← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.1.2004

C-404/02

ECLI:EU:C:2004:30

ZamietaPotvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62002CC0404

NICHOLS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 15. januára 2004 1

I - Úvod do úvahy, že takýto spotrebiteľ je zvyknutý, predovšetkým v prípade služieb poskytova­ ných istými podnikateľskými subjektami, na používanie priezviska ako označenia pôvodu 1. Uznesenie vnútroštátneho súdu nastoľuje služby. Priezviská, ktoré sa v dotknutej problém rozlišovacej spôsobilosti bežných oblasti vyskytujú veľmi často, môžu byť priezvisk v oblasti duševného vlastníctva. vzhľadom na nedostatok potrebnej rozlišo­ vacej spôsobilosti nespôsobilé na to, aby tvorili ochrannú známku.

United Kingdom Trade Mark Registry (Regi­ ster ochranných známok Spojeného kráľov­ stva) zásadne zamieta zápis jednoduchých bežných priezvisk, ktoré sa často vyskytujú v telefónnom zozname Londýna v prípade, keď na trhu dotknutých tovarov a služieb pôsobí veľké množstvo subjektov II — Právny rámec v konkurenčnom vzťahu.

Hneď na úvod by som chcel pripomenúť, že ani prvá smernica 89/104/EHS 2, ani žiadna 1. Právo Spoločenstva: prvá smernica všeobecná zásada nevyžadujú, aby priezviská 89/104/EHS podliehali inému režimu ako ostatné typy ochranných známok. Ich konkrétna rozlišo­ vacia spôsobilosť sa musí posúdiť vo vzťahu k tovarom, na ktoré sa ochranné známky majú vzťahovať, a vo vzťahu k ich vnímaniu dotknutým spotrebiteľom. Musí sa však vziať 2. V zmysle článku 2 smernice sa ochranná známka môže skladať z „akéhokoľvek ozna­ čenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Pred­ 1 — Jazyk prednesu: Španielčina. ovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, 2 — Smernica Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo (Ú. v. ES I. '10, 1989, s. 1, dalej len „smernica") jeho obalu, za predpokladu, že tieto označe-

I - 8501

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO — VEC C-404/02

nia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby d) ochranné známky, ktoré sa skladajú jedného podniku od tovaru alebo služieb výlučne z označení alebo značiek, ktoré iného podniku". sa stali v obvyklými v bežnej reči alebo v bonafide a v zaužívaných obchodných zvyklostiach;

3. Článok 3 ods. 1 smernice ďalej stanovuje:

„1. Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, musia byť vyhlásené za neplatné:

g) ochranné známky, ktoré môžu klamať verejnosť, najmä pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služieb". a) označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

4. Smernica povoľuje zápis označenia, ak ide o prípady uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b), b) ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu c) alebo d), ak označenie naozaj umožňuje rozlišovaciu spôsobilosť; identifikovať pôvod tovarov alebo služieb. Článok 3 ods. 3 stanovuje:

c) ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie „Prihláška ochrannej známky nebude zamiet­ druhu, kvality, množstva, účelu, hod­ nutá alebo vyhlásená za neplatnú na základe noty, zemepisného pôvodu alebo času odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto výroby tovaru alebo poskytnutia služby, ochranná známka nadobudla ešte pred dňom alebo iných vlastností tovaru alebo podania prihlášky na základe svojho pou­ služieb; žívania rozlišovaciu spôsobilosť."

I - 8502

NICHOLS

5. Článok 6 ods. 1 smernice upravuje pod 6. Ustanovenia smernice, ktoré som uviedol, názvom „Obmedzenie účinku ochrannej sú takmer identické so znením článkov 4, 7 známky" nasledujúce pravidlo: ods. 1 a 3 a článkom 12 nariadenia (ES) č. 40/94. 3

„Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím s t r a n á m používať v obchodnom styku:

2. Vnútroštátna právna úprava

a) ich vlastné meno alebo adresu;

7. Smernica o ochrannej známke Spoločen­ stva bola do britského vnútroštátneho práv­ neho poriadku prebratá zákonom b) údaje týkajúce sa druhu, kvality, množ­ o ochranných známkach (Trade Marks Act) stva, účelu, hodnoty, zemepisného z roku 1994, ktorý nahradil právnu úpravu pôvodu, času výroby alebo iných vlast­ účinnú od roku 1938. ností tovaru alebo služieb;

c) ochrannú známku, ak je to potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku 8. V máji 2000 uverejnil riaditeľ Registra alebo služby, predovšetkým ak ide ochranných známok („Registrar of Trade o príslušenstvo alebo náhradné diely, Marks") obežník (Practice Amendment Cir­ cular No. 6/00, ďalej len „PAC 6/00"), v zmysle ktorého bude postup pri zápise mien a priezvisk v budúcnosti zmenený.

3 — Nariadenie Rady z 20. decembra 1993 o ochrannej známke za predpokladu, že ich tretia strana používa spoločenstva (Ú. V. V.S I. II, 1994. s. 1) zmenené a doplnené v súlade s čestným konaním v priemysle nariadením (ES) č. 3288/94 na vykonanie dohôd uzatvorených v rámci uruguajského kola (Ú. V. ES L 349. s. 83, ďalej len alebo obchode." „nariadenie").

I - 8503

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-404/02

9. Relevantné sú nasledujúce časti tohto priezvisko za ,bežné', len ak sa toto priezvisko obežníka: vyskytne v telefónnom zozname Londýna, alebo inom vhodnom zozname, najmenej 200-krát."

„5. Pri posudzovaní spôsobilosti priezviska rozlišovať tovary a služby podniku bude brať orgán zápisu do úvahy:

10. Stanovenie dvoch kritérií posúdenia a. aké bežné je priezvisko; uvedených v PAC 6/00 vychádza z úvahy, že čím menej subjektov pôsobí na dotknu­ tom trhu, tým je pravdepodobnejšie, že priemerný spotrebiteľ bude vnímať priezvi­ sko, a to aj rozšírené, ako označenie, ktoré je spôsobilé rozlíšiť tovary a služby konkrét­ neho podniku. PAC 6/00 ako príklad uvádza b. počet podnikov, ktoré sa nachádzajú výrobcov poľnohospodárskych chemických v oblasti obchodu a z ktorých môžu látok a poskytovateľov služieb leteckej pochádzať tovary alebo služby uvedené dopravy. 4 v prihláške.

6. Na tieto účely dotknuté podniky zahŕňajú výrobcov, návrhárov a špeciálnych predajcov tovarov a poskytovateľov služieb.

11. Naopak, čím vyšší je počet subjektov na trhu, tým je pre verejnosť ťažšie na základe bežného priezviska identifikovať tovary ako pochádzajúce z určitého podniku. Ako prí­ 7. Pri posudzovaní, aké bežné je priezvisko, klad poukazuje obežník na výrobcov obleče­ bude register aj naďalej brať do úvahy nia a potravín alebo nápojov, ako aj na telefónny zoznam Londýna. Berúc však do advokátske kancelárie. 5 úvahy stály nárast užívateľov telefónov, je v súčasnosti možné, že aj priezvisko, ktoré nie je celkom bežné, sa v zozname vyskytuje 4 — PAC 6/00, ods. 8. dosť často. Preto register bude považovať 5 — Tamže, ods. 9.

I - 8504

NICHOLS

III — Skutkový stav tovarom. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa opieral o dve kritériá posúdenia uvedené v PAC 6/00 s tým, že:

12. Nichols pic (ďalej len „Nichols") je obchodnou spoločnosťou usadenou Po prvé, priezvisko „Nichols" spolu v Spojenom kráľovstve. Dňa 8. augusta s foneticky podobnými menami, akými sú 2000 Nichols podal na Register ochranných „Nicholls" alebo v jednotnom čísle „Nichol", známok Spojeného kráľovstva prihlášku sú v Spojenom kráľovstve bežnými priezvi- o c h r a n n e j známky pozostávajúcej skami vzhľadom na to, že sa v telefónnom z priezviska „Nichols" určenej na označenie zozname Londýna objavujú 483-krát. tovarov zaradených do tried 29, 30 a 32 v zmysle Niceskej dohody. 6 Dotknutými tovarmi sú predajné automaty a výrobky, ktoré sú zvyčajne prostredníctvom takýchto automatov predávané, teda potraviny a nápoje. Po druhé, na trhu s potravinami a nápojmi zaradenými do tried 29, 30 a 32, pre ktoré sa požaduje zápis ochrannej známky, pôsobí veľké množstvo subjektov, takže pre spotre­ biteľov je zložité identifikovať obchodný pôvod výrobku len na základe bežného priezviska.

13. Rozhodnutím z 11. mája 2001 Register ochranných známok vyhovel prihláške v súvislosti s predajnými automatmi, ale zamietol prihlášku vo vzťahu k ostatným Čo sa týka predajných automatov (zarade­ ných v triede 9), register uznal, že ide o dosť špecifickú oblasť, v rámci ktorej pôsobí 6 — Medzinárodné triedenie výrobkov a služieb pre zápis ochran­ menej podnikov. ných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znenf. Trieda 9: Maloobchodné predajné automaty; predajné automaty potra­ vín a nápojov uvádzané do činnosti elektricky alebo vhodením mince; súčiastky a príslušenstvo pre tieto prístroje. Trieda 29; Mlieko a mlieko v prášku; mliečne prípravky, mliečne, tučné, škrobovité a sladké prísady pre prípravu nápojov; prípravky na 14. Nichols sa proti tomuto rozhodnutiu mliečnej báze, jogurty a jogurtové nápoje; zákusky; koncen­ trované aromatické extrakty z ovocných a zeleninových štiav. odvolal návrhom zo 14. februára 2002 Trieda W: Káva, čaj, kakao, čokoláda vo forme nápoja, kávová esencia, podaným na High Court of Justice (England kávový extrakt, zmes kávy a cigórie, všetky výrobky, ktoré sa and Wales), Chancery Division (ktorý je používajú ako náhrada kávy; cukor; cukrovinky, zmrzlina, múčniky a mrazené potraviny, prípravky na zákusky a prípravu v prvom stupni vecne príslušný okrem iného dezertov, nápoje. Trieda 32 vo veciach priemyselného vlastníctva) podľa Nealkoholické nápoje a prípravky určené na prípravu takýchto nápojov; zmesi a koncentráty na prípravu nealkoholických nápojov, nápoje s ovocnou príchuťou; mrazené nápoje. Trieda 42: Reštauračné, kaviarenské a cateringové služby. 7 — Pozri body 6 a nasledujúce vyššie.

I - 8505

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-404/02

článku 76 ods. 3 zákona o ochranných Sudca tiež poukazuje na to, že zo zápisu známkach. vyplýva monopol nielen pre oblasť používa­ nia slova ako zapísanej ochrannej známky, ale aj vo vzťahu k podobným slovám, ak existuje pravdepodobnosť zámeny.

16. Vnútroštátny súd odôvodňuje kritérium posúdenia uplatnené Registrom ochranných 15. Vnútroštátny súd vo svojom uznesení po známok Spojeného kráľovstva cieľom vyhnúť tom, čo vysvetlil obvyklý postup United sa monopolu pre určité bežné priezviská Kingdom Trade Marks Registry pri zápise a ich obmeny, ktoré môžu viesť k zámene. bežných priezvisk ako ochranných známok, upresnil, že skutočnou otázkou je, či sa má na dosť bežné priezvisko hľadieť tak, že nemá žiadnu „rozlišovaciu spôsobilosť", a to až do chvíle, keď túto spôsobilosť získa používa­ 17. Bez toho, aby sa ustálili používaním, ním. nemôžu bežné priezviská ako také označovať, že tovary pochádzajú z určitého podniku. Ich používanie počas dostatočne dlhého časo­ vého obdobia predpokladá, že vylúčili ostatné ochranné známky, ktoré pozostávajú z rovnakého alebo podobného mena.

Podľa samotného sudcu spočíva problém súvisiaci s často sa vyskytujúcim priezviskom 18. Vnútroštátny súd uprednostňuje reali­ v skutočnosti, že do chvíle, než získa roz­ stický pohľad fungovania systému ochran­ lišovaciu spôsobilosť používaním, ných známok pred čisto teoretickým prístu­ v skutočnosti neoznačuje tovary ako tovary pom. V tomto zmysle odporúča upriamiť pochádzajúce z konkrétneho podniku. To sa pozornosť na nebezpečenstvo vzniku mono­ v ešte väčšej miere uplatňuje na služby. polu vyplývajúceho zo zápisu bežného priez­ viska, ktorý pokrýva široké spektrum tovarov a služieb. Vo svetle tohto nebezpečenstva sa časovo i ekonomicky náročná možnosť napadnutia niektorých týchto značiek na základe ich nepoužívania po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po zápise nezdá byť účinným riešením.

V tejto súvislosti má ochranná známka, ktorá sa ustálila používaním, výraznú vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že z danej oblasti Vnútroštátny súd sa domnieva, že vylúčila ostatné ochranné známky obsahu­ z rovnakých dôvodov nie je pri rozbore júce rovnaké alebo podobné meno. rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky

I - 8506

NICHOLS

vhodné brať do úvahy dôvody týkajúce sa 2) Predovšetkým, predtým, ako takéto obmedzenia jej účinkov, ako to urobil Súdny označenie získa používaním rozlišovaciu dvor v bode 37 rozsudku Procter & Gamble/ spôsobilosť, UHVT. 8 V praxi má z pozitívneho prístupu úžitok ktokoľvek, na koho sa vzťahuje zápis.

a) musí alebo

19. V zmysle týchto úvah kladie vnútro­ štátny súd otázky o vplyve článku 6 ods. 1 smernice o ochrannej známke Spoločenstva na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti priez- b) môže byť visk.

jeho zápis zamietnutý, ak ide o bežné priezvisko v členskom štáte, v ktorom bola p o d a n á prihláška o c h r a n n e j IV — Prejudiciálne otázky známky, alebo ak ide o bežné priezvisko v jednom alebo viacerých iných člen­ ských štátoch?

20. High court preto v rámci odvolacieho konania rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudi­ ciálne otázky: 3) V prípade, že odpoveď na otázku 2 a) alebo 2 b) je kladná, je vhodné, aby vnútroštátne orgány vec rozhodli lak, že odkážu na predpokladané očakávania priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k dotknutým tovarom/službám v členskom štáte, berúc do úvahy bežný „1) Za akých okolností musí byť zápis výskyt priezviska, povahu dotknutých ochrannej známky (teda .označenia', tovarov/služieb a rozšírenie (alebo ktoré spĺňa požiadavky článku 2 smer­ nerozšírenie) používania priezviska na nice 89/104/EHS) pozostávajúcej relevantnom trhu? z jediného priezviska, zamietnutý vzhľa­ dom na to, že sama osebe ,nemá žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť' v zmysle článku 3 ods. 1 pism. b) smernice?

4) Je na účel určenia toho, či priezvisko 8 — Rozsudok z 20. septembra 2001. Procter & Gamble/ÚHVT, ,nemá rozlišovaciu spôsobilosť' v zmysle C-383/99 P, Zb. s. I-6251. článku 3 ods. 1 pism. b) smernice

I - 8507

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-404/02

dôležité, že účinky zápisu ochrannej V — Konanie pred Súdnym dvorom známky sú podľa článku 6 ods. 1 písm. a) obmedzené?

21. Návrh na začatie prejudiciálneho kona­ nia bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 12. novembra 2002.

5) Ak áno,

22. Okrem žalobcu vo veci samej predložili svoje pripomienky vlády Spojeného kráľov­ stva, Grécka a Francúzska, ako aj Komisia a) zahŕňa slovo ,meno' v článku 6 ods. Európskych spoločenstiev. 1 smernice spoločnosť alebo podnik a

23. Zástupcovia uvedených vlád a Komisie vystúpili na pojednávaní 27. novembra 2003.

b) čo znamená ,čestné konanie v priemysle a obchode'; najmä, používa sa tento výraz v prípade, ak

VI — Pripomienky účastníkov konania

i) žalovaný v skutočnosti nezavá­ dza verejnosť používaním vlast­ ného mena alebo O prvých troch prejudiciálnych otázkach

24. Nichols, žalobca vo veci samej, sa domnieva, že postup Registra ochranných ii) žalovaný tým len spôsobuje známok Spojeného kráľovstva nie je v súlade neúmyselnú zámenu?" s článkom 3 ods. 1 smernice, pretože podľa

I - 8508

NICHOLS

jeho názoru zápis ochrannej známky ktorá označuje tovary alebo služby konkrét­ nemožno zamietnuť výlučne preto, že pozo­ neho podniku. Postup Registra ochranných stáva z bežného priezviska, teda na základe známok Spojeného kráľovstva smeruje kritéria, ktorého uplatnenie prostredníctvom k tomu, aby boli ako ochranné známky telefónneho zoznamu vedie k svojvoľným zapísané len také priezviská, ktoré sú spôso­ záverom. bilé označiť obchodný pôvod.

25. Rovnako grécka a francúzska vláda tvrdia, že bežný výskyt priezviska nie je prekážkou jeho spôsobilosti tvoriť ochrannú známku. Táto spôsobilosť identifikovať dot­ O štvrtej a piatej prejudiciálnej otázke knuté tovary alebo služby by sa mala v každom prípade posúdiť z pohľadu prie­ merného spotrebiteľa.

28. Nichols tvrdí, že je potrebné vziať do úvahy článok 6 ods. 1 pism. a) smernice, aby bolo možné analyzovať rozlišovaciu spôsobi­ 26. Komisia vytýka Registru ochranných losť označenia v súlade s článkom 3 ods. 1 známok Spojeného kráľovstva, že bez akého­ pism. b), pretože neexistuje žiaden dôvod, koľvek opodstatnenia prijal metódu, ktorá je aby sa obmedzenie, ktoré vyplýva z tohto v príkrom rozpore so všeobecne používanou ustanovenia, vzťahovalo len na fyzické osoby. metódou na posúdenie spôsobilosti ochran­ nej známky rozlíšiť pôvod tovarov.

27. Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že 29. Podľa gréckej vlády je možné použiť bežné priezvisko nemá rozlišovaciu spôsobi­ obchodné meno v rámci článku 6 ods. 1 losť, ktorú vyžaduje článok 3 ods. 1 pism. b) pism. a) smernice za predpokladu, že zahŕňa smernice. Na splnenie tejto podmienky priezvisko. V ostatných prípadoch je pre nepostačuje, že označenie je známe, ale je posúdenie, či ide o legitímne použitie, potrebné, aby ochranná známka mohla byť vhodné využiť zásadu dobrej viery, teda identifikovaná priemerným spotrebiteľom oprieť sa o etické postoje priemernej, dobre skutočne a konkrétne ako ochranná známka, informovanej osoby.

I - 8509

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-404/02

30. Všetci ostatní účastníci konania, ktorí ktorých môže byť označením podľa článku 2 predložili svoje pripomienky, sa zhodli na smernice, keďže môže riadne odlíšiť tovary tom, že je vhodné oddeliť posúdenie kon­ alebo služby jedného podniku od tovarov krétnej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej alebo služieb iného podniku. známky od posúdenia obmedzenia jej účin­ kov. Vzhľadom na negatívnu odpoveď na štvrtú otázku nie je potrebné odpovedať na piatu otázku.

Aj samotný článok 2, ktorý obsahuje demon­ štratívny 9 výpočet, uvádza „mená osôb".

VII — Právny rozbor Naviac, aj tie najbežnejšie priezviská sú kategóriou ochranných známok, ktorú sub­ jekty používajú najviac.

O prvých troch prejudiciálnych otázkach

Na záver, znenie článku 6 ods. 1 vyvoláva dojem, že zákonodarca Spoločenstva sa domnieval, že priezviská môžu byť zapísané ako ochranné známky. 31. Ako väčšina účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky, tiež zastávam názor, že prvé tri otázky vnútroštátneho súdu sa musia posúdiť spoločne. V podstate ide o to, či pri posudzovaní spôsobilosti označení pozostávajúcich z bežného priezviska označiť Konštatovanie tejto zásady je teda všeobecne tovary a služby, a najmä pri rozbore ich akceptované. konkrétnej rozlišovacej spôsobilosti v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) smernice, je vhodné uplatňovať špecifické kritériá.

33. Rovnako je potrebné pripomenúť, že priezviská nie sú zahrnuté do zoznamu

32. Hneď na úvod uvádzam, že priezvisko 9 — Ako to vyplýva z jeho znenia a zo siedmeho odôvodnenia spĺňa minimálne požiadavky, na základe smernice.

I - 8510

NICHOLS

označení, ktorý sa nachádza v článku 3 ods. 1 Podľa niektorých názorov táto metóda sta­ pism. c) smernice. Preto na prvý pohľad nie novuje svojvoľnú hranicu, po prekročení sú druhovými alebo popisnými označeniami ktorej sa priezvisko považuje za bežné. určitých tovarov alebo služieb. Ako vysvetlím Súdnemu dvoru neprináleží, aby posudzoval ďalej, z tejto okolnosti vyplýva, že v súvislosti vnútroštátnu právnu úpravu: jeho úlohou je s rozlišovacou spôsobilosťou dotknutého len posúdiť súlad tejto úpravy s právom priezviska odlíšiť tovary jedného podniku Spoločenstva. Osobne sa domnievam, že od druhého, nie je možné sa spoliehať na každá metóda, podľa ktorej sa stanovuje úvahy súvisiace so všeobecným záujmom rozlišovacia spôsobilosť označenia, nevyh­ s cieľom zaistiť dostupnosť označenia pre nutne zahŕňa istú dávku subjektívnosti. všetky subjekty.

35. V tomto prípade je zjavné, že metóda, ktorú používa Register ochranných známok Spojeného kráľovstva, sa odchyľuje od prí­ stupu, ktorý doteraz zastáva Súdny dvor pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti ozna­ 34. Komisia vo svojich písomných pripo­ čenia. Myslím si však, že neboli predložené mienkach zdôrazňuje, že postup Registra dostatočné dôvody, na základe ktorých by ochranných známok Spojeného kráľovstva bolo možné opodstatniť výber inej metódy pri určovaní spôsobilosti priezviska byť výkladu. ochrannou známkou je v rozpore s postupom, ktorý upravuje smernica, tak ako ho vyložil Súdny dvor.

36. Ako väčšina účastníkov konania, ktorí predložili svoje pripomienky, si myslím, že možnosť, aby priezvisko, hoci veľmi bežné, označilo obchodný pôvod výrobkov alebo služieb, je potrebné analyzovať vo vzťahu ku konkrétnemu dotknutému trhu. Skutočnosť, že v danej obchodnej oblasti sa bežné Britský orgán overuje, či je priezvisko, ktoré priezviská zvyčajne používajú na takéto je predmetom prihlášky, bežné a zvyčajne na označenie 10, s určitými možnými násled­ tento účel používa londýnsky telefónny kami, ktoré sa týkajú posúdenia ich roz- zoznam. Ak takýto postup potvrdí bežný charakter, spočíta tento orgán počet subjek­ tov, ktoré sa nachádzajú na dotknutých trhoch a podľa výsledného počtu vyhovie 10 — To je zrejme prípad poskytovania služieb, akými sú služby advokáta, ako to uviedla vláda Spojeného kráľovstva na prihláške alebo zápis zamietne. pojednávaní.

I - 8511

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-404/02

lisovacej spôsobilosti, nemožno preniesť do líšiť tovar alebo službu, ktoré označuje, od iných oblastí. V krajnom prípade by bolo tých, ktoré majú iný obchodný pôvod, možné sa odvolať na osobitné črty spojené a dospieť k záveru, že všetky výrobky alebo s charakteristickými vlastnosťami dotknu­ služby, ktoré identifikuje, boli vyrobené, tých výrobkov alebo služieb, ale nie na uvedené na trh alebo poskytnuté pod kon­ osobitné vlastnosti, ktoré sú typické trolou majiteľa tejto ochrannej známky, ktorý v určitej kategórii označení 11. prijíma zodpovednosť za ich kvalitu. V tejto súvislosti smernica vôbec nerozlišuje medzi rôznymi kategóriami ochranných známok tak, aby sa podobné kritériá posúdenia roz­ lišovacej spôsobilosti museli použiť pre všetky typy ochranných známok 12.

37. V zostávajúcich prípadoch žiadne usta­ novenie smernice nepovoľuje, aby priezviská podliehali inému režimu, keďže článok 6 ods. 1 pism. a) smernice — jediné ustanovenie smernice, ktoré sa týka konkrétne priezvisk 40. Rozlišovacia spôsobilosť musí byť skú­ — má za cieľ obmedziť ochranné účinky maná z pohľadu priemerného spotrebiteľa ochrannej známky, čo je odlišná otázka, ako tejto kategórie výrobkov alebo služieb 13 je otázka absolútnych dôvodov zamietnutia s tým, že spotrebiteľ sa považuje za „prime­ zápisu, ako to vysvetlím ďalej. rane informovaného a primerane pozorného a obozretného" 14.

38. Následne, rozlišovacia spôsobilosť priez­ viska musí byť posúdená podľa rovnakých 41. V tejto súvislosti je potrebné pamätať na kritérií, akými sú tie, ktoré sa uplatňujú pri to, že isté obchodné oblasti majú napríklad iných typoch slovných ochranných známok. osobitnú vlastnosť, ktorá spočíva v častom používaní bežných mien a priezvisk na označenie obchodného pôvodu, a že sa v nich tieto mená a priezviská niekedy používajú ako o c h r a n n é známky. V podobnom prípade nič nebráni orgánom zápisu, aby konštatovali nedostatok rozlišo­ vacej spôsobilosti ochrannej známky. Na to, 39. Súdny dvor rozhodol, že aby ochranná známka splnila svoj hlavný účel, stačí, aby umožnila príslušnej skupine verejnosti roz­ 12 — Rozsudok z 18. júna 2002, Philips, C-299/99, Zb. s. I-5475, body 47 a 48. 13 — Rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, spojené veci C-108/97 a C-109/97, Zb. s. I-2779, bod 29. 14 — Pozri rozsudky zo 16. júla 1998, Gut Springenheide a Tusky, 11 — Ide napríklad o situáciu, keď je trojrozmerné označenie vo C-210/96, Zb. s. I-4657, body 30 až 32, a z 22. júna 1999, forme tovaru. Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 26.

I - 8512

NICHOLS

aby sa takýto nedostatok mohol zistiť, musí nodarca upresnil svoje zámery v článku 3 tento orgán vykonať konkrétne posúdenie ods. 1 pism. c) a e) smernice. a vyvarovať sa všeobecným alebo abstrakt­ ným hodnoteniam.

Takisto sa domnievam, že existuje podobný 42. V rámci článku 3 ods. 1 pism. b) verejný záujem na zachovaní dostupnosti smernice sa však nemožno odvolávať na všetkých zvyčajných označení v bežnom všeobecný záujem uchovať určité veľmi časté jazyku alebo bona fide a v zaužívaných priezviská dostupnými pre všetky súčasné obchodných zvyklostiach, ktoré v zmysle a budúce subjekty na trhu. písm. d) nemôžu byť zapísané.

43. Ako som už vysvetlil 15, cieľom absolút­ neho dôvodu z a m i e t n u t i a u v e d e n é h o 44. Ochrana takéhoto rozsahu by sa podľa v tomto ustanovení je zabrániť zápisu môjho názoru nemala vzťahovať na označe­ označení, ktoré nemajú konkrétnu rozlišova­ nia, ktoré, hoci nie sú popisné, v každom ciu spôsobilosť, teda zápisu označení, ktoré prípade nemajú konkrétnu rozlišovaciu spô­ priemerný spotrebiteľ, ktorý je primerane sobilosť z iných dôvodov. Nemyslím si, že informovaný, primerane pozorný existuje akýkoľvek verejný záujem ponechať a obozretný, nemôže identifikovať ako spo­ vo verejnom vlastníctve označenia, ktoré ľahlivé informácie o obchodnom pôvode neumožňujú identifikovať obchodný pôvod výrobku. Jestvuje preto verejný záujem, aby tovarov alebo služieb, ktoré označujú. si niektoré subjekty neosvojovali trojroz­ m e r n é t v a r y , k t o r é majú význam z estetického alebo technického hľadiska, alebo aby nemonopolizovali určité označe­ nia, ktoré môžu opísať tovar ako taký, jeho skutočné alebo predpokladané kvality, ako aj iné vlastnosti, ako je miesto pôvodu. Záko­

45. Smernica ďalej neobsahuje ustanovenie, 15 — Návrhy generálneho advokáta 70 6. novembra 2003 vo veciach Henkel/UHVT a Procter & Gamble/UHVT, ktoré by zabezpečovalo, že prvému subjektu, C-456/01 P a C 457/01 P; C 468/01 P ai C-472/01 P a C-473/01 P a C-474/01 P, rozsudok z 29. apríla 2004. ktorý podá prihlášku dotknutého priezviska, Zb. s. 15173 s. I-5092. body 78 a nasl. nebude poskytnutá relatívna výhoda.

I - 8513

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-404/02

46. Z toho vyplýva, že rozlišovacia spôsobi­ 50. Hoci, ako uviedol vnútroštátny súd vo losť priezviska závisí od možnosti dotknu­ svojom uznesení 16, Súdny dvor vo svojom tého spotrebiteľa pochopiť, že v súvislosti rozsudku z 20. septembra 2001, Procter & s tovarmi alebo službami, pre ktoré sa Gamble/ÚHVT, vzal za právny základ svojho požaduje zápis, označenie identifikuje tovary odôvodnenia v súvislosti s rozlišovacou spô­ a služby konkrétneho podniku a nie iných sobilosťou slovného označenia článok 12 podnikov. Bežný charakter priezviska je nariadenia, ktorého znenie je identické so jedným z prvkov, ktoré možno vziať do znením článku 6 smernice, v tomto rozsudku úvahy vždy vo vzťahu k určitým tovarom nevyvodil v súvislosti s týmto odkazom ani alebo službám, hoci nie je prvkom určujú­ minimálne praktické dôsledky. cim.

O štvrtej prejudiciálnej otázke

47. Vnútroštátny súd položil štvrtú otázku s cieľom určiť, či v súvislosti s určením, či 51. Už som mal príležitosť zdôrazniť, že priezvisko nemá žiadnu rozlišovaciu spôso­ žiaden prvok článku 12 nariadenia neumož­ bilosť v zmysle článku 3 ods. 1 pism. b) ňuje v čase zápisu preniesť úlohu posúdenia smernice, je vhodné vziať do úvahy skutoč­ popisného charakteru ochrannej známky nosť, že účinky zápisu obchodnej ochrannej z Registra ochranných známok na súdy, známky sú obmedzené v zmysle článku 6 ktoré sú príslušné na zabezpečenie konkrét­ ods. 1 pism. a). neho výkonu práv, ktoré z ochrannej známky vyplývajú. Práve naopak, z dlhého zoznamu prekážok uvedených v článkoch 4 a 7, ako aj zo širokého systému možností odvolania, ktorý je k dispozícii v prípade zamietnutia, vyplýva, že preskúmanie na účely zápisu má byť viac ako len zhrnutím. Tiež si nemyslím, 48. Moja odpoveď je negatívna. že takéto riešenie je šťastné z hľadiska politiky judikatury. Nie je totiž pochybnosť, že v sporoch založených na článku 12 majiteľ ochrannej známky vždy profitoval z výhodnejšej pozície aj vďaka stavu nečin­ nosti vyplývajúceho zo všeobecného prijatia účinkov úradných záznamov a kvôli neod- 49. Skúmanie kvalifikácie, ktorú vyžaduje smernica, je miernejšie, pretože existujú ustanovenia, ktoré obmedzujú účinky ochrannej známky. 16 — Pozri už uvedený bod 16.

I - 8514

NICHOLS

mysliteľnej ťažkosti odlíšenia opisného od ochranné známky budú zapísané nenále­ neopisného . 19 žité .

53. Tieto úvahy, ktoré sa vzťahujú na článok 6 ods. 1 pism. b) smernice [alebo na článok 12 písm. b) nariadenia] možno bez problé­ mov uplatniť na písm. a). Základnou 52. Súdny dvor to napokon jasne potvrdil myšlienkou je, že ustanovenia, ktoré obme­ v rozsudku zo 6. mája 2003 vo veci dzujú účinky ochranných známok, sa Libertei 18, v ktorom vyhlásil, že článok 6 neuplatňujú na typ kontroly, ktorá bola smernice sa týka obmedzenia účinkov už vykonaná v čase posúdenia, či sú ochranné zapísanej ochrannej známky. Okrem toho známky predmetom absolútnych dôvodov Súdny dvor konštatoval, že obmedzenie sa zamietnutia. pri posudzovaní prihlášky na minimálnu kontrolu dôvodov zamietnutia uvedených v článku 3 smernice pod zámienkou, že nebezpečenstvo, že niektoré subjekty si môžu privlastniť isté označenia, ktoré by 54. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že účinky vzhľadom na ich samotnú podstatu mali o c h r a n n e j známky, k t o r á p o z o s t á v a zostať dostupné, je neutralizované obmedze­ z priezviska, sú obmedzené článkom 6 ods. niami, ktoré som uviedol vyššie, a smeruje 1 písm. a) smernice, nemá žiaden vplyv na k tomu, že posúdenie dôvodov zamietnutia je posúdenie rozlišovacej spôsobilosti samo­ odňaté príslušnému orgánu v čase zápisu tného označenia v zmysle článku 3 ods. 1 ochrannej známky a prenesené na súdy, písm. b). ktoré zodpovedajú za to, aby práva vyplýva­ júce z ochrannej známky mohli byť v praxi uplatnené. Tento prístup je nezlučiteľný zo schémou smernice, ktorá je založená na skúmaní, ktoré predchádza zápisu, a nie na kontrole a posteriori. Žiadne ustanovenie tejto smernice neumožňuje vyvodiť, že člá­ nok 6 smeruje k takémuto záveru. Naopak, O piatej prejudiciálnej otázke z počtu a podrobnej povahy prekážok zápisu uvedených v článkoch 2 a 3 a širokého spektra opravných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v prípade zamietnutia, vyplýva, 55. Zo znenia uznesenia vnútroštátneho že preskúmanie vykonané v čase podania súdu vyplýva, že posledná otázka bola polo­ prihlášky nemôže byť stručné, ale musí byť žená za predpokladu, že Súdny dvor usúdi, že prísne a dôkladné, aby sa zabránilo tomu, že na predchádzajúcu otázku sa odpovie pozi­ tívne. Keďže tomu tak nie je, nie je potrebné sa poslednou otázkou zaoberať. 17 — Pozri body 85 a 86 návrhov, ktoré" soni predniesol 14. mája 2002 vo veci DKV/ÚHVT (rozsudok z 19. septembra 2002. C 104/00 P, 7b. s. f 7561). 18 - C-104/01. Zb. s. I-3793. 19 - Body 58 a 59.

I - 8515

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-404/02

VIII - Návrh

56. S prihliadnutím na úvahy, ktoré som uviedol, navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré mu predložil High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division, odpovedal takto:

„1) Na účely článku 3 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok rozlišovacia spôsobilosť označenia, ktoré pozostáva z priezviska, závisí od skutočnosti, či je dotknutý spotrebiteľ schopný v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sa požaduje zápis, odlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. Frekvencia výskytu tohto priezviska jej jedným z prvkov, ktoré sa môžu brať do úvahy, vždy vo vzťahu k určitým tovarom alebo službám, ale nie je prvkom určujúcim.

2) Skutočnosť, že účinky zápisu ochrannej známky sú obmedzené v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) prvej smernice 89/104, nemá žiaden vplyv na posúdenie jej rozlišovacej spôsobilosti, ktoré sa musí vykonať v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b)."

I - 8516

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.