C-394/02

Skutkový stav a pozadie veci

2. Koncom roka 1997 predložila DEI prí­ slušnému vnútroštátnemu orgánu na 3. Po získaní oficiálnej informácie o možnosti stanovenia uvedených lehôt sa

1 — Jazyk prednesú: angličtina, 2 — Ú. v. ES L 199, 1993, s. 84; Mim. vyd. 6/002, s. 194. 3 — Ú. v. KS L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248.

I - 4717

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-394/02

DEI 27. júla 1999 rozhodla uskutočniť v Thoknia mala byť predmetom oznámenia rokovacie konanie bez uverejnenia oznáme­ uverejneného v úradnom vestníku v súlade nia a vyzvala spoločnosti Koch/Metka so smernicou o odvetviach infrastruktúry. a Dosco, aby predložili ponuky. Vyzvala Grécko na prijatie všetkých potreb­ ných opatrení na dosiahnutie súladu s odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov. Keďže Komisia nebola spokojná s odpoveďou Grécka uvedenou v liste z 3. apríla 2002, podala 8. novembra 2002 túto žalobu.

9. V súlade s odsekom 2 toho istého uskutočniť vyhlásenie zadávacieho konania, ustanovenia: v zásade uverejnením oznámenia v úradnom vestníku, v znení v súlade so vzormi obsiahnutými v prílohách smernice.

„Obstarávatelia môžu použiť postup bez predchádzajúceho vyhlásenia súťaže v nasledovných prípadoch:...

Prípustnosť c) ak z technických alebo umeleckých dôvodov, alebo z dôvodov spojených s ochranou výhradných práv, môže byť zmluva realizovaná len určitým dodáva­ teľom, zhotoviteľom alebo poskytovate- ľom služby; 12. Grécko namieta prípustnosť žaloby Komisie z dvoch dôvodov.

zneužitie konania. Komisia mala použiť 16. Súdny dvor ďalej vyslovil, že keď účinky postup podľa článku 3 smernice 89/665 porušenia pretrvávajú aj po dni určenom z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, v odôvodnenom stanovisku na zosúladenie, iných právnych predpisov a správnych opa­ Komisia môže mať záujem na podaní žaloby. trení týkajúcich sa uplatňovania postupov V špecifickom kontexte prípadov verejného preskúmavania v rámci verejného obstaráva­ obstarávania Súdny dvor bez toho, aby robil nia tovarov a prác (ďalej len „smernica rozdiel medzi zmluvami týkajúcimi sa verej­ o všeobecných opravných prostriedkoch")4, ného obstarávania prác, dodávok alebo ktorá oprávňuje Komisiu priamo vstúpiť do služieb, vyslovil, že nezákonné účinky pre­ vnútroštátneho výberového konania trvávajú počas celého času plnenia zmlúv a vyžadovať od členského štátu konanie na uzatvorených v rozpore so smernicami zabránenie údajným jasným a zjavným poru­ o verejnom obstarávaní. 6 šeniam smerníc o verejných dodávkach, verejných prácach a verejných službách.

KOMISIA/GRÉCKO

v máji 2002. Z toho vyplýva, že nemožno pravidiel Spoločenstva o verejnom obstará­ spochybňovať záujem Komisie na podaní vaní nie je vždy tým najrozumnejším rieše­ žaloby. ním, keďže vo všeobecnosti neprináša žiadne uspokojujúce odškodnenie dotknutým verej­ ným alebo súkromným záujmom. Tak je tomu najmä v prípade zmlúv na uskutoč­ nenie verejných prác, ktoré boli z väčšej časti vykonané. Za takýchto okolností môže naj­ lepšie odškodnenie poškodených strán spo­ 19. Argumenty Grécka týkajúce sa de facto čívať v priznaní náhrady škody. Toto je nemožnosti splniť požiadavky odôvodneného presne logika, ktorá je v pozadí tak smernice stanoviska, čím žaloba Komisie stráca aký­ o všeobecných opravných prostriedkoch, ako koľvek účel, musia byť podľa môjho názoru aj smernice Rady 92/13/EHS z 25. februára tiež odmietnuté. 1992 9, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločen­ stva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energe­ tickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (ďalej len „smernica o opravných prostriedkoch v odvetviach infrastruktury"). 20. Predovšetkým, ako Súdny dvor sústavne Článok 2 ods. 6 každej z uvedených smerníc tvrdí, „aj keď bolo porušenie napravené po umožňuje členským štátom stanoviť, že po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom uzatvorení zmluvy nasledujúcom po pride­ stanovisku, stále existuje záujem na pokra­ lení zákazky právomoci orgánu zodpoved­ čovaní v konaní o žalobe, aby mohol byť ného za revízne konania majú byť obme­ určený základ zodpovednosti, ktorú môže dzené na priznanie náhrady škody akejkoľvek mať členský štát v dôsledku porušenia voči osobe poškodenej porušením. Vyhlásenie iným členským štátom, Spoločenstvu alebo Súdneho dvora, že došlo k porušeniu, môže súkromným osobám" 8. Dodal by som, že to poskytnúť základ pre nároky na náhradu isté sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď škody pred vnútroštátnymi súdmi, aj keď už nemožno porušenie napraviť. bola zmluva už uzatvorená a úplne splnená.

25. Po druhé, prijatie argumentov Grécka by znamenalo priznať vnútroštátnym orgánom 24. Po prvé takýto argument nezodpovedá prostriedky na vyhnutie sa povinnostiam skutkovému stavu. Spektrum možných náro- z pravidiel ES týkajúcich sa verejného kovateľov je definované vo veľmi širokých obstarávania. Vo svetle dĺžky konaní pred­ pojmoch oboma smernicami o postupoch chádzajúcich sporu a súdnych konaní podľa preskúmavania, ide o „ktorúkoľvek osobu, článku 226 ES je vysoko pravdepodobné, že ktorá má alebo mala záujem o získanie v čase, keď by Súdny dvor rozhodol určitej objednávky a ktorá bola poškodená o podstate veci, zmluva ovplyvnená údajným alebo existuje riziko, že bude poškodená porušením právnych predpisov by bola úplne uvedeným porušením". Teda, počet osôb, splnená, iba ak by boli vydané dočasné ktoré by si mohli nárokovať odškodnenie opatrenia prerušujúce výberové konanie podľa príslušných ustanovení, je potenciálne alebo podpis zmluvy. Členským štátom by značný a ich existencia nemôže byť podľa preto stačilo, zatiaľ čo by postupne vykoná­ môjho názoru a priori vylúčená. V danom vali napádanú zmluvu, systematicky opono­ prípade sa druhá spoločnosť, Dosco, zúčast­ vať tvrdeniam Komisie počas konania, ktoré nila predbežných etáp výberového konania, predchádza súdnemu konaniu, iba aby ale odstúpila (z dôvodov, ktoré neboli následne argumentovali neprípustnosťou žaloby Komisie z dôvodov nemožnosti vyko­ nať odôvodnené stanovisko. Navyše by bolo 10 — Tento režim okrem iného umožňuje poškodeným účastní­ neprípustné, aby bol členský štát v lepšej kom nárokovať si náhradu škody predstavujúcu náklady na pozícii, keď je porušenie fait accompli prípravu ponuky alebo účasti na výberovom konaní bez toho, aby preukázali, že zmluva mala byť uzatvorená s nimi. Pozri (hotovou vecou), ako keby sa porušeniu stále článok 2 ods. 7 smernice o opravných prostriedkoch dalo zabrániť. v odvetviach infrastruktury.

26. Napokon, Súdny dvor vyslovil, že keďže súčasnom splnení požiadaviek zásady účin­ zistenie, že členský štát si nesplnil svoje nosti, ako ju stanovil Súdny dvor. povinnosti, nie je zviazané so zistením týkajúcim sa z toho vyplývajúcich škôd, uvedený členský štát sa nemôže spoliehať na skutočnosť, že žiadna tretia strana neutr­ pela škodu z dôvodu údajného porušenia pravidiel týkajúcich sa verejného obstaráva­ nia, ktorého sa dopustili vnútroštátni obsta- rávatelia. 11 28. Grécko sa však na podporu svojho dôvodu odvoláva na rozsudok vo veci Komisia/Rakúsko. V uvedenej veci Súdny dvor vyslovil ako výnimku zo svojej pred­ chádzajúcej judikatúry, že „Komisia musí konkrétne dotknutému členskému štátu oznámiť, že musí prijať určité opatrenie, kým Komisia mieni neprijatie takého opa­ trenia stanoviť ako predmet svojej žaloby 27. Co sa týka potreby špecifikovať opatre­ o nesplnenie povinnosti" 15. Súdny dvor nia, ktoré má prijať členský štát porušujúci vyložil časť žaloby Komisie tak, že žiada právne predpisy, podľa ustálenej judikatúry o vyslovenie toho, že štát -odporca mal zrušiť nemožno od Komisie požadovať, aby ozna­ zmluvy uzatvorené vnútroštátnymi orgánmi čila v odôvodnenom stanovisku opatrenia v rozpore s právom Spoločenstva. Keďže alebo kroky, ktoré je potrebné prijať na takéto porušenie nebolo špecifikované počas odstránenie predmetného porušenia. 12 Uve­ konania predchádzajúceho sporu, Súdny dená judikatúra, ktorá potvrdzuje obvyklú dvor vyhlásil uvedenú časť žaloby za neprí­ prax Komisie podľa článku 226 ES, pred­ pustnú, pretože Komisia zmenila predmet stavuje podľa môjho názoru výraz toho, čo konania, čím porušila práva na obhajobu možno v kontexte uvedeného ustanovenia Rakúskej republiky. označiť za zásadu „inštitucionálnej autonó­ mie", ktorou sa riadi vzťah medzi Spoločen­ stvom a jeho členskými štátmi. 13 Podľa systému rozdelenia kompetencií založeného Zmluvou ES, v prípade neexistencie uplatni- teľných pravidiel Spoločenstva, zodpoved­ nosť za vykonanie, u p l a t ň o v a n i e a vynucovanie pravidiel Spoločenstva je na 29. Podľa môjho názoru nie sú okolnosti členských štátoch v súlade s ich vnútroštát­ tohto prípadu porovnateľné s okolnosťami vo nymi právnymi systémami14,samozrejme pri veci Komisia/Rakúsko. V tomto prípade bol predmet žaloby Komisie počas celého kona­ nia predchádzajúceho sporu a súdneho 11 — Pozri napríklad rozsudok Komisia/Nemecko, spojené veci konania stále rovnaký, konkrétne nesplnenie C-20/01 a C-28/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, povinností zo smernice o odvetviach infra­ bod«. struktury Gréckom tým, že spoločnosť DEI 12 —Rozsudok z 11. júla 1991, Komisia/Portugalsko, C-247/89, Zb. s. 1-3659, bod 22. uzatvorila zmluvu po rokovacom konaní bez 13 — Pozri ďalej Rideau, „Le rôle des litats membres dans l'application du droit communautaire" (1972) Annuaire Français de Droit International, s. 864, 865. 14 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generalny advokát Albcr vo veci Komisia/Rakúsko, ui citovaná v poznámke pod čiarou 7, 15 — Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 47 a nasi. v bode 39.

30. Vo svojom druhom dôvode neprípust­ nosti týkajúcom sa zneužitia konania Grécko tvrdí, že Komisia mala použiť postup pria­ meho vstupu stanovený v článku 3 smernice o všeobecných opravných prostriedkoch. 32. V nadväznosti na vyššie uvedené smer­ nica o opravných prostriedkoch v odvetviach infrastruktury tiež v článku 8 stanovuje osobitný postup umožňujúci Komisii priamo intervenovať u členského štátu, keď je zistené jasné a zjavné porušenie smernice o odvetviach infrastruktury. Okrem odlišnej lehoty, ktorú stanovuje na odpoveď člen­ ského štátu na oznámenie Komisie, postup je rovnaký ako v prípade upravenom článkom 3 smernice o všeobecných opravných pro­ striedkoch. Hoci Komisia sa týmto bodom 31. Odkaz na uvedené ustanovenie urobilo vo svojej písomnej odpovedi nezaoberala, na Grécko určite nedopatrením, keďže uvedená pojednávaní poznamenala, že napriek jej smernica sa na tento prípad nemôže uplat­ písomným podaniam bol relevantným postu­ niť. 1 6 Porušenia smernice o odvetviach infra­ pom postup podľa článku 8 smernice struktury sú upravené smernicou o opravných o opravných prostriedkoch v odvetviach prostriedkoch v odvetviach infrastruktury, infrastruktury. Možno teda vyvodiť, že dôvod ktorá bola koncipovaná osobitne na to, aby Grécka odkazuje skôr na postup podľa sa postarala o zvláštnosti postupov verejného článku 8 smernice o opravných prostried­ koch v odvetviach infrastruktury ako na článok 3 smernice o všeobecných opravných prostriedkoch. 16 — Pozri článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 smernice o všeobecných opravných prostriedkoch a článok 1 ods. 1 pism. a) a článok 8 ods. 1 pism. a) smernice o opravných prostriedkoch v odvetviach infrastruktury. Rozsah pôsob­ nosti smernice o všeobecných opravných prostriedkoch bol neskôr rozšírený talc, že článok 41 upravoval porušenia 17 — Pozri preambulu smernice o opravných prostriedkoch smernice 92/50 o verejných službách. v odvetviach infrastruktury, najmä štvrté odôvodnenie.

18 — Súdny dvor vyslovil, že vzhľadom na text a zámer smernice 36. Komisia tvrdí, že na predmetnú zmluvu o všeobecných opravných prostriedkoch treba v záujme všetkých dotknutých účastníkov uprednostňovať to, aby sa vzťahuje smernica o odvetviach infra­ Komisia používala postup priameho vstupu stanovený struktury, a preto mala byť uzatvorená v článku 3 ods. 3 smernice o všeobecných opravných prostriedkoch: pozri rozsudok z 24. januára 1995, Komisia/ v súlade s jedným z postupov zahŕňajúcich Holandsko, C-359/93, Zb. s. I-157, bod 12. 19 — Tamže, bod 13. Pozri tiež rozsudok zo 4. mája 1995, Komisia/ zverejnenie oznámenia, ako to vyžaduje Grécko, C-79/94, Zb. s. I-1071, bod 11. článok 20 ods. 1 uvedenej smernice.

I - 4725

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-394/02

38. Treba najskôr poznamenať, že ako výnimka z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv priznaných právom Spoločenstva vo vzťahu k verejnému obsta­ rávaniu, musia byť oba pododseky uvádzané Gréckom vykladané úzko. Navyše bremeno dokázania existencie výnimočných okolností 40. Nie som presvedčený o tom, že argu­ ospravedlňujúcich nimi uvedenú výnimku menty predložené Gréckom náležité doka­ spočíva na osobe, ktorá sa na tieto okolnosti zujú, že spoločnosť Koch/Metka bola jedi­ chce spoľahnúť. 20 ným dodávateľom schopným vykonať práce. Skutočnosť, že práce, ktoré sa mali vykonať, podliehali výnimočným technickým osobito­ stiam, nevyhnutne neznamená, ako sa zdá, že 20 — Pozri okrem iného rozsudok z 10. marca 1987, Komisia/ Taliansko, 199/85, Zb. s. 1039, bod 14. Grécko verí, že iba jedna spoločnosť má

I - 4726

KOMISIA/GRÉCKO

know-how na vyrovnanie sa s takými osobi­ 42. Rovnaké odôvodnenie sa vzťahuje, podľa tosťami. Ako Súdny dvor vyslovil, členský môjho názoru, na obmedzenia týkajúce sa štát sa môže oprieť o výnimku, ako je konfigurácie podložia a potrebu pripojiť nový výnimka uvedená v článku 20 ods. 2 systém dopravníkových pásov pism. c) smernice o odvetviach infrastruk­ k existujúcemu. Geologická nestabilita pod­ tury, iba ak môže preukázať existenciu ložia a potreba kompatibility medzi novými „technických dôvodov" v zmysle uvedeného a existujúcimi dopravníkovými pásmi sú ozaj ustanovenia a dokázať, že uvedené „tech­ technické dôvody, ktoré môže obstarávateľ nické dôvody" spôsobili, že bolo úplne vziať do úvahy pri výbere úspešného uchá­ nevyhnutné, aby bola predmetná zmluva dzača, ale samé osebe nedokazujú, že Koch/ podpísaná s vybraným podnikom. 21 Metka bola jedinou spoločnosťou schopnou splniť zmluvu.

44. V krátkosti, v rozsahu, v akom sa Grécko a spojitosť medzi vopred nepredvídateľnou snaží presunúť dôkazné bremeno o tomto udalosťou a z nej vyplývajúcej časovej tiesne. aspekte prípadu na Komisiu, sa odôvodnenie Grécka zdá byť zavádzajúce z dôvodov uve­ dených v bode 40 vyššie. Treba pripomenúť, že jedným z hlavných cieľov pravidiel verej­ ného obstarávania je umožniť obstarávate- ľom a spoločnostiam v celej EŰ ťažiť z možností ponúkaných európskym trhom. Grécko tým, že neoverilo trh uverejnením oznámenia o metóde verejného obstarávania, 47. Vopred nepredvídateľná udalosť, na tento cieľ zmarilo. ktorú sa odvoláva v tomto prípade Grécko, má podobu lehôt uložených rozhodnutím vnútroštátneho orgánu príslušného na defi­ novanie podmienok týkajúcich sa ochrany životného prostredia pri využití projektu z 30. decembra 1999. V súlade s uvedeným rozhodnutím malo byť povolenie na nakla­ danie s odpadom získané od miestneho orgánu v septembri 2000 a nový systém dopravníkových pásov mal byť v prevádzke v decembri 2000. Tak krátke lehoty boli 45. Vo svetle vyššie uvedeného musím na údajne výsledkom tlakov vyvinutých na záver uviesť, že Grécko nepreukázalo, že príslušné vnútroštátne orgány na ochranu ťažkosti vyplývajúce z technických osobitostí životného prostredia miestnymi orgánmi prác, ktoré sa mali vykonať, spôsobili, že bolo a miestnym obyvateľstvom, ktorí vyjadrili úplne nevyhnutné, v súlade s článkom 20 svoje obavy z problémov týkajúcich sa ods. 2 pism. c) smernice o odvetviach infra­ znečistenia spôsobeného existujúcimi zaria­ struktury, uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou deniami. Podľa Grécka nedodržanie takýchto Koch/Metka. lehôt by tiež nevyhnutne spôsobilo vážne právne následky, predovšetkým vo forme sankcií.

o verejnom obstarávaní. Obstarávatelia preto v minulosti uskutočnila práce, ktoré musia mať na zreteli takéto procesné kroky v skutočnosti rešpektovali príslušné pravidlá a ich možný výsledok pri ich plánovaní tak, verejného obstarávania. Treba preto pred­ aby nedošlo k žiadnym porušeniam práva pokladať, že DEI bola plne oboznámená Spoločenstva. Vo veci Komisia/Nemecko, s pravidlami uplatniteľnými tak na posudzo­ kde vzhľadom na meškanie so schválením vanie vplyvov na životné prostredie, ako aj na plánov verejných prác príslušným vnútro­ postupy verejného obstarávania a že si bola štátnym orgánom na ochranu životného vedomá politicky citlivej povahy problému prostredia sa obstarávateľ rozhodol upustiť znečistenia v lokalite. od otvorenej súťaže a uzatvoriť zmluvu na základe rokovacieho konania bez predchá­ dzajúceho uverejnenia oznámenia, Súdny dvor vyslovil, že „možnosť, že orgán, ktorý musí schváliť projekt, by mohol pred uply­ nutím obdobia stanoveného na tento účel vzniesť námietky z dôvodov, ktoré je opráv­ nený použiť, je niečo, čo je predvídateľné v konaní o povolenie plánu" 22 . Súhlasím s Komisiou, že rovnaké odôvodnenie by sa malo uplatniť v tomto prípade. 50. Za týchto okolností stanovenie krátkych lehôt vnútroštátnym orgánom na ochranu životného prostredia podľa môjho názoru nemožno posúdiť ako vopred nepredvída­ teľnú okolnosť v zmysle článku 20 ods. 2 pism. d) smernice o odvetviach infrastruk­ túry. Zjavne neexistovali žiadne také nepred­ vídateľné zmeny či už vo vnútroštátnom regulačnom rámci, alebo na úrovni znečiste­ nia v lokalite, ktoré by mohli vyžadovať okamžitú nápravnú činnosť.

53. Časová postupnosť skutočností tiež odporuje argumentu, že existovala situácia „časovej tiesne". V tomto smere stačí pozna­ menať, že po prvé DEI predložila projekt týkajúci sa životného prostredia na schvále­ nie roku 1997 a že k záverečnému schváleniu podliehajúcemu podmienkam došlo až kon­ com roka 1999. Po druhé rokovania so spoločnosťou Koch/Metka o cene za objed­ 52. Bolo by nielen nerozumné, ale tiež nané práce trvali viac ako šesť mesiacov. nebezpečné umožniť členskému štátu ospra­ Napokon, práce neboli v skutočnosti stále vedlniť nesplnenie jeho povinností z práva ukončené dva roky po uplynutí „krátkych" Spoločenstva na základe konania (alebo lehôt uložených rozhodnutiami príslušných nekonania) jedného z jeho stavebných prv­ vnútroštátnych orgánov na ochranu život­ kov, v tomto prípade neoddeliteľnej súčasti ného prostredia na podklade nebezpečen­ gréckej vlády. Povinnosti vyplývajúce zo stiev pre životné prostredie. Zatiaľ čo plne smerníc o verejnom obstarávaní sú záväzné prijímam to, že nebezpečenstvá pre životné pre členské štáty, a preto je ich povinnosťou prostredie alebo pre verejné zdravie mohli za zabezpečiť, aby konanie alebo nekonanie určitých okolností ospravedlniť odchylenie sa jedného z ich stavebných prvkov nespôso­ od pravidiel smerníc o verejnom obstarávaní, bilo, že iný štátny orgán alebo agentúra si nič nenaznačuje, že v tomto prípade bola obava z takýchto mimoriadnych okolností. V skutočnosti, ako je uvedené v bode 5 23 — Rozsudok zo 17. septembra 1998, Komisia/Belgicko, vyššie, rokovania o cene trvali niekoľko C-323/96, Zb. s. I-5063, bod 42 a tam citovaná judikatúra. mesiacov, čo môže naznačovať, že pri roz­ 24 — Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod hodovaní prevážilo zníženie zmluvnej ceny. 75.

I - 4731