. mája a Steinike & Weinlig poskytujú skôr dôvod 2000, F r a n c ú z s k o / L a d b r o k e Racine domnievať sa, že skutočnosť, že výhody a Komisia 30, v ktorom bolo konštatované, nepochádzajú z majetku štátu, ale zo samot že pojem štátna pomoc zahŕňa všetky ných poplatkov ukladaných podnikom, im ekonomické prostriedky, na ktoré má verejný ešte neodníma povahu štátnej pomoci. Na sektor pri podpore podnikov dosah, bez druhej strane to neznamená, že musí nutne ohľadu na to, či tieto prostriedky boli po ísť o štátnu pomoc. dlhší čas súčasťou majetku tohto sektoru.
63. Pearle a Komisia zhodne uvádzajú, že 65. Vo veci PreussenElektra Súdny dvor v zmysle rozsudku z 13. decembra 1983 zdôraznil, že nie každá pomoc poskytnutá Apple and Pear Development Council 31, štátom je bez ohľadu na spôsob jej financo nemôže subjekt zriadený vládou členského vania štátnou pomocou v zmysle článku 92 štátu a financovaný prostredníctvom poplat ods. 1 ES. Z tohto konštatovania možno kov uložených výrobcom podľa práva Spolo vyvodiť, že sa uznáva, že existuje štátna čenstva požívať pri použitých reklamných pomoc, ktorá je financovaná z neštátnych metódach rovnakú slobodu ako samotní prostriedkov. výrobcovia alebo ako dobrovoľné združenia výrobcov.
66. V konečnom dôsledku spomenuté roz sudky vedú k záveru, že rozhodujúcim 64. Naproti tomu som toho názoru, že zo prvkom pre vymedzenie pojmu štátna žiadneho z uvedených rozsudkov nevyplýva pomoc je kvalifikácia prostriedkov. Ostatne
rozsudok
Apple a Pear Development Coun cil, ktorý pojednáva o voľnom pohybe 29 — Vec 78/76, Zb. s. 595, bod 22. tovarov, práve v časti, na ktorú sa odvoláva 30 — Vec C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50. žalobca vo vnútroštátnom konaní, smeruje 31 — Vec 222/82, Zb. s. 4083, bod 17. k tomu istému záveru.
I - 7156
PEARLE A I.
67. Ak sa pokúsime systematicky zhrnúť povinné členstvo a kogentný charakter roz požiadavky, ktoré musia prostriedky spĺňať, hodnutí jeho riadiacich orgánov. aby ich bolo možné kvalifikovať ako štátne prostriedky, treba po prvé, uviesť požiadavku prepojenia prostriedkov na štát alebo sub jekt, ktorý je závislý na jeho štruktúre alebo vykonáva niektoré z jeho typických právo mocí.
69. V každom prípade som bez snahy o zovšeobecnenie toho názoru, že HBA má Po druhé, prostriedky musia byť zverené nanajvýš zmiešanú povahu, a že pri financo štátu alebo príslušnému verejnoprávnemu vaní a uskutočňovaní kolektívnej reklamnej subjektu tak, aby s nimi mohol dostatočne kampane nekoná ako štát, ale zastupuje voľne nakladať. záujmy svojich členov.
68. Na základe predložených údajov nemožno HBA považovať za štátnu inštitú ciu. Napriek tomu, že má verejnoprávny status, je riadená výlučne zástupcami svojich 70. Súdny dvor mal podobný funkčný prí členov. Tiež nebolo preukázané, že by štát stup pri skúmaní, či má profesijné združenie mohol nejakým spôsobom zasahovať do verejnoprávnu povahu v zmysle článku 85 záležitostí HBA, odhliadnuc od právomoci Zmluvy ES (teraz článok 81 ES), keď vetovať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore v rozsudku z 19. februára 2002 Wouters s verejným záujmom. 32 a i. v reakcii na tvrdenie, že dotknuté združenie je verejnoprávnym združením, na ktoré štát preniesol plnenie úloh vo verejnom záujme, konštatoval, že sporné profesijné združenie nevykonávalo žiadne spoločenské funkcie, ani pre verejný sektor typické právomoci, ale iba vystupovalo ako regulačný , 33 HBA možno, presnejšie povedané, považovať organ . za profesijné združenie na organizovanie a rozvoj činností svojich členov, ktorému holandský zákonodarca v záujme efektivity 32 - Vec C-309/99, Zb. s. I-1577. priznal niektoré právomoci tradične spojené 33 — Tamže, bod 58. Súdny dvor vzal do úvahy aj skutočnosť, že išlo o organizáciu riadenú zástupcami volenými z okruhu jej s výkonom verejnej moci, okrem iného členov, bez zásahov zo strany úradov, bod 61.
I - 7157
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-345/02
71. Som si vedomý skutočnosti, že táto v prípade kvalifikácie spornej reklamnej judikatúra má iný právny kontext, napriek kampane treba poznamenať, že HBA zjavne tomu ju považujem za vhodnú ukážku toho, nedisponovala právomocou voľného nakla že pred kategorickým kritériom organizačnej dania s prostriedkami použitými na jej formy je možné uprednostniť kritérium, financovanie v dostatočnej miere na to, aby ktoré je presnejšie a bližšie realite a spočíva jej mohli byť prisudzované. v individuálnom posúdení činnosti pred metného subjektu.
72. Podľa článku 71 WBO 3 4 musí HBA ako verejnoprávny subjekt rešpektovať nielen spoločný záujem podnikov, ktoré združuje, 75. Z návrhu na začatie prejudiálneho kona ale aj verejný záujem. Táto dosť všeobecná nia možno vyvodiť, že tieto prostriedky boli a neurčitá povinnosť nemení nič na posu získané prostredníctvom povinných poplat dzovanej iniciatíve uskutočniť a financovať kov viazaných výlučne na organizáciu pred reklamnú kampaň v určitom odvetví, pretože metného reklamného podujatia. Za týchto táto činnosť je predovšetkým zameraná na okolností zastávam názor holandskej vlády, podporu ekonomických záujmov členov. ktorá vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že kľúčovou otázkou je, či v systéme zavedenom na účel podpory reklamnej kampane ide o viac ako iba o mechanizmus rozdelenia finančných nákladov medzi viace ré spoločnosti, ktoré majú z kampane pros pech.
73. HBA teda nekonala ako štát, v dôsledku čoho nepredstavoval ňou použitý kapitál verejné prostriedky.
74. Odhliadnuc od akéhokoľvek konštatova 76. Stanovy, ktorými boli uložené poplatky nevyhnutné na úhradu dohodnutých nákla nia v prípade organizačnej formy HBA alebo dov, vydala totiž HBA na návrh súkromného profesijného združenia optikov (NUVO). Od tohto združenia rovnako pochádza návrh 34 — Pozri poznámku pod čiarou 8 vyššie. týkajúci sa výšky uložených poplatkov.
I - 7158
PEARLE A I.
HBA teda slúži výlučne ako nástroj na 80. Podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy musí byť získavanie a pridelenie prostriedkov zhro Komisia v dostatočnom čase upovedomená maždených na účel, ktorý bol vopred stano o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo vený členmi príslušného odvetvia. upravením pomoci. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 92 ods. 1, začne príslušné konanie. Členský štát nemôže vykonať navr hované opatrenia, pokiaľ sa vo veci neroz hodlo s konečnou platnosťou. 77. Napriek tomu treba zdôrazniť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsa huje všetky prvky, ktoré sú nevyhnutné na presné kvalifikovanie sporného opatrenia vo vnútroštátnom konaní. Mal by to skôr urobiť vnútroštátny súd v súlade s pravidlami výkladu Súdneho dvora. 81. Pokiaľ pojem „štátna pomoc" chápeme v bežnom ponímaní, ako sa uvádza v slovníkoch, potom je každý členský štát povinný oznámiť Komisii každé opatrenie, ktoré zahŕňa cielenú „pomoc", „podporu" 78. S ohľadom na uvedené treba konštato alebo tiež „spoluprácu". Je zjavné, že záko vať, že vnútroštátny súd sa pri skúmaní nodarca toto nemal na mysli. otázky, či systém je štátnou pomocou, musí presvedčiť, či profesijné združenie, ktoré ju poskytlo, vykonávalo verejnoprávne úlohy. Tiež je potrebné skúmať, či toto združenie mohlo v dostatočnej miere nakladať s prostriedkami použitými na financovanie tohto opatrenia. 82. „Štátna pomoc" v zmysle článku 93 ods. 3 má technický význam, a síce význam článku 92 ods. 1. Preto ide výlučne o také opatrenia, ktoré sú financované zo štátnych prostriedkov a určitému odvetviu prinášajú výhodu. Je vecou členských štátov skúmať, či Druhá prejudiciálna otázka: rozsah oznamo určitý zámer tieto kritériá spĺňa. vacej povinnosti
79. Druhou prejudiciálnou otázkou sa Hoge Raad pokúša zistiť, či sa povinnosť oznámiť štátnu pomoc, zakotvená v článku 93 ods. 3 83. Tento záver logicky vyplýva z judikatúry ES, vzťahuje na všetky formy štátnej pomoci Súdneho dvora, ktorá pripúšťa, že vnútro alebo iba na tie, ktoré sú zahrnuté v zákaze štátny súd potrebuje vyložiť a aplikovať podľa článku 92 ods. 1. pojem štátna pomoc obsiahnutý v článku
I-7159
NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-345/02
92, aby mohol určiť, či štátne opatrenie, ktoré Tretia prejudiciálna otázka: funkcia pravidla bolo zavedené bez toho, aby bol dodržaný „de minimis". postup stanovený v článku 93 ods. 3 ES, malo byť tomuto postupu podriadené 3 5 .
87. Tretia otázka pojednáva o tom, či vnútroštátny súd pri skúmaní povinnosti oznámiť zámer štátnej pomoci môže zohľad 84. Táto súdna kontrola má zmysel iba niť pravidlo de minimis retroaktivne. vtedy, ak štát vopred prevzal povinnosť vykonať rovnaké skúmanie v čase, keď sa rozhodoval, či je potrebné určitý zámer oznámiť. V prípade pochybností môže rov nako ako súdy požiadať o vysvetlenie Komi siu.
88. Komisia po prvýkrát formulovala pra vidlo de minimis, podľa ktorého štátna pomoc malého rozsahu nespadá do pôsob nosti článku 92 Zmluvy, vo svojom oznámení z roku 1992 o rámci Spoločenstva pre štátnu 85. Komisia naproti tomu musí posúdiť, či pomoc poskytovanú malým a stredným pod oznámený zámer je spôsobilý skresliť hospo nikom 3 6 . dársku súťaž. V rámci posudzovania súladu je potrebné skúmať aj jeho dôsledky pre obchod medzi členskými štátmi.
Táto právna úprava zakotvujúca výnimku vychádza z myšlienky, že štátna pomoc 37 86. Členský štát musí teda Komisii oznámiť z dôvodu jej malého rozsahu nemôže mať iba tie zamýšľané opatrenia, ktoré sú štátnou citeľný dosah na hospodársku súťaž ani na pomocou podľa článku 92 ods. 1 Zmluvy vnútorný obchod Spoločenstva. v zmysle judikatúry Súdneho dvora.
36 — Ú v. ES C 213, 1992, s. 2 (ďalej len „oznámenie z roku 1992"), najmä odsek 3.2. 35 — Už citované rozsudky Steinike a Weinlig, bod 14; Kirsammer- 37 — Až do výšky 50 000 ECU na podnik počas troch rokov Hack, bod 14 a SFEI a L, bod 49. v rámci určitej kategórie výdavkov.
I - 7160
PEARLE A I.
Komisia v rámci širokej voľnej ekonomickej a zistil tak, či určitý zámer štátnej pomoci úvahy 38 konštatovala, že tento druh štátnej podlieha oznamovacej povinnosti. pomoci je v súlade so spoločným trhom a nemusí jej byť oznámený podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy.
91. Pre spätnú účinnosť pravidla de minimis však neexistuje žiaden právny základ, pretože ho nemožno predpokladať v právnej norme, ktorá upravuje výnimku zo zákonnej povin nosti. Keďže v čase pred uverejnením pra vidla de minimis nebola v platnosti žiadna 89. V roku 1996 Komisia zvýšila hornú obdobná právna úprava pripúšťajúca hranicu pre štátnu pomoc podľa tohto výnimku, je výlučne právom Komisie, pod pravidla 39.Prijatím nariadenia č. 69/2001 40 liehajúcim kontrole Súdneho dvora, roz získalo pravidlo de minimis zodpovedajúci hodnúť, či štátna pomoc je 4 2 alebo nie je právny rámec. Napriek tomu nemožno v súlade so spoločným trhom . z časových dôvodov tieto texty použiť v predmetnom spore, pretože z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tu ide o poplatky, ktoré boli uložené v období od roku 1988 až do podania žaloby, t. j . do 29. marca 1995 4 1 .
Okrem toho sa v oznámení z roku 1992 jasne uvádza nasledujúce: „V budúcnosti nebudú ... platby štátnej pomoci až do výšky 50 000 ECU ... podliehať oznamovacej povinnosti" [neoficiálny preklad].
90. Keďže sú kritériá definície pomoci de minimis objektívne a pre Komisiu záväzné, je na mieste, aby ich použil vnútroštátny súd 92. Hoge Raad sa nakoniec pýta, ako treba aplikovať pravidlo de minimis na štátnu 38 — Pozri rozsudok z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 52. 39 — Na 100 000 ECU (Ú. v. ES C 68, 19%, s. 8). 40 — Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 42 — Rozsudky FNCE, bod 14, už citovaný v poznámke pod čiarou o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de 8 vyššie a Steinike a Weinlig, bod 9, už citovaný v poznámke minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30). pod čiarou 29 vyššie. 41 — Pozri bod 17 vyššie. 43 — Odsek 3.2 pododsek 2 oznámenia z roku 1992.
I - 7161
NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-345/02
pomoc, ktorou sú kolektívne reklamné kam 94. Pokiaľ ide o konkrétny výpočet výšky pane prinášajúce prospech celému odvetviu. štátnej pomoci, na účely zistenia, či sa nachádza pod dovolenou hranicou, treba odhadnúť relatívny prospech, ktorý každý podnikateľ pravdepodobne získal, a odrátať od nej zaplatené príspevky. Priznávam, že je 93. Ako som už uviedol vyššie, vychádzam oveľa jednoduchšie tento výpočet formulovať z n á z o r u , že r e k l a m n á k a m p a ň abstraktne, ako ho uskutočniť v praxi, ale v predmetnom spore nie je štátnou pomocou stanovenie podrobnejších právnych kritérií v zmysle článku 92 ods. 1 ES. by v tomto prípade bolo zložité.
Návrh
95. Na základe uvedeného navrhujem na otázky položené Hoge Raad der Nederlanden odpovedať takto:
„1) Vnútroštátny súd môže nariadiť vrátenie poplatkov použitých na financovanie štátnej pomoci bez súčasného vrátenia prospechu získaného príjemcami štátnej pomoci iba vtedy, ak to nie je v rozpore s cieľom Spoločenstva, ktorým je neskreslená hospodárska súťaž.
I - 7162
PEARLE A I.
2) Je vecou vnútroštátneho súdu skúmať, či sú opravné prostriedky napádajúce údajnú štátnu pomoc rovnocenné s opravnými prostriedkami, ktoré majú svoju oporu vo vnútroštátnom právnom poriadku, a či v ich konkrétnej podobe zaručujú účinnosť právnej úpravy Spoločenstva.
3) Pri posudzovaní otázky, či systém spravovaný profesijným združením pred stavuje štátnu pomoc, sa musí vnútroštátny súd presvedčiť, či toto združenie vykonávalo verejnoprávne úlohy. Rovnako musí skúmať, či mohlo v dostatočnej miere slobodne nakladať s prostriedkami určenými na financovanie tohto opatrenia.
4) Vnútroštátny súd musí zohľadniť kritériá definície pomoci de minimis pri posudzovaní otázky, či určitý zámer štátnej pomoci, ktorý bol realizovaný po nadobudnutí účinnosti uvedeného pravidla, podliehal oznamovacej povinnosti. Pri konkrétnom výpočte výšky štátnej pomoci je na účely zistenia, či sa nachádza pod dovolenou hranicou, potrebné odhadnúť relatívny prospech, ktorý každý podnik pravdepodobne získal, a od neho odpočítať zaplatené príspevky.
5) Členský štát je povinný oznámiť Komisii iba tie zamýšľané opatrenia, ktoré sú podľa článku 92 ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 87 ods. 1 ES), ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, štátnou pomocou."
I - 7163