C-384/02

GRØNGAARD A BANG

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 25. mája 2004 1

1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania 3. Pán Bang je politicky vymenovaným v tejto veci sa týka výkladu článku 3 písm. a) predsedom Finansforbundet, odborovej smernice Rady 89/592/EHS z 13. novembra organizácie zastupujúcej pracovníkov 1989 o koordinácii právnych predpisov zamestnaných vofinančnomsektore. týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií [neoficiálny preklad] 2 . Presnejšie, otázka spočíva v určení toho, za akých okolností a podmienok môže byť osobe majúcej prístup k dôverným informá­ ciám umožnené, aby prezradzovala dôverné informácie tretej osobe „počas bežného výkonu práce, povolania alebo svojich funk­ cií". 4. Pán Grøngaard bol v rozhodnom čase členom správnej rady vymenovaným zamest­ nancami spoločnosti RealDanmark, ktorá je spoločnosťou kótovanou na burze a dôležitou finančnou inštitúciou. Súčasne bol pán Grøngaard vymenovaný zo strany Finansforbundet za člena výboru spoločnosti pre fúziu zriadeného dohodou uzatvorenou medzi RealDanmark a Finansforbundet. Pán Grøngaard je tiež predsedom Kapitalkreds, I — Skutkový stav, uplatnitcľné právo jednej z jedenástich sekcií Finansforbundet. a prejudiciáble otázky

2. V trestnom konaní boli na Københavns Byret (Dánsko) proti pánovi Grøngaardovi 5. Pán Grøngaard prezradil pánovi Bangovi a pánovi Bangovi vznesené obvinenia, pre- dôverné informácie pri dvoch príležitostiach. tože prezradili dôverné informácie. Po mimoriadnom zasadnutí správnej rady RealDanmark 22. augusta 2000 najprv pánovi Bangovi 23. augusta prezradil pod- 1 — Jazyk prcdnesu: portugalčina. robnosti o vyjednávaní o fúzii s Danske Bank, 2 - Ú. v. ES I. 334, 1989, s. 30, ďalej len „smernica". finančnou inštitúciou kótovanou na burze.

10. Proti pánovi Bangovi a pánovi Grøngaar- 7. Dňa 18. septembra 2000 sa na schôdzi dovi bolo začaté trestné stíhanie vo veci správnej rady RealDanmark ďalej prejedná­ prezradenia dôverných informácií, ktoré je vali podrobnosti fúzie. Fúzia bola tiež pred­ v rozpore s článkom 36 ods. 1 Lov om metom diskusií na mimoriadnom zasadnutí Værdipapirhandel (dánsky zákon výboru spoločnosti pre fúziu 22. septembra o obchodovaní s cennými papiermi) (ďalej 2000. Pán Grøngaard bol prítomný na oboch len „Værdipapirhandelslov"). Podľa článku zasadnutiach. Opätovne sa 26. septembra 94 ods. 1 bodu 1 Værdipapirhandelslov im 2000 obrátil na pána Banga s úmyslom hrozí buď peňažný trest, alebo odňatie pomôcť zamestnancom riešiť následky fúzie. slobody až na 18 mesiacov. Tieto ustanove­ Najmä prejednávali harmonogram fúzie, ako nia tvoria časť prebratia smernice Dánskom aj súvisiace zvýšenie cien akcií RealDanmark uskutočneného v článkoch 34 až 39 a 93 až vo výške medzi 60 a 70 %. 96 Værdipapirhandelslov. Článok 36 ods. 1 zákona stanovuje, že „je zakázané komukoľ­ vek, kto disponuje dôvernou informáciou, prezradiť ju akejkoľvek inej osobe, pokiaľ k tomuto nedôjde pri bežnom výkone jeho práce, profesie alebo jeho funkcie". Tento zákaz prezradenia sa uplatňuje na všetky osoby majúce prístup k dôverným informá­ ciám, t. j . kohokoľvek, kto disponuje dôver­ nou informáciou. Naopak, podľa článku 3 8. V dňoch 27. a 28. septembra 2000 pán písm. a) smernice iba osobám majúcim Bang v uvedenom poradí poskytol informá­ bezprostredný prístup k dôverným informá­ cie pánovi Larsenovi, vedúcemu sekretariátu ciám sa zakazuje „prezradiť túto dôvernú Finansforbundet, a svojmu kolegovi pánovi informáciu tretím osobám, pokiaľ k tomuto Christensenovi, ktoré sa týkali najmä dátumu predpokladaného oznámenia fúzie a správy o zmene emisných kurzov. Dňa 29. septem­ bra 2000 pán Christensen kúpil nové akcie 3 — V dánčine existuje jazykový rozdiel medzi dánskym zákonom, ktorý obsahuje výraz „videregive", a smernicou, kde je použité RealDanmark za sumu približne 214 000 eur. sloveso „meddele".

12. Článok 36 ods. 1 Værdipapirhandelslov má preto širší rozsah pôsobnosti ako článok 3 písm. a) smernice. Toto je v súlade 3. Odporuje článok 3 písm. a) smernice s článkom 6 smernice, ktorý umožňuje 89/592 tomu, aby predseda odborovej členským štátom prijať prísnejšie ustanove­ organizácie prezradil dôverné informá­ nia, ako sú ustanovenia, ktoré upravuje cie, ktoré získal za okolností, ktoré sú smernica, a najmä rozšíriť rozsah zákazu uvedené v prvej otázke, a aby ich upraveného v článku 3. prezradil v uvedenom poradí:

I - 9943

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - M. POIARES MADURO - VEC C-384/02

a) svojim dvom zástupcom; 5. Aký vplyv na zodpovedanie prvej a štvrtej otázky má skutočnosť, že dôverné informácie, ktoré boli prezra­ dené, sú:

b) najvyššiemu vedúcemu administra­ tívy sekretariátu odborovej organi­ zácie a

a) informácie o skutočnosti, že boli začaté jednania o fúzii medzi dvoma spoločnosťami, ktoré sú kótované na burze; c) svojim spolupracovníkom v rámci sekretariátu odborovej organizácie?

II — Posúdenie 19. Piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je typ dôvernej informácie, ktorá bola prezradená, relevantným faktorom pri výklade článku 3 písm. a) smernice. Úvahy vo vzťahu k piatej otázke zahrniem do úvah pri posudzovaní zákonnosti prezradení usku­ točnených v kontextoch uvedených 15. V centre prejudiciálnych otázok polo- v otázkach jedna až štyri. žených vnútroštátnym súdom je výklad článku 3 písm. a) smernice a presnejšie rozsah „bežn[ého] výkon[u] [jej] práce, pro­ fesie alebo [jej] funkcií" v súvislosti s tým, či osoba majúca prístup k dôverným informá­ ciám môže prezradiť dôvernú informáciu. Toto treba posúdiť vo vzťahu k trom rôznym kontextom. 20. Hoci je hlavným predmetom tejto veci rozsah výnimky zo zákazu prezradenia dôverných informácií, pred Súdnym dvorom boli v rámci tvrdení zmieňované základné sociálne práva pracovníkov na informácie a na prerokovanie. Právo pracovníkov na informácie a právo na prerokovanie môžu 16. Prvá otázka nastoľuje problém, či môže byť v rozpore s požiadavkami na prezradenie člen správnej rady vymenovaný zamestnan­ uloženými smernicou pre dobré fungovanie cami podniku prezradiť dôvernú informáciu kapitálových trhov 4 . predsedovi odborovej organizácie.

22. Majúc na zreteli ochranu sociálnych práv priznanú právom Spoločenstva, a pred tým, 24. Hoci súhlasím s tým, že uplatňovanie ako sa začnem zaoberať prejudiciálnymi zásady zákonnosti je vyžadované trestno- otázkami položenými vnútroštátnym súdom, právnou povahou veci, myslím si, že uvedená vysvetlím najskôr úlohu zákazu prezradenia zásada má odlišný dosah ako je ten, ktorý dôverných informácií obsiahnutého uviedli pán Grøngaard a pán Bang. Treba v smernici, a to pred tým, ako vymedzím predovšetkým pripomenúť, že, podľa článku podmienky, za ktorých môže osoba využiť 13 smernice členské štáty majú zabezpečiť výnimku zo zákazu prezradenia dôverných len to, že „sankcie musia byť dostatočné na informácií podľa článku 3 písm. a) smernice to, aby podporovali dodržiavanie [jej ustano­ v troch kontextoch vyznačených vyššie. vení]" [neoficiálny preklad]. Sankcie za poru­ šenie ustanovení smernice teda nie sú nevyhnutne trestnoprávnej povahy, ako je to v článku 94 ods. 1 bode 1 Værdipapir- handelslov. Výklad pôsobnosti smernice však nemôže závisieť od povahy vnútroštátneho konania (občianskeho, trestného, správneho), v rámci ktorého dochádza k odvolávaniu sa na uvedený výklad 6. Preto, zatiaľ čo Súdny dvor sa obmedzí na poskytnutie výkladu A — Úloha zákazu prezradenia v smernici smernice, vnútroštátnemu súdu prináleží „zabezpečiť, aby bola zásada [zákonnosti] dodržiavaná pri výklade, vo svetle znenia

5 — Článok 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „1. Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo 23. Účastníci zaujímajú opačné názory na opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. rozsah pôsobnosti, ktorý by mal mať článok 3 Takisto nesmie byt' uložený trest prísnejší, než aký bolo možné písm. a) smernice. Pán Grøngaard a pán uložiť v čase spáchania trestného činu. 2. Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, Bang namietajú, že zužujúci výklad článku 3 ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými písm. a) smernice by bol v rozpore so národmi. zásadou nulla poena sine lege a článkom 7 6 — Rozsudok zo 7. januára 2004, X, C-60/02, Zb. s. I-651, bod 56).

26. Anklagemyndighed (Úrad prokurátora) vo svojich vyhláseniach uskutočnených pred vnútroštátnym súdom a Komisia a dánska vláda pred Súdnym dvorom predložili nie­ 28. Zaobchádzanie s investormi na základe koľko tvrdení na podporu tohto názoru. Po rovnosti na kapitálových trhoch sa dosahuje prvé reštriktívny výklad je podľa Anklage­ dvoma spôsobmi. Po prvé z toho vyplýva myndighed a dánskej vlády podporený povinnosť transparentnosti, keď sa od spo­ doslovným výkladom ustanovenia. Po druhé ločností kótovaných na burze vyžaduje zve­ taký výklad je v súlade s účelom smernice, rejňovanie určitého množstva príslušných ktorým je zabezpečil', aby sa s investormi informácií tak, aby cena ich akcií zodpove­ zaobchádzalo rovnako a aby boli chránení dala objektívnej hodnote spoločnosti 11. Uve- proti nezákonnému používaniu dôverných informácií. Aby sa tieto ciele dosiahli, zákaz prezradenia informácií má preventívnu funk­ 8 — Druhé a tretíc odôvodnenie preambuły smernice. ciu. Navyše Komisia podčiarkuje skutočnosť, 9 — Štvité odôvodnenie preambuły smernice. že článok 3 písm. a) smernice predstavuje 10 — Piate odôvodnenie preambuły smernice. Pozri tiež, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Alpine výnimku zo všeobecného pravidla a ako taký Investments (rozsudok z 10. mája 1995, C-384/93, by mal byť vykladaný doslovne. Zb. s. I-1141, body 71 až 73). 11 — Povinnosti týkajúce sa liansparciitnosli uložené spoločno­ stiam kótovaním na burze boli upravené smernicou 2001/34/ KS Kurópskeno parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných 7 - Rozsudok z 12. decembra 1996, X, C-74/95 a C-129/95, papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 2001, s. 1; Zb. s. I-6609, bod 26. Mini. vyd. 06/001 s. 24).

29. V prejednávanej veci ide iba o zákaz 31. Anklagemyndighed a dánska vláda prezradenia, ako je uvedený v článku 3 poznamenávajú, že prípravné dokumenty písm. a) smernice. Zdôvodnenie zákazu k smernici 13 stanovujú výnimku zo zákazu prezradenia je také, že čím väčšiemu počtu prezradenia iba v prípadoch, keď je to ľudí sú dôverné informácie zverené, tým nevyhnutné alebo vhodné. vyššie je riziko, že niekto ich využije, a tým ovplyvní integritu trhu. Zákaz prezradenia je teda nevyhnutným dôsledkom zákazu pou­ žívania dôverných informácií a má preven­ tívnu úlohu. Tiež treba poznamenať, že zákaz je obmedzený na také dôverné informácie, aké sú definované v článku 2 smernice, a trvá iba dovtedy, kým nie je dôverná informácia 32. Pán Grøngaard a pán Bang však tvrdia, zverejnená. Akákoľvek výnimka z takého že v súlade s ustálenou judikatúrou 14 zákazu predstavuje riziko podkopania dôvery nemôžu byť prípravné práce použité na účely investorov na trhu a mala by byť preto výkladu vtedy, keď sa znenie takých doku­ vykladaná doslovne. mentov neodzrkadlilo v znení predmetného ustanovenia.

12 — Právny poriadok Spoločenstva týkajúci sa kapitálových trhov sa v súčasnosti preskúmava v rámci uplatňovania Akčného plánu prefinančnéslužby z roku 1999 schváleného členskými 13 — Návrh smernice koordinujúcej predpisy o obchodovaní štátmi na Európskej rade v Lisabone z marca 2000. Smernica s využitím dôverných informácií. bola v dôsledku toho nahradená smernicou Európskeho 14 — Rozsudky z 26. februára 1991, Antonissen, C-292/89, parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 Zb. s. I-745, bod 18, z 13. februára 1996, Bautiaa a Société o obchodovaní s využitím dôverných informácií française maritime, C-197/94 a C-252/94, Zb. s. I-505, bod a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 51, a z 8. júna 2000, Epson Europe, C-375/98, Zb. s. I-4243, 2003, s. 16; Mim. vyd. 06/004 s. 367). bod 26.

1. Prípad člena správnej rady vymenovaného zamestnancami podniku požadujúceho radu od predsedu odborovej organizácie v jeho pôsobnosti odborníka v sociálnych a priemyselných vzťahoch 34. Napokon je dôležité poznamenať, že definícia toho, aké činnosti člena správnej rady možno zahrnúť pod ,,bežn[ý] výkon... práce, povolania alebo [jeho] funkcií" [neofi­ 36. Pri hodnotení prípadu člena správnej ciálny preklad], bude značne závisieť od rady vymenovaného zamestnancami podniku pravidiel upravujúcich výkon a povahu uve­ požadujúceho radu od predsedu odborovej dených funkcií v rozličných vnútroštátnych organizácie v jeho pôsobnosti odborníka l1 na právnych systémoch. Usmernenie, ktoré sociálne a priemyselné vzťahy 6sa budem môže Súdny dvor vnútroštátnemu súdu zaoberať troma relevantnými problémami: poskytnúť pri výklade ustanovenia práva po prvé možnosťou radiť sa s odborníkom; Spoločenstva, bude preto musieť byť dopl­ po druhé či by mal byť predseda odborovej nené analýzou príslušných vnútroštátnych organizácie považovaný za odborníka na pravidiel zo strany vnútroštátneho súdu, sociálne a priemyselné vzťahy; a po tretie ktoré definujú a upravujú rozličné profesijné rozsahom prípustného prenosu informácií. činnosti, v rámci ktorých môže dôjsť k prezradeniu dôverných informácií. 16 — Pojmom „sociálne a priemyselné vzťahy" myslím akékoľvek záležitosti, ktoré sa môžu stať predmetom diskusie medzi zamestnancami a riadiacimi organmi v spoločnosti (znižo­ vanie stavu zamestnancov, mzdové podmienky, dôchodky, 15 — Pozri napríklad rozsudok z 11. júna 1998, Kuusijärvi, štruktúra spoločnosti, personálna politika, miesto výkonu C-275/96, 7b. s. I-3419, bod -16. práce, technológia, aid'.).

38. Komisia a dánska vláda uznávajú, že člen 40. Predovšetkým a nepochybne, bude správnej rady vymenovaný zamestnancami musieť vnútroštátny súd vyložiť príslušné podniku sa môže radiť s odborníkom na ustanovenia vnútroštátneho práva vo svetle účely výkonu svojich povinností voči spoloč­ účelu smernice, teda tak, že akákoľvek nosti, ale trvajú na tom, že taká rada môže výnimka zo zákazu prezradenia vytvára riziko byť požadovaná iba vtedy, ak je požadovaná podkopania dôvery v kapitálové trhy. Uve­ v záujme spoločnosti, a iba vtedy, ak je dené vyžaduje vyváženie možnosti člena odborník viazaný povinnosťou mlčanlivosti. správnej rady požadovať kvalifikovanú radu Na pojednávaní dánska vláda uviedla, že týkajúcu sa transakcie s rizikom, že umož­ konzultácia s predsedom odborovej organi­ nenie prezradenia poruší zásadu rovnosti zácie zo strany člena správnej rady vymeno­ medzi investormi. vaného zamestnancami podniku je v záujme spoločnosti iba vo výnimočných prípadoch.

42. Po druhé výklad, ktorý dá vnútroštátny odborníka, by predstavovalo riziko nenáleži­ súd v prípade výnimky zo zákazu prezrade- tého obmedzovania práva člena správnej nia, bude musieť byť v súlade so základnými rady v rámci výkonu jeho funkcie na sociálnymi právami chránenými právom ES. konzultáciu s osobou, ktorú považuje za Ako sa švédska vláda zmienila vo svojich najvhodnejšiu. Nezdá sa, že by právo ES ústnych pripomienkach prednesených pred v zásade vylučovalo, aby predseda odborovej Súdnym dvorom, smernica neobsahuje abso­ organizácie konal ako odborník za určitých lútny zákaz prezradenia. Preto musia byť okolností, ale bude napriek tomu potrebné vzaté do úvahy aj iné záujmy, ako je dobré overiť, či pán Grøngaard jednoducho nepo- fungovanie kapitálových trhov, ako sú naprí­ stupoval informácie ďalšej osobe, čo klad záujmy pracovníkov. V dôsledku toho nemožno kvalifikovať ako „radenie sa budú záujmy pracovníkov, a najmä účinky, s odborníkom". ktoré môže mať transakcia na ich zamestna­ neckú situáciu, dôležité pri posudzovaní toho, či na účely vykonávania osobitnej funkcie člena správnej rady vymenovaného zamestnancami podniku by mohlo byť nevyhnutné radiť sa s odborníkom na sociálne a priemyselné vzťahy.

46. Na druhej strane pán Grøngaard tvrdí, že byť nevyhnutné podmieňovať zákonnosť by nemala existovať žiadna spojitosť medzi prezradenia informácií podľa článku 3 typom prezradenej informácie a možnosťou písm. a) smernice existenciou osobitnej prezradenia informácie v rámci bežného povinnosti mlčanlivosti. V skutočnosti tretia výkonu práce. Napriek tomu odôvodňuje zarážka článku 2 ods. 1 smernice už stano­ prezradenie presného časového harmono­ vuje povinnosť mlčanlivosti vtedy, keď má gramu plánovanej fúzie potrebou vysvetliť, osoba prístup k dôverným informáciám prečo by Finansforbundet musel sprístupniť „z dôvodu výkonu svojej práce, povolania zdroje na zriadenie pracovnej skupiny pre alebo svojich funkcií" [neoficiálny preklad]. „fúziu". Ďalej tvrdí, že musel prezradiť informácie o očakávanom výmennom pomere, aby posúdil pravdepodobnosť kon­ kurenčnej ponuky na kúpu spoločnosti.

I - 9952

GRØNGAARD A BANG

argumentuje v prípade tejto otázky rovnako ných spoločností, vo vzťahu k tejto kontro­ a argumentáciu zakladá na usmerneniach verznej otázke sú pre vec dôležité prvky vydaných Finansforbundet, ktoré uvádzajú, porovnávacieho práva. Možnosť člena správ­ že člen správnej rady vymenovaný zamest­ nej rady radiť sa s akcionárom ako so svojím nancami podniku sa môže vždy radiť „zázemím" je podľa nemeckého práva vylú­ s predsedom odborovej organizácie, dokonca čená 17 . V talianskom práve niektoré akade­ aj keď je viazaný povinnosťou nezverejňovať mické právne názory prijímajú myšlienku, že dôverné informácie. člen správnej rady môže prenášať dokonca aj dôverné informácie vtedy, ak by v opačnom prípade hrozilo riziko ohrozenia záujmov akcionárov 18. Podľa holandského práva nie je v zásade individuálne poskytovanie infor­ mácií členom správnej rady akcionárovi 51. Komisia je názoru, že v prípade členov prípustné. Iba ak, napríklad, by mohol byť správnej rady treba ich správanie posudzovať úspech verejného obstarávania závislý od berúc do úvahy ich „dvojitú lojalitu", na dohody akcionárov, môžu byť o takej trans­ jednej strane k spoločnosti a na druhej strane akcii informovaní pred tým, ako sa informá­ k osobám, ktoré ich vymenovali alebo zvolili, cia stane verejnou 19. Vcelku tento krátky ako sú napríklad akcionári. Komisia však porovnávací prehľad ukazuje, že konzultácia vyjadruje pochybnosti týkajúce sa toho, či by členov správnej rady s ich zázemím je sa mohlo v súlade s cieľmi smernice povoliť upravená iba v niekoľkých právnych systé­ členovi správnej rady radiť sa so svojím moch a je v súlade so zákonom iba vtedy, ak „zázemím". sú splnené prísne podmienky.

kontakty medzi členom správnej rady vyme- štáty... majú za cieľ podporovať... dialóg novaným z a m e s t n a n c a m i podniku medzi sociálnymi partnermi". Tiež patria do a predsedom odborovej organizácie striktne právneho poriadku Spoločenstva ako predstavovali radenie sa so „zázemím", mohli základné princípy práva vyplývajúce by zo svojej podstaty patriť k úlohám 20 z ústavných tradícií členských štátov . Také zástupcu pracovníkov, ako to naznačila práva tiež boli rozvinuté takými sekundár­ švédska vláda vo svojich ústnych pripomien­ nymi právnymi predpismi, ako je smernica kach predložených Súdnemu dvoru. To bude 94/45/ES 21. Účelom uvedenej smernice, ako musieť byť posúdené vo svetle konkrétnych je vykladaná judikatúrou, je „zabezpečiť, aby vnútroštátnych pravidiel, ktoré definujú boli zamestnanci podnikov alebo skupín účasť zástupcov pracovníkov v správnej rade podnikov s významom na úrovni Spoločen­ spoločnosti. stva riadne informovaní a aby sa s nimi rokovalo vtedy, keď sa prijímajú rozhodnutia, ktoré ich ovplyvňujú v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sú zamest­ naní" 22. Nedávne opatrenia, ktoré neboli prijaté v čase, keď došlo k okolnostiam tejto veci, dopĺňajú právo na informácie a prerokovanie týkajúce sa udalostí, ktoré 55. Pri svojom výklade dánskeho práva však môžu mať dosah na ich situáciu23. Všetky vnútroštátny súd bude musieť vziať do úvahy uvedené opatrenia organizujú obeh informá­ právo Spoločenstva v troch nasledujúcich cií v rámci spoločnosti smerom k zvyšovaniu súvislostiach. Predovšetkým, vnútroštátny súd bude musieť vyložiť vnútroštátne právne prístupu k informáciám priznaného zástup­ ustanovenia vo svetle rizika, že dôvera com pracovníkov prostredníctvom výborov v kapitálové trhy by mohla byť v rozpore pracovníkov alebo členov správnej rady s cieľom smernice podkopaná. Po druhé, vymenovaných zamestnancami podniku, treba pripomenúť, že z dôvodov zmieňova­ ako to je v dánskych spoločnostiach. Sociálne ných vyššie má byť akákoľvek výnimka zo práva vo vzťahu k odborom by tiež mohli byť zákazu prezradenia dôverných informácií do istej miery pre vec významné, hoci je vykladaná doslovne. Po tretie, práva pracov­ nesporné, že z práva na založenie odborov níkov na informácie a na prerokovanie, ako a z práva na vstup do nich, ktoré sú chránené sú chránené právom Spoločenstva, budú musieť byť tiež zohľadnené.

58. Na účely odpovede na túto otázku treba mať na zreteli, že v tomto prípade konal pán Grøngaard vo svojej pôsobnosti člena výboru pre fúziu a nie ako člen správnej rady, ako to bolo pri prvej otázke. Otázka uplatnenia článku 3 písm. a) smernice bude teda musieť byť posúdená v inom súbore okolností. V tomto prípade boli dôverné informácie prenášané členom výboru pre fúziu pred­ sedovi odborovej organizácie, ktorá ho 57. Napokon, ak by aj vnútroštátny súd vymenovala. zistil, že podľa dánskeho práva mali všetci členovia správnej rady právo radiť sa so svojím „zázemím", zostala by otvorená otázka, či by mohol byť predseda odborovej organizácie považovaný za „zázemie" člena správnej rady vymenovaného zamestnancami podniku, pretože člen správnej rady vyme­ novaný zamestnancami podniku zastupuje všetkých zamestnancov v spoločnosti a nie len tých, ktorí sú členmi odborov 25. 59. Výbory pre fúzie sú osobitnou črtou dánskeho práva. Na pojednávaní ako odpo­ 24 — Podľa článku 11 Dohovoru o základných sociálnych právach zamestnancov z roku 1989 majú zamestnanci pravo na veď na otázku položenú Súdnym dvorom vytvorenie profesijných organizácií alebo odborov a pravo 4. februára 2004 bolo spresnené, že výbor pre vstúpiť do nich „na obranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov". Článok 12 Dohovoru o základných fúziu bol v tomto prípade vytvorený doho­ právach stanovuje, že: „každý iná právo na... slobodu spolčovania na všetkých úrovniach, najmä v politických, dou uzatvorenou medzi RealDanmark odborových a občianskych záležitostiach, z čolio vyplýva a Finansforbundet. Výbor pre fúziu sa skladá právo každého na vytvorenie odborových organizácií a na vstup do nich na ochranu svojich záujmov". Clánok 137 ES v rovnakom počte zo zástupcov riadiacich všeobecnejšie stanovuje: „spoločenstvo podporuje a dopĺňa orgánov RealDanmark a odborov. Dánska činnosti členských štátov v... zastupovan[i] a kolektívn[ej] ochran[e] záujmov pracujúcich". Judikatúra tiež uznala, že vláda a pán Grøngaard podporujú rozdielne „sloboda zapájať sa do činností odborových organizácii predstavuje všeobecnú zásadu pracovného práva" (rozsudok výklady týkajúce sa možnosti výborov pre z. 18. januára 199(1, Maurissen a Union syndicale/Dvor fúziu prijímať záväzné rozhodnutia. Vo audítorov, C-193/87 a C-194/87, Zb. s. I-95, bod 21). 25 — Zástupca pána Groøngaarda na pojednávaní spresnil, že 90 % všeobecnosti sa zdá, že zriadenie výboru zamestnancov RealDanmark bolo členmi Finansfordbundet, pre fúziu umožňuje tok informácií medzi ale nebol schopný vysvetliť, prečo by mal byť napriek tomu považovaný za zástupcu odborov. spoločnosťou a odbormi.

62. Dánska vláda naznačuje, že rovnaké podmienky by mali byť uplatňované pri posudzovaní zákonnosti prezradenia infor­ mácií zo strany člena správnej rady vymeno­ vaného zamestnancami podniku a zo strany člena výboru spoločnosti pre fúziu.

D — Prezradenie dôverných informácií pred­ sedom odborovej organizácie členom uvede­ nej odborovej organizácie

63. Ak je spojitosť medzi odborovou orga­ nizáciou a výborom pre fúziu dostatočne silná na to, aby sa preukázalo, že poskyto­ vanie informácie výboru pre fúziu je rovno­ cenné s jej prezradením odborom, potom 66. Táto posledná otázka sa týka rozširova­ môže byť prezradenie informácií považované nia informácií v rámci odborovej organizácie. za zákonné na účely článku 3 písm. a) Aj keď sa nezdá byť dôležité posudzovať, ako smernice. bola informácia získaná, zákonnosť jej pre-

I - 9956

GRØNGAARD A BANG

67. Pán Bang tvrdí, že konal v rámci obme­ dzení svojej funkcie predsedu odborovej organizácie vtedy, keď poskytol informáciu získanú od pána Grøngaarda vybraným členom uvedenej odborovej organizácie. 69. Komisia navrhuje, aby sa odpovedalo, že Tvrdí, že bez poskytnutia takej informácie predseda odborovej organizácie nemôže by nebol schopný vykonávať svoju funkciu. v zásade prezradiť dôverné informácie, len Ďalej sa opiera o stanovisko dánskeho ak by k takému prezradeniu došlo v rámci ministerstva spravodlivosti z 23. novembra jeho funkcie poradcu osoby majúcej bez­ 2001, ktoré uviedlo, že prenos informácií prostredný prístup k dôverným informáciám patrí k bežnému výkonu jeho funkcií. Hoci a osoby získavajúce informácie sú viazané dánske ministerstvo spravodlivosti tiež vyža­ povinnosťou mlčanlivosti. Podľa Komisie nie dovalo, aby bol prenos informácií primeraný je rozhodné, či predseda získava informácie a nevyhnutný, a preto dospelo k záveru, že od člena správnej rady vymenovaného v tomto prípade nebol v súlade so zákonom, zamestnancami podniku, alebo od člena pán Bang uvedené kritériá odmieta výboru pre fúziu. a domnieva sa, že prezradenie bolo zákonné.

68. Zdá sa, že stanovisko dánskej vlády sa medzi jej písomnými a ústnymi pripomien­ 70. Podľa môjho názoru nie je rozhodný kami vyvíjalo. Spočiatku zastávala názor, že pôvod informácie, t. j . či bola získaná od keďže pán Grøngaard nezákonne poskytol pána Grøngaarda konajúceho ako člen dôverné informácie pánovi Bangovi, pán správnej rady vymenovaný zamestnancami podniku alebo konajúceho v jeho pôsobnosti člena výboru pre fúziu. V oboch prípadoch bol pán Bang viazaný zákazom prezradenia 26 — V Španielsku napríklad zákon 'M/2002 (BOE, 23. novembra informácií obsiahnutým v článku 36 ods. 1 2002) predpisuje prijatie opatrení zabraňujúcich zneužívaniu informácií vnútri spoločnosti. Værdipapirhandelslov. Otázka, ktorú treba

71. Ako predseda odborovej organizácie musel pán Bang chrániť záujmy pracovníkov, čo bola úloha, ktorú nemohol vykonávať 27 sám . Pán Bang preto mohol prezradiť dôverné informácie spolupracovníkom, ale iba s obmedzeniami v súvislosti s typom informácií, ktoré môžu byť v súlade so zákonom prezradené, a adresátmi prezrade­ nia. V oboch prípadoch by mal vnútroštátny súd vyvážiť potrebu reagovať na možné 73. Čo sa týka rozsahu prezradenia, jeho prepúšťania spôsobené plánovaniu fúziou presné hranice budú musieť byť obmedzené s rizikom, že rovnosť medzi investormi by na to, čo bolo nevyhnutné na účely dosiah­ mohla byť na sekundárnom trhu narušená. nutia cieľa sledovaného prezradením, ktorým Zdá sa teda jasné, že pán Bang mohol bolo v tomto prípade chrániť záujmy pra­ 28 prezradiť určité informácie niektorým zo covníkov RealDanmark . svojich spolupracovníkov v súlade s článkom 3 písm. a) smernice. 28 — V tomto ohľade sa zdá opodstatnené, aby pán Bang informoval vybraných spolupracovníkov, že sa uskutoční transakcia medzi RealDanmark a ďalšou finančnou inštitú­ ciou na účely riešenia možných prepúšťaní. Z tvrdení pred 27 — Zatiaľ čo člen správnej rady spoločnosti má uznávané právo Súdnym dvorom však nie je jasné, prečo pán Bang musel na radiť sa s odborníkom, pán Bang môže postúpiť informácie ochranu záujmov pracovníkov informovať svojich kolegov spolupracovníkom len v rozsahu, v akom je to pre neho o presnom časovom harmonograme fúzie a o očakávanom potrebné na vykonávanie jeho úloh. zvýšení ceny akcií RealDanmark.

I - 9958

GRØNGAARD A BANG

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-384/02

4. Článok 3 písm. a) smernice 89/592 sa má vykladať v tom zmysle, že predseda odborovej organizácie môže bez ohľadu na to, ako získal prístup k dôvernej informácií, prezradiť takú informáciu členom svojej odborovej organizácie, len ak je také prezradenie nevyhnutné na to, aby mohol vykonávať svoju funkciu, pričom musia byť také informácie obmedzené na informácie nevyhnutné na to, aby mohli členovia odborovej organizácie vykonávať svoje odborárske úlohy, a musia byť obmedzené na členov, ktorých pomoc je pre neho nevyhnutná na to, aby mohol vykonávať svoju funkciu."

I - 9960