C-425/02
ECLI:EU:C:2004:376
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0425
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
DELAHAYE
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 17. júna 2004 1
1. Je štát ako nadobúdateľ podniku v prípade zákonov členských štátov týkajúcich sa prevodu činností, ktoré predtým vykonávalo zachovania práv zamestnancov pri prevo neziskové združenie (právnická osoba doch podnikov, závodov alebo častí závodov súkromného práva) na tento štát, povinný [neoficiálny preklad] 3 . podľa práva Spoločenstva zachovať existu júce súkromnoprávne pracovné zmluvy bez zníženia výšky odmeny zamestnancom, alebo je podľa príslušných ustanovení vnútroštát neho práva o postavení verejných zamest nancov oprávnený vykonať takéto zníženie?
I — Právny rámec
A — Právna úprava Spoločenstva
3. Účelom smernice 77/187 je podľa jej druhého odôvodnenia „zabezpečiť ochranu zamestnancov pre prípad zmeny zamestná vateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli zachované" [neoficiálny preklad].
2. Toto je podstata otázky, ktorú položil Cour administrative (Luxembursko). Vnú troštátny súd touto otázkou žiada Súdny dvor v nadväznosti na judikatúru vo veci Mayeur 2 o výklad smernice Rady 77/187/ 4. Na tento účel článok 3 ods. 1 smernice EHS zo 14. februára 1977 o aproximácii stanovuje zásadu, podľa ktorej „práva
1 — Jazyk prednesu: francúzština. 3 - Ú. v. ES L 61, s. 26 (ďalej len „smernica 77/187" alebo 2 — Rozsudok z 26. septembra 2000, C-175/99, Zb. s. I-7755. „smernica").
I - 10825
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-425/02
a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce prerokovania so zástupcami zamestnancov z pracovnej zmluvy alebo s cieľom dosiahnuť dohodu v prípadoch, keď z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval sa predpokladá, že budú prijaté opatrenia ku dňu prevodu v zmysle článku 1 ods. 1 4 týkajúce sa týchto zamestnancov. prechádzajú z dôvodu prevodu na nadobú dateľa" [neoficiálny preklad].
7. Pre prípad prijatia takýchto predpoklada 5. Okrem toho smernica upravuje zachova ných opatrení, na ktoré sa vzťahuje povin nie pracovných podmienok dohodnutých nosť prerokovania, článok 4 ods. 2 smernice v kolektívnej zmluve nadobúdateľom (článok stanovuje: „Ak dôjde k ukončeniu pracovnej 3 ods. 2), ako aj ochranu dotknutých zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu [zo zamestnancov pred prepustením z práce zo strany zamestnanca] z dôvodu, že prevod... strany prevádzateľa alebo nadobúdateľa len má za následok podstatnú zmenu pracov z dôvodu prevodu podniku (článok 4 ods. 1). ných podmienok v neprospech zamestnanca, zodpovednosť za ukončenie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu sa bude pripisovať zamestnávateľovi."
6. Ďalej článok 6 ods. 1 smernice ukladá prevádzateľovi a nadobúdateľovi, aby infor movali zástupcov zamestnancov dotknutých prevodom o právnych, hospodárskych a sociálnych dôsledkoch prevodu na zamest 8. Všetky tieto ustanovenia boli úplne pre nancov a o predpokladaných opatreniach vo braté do smernice Rady 98/50/ES vzťahu k zamestnancom. Nadobúdateľ je z 29. júna 1998, ktorou sa mení a dopĺňa povinný poskytnúť takéto informácie smernica 77/187 5 a potom do smernice Rady v dostatočnom predstihu a v každom prípade 2001/23/ES o aproximácii zákonov člen skôr, ako sú títo zamestnanci priamo dot ských štátov týkajúcich sa zachovania práv knutí prevodom, pokiaľ ide o pracovné pod zamestnancov pri prevodoch podnikov, mienky a zamestnanosť. Článok 6 ods. 2 závodov alebo častí podnikov alebo závo smernice túto povinnosť prevádzateľa alebo dov6,ktorá kodifikovala smernicu 77/187 so nadobúdateľa informovať dopĺňa o povinnosť zreteľom na podstatné zmeny uskutočnené smernicou 98/50.
4 — Článok 1 ods. 1 smernice stanovuje: „Táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časť závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku zmluvného 5 — Ú. v. ES L 201, s. 88. prevodu alebo zlúčenia". 6 — Ú. v. ES L 82, s. 16.
I - 10826
DELAHAYE
B — Vnútroštátna právna úprava mienok v neprospech zamestnanca, zodpo vednosť za ukončenie pracovnej zmluvy sa bude pripisovať zamestnávateľovi".
9. V luxemburskom práve je zachovanie práv zamestnancov pri prevode podniku u p r a v e n é v č l á n k u 36 zákona z 24. mája 1989 o pracovnej zmluve 7.
II — Skutkový stav a konanie vo veci samej
10. Odsek 1 tohto článku stanovuje: „Ak nastane zmena v postavení zamestnávateľa najmä v dôsledku dedenia, predaja, fúzie, transformácie fondov, zmeny právnej formy 13. Pani Delahaye, vydatá Boor, bola zamest na spoločnosť, pracovné zmluvy, platné v deň naná ako sekretárka v združení „Pour zmeny, zostávajú medzi novým zamestnáva l'insertion professionnelle" (od teľom a zamestnancami podniku zachované". 2. januára 1995), neskôr v združení „Fopro¬ gest ASBL" 8 (od 1. apríla 1998), ktoré prevzalo od prvého združenia jeho pôvodnú činnosť. Foprogest pri prevzatí činnosti zachoval pracovnú zmluvu žalobkyne uza vretú s prvým združením bez zmeny pra covných podmienok a výšky jej odmeny. 11. Odsek 2 tohto článku dopĺňa v prvom pododseku: „Prevod podniku najmä na základe zmluvného prevodu alebo fúzie nie je sám osebe dôvodom na prepúšťanie zo strany prevádzateľa alebo nadobúdateľa".
14. Účelom Foprogestu so sídlom v Luxemburgu bola v súlade s článkom 3 jeho stanov podpora a vykonávanie rôznych vzdelávacích opatrení, ktoré okrem iného mali zlepšiť situáciu uchádzačov 12. Na záver článok 36 ods. 2 druhý pod¬ o zamestnanie a nezamestnaných, s cieľom odsek stanovuje, že „ak dôjde k ukončeniu podporiť ich v zaradení alebo opätovnom pracovnej zmluvy z dôvodu, že prevod má za zaradení do pracovného procesu. Jeho úlo následok podstatnú zmenu pracovných pod hou bolo ďalej v rámci profesijných vzdelá-
7 — Mémorial A č. 35, 1989. s. 611. 8 — Ďalej len „Foprogest".
I - 10827
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-425/02
vacích programoch poskytovať technickú podľa ustanovení zákona z 27. januára 1972 a administratívnu pomoc a zabezpečovať upravujúceho postavenie štátnych zamest správu financií pre niektoré tieto programy. nancov v znení neskorších predpisov. Podľa Podľa článku 19 stanov prostriedky tohto článku 4 zmluvy sa na jej pracovný pomer neziskového združenia pochádzali vzťahovala právna úprava obsiahnutá vo z príspevkov, darov, dedičstiev, podpôr vyhláške vlády z 1. marca 1974 a subvencií. o odmeňovaní pracovníkov v štátnej správe a štátnej službe.
15. Koncom roka 1999 bola činnosť Fopro- gestu prenesená do správy luxemburského štátu, a to na Ministère de l'Éducation 18. Pani Delahaye listom z 25. januára 2001 nationale, de la Formation professionnelle podala sťažnosť na Ministre de la Fonction et des Sports. publique et de la Réforme administrative proti jeho rozhodnutiu z 27. októbra 2000, ktorým bola zaradená do určitej kategórie a určitej platovej triedy 9. Toto rozhodnutie napadla z dôvodu, že zhoršuje jej postavenie v porovnaní s postavením u predchádzajúceho zamestnávateľa, najmä pokiaľ ide o výšku odmeny 10. 16. Pri tomto prenose činnosti luxemburský štát prevzal pracovné miesta pani Delahaye a iných zamestnancov Foprogestu. To viedlo k uzavretiu viacerých zmlúv medzi novým zamestnávateľom a dotknutými zamestnan cami. Pani Delahaye uzavrela 22. decem bra 1999 s Ministère de l'Éducation natio- nale, de la Formation professionnelle et des Sports pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Táto zmluva n a d o b u d l a účinnosť 19. Pani Delahaye tvrdila, že podľa článku 36 1. januára 2000. zákona z 24. mája 1989 o pracovnej zmluve zmena právnej situácie zamestnávateľa nemôže viesť k zmene pracovných a platových podmienok. To platí aj
9 — Platové zaradenie bolo nasledujúce: kategória A, platová trieda 1. 10 — Pani Delahaye tvrdí, že v dôsledku prevodu činností bola jej odmena znížená o 37 % v porovnaní s pôvodnou odmenou vo 17. Podľa článku 2 tejto zmluvy sa pani výške 2 000 eur, pričom luxemburská vláda toto tvrdenie Delahaye stala štátnou zamestnankyňou nepoprela.
I - 10828
DELAHAYE
v prípade prevodu činností, doteraz vykoná článok 36 zákona z 24. mája 1989 vaných právnickou osobou súkromného o pracovnej zmluve a jeho výklad v súlade práva na právnickú osobu verejného práva. s ustanoveniami smernice 77/187, podľa Pani Delahaye požiadala o navrátenie pra ktorého treba na danú situáciu uplatniť covných podmienok do stavu pred 1. janu citovanú judikatúru vo veci Mayeur. árom 2000, t. j . pracovných podmienok dohodnutých v zmluve s Foprogestom, a to so spätnou účinnosťou.
22. Rozsudkom z 13. marca 2002 Tribunal administratif zamietol žalobu. Podľa neho 20. Príslušný správny orgán nevyhovel tejto situácia pani Delahaye patrí do rámca pre žiadosti. Podľa jeho názoru sa situácia vodu hospodárskej jednotky spĺňajúceho zamestnávateľa nezmenila, ale iba vznikol podmienky uplatnenia článku 36 zákona nový pracovný pomer s novým zamestnáva z 24. mája 1989. Prevzatá činnosť je však teľom, čo viedlo k uzavretiu novej zmluvy, teraz vykonávaná formou administratívnej takže ustanovenia vnútroštátneho práva, služby vo verejnom záujme, a teda podľa ktorých sa pani Delahaye dovoláva, nemožno verejného práva, takže prevzatie príslušnej uplatniť. hospodárskej jednotky bolo možné uskutoč niť len v súlade s kogentnými predpismi verejného práva, najmä o odmeňovaní štát nych zamestnancov.
21. Menovaná sa preto obrátila na Tribunal administratif (Luxembursko) s návrhom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o spornom zaradení, ako aj neskoršieho pozmeňovacieho rozhodnutia, pretože ani jedno z nich jej nezaručovalo predchádza 23. Le Tribunal administratif na základe júcu výšku odmeny 11. Na podporu svojej toho dospel k záveru, že zníženie odmeny, žaloby sa pani Delahaye odvolávala najmä na ktoré pani Delahaye napáda, môže byť síce podstatnou zmenou pracovných podmienok, ktorá umožňuje ukončenie pracovnej zmluvy pripisované zamestnávateľovi, ale že je vylú 11 — Na základe rozhodnutia zo 6. júla 2001. ktoré zrušilo a nahradilo rozhodnutie z 27. októbra 2000, pani Delahaye čené, aby jej zmluvný vzťah zostal zachovaný bola zaradená takto: Kategória B, platová trieda 2. a dostávala rovnakú odmenu.
I - 10829
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-425/02
24. Pani Delahaye podala proti tomuto roz nie a položil Súdnemu dvoru túto prejudi- sudku odvolanie na Cour administrative. ciálnu otázku: Podľa nej z článku 36 z á k o n a z 24. mája 1989 a z článku 3 ods. 1 smernice 77/187 vyplýva, že v prípade akéhokoľvek prevodu hospodárskej jednotky majú zostať práva zamestnancov zachované bez obme dzení alebo výnimiek. Výklad týchto ustano vení, ako ho podal Tribunal administratif, zbavuje tieto ustanovenia ich effet utile „Je s prihliadnutím na ustanovenia vyššie a nerešpektuje zásadu prednosti práva Spo uvedených smerníc 77/187/EHS, 98/50/ES ločenstva pred vnútroštátnym právom. a 2001/23/ES v prípade prevodu podniku neziskového združenia, právnickej osoby súkromného práva, na štát dovolené tomuto štátu ako nadobúdateľovi prevziať práva a povinnosti prevádzateľa len do tej miery, pokiaľ sú zlučiteľné s jeho vlastnými pred pismi verejného práva najmä v oblasti odme ňovania, v ktorej sú podmienky a výšky odmien stanovené veľkovojvodskou vyhlá 25. Luxemburská vláda si položila otázku, či škou, pričom okrem iného z postavenia činnosť, ktorá bola pôvodne vykonávaná verejného zamestnanca vyplývajú dotknutým neziskovým z d r u ž e n í m F o p r o g e s t zamestnancom zákonné výhody, predovšet a následne ju prevzal štát, môže byť považo kým v súvislosti s kariérnym postupom a so vaná za hospodársku činnosť v zmysle smer stabilitou pracovného miesta, a pre prípad nice 77/187 zmenenej a doplnenej smerni nesúhlasu s .podstatnými zmenami' pracov cou 98/50, keďže tu ide o činnosť boja proti noprávneho vzťahu v zmysle článku 4 ods. 2 nezamestnanosti, ktorú je možné spájať smernice im je ponechané právo požiadať s výkonom verejnej moci. o ukončenie tohto vzťahu podľa podmienok uvedených v príslušných ustanoveniach?"
27. Najskôr treba poznamenať, že táto pre judiciálna otázka sa týka smernice 77/187, III — Prejudiciálna otázka smernice 98/50, ako aj smernice 2001/23. K sporu vo veci samej však došlo ešte pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 98/50, teda pred 17. júlom 2001, a pred jej prebratím do luxemburského právneho poriadku, ku ktorému došlo zákonom
26. So zreteľom na tvrdenia účastníkov konania Cour administratíve prerušil kona
I - 10830
DELAHAYE
z 19. decembra 2003 1 . Podľa toho smernicu prevodu znížil odmeny pracovníkom podľa 98/50 nie je možné uplatniť na spor vo veci platných vnútroštátnych právnych predpisov samej . To isté platí aj pre smernicu o postavení verejných zamestnancov. 2001/23, ktorá kodifikuje úplné znenie smernice 77/187 so zreteľom na zmeny vykonané smernicou 98/50. V spore vo veci samej preto nie je potrebné žiadať o výklad smernice 98/50 alebo smernice 2001/23 aj preto, lebo príslušné ustanovenia smernice 77/187 boli v úplnom rozsahu prevzaté do smerníc 98/50 a 2001/23. Rozhodujúci je len 29. Rovnako ako v už citovanej veci Mayeur výklad smernice 77/187, najmä jej článok 3 táto prejudiciálna otázka vznikla pri prevzatí ods. 1 1 4 . činností pôvodne vykonávaných právnickou osobou súkromného práva právnickou oso bou verejného práva, ktorá koná podľa osobitných predpisov správneho práva.
30. Na rozdiel od prípadu Mayeur Súdnemu dvoru nebola v tomto prípade položená otázka, či takýto postup môže byť prevodom hospodárskej jednotky v zmysle smernice 77/187.
28. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd chce svojou otázkou v podstate vedieť, či článku 3 ods. 1 smernice 77/187 odporuje, aby pri prevode podniku spočívajúcom v prevzatí 31. Vnútroštátny súd sa v zmysle citovaného činností pôvodne vykonávaných právnickou rozsudku Mayeur 15 k tomuto bodu už osobou súkromného práva štátom tento štát vyslovil. Uviedol, že činnosti porovnateľné ako nový zamestnávateľ na základe tohto
15 — Pozri uznesenie vnútroštátneho súdu (s. 4). V tomto zmysle 12 - Mémorial GD ć. 182, 2003, s. 3678. Tribunal administratif uviedol, że činnosti pôvodne vykoná vané Foprogestom ako personálne záležitosti, organizácia, 13 — Pre porovnateľnú situáciu pozri najmä rozsudok pracovné metódy a prostriedky nepochybne zostali takými z 20. novembra 2003, Abler a i., C-340/01, Zb. s. I-14023, istými, takže predmetná jednotka si zachovala svoju identitu, bod 5. a preto došlo k prevodu hospodárskej jednotky (pozri 14 — Odvolávam sa na článok 3 ods. 1 smernice (týkajúci sa práv rozsudok z 13. marca 2002, s. 5). Zohľadnenie týchto bodov vyplývajúcich z pracovnej zmluvy), ale nie na článok 3 ods. 2 vnútroštátnym súdom, ktorého úlohou je určiť, či sú splnené (týkajúci sa pracovných p o d m i e n o k d o h o d n u t ý c h podmienky prevodu, je plne v súlade s ustálenou judikatúrou v Kolektívnej zmluve). Na pojednávaní bolo totiž upresnené, Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 18. marca 1986, że odmena, ktorej zachovanie pani Delahaye požaduje, Spijkers, 24/85, Zb. s. 1119, bod 13; z 11. marca 1997, Süzen, vyplýva len z pracovnej zmluvy s Foprogestom, a nie C-13/95, Zb. s. 11259, bod 14; z 2. decembra 1999, Allen a i., z prípadnej kolektívnej zmluvy, ktorá by zaväzovala toto C-234/98, Zb. s. I-8643, bod 26; Mayeur, už citovaný, bod 52, združenie, takže článok 3 ods. 2 nemožno uplatniť. a napokon Abler a i., už citovaný, bod 33).
I - 10831
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-425/02
s činnosťami, ktoré sú predmetom konania tak, aby práva zamestnancov v Spoločenstve na vnútroštátnom súde, Súdny dvor už uznal v prípade zmeny zamestnávateľa v dôsledku za hospodárske činnosti . Na základe toho prevodu podniku boli úplne harmonizované, prevzatie činností pôvodne vykonávaných ale aby bolo v čo najväčšej možnej miere Foprogestom štátom je prevodom podniku zaručené ďalšie pokračovanie pracovnej v zmysle smernice 77/187, takže táto smer zmluvy alebo pracovného pomeru nica sa uplatní. s nadobúdateľom17. Dodal som, že smernica má zabrániť tomu, aby zamestnanci dotknutí prevodom podniku boli len z dôvodu tohto prevodu v horšom postavení 18.
32. V nadväznosti na citovaný rozsudok Mayeur vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby upresnil dôsledky prevodu hospodárskej jednotky na postavenie zamestnancov, najmä na ich odmeny. 34. Z toho som vyvodil, že smernicu nemožno vykladať v tom zmysle, že by členské štáty boli povinné zmeniť vnútro štátne právo tak, aby subjekt verejného práva zachoval súkromnoprávne pracovné zmluvy, a to v rozpore s platným vnútroštátnym právom 19.
IV — Rozbor
35. Zdôraznil som však, že v tomto prípade 33. V bode 106 mojich návrhov v už citova treba uplatniť článok 4 ods. 2 smernice 20 . nej veci Mayeur som uviedol, že účelom smernice nie je meniť vnútroštátne právo 17 — Poukazoval som najmä na rozsudky z 11. júla 1985, Danmols Inventar, 105/84, Zb. s. 2639, bod 26, a z 10. februára 1988, Tellerup, nazývaný „Daddy's Dance Hall", 324/86, Zb. s. 739, 16 — Pozri uznesenie vnútroštátneho súdu (s. 4). Odkazuje sa bod 16. Pozri tiež bod 9 už citovaného rozsudku Daddy's v ňom na rozsudky z 19. mája 1992, Redmond Stichting, Dance Hall. C-29/91, Zb. s. I-3189, o činnosti na pomoc osobám závislým 18 — Pozri najmä rozsudky Danmols Inventar, už citovaný, bod 26, na drogách, z 10. decembra 1998, Hidalgo a i.,C-173/96 a zo 14. septembra 2000, Colimo a Chiappero, C-343/98, Zb. a C-247/96, Zb. s. I-8237, o činnosti na pomoc v domácnosti s. I-6659, bod 37. pre osoby v núdzi, ako aj na rozsudok Mayeur, už citovaný, o reklamnej a informačnej činnosti v mene obce pokiaľ ide 19 — Bod 106 mojich návrhov vo veci Mayeur, už citované. o služby, ktoré obec poskytuje verejnosti, body 38 až 41. 20 — Tamže, bod 107.
I - 10832
DELAHAYE
36. Domnieval som sa totiž, že povinnosť zmluvy v prípade prevzatia činností, pôvodne právnickej osoby verejného práva ako vykonávaných právnickou osobou súkrom zamestnávateľa ukončiť súkromnoprávne ného práva, v zásade to nemá za následok pracovné zmluvy uzatvorené vyňatie prevodu týchto činností z pôsobnosti s prevádzateľom, ktorá je stanovená vo 23 smernice . vnútroštátnom práve, treba považovať za podstatnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, pokiaľ sú splnené všetky podmienky prevodu podniku 21.
40. Súdny dvor tiež uviedol, že prípadná povinnosť podľa vnútroštátneho práva ukon čiť súkromnoprávne pracovné zmluvy pri prevode činností na právnickú osobu verej 37. Na základe uvedeného som dospel ného práva znamená podľa článku 4 ods. 2 k záveru, že nový zamestnávateľ, ako nad smernice podstatnú zmenu pracovných pod obúdateľ jednotky a ňou pôvodne vykonáva mienok v neprospech zamestnanca, vyplýva ných činností, je povinný podľa ustanovení júcu priamo z tohto prevodu, takže článku 4 ods. 2 smernice prevziať zodpoved v takomto prípade treba vychádzať z toho, nosť za ukončenie pracovnoprávneho že zodpovednosť za ukončenie pracovnej vzťahu 2 2 . zmluvy sa bude pripisovať zamestnávate- ľovi 24.
38. Súdny dvor sa stotožnil s mojím názo rom v citovanom rozsudku Mayeur. 41. Ako luxemburská vláda a Komisia správne uviedli, tento vývoj judikatúry pri náša zaujímavé objasnenie, relevantné pre odpoveď na prejudiciálnu otázku.
39. Súdny dvor zdôraznil nielen skutočnosť, že ak príslušné vnútroštátne predpisy ukla dajú právnickej osobe verejného práva povin nosť ukončiť súkromnoprávne pracovné 42. Z judikatúry v už citovanej veci Mayeur vyplýva, že uplatnenie smernice na prípad 21 — Tamže, bod 108. prevodu hospodárskej jednotky z právnickej 22 — Tamže. Ak je ukončenie pracovnej zmluvy alebo pracovno právneho vzťahu posudzované ako vyvolané z podnetu zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá, môže to mať pre dotknutého zamestnanca podľa príslušného vnútroštátneho práva určité finančné výhody. 23 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Mayeur, už citovaný, body 50 Tak mu môže vzniknúť nárok na odstupné alebo na náhradu aż 55. škody. 24 — Tamže, bod 56.
I - 10833
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-425/02
osoby súkromného práva na právnickú knutých prevodom činnosti právnickej osoby osobu verejného práva nutne neznamená súkromného práva na právnickú osobu zachovanie pracovných zmlúv, platných verejného práva. Inými slovami, podľa v čase prevodu podľa článku 3 ods. 1 výkladu podaného vnútroštátnym súdom je smernice. štát ako nový zamestnávateľ povinný stanoviť zamestnancom dotknutým týmto prevodom nižšiu odmenu ako bola stanovená v súkromnoprávnych pracovných zmluvách týchto zamestnancov s predchádzajúcim zamestnávateľom 2 5 . 43. Ak totiž vnútroštátne právo v rámci takéhoto prevodu stanovuje povinnosť ukon čiť súkromnoprávne pracovné zmluvy, neod poruje to smernici.
47. Po druhé, domnievam sa, že takáto povinnosť znížiť odmenu je podstatnou 44. V takomto prípade však treba vychádzať zmenou pracovných podmienok z toho, že zodpovednosť za ukončenie je v neprospech zamestnanca v zmysle článku 4 podľa článku 4 ods. 2 smernice pripisovaná ods. 2 smernice. zamestnávateľovi, pretože povinnosť stano vená vnútroštátnym právom ukončiť pra covnú zmluvu predstavuje podstatnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca.
48. Odmena je totiž podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy 26. Podľa môjho názoru 45. Podľa môjho názoru je judikatúra prí padu Mayeur uplatniteľná aj na situáciu v spore vo veci samej. Nasvedčujú tomu 25 — Tento výklad vnútroštátneho práva pani Delahaye poprela. dva okruhy tvrdení. Podľa jej názoru pracovná zmluva štátneho zamestnanca naďalej podlieha právnej úprave súkromného práva a kogentné normy o štátnych úradníkoch, najmä v súvislosti s odmeňovaním sa na ňu nevzťahujú. Nebudem sa vyjadrovať k otázke tohto výkladu vnútroštátneho práva, lebo to patrí výlučne do pôsobnosti vnútroštátneho súdu. 26 — Okrem toho odmena je nevyhnutnou náležitosťou pre posúdenie určitého vzťahu ako vzťahu pracovnoprávneho, a teda aj pre uplatňovanie práva Spoločenstva v oblasti volného pohybu osôb. Podľa ustálenej judikatúry „základným 46. Po prvé z uznesenia vnútroštátneho znakom pracovnoprávneho vzťahu je skutočnosť, že určitá osoba plní počas určitej doby v prospech inej osoby a pod jej súdu, ako aj z rozsudku súdu prvého stupňa vedením úlohy, za ktoré dostáva ako protihodnotu odmenu" vyplýva, že zníženie spornej odmeny je (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri najmä roz sudky z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, 66/85, Zb. s. 2121, body dôsledkom uplatnenia kogentných ustano 16 a 17; z 21. júna 1988, Brown, Zb. s. 3205, bod 21, a z 21. novembra 1991, Le Manoir, C-27/91, Zb. s. I-5531, vení vnútroštátneho práva o postavení štát bod 7. Podľa toho pracovnoprávny vzťah nemôže existovať nych zamestnancov na zamestnancov dot bez odmeny.
I - 10834
DELAHAYE
z toho vyplýva, že povinnosť podľa vnútro zmenou pracovných podmienok v zmysle štátneho práva znížiť odmenu zamestnan [ustanovení článku 4 ods. 2 smernice]; to com dotknutým prevodom je svojou povahou platí aj v prípade, keď odmena je závislá podstatnou zmenou pracovných podmienok najmä od dosiahnutého obratu". 29 v neprospech týchto zamestnancov. Takáto kvalifikácia platí bez ohľadu na výšku pred metného zníženia 2 7 . V opačnom prípade by to mohlo viesť k početným sporom a vnútroštátne súdy by mohli rôzne kvalifi kovať sporné zníženie odmeny. Takýto vývoj nezodpovedá potrebe zabezpečiť jednotnú ochranu práv zamestnancov pred takýmto znížením odmeny.
50. Vo vyššie uvedenej veci predajca auto mobilov ako nadobúdateľ prevádzanej jed notky odmietol dvom predavačom zachovať odmenu vo výške, akú poberali u prevádza teľa. Táto odmena bola závislá najmä od dosiahnutého obratu, takže jej výška sa mohla značne meniť. Napriek tejto zvlášt nosti Súdny dvor dospel k všeobecnému záveru, že každá zmena výšky odmeny je podstatnou zmenou pracovných podmienok.
49. Na základe tejto logiky Súdny dvor v rozsudku zo 7. marca 1996, Merckx a Neuhuys 2 8 určil, že „zmena výšky odmeny, poskytovanej zamestnancovi, je podstatnou
27 — Podľa môjho názoru zníženie odmeny treba odlišovať od 51. Citovaný rozsudok vo veci Merckx ostatných zmien pracovných podmienok, ako sú zmeny pracovného ćasu alebo miesta výkonu price. V určitých a Neuhuys nie je relevantný nie preto, že prípadoch môžu takéto zmeny mat značne nepriaznivý vplyv na situáciu zamestnancov, a tým znamenať podstatnú zmenu pani Delahaye na rozdiel od tohto prípadu pracovných podmienok. Tak by to bolo v prípade zmeny získala štatút štátneho úradníka, z ktorého dennej práce na nočnú alebo zmeny miesta výkonu práce do veľmi vzdialeného pracoviska od pôvodného. V iných prípa (ako vnútroštátny súd zdôraznil vo svojom doch však majú zmeny pracovnej doby či miesta výkonu práce len nepatrný vplyv na situáciu zamestnancov, takže by uznesení) plynú určité zákonné výhody, bolo prehnané považovať ich za podstatné zmeny pracovných najmä v súvislosti s pracovným postupom podmienok. Preto zastávam názor, že na rozdiel od zniżenia odmeny, ktoré svojou povahou znamená podstatnú zmenu a stabilitou pracovného miesta. pracovných podmienok, pri zmene pracovného času alebo miesta pracovného výkonu je možné až po posúdení konkrétneho prípadu zistiť, či sú skutočne podstatnou zmenou pracovných podmienok. 28 - C-171/94 a C-172/94, Zb. s. I-1253. 29 - Bod 38.
I - 10835
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-425/02
52. Domnievam sa totiž, že keďže zníženie ruje článku 3 ods. 1 smernice, ale že odmeny je svojou povahou podstatnou zme v prípade ukončenia pracovného pomeru nou pracovných podmienok, nie je dôležité, z tohto dôvodu sa zodpovednosť podľa či je plne alebo čiastočne kompenzované článku 4 ods. 2 smernice bude pripisovať poskytnutím určitých výhod. 3 0 zamestnávateľovi. Zachovanie pracovných podmienok platných v čase prevodu teda na rozdiel od tvrdenia pani Delahaye nie je absolútnou alebo nedotknuteľnou zásadou.
53. Z týchto všetkých úvah vyplýva, že to, čo platí podľa citovaného rozsudku Mayeur pre prípadnú povinnosť stanovenú vnútroštát nym právom ukončiť súkromnoprávne pra covné zmluvy v prípade prevodu hospodár skej jednotky na právnickú osobu verejného práva, platí aj, ako je to v prípade sporu vo 55. Tento výklad smernice vyjadruje snahu veci samej, pre prípadnú povinnosť stano zákonodarcu Spoločenstva navzájom zosúla venú vnútroštátnym právom znížiť za daných diť existujúce rozdielne záujmy: záujmy okolností odmenu stanovenú nového zamestnávateľa, aby mohol uskutoč v súkromnoprávnych pracovných zmluvách. niť úpravy a zmeny potrebné na zabezpeče nie funkčnosti prevedenej hospodárskej jed notky a záujmy zamestnancov, dotknutých prevodom, ktoré sa majú zachovať v čo najväčšej možnej miere.
54. Podľa logiky už citovaných rozsudkov Mayeur, ako aj Merckx a Neuhuys zastávam názor, že zníženie spornej odmeny neodpo
30 — Táto koncepcia sa približuje metóde, ktorou Súdny dvor overuje dodržanie zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia. V rozsudku zo 17. mája 1990, 56. V dôsledku uvedeného treba na prejudi- Barber, C-262/88, Zb. s. I-1889, bod 35, totiž Súdny dvor rozhodol, že: „Zásada rovnosti odmeňovania musí byť ciálnu otázku odpovedať, že článku 3 ods. 1 zaručená v každej zložke odmeny a nielen v celkovom posúdení výhod poskytovaných zamestnancom." Táto úvaha smernice neodporuje, keď v prípade prevodu je založená na myšlienke, že pre vnútroštátne súdy by bolo podniku spočívajúceho v prevzatí činností zvlášť ťažké uskutočniť vyhodnotenie a porovnanie všetkých výhod rozličného druhu, ktoré sú poskytované pracovníkom predtým vykonávaných neziskovým združe a pracovníčkam. Pozri tiež rozsudok z 30. marca 2000, Jämställdhetsombudsmannen, nazývaný „Jämo", C-236/98, ním (právnickou osobou súkromného práva) Zb. s. I-2189, bod 43. štátom tento štát ako nový zamestnávateľ
I - 10836
DELAHAYE
zníži na základe tohto prevodu odmenu podstatnú zmenu pracovných podmienok zamestnancom v súlade s platnými vnútro v neprospech zamestnanca, takže zodpoved štátnymi predpismi upravujúcimi postavenie nosť za ukončenie pracovnej zmluvy sa štátnych zamestnancov. Toto zníženie pripisuje zamestnávateľovi podľa článku 4 odmeny však svojou povahou predstavuje ods. 2 smernice 77/187.
V - Návrh
57. So zreteľom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu predložil Cour administrative takto:
„Článok 3 ods. 1 smernice Rady 77/187/EHS zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov [neoficiálny preklad] sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje, keď v prípade prevodu podniku spočívajúceho v prevzatí činností predtým vykonávaných neziskovým združením (právnickou osobou súkromného práva) štátom tento štát ako nový zamestnávateľ zníži na základe tohto prevodu odmenu zamestnancom v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi postavenie štátnych zamestnan cov. Toto zníženie odmeny však svojou povahou predstavuje podstatnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, takže zodpovednosť za ukončenie pracovnej zmluvy sa pripisuje zamestnávateľovi podľa článku 4 ods. 2 smernice 77/187."
I - 10837