C-392/02

3. Rozdiel v názoroch Komisie na jednej strane a názoroch Dánskeho kráľovstva a členských štátov ako vedľajších účastníkov na druhej strane vyplýva zo širšieho kontextu Zmluvy ES, ktorá obsahuje finančné ustano­ 2. Za týmto problémom, ktorý vyzerá na venia (články 268 ES až 280 ES), tak ako sa prvý pohľad ako technický spor, sa v podstate tieto ustanovenia uplatňujú od prijatia takz­ skrývajú rôzne názory na povahu a rozsah vaného „Delorsovho balíka" v roku 1988. povinností, ktoré členským štátom vyplývajú Tento balík ukončil takmer každoročné z rozhodnutia z roku 1994 o vlastných spory o obsahu a zložení rozpočtu Spoločen­ zdrojoch. Z tohto dôvodu niektoré členské stva medzi Radou a Európskym parlamen­ štáty — konkrétne Holandské kráľovstvo, tom ako rozpočtovými orgánmi v rokoch 1979 až 1987. Tomuto širšiemu kontextu uplatňovaného práva treba venovať pozor­ 1 — Jazyk prednesu: holandčina. nosť, pretože je relevantný pre zodpovedanie 2 - Ú. v. KS I. 293, s. 9. predložených právnych otázok v tejto veci.

I - 9813

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-392/02

II — Všeobecný kontext a právny rámec čenstva („Delorsov balík"). Európska rada vo februári 1988 dosiahla dohodu v hlavných rysoch tohto balíka. Dohoda sa týkala štyroch základných prvkov financií Spoločenstva. Tieto štyri prvky sa stali od roku 1988 rozhodujúcimi pre rozpočtový proces Spolo­ čenstva a pre zloženie rozpočtu Spoločen­ stva. Zostavenie ročného rozpočtu formálne A — Vlastné zdroje upravené v článku 272 ES zvyčajne prebieha v hraniciach vymedzených týmito štyrmi prvkami.

I - 9814

KOMISIA/DÁNSKO

Politicke názory na spôsob rozdeľovania neočakávaným výdavkom. V súčasnosti sú prostriedkov samozrejme majú veľký vplyv tieto opatrenia zakotvené v nariadení Rady na zostavovanie a štruktúru strednodobých (ES) č. 2040/2000 z 26. septembra 2000 finančných rámcov. o rozpočtovej disciplíne 3, ktoré sa týka predovšetkým kontroly poľnohospodárskych výdavkov.

b) Rozhodnutie o vlastných zdrojoch

d) Štrukturálne fondy

Strednodobé finančné rámce sa odzrkadľujú v rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ktoré upravuje príjmy, ktoré Spoločenstvo potre­ buje na krytie výdavkov stanovených finanč­ nými rámcami. Významnú úlohu pri Vzhľadom na vyššie uvedené rozdiely stanovovaní „vlastných zdrojov" Spoločen­ v prosperite v rámci Európskeho spoločen­ stva a príspevkov členských štátov majú stva zohrávajú výdavky zo štrukturálnych prirodzene aj politické názory na spôsob fondov vrátane Kohézneho fondu kľúčovú rozdeľovania prostriedkov. V tejto súvislosti úlohu. Po stanovení finančných výhľadov sa sa členské štáty zameriavajú predovšetkým zvyčajne precízne vypracuje rozdelenie pro­ na kladný alebo záporný zostatok, ktorý striedkov zo štrukturálnych fondov medzi vyplýva pre nich z rozdielu príjmov jednotlivé členské štáty. Po stanovení kaž­ a príspevkov. dého finančného výhľadu sa obvykle znova posúdia predpisy Spoločenstva o štrukturálnych fondoch.

z kombinovaného uplatňovania uvedených nariadenie (EHS, Euratom) č. 1552/89, kto­ rozhodnutí. Príspevky sú úzko spojené rým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, s dôsledkami stanovenia rôznych vlastných Euratom o systéme vlastných zdrojov spolo­ zdrojov pre jednotlivé členské štáty. V tejto čenstiev 5(ďalej len „nariadenie č. 1552/89"). súvislosti treba pripomenúť, že z článku 268 Tieto ustanovenia sa týkajú povinností člen­ ods. 3 ES, ktorý stanovuje, že rozpočet musí ských štátov voči Spoločenstvu pri vyberaní, byť vyrovnaný v príjmoch a výdavkov, účtovaní a prevode cla ako „vlastných vyplýva, že výpadok jedného z príjmov vlast­ zdrojov" Spoločenstiev. ných zdrojov musí byť vyrovnaný ostatnými vlastnými zdrojmi prípadne úpravou pred­ pokladaných výdavkov vo finančných výhľa­ doch. V oboch prípadoch je konsenzus, ktorý predstavuje základ rozhodovania o príjmoch 9. Vo veci samej sú relevantné tieto ustano­ a výdavkoch, vystavený istému riziku. Vzhľa­ venia rozhodnutia z roku 1994 o vlastných dom na túto základnú labilitu rozpočtového zdrojoch. procesu Spoločenstva sú povinnosti člen­ ských štátov definované v rozhodnutiach o vlastných zdrojoch a v ustanoveniach pri­ jatých na ich vykonanie a dodržiavanie týchto povinností pravidelne starostlivo kontroluje Komisia. Článok 2 ods. 1:

„Vlastné zdroje, ktoré vstupujú do rozpočtu Spoločenstiev, tvoria najmä:

a) odvody, prémie, doplnkové a vyrovnávacie sumy, dodatočné sumy alebo položky a ďalšie už zavedené poplatky alebo poplatky, ktoré stanovia inštitúcie Spoločenstiev s ohľadom na 8. Vo veci samej ide o výklad niektorých obchodovanie s nečlenskými krajinami ustanovení rozhodnutia z roku 1994 v rámci spoločnej organizácie trhu o vlastných zdrojoch a nariadenia Rady s cukrom; (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/ EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev [neoficiálny preklad] 4, zme­ nené a doplnené nariadením Rady č. 1355/96 b) clá podľa Spoločného colného sadzob­ z 8. júla 1996, ktorým sa mení a dopĺňa níka a ostatné už zavedené clá alebo clá,

„... Rada prijme jednomyseľne na základe návrhu Komisie a po konzultácii Článok 2 ods. 3: s Európskym parlamentom ustanovenia potrebné na uplatňovanie tohto rozhodnutia a na umožnenie kontroly výberu, umožnenie prístupu Komisie a platbu príjmov, na ktoré sa odvolávajú články 2 a 5." [neoficiálny preklad] „Členské štáty si ako náklady na výber ponechajú 10 % súm uvedených v odseku 1 písm. a) a b)." [neoficiálny preklad]

10. Relevantné ustanovenia nariadenia č. 1552/89 v čase rozhodujúcom pre vec samu znejú takto: Článok 8 ods. 1:

Článok 2:

„Vlastné zdroje Spoločenstva stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) vyberú členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi a správnymi predpismi, ktoré sú v prípade potreby zmenené tak, aby spĺňali „1. Na účely uplatňovania uvedeného naria­ požiadavky predpisov Spoločenstva. Komisia denia je nárok Spoločenstiev na vlastné v pravidelných intervaloch preskúma vnú­ zdroje uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) troštátne ustanovenia, ktoré jej oznámia a b) rozhodnutia 88/376/EHS, Euratom členské štáty, zašle členským štátom úpravy, (teraz rozhodnutie 94/758) zistený, akonáhle ktoré považuje za potrebné, aby sa zabezpečil príslušný orgán členského štátu oznámil ich súlad s predpismi Spoločenstva, a podá dlžníkovi sumu, ktorú je povinný uhradiť.

I - 9817

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-392/02

I - 9818

KOMISIA/DÁNSKO

Čiánok 17: B — Členské štáty a dlžníci

„1. Členské štáty vykonajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že suma zodpo­ vedajúca nárokom zisteným podľa článku 2 je poskytnutá Komisii tak, ako je uvedené 11. Rozhodnutie z roku 1994 o vlastných v tomto nariadení. zdrojoch a nariadenie č. 1552/89 stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa zistenia, výberu, účtovania a pripísania vlast­ ných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia. Tieto vlastné zdroje, nazývané „tradičné", sa vyznačujú tým, že sú v celom rozsahu stanovené 2. Členské štáty sú oslobodené od povinnosti zákonodarcom Spoločenstva a členské štáty poskytovať Komisii sumy zodpovedajúce pri výbere a pripísaní týchto zdrojov sú len zisteným nárokom výhradne v prípade, keď výkonnými orgánmi. Výkon týchto povin­ z dôvodu vis maior tieto sumy nevybrali. ností zahŕňa výkon právomoci prostredníc­ Členské štáty navyše môžu neposkytnúť tvom ich orgánov proti dlžníkom s cieľom takéto sumy Komisii v špecifických prípa­ zabezpečiť, že dlžné sumy budú skutočne doch, keď sa po dôkladnom vyhodnotení vybrané, aby mohli byť poskytnuté Spoločen­ všetkých relevantných okolností jednotlivých stvu. Ustanovenie, ktoré sa vzťahujú na prípadov zistí, že vyberanie je z dlhodobého zistenie a vyberanie súm cla, ako aj iných hľadiska nemožné z dôvodov, ktoré nemožno poplatkov sú zakotvené v nariadení Rady pripísať členským štátom. Ak tieto sumy, (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým prevedené do príslušnej národnej meny za sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva 6 použitia výmenného kurzu platného v prvý (ďalej len „colný kódex"). pracovný deň mesiaca október predchádza­ júceho kalendárneho roka presahujú 10 000 eur, musia byť takéto prípady uvedené v správe ustanovenej v odseku 3; táto správa musí obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré príslušný členský štát nebol schopný prí­ slušné sumy sprístupniť. Komisia môže, ak je to vhodné, postúpiť svoje pripomienky prí­ slušnému členskému štátu do šiestich mesia­ cov.

Podľa článku 4 bodu 10 sa pod „dovozným clom" chápu:

b) prepustením takéhoto tovaru do režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobo­ dením od dovozného cla.

— „clo a platby s rovnocenným účinkom ako clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru,

2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

— poľnohospodárske odvody a iné platby pri dovoze zavedené v súlade so Spo­ ločnou poľnohospodárskou politikou alebo v súlade s osobitnými opatreniami uplatňovanými na určitý tovar, ktorý je ..." výsledkom spracovania poľnohospodár­ skych výrobkov".

Zaúčtovanie a oznámenie sumy cla dlžníkovi upravujú články 217 a nasledujúce colného Článok 201 colného kódexu upravuje vznik kódexu. Vo veci samej sú relevantné pre­ colného dlhu. dovšetkým tieto ustanovenia:

Článok 219... c) ...

Článok 220

Colné orgány nemusia po uplynutí stanove­ nej lehoty zapísať do účtovnej evidencie 1. Ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu sumy cla, ktoré nebolo možné oznámil; nebola zapísaná do účtovnej evidencie dlžníkovi v súlade s článkom 221 ods. 3. v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola

I - 9821

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-392/02

zapísaná do účtovnej evidencie vo výške c) predpisy prijaté v súlade s postupom nižšej ako suma dlžná na základe právnych výboru zbavujú colné orgány povinnosti predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť zapísať do účtovnej evidencie sumy cla vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní nižšej než stanovenej výšky. odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219.

3. Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po o ustanovení Colného kódexu spoločen- uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy stva (ďalej len „nariadenie vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné č. 1335/2003") 9. orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa môže takéto oznámenie, pokiaľ to povo­ ľujú platné právne predpisy, urobiť po 14. V čase rozhodujúcom pre vec samu uplynutí takejto trojročnej lehoty." článok 869 písm. b) nariadenia č. 2454/93 stanovoval, že:

13. Komisia stanovila vykonávacie predpisu k colnému kódexu vo viacerých nariade­ „Colné orgány sa sami rozhodnú neevidovať niach. Vo veci samej sú relevantné tieto nevybrané clo v účtovnej evidencii: nariadenia:

a) ...; — nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, kto­ rým sa ustanovuje Colný kódex spolo­ b) v prípadoch, v ktorých sú toho názoru, č e n s t v a (ďalej len „ n a r i a d e n i e že sú splnené podmienky ustanovené č. 2454/93") 7, v článku 220 ods. 2 písm. b) kódexu za predpokladu, že suma nevybraná od príslušného prevádzkovateľa v súvislosti s jednou alebo viacerými — nariadenie Komisie (ES) č. 1677/98 vývoznými alebo dovoznými operá­ z 29. júla 1998, ktorým sa mení ciami, čo však vyplýva z jedinej chyby, a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, je menšia ako 2 000 ecu." ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (ďalej len „nariadenie č. 1677/98") 8,a

Článok 1 bod 5 nariadenia č. 1677/98 nahradil slová „2 000 ecu" na konci článku 869 písm. b) slovami „50 000 ecu". — nariadenie Komisie č. 1335/2003 z 25. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktoré ustanovuje opatrenia na vykoná­ vanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 15. Článok 871 prvý odsek nariadenia č. 2454/93 stanovuje, že „v prípadoch iných

Článok 869 písm. b)

— je toho názoru, že Komisia sa dopustila chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písmeno b) kódexu, a

„Colné orgány sa sami rozhodnú neevidovať nevybrané clo v účtovnej evidencii:

— okolnosti prípadu súvisia s výsledkami a závermi vyšetrovania spoločenstva vykonaného podľa nariadenia Rady a) ...; (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997

I - 9824

KOMISIA / DÁNSKO

I - 9825

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-392/02

vyhlásenia tohto podniku bez zisťovania, či je dovozné clá požadované od podniku držiteľom povolenia na konečné použitie v súvislosti s colnými vyhláseniami podanými daných tovarov, a pokračovali v uplatňovaní po tomto dátume. Uvedená suma pred­ nulovej sadzby cla. stavovala sumu 140 409,60 DKK (pri­ bližne 19 000 eur).

20. Dňa 12. mája 1997 miestne colné orgány vo Vejle (Dánsko) zistili, že podnik dovozca 22. Rozhodnutím z 19. júla 1999 Komisia nedisponuje uvedeným povolením na pou­ odpovedala kladne. Vo svojom rozhodnutí žitie nulovej sadzby. Z tohto dôvodu opravili Komisia najmä uviedla, že zmenu opráv, dve colné vyhlásenia tak, že uplatnili ktoré uskutočnili colné orgány vo Vejle, dovozné clo vo výške 16,8 %. Podnik dovozca urobenú miestnymi colnými orgánmi sa ešte v ten istý deň obrátil na colné orgány v Ballerup 12. mája 1997 treba považovať v Ballerup, ktoré pozmenili vyššie uvedené za chybu, ktorej sa dopustili príslušné dánske opravy a znovu uplatnili nulovú colnú orgány a ktorú dotknutá osoba nemohla sadzbu bez toho, aby preskúmali, či dovozca riadnym spôsobom zistiť. je držiteľom povolenia na konečné použitie tovarov.

požiadavky nesplnia, zaslala Komisia dánskej 1994 o vlastných zdrojoch vznikajú vláde listom z 19. júla 2000 výzvu. Pretože v okamihu vzniku colného dlhu, t. j . suma odpoveď dánskej vlády z 29. septembra 2000 140 409,60 DKK mala byť poskytnutá podľa na túto výzvu nebola postačujúca, zaslala článku 8 ods. 1 tohto rozhodnutia. Preto Komisia 6. apríla 2001 Dánskemu kráľovstvu dánske orgány mali podľa článku 2 ods. 1 odôvodnené stanovisko a vyzvala ho na nariadenia č. 1552/89 uplatnením prísluš­ prijatie opatrení potrebných na to, aby ných colných predpisov zistiť nárok Spolo­ vyhovelo odôvodnenému stanovisku čenstiev na tieto vlastné zdroje, a keďže v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. chýbalo požadované vyhlásenie o konečnom Pretože dánska vláda vo svojej odpovedi použití, vybrať dlžné clo. naďalej zastávala názor, že členské štáty nemôžu byť finančne zodpovedné za chyby colných orgánov, ktorých následky — ako sama uznala Komisia — nemôžu byť pre­ sunuté na dlžníka, podala Komisia túto žalobu. 27. Určenie okamihu, kedy dánske orgány mali povinnosť zistiť vznik colného dlhu, taktiež umožňuje v súlade s článkom 10 nariadenia č. 1552/89 stanovenie lehoty, v ktorej boli povinné pripísať vlastné zdroje na účet Komisie. Nedodržanie tejto lehoty je spojené s povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania podľa článku 11 tohto nariade­ IV — Tvrdenia účastníkov konania nia. Pri tomto stanovisku sa Komisia odvo­ láva na rozsudok Komisia/Nemecko (303/84) 11.

25. Pri následnom predstavení názorov účastníkov konania sa obmedzím na niektoré hlavné body písomnej a ústnej diskusie medzi Komisiou na jednej strane a Dánskym kráľovstvom a členskými štátmi, 28. Komisia zastáva názor, že pri vyberaní ktoré podporujú jeho návrhy, na druhej cla prostredníctvom členských štátov strane. Tam, kde to bude potrebné, pod­ a následnom prevode cla na Komisiu treba robnejšie rozoberiem pri posúdení uvádza­ striktne rozlišovať medzi vzťahom Spoločen­ ných stanovísk jednotlivé tvrdenia. stva a členských štátov na jednej strane a vzťahom medzi členskými štátmi a colnými dlžníkmi na druhej strane. Právne vzťahy medzi Spoločenstvom a členskými štátmi sú upravené ustanoveniami o systéme financovania Spoločenstva, konkrétne pre­

29. Komisia uvádza, že súvislosť medzi týmito dvoma právnymi úpravami je čisto technickej povahy, pretože nariadenie č. 1552/89 odkazuje na rôzne kroky, ktoré sa musia v súlade s colným kódexom uskutočniť v rámci vzniku a vyberania col­ ného dlhu. Tieto odkazy však nemajú vplyv na finančnú zodpovednosť vnútroštátnych 31. Spoločenstvo poverilo vyberaním týchto orgánov voči Spoločenstvu za chyby, ktorých príjmov členské štáty, pretože štáty majú sa tieto orgány dopustili pri vyberaní „tra­ k dispozícii potrebnú infraštruktúra. Ako dičných" vlastných zdrojov. Ak členský štát protiplnenie si členské štáty môžu podľa z akéhokoľvek dôvodu nevyberie tieto zdroje, článku 2 ods. 3 rozhodnutia z roku 1994 môže byť zbavený povinnosti previesť tieto o vlastných zdrojoch ponechať 10 % súm zdroje na Komisiu na základe článku 17 vybraných vlastných zdrojov (v súčasnosti nariadenia č. 1552/89 a len za podmienok 25 %). Komisia na základe toho tvrdí, že taxatívne stanovených v tomto ustanovení. Spoločenstvo právom očakáva, že členské Skutočnosť, že podnik bol podľa článku 220 štáty si budú svedomito plniť svoje úlohy. ods. 2 písm. b) colného kódexu oslobodený Z tohto dôvodu sú členské štáty povinné od povinnosti zaplatiť clo, nemá žiaden vplyv niesťfinančnénásledky spojené s ich eventu­ na povinnosť príslušného členského štátu álnou nedbanlivosťou pri vyberaní vlastných zaplatiť uvedené clo. zdrojov.

I - 9828

KOMISIA/DÁNSKO

33. Komisia v tejto súvislosti uvádza roz­ sudky Pretore di Cento (HO/76) 14 a Komisia/Holandsko (C-96/89) 15. Obsahom uvedených rozsudkov a ich významom pre riešenie predmetnej veci sa budem zaoberať pri posúdení jednotlivých argumentov účast­ níkov konania. 35. V tejto súvislosti dánska vláda poukazuje na to, že pre Komisiu má táto vec charakter precedensu. Už viackrát sa Komisia pokúšala zahrnúť do rozhodnutí o vlastných zdrojoch a do príslušných vykonávacích predpisov zásadu finančnej zodpovednosti členských 34. Dánska vláda vo svojich tvrdeniach na štátov za chyby pri vyberaní vlastných rozdiel od tvrdení Komisie uvádza, že vo veci zdrojov. Doteraz bezúspešne, lebo jej návrhy samej relevantné právo Spoločenstva nesta­ neboli prijaté Radou. novuje finančnú zodpovednosť členských štátov za chyby, ktorých sa dopustili vnútro­ štátne orgány pri vyberaní vlastných zdrojov Spoločenstva. Táto zodpovednosť by musela mať jasný právny základ v príslušných práv­

12 - Ú. v. KS I. 356, s. 1. 13 — Nariadenie Rady (ES, ESUO, Euratom) z 9. aprila '2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o rozpočtových pravidlách z 21. decembra 1977, vzťahujúce sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev obradom oddelenia funkcii vnútorného auditu a ex aute finančnej kontroly (Ú. v. ES L 111, s.1). 36. Dánska vláda uznáva, že zo zásady 14 - Rozsudok z 5. mája 1977, 110/76, Zb. s. 851. 15 — Rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 1991, C-96/89, Zb. s.I- lojality zakotvenej v článku 10 ES vyplýva, 2461. že členské štáty sú povinné zabezpečiť

I - 9829

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-392/02

38. Na rozdiel od Komisie zastáva dánska vláda názor, že vo veci samej z nariadenia č. 1552/89 nemožno vyvodiť žiaden argu­ ment. Toto ustanovenie stanovuje predpo­ klady, za ktorých členské štáty nemusia, Komisii poskytnúť už zistené nároky. Vo veci samej však nejde o tento prípad. Tu ide o prípad, keď neboli clá ako vlastné zdroje 37. Pri podrobnejšej analýze znenia zistené, pretože Komisia v rámci konania a systematiky rozhodnutia z roku 1994 upraveného v článku 220 ods. 2 colného o vlastných zdrojoch a nariadenia kódexu v spojení s článkom 869 písm. b) č. 1552/89 sa zdá, že tvrdenia Komisie sú nariadenia č. 2454/93 uznala, že dovozné clo, nepodložené. Práve ustanovenia, o ktoré sa ktoré sa nezapísalo do účtovnej evidencie, predovšetkým jej stanovisko opiera, t. j . a teda nemohlo byť následne vybrané od články 2 a 8 rozhodnutia z roku 1994 dlžníka konajúceho v dobrej viere, ktorý o vlastných zdrojoch, nestanovujú nič iné predpokladal, že vysvetlenia kompetentných než povinnosť poskytnúť príjmy z dovozných colných orgánov boli správne. Keďže už ciel Komisii. Neupravujú situáciu, keď neexi­ nebolo možné clo zapísať do účtovnej stujú príjmy z dôvodu, že vnútroštátna colná evidencie, potom neexistuje v zmysle článku správa sa dopustila chyby. Predovšetkým 2 nariadenia č. 1552/89 žiadna suma, ktorú nariadenie č. 1552/89 obsahuje podrobné by bolo potrebné zistiť. V dôsledku toho ustanovenia. Z uvedeného a contrario nemožno túto sumu zapísať do účtovných vyplýva, že pokiaľ by Rada chcela, aby boli záznamov týkajúcich sa vlastných zdrojov, členské štáty zodpovedné za chyby ako to vyžaduje článok 6 ods. 2 nariadenia a omeškania colných orgánov, ktoré viedli č. 1552/89, a nemožno túto sumu poskytnúť k výpadku v príjmoch Spoločenstva, nepo- Komisii.

39. Dánska vláda súhlasí s Komisiou, že nariadenia, zrušený colným kódexom, stano­ rozhodnutie z roku 1994 o vlastných zdro­ voval, že do prijatia predpisov Spoločenstva joch a nariadenie č. 1552/89 na jednej strane upravujúcich podmienky, za ktorých členské a colný kódex na druhej strane nemajú štáty musia zistiť vlastné zdroje pochádzajúce rovnaký predmet úpravy. Domnieva sa však, z dovozného a vývozného cla, nie sú členské že v takýchto prípadoch ako vo veci samej, štáty povinné zistiť príslušné vlastné zdroje keď na základe riadneho uplatnenia colného v zmysle „nariadenia" (nahradeného naria­ kódexu a vykonávacích predpisov k colnému dením č. 1551/89) v prípade, že neuskutoč­ kódexu už nie je možné clo od dlžníkov nili žiadne kroky podľa tohto nariadenia vybrať, nemá Komisia následne právo poža­ smerujúce k dodatočnému vybratiu tohto dovať clo ako vlastné zdroje. To platí pre­ cla. dovšetkým v situácii, keď Komisia na základe článku 873 nariadenia č. 2454/93 smie sama rozhodnúť o tom, či členské štáty v prípadoch uvedených v článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu môžu upustiť od vyberania dovozného cla. Možno teda odô­ vodnene predpokladať, že ak bola Komisii zverená právomoc rozhodovať o tom, či členské štáty môžu upustiť od následného vyberania určitého cla, je tomu tak preto, že 41. Na záver dánska vláda veľmi obšírne pri takýchto rozhodnutiach prichádza vysvetľuje, prečo podľa jej názoru nie je pre k stratám vlastných zdrojov pre Komisiu. vec samu relevantná judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia. V uvedených rozsudkoch ide o prípady, v ktorých dotknutý členský štát bol povinný dodatočne vybrať od pod­ niku poľnohospodársku dávku alebo dovozné clo, pokiaľ neboli vybrané v stanovenej lehote. Právny rámec v týchto prípadoch nezahŕňal príslušné ustanovenia článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu. V týchto prípadoch teda bolo možné príslušné clá a poplatky dodatočne vybrať od príslušného podniku. Táto judikatúra sa naopak nepou­ žije v prípadoch, v ktorých členský štát už nemá právo vybrať clo v dôsledku chyby, 40. Na preukázanie takejto súvislosti medzi ktorej sa dopustila colná správa. ustanoveniami o vlastných zdrojoch a colnoprávnymi predpismi Spoločenstva uvádza dánska vláda ešte právno-historický argument. Tento argument vyvodila z nariadenia č. 1697/79 16 . Článok 9 tohto

dánskej vlády. Hoci sa pri argumentácii 44. Argumenty nemeckej vlády sa trocha v určitých bodoch rozchádzajú, myslia si odlišujú od argumentov iných členských rovnako ako dánska vláda, že členské štáty štátov, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší nemôžu byť finančne zodpovedné za chyby účastníci. Na úvod nastoľuje otázku prípust­ alebo omeškania vnútroštátnych colných nosti. Podľa článku 92 ods. 2 rokovacieho správ. Rovnako ako dánska vláda si myslia, poriadku môže Súdny dvor aj bez návrhu že judikatúra uvádzaná Komisiou sa nemôže posúdiť, či je žaloba skutočne prípustná, lebo použiť na predmetný prípad. Predmetné nie je zjavne príslušný rozhodnúť o návrhu. rozsudky sa totiž nevzťahujú na prípady, Táto žaloba predstavuje žalobu o náhradu keď dotknuté členské štáty už nemôžu škody založenú na porušení colného kódexu. dodatočne vybrať clo alebo poľnohospodár­ Keďže takáto žaloba nie je ustanovená ske dávky. Niektoré členské štáty v tejto v rámci systému Zmluvy ES, právomoc na súvislosti ešte poukazovali aj na skutočnosť, rozhodovanie o nej majú dánske súdy že chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) v súlade s článkom 240 ES. colného kódexu sa môže dopustiť aj samotná Komisia alebo orgány tretích krajín.

46. Podľa môjho názoru stanovisko nemec­ kej vlády, podľa ktorého vo veci samej nejde o žalobu o nesplnenie povinnosti, ale o žalobu o náhradu škody, spočíva v nesprávnom čítaní žaloby Komisie, ktorá B — O veci samej nežiada rozhodnúť, že Dánske kráľovstvo má zaplatil' určitú finančnú sumu, ale žiada určiť, že tento členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES a z rozhodnutia z roku 1994 o vlastných zdrojoch. Skutočnosť, že v písomnom návrhu je spomenutá suma 140 409,60 DKK, úzko súvisí s predmetom žaloby o nesplnenie 48. Komisia a dánska vláda sa zhodujú povinnosti, t. j . s údajným nesplnením v názoroch týkajúcich sa skutkového stavu. povinností, ktoré Dánskemu kráľovstvu Dánska vláda dokonca uznáva, že príslušné vyplývajú z rozhodnutia z roku 1994 colné úrady v Ballerup sa dopustili chyby o vlastných zdrojoch. Z tohto dôvodu je teda tým, že neoprávnene umožnili dovoz časti žaloba prípustná. tovaru na územie Spoločenstva s nulovou colnou sadzbou, hoci dovozca nemal potrebné povolenie na konečné použitie. Z dôvodu legitímnej dôvery príslušného podniku v správnosť rozhodnutia colných orgánov nebolo možné dodatočne vybrať od tohto podniku clo. 47. Predtým než začnem posudzovať vec samu, chcel by som ešte pre lepšie pocho­ penie uviesť, že účastníci konania, včítane vedľajších účastníkov konania, sa nie vždy vyjadrujú vo svojich ústnych a písomných pripomienkach terminologický presne. Jadrom tejto veci je otázka, aké povinnosti vyplývajú členským štátom z rozhodnutia z roku 1994 o vlastných zdrojoch 49. Pre posúdenie otázky, či si tým dánska a z ustanovení nariadenia č. 1552/89 prija­ vláda nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú tého na vykonanie rozhodnutia a ich rozsah z práva Spoločenstva, a či z tohto dôvodu je v prípade, o ktorý ide vo veci samej. Otázka, povinná dodatočne poskytnúť Spoločenstvu

I - 9834

KOMISIA / DÁNSKO

Spoločenstiev na vlastné zdroje je zistený, sa neviaže „na okamih, keď sú tieto nároky akonáhle je v zmysle colných predpisov zistené, ale na okamih, keď by mali byť zapísaný do účtovnej evidencie a suma je zistené" . Táto judikatúra bola neskôr 19 oznámená dlžníkovi. potvrdená v rozsudkoch Komisia/Grécko 20 a Komisia/Holandsko .

53. Hoci článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1552/89 pripúšťa obidva výklady, zastávam názor, že výklad Komisie je správny. Gene­ 55. Podľa môjho názoru tieto rozsudky sú rálny advokát Mancini vo svojich návrhoch v plnej miere relevantné pre uvedenú vec vo veci Komisia/Nemecko (303/84) 17 samu. Pokiaľ by boli nároky Spoločenstva k podobnej otázke výkladu nariadenia považované za zistené len vtedy, keď ich č. 2981/77 — ktoré bolo nahradené nariade­ členské štáty skutočne zapísali do účtovnej ním č. 1552/89 — uviedol, že zistenie nároku evidencie, potom by neboli zabezpečené na vlastné zdroje nie je zakladajúcim aktom, potrebné „najlepšie možné podmienky", za ale je len okolnosťou, pri ktorej vzniká ktorých Spoločenstvu musia byť poskytnuté členskému štátu povinnosť poskytnúť tieto vlastné zdroje. Potom by totiž clá a dávky zdroje Komisii. Nárok na vlastné zdroje leda nemohli byť zapísané do účtovnej evidencie vzniká vtedy, keď sa splnia podmienky v dôsledku chýb alebo omeškaní vnútroštát­ stanovené zákonodarcom Spoločenstva. nych orgánov a v rozpore s cieľom stanove­ V opačnom prípade, t. j. ak by vznik nároku ným v druhom odôvodnení nariadenia závisel od iniciatívy vnútroštátnych orgánov, č. 1552/89 by nemohli byť zistené ako vlastné by mohlo dôjsť k tomu, že pripísanie zdroje. vlastných zdrojov v prospech Spoločenstva bude ľubovoľne odsúvané alebo by mohlo byť úplne znemožnené.

zistené clá a dávky ako vlastné zdroje závisieť ani od ľubovôle, ani od pochybenia Spoločenstvu: ak sa vybratie neuskutočnilo členského štátu 2 2 . z dôvodu vis maior a ak sa pri hĺbkovej kontrole preukáže, že vybratie nie je možné z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť prísluš­ nému členskému štátu. Reštriktívny účel tohto ustanovenia by však bol závažne narušený, ak by sa nevzťahoval aj na prípady, keď príslušné členské štáty mali na základe objektívnych skutkových okolností a podľa platných colných predpisov zistiť clá, ale tak neurobili, alebo tak urobili len čiastočne 58. Napokon už vyššie pri predstavení kon­ alebo s omeškaním. Nemalo by totiž zmysel textu uvedenej veci samej som poukázal na klásť náročné požiadavky na členské štáty pri to, že pre finančný systém Spoločenstva je plnení povinností, ktoré im vyplývajú zo charakteristická krehká rovnováha: medzi zisťovania vlastných zdrojov, pokiaľ by samo­ príjmami a výdavkami, medzi príjmovými tná povinnosť zisťovania nemala spočívať položkami a medzi výdavkovými položkami. v tom, že sú splnené objektívne podmienky, Z dôvodu krehkosti tohto systému je nevy­ tak právne, ako aj skutkové. hnutné, aby povinnosti členských štátov týkajúce sa vyberania a zapisovania vlastných zdrojov boli jasne stanovené a striktne sa dodržiavali. Tomu odporuje situácia, v ktorej následky nedbanlivosti jedného členského štátu pri zisťovaní tradičných vlastných zdrojov sú jednoducho kompenzované pro­ stredníctvom takzvaných „HNP" zdrojov všetkých členských štátov. Takúto možnosť, ktorá odporuje zásade lojality, ktorú musia členské štáty dodržiavať aj voči sebe navzá­ jom, treba vylúčiť striktným výkladom a vykonávaním práva Spoločenstva.

60. Hoci dánska vláda uznáva, že jej colné orgány sa dopustili chyby, v ktorej dôsledku neboli clá zistené ako vlastné zdroje, nesú­ hlasí s tým, že v dôsledku tejto chyby je následne povinná poskytnúť Komisii zistené zdroje. Tvrdí, že v uvedenom prípade jej článok 220 ods. 2 pism. b) colného kódexu zakazuje vybrať predmetné clo od dlžníka, 62. Podľa môjho názoru nie sú presvedčivé a ak neexistuje v tomto zmysle výslovné ani argumenty dánskej vlády, ktoré sa týkajú ustanovenie v práve Spoločenstva, nemôže vzťahu medzi predpismi o vlastných zdro­ byť „zodpovedná" za chybu v posúdení zo joch a colnoprávnymi predpismi Spoločen­ strany jej štátnej správy. stva. Prvý súbor predpisov sa týka právneho vzťahu Spoločenstva a členských štátov, pokiaľ ide o zisťovanie a poskytovanie vlast­ ných zdrojov. Druhý súbor predpisov sa uplatňuje na vzťahy medzi členskými štátmi a podnikmi, ktoré sa týkajú colných vyhlá­ sení, ako aj vyrubovania a vyberania dovoz­ ného a vývozného cla. Hoci existuje medzi obidvoma súbormi súvislosť v tom zmysle, že 61. Podľa mňa tento argument nie je pre­ podľa platných colných predpisov sú vnútro­ svedčivý. Ako je uvedené v bode 59, je štátne colné orgány povinné vypočítať, vyru­ potrebné vychádzať z predpokladu, že dánska biť a vybrať clo stanovené ako vlastné zdroje, vláda nesprávne uplatnila článok 2 ods. 1 táto súvislosť je však len technickej nariadenia č. 1552/89, nesprávne nezistila a funkčnej povahy.

I - 9837

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-392/02

I - 9838

KOMISIA/DÁNSKO

finančné dôsledky nedbanlivosti, ktorej sa 67. Ja jasné, že dánska vláda vo veci samej dopustila štátna správa konkrétneho člen­ mala zistiť vznik colného dlhu vo výške ského štátu pri vykonávaní colných právnych 140 409,60 DKK a mala túto sumu vybrať predpisov. Skrátka tieto členské štáty by a príslušné dánske colné orgány svojím chceli využívať výhody, ale nechcú znášať konaním zapríčinili použitie článku 220 nevýhody. ods. 2 pism. b) colného kódexu, ktorý zamedzuje vybratiu, preto zostáva len posú­ diť, či z dôvodu požitia posledného uvede­ ného ustanovenia colného kódexu a súvisiacich právnych predpisov je dánska vláda oslobodená od povinnosti zistiť clo ako vlastný zdroj a poskytnúť ho Komisii.

E — Dôsledky uplatnenia článku 220 ods. 2 pism. b) colného kódexu na povinnosti vyplývajúce z ustanovení o vlastných zdrojoch

72. Po prvé tieto ustanovenia nezverujú 69. Samotná odpoveď na otázku je jedno­ Komisii takúto právomoc. Po druhé takáto duchá. Ani colný kódex, ani nariadenie právomoc by sa nedala použiť práve v rámci č. 2454/93, prijaté na jeho vykonanie, neob­ uvedeného konania, pretože Komisia by sahujú výslovné ustanovenie, že členské musela zvažovať medzi uplatnením zásady štáty, ktoré nemôžu vybrať podľa článku ochrany legitímnej dôvery dlžníka 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu od a eventuálnymi následkami tohto použitia dlžníka clo, ktoré malo byť zistené ako zásady na financie Spoločenstiev. Po tretie vlastné zdroje, by mali byť oslobodené od v predmetnom konaní Komisia nemá za povinnosti poskytnúť tieto sumy Komisii. úlohu kontrolovať dodržiavanie predpisov o vlastných zdrojoch, ale má za úlohu zabezpečovať rovné a jednotné uplatňovanie colného práva Spoločenstva.

70. Z toho vyplýva, že Dánske kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplý­ vajú z rozhodnutia z roku 1994 o vlastných zdrojoch a z nariadenia č. 1552/89, a je teda naďalej povinné poskytnúť Komisii sumu 140 409,60 DKK v r á t a n e úrokov z omeškania. F — O trovách

71. Pre úplnosť ešte pripomínam, že zo 73. Podľa môjho názoru by mala byť Komisia skutočnosti, že sa Komisia zúčastnila na vo svojom žalobnom návrhu úspešná konaní upravenom v článkoch 871 a 873 a Dánske kráľovstvo by malo znášať trovy vykonávacieho nariadenia č. 2454/93, konania.

I-9840

KOMISIA/DÁNSKO

VI - Návrh