C-409/02
ECLI:EU:C:2004:416
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0409
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
PFLUGRADT/ECB
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 8. júla 2004 1
1. Toto odvolanie podal pán Jan Pflugradt ECB. Tieto podmienky zamestnávania boli proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európ prijaté rozhodnutím 1999/330/ES 4(ďalej len skych spoločenstiev (piata komora) „podmienky zamestnávania"). z 22. októbra 2002 2, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zrušenie jeho hodnotiacej správy za rok 19993,ako aj správy generál neho riaditeľa Generálneho riaditeľstva infor mačných systémov (DG IS) Európskej cen trálnej banky (ďalej len „ECB") z 28. júna 2000 týkajúcej sa jeho pracovných úloh. 3. Podmienky zamestnávania okrem iného stanovujú:
„9. a) Pracovnoprávne vzťahy medzi ECB I — Právny rámec a jej ostatnými zamestnancami sa riadia pracovnými zmluvami uza tvorenými v súlade s týmito pod mienkami zamestnávania. Služobný poriadok zamestnancov prijatý výkonnou radou upresňuje spôsoby podmienok zamestnávania.
2. Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je prílohou Zmluvy ES (ďalej len „Štatút ESCB"), stanovuje, že Rada guvernérov na návrh Výkonnej rady stanoví podmienky zamestnávania zamestnancov
1 — Jazyk prednesu: francúzština. 2 — Pflugradt/ECB, T-178/00 a T-341/00, Zb. s. II-4035 (d'alej len 4 — Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 9. júna 1998 o prijatí podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej „napadnutý rozsudok"). centrálnej banky [neoficiálny preklad], zmenené 31. marca 3 — Z 23. novembra 1999. 1999 (U. v. ES 1. 125, 1999, s. 32).
I - 9875
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-409/02 P
c) Podmienky zamestnávania nie sú zmenený 22. apríla 1999 6 , ktorý okrem iného upravené žiadnym vnútroštátnym stanovuje: právom. ECB aplikuje i) všeobecné právne princípy, spoločné právnym poriadkom členských štátov, ii) vše obecné právne princípy práva Spo ločenstva (ES) a iii) právne pravidlá „Článok 11 obsiahnuté v nariadeniach a smerniciach (ES) o sociálnej poli tike adresovanej členským štátom. Vždy, keď to bude potrebné, tieto právne akty budú uplatňované ECB. 11.1 Každý zamestnanec ECB dostane V tomto ohľade budú náležité vzaté oznámenie o pracovnom mieste, ktoré do úvahy odporúčania (ES) v oblasti mu je priznané v štruktúre ECB, sociálnej politiky. Pre správny o hierarchickom stupni, ako aj výklad práv a povinností uprave o pracovných úlohách, ktoré mu ných v týchto podmienkach zamest vyplývajú z jeho funkcie. návania, ECB vezme patrične do úvahy p r i n c í p y o b s i a h n u t é v nariadeniach, právnych pravidlách a judikatúre, ktorá sa aplikuje na zamestnancov inštitúcií Spoločen stva.
Článok 21, Podmienky zamestnávania
10. a) Pracovné zmluvy medzi ECB a jej zamestnancami majú formu meno vacieho dekrétu, ktorý je podpísaný zamestnancom. Menovací dekrét 21.1 Pracovnoprávne vzťahy medzi ECB má náležitosti pracovnej zmluvy, a jej zamestnancami sú definované ktoré sú upresnené v smernici Rady v podmienkach zamestnávania 91/533/EHS zo 14. októbra a v služobnom poriadku. 1991..." 5. [neoficiálny preklad]
21.2 Rada guvernérov, na základe návrhu výkonnej rady, schvaľuje a mení pod 4. Tiež v súlade so Štatútom ESCB prijala mienky zamestnávania. Generálna rada Rada guvernérov Rokovací poriadok ECB, je konzultovaná v súlade s konaním upraveným v rokovacom poriadku.
5 — O povinností zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach týkajúcich sa zmluvy alebo pracovnoprávneho pomeru (Ú. v. ES L 288, 1991, s. 32). 6 — Ú. v. ES L 125,1999, s. 34, oprava v Ú. v. ES L 273, 2000, s. 40.
I - 9876
PFLUGRADT/ECB
21.3 Podmienky zamestnávania sa uplat 7. V správe z 28. júna 2000 poslal generálny ňujú aj v služobnom poriadku, ktorý riaditeľ DG IS pánovi Pflugradtovi nový je prijatý a menený Výkonnou radou." zoznam jeho pracovných úloh ako koordi [neoficiálny preklad] nátora špecialistov UNIX. Keďže bol nespo kojný so zmenou jeho pracovných úloh, tak ako boli dohodnuté v uvedenej správe, pán Pflugradt inicioval niekoľko interných odvo laní v rámci ECB, ale nedosiahol žiaden pozitívny výsledok. Vec potom predložil Súdu prvého stupňa, žiadajúc zrušenie uve denej správy, ktorou je dokument napadnutý vo veci T-341/00. II — Skutkový stav a konanie pred Súdom prvého stupňa
8. Na pozadí horeuvedených skutočností 5. Pán Pflugradt bol zamestnaný v ECB od podal pán Pflugradt návrhmi podanými do 1. júla 1998. Bol priradený na Generálne kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júla riaditeľstvo informačných systémov (DG IS), a 10. novembra 2000 dve žaloby, jednu kde pracoval ako „koordinátor špecialistov žiadajúcu zrušenie jeho hodnotiacej správy UNIX". Po tom, čo 9. októbra 1998 súhlasil za rok 1999 a druhú žiadajúcu zrušenie s podmienkami uvedenými v dokumente správy z 28. júna 2000. s názvom „povinnosti koordinátora špeciali stov UNIX" obsahujúcom zoznam jeho rôz nych pracovných úloh, dostal o štyri dni neskôr menovací dekrét dohodnutý so spät ným účinkom ku dňu, kedy sa ujal svojich povinností.
III — Napadnutý rozsudok
6. ECB pripravila hodnotiacu správu pána Pflugradta za rok 1999; pán Pflugradt neskôr 9. Súd prvého stupňa veci (T-178/00 toto hodnotenie napadol prostredníctvom a T-341/00) 7spojil v rozsudku vyhlásenom rôznych interných odvolaní v rámci ECB, 22. októbra 2002, ktorým zároveň zamietol bez úspechu. V zásade tvrdí, že hodnotiaca oba návrhy. správa obsahuje nespravodlivé a nepodložené pripomienky. Potom podal žalobu na Súd prvého stupňa, žiadajúc zrušenie uvedeného hodnotenia, ktorým je 7 — Uznesením zo 6. decembra 2001 rozhodol predseda piatej komory Súdu prvého stupňa o spojení oboch vecí na účely dokument napadnutý vo veci T-178/00. ústneho konania, ktoré vyústilo do napadnutého rozsudku.
I - 9877
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-409/02 P
A — Žaloba vo veci T-178/00 12. Súd prvého stupňa dodal:
10. Vo svojej žalobe o neplatnosť vo veci T-178/00 pán Pflugradt namietal, že jeho hodnotiaca správa za rok 1999 mu odňala „54 ECB má totiž tak ako každá inštitúcia niektoré z jeho pracovných úloh týkajúcich alebo podnik riadiacu právomoc, pokiaľ sa personálnych záležitostí, menovite zodpo ide o organizačnú štruktúra a riadenie vednosť za hodnotenie členov tímu UNIX. zamestnancov. Keďže ide o inštitúciu Správa tiež obsahovala rôzne hodnotenia Spoločenstva, táto disponuje rozsiahlou jeho práce, ktoré boli založené na nepres diskrečnou právomocou pri organizácii ných zisteniach skutočností. jej služieb ako aj pri priradení jej zamestnancov v záujme naplnenia úloh verejného záujmu (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 1984, Lux/Dvor audítorov, C-69/83, Zb. s. 2447, bod 17, a z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C-294/95 P, Zb. s. I-5863, bod 40; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. novembra 1991, Von Bonkewitz-Lindner/Parlament, T-33/90, Zb. s. II-1251, bod 88, a z 9. júna 1998, Hick/ESV, T-176/97, 11. Súd prvého stupňa odmietol oba žalobné Zb. VS s. I-A-281 a II-845, bod 36). Jej dôvody na základe nasledujúcich dôvodov; pracovnoprávne vzťahy so zamestnan po prvé poukázal na skutočnosť, že Štatút cami sa môžu samozrejme vyvíjať ESCB udeľuje ECB funkčnú autonómiu, ale v priebehu času v záujme verejnej vzťahy medzi ECB a jej zamestnancami sa služby s cieľom dosiahnuť účinnejšiu spravujú pracovnými zmluvami, ktoré majú organizáciu práce a lepšie rozdelenie formu menovacích dekrétov posielaných zo pracovných úloh medzi zamestnancov strany ECB jej zamestnancom, ktorí ich a v záujme prispôsobenia sa rôznym podpisujú. Dekréty stanovujú podstatné novým úlohám. Zamestnanec prijatý na náležitosti zmluvy, menovite funkciu, pla určité pracovné miesto na dobu neur tovú triedu a stručný popis práce. Súd čitú, eventuálne až kým nedosiahne vek prvého stupňa uviedol, že ECB tiež dala 65 rokov, logicky nemôže očakávať, že pánovi Pflugradtovi dokument obsahujúci vnútorná Organizácia služieb zostane zoznam povinností konkrétne spojených nezmenená počas celého obdobia jeho s jeho prácou. Ako však Súd prvého stupňa kariéry alebo že počas celého tohto uviedol, ECB môže zmeniť tieto povinnosti obdobia bude mať rovnakú pracovnú iba v tých náležitostiach zmluvy, ktoré nie sú náplň, aká mu bola určená v čase jeho podstatnými náležitosťami. prijatia do zamestnania.
I - 9878
PFLUGRADT/ECB
55 V tejto súvislosti treba poznamenať, že 57 Je nevyhnutné určiť, či zodpovednosť za žalobca bol prijatý a popis práce uskutočňovanie výročných hodnotení z 5. októbra 1998 bol koncipovaný práce členov tímu UNIX predstavuje v celkovom kontexte nábehu služieb podstatnú náležitosť týkajúcu sa práce ECB počas prvého roku prevádzky. koordinátora tímu a či odňatie tejto Uvedené je ilustrované najmä skutočno pracovnej úlohy preto ovplyvňuje pod sťou, že rozdelenie povinností statné náležitosti pracovnej zmluvy a pracovných úloh, ktoré sa objavuje žalobcu. v uvedenom popise prác, bolo dočasné. V prípade deviatich z týchto povinností a pracovných úloh uvádza popis práce, že žalobcovi možno bude pomáhať kolega ,počas úvodného rozbehu tretej fázy'. Navyše ECB v uvedenom doku mente uvádza, že odporúča preskúma nie rozdelenia všetkých povinností a pracovných úloh: ,ak by malo byť po prvom štvrťroku 1999 zrejmé, že cel 58 Je isté, že napriek zmenám jeho pra kové pracovné zaťaženie v oblasti UNIX covných úloh, žalobca si zachoval svoju sa zmenšuje, odporúča sa, aby boli prácu koordinátora špecialistov UNIX, všetky povinnosti koordinátora špeciali patriacu do kategórie ,professionals' stov UNIX preskúmané (najlepšie a platovej triedy G, ako aj odmenu za s odkazom na príslušný popis skupín prácu, ktorá jej zodpovedá. prác v ECB), berúc do úvahy akékoľvek okolnosti týkajúce sa ECB a v tom čase uplatniteľné politiky'.
59 Z popisu pracovnej náplne koordinátora špecialistov UNIX z 5. októbra 1998 vyplýva, že ide o post technického charakteru, úlohy personálneho a administratívneho charakteru sú len sekundárne. Takže odňatie úlohy hod notiť členov skupiny UNIX nemá za následok výrazné zmenšenie jeho pra covnej náplne v rámci jeho pracovného 56 Navyše stanovením, že podmienky zaradenia. V tomto zmysle treba zdô zamestnávania ,v znení platnom razniť, že žalobca vlastne nikdy nemal v danom čase', tvoria neoddeliteľnú možnosť vykonávať hodnotenie členov súčasť pracovnej zmluvy žalobcu, uve svojej skupiny UNIX, pretože táto úloha dená zmluva výslovne uvádza, že pod mu bola odňatá ešte predtým, než ECB mienky pracovnoprávneho vzťahu sa začala prvé ročné hodnotenie zamest pravdepodobne budú meniť v dôsledku nancov. Za týchto okolností táto zmena zmien podmienok zamestnávania. nepredstavuje zníženie pracovného
I - 9879
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-409/02 P
zaradenia žalobcu, a nemôže sa teda odvolateľa na priradenie na prácu, ktorá pokladať za porušenie jednej zo základ- zodpovedala jeho pracovnej zmluve, ných náležitostí pracovnej zmluvy." [neoficiálny preklad]
16. Súd prvého stupňa tiež zopakoval svoje
odôvodnenie
z prvej veci, uvádzajúc, že 13. Čo sa týka druhého žalobného dôvodu odvolatel'nemohol očakávať, že si ponechá týkajúceho sa hodnotenia práce žalobcu, Súd všetky konkrétne povinnosti, ktoré mu boli prvého stupňa domnieval, že sa od neho pridelené, keď ho ECB menovala do funkcie. v skutočnosti žiada, aby spochybnil platnosť Uviedol, že uvedená inštitúcia neprekročila hodnotení, ktoré vypracovali nadriadení hranice svojich organizačných právomocí pána Pflugradta o jeho práci počas roku tým, že jednostranne zmenila pracovné úlohy 1999, čo Súdny dvor nie je oprávnený urobiť. odvolateľa, po prvé, pretože nebolo spochyb Preskúmanie zákonnosti hodnotení obsiah nené, že tieto zmeny boli uskutočnené nutých vo výročnej správe Súdnym dvorom v záujme služby, a po druhé, pretože si sa môže vzťahovať iba na možné zneužitie odvolatel'ponechal svoje základné povinnosti právomoci. Keďže odvolatel'nepreukázal, že a nepreukázal, že by tieto zmeny ovplyvnili existovali akékoľvek také okolnosti, bol podstatné náležitosti jeho pracovnej zmluvy. žalobný dôvod zamietnutý.
17. Súd prvého stupňa preto tiež zamietol 14. Súd prvého stupňa preto žalobu pána žalobu v druhej veci. Pflugradta v tejto prvej veci zamietol.
IV — Konanie pred Súdnym dvorom B — Žaloba vo veci T-341/00 a návrhy účastníkov konania
15. Pán Pflugradt v žalobe v druhej veci 18. Návrhom podaným do kancelárie Súd žiadal zrušenie správy z 28. júna 2000, ktorou neho dvora 18. novembra 2002 podal pán ECB zmenila jeho priradenie. Na základe Pflugradt toto odvolanie proti napadnutému rovnakých tvrdení ako vo veci T-178/00 rozsudku. ECB podala svoje vyjadrenie odvolateľ namietal, že ECB porušila právo 3. marca 2003.
I - 9880
PFLUGRADT/ECB
19. Odvolateľ sa domáha toho, aby Súdny ESCB a prvú vetu článku 9 ods. a) pod dvor: mienok zamestnávania tým, že si neuvedomil zmluvnú povahu právneho vzťahu medzi ECB a jej zamestnancami. ECB preto nebola oprávnená jednostranne zmeniť jeho zmluvu.
— zrušil napadnutý rozsudok,
— zrušil obe rozhodnutia ECB a 22. Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že ECB tým, že prebrala pravidlá verejnej služby Spoločenstva na priraďovanie zamestnancov ECB, nedodržala uvedený princíp. Konkrétne preto, lebo Súd — zaviazal žalovanú v prvostupňovom konaní na náhradu trov konania. prvého stupňa neuviedol, že ECB mala predložiť dôkaz o tom, že priradenie odvo lateľa bolo v záujme služby.
20. ECB žiada, aby Súdny dvor:
23. Vo svojom treťom odvolacom dôvode — odvolanie zamietol a odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávnych skutkových zistení a vo svojom štvrtom odvolacom dôvode tvrdí, že Súdny dvor nesprávne posúdil skutočnosti.
— zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.
24. Piaty a posledný odvolací dôvod uvádza, že rozsudok Súdu prvého stupňa obsahuje V — Odvolanie nesprávne odôvodnenie; odvolateľ tvrdí, že sa pred Súdom prvého stupňa neusiloval spo chybniť hodnotenie svojho výkonu zo strany ECB v hodnotení za rok 1999, ale usiloval sa 21. Pán Pflugradt sa opiera o niekoľko skôr spochybniť skutočnosti, na základe odvolacích dôvodov podporujúcich jeho ktorých ECB založila svoju hodnotiacu odvolanie. Ako prvý dôvod uvádza, že Súd správu, ku ktorým sa podľa odvolateľa Súd prvého stupňa porušil článok 36.1 Štatútu prvého stupňa nevyjadril.
I - 9881
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-409/02 P
25. Budem skúmať odvolacie dôvody vo 28. Pán Pŕlugradt uvádza, že je nevyhnutné vyššie uvedenom poradí. rozlišovať medzi diskrečnou právomocou ECB týkajúcou sa priraďovania zamestnan cov a jej diskrečnou právomocou týkajúcou sa organizácie služieb, vo vzťahu k čomu má nepochybne inštitúcia širokú voľnosť. Vzťahy so zamestnancami sú preto založené na zmluvných vzťahoch, čo zodpovedá princípu zmluvnej voľnosti. Z toho preto vyplýva, že ECB nemôže jednostranne zmeniť pod mienky zmluvy dohodnutej medzi ňou A — Prvý odvolací dôvod: nesprávne právne a odvolateľom buď po hodnotení výkonov posúdenie založené na porušení článku 36.1 za rok 1999, alebo po správe z 28. júna 2000. Štatútu ESCB a článku 9 písm. a) prvej vety Podľa odvolateľa tvorí popis práce neoddeli podmienok zamestnávania teľnú súčasť jeho pracovnej zmluvy. Tento popis, ktorý obsahuje jeho kľúčové pracovné úlohy, mu bol zaslaný zo strany ECB na schválenie. Až po schválení obsahu bolo možné považovať pracovnú zmluvu obsiah nutú v menovacom dekréte za dohodnutú medzi pánom Pflugradtom a ECB.9 Popis 26. Prvý odvolací dôvod spochybňuje stano práce je preto predchádzajúcou podmienkou visko prijaté Súdom prvého stupňa týkajúce schválenia zmluvy pánom Pflugradtom. sa právnej povahy pracovnoprávnych vzťa hov medzi ECB a jej zamestnancami a uznania diskrečnej právomoci Súdom prvého stupňa, ktorú má ECB pri priraďo vaní svojich zamestnancov.
29. Vo svojej odpovedi ECB namieta, že hoci je povaha právneho vzťahu medzi ECB a jej zamestnancami zmluvnej povahy, nie je 27. Podľa odvolateľa je jasné zo znenia výlučne zmluvným vzťahom. Predovšetkým článku 9 ods. a) prvej vety podmienok nie je zmluvou spravovanou súkromným zamestnávania, že právne vzťahy medzi právom. Pracovná zmluva do značnej miery ECB a jej zamestnancami sú upravené pozostáva z prvkov služobného poriadku, pracovnými zmluvami. Ich právny vzťah je ktoré sú uvedené v podmienkach zamestná 8 preto zmluvným vzťahom. Podľa jeho vania, ktorých obsah je podobný Služob názoru napadnutý rozsudok nezohľadnil roz nému poriadku úradníkov a podmienkam sah a organizáciu funkčnej autonómie ECB zamestnávania iných zamestnancov. Navyše vo vzťahu k uvedenému textu a článku 36.1 je to táto podobnosť, ktorá viedla Súd prvého Štatútu ESCB. stupňa k tomu, aby v tomto prípade použil
8 — Odvolanie, bod 4. 9 — Podľa článku 10 písm. a) podmienok zamestnávania.
I - 9882
PFLUGRADT / ECB
judikatúru, ktorá dáva inštitúciám Spoločen inštitúcia Spoločenstva a ako taká je zodpo stiev rozsiahlu diskrečnú právomoc, čo sa vedná za plnenie úloh v záujme Spoločenstva týka organizácie služieb a priraďovania a je oprávnená stanoviť pravidlá uplatňujúce zamestnancov. sa na jej zamestnancov. 11
30. Podl'a ECB je voľná úvaha inštitúcie všeobecná a deklaratórna a nemôže závisieť 33. Preto vzťahy s jej zmluvnými zamest na povahe pracovnoprávnych vzťahov medzi nancami podľa ustanovení podmienok ECB a jej zamestnancami, či už sú úrad zamestnávania obsahujú významné prvky níkmi, alebo inými zamestnancami. regulujúce prácu zamestnancov, ktoré sú obsiahnuté v podmienkach zamestnávania, ako boli prijaté Radou guvernérov.
Posúdenie
34·. Tvrdenie odvolatel'a zdôrazňujúce roz diel medzi právnym postavením úradníkov a právnym postavením iných zamestnancov ECB, ktoré zakladá na zmluvnom vzťahu 31. Na rozdiel od odvolatel'a si nemyslím, že a výkone princípu zmluvnej voľnosti, je sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho nepodložené. Hoci ustanovenia podmienok právneho posúdenia, keď priznal ECB roz zamestnávania tvoria časť zmluvy pána siahlu diskrečnú právomoc pri priraďovaní Pflugradta, nerokovalo sa o nich medzi ním zamestnancov a keď schválil zmenu niekto a inštitúciou. Treba poukázať na skutočnosť, rých pracovných úloh odvolatel'a zo strany že proces náboru nevyhnutne zahŕňa disku ECB. siu a súhlas, ktorých výsledkom je podľa ustanovení podmienok zamestnávania menovací dekrét. Chcel by som poznamenať, že je to zmluva v značnom rozsahu založená na pravidlách pre zamestnancov, čo priznáva potenciálnemu budúcemu zamestnancovi 32. Je nesporné, že pracovnoprávny vzťah dokonca v čase jej uzatvárania veľmi malú medzi ECB a jej zamestnancami je zmluvnej zmluvnú voľnosť. Navyše, posledná veta povahy. 10 Tento vzťah nachádza konkrétne článku 9 ods. c) podmienok zamestnávania vyjadrenie prostredníctvom podpísania stanovuje, že práva a povinnosti stanovené menovacieho dekrétu podľa článku 10 pod mienok zamestnávania. Aj keď povaha vzťahu je však zmluvná, treba poukázať na skutočnosť, že jedna zo strán zmluvy je 11 — Tarmici (bod 63). Kde Súdny dvor uznal, že ECB v kontexte jej zmluvných vzťahov, Rada guvernérov bola oprávnená v podmienkach zamestnávania stanoviť disciplinárny režim umožňujúci okrem iného v prípade nedodržania povinnosti uložených pracovnou zmluvou jej zamestnancom vykonať také opatrenia, ktoré budú nevyhnutné vo svetle povinností 10 — Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. októbra a cieľov, ktoré sú jej zverené. Toto ilustruje širokú právomoc 2001, X/ECB, T-333/99, Zb. s. II-3021, bod 61. voľnej úvahy ECB v kontexte jej vzťahov so zamestnancami.
I - 9883
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-409/02 P
v uvedenom dokumente treba vykladať podľa ECB, má diskrečnú právomoc vo vzťahu princípov stanovených v nariadeniach k organizácii svojich služieb bez ohľadu na a judikatúre, ktoré sa vzťahujú na zamest právny nástroj zmluvnej povahy, na ktorom nancov inštitúcií. je založený pracovnoprávny vzťah medzi ňou a jej zamestnancami.12 Tvrdenie predložené Súdom prvého stupňa v bode 54 rozsudku, priznávajúce ECB rozsiahlu diskrečnú prá vomoc pri organizácii jej služieb a pri ukladaní úloh zamestnancom pri vykonávaní 35. Tiež podotýkam, že podmienky zamest jej povinností, je preto relevantné. návania stanovené Radou guvernérov sú obsiahnuté v dokumente napísanom vo všeobecných pojmoch, ktoré môžu byť časom novelizované, ale iba v minimálnom rozsahu. Rôzne verzie podmienok zamestná vania ukazujú, že ustanovenia pokrývajú 37. Prvý odvolací dôvod uvedený odvolate všetky aspekty pracovnoprávneho vzťahu, ľom proti napadnutému rozsudku, ktorý a je nepravdepodobné, že budú zmenené. namieta právny omyl, nie je preto dôvodný. Preto treba uviesť, ako to uviedla ECB na pojednávaní 18. marca 2004, že náležitosťou súhlasu pri uzatváraní pracovnej zmluvy bolo v skutočnosti prosté podpísanie menova cieho dekrétu pánom Pflugradtom. Uzatvo renie uvedenej pracovnej zmluvy medzi odvolateľom a ECB v skutočnosti nezahŕňalo žiadne skutočné rokovania medzi nimi. B — Druhý odvolací dôvod: nesprávne uplat nenie pravidiel upravujúcich zmeny v priradení úradníkov
36. Z uvedeného vyvodzujem, že tvrdenie odvolateľa, že rozsiahlu diskrečnú právomoc, 38. Čo sa týka druhého odvolacieho dôvodu, ktorú má ECB vo vzťahu k svojim úradní odvolateľ začína hypotézou13, že princípy kom, nemožno preniesť na jej vzťahy k iným upravujúce priraďovanie zamestnancov vo jej zamestnancom, je nepodložené. Ako verejnej službe sa uplatňujú na zamestnan inštitúcia musí byť ECB schopná organizovať cov ECB. Tvrdí však, že aj pri uplatnení tejto svoje služby a priraďovať svojich zamestnan hypotézy Súd prvého stupňa nekonal podľa cov v kontexte jej poslania verejnej služby. uvedených princípov. Rozdiel týkajúci sa aspektov pracovných poriadkov zamestnancov medzi úradníkmi a inými zamestnancami ECB nezaručuje 12 — Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1988, r o z d i e l n e h o d n o t e n i e vo vzťahu Aldinger a i./Parlament (23 a 24/87, Zb. s. 4395) a Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, Aubineau/Komisia (T-102/95, k priraďovaniu zamestnancov uvedenej inšti Zb. VS s. I-A-357 a 11-1053, body 28 až 30), ktoré stanovujú, túcie. Nakoniec, ako bolo ukázané vyššie, že prideľovanie zamestnancov na prácu sa aplikuje tiež v prípade oprávnení menovať týkajúcich sa dočasných hoci právny vzťah medzi ECB a jej zamest zamestnancov, ako na to poukázala ECB vo svojej obrane nancami je zmluvnej povahy, nie je výlučne (bod 74). 13 — Hypotéza, ktorú považuje za nesprávnu, ale ktorú berie ako zmluvnej povahy. Inštitúcia, v tomto prípade výcnodisko pre svoje odôvodnenie.
I - 9884
PFLUGRADT/ECB
39. Odvolateľ tvrdí, že po odňatí jeho ponechané jeho hlavné pracovné úlohy. 15 oprávnení na vykonávanie hodnotení nebola Preto nebolo zistené, že by boli pravidlá viac jeho funkcia v ECB rovnaká napriek priraďovania zamestnancov nesprávne uplat skutočností, že jeho platová trieda a odmena nené. zostali nezmenené. Odvolateľ namieta, že tým, že Súdny dvor nevyhlásil uvedenú zmenu za neplatnú, Súdny dvor nesprávne uplatnil princípy upravujúce priraďovanie zamestnancov z hľadiska práva verejnej služby Spoločenstva. Podľa pána Pflugradta Súd prvého stupňa nemal vziať do úvahy len platové zaradenie odvolateľa a tak sa uspo 42. Odvolací dôvod údajného porušenia kojiť s tým, že funkcia pána Pflugradt bola princípu rovnosti zaobchádzania pri pracov rovnaká, mal preskúmať skutočnosti tak, aby nom zaraďovaní nie je preto dôvodný. určil, či jeho funkcia zostala naozaj rovnaká.
C — Tretí odvolací dôvod: nesprávne skut kové zistenia 40. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora 14 je zmena v priradení úradníka možná v prípade, že je to v záujme služby a je zabezpečené, že povinnosti sú ekviva lentné. Teda požiadavkou je, aby stupeň zodpovedal funkcii a nie povinnostiam, ktoré zahŕňa funkcia ako taká. 43. V tomto odvolacom dôvode pán Pflu gradt tvrdí, že Súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajú cim sa podstatných náležitostí pracovnej zmluvy najmä tým, že ako kľúčovú pracovnú úlohu neklasifikoval úlohu, ktorá mu bola odňatá, menovite hodnotenie členov tímu UNIX. Podľa názoru odvolateľa nebolo na ňom presvedčiť Súd prvého stupňa o tom, že podstatné aspekty jeho zmluvy boli zrušené. 41. V tomto prípade Súdny dvor určil Podľa odvolateľa na rozdiel od toho, čo Súd v súlade s vyššie citovanou judikatúrou, že prvého stupňa uviedol v bode 58 napadnu po zmene povinností pána Pflugradta jeho tého rozsudku, mu bola odňatá kľúčová funkcia stále zodpovedala platovému zarade povinnosť, a preto zaujatím uvedeného niu, na ktoré bol prijatý, a že mu boli postoja Súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14 — Pozri najmä rozsudky Lux/Dvor audítorov, už citovaný, body 24 a nasl.; z 23. marca 1988, Hecq/Komisia, 19/87, Zb. s. 1681, bod 6, a Ojha/Komisia, už citovaný, bod 40. 15 — Body 58 a 90 napadnutého rozsudku.
I - 9885
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-409/02 P
44. Navyše odvolateľ tvrdí, že ECB sa na 47. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia obsiahnu podporu svojho rozhodnutia zmeniť pra tého v odvolacom dôvode, že Súd prvého covné úlohy pána Pflugradta neodvolávala stupňa nekonal správne, keď uviedol, že na záujem služby. 16 Súd prvého stupňa teda odvolateľ nepopieral, že by zmena jeho nemohol uviesť, že odvolateľ nepopieral, že pracovných úloh bola uskutočnená uvedené rozhodnutie bolo prijaté v záujme v záujme služby, myslím si, že odvolací služby. dôvod pána Pflugradta je neprípustný. Podľa ustálenej judikatúry má totiž Súd prvého stupňa výlučnú právomoc skúmať skutoč nosti, o ktorých sa dozvedel, pričom túto právomoc nemožno v odvolaní spochyb- niť. 17
45. Pracovné zaradenie pána Pflugradta v ECB je koordinátor špecialistov UNIX. Hodnotenie členov uvedeného tímu je jed nou zo zmluvných povinností obsiahnutých 48. Tretí odvolací dôvod preto treba zamiet v dokumente schválenom a podpísanom nuť ako neprípustný. odvolateľom. Táto konkrétna povinnosť mu bola odňatá.
D — Štvrtý odvolací dôvod: nesprávne posú denie skutočností
46. Odvolateľ vo svojom odvolaní uvádza, že nebolo na ňom, aby presvedčil Súd prvého stupňa, že zmeny jeho pracovných úloh sa týkali podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Existuje však vo vzťahu 49. Pán Pflugradt namieta, že Súd prvého k všeobecným zásadám ustálená judikatúra, stupňa nesprávne zhodnotil dva napadnuté podľa ktorej musí odvolateľ predložiť dôkazy akty, teda hodnotiacu správu za rok 1999 18 svojich tvrdení. Bolo preto na pánovi Pflu- a správu z 28. júna 2000. Z jeho pohľadu gradtovi, aby citoval dôkazy skutkového pozbavenie pracovných úloh zo strany ECB stavu, ktoré by umožnili Súdu prvého stupňa v uvedenej správe je oveľa radikálnejšie ako ako kompetentnému súdu rozhodovať pozbavenie jeho úloh v hodnotení výkonu. o vecnej stránke zhodnotiť, či bola charakte Súd prvého stupňa na druhej strane rizácia správna. Odvolateľ tak neurobil z uvedeného neusúdil, že by zmluvná pozícia v prvom stupni a nemôže sa na toto odvolateľa prešla podstatnou zmenou. opomenutie odvolávať v kontexte odvolania.
17 — Pozri najmä rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 49. 16 — Odvolanie, body 173 a nasl. 18 — Odvolanie, bod 171.
I - 9886
PFLUGRADT/ECB
50. Tento odvolací dôvod sa v skutočnosti obsiahnuté v hodnotení výkonu, s čím však vzťahuje k spochybneniu zhodnotenia skut odvolateľ nesúhlasí. kového stavu Súdom prvého stupňa. Ako sme však videli vyššie, Súdny dvor nemôže svojím vlastným posúdením nahradiť nena- padnuteľné zhodnotenie skutkového stavu uskutočnené Súdom prvého stupňa. Štvrtý odvolací dôvod je preto neprípustný. 53. Podľa judikatúry Súdneho dvora odô vodnenie rozhodnutia, ktoré musí vyhlásiť Súd prvého stupňa, musí uvádzať jeho dôvody jasným a jednoznačným spôsobom tak, aby umožnilo dotknutým osobám určiť dôvody opatrenia a aby umožnili Súdnemu E — Piaty odvolací dôvod: nesprávne odô dvoru vykonávať svoju preskúmavaciu prá vodnenie napadnutého rozsudku Súdom vomoc.20Od Súdu prvého stupňa sa vyža prvého stupňa duje, aby odpovedal na odvolacie dôvody vznesené odvolateľom, inak by porušoval svoj záväzok poskytnúť odôvodnenie.
51. V tomto odvolacom dôvode pán Pflu- gradt tvrdí, že Súd prvého stupňa uviedol pre svoje rozhodnutie nesprávne odôvodnenie. Odvolateľ ako žalobca pred Súdom prvého stupňa predložil tvrdenie, že hodnotiaca 54. Uvedená judikatúra je obmedzená úva správa za rok 1999 bola založená na hou, že záväzok Súdu prvého stupňa uviesť nesprávnych skutkových tvrdeniach, zatiaľ dôvody svojich rozhodnutí nemožno vykla čo v odvolaní namieta, že Súd prvého stupňa dať tak, že to znamená, že nie je povinný na jeho tvrdenie neodpovedal, a preto podrobne odpovedať na každé jednotlivé neuviedol správne odôvodnenie svojho roz tvrdenie predložené odvolateľom, najmä ak sudku. 1 9 nebolo tvrdenie dostatočne jasné a presné a nebolo náležité podopreté dôkazmi. 21
52. Pán Pflugradt tvrdí, že Súd prvého stupňa konal na základe chybného pred pokladu, že odvolateľ sa domáhal spochyb 55. V tomto prípade odvolateľ spochybnil nenia hodnotenia, ktoré o ňom urobila ECB niektoré zo skutkových tvrdení, na ktorých v správe z roku 1999, hoci v skutočnosti on ECB založila svoju hodnotiacu správu za rok iba spochybnil skutočnosti, na ktorých ECB 1999, ale nespochybnil samotnú hodnotiacu založila uvedenú hodnotiacu správu. Súd správu. 22 Hoci však uvádza niektoré zo prvého stupňa preto nemohol túto líniu dokazovania zamietnuť tvrdením, že nebolo jeho úlohou, aby preskúmal posúdenie 20 — Pozri najmä uznesenie z 25. júna 1998, Holandské Antily/ Rada. C-159/98 P (R), Zb. s. 14147, bod 70. 21 — Pozri rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121. 19 — Odvolanie, body 192 a nasl. 22 — Odvolanie, bod 192.
I - 9887
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-409/02 P
skutočností obsiahnutých v hodnotiacej v rámci návrhu. Bez podrobného vysvetlenia správe, pán Pflugradt neposkytol žiaden tvrdení predložených na podporu jeho odvo dôkaz, ktorým by preukázal nesprávnosť lacieho dôvodu sa pán Pflugradt následne uvedených skutočností. nemohol odvolávať na to, že Súd prvého stupňa poskytol neprimerané odôvodnenie svojho rozsudku.
56. Podľa môjho názoru Súd prvého stupňa neporušil povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie, pretože uviedol dôvody svojho 57. Piaty odvolací dôvod založený na rozsudku v súlade s odvolacími dôvodmi nesprávnom odôvodnení rozsudku Súdu a tvrdeniami, ktoré mu boli predložené prvého stupňa nie je dôvodný.
VI - Návrh
58. Na základe všetkých horeuvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor:
1) odvolanie zamietol a
2) zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.
I - 9888