C-418/02

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 13. januára 2005 1

1. Právo ochranných známok prechádza predstavovať službu v zmysle článku 2 prvej v posledných rokoch významným vývojom smernice Rady 89/104/EHS 3a ak áno, za z popudu hospodárskych subjektov, ktorý akých podmienok možno ochrannú známku dobre odráža význam, aký majú v našej pre také služby zapísať. súčasnej spoločnosti nazývanej „konzumná". Po rozšírení označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, na vôňu, zvuk a na jednu alebo viacero farieb samých osebe, bez tvaru a obrysu, 2je váš Súdny dvor v tejto veci konfrontovaný s ďalším vývojom práva ochranných známok, ktorého sa dožadujú spoločnosti distribuujúce tovary. I — Právny rámec

A — Medzinárodné dohody týkajúce sa práva ochranných známok

1. Parížsky dohovor

2. Tento raz ide o určenie, či a prípadne za akých podmienok možno zapísať ochrannú známku pre služby maloobchodného predaja 3. Dohovor na ochranu priemyslového vlast­ tovarov. Bundespatentgericht (Nemecko) sa níctva podpísaný v Paríži 20. marca 1883, teda pýta, či „maloobchod s tovarmi" môže posledný raz revidovaný v Stockholme 14. júla 1967 4, tvorí orientačný právny

„Krajiny [na ktoré sa uvedený dohovor uplatňuje] sa zaväzujú chrániť známky slu­ žieb. Nie sú povinné zavádzať zápis týchto známok." 6 6. Niceské triedenie zahŕňa zoznam názvov 34 tried výrobkov a l l tried služieb. Výrobky a služby, ktoré patria do týchto rozličných 5 — Súdny dvor už konštatoval, že všetky členské štáty pred tried, sú tu všeobecným spôsobom opísané. rozšírením 1. mája 2004 sú účastníkmi Parížskeho dohovoru Tieto názvy sú zväčša sprevádzané vysve­ (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 3). Čo sa týka desiatich nových členských štátov, účastníkmi uvedeného dohovoru sa tlivkami. Niceské triedenie rovnako zahŕňa stali v týchto dátumoch: Maďarská republika 1. januára 1909, Poľská republika 10. novembra 1919, Cyperská republika abecedný zoznam približne 10 000 výrobkov 17. januára 1966, Maltská republika 20. októbra 1967, a 1 000 služieb. Uvedené triedenie je Slovinská republika 25. júna 1991, Česká republika a Slovenská republika 1. januára 1993, Lotyšská republika pravidelne revidované Výborom znalcov, 7. septembra 1993, Litovská republika 22. mája 1994 a Estónska republika 24. augusta 1994. ktorý bol zriadený Niceskou dohodou. Plat­ 6 — Upozorňujem takisto na to, že 25 členských štátov podpísalo nou verziou v čase skutkového stavu vo veci Dohovor o práve ochrannej známky uzatvorený v Ženeve 27. októbra 1994, ktorý vo svojom článku 16 stanovuje, že samej bolo siedme vydanie uverejnené roku každá zmluvná strana musí registrovať servisné ochranné známky a uplatňovať na takéto známky ustanovenia Paríž­ skeho dohovoru, ktoré sa týkajú ochranných známok. V rozhodnom čase pre spor vo veci samej ho však neratifikovali všetky členské štáty. Nemecko pristúpilo k ratifikácii až 16. októbra 2004. K tomuto dátumu bolo 7 — Ďalej len „Niceská dohoda". účastníkmi dohovoru dvanásť ďalších členských štátov (Česká 8 — Článok 19 Parížskeho dohovoru znie takto: „Krajiny [na ktoré republika, Dánske kráľovstvo, Estónska republika, Španielske sa uvedený dohovor uplatňuje] si navzájom vyhradzujú právo kráľovstvo, Írsko, Cyperská republika, Lotyšská republika, dojednávať oddelene medzi sebou osobitné dohody na Litovská republika, Maďarská republika, Slovinská republika, ocnranu priemyslového vlastníctva, pokiaľ také dohody Slovenská republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie neodporujú ustanoveniam tohto dohovoru." a Severného írska). 9 — Ďalej len „Niceské triedenie".

správa obchodnej činnosti,

..." [neoficiálny preklad]

kancelárske práce.

8. Článok 2 Niceskej dohody definuje právny Vysvetlivka dosah a uplatňovanie Niceského triedenia. Znie takto:

„1. S výhradou záväzkov uložených touto Táto trieda zahŕňa najmä: dohodou je dosah triedenia taký, aký mu priznáva každý štát Osobitnej únie. Najmä medzinárodné triedenie nezavä­ zuje štáty Osobitnej únie, ani ak ide o posúdenie rozsahu ochrany známky, ani ak ide o uznanie známok služieb.

I - 5877

4. Skutočnosť, že v abecednom zozname sa uvádza určitý názov, sa nijako nedo­ týka práv, ktoré môžu k tomuto názvu existovať." 10. Predmetom smernice je podriadiť rovna­ kým podmienkam vo všetkých členských štátoch nadobudnutie a trvanie práv k zapísanej ochrannej známke, aby sa odstránili rozdiely v právnych úpravách členských štátov, ktoré môžu brániť voľnému pohybu tovarov a slobodnému poskytovaniu 9. Členské štáty sú účastníkmi Niceskej služieb a skresľovať podmienky hospodárskej dohody s výnimkou Cyperskej republiky súťaže na spoločnom trhu. 14 Podľa jej a Maltskej republiky. 10 Niceské triedenie sa dvanásteho odôvodnenia musia byť ustano­ používa pre prihlášky a zápis ochranných venia smernice v plnom súlade s ustanove­ známok Spoločenstva. 11 Uvedené triedenie niami Parížskeho dohovoru a nesmú ovplyv­ sa tiež uplatňuje pre medzinárodný zápis ňovať povinnosti, ktoré z tohto dohovoru ochranných známok, ktorý uskutočňuje vyplývajú členským štátom, ktoré sú jeho účastníkmi.

b) ak existuje z dôvodu totožnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti 12. Článok 2 smernice definuje označenia, tovarov alebo služieb, na ktoré sa ktoré môžu tvoriť ochrannú známku. Znie ochranná známka vzťahuje, pravdepo­ takto: dobnosť zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou známkou."

„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar 14. Článok 5 určuje práva z ochrannej tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že známky. Stanovuje: tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iného podniku."

„1. Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať 13. Článok 4 smernice sa týka relatívnych právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré dôvodov zamietnutia zápisu ochrannej nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku známky a neplatnosti zapísanej ochrannej používali: známky v prípade konfliktu so skôr prihlá­ senou ochrannou známkou. Stanovuje:

a) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné „1. Ochranná známka nebude zapísaná do s ochrannou známkou pre tovary alebo registra a ak už bola zapísaná, musí byť služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré vyhlásená za neplatnú: je ochranná známka zapísaná;

I - 5879

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-418/02

17. Gesetz über den Schutz von Marken und 20. Nemecký úrad pre patenty a ochranné sonstigen Kennzeichen (zákon o ochrane známky túto prihlášku zamietol. Usúdil, že

15 — Pozri prvé a druhé odôvodnenie. 17 — BGBl. 1 1994, s. 3082 (ďalej len „Markengesetz"). 16 — Ďalej len „ÚHVT". 18 — Ďalej len „Praktiker".

I - 5880

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

pojem „maloobchod" neoznačuje nezávislé 2. V akom rozsahu sa má obsah takých služby, ktoré by mali samostatný hospodár­ služieb, ktoré maloobchodník poskytuje, sky význam, ale sa týka len distribúcie spresniť, aby sa zaručila určitosť pred­ tovarov ako takých. Podľa tohto úradu by metu ochrany ochrannej známky, ako to ochranu právom ochranných známok bolo vyžaduje: možné dosiahnuť len zápisom ochrannej známky pokrývajúcej jednotlivé predávané tovary.

26. Takisto je potrebné brať do úvahy 24. Pri výkone svojej činnosti sa maloob­ Niceské triedenie, ktoré používajú tak člen­ chodník neodlišuje od výrobcu, ktorý sám ské štáty, ako aj ÚHVT. Na základe vysve­ zabezpečuje predaj svojich výrobkov. Malo­ tliviek k triede 35 nemecký úrad pre patenty obchodník sa teda môže od takého konku­ a ochranné známky zamietol zápis ochrannej renta odlíšiť ochrannou známkou pre tovary. známky týkajúcej sa maloobchodných slu­ Okrem toho plnenia spojené s distribúciou žieb z dôvodu, že ide výlučne o distribúciu výrobkov, ako je poradenstvo poskytované výrobkov. Ochrana poskytovaná ochrannej klientom, informačné a reklamné akcie atď. známke pre služby by bola prípustná len sa v očiach kupujúceho nejavia ako samo­ vtedy, ak by obchodný podnik poskytoval statné plnenia a ich ochrana je zahrnutá plnenia, ktoré by išli nad rámec činnosti v ochrannej známke pre tovary. Napokon distribúcie výrobkov a mohli by byť ponú­ plnenia ponúkané zväčša veľkými reťazcami, kané tretím osobám ako nezávislé plnenia. ako sú finančné, poisťovacie, reštauračné služby, či služby cestovných kancelárií, ktoré sa ukazujú ako nezávislé od distribúcie výrobkov, patria do osobitných tried Nice- ského triedenia, a teda môžu byť predmetom samostatných ochranných známok.

28. Bundespatentgericht však tvrdí, že nia by opis služieb ponúkaných maloob­ zásadu zápisu takých ochranných známok chodníkom, ktorý by umožnil ich odlíšenie pre služby možno pripustiť iba vtedy, ak je od služieb patriacich do inej triedy uvede­ možné konkrétne definovať predmet tejto ného triedenia, mal vychádzať z formulky ochrany. Nadobudnutie ochrannej známky spomínajúcej usporiadanie rozličných výrob­ pre „služby v maloobchode" nemôže kov v záujme tretích osôb s výnimkou ich v žiadnom prípade viesť k nekontrolovanému prepravy, ktoré umožní nadobudnutie týchto rozšíreniu známkovej ochrany, ktorá by výrobkov alebo ho urobí pohodlnejším. pokrývala všetky plnenia poskytované v rámci obchodnej činnosti veľkopredajne a všetky výrobky, ktoré táto veľkopredajňa distribuuje. Táto požiadavka vyplýva zo samotnej funkcie ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi totožnosť pôvodu označeného tovaru alebo služby. Takisto to 30. No aj opis služieb, ktorý maloobchodník platí so zreteľom na voľný pohyb tovarov poskytol pri zápise ochrannej známky, by a služieb, ktoré vyžadujú, aby výlučné práva mohol byť nedostatočný na zabránenie rizika udelené zápisom ochrannej známky boli nekontrolovaného monopolu. Rovnako je jasne identifikované. nevyhnutné vymedziť pojem podobnosti medzi týmito službami na jednej strane a inými službami, ktoré môžu byť ponúkané v priestoroch veľkopredajne, a predávanými tovarmi na druhej strane.

III — Posúdenie

29. Všeobecné výrazy ako „služby v malo­ obchode" alebo „maloobchod s tovarmi" alebo „predaj vo veľkopredajni" teda nie sú dostatočne presné. Jednak neumožňujú odlí­ šiť služby ponúkané maloobchodníkom od iných služieb, ktoré môžu ponúkať iné A — O prvej prejudiciálnej otázke právne a hospodársky nezávislé podniky, ako sú banky, cestovné kancelárie, dopravné podniky, reštaurácie, ktoré patria do iných tried služieb. Ďalej neumožňujú presne určiť distribuované tovary. Rovnaké námietky by bolo možné vzniesť, ak by prihláška spres­ 31. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa ňovala iba typ predajného miesta ako „veľ- Bundespatentgericht pýta, či maloobchodný kopredajňu" alebo „supermarket". Vzhľadom predaj tovarov predstavuje službu v zmysle na vysvetlivky k triede 35 Niceského triede­ článku 2 smernice.

35. S ohľadom na tieto okolnosti si myslím, 33. Pokiaľ ide najprv o článok 2 smernice, že hoci sa smernica má vzhľadom na jej jeho predmetom nie je — ako správne dvanáste odôvodnenie a článok 6 sexies uvádza Komisia Európskych spoločenstiev Parížskeho dohovoru chápať v tom zmysle, — definovať služby, pre ktoré môže vnútro­ že neukladá členským štátom povinnosť štátny orgán zapísať ochrannú známku. uznávať vo svojom vnútroštátnom práve Tento článok sa v súlade so svojím nadpisom ochranné známky pre služby, členské štáty týka ,,označen[í], ktoré môžu tvoriť ochrannú sú predsa len povinné od momentu, keď známku". Stanovuje totiž, že ochranná pripustia možnosť, aby si hospodárske sub­ známka sa môže skladať z označenia, ktoré jekty dali také ochranné známky zapísať20, sa dá vyjadriť graficky a je spôsobilé „rozlíšiť dodržiavať normy uvedenej smernice, pokiaľ tovar alebo služby jedného podniku od ide o hmotnoprávne podmienky ich zápisu. tovaru alebo služieb iného podniku". Jeho Zastávam teda stanovisko všetkých účastní­ predmetom je teda definovať typy označení, kov konania, podľa ktorého otázka, či služba s ktorých sa môže skladať ochranná známka, ako „maloobchodný predaj tovarov" môže nezávisle od tovarov alebo služieb, pre ktoré predstavovať službu, pre ktorú môže byť by sa mohla navrhovať ochrana. 19 zapísaná ochranná známka, patrí do rozsahu pôsobnosti smernice a odpoveď na ňu treba nájsť v systematike smernice, ako aj v cieľoch, ktoré sleduje.

34. Smernica neobsahuje ani vo svojich ďalších ustanoveniach definíciu služieb, pre ktoré môže byť zapísaná ochranná známka. Ako sa však uvádza v jej siedmom odôvod­ 36. Druhé upresnenie sa týka pojmu „malo­ není, jej predmetom je podriadiť nadobud­ obchod s tovarmi". Bundespatentgericht nutie práv k zapísanej ochrannej známke nespresnil, čo tento pojem presne pokrýva.

Ako Komisia uviedla vo svojich pripomien­ svojich písomných pripomienkach — výro­ kach, tento pojem, ako je definovaný bok, ktorý je jeho predmetom, a nie akt v určitom počte úradných jazykov rôznych predaja ako poskytnutie služby. členských štátov, sa používa pre označenie činnosti, ktorá pozostáva z predaja výrobkov jednotlivcom v malých množstvách a ktorá sa tým líši od „veľkoobchodu". Pojem „maloobchod" teda označuje činnosť, ktorá pozostáva z predaja výrobkov v malých množstvách. 38. Táto situácia podľa mňa logicky vyplýva zo skutočnosti, že poskytnutie služby nemá hmotný obsah, takže ochrannú známku možno pripojiť iba k objektom, ktoré slúžia na jej poskytnutie, zatiaľ čo k výrobkom možno z dôvodu ich hmotnej povahy pripojiť ochrannú známku, ktorú spotrebitelia roz- poznajú ako priamo súvisiacu s výrobkom, ktorý pokrýva. Keďže predmetom predaja je práve postúpenie výrobkov spotrebiteľovi, pričom kvalita a cena výrobku vo všeobec­ nosti predstavujú kritériá, ktoré určujú akt kúpy, maloobchodník sa môže odlíšiť od svojich konkurentov práve ochrannou znám­ kou pre tovary, ktoré predáva. Táto analýza sa potvrdzuje aj vtedy, ak predávajúci nie je 37. Zdá sa, že všetci účastníci konania výrobcom predmetných výrobkov. Distribú­ vrátane žalobcu pripúšťajú, že predaj výrob­ tor sa tak môže odlíšiť od svojich konkuren­ kov ako taký, teda obmedzený iba na tov tým, že predáva výrobky s ochrannou operáciu, ktorá pozostáva z ponúkania známkou ich výrobcu alebo so svojou výrobkov na predaj a ich predaja, nemožno obchodnou ochrannou známkou, ktorú si v súlade so smernicou považovať za službu, dá zapísať pre predmetné výrobky. pre ktorú môže byť zapísaná ochranná známka. Ako uvádza Komisia, táto činnosť je zohľadnená v rámci ustanovení smernice, ktoré sa týkajú práv udelených zápisom ochrannej známky pre tovary. Z článku 5 ods. 3 smernice tak vyplýva, že ochranná známka zapísaná pre tovary dáva právo ponúkať tovary, ktoré pokrýva, uvádzať ich na trh a na tento účel ich skladovať. V logike 39. Pojem „maloobchodný predaj", o ktorý systému práva ochranných známok sa teda ide v tomto konaní, sa však neobmedzuje iba vo vzťahu k predaju výrobkov nezohľadňuje na predaj výrobkov ako taký, ale má širší činnosť spočívajúca v predaji ako abstraktná obsah. Podľa žalobcu pokrýva takisto čin­ a nehmotná entita, ale výrobky, ktoré tvoria nosti, ako sú vytvorenie sortimentu výrob­ jej predmet. Inými slovami, v logike tohto kov, ich usporiadanie a prezentácia, kvalita systému je „jadrom" aktu predaja — podľa styku so zákazníkom a poradenstva perso­ výrazu, ktorý použila rakúska vláda vo nálu, poloha a dostupnosť obchodu. Ide teda

40. Bundespatentgericht si myslí, že prvky odpovede na túto otázku možno nájsť vo vysvetlivkách k triede 35 Niceského triede­ nia. Ako sme videli, trieda 35 združuje poskytnutia služieb, ktoré sa týkajú reklamy, vedenia obchodnej činností, správy obchod­ nej činnosti a kancelárskych prác. Podľa vysvetliviek, ktoré sú k nej pripojené, zahŕňa najmä „usporiadanie rozličných výrobkov 42. Ako váš Súdny dvor už uviedol, pred­ (s výnimkou ich prepravy) v záujme tretích metom tejto dohody je teda uľahčiť zápis osôb tak, aby ich spotrebiteľ pohodlne zbadal ochranných známok. 22 Umožňuje prihlaso­ a kúpil". Nezahŕňa však najmä „činnosť vateľom ochranných známok, aby sa odvolá­ podniku, ktorého prvotným poslaním je vali na jediný systém triedenia. Takisto predaj tovarov, teda takzvaného obchodného prihlasovateľom uľahčuje prípravu ich pri­ podniku". hlášok, lebo výrobky a služby, na ktoré sa ochranná známka uplatní, sú rovnako zatrie­ dené vo všetkých krajinách, ktoré prijali tento systém triedenia. Tento systém z toho istého dôvodu tiež poskytuje výhodu hospo­ dárskym subjektom a vnútroštátnym úradom pre ochranné známky uľahčujúcu prieskum skorších ochranných známok, ktoré by sa mohli voči prihláške namietať. Napokon slúži ako základ pre výpočet poplatku za zápis,

41. Nie som presvedčený, že by tieto vysve­ tlivky mohli slúžiť na výklad smernice. Iste, 21 — Od 29. januára 1962. ako uvádza Bundespatentgericht, Spolková 22 — Rozsudok Koninklijke KPN Nederland, už citovaný, bod 111.

I - 5886

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

ktorý sa vyberá pri zápise ochrannej nemožno zamieňať s právnou nemožnosťou. známky. Z tých istých dôvodov sa domnievam, že vysvetlivky k rôznym triedam uvedeného triedenia nemôžu platne slúžiť na výklad smernice.

24 — Rozhodnutie týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho 23 — Pokiaľ ide o ochrannú známku Spoločenstva, pravidlo 4 spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompe­ nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že za každú prihlášku treba tencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multila­ uhradil' základný poplatok a poplatok za každú triedu terálnych rokovaní (1986 - 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. prevyšujúcu tri, do ktorej dané tovary alebo služby patria. vyd. 11/021, s. 80) (ďalej len dohoda „TRIPs").

I - 5887

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-418/02

48. Zdá sa mi možné — ako to uvádza Bundespatentgericht — pripustiť, že plnenia ponúkané v rámci predaja výrobkov, ktoré síce môžu spotrebitelia využiť iba v rámci 47. Z toho plynie, že vzhľadom na to,' že konkrétnej kúpy, ale sú predmetom zmluvy účelom ochrannej známky pre služby je odlišnej od samotnej kúpy, možno identifi­ umožniť spotrebiteľom identifikovať podnik, kovať ako služby ako také pokryté ochrannou ktorý túto službu poskytuje, jej zápis pred­ známkou pre služby. Podľa príkladov udáva­ ných vnútroštátnym súdom by mohlo ísť o financovanie, ktoré distribútor ponúka na nadobudnutie jedného zo svojich výrobkov, 25 — Rozsudky zo 16. júna 1998, Hermès, C-53/96, Zb. s. I-3603, bod 28; Heidelberger Bauchemie, už citovaný, bod 20, a zo alebo o poistenie, ktoré ho pokrýva, alebo 16. novembra 2004, Anheuser-Busch, C-245/02, Zb. s. I-10989, bod 42. o zmluvu o oprave alebo údržbe kúpeného 26 — Pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1997, Loendersloot, výrobku. Tieto plnenia, ktoré okrem toho C-349/95, Zb. s. I-6227, body 22 a 24; z 29. septembra 1998, Canon, C-39/97, Zb. s. I-5507, bod 28; zo 4. októbra 2001, patria do osobitných tried Niceského triede­ Merz & Krell, C-517/99, Zb. s. I-6959, bod 22; z 18. júna nia, a to do tried 36 a 37, určite môžu byť 2002, Philips, C-299/99, Zb. s. I-5475, bod 30, a Libertel, už citovaný, bod 62. predmetom ochrannej známky pre služby.

I - 5888

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

51. Nazdávam sa, že táto analýza je hodno­ verná takisto v prípade obchodu, ktorý — ako je tomu v prejednávanej veci — ponúka 50. Ako zdôraznil žalobca, distribúcia výrob­ na predaj stavebné, dielenské a záhradkárske kov prešla počas posledných rokov význam­ potreby. Podľa žalobcom poskytnutých ným vývinom, čo možno demonštrovať vysvetlení pochádzajú výrobky, ktoré významným vývojom miest predaja, roz­ ponúka, od niekoľkých stoviek rozličných množením „supermarketov" a „veľkopre- výrobcov. Viem si predstaviť, že dielenské dajní" ako nástrojov používaných na tento a záhradkárske materiály a nástroje, ktoré účel, objavením sa elektronických prostried­ ponúka tento typ distribútora, môžu mať kov komunikácie, ako aj metód predaja rôzne ochranné známky a niektoré z týchto a najmä rozvojom „marketingu". Charakteri­ výrobkov označených rovnakými ochran­ stická črta tohto vývoja, ktorá sa mi zdá byť nými známkami môžu ponúkať na predaj relevantná pre prejednávanú vec, spočíva takisto iné distribučné reťazce. Zdá sa mi v skutočnosti, že podmienky, ktoré obklo­ však možné pripustiť, že spotrebitelia sa pujú samotný akt predaja, môžu predstavo­ môžu rozhodnúť pre nákup u tohto distri- vať vo vzťahoch medzi distribútorom a spotrebiteľmi rovnako dôležitý argument predaja ako kvalita a cena predávaných výrobkov. Napríklad v rámci toho, čo sa 27 — Pozri KAPFERER, J.-N.: Les marques — Capital de l'entreprise — Les chemins de la reconquête. Editions zvykne nazývať „hard discount", sa stáva, že d'Organisation, Paríž 1995, s. 29.

I - 5889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-418/02

54. Navyše nemôžem ani vylúčiť, že na zápise takých ochranných známok pre služby by mohli mať záujem distribútori. Iste, ako správne uvádza francúzska vláda, distribútori už majú na to, aby si udržali svoju klientelu a zariadili, že spotrebitelia, ktorí boli spo­ 52. V týchto rozličných prípadoch sa mi zdá kojní s výberom tovarov a radami poskytnu­ pochopiteľné, že tieto činnosti vďaka svojmu tými personálom, ich môžu odlíšiť od organizovanému a sústavnému charakteru konkurentov, k dispozícii iné právne nástroje a dôležitosti, ktorú môžu mať ako argument ako ochranné známky pre služby. Distribú­ predaja vo vzťahoch medzi distribútorom tori tak požívajú ochranu totožnosti, pod a spotrebiteľmi, môžu byť spotrebiteľmi ktorou vykonávajú svoju činnosť predajcu, identifikované ako služby ako také, odlišné prostredníctvom ochrany svojho obchod­ od predaja výrobkov samého osebe. ného mena, ktorá musí byť podľa článku 8 Parížskeho dohovoru zabezpečovaná všet­ kými krajinami, ktoré sú jej účastníkom.28 Rovnako disponujú vnútroštátnym právom upravenou ochranou názvu, ktorý používajú vo svojich vzťahoch s tretími osobami, a označenia umiestneného na svojej predajni, vďaka ktorému spotrebiteľov fyzicky upozor­ ňujú na jej existenciu. Tieto jednotlivosti ani ochranné známky pre tovary však osobitne nepokrývajú predmetné služby. 53. Okrem toho sa rovnako ako všetci účastníci konania a Bundespatentgericht pri­ pájam k analýze, podľa ktorej tieto plnenia síce nie sú predmetom osobitného faktúro­ vania, napriek tomu ich však možno pova­ žovať za poskytnuté odplatne, pretože sa uskutočňujú na podporu predaja určitých 55. Napokon považujem takisto za vhodné výrobkov, a nie čisto nezištne a náklady uviesť, že veľký počet členských štátov už distributora na ne sa odrážajú v ziskovej marži, ktorú dosahuje pri predaji samotných výrobkov. Preto teda môžem usúdiť, že podmienka týkajúca sa odplatného charak­ 28 — Ochrana obchodných mien sa takisto vyžaduje od členských krajín Svetovej obchodnej organizácie podľa dohody TRIPs teru služieb uvedená v článku 50 ES, na ktorý (pozri rozsudok Anheuser-Busch, už citovaný, bod 91).

56. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti teda navrhujem, aby váš Súdny dvor odpovedal na

58. Komisia usudzuje, že táto otázka sa týka formálnych podmienok zápisu ochrannej 29 — Vo svojej poznámke „Marks for Retail Services — An Example for Harmonising Trade Mark Law", In: Internatio­ známky, a preto patrí do výlučnej právomoci nal review of Industrial Properly and Copyright LAW, ZV. 34, členských štátov. Komisia sa na podporu Č. 5, 2003, s. 503 až 520, Marianne Grabrucker skúma prax v tejto oblasti v Bcneluxe, Dánsku, Nemecku, Grécku, svojej analýzy dovoláva piateho odôvodnenia Španielsku, vo Francúzsku, v írsku, Taliansku, Rakúsku, Portugalsku, vo Fínsku, Švédsku, v Spojenom kráľovstve, smernice, podľa ktorého si členské štáty Spojených štátoch amerických, Japonsku, Nórsku a vo Švajčiarsku, ponechávajú voľnosť pri stanovení procesnej 30 — Rozhodnutie zo 17. decembra 1999 vo veci R 46/1998-2. právnej úpravy týkajúcej sa zápisu ochran­ 31 - Bod 22. ných známok. Rovnako poukazuje na odlišné

I - 5891

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-418/02

60. Účelom smernice však je, ako sa uvádza v jej prvom a siedmom odôvodnení, zosúla­ diť podmienky nadobudnutia práv k ochran­ nej známke. Zo skúmania systematiky smer­ nice podľa mňa vyplýva, že otázka, v akom rozsahu sa majú tovary alebo služby, pre 62. Tieto požiadavky, podľa ktorých musí ktoré bola podaná prihláška ochrannej byť možné sa jasne a presne oboznámiť známky, spresniť, aby sa zaručila určitosť predmetu ochrany, patrí do hmotnoprávnych podmienok tohto zápisu. 32 — Body 49 až 52.

I - 5892

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

s predmetným označením, aby sa umožnilo zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo služ­ príslušným orgánom vykonávať ich kon­ bami, pre ktoré je chránená táto skoršia trolné povinnosti a majiteľovi ochrannej ochranná známka". 35 Podľa článku 4 ods. 1 známky a iným subjektom presne zistiť, aký písm. b) pochádza existencia pravdepodob­ je rozsah práv udelených zápisom, možno nosti zámeny zo vzájomnej závislosti medzi preniesť na tovary a služby, pre ktoré je podobnosťou označení medzi sebou ochranná známka zapísaná. a podobnosťou tovarov a služieb, ktoré označujú.

33 — Rozsudok Koninklijke KPN Nederland, už citovaný, bod 33. 34 — Už citované rozsudky Merz & Krell, bod 29, a Koninklijke KPN Nederland, body 33 a 34. 35 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 5893

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-418/02

66. Ako už Súdny dvor uviedol, táto znalosť 68. Táto otázka vedie v jednotlivých vnútro­ je nevyhnutná tým skôr, že systém zápisu štátnych úradoch a v ÚHVT k vzniku rôz­ ochranných známok, ktorý predstavuje nych postupov. V hlavných črtách možno základný prvok ich ochrany, musí prispievať, tieto postupy predstaviť nasledujúcim spôso­ pokiaľ ide o právo Spoločenstva aj rôzne 3 bom. 8Pokiaľ ide o opis služieb pokrytých vnútroštátne práva, k právnej istote ochrannou známkou, niektoré vnútroštátne a riadnemu výkonu správy. 36 Skúmanie úrady umožňujú, aby také služby boli zapí­ dôvodov zamietnutia, ktoré stanovuje smer­ sané pod názvom „maloobchod" alebo nica, musí byť podľa tejto logiky v súlade „služby maloobchodného predaja". Iné úrady s dlhodobo ustálenou judikatúrou podrobné podmieňujú tento zápis presnejším opisom a úplné, aby nedochádzalo k nenáležitým ponúkaných služieb, ktorý sa prípadne odvo­ zápisom ochranných známok. 37Uskutočne­ láva na formuláciu nachádzajúcu sa vo nie podrobného a úplného preskúmania pred vysvetlivkách k triede 35 Niceského triede­ zápisom z dôvodu zabezpečenia právnej nia, teda na „usporiadanie rozličných výrob­ istoty si teda tiež vyžaduje, aby tovary kov (s výnimkou ich prepravy) v záujme a služby, ktoré majú byť pokryté prihlasova­ tretích osôb tak, aby ich spotrebiteľ pohodlne nou ochrannou známkou, mohli byť presne zbadal a kúpil". Pokiaľ ide o tovary, ku známe. ktorým tieto služby prináležia, väčšina úra­ dov odporúča alebo vyžaduje, aby boli upresnené alebo definované odborom, ku ktorému patria. Iné tiež pripúšťajú, aby sa toto upresnenie mohlo vykonať uvedením miesta na trhu, v ktorom sú tieto služby poskytované, ako je lekáreň alebo obchod s nábytkom.

70. Predseda tohto úradu zaujal vo svojom ktorým prináležia. Táto dvojitá požiadavka je už citovanom oznámení č. 3/01 trochu podľa mňa vzhľadom na systematiku a ciele odlišné stanovisko. Podľa neho môžu byť smernice zdôvodnená osobitosťami služieb, služby poskytované vo vzťahu k maloob­ ktoré sú poskytované v rámci maloobchodu chodnému predaju tovarov pokryté ochran­ s tovarmi. nou známkou Spoločenstva pre služby a patria do triedy 35 Niceského triedenia. Ďalej vysvetľuje, že výraz „služby maloob­ chodného predaja" je jasný a bol odsúhlasený úradom WIPO pod podmienkou, že sa táto formulka bude chápať ako formulka, ktorá sa nachádza vo vysvetlivke k triede 35. Pokiaľ ide o presnosť oblasti činnosti, v ktorej sú služby ponúkané, uvádza, že na rozdiel od stanoviska, ktoré zastával druhý odvolací senát, nemožno toto upresnenie považovať za právne nevyhnutné, pretože upresnenie tohto druhu sa nevyžaduje pre služby patriace do iných tried Niceského triedenia, ako sú oprava, údržba alebo doprava. Podľa neho je však také upresnenie vhodné. Navr­ huje takéto formulácie: čo sa týka oblasti 72. Ako sme videli, zápis ochrannej známky činnosti, použitie výrazu „maloobchodné musí umožniť definovať presný predmet služby v oblasti potravinárskych výrobkov ochrany, ktorú zapísaná ochranná známka a nápojov"; čo sa týka osobitnej povahy poskytuje svojmu majiteľovi. 39 Znalosť práv poskytovanej služby, použitie výrazov ako udelených zápisom preto predpokladá, že je „služby maloobchodného predaja vo veľko- možné presne určiť, aké služby sú ochrannou predajni" alebo „služby maloobchodného známkou pokryté. Opis týchto služieb je predaja v supermarkete" atď. rovnako nevyhnutný na to, aby sa príslušným orgánom umožnilo v rámci podrobnej a úplnej kontroly posúdiť, či sa má zápis ochrannej známky zamietnuť podľa článku 4 smernice z dôvodu, že je zhodná so skoršou ochrannou známkou alebo by mohla existo­ vať pravdepodobnosť zámeny s ňou z dôvodu totožnosti alebo podobnosti predmetných označení, ako aj totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb pokrytých týmito označeniami. Napokon je nevyhnutný na to, aby týmto orgánom umožnil posúdiť exi­ stenciu dôvodov zamietnutia, výmazu alebo neplatnosti tejto známky a obmedziť rozsah zamietnutia, výmazu alebo neplatnosti ochrannej známky iba na tovary alebo služby, 71. Ja si myslím, že zo zápisu ochrannej na ktoré sa tieto dôvody musia uplatniť. známky pre služby, ktoré sú poskytované v rámci maloobchodného predaja tovarov, musí byť jasný aj konkrétny obsah týchto služieb, aj tovary alebo druhy tovarov, ku 39 — Rozsudok Sieckmann, už citovaný, bod 48.

73. Na určenie následkov, ktoré treba vyvo­ opísať s cieľom jednak ich jasne identifikovať diť z týchto požiadaviek na služby poskyto­ a jednak zabezpečiť, aby sa neobmedzovali vané v rámci maloobchodu s tovarmi, je iba na distribúciu tovarov. podľa mňa potrebné brať do úvahy skutoč­ nosť, že tieto služby sú odlišné od iných poskytovaných služieb, ako je poskytovanie opráv, dopravy alebo čistenia šatstva. V rámci poskytovania takých služieb totiž dodávateľ poskytuje prácu, ktorá sama osebe pred­ stavuje predmet zmluvy uzavretej so spotre­ biteľom. Zmienka o takom poskytovaní služby v prihláške ochrannej známky teda opisuje činnosť, ktorá je jasne identifikova­ teľná tak orgánmi poverenými kontrolou, 75. Preto si myslím, že výrazy ako „maloob­ ako aj hospodárskymi subjektmi, pretože chod", čo žalobca použil vo svojej prihláške, odráža presnú činnosť, ktorú si každý vie alebo „služby maloobchodného predaja" nie v duchu predstaviť. Ako som pritom uviedol, sú dostatočne zrozumiteľné na opísanie službami, o ktoré ide v tejto veci, sú plnenia obsahu poskytovaných služieb. Umožňujú poskytované distribútormi v rámci predaja iste pochopiť, že takto označené služby ich tovarov, ktorých účelom je práve podpora nezodpovedajú plneniam, ktoré sú úplne tohto predaja. Tieto plnenia teda nepredsta­ nezávislé od predaja tovarov, ako sú plnenia, vujú cieľ sám osebe. Spotrebitelia ich využí­ ktoré v priestoroch veľkopredajne poskytujú vajú iba v rámci kúpy týchto tovarov cestovné kancelárie, čistiareň šatstva alebo a náklady na ne sú zahrnuté v ich cene. reštaurácia. Prípadne im možno rozumieť Okrem toho sme videli, že v systéme práva tak, že nepokrývajú plnenia spojené ochranných známok predaj ako taký nepred­ s predajom výrobkov, ktoré sú jasne identi­ stavuje službu, pre ktorú možno zapísať fikovateľné, ako je úverová zmluva na ochrannú známku. Distribútor sa pri svojej financovanie obstarania majetku alebo činnosti predaja odlišuje od svojich konku­ poistná zmluva, a ktoré patria do osobitných rentov ochrannou známkou pre tovary, ktoré tried služieb Niceského triedenia. Podľa mňa predáva, čo môže byť ochranná známka však neumožňujú pochopiť, ktoré z plnení výrobcu, producenta alebo jeho vlastná poskytovaných distribútormi konkrétne obchodná ochranná známka. nezodpovedajú uvedeným plneniam a nesplývajú so samotným aktom predaja.

77. Podľa mňa je takisto nevyhnutné spres­ niť, ku ktorým tovarom alebo druhom tovarov tieto služby prináležia. Iste, ako uviedol predseda ÚHVT vo svojom už citovanom oznámení č. 3/01, také upresnenie sa nevyžaduje v rámci zápisu ochranných známok Spoločenstva pre služby, ktoré patria do iných tried Niceského triedenia, ako sú oprava, údržba alebo doprava. Táto okolnosť sa mi však nezdá rozhodujúca a možno ju 79. Je známe, že právo ochranných známok obísť so zreteľom na štruktúru a ciele právnej má trochu paradoxný charakter v tom, že úpravy Spoločenstva, opätovne berúc do udeľuje subjektu predovšetkým výlučné úvahy osobitné charakteristické črty pred­ práva k označeniam, ktoré slúžia na predaj metných služieb. tovarov alebo služieb s cieľom podporiť voľný pohyb týchto tovarov a služieb. Na zosúla­ denie záujmov na ochrane známky a na voľnom pohybe musí prihlasovateľ v systéme zápisu práva ochranných známok ako proti­ hodnotu voči právam, ktoré požaduje, presne uviesť označenie, ako aj tovary a služby, ktorých sa tieto práva majú týkať. Táto požiadavka umožňuje dosiahnuť tak cieľ 78. Videli sme totiž, že tieto služby sú ochrany známky tým, že sa presne definuje určené na podporu predaja určitých tovarov. predmet tejto ochrany, ako aj cieľ voľného Na rozdiel od iných dodávaných služieb nie pohybu služieb a tovaru tým, že sa výlučné sú poskytované samostatne. Poskytujú sa iba práva k ochrannej známke obmedzia jej v rámci predaja určitých konkrétnych tova­ funkciou, ktorou je odlíšenie tovarov rov. Pri absencii akéhokoľvek upresnenia a služieb majiteľa. Keďže predmetné služby týchto výrobkov alebo kategórií, ku ktorým môžu byť zo svojej podstaty poskytované iba prináležia, by bol rozsah ochrany poskytnutej v rámci predaja určitých osobitných tovarov, zápisom ochrannej známky prakticky neob­ sa mi zdá, že štruktúru a ciele smernice medzený. Zápis takej ochrannej známky by možno vykladať v tom zmysle, že prihlaso­ mohol mať za následok, že prihlasovateľovi vateľ musí spresniť, ku ktorým tovarom tieto by bolo udelené výlučné používanie tohto služby prináležia.

82. Vzhľadom na tieto úvahy teda navrhu­ jem, aby váš Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku tak, že obsah plnení poskytovaných maloobchodníkom v rámci maloobchodu s tovarmi, pre ktoré možno zapísať ochrannú známku pre služby, sa musí v súlade so smernicou spresniť takým spôsobom, aby bolo možné spoznať, v čom 81. Opis tovarov alebo druhov tovarov, ku konkrétne tieto plnenia spočívajú. Výrazy ktorým prináležia služby poskytované ako „maloobchodný predaj" alebo „služby v rámci maloobchodného predaja tovarov, maloobchodného predaja" nie sú dostatočne by podľa mňa mohol vyústiť buď do výpočtu zrozumiteľné na opísanie obsahu takto týchto tovarov, alebo do uvedenia príslušnej poskytovaných služieb. Zápis ochrannej oblasti činnosti alebo typu obchodu, známky pre služby poskytované v rámci v ktorom sa tieto plnenia poskytujú, ak také maloobchodného predaja tovarov musí taki­ údaje jasne poukazujú na určený druh sto umožniť určiť, ku ktorým tovarom alebo tovarov, ako je oblasť šatstva alebo športu druhom tovarov tieto služby prináležia.

I - 5898

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

C — O tretej prejudiciálnej otázke na posúdenie, či tovary alebo služby sú podobné, sa nachádzajú predovšetkým povaha, určenie a používanie predmetných tovarov alebo služieb, ako aj ich prípadný konkurenčný alebo doplňujúci charakter.

I - 5899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-418/02

poskytovanie služieb a uvedené služby pova­ tento majiteľ ponúka na predaj. Rovnako ako žovať napriek ich rozdielnej povahe za vnútroštátny súd sa domnievam, že uznanie podobné, pokiaľ sa podniky poskytujúce možnosti zapísať také ochranné známky by služby samostatne venujú výrobe alebo nemalo mať za následok, že sa umožní, aby distribúcii predmetných tovarov alebo výrob­ uvedené ochranné známky nahradili covia týchto tovarov vykonávajú samostatnú ochranné známky pre tovary alebo znížili činnosť v oblasti zodpovedajúcich služieb. záujem, ktorý sa s nimi spája. Napríklad bola uznaná podobnosť medzi službou „stravovanie" a tovarmi „alkoholické nápoje", pretože tieto tovary sú ponúkané vo výrobných podnikoch na okamžitú spotrebu alebo tiež preto, lebo sú podávané v reštauráciách v rámci stravovania, ale aj predávané vo forme „predaja na odnesenie".

I - 5900

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄKKTE

92. Podľa judikatúry sa táto pravdepodob­ nosť zámeny má posudzovať v každej pre­ jednávanej veci globálne so zohľadnením 93. Pre posúdenie tejto pravdepodobnosti všetkých relevantných faktorov. 4 0 Toto zámeny hrá napokon určujúcu úlohu to, ako posúdenie predpokladá istú vzájomnú závi­

41 — Rozsudky zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C-108/97 a C-109/97, Zb. s. I-2779, bod 51, a z 22. júna 1999, Lloyd 40 - Rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 23. Zb. s. I-6191, bod 22, a Canon, už citovaný, bod 16. 42 — Rozsudok Canon, už citovaný, bod 23.

I - 5901

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-418/02

95. Spôsob, ako obmedziť pravdepodobnosť zámeny, a tým ochranu udelenú zápisom ochranných známok pre služby poskytované v rámci maloobchodného predaja tovarov, ktorý najviac zodpovedá právu ochranných známok, podľa mňa spočíva v presnom a úplnom vymedzení takto poskytovaných služieb a tovarov, ktoré k nim prináležia. 97. Na rozdiel od Bundespatentgerichtu neverím, že okolnosť, že distributori sú v mysliach spotrebiteľov považovaní za tých, ktorí uskutočňujú určitú kontrolu kvality tovarov, ktoré predávajú, nezávisle od sku­ točnosti, či sú označené obchodnou ochran­ 96. Ak sú predložené tieto upresnenia, nou známkou predmetného distributora príslušné orgány musia vo vzťahu k takto alebo ochrannou známkou výrobcu, môže viesť k predpokladu, že tieto tovary sa majú vo všeobecnosti považovať za analogické so 43 — Rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný, bod 25. službami poskytnutými v rámci maloob-

I - 5902

PRAKTIKER BAU- UND HEIMWERKERMÄRKTE

46 — Predseda ÚHVT uzatvoril svoju analýzu rizik konfliktov ochranných známok takto: „Prihlasovatclia ochranných 44 — Rozsudok Anheuser-Busch, už citovaný, bod 63. známok týkajúcich sa maloobchodných služieb (alebo 45 — Rozsudok z 22. Júna 2000, Marca Mode, C-425/98, analogických služieb) teda nemôžu očakávať, že z tohto Zb. s. I-4861, body 33 a 34. Pozri v tomto zmysle takisto dôvodu získajú akúkoľvek ochranu proti používaniu alebo rozsudky z 9. januára 2003, Davidoff, C-292/00, Zb. s. I-389, zápisu ochranných známok týkajúcich sa tovarov. Ak by taká bod 28, a z 20. marca 2003, LTJ Diffusion, C-291/00, ochrana bola takisto nevyhnutná, je zrejmé, že treba žiadať aj Zb. s. I-2799, body 48 a 49. o zápis o ochranných známok pre tieto tovary."

I - 5903

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-418/02

IV - Návrh

101. Vzhľadom na úvahy, ktoré predchádzajú, navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundespatentgericht (Nemecko), takto:

1. Plnenia poskytnuté v rámci maloobchodu s tovarmi, ktoré sú odlišné od samotného predaja a možno ich identifikovať, sú v súlade s prvou smernicou Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok spôsobilé predstavovať službu, pre ktorú možno zapísať ochrannú známku pre služby.