C-378/02
ECLI:EU:C:2004:726
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0378
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
WATERSCHAP ZEEUWS VLAANDEREN
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 18. novembra 2004 1
1. V tomto konaní žiada holandský Hoge činnosti, ktorú vykonával ako orgán verejnej Raad o usmernenie pri výklade šiestej moci, ak tento majetok neskôr predá ako smernice o DPH 2 (ďalej len „smernica") platiteľ dane. v rozsahu, v akom sa uplatňuje na verejno právne orgány.
4. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či má verejnoprávny orgán právo úplne vylúčiť zo 2. V konaní o veci samej postavil holandský svojho majetku investičný majetok, ktorý vodohospodársky orgán ako orgán verejnej sčasti používa pre činnosti ako platiteľ dane moci čističku odpadových vôd. Následne a sčasti pre činnosti, ktoré vykonáva ako čističku predal tretej osobe a zároveň súhlasil orgán verejnej moci, ako je to v prípade s jej opätovným prenájmom. Potom požiadal fyzických osôb podliehajúcich dani. o odpočet prostredníctvom opravy dane na vstupe, ktorú zaplatil pri výstavbe čističky, s odôvodnením, že v súvislosti s predajom čističky konal ako platiteľ dane.
Právny rámec
3. Vnútroštátny súd preto chce vedieť, či má verejnoprávny orgán na základe článku 20 smernice právo na opravu DPH zaplatenej pri nadobudnutí majetku, ktorý používal pri 5. V zmysle článku 2 ods. 1 šiestej smernice sa DPH uplatňuje na „dodávku tovaru alebo služieb za protihodnotu... platiteľom dane". 1 — Jazyk prednesu: angličtina, „Platiteľ dane" je v článku 4 ods. 1 definovaný 2 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS 7.0 17. maja 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich ako „osoba, ktorá nezávisle na ľubovoľnom sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný zäklad jej stanovenia (Ú. v. ES L 145,1977, s. l; Mim. mieste vykonáva hospodársku činnosť bližšie vyd. 09/001, s. 23). určenú v odseku 2".
I - 4687
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - F. G. JACOBS - VEC C-378/02
6. Prvý pododsek článku 4 ods. 5 stanovuje, že „právo na odpočítanie dane vzniká v čase že „štátne orgány, orgány regionálnej vyrubenia [splatnosti — neoficiálny preklad} a miestnej správy a iné orgány riadiace sa odpočítateľnej dane". Podľa článku 17 ods. 2, verejným právom [a iné verejnoprávne „pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely orgány — neoficiálny preklad] sa nepovažujú jeho zdaniteľných plnení, daňovník [platiteľ za platiteľov dane vzhľadom na činnosti dane — neoficiálny preklad] má právo alebo plnenia, ktorých sa zúčastňujú ako odpočítať z dane, ktorú má zaplatiť..., daň verejné orgány ani vtedy, keď v súvislosti z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú s týmito činnosťami alebo plneniami inka za tovary alebo služby, ktoré mu dodal alebo sujú dávky, poplatky, príspevky alebo platby". má dodať iný daňovník [platiteľ dane — Na základe druhého pododseku článku 4 neoficiálny preklad]". ods. 5 sa však tieto orgány považujú za platiteľov dane, ak sa zúčastňujú na činno stiach alebo plneniach, pri ktorých by zaobchádzanie s nimi ako s osobami, ktoré nie sú platiteľmi dane, „viedlo k výraznému narušeniu voľnej súťaže". Posledný pododsek 9. Oprava odpočítateľných čiastok je pred článku 4 ods. 5 ďalej stanovuje, že „členské metom článku 20, ktorý stanovuje v rozsahu, štáty môžu považovať činnosti týchto orgá v akom je to relevantné: nov, ktoré sú oslobodené od daní na základe článku 13 alebo 28, za činnosti, ktorých sa zúčastňujú ako verejné orgány [orgány verej nej moci — neoficiálny preklad]".
„1. Pôvodné odpočítané čiastky treba vyrov nať [opraviť — neoficiálny preklad] podľa pravidiel ustanovených jednotlivými člen skými štátmi, obzvlášť tam, kde [najmä v prípadoch, keď — neoficiálny preklad]: 7. Článok 13 sa vzťahuje na oslobodenia zo systému DPH. Prenajímanie nehnuteľného majetku je za normálnych okolností s určitými výnimkami oslobodené od DPH na základe článku 13 B písm. b), rovnako ako budovy a ich súčasti a pozemky, na ktorých a) odpočítaná čiastka bola vyššia alebo stoja v zmysle článku 13 B písm. g). Článok nižšia, na [než na — neoficiálny preklad] 13 C však členským štátom umožňuje akú má daňovník [platiteľ dane — poskytnúť platiteľom dane právo voľby neoficiálny preklad] nárok;... v otázke zdanenia v súvislosti s týmito činnosťami.
2. V prípade investičných tovarov [investič ného majetku — neoficiálny preklad] sa vyrovnanie [oprava — neoficiálny preklad] 8. Články 17 až 20 smernice sa týkajú rozloží do obdobia 5 rokov vrátane roku odpočtu dane. Článok 17 ods. 1 stanovuje, získania tovaru alebo jeho výroby. Ročná
I - 4688
WATERSCHAP ZEEUWS VLAANDEREN
úprava [oprava — neoficiálny preklad] dane majú byť považované za platiteľov dane, sa realizuje len do výšky jednej pätiny dane pokiaľ ide o dodávku nehnuteľného majetku vyrubenej za tovar [dane, ktorá sa uplatňuje a prevod alebo vznik práv k takému majetku. na daný tovar — neoficiálny preklad]. Táto úprava [oprava — neoficiálny preklad] sa má vykonať na základe odchýliek [rozdielov — neoficiálny preklad] v odpočtoch dane za jednotlivé roky [jednotlivé nasledujúce roky — neoficiálny preklad] v porovnaní k roku, kedy bol tovar zakúpený alebo vyrobený.
Skutkový stav a konanie pred vnútroštát nym súdom
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti obstarané ako investičný majetok, môže sa obdobie úpravy predĺžiť až do 20 rokov. 11. Waterschap Zeeuws Vlaanderen (ďalej len „WZV") je vodohospodársky orgán v časti Holandska. Podľa relevantnej vnútro štátnej právnej úpravy je to verejnoprávny 3. V prípade dodávky počas obdobia povo orgán. Ako orgán verejnej moci zabezpečil leného na úpravu sa kapitálový majetok výstavbu čističky odpadových vôd, ktorá bola považuje za taký, ktorý daňovník [platiteľ ukončená v roku 1990. dane — neoficiálny preklad] stále používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti až do vypršania lehoty umožňujúcej úpravu dane [opravu dane — neoficiálny preklad]. Takéto obchodné aktivity by mali byť plne zdanené, v prípadoch, kde dodávky vyššie uvedených tovarov sú zdanené, mali by byť celkom oslobodené od dane v takých prípadoch, kde je tovar celkom oslobodený od dane. Úprava [Oprava — neoficiálny preklad] sa má urobiť 12. WZV následne povolil používať čističku len raz za celé obdobie povolené na úpravu dvom iným vodohospodárskym orgánom. [opravu — neoficiálny preklad]". Náklady na úpravu čističky čiastočne znášali tieto dva orgány a od roku 1993 tiež znášali náklady, ktoré pravidelne vznikali v súvislosti s ich používaním čističky. Na základe dohody so správcom dane WZV neúčtoval DPH 10. Holandské právo poskytuje platiteľom v súvislosti s nákladmi, ktoré presunul, pod dane právo volby zdanenia podľa článku 13 podmienkou, že neuplatní svoje právo na C. Tiež upresňuje, že verejnoprávne orgány odpočet DPH zaplatenej na vstupe.
I - 4689
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-378/02
13. V tejto chvíli by som mal poukázať na to, 17. WZV podal žalobu, ktorou napadol že aj keď základ tejto dohody so správcom rozhodnutie správcu dane. Po rozhodnutí dane nebol objasnený, je nepravdepodobné, Gerechtshof te Amsterdam (Amsterdam že by komplikácie v tejto súvislosti mohli ského krajského odvolacieho súdu) je vec mať vplyv na prístup, ktorý je v tejto veci v s ú č a s n o s t i p r e d m e t o m konania potrebné zvoliť. o opravnom prostriedku na Hoge Raad.
18. V rozsahu, v akom správca dane roz hodol, že dodávka čističky nadácii nie je zdaniteľnou operáciou, Hoge Raad uznal 14. V roku 1994 WZV inicioval založenie odvolanie WZV. Podľa holandského práva nadácie na podporu životného prostredia je zjavné, že orgán verejnej moci koná ako v jeho regióne a čističku odpadov jej predal. platiteľ dane, ak uskutočňuje dodávku V ten istý deň nadácia súhlasila s opätovným nehnuteľného majetku a, prirodzene, WZV prenájmom čističky WZV na obdobie 9 vykonal svoju volbu zdanenia ako orgán rokov. verejnej moci.
19. Pokiaľ ide o otázku, či WZV mohol uplatniť opravu v zmysle článku 20 ods. 2 smernice, Hoge Raad poukazuje na rozsudok 15. Predaj i prenájom boli v zásade oslobo Súdneho dvora Lennartz3. Domnieva sa, že dené od dane. WZV aj nadácia však využili ak by sa tento rozsudok vzťahoval na tento právo voľby zdanenia, ktoré im poskytovala prípad, WZV by nemohol uplatniť opravu, holandská právna úprava. DPH sa preto stala pretože Súdny dvor v tejto veci uviedol, že splatnou pre obe operácie. nie článok 20, ale článok 17 stanovuje pôvod a rozsah akéhokoľvek práva na odpočet a existencia takéhoto práva sa odvíja výlučne od postavenia, v ktorom osoba koná v čase nadobudnutia.
16. WZV potom požiadalo o odpočet časti DPH, ktorá bola účtovaná v súvislosti 20. Hoge Raad si však nie je istý, či rozsudok s počiatočnou výstavbou čističky a opravená vo veci Lennartz, ktorý sa týkal fyzickej v súlade s článkom 20 smernice. Žiadosť osoby konajúcej ako súkromná osoba a aj o odpočet sa teda vzťahovala na päť desatín celkovej sumy, keďže päť rokov desaťročného obdobia na opravu uplynulo. Správca dane 3 — Rozsudok z 11. júla 1991, C-97/90, Zb. s. I-3795, najmä body 8 zamietol žiadosť WZV. a 11.
I - 4690
WATERSCHAP ZEEUWS VLAANDEREN
ako podnikateľ, možno uplatnit na verejno z obratu zaplatenej pri nadobudnutí právny orgán. majetku na základe článku 20 (najmä ods. 2 a 3) šiestej smernice v rozsahu, v akom používal tento majetok pri činnosti, ktorú vykonával ako orgán verejnej moci v zmysle článku 4 ods. 5 smernice?
21. Hoge Raad tiež poznamenáva, že Gerechtshof rozhodol, že oprava nie je možná, pretože WZV sa rozhodol nezahrnúť časť čističky do svojho majetku, keď dospel 2. Má verejnoprávny orgán právo na k dohode so správcom dane neúčtovať DPH základe šiestej smernice úplne vylúčiť v súvislosti s prevádzkovými nákladmi, ktoré z majetku podniku investičný majetok, presunul na ostatné dva vodohospodárske ktorý sčasti používa pre činnosti ako orgány, ktoré čističku používali. Podľa Hoge platiteľ dane a sčasti pre činnosti Raad toto tvrdenie vyvoláva otázku, či sa v rámci výkonu verejnej moci, ako judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa voľby rozhodol Súdny dvor v súvislosti platiteľa dane označiť investičný majetok ako s fyzickými osobami podliehajúcimi súkromný majetok alebo majetok podniku dani?" uplatňuje mutatis mutandis na verejno právne orgány.
Právna analýza
22. Hoge Raad sa preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledu júce otázky: 23. Na úvod poznamenávam, že niektoré tvrdenia pred Súdnym dvorom sa týkajú otázky, či WZV postavil čističku ako orgán verejnej moci. To je však zjavne skutočnosť, ktorú musí rozhodnúť vnútroštátny súd. Čo sa týka kritérií, ktoré sa majú pri takomto posúdení uplatniť, Súdnemu dvoru neboli v tejto súvislosti položené žiadne otázky. Správny prístup je však naznačený „1. Má verejnoprávny orgán, ktorý nadobu v rozsudku vo veci Lennartz 4 a z prvej dol investičný majetok a následne ho dodal tretej osobe za protiplnenie, pričom pri tejto dodávke sa považuje za platiteľa dane, právo na opravu dane 4 — Pozri bod 21 tohlo rozsudku.
I - 4691
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-378/02
položenej otázky možno vyvodiť, že vnútro 27. Vo veci Lennartz mal Súdny dvor štátny súd sa domnieva, že WZV pôvodne posúdiť, či sa pravidlá o oprave dane na postavil čističku ako orgán verejnej moci. vstupe v článku 20 ods. 2 smernice uplatnia, ak platiteľ dane nadobudne majetok výhradne na osobnú potrebu, ale následne ho neskôr počas obdobia opravy použije na podnikateľské účely.
24. Ďalší problém, ktorý nebol nastolený a ktorý nemôže byť preskúmaný bez pod robných pripomienok, je otázka, či vnútro štátne pravidlá, ktoré vyžadujú, aby sa pri n a d o b ú d a n í investičného majetku s verejnoprávnym orgánom zaobchádzalo ako s osobou, ktorá nie je platiteľom dane, 28. Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, ale pri jeho predaji ako s osobou, ktorá je že právo na odpočet dane vzniká v čase platiteľom dane, môžu byť považované za splatnosti odpočítateľnej dane, „je pre exi zlučiteľné so šiestou smernicou. stenciu práva na odpočet rozhodujúce len postavenie, v akom príslušný jednotlivec v tom čase koná". V zmysle článku 17 ods. 2, pokiaľ osoba, ktorá je platiteľom dane a ktorá koná ako táto osoba, používa tovar na účely svojich zdaniteľných plnení, má právo odpočítať daň splatnú alebo zaplatenú za tento tovar. Naopak, ak sa tovar nepoužíva 25. Preto svoju analýzu zameriam na právne na hospodársku činnosť platiteľa dane otázky, ktoré boli v návrhu na začatie v zmysle článku 4 smernice, ale používa sa prejudiciálneho konania nastolené. na osobnú spotrebu, právo na odpočet nevzniká. 6
26. Pokiaľ ide o prvú otázku, medzi účast níkmi konania a vnútroštátnym súdom je všeobecná zhoda v tom, že je nutné na ňu odpovedať negatívne, ak sa rozsudok Súd neho dvora vo veci Lennartz 5vzťahuje na 29. Aj keď takýto prístup sa môže v určitých verejnoprávne orgány v prípade, že sa situáciách zdať dosť prísny a nie úplne zúčastňujú na plneniach v súvislosti so v súlade so zásadou neutrality DPH, je nutné svojou činnosťou ako orgánov verejnej moci. uviesť, že vychádza zo znenia článku 17
5 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3. 6 — Body 8 a 9 rozsudku.
I - 4692
WATERSCHAP ZEEUWS VLAANDEREN
ods. 1 a 2 a opačný prístup by vyvolal vážne a nie s platiteľom dane, ktorý nadobúda tovar problémy týkajúce sa právnej istoty. na osobné účely.
30. Pokiaľ ide o článok 20 ods. 2, Súdny dvor rozhodol, že sa obmedzuje na stanovenie postupu pre výpočet opravy pôvodného 33. Domnievam sa, že Holandsko a Komisia odpočtu, a teda nemôže viesť k vzniku práva správne tvrdia, že Lennartz sa tiež vzťahuje na odpočet ani zmeniť daň zaplatenú plati na prípad, v ktorom je pôvodné nadobudnu teľom dane v súvislosti s jeho nezdaniteľnými tie uskutočnené verejnoprávnym orgánom plneniami na daň odpočítateľnú v zmysle na účely činností, ktoré vykonáva ako orgán článku 17. 7 verejnej moci.
31. Holandsko a Komisia tvrdia, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Lennartz sa analo 34. Ako uvádza Holandsko a Komisia, zdá gicky uplatňuje na situáciu, v ktorej pôvodné sa, že správna analógia existuje medzi nadobudnutie neuskutoční osoba kupujúca verejnoprávnym orgánom konajúcim ako na účely osobného použitia, ale verejno orgán verejnej moci a platiteľom dane, ktorý právny orgán, kupujúci na účely svojej nadobúda tovar pre osobné použitie. Na činnosti ako orgánu verejnej moci. rozdiel od platiteľa dane, ktorý uskutočňuje V každom prípade nadobúdajúca osoba nie dodávku oslobodenú od dane, oba takéto je osobou podliehajúcou dani na účely tohto subjekty patria absolútne mimo pôsobnosť plnenia, z čoho vyplýva, že právo na odpočet DPH. Osoba, ktorá kupuje na osobné pou nevzniká. žitie, nevykonáva žiadnu hospodársku čin nosť v zmysle článku 4 ods. 1 smernice. Podobne článok 4 ods. 5 smernice jasne stanovuje, že verejnoprávne orgány sa nepo važujú za platiteľov dane vzhľadom na činnosti alebo plnenia, ktorých sa zúčastňujú ako verejné orgány. Keďže nie sú platiteľmi dane, ich plnenia ako také nemôžu za 32. Naopak WZV tvrdí, že orgán verejnej žiadnych okolností založiť právo na odpočet. moci by sa mal zrovnávať s platiteľom dane, Naopak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje ktorý poskytuje službu oslobodenú od dane, plnenie oslobodené od dane, patrí do pôsob nosti DPH. Právo na odpočet nevzniká len preto, len na tak dlho a len v rozsahu, v akom 7 — Bod 12 rozsudku. sú tieto dodávky oslobodené.
I - 4693
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-378/02
35. Ako však správne uvádza Komisia, uplatnenia zásad neutrality a rovnakého výnimka z pravidiel o DPH, ako je tá, ktorá zaobchádzania. Bez ohľadu na opodstatne vyplýva z článku 4 ods. 5, sa svojou povahou nosť rozhodnutia zaobchádzať a účinkami líši od výnimiek uvedených s verejnoprávnymi orgánmi ako s konečnými v hlave X smernice. 8Ak by tomu tak nebolo, spotrebiteľmi ide o neodmysliteľnú súčasť nebol by dôvod, aby posledný pododsek smernice. V tejto a aj v podobných situáciách článku 4 ods. 5 umožňoval členským štátom bude zaobchádzanie s platiteľmi dane posunúť určité oslobodené činnosti do a osobami vylúčenými zo systému DPH pôsobnosti tejto výnimky. nevyhnutne odlišné.
36. WZV tvrdí, že v prípade, že pokiaľ by 39. V čase nadobudnutia je orgán verejnej verejnoprávne orgány nemohli odpočítať moci, ktorý ako orgán verejnej moci koná, DPH za okolností uvedených v prvej otázke, predmetom daňového zaťaženia, ktoré sa viedlo by to k narušeniu hospodárskej súťaže. svojou povahou líši od zaťaženia uplatňova Takéto orgány by boli nespravodlivo znevý ného na platiteľa dane. Tento orgán nad hodnené v porovnaní s platiteľmi dane, ktorí obúda svoje dodávky za cenu, ktorá zahŕňa by mohli odpočítať DPH splatnú pri prvom DPH, ale na rozdiel od platiteľa dane si nadobudnutí investičného majetku. WZV nemôže daň na vstupe odpočítať. Jeho v tejto súvislosti odkazuje na druhý pododsek zaťaženie DPH je preto fixované článku 4 ods. 5, ktorý stanovuje, že verejno v momente nadobudnutia a nezmení sa právne orgány — aj ak konajú ako orgány žiadnym následným plnením na výstupe. verejnej moci — sa považujú za platiteľov dane v tých prípadoch, keď by zaobchádzanie s nimi ako s osobami, ktoré nie sú platiteľmi dane, viedlo k výraznému narušeniu hospo dárskej súťaže.
40. Toto rozdielne zaobchádzanie však podľa mňa nemôže samo osebe viesť k významnému narušeniu hospodárskej súťaže na účely druhého pododseku článku 37. Hoci chápem toto tvrdenie, nie som 4 ods. 5 smernice. Ak by to tak bolo, do o ňom presvedčený. pôsobnosti tohto ustanovenia by spadalo takmer každé plnenie vykonané orgánom verejnej moci, ktorý koná ako orgán verejnej moci.
38. Pre výnimky zo systému DPH je cha rakteristické, že do určitej miery zasiahnu do
41. Cieľom prvého pododseku článku 4 8 — Pozri napríklad rozsudok z 25. júna 1997, Komisia/Taliansko, ods. 5 je vylúčenie činností verejnoprávnych C-45/95, Zb. s. I-3605, bod 20, ako aj body 42 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo. orgánov, konajúcich ako orgány verejnej
I - 4694
WATERSCHAP ZEEUWS VLAANDEREN
moci zo sféry DPH, v zásade bez ohľadu na k nadobudnutiu dodávok pri vykonávaní akékoľvek následky. Cieľom druhého pod- činnosti orgánu verejnej moci. Preto WZV odseku je vyhnúť sa akýmkoľvek významným nemôže mať právo na odpočet a nemôže narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré nastať problém práva na opravu odpočtov nevyhnutne musia byť výnimkami uvedený v prvej otázke vnútroštátneho súdu. v porovnaní s bežnými následkami vylúčenia, ak nemá druhý pododsek úplne potlačiť prvý. Rozdiel v zaobchádzaní v tomto prípade je bežný následok vylúčenia, a preto nemôže spadať do rámca druhého pododseku. 43. Navyše, keďže postavenie verejnopráv neho orgánu na účely DPH je stanovené v čase nadobudnutia, následné použitie nadobudnutých dodávok nemôže toto posta venie zmeniť. Vo svetle zistenia vnútroštát 42. Z toho vyplýva, že s orgánom, ako je neho súdu, že WZV vybudovala čističku ako WZV, sa musí zaobchádzať ako s osobou, orgán verejnej moci, nie je potrebné druhú ktorá nie je platiteľom dane vo vzťahu otázku posúdiť.
Návrh
44. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
„Verejnoprávny orgán, ktorý nadobudol investičný majetok a následne ho dodal tretej osobe za protiplnenie, pričom pri tejto dodávke koná ako platiteľ dane, má právo na opravu DPH zaplatenej pri nadobudnutí majetku na základe článku 20 smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, len pokiaľ konal ako platiteľ dane, keď majetok pôvodne nadobudol."
I - 4695