C-350/02

KOMISIA/HOLANDSKO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 29. januára 2004 1

I - Úvod II — Skutková podstata a postup pred začatím konania

2. Článok 15 smernice 97/66 zaväzuje člen­ ské štáty prijať všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie smernice najneskôr do 24. októbra 1998.

L Komisia začala konanie o nesplnenie povinnosti proti Holandskému kráľovstvu, 3. Dňa 19. októbra 1998 prijalo Holandsko z dôvodu, že neprebralo všetky zákony, iné Telekomunikačný zákon (ďalej len „Teleko­ právne predpisy a správne opatrenia munikačný zákon" alebo „TKG") a listom zo potrebné na dosiahnutie úplného súladu 7. januára 1999 oznámilo Komisii prebratie s článkom 6 a 9 smernice Európskeho smernice. Článok 11.5 TKG slúži na pre­ parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra bratie článku 6 smernice. 1997 o spracovávaní údajov osobného cha­ rakteru a ochrany súkromného života v oblasti telekomunikácií 2(ďalej len „smer­ nica" alebo „smernica 97/66") v stanovených lehotách. Holandsko tvrdí, že žaloba je sčasti neprípustná a sčasti neodôvodnená, hoci vo zvyšnej časti nepopiera nedostatočné pre­ bratie. 4. Skúmaním holandského Telekomunikač­ ného zákona dospela Komisia k záveru, že tento zákon nesprávne prebral články 6, 9,11 1 — Jazyk prednesu: nemčina. a 12 smernice. Preto zaslala Holandsku 6. 2 — Ú. v. ES L 24, 1998, s. 1. novembra 2000 výzvu na predloženie pripo-

I - 6215

I - 6216

KOMISIA/HOLANDSKO

v legislatívnom procese má byť Teleko­ 9. Dňa 25. júla 2001 Komisia zaslala Holand­ munikačný zákon doplnený tak, že sku odôvodnené stanovisko, v ktorom z článku 11.5 TKG bude vyňatá pasáž namietala zatiaľ len porušenia článkov 6 a 9 o dekréte, čím sa dosiahne úplné pre­ písm. a) smernice, a to každého ustanovenia bratie článku 6 ods. 1 smernice; týchto článkov 6 a 9 písm. a) jednotlivo. Čo sa týka protichodných výkladov odsekov 4 a 5 článku 6 smernice ako možných doda­ točných výnimiek z článku 6 ods. 1 smernice, je v tomto odseku relevantná nasledujúca pasáž:

— že podľa jeho názoru článok 11.5 ods. 2 TKG správne prebral článok 6 ods. 2 až 5 smernice ako samostatné výnimky z článku 6 ods. 1, pretože formulácia článku 6 smernice nie je celkom jedno­ „... Jediné výnimky z povinností stanovených značná; v článku 6 ods. 1 sú obsiahnuté v článku 6 ods. 2, 3 a 4.

— že kráľovský dekrét nebol dosiaľ prijatý, Po preskúmaní príslušných opatrení na pretože pripravovanou novelizáciou prebratie smernice dospela Komisia právnej úpravy nebude jeho prijatie už k záveru, že článok 6 nebol úplne prebratý. potrebné. Informovala o tom Holandsko vo svojej výzve na predloženie pripomienok zo 6. novembra 2000."

8. Pokiaľ ide o článok 9 písm. a) smernice, Holandsko vo svojej odpovedi uviedlo, že Komisia teda vo svojej výzve na predloženie uvedené ustanovenie v skutočnosti ešte pripomienok a vo svojom odôvodnenom nebolo prebraté, ale prebiehajúci legislatívny stanovisku kvalifikovala odsek 4 čiastočne proces predpokladá prebratie novým člán­ ako výnimku z odseku 1 a čiastočne len ako kom 11.11 TKG. odkaz na odsek 2.

2. Holandské kráľovstvo je povinné nahra­ 3 — Ú. v. ES L 201, s. 37. diť trovy konania.

I - 6218

KOMISIA/HOLANDSKO

14. Holandské kráľovstvo naopak navrhuje: tovenia faktúr a na platby za spojenia. zamietnuť žalobu Komisie v rozsahu, v akom Akékoľvek ďalšie spracovávanie takých na jednej strane tvrdí, že článok 6 ods. 2, 3, 4 údajov, ktoré chce prevádzkovateľ a 5 smernice 97/66 boli nesprávne prebraté verejných telekomunikačných služieb a na druhej strane tvrdí, že článok 6 smernice vykonať na účely umiestnenia na trhu 97/66 nebol úplne prebratý, a to z dôvodu, že jeho vlastných telekomunikačných slu­ vykonávacie predpisy uvedené v článku 11.5 žieb, sa smie povoliť len za podmienky, ods. 3 Telekomunikačného zákona neboli že účastník s týmto spracovaním oznámené Komisii. súhlasí na základe úplných a presných informácií prevádzkovateľa verejných telekomunikačných služieb o formách ďalšieho zamýšľaného spracovania úda­ jov." [neoficiálny preklad]

IV — Právny rámec

16. Článok 6 tejto smernice stanovuje:

budú mať anonymný charakter, akonáhle je (5) Odseky 1, 2, 3 a 4 sa uplatňujú bez toho, komunikácia skončená. Týmto nie sú dot­ aby tým bola dotknutá možnosť vyžiadať si knuté ustanovenia odsekov 2, 3 a 4. údaje o vyhotovovaní faktúr a telekomunikačnej prevádzke, ktorú majú príslušné orgány v súlade s platnou právnou úpravou s cieľom riešiť spory, najmä v oblasti vzájomných prepojení a vyhotovovania fak­ túr." [neoficiálny preklad] (2) Na účely vyhotovenia faktúr predplatite­ ľov a na účely platieb za spojenia možno spracovávať údaje uvedené v prílohe. Takto možno spracovávať údaje len do uplynutia obdobia, v rámci ktorého možno v súlade 17. Článok 9 písm. a) tejto smernice znie: s právom vzniesť námietku voči faktúre, alebo v rámci ktorej možno podať návrh na začatie konania s cieľom jej zaplatenia.

„Článok 9

(3) Na účely obchodovania so svojimi vlastnými telekomunikačnými službami poskytovateľ telekomunikačných služieb prí­ stupných verejnosti môže spracovávať údaje Výnimky uvedené v odseku 2, ak s tým predplatiteľ vyjadril súhlas.

— dátum volania alebo služby,

Zoznam údajov

Na účely článku 6 ods. 2 môžu byť spraco­ — ďalšie informácie súvisiace s platbami, vávané nasledujúce údaje: ako napríklad zálohovú platbu, platbu vo forme s p l á t o k , o d p o j e n i e a opätovné volania." [neoficiálny pre­ klad]

Údaje, ktoré obsahujú:

— číslo alebo linku predplatiteľa, B — Vnútroštátne právo

— adresu predplatiteľa a druh linky,

b) na účely umožnenia prevádzkovateľovi uskutočniť prieskum trhu a uvedenia na 22. Podľa článku 11.5 ods. 3 TKG ustanove­ trh svojich vlastných telekomunikač­ nia vykonávajúce tento článok budú prijaté ných služieb, ale len ak s tým pred­ na základe kráľovského dekrétu, ktorého platiteľ vyjadril súhlas; ustanovenia podrobnejšie určia obsah úpravy: tieto ustanovenia sa môžu týkať len údajov, ktoré budú spracovávané spoločne s údajmi o telekomunikačnej prevádzke, ďalej účelu, na ktorý sa vykonalo spracová­ vanie, povolenej dĺžky spracovania, a osôb, c) na účely prešetrovania sporov ... alebo ktoré smú byť poverené spracovávaním ...; dotknutých údajov.

I - 6222

KOMISIA/HOLANDSKO

V — Tvrdenia účastníkov konania Komisie rozširuje predmet sporu oproti a právne posúdenie postupu pred začatím konania a podľa ustá­ lenej judikatúry Súdneho dvora je žaloba v uvedenom rozsahu neprípustná.

A — O prípustnosti

23. Holandsko zastáva názor, že žaloba 25. Navyše, odôvodnené stanovisko neobsa­ Komisie je neprípustná v rozsahu, v akom huje vôbec reakciu na vyjadrenia Holandska Komisia uplatňuje nesprávne prebratie k prebratiu článku 6 ods. 2 až 5 smernice článku 6 ods. 2 až 5 smernice článkom 11.5 uvedené v jeho odpovedi z 8. januára 2001. ods. 2 TKG. Úplnou absenciou akejkoľvek zmienky v odôvodnenom stanovisku bolo Holandsku znemožnené uplatnenie jeho práv na obha­ jobu. Okrem toho by musela Komisia dokázať Holandsku konkrétne porušenie, no ona namietala len nejasnú právnu úpravu Holandska, a nie konkrétne porušenie. Na záver, až na ústnom pojednávaní, a nie už v postupe pred začatím konania Komisia uviedla, že článok 6 ods. 4 smernice upravuje 1. Stanoviská účastníkov konania odchýlky z ods. 2 a 3 článku 6 smernice.

27. Odôvodnené stanovisko sa preto obme­ dzuje na celkové zhrnutie dôvodov vzťahu­ júcich sa na článok 6 smernice, keďže boli 29. Skutočnosť, že Holandsko, na rozdiel od sformulované ako „odpoveď na výzvu na Komisie, sa domnieva, že predmet sporu je predloženie pripomienok" Holandska z 8. neprípustné rozšírený, spočíva v prvom rade januára 2001, v ktorom sa Holandsko tiež vo v rozdielnom chápaní pojmu žalobného všeobecnosti zaoberá prebratím článku 6 dôvodu. Ak by sme sa totiž riadili názorom smernice globálne. V tomto rámci by bolo Komisie — podľa ktorej žalobný dôvod sa potrebné čítať odôvodnené stanovisko spolu zakladá vždy na neúplnom prebratí článku s výzvou na predloženie pripomienok, na smernice — žaloba by nesporne bola prí­ ktorú odôvodnené stanovisko ostatne odka­ pustná: Komisia sa v svojom odôvodnenom zuje. V každom prípade celkové zhrnutie stanovisku nepochybne zaoberá prebratím dôvodov týkajúcich sa článku 6 smernice článku 6 smernice, takže tento „žalobný obsahuje všetky body podrobne kritizované dôvod" bol neustále uvádzaný. Naopak, ak už vo výzve na predloženie pripomienok sa riadime názorom Holandska — podľa a nemožno vyvodiť z formulácie odôvodne­ ktorého každý jednotlivý dôvod je žalobným ného stanoviska, že Komisia chcela od týchto dôvodom — potom vzhľadom na formuláciu dôvodov upustiť. odôvodneného stanoviska nie je vôbec isté, či „žalobný dôvod" nesprávneho prebratia článku 6 ods. 2 až 5 smernice článkom 11.5 bol skutočne v ňom obsiahnutý.

2. Posúdenie

30. Následne si najskôr treba položiť otázku 28. Medzi účastníkmi konania je predme­ a) ako široko alebo úzko treba chápať pojem tom sporu v podstate otázka, či predmet žalobného dôvodu, či teda in concreto boli podanej žaloby vychádza z obsahu odôvod­ predložené dva alebo štyri žalobné dôvody. neného stanoviska. Podľa ustálenej judika- túry Súdneho dvora je totiž akýkoľvek nový dôvod v žalobe neprípustný: predmet kona­ 4 — Pozri rozsudok z 10. mája 2001 vo veci C-152/98 (Komisia/ nia o nesplnení povinnosti je ohraničený Holandsko, Zb. s. I-3463, bod 23).

32. Ak teda cieľom článku 226 ES je odstrániť nesplnenie povinnosti a už a) Pojem žalobného dôvodu v postupe pred začatím súdneho konania musí byť členskému štátu umožnené brániť sa proti nesplneniu povinnosti, tak je potrebné oznámiť členskému štátu, akým konkrétnym konaním porušil svoje povin­ nosti. Z tohto dôvodu — na ochranu práv členského štátu na obhajobu — vyžaduje Súdny dvor od Komisie, aby vo svojich listoch v postupe pred začatím súdneho konania oznámila nielen ustanovenia práva 31. Pojem žalobného dôvodu treba vyvodiť Spoločenstva, ktoré podľa jej názoru členský zo štruktúry, ako aj zo zmyslu a účelu štát porušil, ale aj uviedla detailnejšie konania o nesplnenie povinnosti členským a súvislejšie skutočnosti a úvahy, o ktoré sa štátom, ktorému predchádza postup pred vo svojom názore opiera. 9Na základe týchto začatím súdneho konania. Z tohto hľadiska konkrétnych skutočností a jednotlivých z ustálenej judikatúry Súdneho dvora právne odôvodnených dôvodov Komisie vyplýva, že na základe článku 226 ES postup skúma Súdny dvor v rámci konania pred začatím súdneho konania slúži na o žalobe súlad konania členského štátu ochranu práv na obhajobu členského štátu, s právom Spoločenstva vo svetle návrhov najmä na uplatnenie jeho práva byť vypočutý; uvedených v žalobe. teda členský štát musí byť informovaný o tom, ktoré konanie Komisia považuje za nesplnenie povinnosti, a musí mať príležitosť buď odstrániť nesplnenie povinnosti, alebo 6 — Pozri rozsudok vo veci C-439/99 (citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 10 aż 12). dôvodu Komisie odporovať. 5Aby členský 7 — Pozri rozsudky z 31. marca 1992 vo veci C-50/92 (Komisia/ štát mal túto možnosť, musí Komisia dosta­ Dánsko, Zb. s. I-2187. body 17 aż 18), z 13. decembra 1990 vo veci C-347/88 (Komisia/Grécko, Zb. s. I-4747, bod 24) a zo 14. točne jasne a detailne vymedziť svoje dôvody februára 1984 vo veci C-325/82 (Komisia/Nemecko, Zb. s. I-777, body 8 až 9); pozri tiež najma návrhy, ktoré najprv vo svojej výzve na predloženie pripo­ predniesol generálny advokát Lenz 11. februára 1992 vo veci C-50/92 (Komisia/Dánsko, Zb. s. I-2187, body 21 a nasl., 38 a nasl, a 42 aż 45) a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro 23. mája 1990 vo veci C-347/88 (Komisia/Grécko, Zb. s. I-4747, body 8, 11 a 13 aż 16). 5 — Pozri rozsudok z 15. januára 2002 vo veci C-439/99 (Komisia/ 8 — Pozri už uvedený bod 28. Taliansko, Zb. s. I-305, body 10 aż 12). 9 — Pozri už uvedený bod 31.

35. Ak následne vychádzame zo štyroch žalobných dôvodov, vzniká otázka, či Komi­ sia vo svojom odôvodnenom stanovisku dostatočne jasne a detailne zachovala dôvod nesprávneho prebratia článku 6 ods. 2 až 5 smernice článkom 11.5 ods. 2 TKG. Ak by úvaha Holandska, že druhý žalobný dôvod nebol vôbec uvedený v odôvodnenom stano­ 34. Vo veci samej, ako Holandsko správne visku, bola správna, tak by Holandsko 11 uvádza , Komisia vzniesla štyri obsahovo muselo dospieť k záveru, že Komisia upustila rôzne dôvody, ktoré sa vzťahujú na rôzne od tohto dôvodu rovnako ako pri dôvodoch ustanovenia smernice a rôzne vnútroštátne neprebratia článkov 11 a 12 smernice. opatrenia na prebratie smernice; tak isto V tomto prípade by žaloba skutočne neprí­ Holandsko by muselo reagovať štyrmi rôz­ pustné rozširovala predmet sporu vo veci 12 nymi opatreniami a Súdny dvor by mal pri samej voči odôvodnenému stanovisku. To každom z týchto bodov skúmať nesplnenie isté uplatňuje Holandsko aj pripomienkou na Komisiu, ktorá uviedla až na ústnom pojed­ návaní, a nie už v postupe pred začatím súdneho konania, že článok 6 ods. 4 10 — Pozri aj rozsudok z 15. decembra 1961 v spojených veciach smernice upravuje len odchýlky od ods. 2 C-19/60, C-21/60, C-2/61 a C-3/61 Société Fives Lilles a i./ Hohe Behörde, Zb. s. I-613 (nemecké vydanie), v poznámke 7 a 3 článku 6 smernice. citované rozsudky a záverečné návrhy, ako aj Werner Günther, Die Präklusion neuer Angriffs, Verteidigungs- und Beweismittel im Verfahren vor dem Gerichtshof der Europäi­ schen Gemeinschaften, Carl Heymanns, Köln, 1970, s. 21 a nasi. 11 — Pozri už uvedený bod 24. 12 — Pozri už uvedený bod 28.

36. Holandsko ďalej uvádza, že žaloba je skému štátu musí byť jasné, proti čomu sa v tejto časti rovnako neprípustná preto, lebo musí obhajovať. 17 odôvodnené stanovisko namieta len nejasné formulácie v Telekomunikačnom zákone, avšak neuvádza žiadne konkrétne porušenia a preto, že nereagovalo na námietky Holand­ ska k prebratiu článku 6 ods. 2 až 5 smernice obsiahnuté v jeho odpovedi z 8. januára 2001 na výzvu na predloženie pripomienok. Holandsko to považuje za protiprávne 1 3 obmedzenie jeho možností obhajovať sa. 38. Komisia uznáva, že jej odôvodnené stanovisko obsahuje len celkové zhrnutie dôvodov k článku 6 smernice, avšak dom­ nieva sa, že všetky body už osobitne kritizo­ vané vo výzve na predloženie pripomienok sú v ňom zahrnuté. Uvedená sporná otázka prebratia odsekov 2 až 5 článku 6 smernice sa objavuje v odôvodnenom stanovisku však len do tej miery, do akej Komisia konštatuje, že podľa nej len článok 6 ods. 2 až 4 smernice sú výnimkami z článku 6 ods. 1 smernice. 18 Navyše, v oboch vetách nasledujúceho odseku možno vidieť odkaz na celkovú 37. Súdny dvor kladie na precíznosť odô­ argumentáciu k prebratiu článku 6 smernice vodneného stanoviska spravidla prísnejšie vo výzve na predloženie pripomienok, teda aj požiadavky ako na výzvu na predloženie s ohľadom na druhý žalobný dôvod. 19 pripomienok, ktorá väčšinou môže obsaho­ vať len prvé stručné zhrnutie dôvodov. 14 No na strane druhej, Súdny dvor uznal, že stručné odôvodnené stanovisko môže byť dostačujúce, pokiaľ už vo výzve na pred­ loženie pripomienok boli uvedené detailnej­ šie úvahy a odôvodnené stanovisko na ne odkazuje. 15 Nejasnosti v odôvodnenom sta­ novisku však svedčia v neprospech Komisie a môžu mať prípadne za následok neprípust­ 39. Komisia síce v tejto pasáži uvádza, že nosť žaloby v tomto nejasnom bode. 16 Roz­ článok 6 ods. 5 smernice nestanovuje hodujúce je, že obsah listu umožní dotknu­ výnimku z článku 6 ods. 1 smernice, pričom tému členskému štátu uplatniť jeho práva na Komisia Holandsku vyčítala už vo výzve na obhajobu prostredníctvom jasného predloženie pripomienok prebratie článku 6 a detailného predstavenia dôvodov; člen­ ods. 5 smernice ako výnimky z článku 6 ods. 1 smernice. Taktiež možno povedať, na rozdiel od názoru Holandska, že nebolo potrebné hlbšie a precíznejšie rozviesť tento 13 — Pozri už uvedený bod 31. 14 — Pozri rozsudok zo 16. septembra 1997 vo veci C-279/94 (Komisia/Taliansko, Zb. s. I-4743. 4. úvodná veta). 15 — Pozri rozsudok z 20. júna 2002 vo veci C-287/00 (Komisia/ Nemecko, Zb. s. I-5811, bod 21). 17 — Pozri už uvedený bod 31. 16 — Pozri rozsudok vo veci C-439/99 (citovaný v poznámke pod 18 — Pozri už uvedený bod 9. čiarou 5, bod 14). 19 — Pozri už uvedený bod 9.

41. Pri troche dobrej vôle by sa možno dal z odôvodneného stanoviska vyvodiť ustálený názor Komisie. Takéto zhovievavé čítanie však nemožno žiadať od Holandska a nie je v súlade ani s požiadavkami článku 226 ES vo výklade Súdneho dvora. Keďže podľa judika- túry Súdneho dvora smie byť argumentácia Komisie v odôvodnenom stanovisku stručná, mala by však jednoznačne zachovávať dote­ 40. V tomto spornom dôvode však chýba rajšie stanovisko a jeho obsah musí byť práve jednoznačný odkaz na výzvu na pred­ zrozumiteľný. Na základe vyššie uvedenej loženie pripomienok: Komisia iba uviedla, že analýzy treba konštatovať, že odôvodnené vo svojej výzve na predloženie pripomienok stanovisko nie je dostatočne jasné. Žaloba informovala o neúplnom prebratí článku 6; Komisie je preto v tomto žalobnom dôvode neuviedla ani tri konkrétne dôvody, ani neprípustná. výslovne neodkázala aspoň všeobecne na argumentáciu vo výzve na predloženie pri­ pomienok. Navyše, jednotlivé časti v odôvodnenom stanovisku by mohli byť považované za odkazy vzťahujúce sa na tieto sporné dôvody, rozdelené na dva odseky, ktoré spolu nesúvisia. Okrem toho, argu­ mentácia Komisie k otázke, ktoré z ods. 2 až 5 článku 6 smernice sú výnimkami z odseku 42. Ak by Súdny dvor v tejto otázke dospel 1, bola rozdielna vo výzve na predloženie k inému záveru, treba poznamenať, že ďalšie pripomienok a v odôvodnenom stanovisku: vyjadrenie Holandska voči prípustnosti tejto sčasti označuje iba ods. 2 za skutočnú časti žaloby ho nepresvedčilo. Ako už bolo výnimku, sčasti odseky 2 a 3 a sčasti — tak uvedené, žiadna detailnejšia reakcia na ako v odôvodnenom stanovisku — odseky 2, odpoveď Holandska z 8. januára 2001 nebola 3 a 4. Argumentácia Komisie teda neumož­ potrebná, ale postačoval by jasný odkaz na

43. Žaloba je neprípustná v tej časti, v ktorej 45. Povinnosť p r e b r a t i a smernice Komisia uplatňuje nesprávne prebratie v stanovenej lehote vyplýva z článku 10 ods. 1 ES v spojení s článkom 249 ods. 3 ES, ako aj z článku 15 ods. 1 smernice, v zmysle 20 — Pozri už uvedený bod 39. ktorých sa prebratie do vnútroštátneho práva 21 — Pozri rozsudky z 15. júna 1995 vo veci C-220/94 (Komisia/ muselo uskutočniť najneskôr do 24. októbra Luxembursko, Zb. s. I-1589, 1. úvodná veta!; z 9. septembra 1999 vo veci C-217/97 (Komisia/Nemecko, Zb. s. I-5087, bod 1998. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho 32); pozri aj nižšie uvedený bod 60. dvora treba existenciu nesplnenia povinnosti

I - 6229

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-350/02

posudzovať v súvislosti so situáciou člen­ 47. Na základe vyššie uvedeného treba ského štátu, v akej sa nachádzal v čase konštatovať nesplnenie povinnosti vyplýva­ uplynutia lehoty stanovenej júcej zo Zmluvy v súvislosti s prebratím v odôvodnenom stanovisku. 2 2 článku 6 ods. 1 a článku 9 písm. a) smernice.

2. Prebratie článku 6 ods. 2 až 5 smernice článkom 11.5 ods. 2 TKG 1. Prebratie článku 6 ods. 1 smernice a článku 9 písm. a) smernice

I - 6230

KOMISIA/HOLANDSKO

s podstatne väčšou precíznosťou. Najmä článok 6 ods. 4 smernice. Znenie smernice je pojem „telekomunikačná prevádzka" je tak ale prinajmenšom nejasné — na čo Holand­ široký, že možno pod neho zahrnúť všetko. sko poukázalo už pri vypracúvaní článku 6 Aj ods. 5 očividne neobsahuje žiadnu smernice 2002/58/ES — a pripúšťa výklad výnimku z ods. 1. Naopak, do článku 11.5 Holandska. ods. 2 TKG boli ustanovenia článku 6 ods. 2 až 5 smernice prebraté ako samostatné výnimky z článku 6 ods. 1 smernice. Tento spôsob prebratia nie je teda v súlade so smernicou.

b) Právne posúdenie

I - 6231

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-350/02

52. Do akej miery sú tieto rozdielne prístupy entom poskytovať informácie, alebo za relevantné, sa ukáže, keď sa výnimky článku účelom zisťovania podvodov (článok 11.5 ods. 2 TKG priradia k jednotlivým 11.5 ods. 2 písm. d), e), a f) TKG), takže odsekom článku 6 smernice, o ktoré sa podľa táto výnimka sa zrejme musí opierať názoru Holandska tieto výnimky opierajú. o článok 6 ods. 4 smernice, ktorý Keď článok 11.5 ods. 2 TKG stanovuje, že umožňuje spracovávanie údajov za úče­ odchylne od článku 11.5 ods. 1 TKG lom „riadenia telekomunikačnej pre­ spracovávanie údajov vádzky, vybavovania žiadostí klientov, zisťovania podvodov",

— je povolené na účely vyhotovenia fak­ — je povolené v miere, ktorá je potrebná túry predplatiteľovi atď. (článok 11.5 pre prešetrovanie sporov (článok 11.5 ods. 2 písm. a) TKG), takže táto ods. 2 písm. c) TKG), takže táto výnimka sa zrejme musí opierať výnimka sa zrejme musí opierať o článok 6 ods. 2 smernice, ktorý o článok 6 ods. 5 smernice, ktorý má povoľuje spracovávanie údajov „na účely umožniť stanovenému okruhu osôb vyhotovenia faktúr ...", „vyžiadať si údaje o telekomunikačnej prevádzke a o vyhotovovaní faktúr ... na účely prešetrovania sporov",

— je povolené na účely uvedenia na trh — je povolené zákonom alebo na základe vlastných telekomunikačných služieb zákona (článok 11.5 ods. 2 písm. g) (článok 11.5 ods. 2 písm. b) TKG), takže TKG), tak sa táto výnimka musí opierať táto výnimka sa zrejme musí opierať o článok 6 ods. 2 až 5 smernice. o článok 6 ods. 3 smernice, ktorý umožňuje poskytovateľovi spracovanie údajov „na účely uvedenia na trh vlastných telekomunikačných služieb",

56. Pokiaľ ide o možné výnimky z tejto základnej povinnosti zrušiť alebo zmeniť na anonymné údaje o telekomunikačnej pre­ vádzke, vysvetľuje práve pasáž v článku 6 ods. 1 smernice „týmto nie sú dotknuté ustano­ venia odsekov 2, 3 a 4", že tieto odseky 55. Ako pravidlo správania sa formuluje obsahujú výnimky z práve popísanej zásady. článok 6 ods. 1 smernice zásadu, že všetky To isté platí napokon aj pre úvodnú pasáž údaje o telekomunikačnej prevádzke „musia článku 6 ods. 5 smernice: „Odseky 1, 2, 3 a 4 byť po skončení komunikácie ... zničené (sa uplatňujú) bez toho, aby tým bola alebo zmenené na anonymné." Ciele smer­ dotknutá možnosť ..." — aj táto formulácia nice zamerané na ochranu údajov, ktoré 23 odkazuje na výnimku z povinnosti stanove­ možno vyvodiť z úvodných ustanovení , nej v článku 6 ods. 1 smernice. V tejto ako aj časovo obmedzené povolenie na súvislosti je potrebné detailnejšie skúmať, do spracovávanie „údajov na účely vyhotovova­ akej miery článok 6 ods. 2 až 5 smernice nia faktúr" podľa článku 6 ods. 2 smernice stanovujú skutočne výnimky z povinnosti určenej v článku 6 ods. 1 smernice a do akej miery sa o tieto výnimky opierajú ustanove­ 23 — Pozri už uvedený bod 15. nia článku 11.5 ods. 2 TKG.

I - 6233

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-350/02

i) Článok 6 ods. 2 smernice a článok 11.5 nymné. Článok 6 ods. 2 teda jednoznačne ods. 2 písm. a) TKG obsahuje skutočnú výnimku zo základnej povinnosti článku 6 ods. 2 smernice, avšak len pre údaje uvedené v prílohe, len v rámci stanovenej lehoty a len v záujme stanove­ ného okruhu osôb, ako vyplýva z článku 6 ods. 4 smernice, ktorý treba čítať v spojení s článkom 6 ods. 2 smernice 2 7 .

59. Výnimky v článku 6 ods. 2 smernice a v článku 11.5 ods. 2 písm. a) TKG sú v súvislosti s ich účelom — vyhotovenie 58. Ak článok 6 ods. 2 smernice výslovne faktúr za rôzne telekomunikačné služby — povoľuje len spracovávanie údajov osobného identické. Článok 11.5 ods. 2 pism. a) TKG charakteru uvedených v prílohe na účely však nestanovuje na rozdiel od článku 6 ods. vyhotovenia faktúr v rámci stanovenej 2 smernice ani obmedzenie spracovávaných lehoty, to znamená, že to umožňuje len údajov na údaje uvedené v prílohe smernice, v prípade, ak údaje po skončení komunikácie ani časové obmedzenie spracovávania, ani neboli ani zničené, ani zmenené na ano­ vymedzenie okruhu osôb oprávnených spra­ covávať údaje v zmysle článku 6 ods. 4 smernice. Podľa obsahu právnej úpravy 24 — Pozri už uvedený bod 18. stanovuje teda TKG viac výnimiek zo zásady 25 — To sú „číslo alebo linka predplatiteľa", „celkový počet zničenia údajov alebo ich zmeny na ano­ jednotiek, na ktoré sa majú vyhotoviť faktúry za fakturačné obdobie", „číslo volaného predplatiteľa", „druh volania, nymné ako smernica. hodina, kedy sa začalo volanie, a dĺžka volania a/alebo množstvo prenesených údajov", „dátum volania/služby." 26 — To sú „adresa predplatiteľa a druh linky" a „ďalšie informácie súvisiace s platbami, ako napríklad zálohová platba, platba vo forme splátok, odpojenie a opätovné volania". 27 — Pozri nižšie uvedené body 65 a nasl. a najmä bod 74.

I - 6234

KOMISIA/HOLANDSKO

I - 6235

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-350/02

napriek zhodným účelom a vždy vyžadova­ d), e) a f) TKG povoľuje, bez ďalších nému súhlasu predplatiteľa na spracovávanie obmedzení, prístup k údajom údajov — viac výnimiek z povinnosti zničiť o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú údaje alebo ich zmeniť na anonymné ako uvedené v článku 11.5 ods. 1 TKG resp. smernica. Teda, aj znenie článku 11.5 ods. 2 článku 6 ods. 1 smernice na uvedené účely. pism. b) TKG bez vydania vykonávacích Mohlo by teda ísť o porušenie smernice, ak je ustanovení v zmysle článku 11.5 ods. 3 správny názor Komisie, že článok 6 ods. 4 TKG nespĺňa požiadavky Súdneho dvora na smernice neumožňuje akýkoľvek ďalší prí­ dostatočne jasné a presné prebratie smer- stup k údajom o telekomunikačnej pre­ nice. 3 0 vádzke uvedeným v článku 6 ods. 1 smernice, ale len upravuje spôsoby použitia údajov uvedených v prílohe.

64. Na záver treba konštatovať, že článok 11.5 ods. 2 písm. b) TKG neprebral správne článok 6 ods. 3 smernice.

67. Teda, v odseku 4 nejde, ako sa domnieva Komisia, len o úpravu odchýlok, ale mini­ málne aj o úpravu výnimky. Vzniká tým ale otázka, ku ktorým údajom je podľa odseku 4 možný prístup, či teda odsek 4 — rovnako ako odsek 2 — obsahuje „skutočnú výnimku" z povinnosti zničiť údaje alebo ich zmeniť na anonymné, alebo či — ako odsek 3 — stanovuje len ďalšiu zdanlivú výnimku. Ak znenie článku 6 ods. 4 smernice povoľuje spracovávanie „údajov o telekomunikačnej prevádzke" a „o vyhotovovaní faktúr" na 69. Druhý možný výklad je, že „údaje stanovené účely, tak je rozhodujúce, čo sa o telekomunikačnej prevádzke" rovnako ako chápe pod pojmami „údaje „údaje o vyhotovovaní faktúr" v odseku 4 sa o telekomunikačnej prevádzke" a „údaje vzťahujú výlučne na údaje uvedené v prílohe. o vyhotovovaní faktúr" v zmysle odseku 4. To je možné, keďže údaje uvedené v prílohe, Tu sú možné dva výklady. ako sa uvádza vyššie, sú sčasti údajmi o telekomunikačnej prevádzke uvedenými v odseku 1 a sčasti údajmi o klientoch a ostatnými informáciami o platbách. „Údaje o telekomunikačnej prevádzke" v odseku 4 by boli potom zhodné s údajmi uvedenými v prílohe, zatiaľ čo „údaje o vyhotovovaní faktúr" by zahŕňali údaje o klientoch a ostatné informácie o platbách uvedené v prílohe. V tomto prípade by odsek 4 stanovoval len „zdanlivú výnimku" zo základ­ 68. Prvý možný výklad je, že „údaje nej povinnosti v odseku 1, keďže ďalšie údaje o telekomunikačnej prevádzke" v odseku 4 sa zhodujú s údajmi o telekomunikačnej p r e v á d z k e v odseku 1 a „údaje o vyhotovovaní faktúr" v odseku 4 sa zhodujú 31 — Pozri už uvedený bod 57.

72. Navyše, zástupcovia Holandska vo svo­ jich tvrdeniach o nevyhnutnosti prístupu k údajom o telekomunikačnej prevádzke 71. Vzhľadom na dôsledky tohto výkladu zakaždým zohľadňovali len číslo účastníka. však možno pochybovať, či táto štruktúra je Prístup k informáciám o čísle účastníka a v článku 6 smernice skutočne zakotvená. Pri k ďalším údajom uvedeným v prílohe smer­ tomto výklade by odsek 4 — rovnako ako nice by bol zabezpečený aj pri druhej odsek 2 — stanovoval ďalšie „skutočné alternatíve výkladu. Holandsku sa nepodarilo výnimky" z povinnosti zničiť alebo zmeniť jasne preukázať, že prístup k ďalším údajom údaje tak, že budú mať anonymný charakter o telekomunikačnej prevádzke podľa odseku podľa odseku 1. Na rozdiel od odseku 2 1 — presahujúci zoznam uvedený v prílohe nestanovuje odsek 4 bližšie údaje, ktoré majú smernice — by bol potrebný pre účely byť vylúčené z vymazania alebo zmeny na odseku 4. Prednosť treba dať druhej alterna­ anonymné a navyše nestanovuje — na roz­ tíve výkladu, ktorá ako „zdanlivá výnimka"

I - 6238

KOMISIA/HOLANDSKO

74. V súvislosti s tým článok 6 ods. 4 smernice musí byť vykladaný tak, že umož­ ňuje ním určenému okruhu osôb spracovávať iba údaje uvedené v prílohe pre účely riadenia telekomunikačnej prevádzky, vyba­ vovania žiadostí klientov a zisťovanie pod­ vodov v nevyhnutnom rozsahu a počas obdobia stanoveného všeobecne v odseku 2 pre použitie údajov uvedených v prílohe. Pokiaľ navyše odsek 4 ešte uvádza ciele odsekov 2 a 3, treba ho považovať za 76. Na základe uvedených úvah treba kon­ jednotnú právnu úpravu pre vymenované štatovať, že článok 11.5 ods. 2 písm. d), e) a f) ciele a ako Komisia správne uvádza, bližšie TKG neprebral správne článok 6 ods. 4 určuje aj odchýlky od odsekov 2 a 3 tým, že smernice. stanovuje okruh osôb oprávnených spraco­ vávať osobné údaje a rozsah schváleného použitia. 32 — Pozri už uvedený bod 60.

I - 6239

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-350/02

33 — Pozri už uvedený bod 60. 34 — Pozri už uvedený bod 67 a nasl.

I - 6240

KOMISIA/HOLANDSKO

narastajú problémy v súvislosti s určitosťou stanovené v odsekoch 2 až 4. Navyše údajov, ktoré by museli byť zničené alebo v danom prípade neprichádza k stretu lehôt, zmenené na anonymné. Odsek 5 svojou pretože podľa odseku 2 je spracovávanie formuláciou „s cieľom prešetrovať spory" údajov uvedených v prílohe dovolené až do poskytuje len „rámcový cieľ", ktorý vyžaduje ukončenia právnej napadnuteľnosti. doplnenie. Až v prípade konkrétneho sporu sa totiž ukáže, ktoré údaje sú relevantné pre posúdenie. Vzhľadom na rôznorodosť spo­ rov, ktoré z dôvodu použitého výrazu „najmä" nemusia byť obmedzené len na „spory v oblasti vzájomných prepojení a vyhotovovania faktúr" môže byť následne relevantná akákoľvek časť údajov. 84. Znenie článku 11.5 ods. 2 písm. c) TKG však povoľuje, ako už bolo uvedené, použitie v celom rozsahu všetkých údajov o telekomunikačnej prevádzke článku 11.5 ods. 1 TKG prípadne článku 6 ods. 1 smernice bez časového obmedzenia. Opä­ tovne ide o ďalšie porušenie ustanovení smernice. 82. Pokiaľ by sme článok 6 ods. 5 smernice považovali za skutočnú výnimku z článku 6 ods. 1 smernice, tak zásada vymazania alebo zmeny údajov o telekomunikačnej prevádzke na anonymné uvedená v odseku 1 by bola nadbytočná: pre riešenie možných sporov v budúcnosti by museli byť k dispozícii 85. Z uvedeného vyplýva, že článok 11.5 ods. všetky údaje. Uvedený výklad by doviedol 2 písm. c) TKG neprebral správne článok 6 celú právnu úpravu článku 6 smernice ad ods. 5 smernice. absurdum a nebol by v súlade ani s cieľom smernice chrániť osobné údaje, ani so zásadami o vzťahu medzi pravidlom a výnimkou. Uvedený výklad treba zamiet­ nuť.

87. Z uvedeného vyplýva, že článok 11.5 ods. 2 písm. g) TKG neprebral správne článok 6 ods. 2 až 5 smernice. 89. Holandsko síce uznáva, že predmetné vykonávacie predpisy neboli vydané. Súčasne však Holandsko tvrdí, že žaloba musí byť v tomto bode zamietnutá, pretože nutnosť prijatia uvedených predpisov sa medzičasom stala bezpredmetnou. Medzitým bola prijatá smernica 2002/58, ktorá od 31. októbra 2003 má nahradiť spornú smernicu 97/66 3. Prebratie článku 6 smernice prostredníc­ a v Holandsku môže byť prebraná ešte pred tvom článku 11.5 ods. 3 TKG uvedeným dátumom. Z uvedeného dôvodu sa holandská vláda rozhodla, že pripravova­ ným návrhom zákona, zatiaľ ešte v zákonodarnom procese, ktorý bol pôvodne určený na prebratie smernice 97/66, usku­ toční následne prebratie smernice 2002/58. a) Tvrdenia účastníkov konania Uvedené nemá negatívny dopad na článok 6 oboch smerníc, lebo ich znenia sú v podstate zhodné a článok 6 smernice 2002/58/ES poskytuje dokonca vyšší stupeň ochrany ako článok 6 smernice 97/66. Uskutočnenie prebratia článku 6 (následnej) smernice 88. Podľa Komisie prišlo k nesplneniu 2002/58 oslobodzuje Holandsko ipso facto povinnosti tým, že článok 11.5 ods. 3 TKG od povinnosti prebrať ešte aj článok 6 smernice 97/66. Táto výhrada Komisie je teda bezpredmetná. Žaloba musí byť v tomto 35 — Pozri už uvedený bod 60. bode zamietnutá.

I - 6242

KOMISIA/HOLANDSKO

b) Právne posúdenie točne zmeniť a boli by aj relevantné pre záverečné posúdenie. Podľa ustálenej judika- túry Súdneho dvora v uvedenej miere treba aj neprijatie vykonávacích predpisov posu­ dzovať ako nesplnenie povinnosti.

93. Vo veci samej jednoznačne nejde o tento prípad. Podľa znenia smernice 2002/58 stráca smernica 97/66 účinnosť 31. októbra 2003, do uvedeného dátumu je teda naďalej účinná. Už z tohto dôvodu smernica 2002/58 pre uplynutím doby svojej účinnosti neoslo- bodzuje od povinnosti na jej prebratie vyplývajúcej zo smernice 97/66. Navyše, články 6 oboch smerníc — ako potvrdilo aj 91. Je evidentné, že Holandsko v stanovenej samotné Holandsko — sú v podstate zhodné, lehote neprijalo vykonávacie predpisy takže prebratie článku 6 smernice 97/66 by k článku 11.5 ods. 3 TKG. Uvedená skutoč­ bolo aspoň čiastočným prebratím smernice nosť by bola irelevantná len vtedy, ak by už 2002/58. Podľa judikatúry Súdneho dvora ale samotná právna úprava zaručovala riadne samotnou novou smernicou, ktorá zavádza prebratie smernice. Z vyššie uvedeného však podstatnú zmenu právneho stavu, nie sú vyplýva, že vo veci samej nejde o tento prípad. Vykonávacie predpisy by to mohli — pokiaľ text zákona možno vykladať v takomto rozsahu — prinajmenšom čias­ 36 — Pozri už uvedený bod 45.

I - 6243

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-350/02

I - 6244

KOMISIA/HOLANDSKO

98. Keďže Komisia požiadala v zmysle ho na náhradu trov konania Komisie článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku v rozsahu troch štvrtín. Keďže Holandské o náhradu trov a Holandské kráľovstvo malo kráľovstvo nepožiadalo o náhradu trov kona­ neúspech v troch zo štyroch dôvodov, na nia vo svojom návrhu, znášajú vo zvyšnej ktoré sa odvoláva Komisia, potom v súlade časti účastníci konania náklady, ktoré im s návrhmi Komisie je opodstatnené zaviazať vznikli.

VII — Návrhy

99. Na základe už uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:

1. Holandské kráľovstvo tým, že neprijalo zákony, iné predpisy a správne opatrenia na prebratie článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovávaní údajov osobného charakteru a ochrany súkromného života v oblasti telekomunikácií a neprebralo úplne a správne článok 6 ods. 1 tejto smernice do vnútroštátneho práva a neprijalo zákony, iné predpisy a správne opatrenia na prebratie článku 6 tejto smernice, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy ES. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.