C-385/02

I - 8124

KOMISIA/TALIANSKO

nemôžu byť dodržané lehoty, ktoré zhotovenie práce prostredníctvom otvorenej platia pre otvorenú alebo užšiu súťaž alebo užšej súťaže." alebo rokovacie konania uvedené v odseku 2. Okolnosti, ktoré opodstat­ nene spôsobujú mimoriadnu nalieha­ vosť, nesmú byť v žiadnom prípade prisudzované [spôsobené — neoficiálny preklad] obstarávateľom; 4. Prvé a druhé odôvodnenie smernice 93/37 stanovuje:

„keďže smernica Rady 71/305/EHS z 26. júla 1971 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác bola niekoľkokrát pod­ e) v prípade nových prác, ktoré spočívajú statne zmenená a doplnená; keďže z dôvodov v opakovaní podobných prác, ktorými jasnosti a lepšej zrozumiteľnosti by uvedená bol podnik poverený a [ktoré boli smernica mala byť konsolidovaná; keďže zverené podniku, — neoficiálny preklad] súčasné dosiahnutie slobody zriaďovania s ktorým tí istí obstarávatelia uzavreli [usadiť sa — neoficiálny preklad] a slobody predchádzajúcu zmluvu za predpo­ poskytovania služieb v oblasti verejných kladu, že také práce vyhovujú základ­ zmlúv na zhotovenie prác uzatváraných nému projektu, na ktorý bola uzavretá v členských štátoch v mene štátu, regionál­ prvá zmluva podľa postupov uvedených nych alebo miestnych úradov, alebo iných v odseku 4. verejnoprávnych orgánov neznamená len zrušenie obmedzení ale aj koordináciu národných postupov pri verejnom obstará­ vaní prác."

Akonáhle sa prvý projekt stane pred­ metom obstarávania, musí sa oznámiť, že by mohol byť prijatý tento postup a že celkové odhadované náklady následných prác budú obstarávatelia 5. Ôsme odôvodnenie tej istej smernice má brať do úvahy, keď použijú ustanovenia toto doslovné znenie: článku 6. Tento postup môže byť použitý len v priebehu troch rokov od uzavretia pôvodnej zmluvy.

III — Skutkový stav a konanie pred po­ daním žaloby 9. Realizácia prác bola zadaná v rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania tým istým zhotoviteľom, 7. Roku 1997 Magistrato per il Po di Parma, s ktorými boli uzavreté v 80. rokoch pôvodné miestny orgán ministerstva verejných prác zmluvy. Tieto pôvodné zmluvy sa týkali (teraz ministerstvo infrastruktury a dopravy), uzavrel tri verejné zmluvy na zhotovenie prác 3. Išlo o dokončovacie práce pre tieto projekty v oblasti ochrany pred prívalovými vodami: — obstarania prác pre vodný tok rieky Parma podľa zmluvy z 22. decembra 1988, — dokončovacie práce na záchytnej nádrži na zadržiavanie prívalových vôd na vodnom toku rieky Parma v oblasti Marano v obci Parma, — obstarania prác pre vodný tok rieky Enza podľa zmluvy z 26. októbra 1982 a — úprava a dokončovacie práce na záchyt­ nej nádrži na vodnom toku rieky Enza a

— obstarania prác pre vodný tok rieky 3 — Príslušné zmluvy odsúhlasil Magistrato per il Po di Parma Terdoppio podľa zmluvy z 20. mája dekrétmi č. 11414 a 11416 z 9. októbra 1997, ako aj dekrétom č. 11678 z 15. októbra 1997. 1988.

I - 8126

KOMISIA/TALIANSKO

— určil, že Talianska republika si tým, že Magistrato per il Po di Parma, miestny orgán ministerstva verejných prác (teraz ministerstvo infraštruktúry a dopravy), uzavrel zmluvy na dokončovacie práce na záchytnej nádrži na zadržiavanie prívalových vôd na vodnom toku Parmy v oblasti Marano (obec Parma), ako aj na úpravu a dokončovacie práce na záchytnej nádrži na vodnom toku Enzy a reguláciu prívalových vôd na vodnom toku Terdoppio na juhozápade od Cerana na základe rokovacieho konania 11. V odpovedi na uvedený list z 23. apríla bez predchádzajúceho zverejnenia 2001, v ktorom Komisia odmietla právny oznámenia o vyhlásení metódy verej­ názor talianskych orgánov o počítaní plynu­ ného obstarávania, hoci neboli splnené tia trojročnej lehoty, potvrdila Talianska podmienky nevyhnutné pre takýto republika v listoch z 8. júna 2001 a zo postup, nesplnila povinnosti, ktoré jej 17. decembra 2001 v podstatných bodoch vyplývajú zo smernice a najmä z jej svoj názor. článku 7 ods. 3,

I - 8127

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-385/02

— Talianska republika je povinná nahradiť konanie začať. Aj keby bola vnútroštátna trovy konania. právna úprava členského štátu v súlade s právom Spoločenstva, môže Komisia navrh­ núť Súdnemu dvoru, aby určil nesplnenie povinnosti s tým, že v určitom osobitnom prípade neboli normy práva Spoločenstva dodržané, a tým nebol dosiahnutý cieľ, ktorý smernica sledovala 4 . 14. Talianska republika výslovne nenavrhuje zamietnutie žaloby. Bez toho, aby bol dot­ knutý výklad článku 7 ods. 3 smernice Rady 93/37/EHS navrhuje, aby Súdny dvor dospel k záveru, že sa talianska vláda na základe talianskeho jazykového znenia tohto ustano­ venia dopustila ospravedlniteľného omylu.

I - 8128

KOMISIA/TALIANSKO

ktoré sa Komisia odvoláva. Uvádza, že 20. S a m o t n ý odkaz na to, že v iných prípadoch boli verejné obstarávania postup verejného obstarávania sa odteraz na obstaranie prác zrušené, ale z technických bude riadiť iba hľadiskami hospodárskej dôvodov a z dôvodu hroziaceho rizika pre súťaže, však nevylučuje procesné pochybenia verejnú bezpečnosť už nebolo možné zrušiť v budúcnosti. Ako totiž Komisia výstižne sporné verejné obstarávania. uvádza, je úplne možné, že vytýkaného pochybenia vo výklade trojročnej lehoty sa môžu d o p u s t i ť aj iní o b s t a r á v a t e l i a v Taliansku, najmä keď sa okruh potenciál­ nych obstarávateľov výrazne rozšíril prene­ sením právomoci na regionálne a miestne 18. Hoci právna úprava v oblasti verejného orgány. obstarávania členské štáty nezaväzuje k vypovedaniu skôr uzavretých zmlúv, uza­ vretie zmlúv, ktoré nie sú v súlade s príslušnou smernicou, je a zostáva v rozpore s právom Spoločenstva 6. Okrem toho to zodpovedá tak zmyslu a účelu konania o nesplnenie povinnosti, ako aj smerniciam o verejnom obstarávaní, že 21. Aj s ohľadom na riziko opakovania 8 je Komisia môže navrhnúť súdu Spoločenstva, potrebné žalobu považovať za prípustnú. aby d o d a t o č n e p r e s k ú m a l , či boli v konkrétnom prípade dodržané predpisy, ktoré upravujú verejné o b s t a r á v a n i e . Z rozsudku súdu, ktorý určuje nesplnenie povinností môže byť totiž nad rámec kon­ krétneho prípadu odvodené, že dotknutý členský štát ako adresát smernice nevykonal všetko potrebné na jej splnenie 7 .

B — Dôvodnosť žaloby

23. Tri predmetné verejné zmluvy na zhoto­ venie prác z roku 1997 boli zadané v rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania. Podľa článku 7 ods. 4 smernice 93/37 sa verejné obstarávanie 25. Zo znenia tohto ustanovenia však v zásade neuskutočňuje vo forme rokova­ vyplýva, že sa uplatní iba vtedy, keď môžu cieho konania, ale prostredníctvom otvorenej byť práce uskutočnené „iba určitým zhoto­ alebo užšej súťaže. Rokovacie konanie bez viteľom" 1 1. Podľa judikatúry Súdneho dvora predchádzajúceho zverejnenia oznámenia ide o restriktivne vykladanú výnimočnú o vyhlásení metódy verejného obstarávania právnu úpravu, ktorá sa použije iba pri môže byť použité iba vo výnimočných existencii výnimočných okolností 12. prípadoch 9. Tieto sú taxatívne vymenované v článku 7 ods. 3 smernice 10. V uvedenom prípade by prichádzalo do úvahy iba roko­ vacie konanie na základe článku 7 ods. 3 pism. b), c) alebo e), ktorých použiteľnosť bude v nasledujúcich bodoch preskúmaná.

26. Pre použitie článku 7 ods. 3 písm. b) smernice 93/37 nestačí, že obstarávateľ považuje opätovné zadanie následnej staveb­ ných prác doterajšiemu zmluvnému partne­ rovi za účelné, alebo že sa formálne dovoláva bližšie neurčených technických dôvodov. a) Technické dôvody podľa článku 7 ods. 3 Skôr musí preukázať, prečo technické pism. b) smernice 93/37 dôvody v konkrétnom prípade neumožňujú zadať stavebné práce inému zhotoviteľovi a prečo je nevyhnutné zadať stavebné práce práve doterajšiemu zmluvnému partnerovi.

27. Dôkazné bremeno existencie výnimoč­ ných okolností nesie ten, kto sa chce na ne odvolať 14. V uvedenom prípade sa talianska vláda uspokojila len s vyhlásením, že prí­ slušný orgán chcel zabrániť poškodeniu alebo zhoršeniu už dokončených stavieb b) Použitie rokovacieho konania z dôvodu a súčasne sa vyhnúť vážnym otázkam vyme­ mimoriadnej naliehavosti podľa článku 7 ods. dzenia zodpovednosti viacerých zhotoviteľov. 3 pism. c) smernice 93/37 Aj keby sa mu zdalo opätovné poverenie pôvodného zhotoviteľa účelné, tak by nešlo o nijaké nutné technické dôvody, na základe ktorých by mal práce vykonávať práve tento zhotoviteľ. Z toho vyplýva, že použitie rokovacieho konania sa nemohlo zakladať 29. Talianska vláda sa okrem toho odvoláva na článku 7 ods. 3 pism. b) smernice 93/37. na mimoriadnu naliehavosť s akou mali byť tri predmetné zmluvy uzavreté na základe verejného obstarávania. Preto je možné použiť článok 7 ods. 3 pism. c) smernice 93/37.

28. V ústnej časti konania talianska vláda doplnila svoje tvrdenia, že v čase verejného 30. Použitie tohto ustanovenia však pod­ lieha prísnym podmienkam, lebo už samotné jeho znenie sa odvoláva na prípady, keď je to skutočne nevyhnutné, na dôvody mimoriad­ 13 - Porovnaj prvú vetu desiateho odôvodnenia smernice 93/37. 14 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod nej naliehavosti a na udalosti, ktoré nie je čiarou 12. bod 23. možné predvídať. Okrem toho je potrebné

I - 8131

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-385/02

31. Okrem toho, ako zdôrazňuje druhá veta článku 7 ods. 3 pism. c) smernice 93/37, nemôže obstarávateľ údajnú mimoriadnu c) Opakovanie prác rovnakého druhu naliehavosť odôvodniť okolnosťami, ktoré v lehote troch rokov podľa článku 7 ods. 3 sám spôsobil. V uvedenom prípade bola pism. e) smernice 93/37. ochrana pred prívalovými vodami plánovaná minimálne už od zadania prác pre prvý stavebný úsek, teda od 80. rokov. Talianska vláda sama uviedla, že predmetné práce v tomto prípade boli od začiatku plánované a jedine z dôvodov rozpočtovej politiky boli predmetom samostatnej verejnej zmluvy. 33. Nakoniec sa talianska vláda odvoláva na Táto skutočnosť nepredstavuje dôvody článok 7 ods. 3 pism. e) smernice 93/37. mimoriadnej naliehavosti, ale poukazuje na Nesporne, s výnimkou trojročnej lehoty, boli čisto vnútorné organizačné úvahy obstaráva- splnené všetky predpoklady použitia tohto tel'a. ustanovenia pri uzavretí troch predmetných verejných zmlúv na zhotovenie prác. Pred­ metom sporu medzi stranami je iba okamih, kedy začína plynúť trojročná lehota uvedená 15 — Rozsudok z 10. marca, Komisia/Taliansko, 199/85, Zb. s. 1039, bod 14. Rozsudok sa sfce týka článku 9 pism. d) v poslednej vete tohto ustanovenia. Od smernice 71/305, toto zrušené a nahradené ustanovenie je ale odpovede totiž záleží, či obstarávateľ mohol vo svojom znení v podstate identické s článkom 7 ods. 3 pism. c) smernice 93/37, ktorý treba vykladať. Okrem toho porovnaj rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 13. Podobne sa vyjadril generálny advokát Jacobs v bode 64 svojich návrhov vo veci Komisia/Francúzsko, už citované v poznámke pod čiarou 12. 17 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod 16 — Porovnaj prvú vetu desiateho odôvodnenia smernice 93/37. čiarou 15, bod 14.

35. Ako Súdny dvor v ustálenej judikatúre opakovane rozhodol 19, je potrebné priznať všetkým jazykovým verziám v zásade rov­ 37. Pozoruhodné je aj to, že zmena znenia nakú hodnotu. Rozhodujúci okamih pre článku 7 ods. 3 pism. e) smernice 93/37, na začatie plynutia trojročnej lehoty stanovej ktorú sa talianska vláda odvoláva, sa týkala v článku 7 ods. 3 písm. e) smernice 93/37 výlučne talianskeho jazykového znenia preto nemôže byť zistený na základe izolo­ s n a h r a d e n í m verzie „aggiudicazione" vaného posúdenia jedinej jazykovej verzie. verziou „conclusione", zatiaľ čo ostatné verzie Oveľa viac rozhoduje porovnanie všetkých zostali vzhľadom na skoršiu právnu úpravu 2 0 jazykových verzií. nezmenené. Už preto treba vychádzať z toho, že v tomto prípade ide iba o redakčnú zmenu talianskeho znenia, a nie o podstatnú zmenu obsahu samotného ustanovenia. Prvé odô- 18 — Článok 5 ods. 3 pism. c) smernice 71/3055 v znení smernice Rady 89/440/EHS z 18. júla 1989 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. KS 1. 210. s. 1). 19 — Porovnaj napríklad rozsudky z 2. apríla 1998. EMU Tabac a. i., C-296/95, Zb. s. I-1605, bod 36, a z 9. januára 2003, Givano 20 — Článok 5 ods. 3 písm. e) smernice 71/305 v znení smernice a.i., C-257/00. Zb. s. I-345, bod 36. 89/440.

I - 8133

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-385/02

vodnenie smernice 93/37, podľa ktorého ide 41. Pokiaľ ide o zmysel a účel trojročnej o zjednotenie z dôvodov jasnosti lehoty, táto slúži vo svojej podstate na a prehľadnosti, tiež podporuje tento záver. realizáciu slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb v oblasti verejných zmlúv na zhotovenie prác tým, že prispieva k rastu hospodárskej súťaže 23. Aj z tohto dôvodu musí z hľadiska hospodárskej súťaže menej výhodné rokovacie konanie predstavovať výnimku a smie byť použité iba v určitých, 38. Nakoniec však nie je rozhodujúce samo­ taxatívne vymedzených prípadoch 2 4 . tné znenie, ale preskúmanie relevantného ustanovenia v kontexte právnej úpravy, ako aj zohľadnenie jeho zmyslu a účelu 21.

I - 8134

KOMISIA/TALIANSKO

položenie posledného kameňa, rozobratie v článku 7 ods. 3 pism. e) smernice 93/37, lešenia, uzavretie staveniska alebo vyplatenie ktorý si zvolila, viedol obstarávateľa k tomu, (zostávajúcej časti) mzdy. Naproti tomu sa dá že sa vzhľadom na taliansku jazykovú verziu spravidla jednoznačne určiť dátum uzavretia tohto ustanovenia, dopustil ospravedlniteľ­ zmluvy. ného právneho omylu („errore scusabile").

43. V dôsledku toho je potrebné článok 7 ods. 3 pism. e) smernice 93/37 vykladať tým spôsobom, že trojročná lehota v jeho posled­ nej vete začína plynúť už od uzavretia prvej zmluvy na zhotovenie prác a nie až od ukončenia stavebných prác na prvom pro­ jekte. Z toho vyplýva, že Talianska republika vzhľadom na tri predmetné verejné zmluvy na zhotovenie prác nepresne vyložila 46. Pojem ospravedlniteľný omyl nie je a použila smernicu 93/37. právu Spoločenstva, najmä v oblasti nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na základe zodpovednosti štátu, celkom neznámy. Hoci totiž zavinenie nie je v zásade predpokladom povinnosti nahradiť škody, ktoré členské štáty spôso­ d) Predbežný záver bili 25, ospravedlniteľnosť alebo neospravedl­ niteľnosť právnych omylov môže slúžiť ako ukazovateľ toho, či vnútroštátny orgán zjavne a vážne prekročil priznanú diskrečnú právo­ 44. Keďže žiadna z výnimočných podmienok moc, a tým závažne porušil normu práva uvedených v článku 7 ods. 3 smernice 93/37 Spoločenstva 26. V oblasti mimozmluvnej nebola splnená, Talianska republika porušila zodpovedností sa uznáva, že nie každé svoje povinnosti zo Zmluvy tým, že tri porušenie práva členským štátom alebo predmetné verejné zmluvy uzavreté na inštitúciou Spoločenstva musí nevyhnutne základe verejného obstarávania na zabezpe­ spôsobiť vznik nároku na finančnú náhradu čenie stavebných prác uzavrela bez pred­ škody v prospech jednotlivca; v skutočnosti c h á d z a j ú c e h o zverejnenia o z n á m e n i a totiž predpoklady, za ktorých sa náhrada o vyhlásení metódy verejného obstarávania. škody poskytuje, závisia od povahy porušenia práva Spoločenstva 27.

51. Rovnako sa nemôže členský štát odvolá­ vať na skutočnosť, že k porušeniu práva Spoločenstva došlo v minimálnej miere, 32 alebo nespôsobilo žiadnu škodu .

30 — Rozsudky z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. 49. Za týchto okolností možno pripustiť s. 89, bod 16; z 2. februára 1988, Komisia/Holandsko, 213/85, Zb. s. 281, bod 22, a z 26. júna 2003, Komisia/Španielsko, námietky členských štátov v konaní C-404/00, Zb. s. I-6695, bod 45 s ďalšími odkazmi. o nesplnenie povinnosti iba v obmedzených 31 — Rozsudky z 20. marca 2003, Komisia/Nemecko, C-135/01, Zb. s. I-2837, bod 25, a z 8. marca 2001, Komisia/Nemecko, C-316/99, bod 9. Generálny advokát Tizzano v tejto veci výstižne uvádza: „Vzhľadom na objektívnu povahu konania o nesplnení povinnosti nemôže dobrá viera vlády dotknutého štátu, hoci je užitočná a chvályhodná, poprieť skutočnosť, že 28 — Aj výšku paušálnej pokuty a najmä penále, ktorých platenie došlo k nesplneniu povinnosti, ktorá existovala." (porovnaj bolo členským štátom uložené (článok 228 ods. 2 ES), treba bod 14 návrhov k rozsudku z 8. marca 2001, Komisia/ vidieť v tomto kontexte. Nemecko, už citované v poznámke pod čiarou 29). 29 — Objektívnu povahu konania o nesplnení povinnosti zdôraz­ 32 — Rozsudok z 18. decembra 1997, Komisia/Belgicko, C-263/96, ňuje aj generálny advokát Tizzano v bode 14 svojich návrhov Zb. s. 7453, bod 30, a rozsudok z 10. apríla 1993, Komisia/ z 18. januára 2001, Komisia/Nemecko, Zb. s. I-2037, I-2038. Nemecko, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 42.

I - 8136

KOMISIA/TALIANSKO

52. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry pri určení začiatku plynutia lehoty podľa sa výklad a použitie práva Spoločenstva článku 7 ods. 3 písm. e) smernice 93/37 nemôže nikdy — ako sa stalo v tomto ospravedlniteľného omylu, neopodstatnená. prípade — opierať iba o jednu jazykovú verziu; naopak, treba vychádzať z celkového preskúmania všetkých jazykových verzií pri zohľadnení zmyslu, účelu a kontextu uvede­ ného predpisu 33. Prípadné pochybnosti musia byť oznámené Komisií v zmysle zásady lojálnej spolupráce (článok 10 ES).

I - 8137

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-385/02

VII - Návrh

57. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

„1) Talianska republika si tým, že Magistrato per il Po di Parma, miestny orgán ministerstva verejných prác (teraz ministerstvo infrastruktury a dopravy), uzavrel zmluvy:

— na dokončovacie práce na záchytnej nádrži na zadržiavanie prívalových vôd na vodnom toku Parmy v oblasti Marano (obec Parma),