← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·11.12.2003

C-386/02

ECLI:EU:C:2003:671

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62002CC0386

BALDINGER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 11. decembra 2003 1

1. V spore, ktorý prejednáva Arbeits- und Uplatniteľné právo Sozialgericht Wien (súd prvého stupňa príslušný pre sociálne otázky) sa rozhoduje o žalobe, ktorá sa týka síce neobvyklého prípadu, ale aj možnej zjavnej nespravodli­ vosti, pretože na základe vnútroštátnych predpisov sa odmieta poskytovanie dávky 2. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy pre bývalých rakúskych vojnových zajatcov, stačí na účely prejudiciálnej otázky uviesť § ktorí medzičasom nadobudli iné štátne 1 rakúskeho zákona o odškodnení vojnových občianstvo. zajatcov (Kriegsgefangenenentschädigungs­ gesetz) 2(ďalej len „spolkový zákon"), ktorý znie:

„Rakúski štátni občania, ktorí

1. počas prvej alebo druhej svetovej vojny boli vojnovými zajatcami, alebo

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či táto podmienka nepredstavuje obmedzovanie voľného pohybu pracovníkov v rámci Spolo­ čenstva. Zároveň vzniká aj otázka, či opa­ 2. počas druhej svetovej vojny alebo počas trenie takéhoto druhu je zlučiteľné so zákazom diskriminácie na základe štátnej okupácie Rakúska spojeneckými silami príslušnosti, ako je stanovený v článku 12 ES. boli zahraničnou mocnosťou zatknutí

2 — Bundesgesetzblatt I, c. 142/2000, v znení Bundesgesetzblatt I, 1 — Jazyk prednesu: španielčina. č. 40/2002.

I - 8413

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-386/02

alebo uväznení z politických alebo Skutkový stav sporu vo veci samej vojenských dôvodov, alebo

4. Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalobca v konaní vo veci samej, Josef Baldinger, sa narodil 19. apríla 1927 ako 3. sa z dôvodu politického prenasledovania rakúsky štátny občan. Od januára do mája alebo hrozby politického prenasledova­ 1945 sa zúčastnil druhej svetovej vojny ako nia v zmysle zákona o pomoci obetiam vojak nemeckej armády. Od 8. mája 1945 do (Opferfürsorgegesetz, Bundesgesetzblatt I, 27. decembra 1947 bol v sovietskom zajatí. č. 183/1947), nachádzali mimo územia Rakúskej republiky a z dôvodov uvede­ ných v bode 2 boli zatknutí a po začatí druhej svetovej vojny boli uväznení,

5. Následne sa zamestnal v Rakúsku ako robotník, až kým roku 1954 nevycestoval s cieľom hľadať si prácu do Švédska, kde vykonával zárobkovú činnosť do roku 1964. majú nárok na dávku podľa ustanovení tohto Neskôr opäť pracoval jeden rok v svojej spolkového zákona." rodnej krajine a potom v apríli 1965 natrvalo emigroval do Švédska, kde pracoval a roku 1967 nadobudol švédske štátne občianstvo, v dôsledku čoho zároveň stratil pôvodné občianstvo.

3. Čo sa týka právnej úpravy Spoločenstva, treba popri článku 39 ES, ktorý zakotvuje voľný pohyb pracovníkov v rámci Spoločen­ stva, uviesť článok 12 ES, ktorého prvý odsek znie: Od 1. mája 1986 žalobca poberá od rakúskej inštitúcie [Pensionsversicherungsanstalt] invalidný, resp. starobný dôchodok.

„V rámci pôsobnosti tejto zmluvy [Zmluvy o ES], a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, akákoľvek diskriminá­ 6. Keď bola roku 2000 zavedená dávka na cia na základe štátnej príslušnosti je zaká­ odškodnenie bývalých vojnových zajatcov na zaná." základe spolkového zákona, podal pán Bal-

I - 8414

BALDINGER

dinger žiadosť o túto dávku, ktorú všal· 2. počas druhej svetovej vojny alebo počas Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter okupácie Rakúska spojeneckými silami inštitúcia poverená vyplácaním dávok, roz­ boli zahraničnou mocnosťou zatknuté hodnutím z 1. marca 2002 zamietla. alebo uväznené z politických alebo vojenských dôvodov, alebo

7. Pán Baldinger napadol toto rozhodnutie 3. sa z dôvodu politického prenasledovania pred rakúskym súdom. alebo hrozby politického prenasledova­ nia nachádzali mimo územia Rakúskej republiky a z politických alebo vojen­ ských dôvodov boli zahraničnou moc­ nosťou zatknuté a po začatí druhej svetovej vojny boli uväznené,

Prejudiciálna otázka

je podmienený existenciou rakúskej štátnej príslušnosti v čase podania žiadosti?" 8. Arbeits- und Sozialgericht Wien rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Konanie pred Súdnym dvorom

„Má sa článok 48 ods. 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 39 ods. 2 ES) o voľnom pohybe pracovníkov vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna 9. Uznesenie vnútroštátneho súdu bolo právna úprava, podľa ktorej zákonom prvý zaregistrované v kancelárii Súdneho dvora raz roku 2000 zavedený nárok na finančné 28. októbra 2002. odškodnenie, v prospech osôb, ktoré:

10. Rakúska vláda a Komisia Európskych spoločenstiev predložili písomné, ako aj 1. počas prvej alebo druhej svetovej vojny ústne pripomienky. Pojednávanie sa usku­ boli vojnovými zajatcami, alebo točnilo 13. novembra 2003.

I - 8415

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-386/02

Posúdenie prejudiciálnej otázky ukázali dlhšie zajatie, dôkaz o národnom uznaní za prežité utrpenie a poskytnúť im protihodnotu za služby preukázané štátu 4.

11. Vnútroštátny súd uvádza, že peňažná dávka, ktorá je predmetom konania vo veci samej, nie je viazaná na výkon akejkoľvek platenej činnosti.

13. Nemožno uplatniť ani nariadenie rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva 5 ,pretože Súdny dvor 12. Ďalej nie je sporné, že nariadenie Rady v rozsudku z 31. mája 1979, Even 6 , rozhodol, (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 že zo súhrnu jeho ustanovení a nimi sledo­ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpe­ vaných cieľov vyplýva, že sociálne a daňové čenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa zvýhodnenia tuzemských zamestnancov vo pohybujú v rámci spoločenstva3 sa nedá všeobecnosti sú poskytované najmä kvôli ich uplatniť, pretože systémy dávok pre obete objektívnemu postaveniu ako pracovníka vojny aj jej dôsledkov sú podľa článku 4 ods. alebo j e d n o d u c h o kvôli bydlisku 4 nariadenia z jeho pôsobnosti vylúčené. v tuzemsku. Naopak dávka, ktorá je založená na právnej norme o národnom uznaní prežitého utrpenia, ako je tá pre vojnových zajatcov, nevykazuje podstatné znaky zvý­ hodnení, opísané v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68, takže nepatrí do vecnej pôsob­ nosti tohto nariadenia.

Podľa týchto systémov sa totiž povinnosť dotknutého štátu poskytovať dávky odvo­ dzuje od skutočností, ktoré nevyplývajú z výkonu voľného pohybu, ale majú odškod­ niť obeť na základe osobitného záujmu štátu, ktorý ich zavedie.

14. Z podobných dôvodov nemožno spornú dávku jednoducho subsumovať pod jeden z troch aspektov článku 39 ods. 2 ES, totiž

Podstatným účelom poskytovanej dávky je dať bývalým vojnovým zajatcom, ktorí pre­ 4 — Rozsudok zo 6. júla 1978, Gillard, 9/78, Zb. s. 1661, bod 13. 5 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2). 3 — Ú. v. ES L 149, s. 2. 6 — Rozsudok z 31. mája 1979, Even, 207/78, Zb. s. 2019.

I - 8416

BALDINGER

zamestnanie, odmena a iné pracovné pod­ 17. Diskriminácii, ktorá je dôvodom tohto mienky. Voľný pohyb pracovníkov nechráni konania, by sa možno dalo vyhnúť teleolo- pred nevýhodami, ktoré vychádzajú gickým výkladom textu spolkového zákona. z dôvodov iného druhu. Nechcem zasahovať do pôsobnosti vnútro­ štátnych sudcov vykladať vlastné právo, ale je nesporné, že znenie ustanovenia podľa všet­ kého nevylučuje, že k prípadne oprávneným osobám na túto dávku patria osoby, ktoré v relevantnom časovom období, t. j . keď sa nachádzali v zajatí, boli rakúskymi štátnymi príslušníkmi.

15. Pri doslovnom výklade sa na položenú otázku má odpovedať tak, že článku 39 ES neodporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej poskytovanie odškodnenia pre bývalých vojnových zajatcov vyžaduje, aby žiadateľ pri podaní žiadosti mal štátne občianstvo členského štátu, ktorý dávku poskytuje. Naopak formálny výklad predpisu, ktorému dáva prednosť vnútroštátny súd, by viedol k tomu, že Rakúsko by všetkých občanov, ktorí počas prvej alebo druhej svetovej vojny boli vojnovými zajatcami, nezávisle od ich štátnej príslušnosti odškodňovalo len pod podmienkou, že v čase podania žiadosti sú rakúskymi štátnymi príslušníkmi.

16. Je ťažké uspokojiť sa s takým formálnym výkladom, ktorý môže odobriť zrejmú nespravodlivosť.

18. Na pojednávaní zástupca rakúskej vlády uviedol, že spolkový zákon má za cieľ odškodniť vojnových zajatcov za prežité utrpenie počas ich zajatia. Aby potvrdil Na pojednávaní rakúska vláda neuviedla opodstatnenosť zužujúceho výkladu ustano­ žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali toto venia dodal, že takéto ponímanie je nevyh­ nerovnaké zaobchádzanie. Síce poukázala na n u t n é na z á k l a d e s k u t o č n o s t i , že údajne oprávnený záujem vyhradiť tento v dotknutom časovom období, t. j . počas druh dávky pre osoby, ktoré si zachovali okupácie Nemeckom, nejestvovalo rakúske svoje spojenie s Rakúskom, ale v zásade štátne občianstvo ako také, preto právne uznala, že túto anomáliu je možné pripísať predpisy používajú zvyčajný opis na označe­ opomenutiu zákonodarcu. nie rakúskych občanov v tomto časovom

I - 8417

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-386/02

období, ktorý však nie je obsiahnutý 21. Komisia sa odvoláva na rad rozsudkov v spolkovom zákone. o nezlučiteľnosti cautio judicatum solvi (povinnosť zložiť peňažnú sumu ako zábez­ peku na zaplatenie prípadných trov kona­ nia) 8 s právom Spoločenstva, ktorými si Súdny dvor osvojil široký pojem vecnej pôsobnosti Zmluvy, aby tým boli včlenené všetky žaloby vo veci samej súvisiace s výkonom základných slobôd zaručovaných právom Spoločenstva. 19. Preto je potrebné sa ďalej pýtať, či materiálna nespravodlivosť, ktorá vyplýva zo všetkých týchto okolností, dovoľuje Súd­ nemu dvoru zaoberať sa otázkou v inom rámci, ako je daný vnútroštátnym súdom. Je vhodné zohľadniť zásadu, ktorú určil Baltasar Grácián, španielsky spisovateľ 17. storočia, apelujúcu na „dobré zmýšľanie proti nálado­ 22. Nemôžem bezvýhradne súhlasiť s týmto vému osudu, na dobrú povahu proti strikt­ voluntaristickým postojom Komisie. Pred­ nému zákonu, na dobré umenie proti nedo­ metom konania vo veciach Data Delecta konalosti a na dobré porozumenie pre a Hayes boli platby za dodávky tovarov všetko" 7. v rámci typického cezhraničného prevodu, takže mohlo byť bez problémov rozhodnuté, že spor o druhu procesného opatrenia bol časťou právneho aspektu výkonu voľného pohybu tovaru.

20. Ako Komisia správne poznamenala, na odstránenie tohto druhu diskriminácie by mohol byť použitý článok 12 ES. V rozsudku Saldanha žalobcovia v konaní vo veci samej žiadali o vydanie zákazu zdržať sa konania, aby mohli zabrániť určitému pláno­ vanému preskupeniu kapitálu spoločnosti, ktorej boli akcionármi. Súdny dvor sa obmedzil na pripomenutie, že Rada a Komisia podľa článku 54 ods. 3 písm. g) Toto ustanovenie zakazuje akúkoľvek diskri­ Zmluvy ES (teraz článok 44 ods. 2 písm. g) mináciu na základe štátnej príslušnosti ES) na výkon slobody usadiť sa v potrebnej v rámci rozsahu pôsobnosti Zmluvy, bez miere koordinujú ochranu záujmov spoloč- toho, aby boli dotknuté osobitné ustanove­ nia. 8 — Rozsudky z 26. septembra 1996, Data Delecta a Forsberg, C-43/95, Zb. s. I-4661; z 20. marca 1997, Hayes, C-323/95, Zb. s. I-1711), a 7.2. októbra 1997, Saldanha a MTS, C-122/96, Zb. 7 — GRACIÁN, B.: El Criticón. Prvá časť, kapitola s. I-5325) (ďalej len „rozsudky Data Delecta, Hayes VIII, Vyd. Turner, Biblioteca Castro, Madrid, 1993, s. 106. a Saldanha).

I - 8418

BALDINGER

níkov a tretích osôb, ako sa to vyžaduje a zdržiavať sa na území členských štátov, v členských štátoch od spoločností. Sporné rešpektujúc obmedzenia a podmienky stano­ procesné podmienky podľa toho patria do vené v tejto Zmluve a v predpisoch prijatých pôsobnosti Zmluvy, a preto sa na ne vzťahuje na ich vykonanie. zákaz diskriminácie na základe štátnej prí­ slušnosti.

Keď Maastrichtská zmluva zaviedla inštitút občianstva Únie považovaný za mimoriadne 23. Táto doktrína sa však nedá preniesť na symbolickú iniciatívu 9 , zrejmým úmyslom prejednávaný prípad, lebo dávka pre býva­ bolo priznať budovaniu Európy politickú lých vojnových zajatcov nie je časťou výhod, ambíciu, ktorou bude vyvolaný pocit prísluš­ ktorých poskytovanie je chránené technickou nosti k spoločnosti so spoločnými hodno­ definíciou voľného pohybu pracovníkov, ako tami a ideálmi. Robert Kovar pripomenul, že je to uvedené vyššie. Obsah tohto pojmu je Jean Monnet na začiatku integrácie konti­ okrem toho užší ako obsah pojmu voľný nentu priznal, že nejde o vytvorenie koalície pohyb tovaru, takže nemožno povedať, že je medzi štátmi, ale vytvorenie jednoty medzi namierený proti každému opatreniu, ktoré ľuďmi 10. môže skutočne alebo potenciálne negatívne ovplyvniť migračné prúdy vnútri Spoločen­ stva.

25. Pri inej príležitosti som už zdôraznil, že vytvorenie občianstva Únie, ktorého dôsled­ 24. Preto treba preskúmať, či pán Baldinger kom je sloboda pohybu jeho príslušníkov na vo svojom postavení ako občan Únie môže území všetkých členských štátov, znamená z článkov 17 a 18 ES odvodiť samostatné kvalitatívne značný pokrok, pretože túto právo. s l o b o d u zbavuje funkcionalistických a i n š t r u m e n t á l n y c h prvkov (spojitosť s h o s p o d á r s k o u činnosťou alebo s uskutočnením vnútorného trhu), a tým ju

9 — KOVAR, R., SIMON. D.: La citoyenneté européenne, Cahiers de droit européen, 1993, s. 290. 10 — KOVAR, R.: L'emergence et l'affirmation du concept de citoyenneté européenne dans le processus d'intégration Na základe článku 18 ods. 1 ES má každý e u r o p é e n n e . , I n La citoyenneté européenne, Philip, Ch., Soldatos, P. (ed.). Katedra Jeana Monneta na Univerzite občan Únie právo slobodne sa pohybovať Montreal. Montréal, 2000, s. 81.

I - 8419

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-386/02

povyšuje na úroveň samostatného a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného a nezávislého práva, k t o r é patrí cieľa 5 . 1 k politickému statusu občanov únie 1. Dôka­ zom tejto kvalitatívnej zmeny je zaradenie slobody pohybu a zdržiavania sa ako samo­ statného práva do článku 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

27. Predmetom rozsudku D'Hoop bola dočasná podpora, ktorá sa poskytuje mladým ľuďom v Belgicku, ktorí ukončili svoje vzdelanie a hľadajú si prvé zamestnanie. Poskytnutie takejto podpory bolo zamietnuté belgickej občianke, lebo absolvovala vyššie 26. Existuje ešte málo judikatúry vzdelanie v inom členskom štáte. o občianstve Únie týkajúcej sa základného statusu príslušníkov členských štátov 12.

Podľa Súdneho dvora táto diskriminácia, ktorá sa netýkala ani voľného pohybu pra­ Rozsudky z 11. júla 2002, D'Hoop 13, a zo covníkov, ako je stanovený v článku 39 ES, 17. septembra 2002, Baumbast a R 14, ale ani inej tradičnej oblasti Zmluvy, bola potvrdzujú, že obmedzenia a podmienky v rozpore so zásadami, na ktorých je stanovené v článku 18 ES sú založené na založený status občana Únie, totiž zaručením idei, podľa ktorej výkon práva občanov Únie rovnakého právneho zaobchádzania pri zdržovať sa na území môže byť podriadený výkone práva zdržiavať sa na území člen­ oprávneným záujmom členských štátov ských štátov 16. a dodávajú, že tieto obmedzenia a podmienky sa môžu uplatňovať len pri dodržaní príslušných limitov práva Spolo­ čenstva a v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä zásadou propor­ cionality. Vnútroštátne opatrenia prijaté v tejto súvislosti tak musia byť vhodné Pri dôkladnom posúdení primeranosti opa­ trenia Súdny dvor najprv vyvodil, že vnútro­ 11 — Návrhy generálneho advokáta z 26. novembra 1996 štátny zákonodarca chcel právom zaručiť k rozsudku zo 17. júna 1997, Shingara a Radiom, spojené veci C-65/95 a C-111/95, Zb. s. I-3343, bod 34. 12 — Rozsudok z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 31. 13 — Vec C-224/98, Zb. s. I-6191. 15 — Rozsudok Baumbast a R, už citovaný, body 90 a 91. 14 — Vec C-413/99, Zb. s. I-7091. 16 — Rozsudok D'Hoop, už citovaný, bod 35.

I - 8420

BALDINGER

skutočnú spojitosť medzi žiadateľom 29. Z týchto dvoch rozhodnutí vyplýva, že a dotknutým priestorom pracovného trhu, Súdny dvor uprednostňuje priznanie samo­ potom ale rozhodol, že stanovenie výlučnej statného práva na pobyt pre európskych požiadavky na miesto získania diplomu občanov, pričom odôvodnenie obmedzenia o dosiahnutom vzdelaní je príliš všeobecné tohto práva sa v každom prípade preskú- a jednostranné a presahuje to, čo je nevyh­ mava. nutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. 17

30. Prednedávnom Súdny dvor v rozsudku z 2. októbra 2003, García Avello 19 , podobne preskúmal belgickú občiansko-právnu úpravu, ktorá zakazovala zapísať deti špa­ nielskeho občana, ktoré mali dvojité štátne 28. V rozsudku Baumbast a R Súdny dvor občianstvo Belgicka a Španielska, do matriky posudzoval právo zdržiavať sa na území podľa španielskych zvyklostí, t. j . kombiná­ Spojeného kráľovstva pre nemeckého ciou prvého priezviska otca a matky. občana, ktorý sa už nemohol odvolávať na predpisy o voľnom pohybe pracovníkov.

Podľa môjho názoru by tento prístup Súd­ neho dvora mohol slúžiť ako smerodajný pre tento prípad.

Súdny dvor rozhodol, že je neprimeraným zásahom do práva pobytu podľa článku 18 ods. 1 ES, keď bolo odňaté právo zostať v prijímajúcom členskom štáte občanovi Únie, ktorý má dostatok prostriedkov na existenciu, niekoľko rokov tam pracoval 31. Zdá sa byť evidentné, že na systémy a legálne tam býval spolu so svojou rodinou, určovania mien osobám sa nevzťahuje právo nikdy nezaťažoval verejné financie a spolu Spoločenstva, ale tieto patria do pôsobnosti s rodinou bol zdravotne poistený v plnom členských štátov. Pri ich výkone však členské rozsahu v inom členskom štáte. štáty musia dodržiavať ustanovenia Zmluvy, najmä tie, ktoré sa týkajú slobody priznanej

17 — Tamže, body 38 a 39. 18 — Rozsudok Baumbast a R. už citovaný, body 92 a 93. 19 — Rozsudok C-148/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

I - 8421

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARADO — VEC C-386/02

každému občanovi Únie zdržiavať sa na 35. Systém odškodnenia zavedený spolko­ území akéhokoľvek členského štátu . vým zákonom, hoci nemá súvislosť s právom Spoločenstva, musí rešpektovať jeho základné zásady rovnako ako systém určo­ vania mena vo veci García Avello.

32. Vo veci García Avello existovala v konaní pred vnútroštátnym súdom súvi­ slosť s právom Spoločenstva, pretože deti žalobcu boli príslušníkmi členského štátu 36. Pán Baldinger je švédsky štátny občan, a legálne sa zdržovali na území iného čím má nepochybne status občana Únie. členského štátu. Preto sa mohli účinne Tento status však nerozširuje vecnú pôsob­ odvolávať na článok 12 ES, ktorý zakazuje nosť Zmluvy na čisto vnútroštátne záležito­ diskrimináciu na základe štátnej prísluš­ sti, ktoré nie sú žiadnym spôsobom prepo­ nosti 21. jené s právom Spoločenstva 2 3 .

37. Je zrejmé, že žalobca v konaní pred 33. Ďalej sa Súdny dvor v rozsudku zaoberal vnútroštátnym súdom využil možnosť usadiť tradičnou definíciou pojmu nerovnakého sa v inej krajine dávno pred vstupom zaobchádzania, aby posúdil, či vo veci, ktorú Rakúska alebo Švédska do Európskych spo­ prejednával, bola nerovnosť odôvodnená ločenstiev. Dokonca k tomuto dátumu, t. j . objektívnymi hľadiskami primeranými legi­ k 1. januáru 1995 pán Baldinger už viac tímne sledovanému cieľu22. nemohol byť považovaný za migrujúcu osobu, keďže prijal štátne občianstvo prijí­ majúceho štátu.

34. Zastávam názor, že túto doktrínu muta­ tis mutandis je možné uplatniť na prejedná­ vanú vec. 38. Táto okolnosť v prejednávanom prípade však nie je rozhodujúca, pretože cezhraničný

20 — Tamže, bod 25. 21 — Tamže, body 27 a 29. 23 — Rozsudok z 5. júna 1997, Uecker a Jacquet, spojené veci 22 — Tamže, bod 31. C-64/96 a C-65/96, Zb. s. I-3171, bod 23.

I - 8422

BALDINGER

prvok je založený na tom, že občan, ktorý ako akýkoľvek občan, ktorý uplatnil svoje mal v minulosti štátne občianstvo jedného právo na voľný pohyb, a preto má nárok na členského štátu, má bydlisko v inom člen­ ochranu. skom štáte. Preto jeho situácia nemôže byť porovnávaná so situáciou štátnych občanov prijímajúceho štátu, ktorí si vždy zachovali rovnakú štátnu príslušnosť. Jeho starý zväzok so štátnym občianstvom mohol slúžiť ako prostriedok na využitie určitých práv po niekoľkých rokoch, ako presne dokumentuje tento spor. Pravdaže tu nejde o čisto vnút­ roštátnu záležitosť. 40. Preto si myslím, že prípad žalobcu vo veci samej patrí do pôsobnosti práva Spoločenstva.

39. Nárok pána Baldingera si zaslúži prime­ ranú ochranu. Právo Spoločenstva ako nástroj projektu integrácie mu nemôže V tomto zmysle má pán Baldinger podľa priznať menej výhodné zaobchádzanie len článku 18 ES, v spojení s článkom 12 ES, na základe skutočnosti, že si zvolil štátne právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na občianstvo krajiny, v ktorej sa rozhodol území členských štátov bez toho, aby sa natrvalo usadiť. Obmedzujúci obával, že sa stane obeťou neodôvodnenej a podmienený charakter rovnakého zaobchá­ diskriminácie na základe svojej štátnej prí­ dzania s tuzemcami a migrujúcimi osobami slušnosti. v Spoločenstve na základe Zmluvy 2 4 odô­ vodňuje možnosť v prípade dlhodobého pobytu nadobudnúť štátne občianstvo prijí­ majúceho štátu.

41. Zákaz diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rovnako a s rozdielnymi situáciami rôzne. Uvedené rozdielne zaobchádzanie by bolo Pretože právne postavenie žalobcu nie je odôvodnené len vtedy, ak by bolo založené úplne rovnaké ako právne postavenie na objektívnych hľadiskách nezávislých od tuzemca prijímajúceho š t á t u , je štátnej príslušnosti d o t k n u t ý c h osôb z materiálneho hľadiska v podobnej situácii a primeraných legitímne sledovanému cieľu 2 5 .

24 — Pozri napríklad pojmy a obsah článku 39 ods. 3 ES alebo článok 55 ES. 25 — Rozsudok D'Hoop, už citovaný, bod 36.

I - 8423

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-386/02

42. Ako je uvedené v uznesení vnútroštát­ 45. Je možné vychádzať z toho, že poskyto­ neho súdu, pán Baldinger spĺňa všetky vanie peňažnej dávky obetiam vojnového potrebné materiálne podmienky na poskyt­ zajatia má vyjadriť dôkaz uznania za prežité nutie sporného odškodnenia s výnimkou utrpenie. Podľa judikatúry Súdneho dvora 26 rakúskeho štátneho občianstva v čase podaní toto je v každom prípade podmienkou na žiadosti. Situácie relevantné pre posúdenie neuplatňovanie zásad, ktorými sa spravuje možného nerovnakého zaobchádzania sú voľný pohyb pracovníkov v Spoločenstve, na situácie dvoch osôb, ktoré spĺňajú uvedené túto kategóriu výhod. požiadavky, pričom jedna má rakúske štátne občianstvo, zatiaľ čo druhá ho už nemá, pretože ho stratila nadobudnutím novej štátnej príslušnosti. Prvá osoba dostane odškodnenie, druhej osobe sa zamietne.

So zreteľom na konkrétny účel treba posúdiť vhodnosť a primeranosť dotknutého obme­ dzenia. Niet pochýb o tom, že obmedzenie poskytovania odškodnenia, ktorým má byť údajne vyjadrené národné uznanie za prežité utrpenie bývalým vojnovým zajatcom, ktorí si zachovali rakúske štátne občianstvo, nepredstavuje objektívny dôvod odlišný od kritéria štátnej príslušnosti, ako to vyžaduje 43. Uznesenie vnútroštátneho súdu neobsa­ článok 12 ES. Obmedzujúce ustanovenie huje žiadny odkaz na odôvodnenie tohto spolkového zákona vedie teda k výsledku, nerovnakého zaobchádzania, ani nevysvet­ ktorému treba podľa zákazu diskriminácie na ľuje účel poskytovania odškodnenia. základe štátnej príslušnosť zabrániť.

So zreteľom na uznanie, ktoré si zaslúžia, obete vojnového zajatia sa nerozlišujú jeden od druhého tým, že niektoré si ponechali svoje štátne občianstvo a iné, ako žalobca 44. Ako som už konštatoval, zástupca rakú­ v konaní pred vnútroštátnym súdom, si skej vlády na pojednávaní poukázal na to, že zvolili svoje bydlisko v inej krajine, a preto Rakúsko je oprávnené vyhradiť odškodnenie sa rozhodli nadobudnúť nové štátne občian- pre osoby, ktoré si zachovali spojenie s pôvodnou krajinou, ale uznal, že táto nerovnosť možno vyplýva z nepozornosti zákonodarcu. 26 — Pozri body 12 a 13 vyššie.

I - 8424

BALDINGER

stvo. Naopak, vylúčenie tých, ktorí prestali 47. Hoci občianstvo Únie ako také nemôže byť Rakúšanmi, môže byť chápané bez iného udeliť všetky práva, ktoré sú tradične spojené primeraného odôvodnenia ako zníženie s príslušnosťou k politickému spoločenstvu, dôstojnosti osôb, ktoré sa nachádzajú musí aspoň zaručovať zmenu štátnej prísluš­ v podobnej situácii ako pán Baldinger. nosti v rámci Spoločenstva bez akýchkoľvek právnych znevýhodnení.

46. Pretože možné odôvodnenie nerovna­ kého zaobchádzania nie je vhodné, netreba preskúmať jeho primeranosť.

Návrh

48. Na základe vyššie uvedených posúdení navrhujem, aby sa na otázky, podané Arbeits- und Sozialgericht Wien odpovedalo tak, že články 12 a 17 ES bránia právnej úprave členského štátu, na základe ktorej poskytovanie dávky pre bývalých vojnových zajatcov ako uznanie za prežité utrpenie je podmienené štátnou príslušnosťou tohto štátu v čase podania žiadosti.

I - 8425

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-386/02 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik