C-365/02

LINDFORS

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 4. marca 2004 1

I - Úvod II — Právny rámec

A — Vnútroštátne právo

2. Podľa § 1 ods. 1 autoverolaki (1482/94) z 29. decembra 1994 v znení platnom v roku 1999 (ďalej len „AVL") sa za motorové vozidlá pred ich registráciou alebo uvedením do prevádzky vo Fínsku platí daň z motorového vozidla (ďalej len „autovero").

1. Korkein Hallinto-oikeus (Fínsko) žiada v tomto prejudiciálnom konaní o výklad článku 1 smernice Rady 83/183/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku 3. Pod uvedením motorového vozidla do jednotlivcov z členského štátu (ďalej len prevádzky sa pritom rozumie uvedenie „smernica") 2. Ide tu predovšetkým motorového vozidla do prevádzky vo Fínsku, o otázku, či podľa Autoverolaki (zákona a to aj v prípade, že motorové vozidlo nie je o dani z motorového vozidla) (1482/94) daň registrované (§ 2 AVL). z motorového vozidla, ktorá má byť zapla­ tená pred registráciou alebo uvedením moto­ rového vozidla do prevádzky, je daňou, resp. poplatkom, od ktorého možno oslobodiť dovezené motorové vozidlo pri presťahovaní sa do Fínska podľa uvedeného ustanovenia. 4. Podľa ustanovenia upravujúceho daňovú povinnosť § 4 ods. 1 AVL platí daň z motorového vozidla dovozca motorového 1 — Jazyk prednesú: nemčina. vozidla alebo výrobca motorového vozidla 2 — Ú. v. ES L 105, s. 64. vyrobeného vo Fínsku.

III — Skutkový stav, vnútroštátne konanie 8. Podľa § 25 ods. 1 AVL možno daň a prejudiciálna otázka z motorového vozidla podliehajúceho dani, ktoré si doviezla osoba sťahujúca sa do Fínska v rámci tohto sťahovania a ktoré patrí do jej osobného majetku, znížiť za podmie­ nok stanovených v tomto ustanovení nanaj­ 10. Pani Lindfors žijúca niekoľko rokov výš o 80 000 FIM (teraz 13 450 EUR). v zahraničí si ako súkromná osoba doviezla

I - 7186

LINDFORS

4. augusta 1999 v rámci sťahovania sa z iného 14. Pani Lindfors potom podala návrh na členského štátu Európskych spoločenstiev do Najvyšší správny súd (Korkein Hallinto- Fínska motorové vozidlo značky Audi A6 oikeus), v ktorom žiadala pripustiť opravný Avant nachádzajúce sa v jej vlastníctve. Toto prostriedok proti rozhodnutiu Správneho vozidlo, ktoré bolo dodané 20. marca 1995, súdu v Helsinkách a súčasne zrušiť toto kúpila v Nemecku a 5. apríla 1995 ho začala rozhodnutie a daňový výmer colného úradu používať v Holandsku. na daň z motorového vozidla.

11. Colný úrad Hanko (Hangon tullikamari) priznal pani Lindfors vo svojom daňovom výmere pre motorové vozidlo zo 4. augusta 1999 v súlade s § 25 ods. 1 AVL odpočet dane vo výške 80 000 FIM a stanovil jej autovero, ktoré mala zaplatiť, na 16 556 FIM a daň z pridanej hodnoty na 3 642 FIM, spolu teda 15. Najvyšší správny súd na účel objasnenia na 20 198 FIM. otázky, či s ohľadom na smernicu je možné vyrubiť daň autovero na dovezený sťahovaný majetok, uznesením z 10. októbra 2002 rozhodol podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania a položiť mu nasledujúcu otázku:

18. Na účely objasnenia, a pretože aj účast­ níci tohto konania zjavne vychádzali 16. S výnimkou dane z pridanej hodnoty, z takéhoto členenia, dovolila by som si ktorá je v prípade nadobúdania nových zjednodušene rozlišovať medzi troma motorových vozidiel upravená viacerými druhmi daní, resp. poplatkov, vyberaných osobitnými predpismi 3, nie je zdaňovanie členskými štátmi v prípade osobných moto­ motorových vozidiel v Spoločenstve ešte ani rových vozidiel. zďaleka harmonizované 4.

19. Existujú jednak jednorazové dane, ktoré 17. Dane a poplatky vyberané v členských by som označila ako „registračné dane", štátoch týkajúce sa motorových vozidiel sa platené v súvislosti s nadobudnutím, resp. preto výrazne navzájom odlišujú, a to pokiaľ sú podmienkou uvedenia osobného motoro­ ide o ich výšku, ako aj o ich štruktúru 5 . Pre vého vozidla do prevádzky na území člen­ niektoré dane v určitom členskom štáte ského štátu. chýba ekvivalent v iných členských štátoch. Najmä v predmetnom spore, kde sa vnútro­ štátny súd pokúša zistiť, či určitú vnútro­

22. Zo spisu, resp. z pripomienok fínskej vlády, vyplýva, že takéto poplatky za osobné motorové vozidlá sa vyberajú aj vo Fínsku. 27. V uvedenej veci išlo o posúdenie, či daň autovero v jej vtedajšej forme a výške pred­ stavovala vo vzťahu k ojazdeným motorovým vozidlám dovezeným z iného členského štátu diskriminačný vnútroštátny poplatok, na čo Súdny dvor odpovedal kladne. V predmetnom spore sa naproti tomu 23. Autovero, ako to vyplýva zo samotného objasňuje otázka, či možno vyrubovať fínsku AVL, je jednorazovou daňou vypočítanou na daň autovero za určitých okolností, a síce základe daňovej hodnoty, ktorú treba zaplatiť vtedy, ak osobné motorové vozidlo je v rámci za osobné motorové vozidlo a motorové zmeny bydliska natrvalo dovezené ako sťa­ vozidlo iných kategórií pred ich registráciou hovaný majetok, bez ohľadu na jej výpočet alebo uvedením do prevádzky; autovero je a výšku. okrem toho zdaňované takzvanou daňou z pridanej hodnoty podľa fínskeho zákona Arvonlisäverolaki.

28. Vnútroštátny súd sa v podstate pokúša zistiť, či oslobodenie od dane zakotvené v článku 1 smernice bráni takémuto zdaňo­ 24. Popritom ale existujú aj pravidelne vaniu. platené dane, teda dane z motorového vozidla v užšom slova zmysle, a síce Ajoneu­ vovero (daň z motorového vozidla, „Vig­ nette"), ako aj Moottoriajoneuvovero (daň z naftových motorových vozidiel).

29. Nakoniec by som chcela poukázať na skutočnosť, že Komisia uznala dôležitosť tejto otázky už pri spotrebnej dani (NOVA) vyrubovanej v Rakúsku, ktorá je v súčasnosti predmetom prejudiciálneho konania pred 25. Nakoniec vznikajú pri registrácii vozidla vo Fínsku tiež poplatky na úhradu správnych výdavkov spojených s registráciou (regis­ 6 — Návrhy generálneho advokáta z 25. októbra 2001, Siilin, tračný poplatok). C-101/00, rozsudok z 19. septembra 2002, Zb. s. I-7487.

33. Vlády Fínska, Dánska a Grécka, ktoré v predmetnom konaní podali svoje pripo­ mienky, sú naproti tomu toho názoru, že na daň autovero sa článok 1 ods. 1 smernice 31. Pani Lindfords okrem iného uvádza, že nevzťahuje, a odvolávajú sa pritom tiež na autovero sa v skutočnosti, resp. usudzujúc návrhy generálneho advokáta Tizzano vo 10 podľa formalít daňového priznania, vyrubuje veci Weigel . V podstate zhodne zdôraz­ z titulu dovozu vozidla do Fínska. Skutoč­ ňujú, že autovero nie je daň, ktorá sa nosť, že ide o spotrebnú daň v zmysle článku vyrubuje pri dovoze, ale skôr poplatok 1 ods. 1 smernice, nepriamo vyplýva tiež viažuci sa na používanie motorového vozidla. z rozsahu pôsobnosti smernice Rady Ak by vozidlo nebolo vo Fínsku uvedené do 83/182/EHS z 28.marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci Spoločenstva 8 — Ú. v. ES L 105, s. 59. 9 — KOM(1998) 30 v konečnom znení (Ú. v. ES C 108, s. 75), v upravenom znení návrhu KOM(1999) 165 v konečnom 7 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano, z 3. júla znení (Ú. v. ES C 145, s. 6). 2003 vo veci C-387/01, Weigel, rozsudok z. 29. apríla 2004, 10 — Návrhy generálneho advokáta uvedené v poznámke pod Zb. s. I-4981, I-4984, body 40 až 56. čiarou 7.

I - 7190

LINDFORS

prevádzky, ako to uviedla fínska vláda, správne výdavky alebo poplatky, ktoré vzni­ napríklad z dôvodu, že by išlo o auto kajú pri registrácii, a Komisia sa opiera najmä vystavené v múzeu, nevznikla by povinnosť o skutočnosť, že vo francúzskom, resp. platiť autovero. Preto je potrebné považovať anglickom, jazykovom znení smernice sa ju za poplatok za používanie vozidla, príp. za hovorí o „droits", resp. o „fees". „poplatok za registráciu motorových vozi­ diel" v zmysle článku 1 ods. 2 smernice, ktorý nepodlieha oslobodeniu od dane.

I - 7191

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-365/02

38. Smernica teda s cieľom vymedziť svoju zaťaženie samo osebe primárne právo zaka­ oblasť pôsobnosti zjavne rozlišuje medzi zuje a nemôže ani podliehať harmonizač­ (spotrebnými) daňami, resp. poplatkami, nému opatreniu podľa článku 99 ES, je ktoré sa viažu na dovoz, a takými, ktoré sa nesporné, že sa smernica na tieto clá týkajú používania majetku v krajine. nevzťahuje.

39. Toto rozlišovanie sa zdá byť pochopi­ teľné, pretože by nebolo vysvetliteľné, prečo občan Spoločenstva, ktorý natrvalo pre­ miestni svoje bydlisko do iného členského štátu a potom v tomto štáte žije, prípadne používa majetok, by mal byť oslobodený od poplatkov, ktoré sa viažu na používanie tohto 42. Predmetom článku 1 ods. 1 smernice sú majetku v tomto členskom štáte. skôr vnútroštátne poplatky, pojmovo zachy­ tené v článku 90 ES, resp. nepriame dane alebo presnejšie povedané spotrebné dane vzťahujúce sa na dovoz ako predmet dane.

40. Bezprostredná daňová prekážka dotýka­ júca sa slobody pohybu osôb vyplýva naproti tomu z daní a poplatkov, ktoré sa vzťahujú na dovoz majetku.

43. Je asi ťažké predstaviť si v súčasnosti 41. Pokiaľ ide o otázku, ktoré dane alebo príklady na takéto dane, nemožno však poplatky vzťahujúce sa na dovoz mal záko­ zabúdať, že smernica pochádza z obdobia nodarca v článku 1 ods. 1 smernice na mysli, pred 1. januárom 1993, kedy bol zavedený treba predpokladať, že asi nešlo o clá alebo vnútorný trh a v nadväznosti na to boli poplatky, ktoré majú rovnaký účinok ako clá dosiahnuté pokroky v oblasti odstraňovania podľa článkov 23 ES a 25 ES, hoci samo­ daňových prekážok vo vnútornom obchode zrejme podľa judikatúry je práve pre tieto Spoločenstva. V tom čase mohli ešte členské poplatky charakteristické, že sa vyberajú štáty najmä vyberať dovozné dane z obratu v súvislosti s dovozom, resp. v súvislosti alebo ďalšie (osobitné) spotrebné dane s prekročením hranice členského štátu 1 1. Už daňovo viazané na dovoz tovaru 1 2 . zo samotnej skutočnosti, že takéto finančné

45. Členské štáty si síce podľa článku 33 šiestej smernice o dani z pridanej hodnoty môžu naďalej podľa vlastného uváženia 47. Podľa AVL sa autovero daňovo viaže na ponechať alebo zaviesť spotrebné dane a iné registráciu alebo uvedenie motorového nepriame dane, pokiaľ tieto nemajú povahu vozidla do prevádzky vo Fínsku. daní z obratu v zmysle šiestej smernice a nenarúšajú fungovanie spoločného systému dane z pridanej hodnoty 14. Pokiaľ však ide o spotrebné dane, napríklad aj pri osobitných daniach z motorových vozidiel, v každom prípade treba zohľadniť skutočnosť, že podľa článku 3 ods. 3 takzvanej systémovej smer­ 15 nice 92/12/EHS tieto dane vo vnútornom obchode Spoločenstva nesmú spôsobiť „zvý­ 48. Komisia, ako aj pani Lindfors vychádzajú šenie formalít pri prechode hranicami ale z toho, že sa oslobodenie od dane podľa v obchode medzi členskými štátmi". Tým je článku 1 ods. 1 smernice vzťahuje na dane, de facto možnosť členských štátov zaviesť ktorých predmetom je dovoz. Tvrdia však, že autovero musí byť napriek spojitosti s registráciou alebo uvedením do prevádzky stanovenej AVL v skutočnosti považovaná za 13 — Smernica Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, ktorou sa dopĺňa spoločný systém dane z pridanej hodnoty a mení daň vyrubovanú za dovoz. a dopĺňa smernica 77/388/EHS s cieľom zrušiť daňové hranice (Ú. v. ES L 376. s. 1). 14 — Pozri okrem iného rozsudky z 13. júla 1989, Wisselink, v spojených veciach 93/88 a 94/88, Zb. s. 2671, bod 17, a z 8. júla 1986, Kerrutt, 73/85, Zb. s. 2219, bod 22. 16 — Pozri k tomu tiež Jatzke, Das neue Verbrauchsteuerrecht im 15 — Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných EG-Binnenmarkt, Steuerrecht 1 (1993), 41 (42). Pozri ako systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani príklad osobitnej spotrebnej dane vyrubovanej na motorové a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov vozidla okrem iného v prípade dovozu rozsudok z 23. (Ú. v. ES L 76, s.l). októbra 1997, Komisia/Grécko, C-375/95, Zb. s. I-5981.

54. Súdny dvor k tomu konštatoval, že „túto skutočnosť možno zohľadniť iba vtedy, ak by boli obidve dane skutočne navzájom nezá­ 51. K tomu je najprv potrebné poznamenať, vislé". V závere odmietol samostatnosť regis­ že, ako to ukázala fínska vláda na príklade tračnej dane, to však z dôvodu, že medzi motorového vozidla vystaveného v múzeu, registračnou daňou a daňou z pridanej daň autovero n e m á účinok „skutočnej" hodnoty v každom prípade existovala priama spotrebnej dane vyrubenej z dovozu, pretože súvislosť v mechanizme započítania, ktorá daňová povinnosť platiť túto daň napriek dovozu do Fínska nevznikne, kým tam nebude auto uvedené do prevádzky, resp. 17 — Rozsudok zo 4. februára 1988, Komisia/Belgicko, 391/85, Zb. nebude registrované. s. 579, body 14 a 22.

I - 7194

LINDFORS

56. Vychádzam preto z toho, že daň auto­ vero nepatrí medzi dane z obratu, spotrebné dane a iné nepriame dane, ktoré sa na dovoz vzťahujú, v zmysle článku 1 ods. 1 smernice. Vyššie uvedené tvrdenia dali ale jasne najavo, že tieto pojmy daní nemožno jasne vymedziť, a že samotná skutočnosť, že daň je vyrubo­ vaná v dôsledku alebo ako podmienka 59. Jednak predovšetkým dánska vláda registrácie, ešte neznamená, že ju nemožno najmä na pojednávaní správne poukázala na považovať aj za druh dovoznej spotrebnej skutočnosť, že tento názor nemožno logicky dane. opierať o doslovný výklad článku 1 ods. 2 smernice. Z dôvodu výrazne odlišných spô­ sobov postupu a tradícii jednotlivých člen­ ských štátov v oblasti zdaňovania sa od začiatku odporúča opatrnosť. Zatiaľ čo vo francúzskom texte sa môže názor Komisie opierať o rozlišovanie medzi „taxes" 57. V tejto súvislosti je potrebné skúmať a „droits", napríklad v nemeckom texte je článok 1 ods. 2 smernice. Z vtedajších rozlišovanie medzi pojmami „Steuern" návrhov smernice vyplýva, že do tejto

19 — Interný dokument finančnej pracovnej skupiny Rady č. 6205/79 z 23. apríla 1979, s. 3, po schválení Radou 18 — Ebendort, bod 25. predložený dánskou vládou ako príloha k jej vyjadreniu.

I - 7195

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-365/02

a „Abgaben" sotva možné, pretože obidva žívanie je vo Fínsku v zásade dovolené až po pojmy je možné používať ako synonymá. 20 r e g i s t r á c i i . Z a p l a t e n i e a u t o v e r o je v každom prípade podmienkou (legálneho) používania auta vo Fínsku.

60. Okrem toho sú „poplatky za registráciu 63. Takúto daň možno právom považovať za motorových vozidiel" v článku 1 ods. 2 poplatok za používanie, na ktorý sa podľa smernice uvedené ako príklad poplatkov za článku 1 ods. 2 smernice nevzťahuje jej používanie dovezeného majetku. To sa však oblasť pôsobnosti. práve nevzťahuje na poplatok na úhradu správnych výdavkov, resp. na náhradu za správne úkony.

I - 7196

LINDFORS

tohto návrhu je odstrániť existujúce pro­ 68. Podľa môjho názoru však nemožno na blémy týkajúce sa zdaňovania motorových základe smernice vyvodiť závery v prípade vozidiel v súvislosti s premiestnením bydlis­ daní z motorových vozidiel spojených ka, a preto je v tomto návrhu skôr potrebné s registráciou, akou je aj autovero, a ktoré vychádzať z toho, že sa oslobodenie od dane sú, ako bolo skôr povedané, vyňaté z oblasti podľa súčasnej smernice (ešte) nevzťahuje na pôsobnosti smernice. registračné dane 22. Isté východisko pre výklad významu súčasnej smernice sa v skutočnosti pravdaže z toho vyvodiť nedá.

69. Okrem toho sa Komisiou spomenutý zákaz dvojitého zdaňovania, ktorý, ako z uvedenej judikatúry vyplýva 24, je cieľom 66. Nakoniec treba skúmať tvrdenia Komi­ harmonizácie v oblasti daní z pridanej hod­ sie, že smernicu je potrebné vykladať noty, nevzťahuje automaticky na každý druh v zmysle cieľov, ktoré harmonizácia daní dane. sleduje, resp. v zmysle základných slobôd.

V — Návrh

73. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na položenú prejudiciálnu otázku takto:

Článok 1 smernice Rady 83/183/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu, je potrebné vykladať tak, že tento nebráni vyrubeniu dane autovero ako dane z motorového vozidla podľa autoverolaki, ktoré bolo ako sťahovaný majetok dovezené z jedného členského štátu do iného členského štátu.

I - 7198