C-414/02
ECLI:EU:C:2004:295
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0414
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
SPEDITION ULUSTRANS
NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA
ANTONIO TIZZANO p r e d n e s e n é 6. mája 2004 1
1. Uznesením zo 6. novembra 2002 podal „1. Colný dlh pri dovoze vzniká: Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho kona nia týkajúceho sa výkladu článku 202 ods. 3 n a r i a d e n i a Rady (EHS) č. 2 9 1 3 / 9 2 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva 2 (ďalej len „colný a) nezákonným dovozom tovaru, ktorý kódex"). Vnútroštátny súd by v zásade chcel podlieha dovoznému clu na colné úze vedieť, či nie je v rozpore s týmto ustanove mie spoločenstva, alebo ... ním taká úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že zamestnávateľ (alebo podnika teľ, pre ktorého poverená osoba pracuje) je spoludlžníkom colného dlhu zamestnancov (alebo poverených osôb), ktorí porušili colné povinnosti pri výkone úloh, ktoré im zamest návateľ zveril.
3. Dlžníkmi sú:
I — Právny rámec
— osoba, ktorá takýto tovar nezákonne Právna úprava Spoločenstva doviezla,
2. Článok 202 colného kódexu stanovuje: — akékoľvek osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom dovoze tovaru a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, 1 — Jazyk prednesu: taliančina. že takýto dovoz je nezákonný, 2 - Ú. v. ES 1. 302, s. 1. a
I - 8635
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-414/02
— akékoľvek osoby, ktoré nezákonne dove je zároveň zodpovedný aj zamestnávateľ zený tovar získali alebo prechovávali alebo takýto podnikateľ, pokiaľ sa tento a ktoré si boli alebo si mali byť v čase zamestnávateľ alebo podnikateľ nestal dlžní získania alebo prijatia takéhoto tovaru kom v tej istej veci na základe iného vedomé, že tento bol dovezený nezá ustanovenia." konne."
3. Článok 213 stanovuje: II — Skutkový stav a konanie
„Ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za 5. Zo spisu vyplýva, že pán Hassan Bas je spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto zamestnancom spoločnosti Spedition Ulus- dlhu." trans, Uluslararasi Nakliyat ve. Tic. A. S. Istanbul (ďalej len „Ulustrans").
Vnútroštátna právna úprava
6. Hassan Bas prekročil 5. decembra 1996, ako vodič kamióna registrovaného na meno Ulustrans, colnú hranicu na hraničnom prechode Höchst medzi Švajčiarskom 4. § 79 ods. 2 Zollrechts-Durchführungsge- a Rakúskom bez toho, že by predložil na setz 3(vykonávací zákon z oblasti colného preclenie štyri prístroje na navíjanie tkanín, práva, ďalej len „ZollR-DG") stanovuje: ktoré prepravoval.
„Za úhradu colného dlhu zamestnanca alebo inej poverenej osoby podnikateľa, ktorý 7. Rozhodnutím z 11. decembra 1996 vznikol z toho dôvodu, že táto osoba porušila Hauptzollamt Feldkirch (colný úrad vo povinnosti stanovené colnými predpismi pri Feldkirchu) oznámil pánovi Hassan Bas, že plnení úloh, ktorými ju poveril jej zamestná je na základe článku 202 ods. 1 a 3 colného vateľ alebo podnikateľ, pre ktorého pracuje, kódexu dlžníkom colného dlhu vo výške 770 684 ATS (z toho 83 770 ATS pripadá na dovozné clo a 686 914 ATS na dovoznú daň 3 — BGBl. 1994/659. z obratu).
I - 8636
SPEDITION ULUSTRANS
8. Okrem toho 27. februára 1997 ten istý „Je rozšírenie definície pojmu dlžník v § 79 úrad informoval Ulustrans, že podľa ustano ods. 2 ZollR-DG (podľa ktorého za úhradu vení článku 202 ods. 1 colného kódexu colného dlhu zamestnanca alebo ktorejkoľ v spojení s článkom 79 ods. 2 ZollR-DG je vek inej poverenej osoby podnikateľa, ktorý spoludlžníkom colného dlhu jej zamest vznikol z toho dôvodu, že táto osoba porušila nanca. povinnosti stanovené colnými predpismi pri plnení úloh, ktorými ju poveril jej zamestná vateľ alebo podnikateľ, pre ktorého pracuje, zodpovedá zároveň zamestnávateľ alebo tento podnikateľ) protiprávne vo vzťahu k článku 202 ods. 3 colného kódexu, a teda v rozpore s právom Spoločenstva?"
9. Ulustrans podala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré však bolo zamietnuté. Spoločnosť teda podala ďalší opravný pro striedok na štvrtý odvolací senát pre región Linz orgánu Finanzlandesdirektion für Ober österreich, ktorý bol tiež zamietnutý roz hodnutím z 21. novembra 2000.
12. V rámci tohto konania predložili písomné pripomienky žalovaný orgán, rakús ka vláda a Komisia.
10. Ulustrans sa teda obrátila na Vervval- tungsgerichtshof, pričom sa domáhala zru šenia rozhodnutia Finanzlandesdirektion für Oberösterreich (ďalej len „žalovaný orgán"), uvádzajúc najmä, že § 79 ods. 2 ZollR-DG je v rozpore s právom Spoločenstva, pretože protiprávne rozširuje taxatívny výpočet dlžníkov uvedený v článku 202 ods. 3 III — Právna analýza colného kódexu.
11. Keďže táto záležitosť bola predložená 13. Vnútroštátny súd požaduje, aby Súdny Verwaltungsgerichtshof, tento usúdil, že je dvor preveril, či je § 79 ods. 2 ZollR-DG potrebné obrátiť sa na Súdny dvor podľa zlučiteľný s článkom 202 ods. 3 colného článku 234 ES s touto otázkou: kódexu.
I - 8637
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO - VEC C-414/02
14. Ako je však známe, takéto hodnotenie si boli vedomé alebo ktoré si mali byť zlučiteľnosti vnútroštátnych ustanovení vedomé, že takýto dovoz je nezákonný; iii) s právom Spoločenstva v rámci prejudicial- a napokon osoby, ktoré nezákonne dovezený neho konania nepatrí do právomoci Súdneho tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli dvora. Súdny dvor môže iba „poskytnúť alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia vnútroštátnemu súdu všetky výkladové pro takéhoto tovaru vedomé, že tento bol dove striedky vyplývajúceho z práva Spoločenstva" zený nezákonne. tak, aby vnútroštátny súd mohol potom „zužitkovať túto zlučiteľnosť na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva" 4 .
15. V súlade s praxou Súdneho dvora v takýchto prípadoch prejudiciálna otázka, ktorú predložil Verwaltungsgerichtshof, sa teda musí preformulovať a je potrebné jej rozumieť tak, že sa pýta, či je v rozpore 17. Na účely odpovedania na otázku polo s vyššie uvedeným ustanovením colného ženú v tomto spore je teda potrebné najprv kódexu taká vnútroštátna úprava, akou je preveriť, či vyššie uvedené vymenovanie predmetná rakúska právna úprava, ktorá dlžníkov je taxatívne alebo či ho naopak stanovuje, že za colný dlh, ktorý vznikol členské štáty môžu rozšíriť tak, že pridajú z toho dôvodu, že zamestnanec alebo iná k týmto osobám ďalšie kategórie dlžníkov. poverená osoba podnikateľa porušila povin nosti stanovené colnými predpismi pri plnení úloh, ktorými bola poverená, je zodpovedný zamestnávateľ (alebo podnikateľ, pre ktorého pracuje).
16. V tomto smere najprv pripomínam, že v prípade nezákonného dovozu tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, na colné územie 18. Žalovaný orgán a rakúska vláda sa Spoločenstva článok 202 ods. 3 colného prikláňajú k posledne uvedenej možnosti. kódexu stanovuje, že za colný dlh sú Tvrdia totiž, že článok 202 ods. 3 colného zodpovedné tri kategórie osôb: i) osoba, kódexu predstavuje iba „základné" pravidlo, ktorá vykonala nezákonný dovoz; ii) osoby, ktoré sa obmedzuje na minimálny stupeň ktoré sa zúčastnili na takomto dovoze a ktoré harmonizácie pojmu dlžníka. Toto pravidlo však nemôže brániť tomu, aby členské štáty prijali ďalšie ustanovenia, akými je aj § 79 ods. 2 ZollR-DG, ktorým sa rozširuje tento 4 — Pozri najmä rozsudky z 30. apríla 1998, Sodiprem a i., C-37/96 pojem s cieľom zabezpečiť zaplatenie col a C-38/96, Zb. s. I-2039, bod 22, a z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, bod 23. ného dlhu.
I - 8638
SPEDITION ULUSTRANS
19. Podľa žalovaného orgánu a vyššie uve 23. Okrem toho vyššie uvedený záver sa zdá denej vlády je tento výklad v súlade byť potvrdený takisto historickou analýzou s článkom 232 ods. 1 písm. a) colného ustanovení, ktoré týmto ustanoveniam kódexu a článkom 8 rozhodnutia Rady z hľadiska času predchádzali. 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európ skych spoločenstiev 5, ktoré zverujú vnútro štátnym colným orgánom a členským štátom úlohu využívať všetky možnosti povolené vnútroštátnymi predpismi na zabezpečenie výberu cla.
24. Pred prijatím colného kódexu bola právna úprava v danej oblasti rozptýlená v rôznych odvodených právnych aktoch. Konkrétne sa na osoby zodpovedné za zaplatenie colného dlhu vzťahovalo nariade 20. Nedomnievam sa však, že by sa mohol nie Rady (EHS) č. 1031/88 z 18. apríla 1988 prijať tento výklad. Podľa môjho názoru totiž o určovaní osôb povinných uhradiť colný článok 202 ods. 3 colného kódexu určuje dlh 6 . vyčerpávajúcim spôsobom dlžníkov colných dlhov, ktoré vznikli nezákonným dovozom tovaru na colné územie Spoločenstva.
25. Podľa článku 3 prvého odseku uvede ného nariadenia, keď colný dlh vznikne 21. Zdá sa, že jednoduchým čítaním pred z dôvodu nezákonného dovozu tovaru na metného ustanovenia sa tento záver dosta colné územie Spoločenstva, „osoba zodpo točne potvrdzuje. vedná za zaplatenie tohto dlhu je tá, ktorá nezákonne doviezla tovar na colné územie Spoločenstva", [neoficiálny preklad] Druhý odsek však dodáva, že „v súlade s predpismi platnými v členských štátoch, sú takisto zodpovedné za zaplatenie tohto dlhu soli dárne: ... osoby, ktoré sa zúčastnili na 22. Toto posledne uvedené ustanovenie nezákonnom dovoze tovaru", „tie, ktoré určuje presne dlžníkov colného dlhu, ale získali alebo prechovávali predmetný tovar", neobsahuje žiadny argument, ktorý by pod ako aj „... všetky iné osoby, ktorých zodpoved poril teóriu, že členské štáty sa môžu správať nosť vyplýva zo skutočnosti, že tento dovoz je rovnako k iným osobám ako k tým, ktoré sú nezákonný" 7[neoficiálny preklad]. tam výslovne vymenované.
6 — Ú. v. FS L 102, s. 5. 5 - Ú. v. ES L 253, s. 42. 7 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
I - 8639
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-414/02
26. Ako Komisia správne usúdila, nariadenie 29. Podľa môjho názoru sa však z práve č. 1031/88 umožňovalo teda členským štá popísaného legislatívneho vývoja zdá, že tom určiť ďalšie kategórie osôb, ktoré sa výpočet dlžníkov v článku 202 je výsledkom podieľali takým či onakým spôsobom na starostlivého výberu zákonodarcu, ktorý nezákonnom dovoze tovaru, od ktorých je s cieľom dospieť k „jednoduchej" a „úplnej" možné požadovať zaplatenie colného dlhu. právnej úprave vymenoval výslovne a taxatívne osoby, od ktorých je možné požadovať zaplatenie colných dlhov vznik nutých nezákonným dovozom tovaru.
30. Vyvodzujem teda z toho, že po prijatí 27. Ako je známe, s cieľom uľahčiť činnosť colného kódexu už členské štáty nie sú „podnikateľským subjektom Spoločenstva, aj oprávnené prijímať alebo ponechať colným orgánom", do colného kódexu boli v platnosti ustanovenia, ktoré považujú za zhrnuté „ustanovenia colnej legislatívy, ktoré zodpovedné za zaplatenie takýchto dlhov iné [boli dovtedy] obsiahnuté vo veľkom množ osoby, vrátane solidárnych dlžníkov. stve nariadení a smerníc Spoločenstva", medzi ktoré patrilo aj nariadenie č. 1031/88 (prvé odôvodnenie nariadenia č. 2913/92) 8. Navyše boli tieto ustanovenia colným kóde xom zmenené v prípade, že bolo potrebné colnú legislatívu Spoločenstva „zosúladiť", „zjednodušiť" a „doplniť" (druhé odôvodne nie). 31. Na základe toho je teraz potrebné určiť, či ustanovenie, akým je uvedené ustanovenie rakúskej právnej úpravy, ktoré stanovuje zodpovednosť zamestnávateľa za zaplatenie colných dlhov vzniknutých nezákonným správaním zamestnanca, rozširuje taxatívne vymenovanie dlžníkov uvedené v článku 202 ods. 3 colného kódexu, alebo naopak, či je možné ho zaradiť do jednej z troch kategórií osôb uvedených v tomto článku.
28. Článok 202, ktorý nahradil článok 3 nariadenia č. 1031/88, je teda potrebné hodnotiť v tomto svetle pri presnom určo vaní dlžníkov colného dlhu bez toho, že by sa, ako bolo zvykom v minulosti, odkazovalo na vnútroštátne ustanovenia. 32. V tomto smere je potrebné hneď pove dať, že v danom prípade tretia kategória dlžníkov stanovená predmetným predpisom, 8 — Pozri článok 251 colného kódexu. teda osoby, ktoré nezákonne dovezený tovar
I - 8640
SPEDITION ULUSTRANS
získali alebo prechovávali, nie je relevantná. 37. Súdny dvor už jasne rozhodol, že dlžní V tejto veci totiž nejde o zodpovednosť kom je v zmysle článku 202 ods. 3 prvej osoby, ktorá získala alebo prechovávala tovar zarážky colného kódexu „osoba, ktorá po jeho dovoze, ale ide o zodpovednosť 9 doviezla tovar fyzicky" , teda výlučne osoba, osoby spojenej pracovným p o m e r o m ktorou je vodič dopravného prostriedku, s osobou, ktorá sa dopustila nezákonného ktorý fyzicky ovláda tovar pri jeho dovoze dovozu tovaru. na colné územie. V dôsledku toho analogické pravidlo voči rakúskemu pravidlu, ktoré považuje za zodpovedného za nezákonné konanie zamestnanca jeho zamestnávateľa, nemožno zaradiť pod vyššie uvedené ustano venie.
33. Je však potrebné zvážiť prípady zodpo vednosti stanovené v prvej a druhej zarážke článku 202 ods. 3 colného kódexu.
34. Ako je vidieť, prvá zarážka stanovuje, že 38. Zostáva však ešte preskúmať teóriu dlžníkom je „osoba, ktorá tovar nezákonne podľa článku 202 ods. 3 druhej zarážky doviezla". colného kódexu, podľa ktorého sú tiež dlžníkmi „osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom dovoze a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že takýto dovoz je nezákonný".
35. Odkazujúc na toto ustanovenie, vnútro štátny súd vo svojom uznesení podčiarkol, že podľa časti doktríny je to vždy zamestnávateľ, kto je dlžníkom pri uplatnení vyššie uvede ného pravidla v prípade nezákonného dovozu tovaru zamestnancom. Podľa tejto teórie v takýchto prípadoch je to vždy podnikateľ, ktorý doviezol tovar do Spolo 39. Ako už Komisia správne usúdila, zodpo čenstva, hoci to bolo iba nepriamo prostred vednosť zamestnávateľa za nezákonné kona níctvom jeho zamestnanca. nie jeho zamestnanca možno zaradiť pod citované ustanovenie, ak budú samozrejme splnené podmienky uvedené v tomto usta novení.
36. Podľa môjho názoru toto stanovisko 9 — Rozsudok zo 4. marca 2004, Viluckas a Jonusas, spojené veci C-238/02 a C-246/02, Zb. s. I-2141, bod 29. Kurzívou zvýraznil nemožno prijať. generálny advokát.
I - 8641
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-414/02
40. Na tento účel, ako vyplýva zo znenia pri plnení úloh, ktorými bol poverený, takéto článku 202 ods. 3, je na prvom mieste ustanovenie má taký účinok, že zamestnáva potrebné, aby existovala objektívna pod teľ je zodpovedný za colný dlh iba mienka, teda „účasť na dovoze" tovaru na v prípadoch stanovených vo vyššie uvede colné územie. Je zrejmé, že táto podmienka nom ustanovení colného kódexu. bude splnená zakaždým, keď osoba fyzicky alebo slovne podporí dovoz tovaru do Spoločenstva: napríklad keď, ako v tomto prípade, zamestnávateľ poverí zamestnanca dopraviť určitý tovar do Spoločenstva a dá mu k dispozícii navyše vozidlo, ktoré vlastní.
43. Zamestnávateľ bude predovšetkým zod povedný za to, že dal príkaz dopraviť tovar do Spoločenstva, zúčastniac sa tak dovozu tovaru na colné územie.
41. Okrem toho je potrebné, aby osoba, ktorá sa zúčastnila na dovoze tovaru vedela alebo mala „si byť vedomá, že [dovoz tovaru] je nezákonný". Inak povedané, bude sa 44. Okrem toho bude zodpovedný preto, že musieť dokázať, že pozitívne vedela z dôvodu situácie, v akej sa nachádza, je o nezákonnej činnosti toho, kto fyzicky dôvodné domnievať sa, že vedel (alebo mal ovládal tovar, alebo že sa v každom prípade vedieť) o spôsobe, akým jeho zamestnanec nachádzala v situácii, keď možno dôvodne vykonáva úlohu, ktorou ho poveril; usúdiť, že mohla alebo mala vedieť. a každopádne, má dbať na dodržiavanie príslušnej právnych predpisov zamestnan com pri výkone danej úlohy.
42. Zdá sa však, že také ustanovenie, akým je aj predmetné rakúske ustanovenie, ktoré 45. V dôsledku toho, z dôvodov uvedených považuje za zodpovedného za colný dlh vyššie, usudzujem, že s článkom 202 ods. 3 vzniknutý porušením colných povinností colného kódexu nie je v rozpore taká právna zamestnancom (alebo poverenou osobou) úprava, akou je ustanovenie § 79 ods. 2 „pri plnení úloh, ktorými ju poveril jej ZollR-DG, ktoré stanovuje, že zamestnávateľ zamestnávateľ alebo podnikateľ, pre ktorého (alebo podnikateľ, pre ktorého poverená pracuje", zamestnávateľa (alebo podnikateľa, osoba pracuje) je spoludlžníkom colného pre ktorého poverená osoba pracuje), rešpek dlhu vzniknutého porušením colných povin tuje vyššie uvedené podmienky. Obmedzujúc ností jedným z jeho zamestnancov (alebo zodpovednosť zamestnávateľa na prípady jednou z poverených osôb) pri plnení úloh, porušenia colných povinností zamestnancom ktorými boli poverení.
I - 8642
SPEDITION ULUSTRANS
IV — Návrh
46. Vo svetle vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať na prejudiciálnu otázku položenú Verwaltungsgerichtshof takto:
„S článkom 202 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, nie je v rozpore taká právna úprava, akou je ustanovenie § 79 ods. 2 Zollrechts-Durchführungsgesetz, ktoré stanovuje, že zamestnávateľ (alebo podnikateľ, pre ktorého poverená osoba pracuje) je spolu- dlžníkom colného dlhu vzniknutého porušením colných povinností jedným z jeho zamestnancov (alebo jednou z poverených osôb) pri plnení úloh, ktorými boli poverení."
I - 8643