C-438/02

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 25. mája 2004 1

1. V tejto veci Stockholms tinsrätt (súd I — Vnútroštátny právny rámec prvého stupňa v Stockholme) (Švédsko) kladie niekoľko prejudiciálnych otázok, ktoré sa týkajú zákonnosti monopolu na maloob­ chodný predaj liekov vo Švédsku. Tieto otázky boli nastolené v rámci trestného konania začatého proti Kristerovi Hannerovi za predaj niektorých liekov, keďže porušil švédsku právnu úpravu, ktorá vyhradzuje 4. Roku 1969 švédske orgány zrušili právo na predaj liekov štátu alebo orgánu súkromné lekárne a zaviedli štátny monopol určenému štátom. na maloobchodný predaj liekov. Tento monopol zahŕňa všetky lieky, a to lieky na humánne použitie a veterinárne lieky, ako aj lieky na lekársky predpis a bez lekárskeho predpisu. V súčasnosti je upravený v lagen (1996:1152) om handel med läkemedel m.m (zákon č. 1152 z roku 1996 o obchodovaní s liekmi) 2. 2. V tejto veci je predovšetkým nastolená otázka, či výhradné právo na maloobchodný predaj je zlučiteľné s článkom 31 ES. V prípade zápornej odpovede je potrebné odpovedať na otázku, či zachovanie tohto práva možno odôvodniť ustanoveniami Zmluvy ES, ktoré povoľujú výnimku, a to predovšetkým článkom 86 ods. 2 ES.

5. Paragraf 2 tohto zákona definuje pojem „maloobchodný predaj" ako predaj spotrebi­ teľom, ako aj osobám oprávneným pred­ pisovať lieky. Podľa § 3 toho istého zákona každá iná forma predaja predstavuje „veľko­ obchodný predaj" a vyžaduje povolenie od 3. Judikatúra Súdneho dvora prináša proti­ Läkemedelsverket (švédska agentúra pre chodné odpovede na tieto rôzne body, čo lieky). predstavuje jednu z ťažkostí tohto spisu.

12. Vo vidieckych oblastiach, kde by zriade­ nie lekárne nebolo rentabilné, Apoteket 8. Podľa § 11 zákona z roku 1996 osoby, zabezpečuje predaj liekov tým, že využíva ktoré nedodržiavajú ustanovenia o štátnom služby približne 970 „Apoteksombud" (far­ monopole, môžu byť potrestané pokutou maceutických zástupcov). Ide o súkromné alebo trestom odňatia slobody najviac na podnikateľské subjekty, s ktorými uzatvorila dva roky. dohodu, a ktorí za odmenu dodávajú pacien­ tom lieky na lekársky predpis. Títo farma­ ceutickí zástupcovia môžu taktiež predávať v obmedzenom sortimente lieky bez pred­ pisu. Podliehajú kontrole Apoteketu, ktorý určuje ceny predaja liekov, ako aj ich sortiment. Farmaceutickí zástupcovia nemajú žiadnu osobitnú prípravu a nie sú 9. Podľa dohody podpísanej roku 1970 oprávnení dávať zákazníkom rady švédsky štát zveril spoločnosti Apoteksbola­ o používaní liekov. get AB, osobitne vytvorenej na tento účel, maloobchodný predaj liekov. Apoteksbolaget AB neskôr zmenila meno a roku 1988 sa stala spoločnosťou Apoteket AB. 4

3 — Paragrafo zákona z roku 1996. 13. Zo spisu vyplýva, že od jari 2002 4 — Ďalej len „Apoteket". Apoteket taktiež predáva lieky bez predpisu

I - 4555

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

cez internet a telefonicky. Postupne chce požiadaviek systému zdravotnej starostlivo­ týmito spôsobmi predávať všetky lieky, vrá­ sti. Apoteket v tomto kontexte určuje počet tane tých, ktoré sú na lekársky predpis. a umiestnenie lekární, ako aj iných pred­ V tomto prípade bude zákazníkom zasielať ajných miest liekov. Musí byť schopná lieky spolu s informáciami a potrebnými dodávať všetky lieky (lieky na predpis, ako radami pre používanie. aj lieky bez predpisu), na ktoré má výlučné právo.

I - 4556

HANNER

Prokuratúra zdôraznila, že tieto výrobky 2. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené Läkemedelsverkert zaradil medzi lieky, v rámci prvej otázky, je právna úprava, a teda spadajú pod monopol švédskeho štátu. ako je tá v prvej otázke, v rozpore s článkom 28 ES?

19. Pred vnútroštátnym súdom pán Hanner priznal tieto skutočnosti, ale namietal, že nemajú povahu porušenia zákona. Domnieva sa, že monopol švédskeho štátu je v rozpore s článkami 31 ES, 28 ES a 43 ES. 3. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v rámci prvej otázky, je právna úprava, ako je tá v prvej otázke, v rozpore s článkom 43 ES?

20. Domnievajúc sa, že riešenie sporu závisí na výklade týchto ustanovení, Stockholms tingsrätt rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

4. Je v rámci posudzovania prvej až tretej otázky právna úprava, ako je tá v prvej otázke, v rozpore so zásadou proporcio­ nality?

23. V kladnom prípade je potrebné si položiť otázku, či takáto právna úprava môže byť 25. Postupne preskúmam tieto rôzne otázky odôvodnená výnimkami stanovenými a začnem analýzou článku 31 ES, pretože v Zmluve. Hoci Stockholms tingsrätt výslovne neuviedol ustanovenia Zmluvy, ktoré pripúšťajú výnimku v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, jedine výklad týchto 7 — Treba pripomenúf, že podía ustálenej judikatúry Súdny dvor usúdil, že na poskytnutie primeranej odpovede vnútroštát­ ustanovení mu umožní dať primeranú odpo­ nemu súdu, ktorý mu položil prejudiciata otázku, môže dospieť k tomu, že vezme do úvahy normy práva Spoločenstva, veď, teda všetky skutočnosti potrebné pre na ktoré sa tento súd neodvoláva vo svojej otázke (pozri najmä určenie, či sporný monopol je zlučiteľný rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, Zb. s. 1207, bod 9; z 18. novembra 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 39; zo 16.januára 2003, Pansard a i., C-265/01, Zb. s. I-683, bod 19, a z 22. januára 2004, COPPI, C-271/01, Zb. s. I-1029, bod 27). 8 — Štvrtá prejudiciálna otázka. 6 — Prvá prejudiciálna otázka (tretia veta), ako aj druhá a tretia 9 — Prvá prejudiciálna otázka (prvá a druhá veta). prejudiciálna otázka. 10 — Piata prejudiciálna otázka.

I - 4558

HANNER

toto ustanovenie predstavuje lex specialis pre 27. Článok 31 ES patrí k ustanoveniam štátne monopoly obchodnej povahy. 11 Zmluvy, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovarov. Jeho hlavným cieľom je zabrániť tomu, že členské štáty využívajú svoje obchodné monopoly na ochranársky účel a vytvoria tak prekážky pre voľný pohyb tovarov, ktoré sa iné ustanovenia Zmluvy snažia odstrániť. 12 Spaakova správa uvádza, že 13:

I - 4559

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

28. Článok 31 ES je teda osobitným ustano­ na „každý orgán, prostredníctvom ktorého vením, ktoré smeruje k odstráneniu prekážok členský štát priamo alebo nepriamo kontro­ pre voľný pohyb tovarov, ktoré nevyplývajú luje, riadi, alebo významne ovplyvňuje dovoz zo štátneho opatrenia, ale zo správania alebo vývoz medzi členskými štátmi". 15 štátnych monopolov. 14

29. V prejednávanej veci sa Stockholms tingsrätt pýta, či je vnútroštátna právna úprava, ktorá vyhradzuje úradom členského štátu alebo orgánu kontrolovanému týmito 32. Ako zdôraznil generálny advokát Cos- úradmi výlučné právo na maloobchodný mas, táto definícia predpokladá spojenie predaj liekov, v rozpore s týmto ustanove­ dvoch rôznych znakov: organického ním. znaku funkčného znaku. 16

30. Aby som odpovedal na túto otázku, najskôr preskúmam, či Apoteket spadá do pôsobnosti článku 31 ES (bod A uvedený nižšie). Potom preskúmam, či výhradné právo na maloobchodný predaj je možné považovať za zlučiteľné s požiadavkami 33. Pokiaľ ide o organický znak, článok 31 nastolenými v tomto ustanovení (bod B ES predpokladá, že štátny monopol má uvedený nižšie). „obchodnú" povahu. To znamená, že pred­ metný orgán vykonáva hospodársku činnosť, teda činnosť, ktorá spočíva v tom, že ponúka 17 veci alebo služby na danom trhu. Pojem „štátny monopol obchodnej povahy" sa tak pripája k pojmu „podnik" podľa práva hospodárskej súťaže, pretože tento sa vzťa­ huje na „každú jednotku, ktorá vykonáva A — O pôsobnosti článku 31 ES

34. Každopádne „štátny" charakter mono­ polu vyžaduje, že predmetná jednotka má osobitné spojenie so štátom. 19 Môže ísť o administratívu 20, štátny podnik 21, alebo 35. Pokiaľ ide o funkčný znak, článok 31 ES súkromný podnik, ktorý je poverený výluč­ sa vzťahuje na situáciu, kde štátne orgány sú nými alebo osobitnými právami. 22 Podstatné schopné významne ovplyvňovať obchod je, že štát môže mať rozhodujúci vplyv na medzi členskými štátmi prostredníctvom už správanie tejto jednotky. 23 Okrem toho citovaného orgánu alebo jednotky. 2 8 „štátny" charakter monopolu vyžaduje, že V tomto ohľade sa nepožaduje, aby štát tento má svoj pôvod v akte štátnej moci a že kontroloval alebo riadil dovoz a vývoz. Stačí, jeho výlučnosť je zaručená právom. 24 Vylu­ ak je schopný ovplyvňovať obchod, dokonca čuje preto monopoly čisto hospodárske, na nepriamo. 9 Okrem toho, aby vplyv štátu ktoré sa vzťahujú pravidlá Zmluvy bolo možné považovať za významný, je o hospodárskej súťaži. Súdny dvor upresnil, nevyhnutné, aby kontroloval celý dovoz a vývoz. Štát, ktorý má výhradné právo dovážať a obchodovať s výrobkami, ktoré pokrývajú 65 % potrieb vnútroštátneho trhu, 18 — Rozsudok z 23. apríla 1991, Hofner a Elser, C-41/90, Zb. s. 1-1979, bod 21. má právomoc významne ovplyvňovať dovoz 30 19 — Jasne to vyplýva z pôvodného textu ělánku 31 ES, ktorý týchto výrobkov z iných členských štátov. používa termín „štátny monopol". Iné jazykové verzie Zmluvy, ako anglická verzia, si ostatne zachovali tento osobitný výraz („State monopolies"). 20 — Pozri najmä rozsudok Bodson, už citovaný, bod 13. 21 — Rozsudky z 23. októbra 1997, Komisia/Taliansko, už citovaný, 25 — Rozsudok z 15. júla 1964, Costa/Enel, 6/64, Zb. s. 1141, 1165 bod 2, a Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 3, ako aj z 23. októbra 1997, Franzén, C-189/95, Zb. s. 1-5909, bod 15, a bod 4 výroku. ďalej len „rozsudok Franzén". 26 — Rozsudky z 30. apríla 1974, Sacchi, 155/73, Zb. s. 409, bod 10, a z U. septembra 2003, Anomar a i., C-6/01, Zb. s. 1-8621, 22 — Pozri najmä rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný, body bod 59. 2 až 4, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer vo veci SAH. (rozsudok z 21. marca 1972, 82/71, Zb. s. 119, 27 — Rozsudky z 28. júna 1983, Société d'amélioration de l'élevage 145). et d'insémination artificielle du Béarn, 271/81, Zb. s. 2057, body 8 až 13, a zo 7. decembra 1995, Gervais a i„ C-17/94, 23 — Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1970, Zb. s. I-4353, body 35 aż 37. Cinzano, 13/70, Zb. s. 1089, bod 5, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer vo veci SAIE, už citované. 28 — Pozri najmä rozsudky Bodson, už citovaný, bod 13: z 27. apríla 1994, Almelo, C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 29, 24 - DE COCKBORNE, J.-E., DEFALQUE, I.„ DURAND, C.-F., a Bandiera, už citovaný, bod 26. PRAHE, H. a VANDERSANDEN, G.: Commentaire. J . Megret, Le droit de la CEE, volume 1, Préambule, Principes, Libre29 — Rozsudok Cinzano, už citovaný, bod 5. circulation iles marchandises. Vydavateľstvo Université de 30 — Rozsudok z 13.decembra 1990, Komisia/Grécko, C-347/88, Bruxelles, 2. vydanie, 1992, s. 311, a BERROD, F.: c. d., bod 6. Zb. s. I-4747, bod 41.

38. Apoteket má výlučné právo na maloob­ chodný predaj. Súdny dvor už uznal existen­ ciu takého práva, ktoré umožní dotknutému členskému štátu vykonávať významný vplyv na dovoz predmetného výrobku z iných členských štátov. 33 41. Jeden z problémov nastolených v článku 31 ES vychádza zo skutočnosti, že pojem „štátny monopol" je použitý súčasne na označenie výlučného práva vykonávať stano­ venú činnosť (výroba, dovoz, obchodovanie) a orgánu povereného vykonávať toto výlučné 39. Za týchto podmienok Apoteket pred­ právo. 36 Je zrejmé, že na základe článku 295 37 stavuje štátny monopol obchodnej povahy ES Zmluva nemôže uložiť členským štá­ v zmysle článku 31 ES. Je teda potrebné tom, aby zrušili orgán, ktorý má výlučné preskúmať, či s požiadavkami uvedenými práva. Preto sa Súdny dvor domnieva, že v tomto ustanovení je v rozpore existencia povinnosť prispôsobenia uvedená v článku alebo osobitný výkon výlučného práva na 31 ES by mohla prinútiť členské štáty zrušiť maloobchodný predaj, ktoré mu bolo priz­ niektoré výlučné práva. nané.

34 — Rozsudok Manghera a i-, už citovaný, bod 5. 31 — Paragraf 4. 35 — Tamže. 32 — Paragraf 1. 36 — DE COCKBORNE, J.-E., DEFALQUE, L., DURAND, C.-F., 33 — Rozsudok Franzén, už citovaný, bod 37 a nasl. Tento záver PRAHL, H. a VANDERSANDEN, G.: c. d., s. 322. vyplýva taktiež z čítania a contrario rozsudku Banchero, už 37 — Tento článok stanovuje, že „táto zmluva sa nedotýka úpravy citovaného, body 29 až 31. vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch".

I - 4562

HANNER

42. Tak v už citovanom rozsudku Manghera Franzén. Domnievam sa, ako väčšina pred­ a i. Súdny dvor rozhodol, že výlučné právo 40 staviteľov právnej vedy , že riešenie obsiah­ na dovoz výrobkov má v podstate za nuté v tomto rozsudku nepredstavuje následok diskrimináciu zakázanú článkom správny výklad ustanovení Zmluvy. 31 ES a že členské štáty sú povinné zrušiť tieto práva. Súdny dvor sa taktiež domnieva, že výlučné práva na vývoz výrobkov sú v podstate v rozpore s článkom 31 ES a musia byť zrušené. 39 46. Skôr ako uvediem dôvody, pre ktoré navrhujem Súdnemu dvoru vrátiť sa k rozsudku Franzén, je potrebné stručne pripomenúť jeho obsah.

40 — Pozri najmä BERROD, F.: poznámka k rozsudku Franzén, in: Europe, január 1998, s. 14 a 15; BLUM, F.: De Sacelli a Franzén en passant par la Crespelle: jurisprudence récente 45. V prejednávanej veci však navrhujem de l'article 90. In: Gazette du Pillais, 1999, s.1031 aż 1043; BUENDIA SIERRA, J. L.: Exclusive rights and state Súdnemu dvoru, aby neuplatňoval rozsudok monopolies under EC Law, Oxford University Press, Oxford, 1999, S.102 aż 101 (body 3.105 aż 3.108) a s.121 a 122 (body 3.169 a 3.170); SLOT, P. J.: poznámka k rozsudkom z 23. októbra 1997, Franzén, Komisia/Holandsko, Komisia/ Taliansko, Komisia/Francúzsko a Komisia/Španielsko [už citované], in: Common Market Law Review, 1998, s.1183 aż 38 - Body 12 a 13. 1203, ako aj FAULI., J. a NIKPAY, A.: The EC law of 39 — Rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Taliansko, už competition, Oxford University Press, Oxford, 1999, s. 309 citovaný, bod 24. (bod 5.109).

I - 4563

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

štátnej spoločnosti, osobitne vytvorenej na preskúmané vzhľadom na článok 37 tento účel, výlučné právo na maloobchodný Zmluvy , zatiaľ čo iné ustanovenia, ktoré predaj vína, piva s vysokým obsahom alko­ neupravujú fungovanie monopolu, hoci majú holu a liehovín. Táto spoločnosť, s názvom naň dosah, by mali byť preskúmané vzhľa­ 44 41 Systembolaget Aktiebolag , bola úplne vo dom na článok 30 Zmluvy . vlastníctve švédskeho štátu.

52. Pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na existenciu a fungovanie monopolu, Súdny 49. V rámci trestného konania začatého dvor vysvetlil, že: proti pánovi Franzénovi švédsky súd položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok, ktoré smerujú k určeniu, či monopol Systembola- getu je zlučiteľný s článkami 30 a 37 Zmluvy ES (zmenené, teraz články 28 ES a 31 ES).

41 V prejednávanej veci je nesporné, že v záujme ochrany verejného zdravia proti zhubným následkom alkoholu 54. Súdny dvor rozhodol, „že monopol štátny monopol maloobchodného pre­ maloobchodného predaja, ako je predmetný daja alkoholických nápojov, ako je monopol v spore pred vnútroštátnym monopol zverený Systembolaget sleduje súdom, zodpovedá podmienkam súladu cieľ verejného záujmu. s článkom 37 Zmluvy, pripomenutým v bodoch 39 a 40 tohto rozsudku". 49

56. Domnievam sa, ako väčšina predstavite­ ľov právnej vedy 53 , že úvaha rozvinutá v rozsudku Franzén sa zakladá na nespráv­ nom výklade článku 31 ES. Podľa môjho 59. Vo všetkých ostatných prípadoch Súdny názoru tento rozsudok spôsobuje tri druhy dvor pristúpil k celkovému preskúmaniu ťažkostí. predmetného monopolu. Tak v už citovanom rozsudku Manghera a i. 5 9 preskúmal ako celok monopol dovozu priemyselného tabaku so zreteľom na článok 31 ES, a nie len rôzne pravidlá fungovania tohto mono­ polu. Rovnako, v už citovanom rozsudku Komisia/Grécko 60, Súdny dvor rozhodol, že 57. Po prvé Súdny dvor prijal „čiastkový" výlučné práva gréckeho štátu na dovoz prístup k spornému monopolu. a obchodovanie s naftovými výrobkami majú za následok diskrimináciu zakázanú článkom 31 ES. Z toho vyplýva, že keď mu je predložená otázka o zlučitel'nosti štátneho monopolu obchodnej povahy ako celku, Súdny dvor pristúpi k celkovému preskúma­ niu predmetného(ných) výlučného(ných) 58. V predchádzajúcej judikatúre Súdny práva(práv). dvor často rozhodoval len o presne určenom aspekte štátneho monopolu obchodnej povahy. Tento aspekt sa týkal vyberania cla 54 alebo poplatku z dovážaných výrobkov , obchodovania s výrobkami za veľmi nízku predajnú cenu 5 5 , zákazu destilovať dovážané suroviny 56, stanovenia jednotnej obchodnej sadzby 57 alebo stanovenia predajnej ceny rozdielnej od ceny stanovenej výrobcami 60. Vo veci Franzén sa teda Súdny dvor 58 a dovozcami . Je zrejmé, že v týchto roz­ odchýlil od tohto prístupu, hoci mu bola dielnych prípadoch Súdny dvor musel obme­ otázka výslovne predložená. 61 Videli sme, že dziť svoje skúmanie na jediný aspekt mono­ Súdny dvor oddelil rôzne pravidlá fungova­ nia monopolu (systém výberu výrobkov, sieť predaja, reklamná propagácia výrobkov)

a v každom prípade preskúmal, či tieto členských štátov. Toto ustanovenie zakazuje pravidlá sú diskriminačné, alebo či môžu predovšetkým diskrimináciu medzi štátnymi znevýhodniť dovážané výrobky. príslušníkmi členských štátov v podmienkach nákupu a odbytu tovarov. Článok 31 ES chce tak zaručiť podnikateľom usadeným v iných členských štátoch mož­ nosť ponúkať ich výrobky zákazníkom podľa vlastného výberu v členskom štáte, kde sa nachádza monopol. A naopak chce umožniť 61. Je možné sa pýtať, či tento prístup spotrebiteľom z členského štátu, kde sa neviedol Súdny dvor k tomu, že podcenil nachádza monopol, nakupovať dosah sporného monopolu na obchod medzi u podnikateľov podľa vlastného výberu členskými štátmi. Zdá sa, že posúdenie v iných členských štátoch. Článok 31 ES dôsledkov monopolu na obchod medzi nechce zabezpečiť len ochranu voľného členskými štátmi je rozdielne podľa toho, či pohybu tovarov: chce predovšetkým chrániť pristúpime k celkovému preskúmaniu, alebo podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú tohto zvolíme čiastkový prístup. Na rozdiel od voľného pohybu. 64 tohto posledného prístupu celkové preskú­ manie berie do úvahy obmedzenia voľného pohybu tovarov, k t o r é vyplývajú z kumulatívneho dôsledku rôznych pravidiel fungovania monopolu. Ostatne, opierajúc sa o celkový rozbor monopolu Systembolaget, generálny advokát Elmer vyvodil záver, že tento monopol môže vážne prekážať obchodu v rámci Spoločenstva. 62 64. Ako zdôraznil jeden z predstaviteľov právnej vedy 65, tento osobitný význam pojmu „diskriminácia" ide ďalej ako pojem diskriminácia medzi výrobkami. Zrušenie diskriminácie medzi výrobkami nevyžaduje nutne zrušenie výlučných práv. Pre to, aby 62. Po druhé sa domnievam, že Súdny dvor bol monopol zlučiteľný s touto požiadavkou prijal reštriktívnu koncepciu pojmu „diskri­ stačí, aby uplatňoval rovnaké zaobchádzanie minácia" uvedenú v článku 31 ES. (nediskriminačné) pre vnútroštátne výrobky a pre zahraničné výrobky. Zato odstránenie diskriminácie medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov môže zahŕňať zrušenie výlučných práv, pretože skutočnosť, že výkon hospodárskej činnosti je vyhradený vnútro­ štátnemu podnikateľovi môže priamo 63. Článok 31 ES, ako bude vidno 63, neza­ ovplyvniť podnikateľov usadených v iných kazuje len diskrimináciu výrobkov z iných

66. Svoj rozbor obmedzil predovšetkým na otázku diskriminácie medzi výrobkami člen­ ských štátov. Videli sme, že Súdny dvor si overil pre každé pravidlo fungovania mono­ polu (systém výberu výrobkov, sieť predaja a reklamná propagácia výrobkov), že pred­ metné ustanovenia sú uplatňované nezávisle 69. Ako zdôraznila právna veda 72 , je ťažko na pôvode výrobkov a že nemôžu znevýhod­ pochopiteľné, prečo Súdny dvor prijal dva niť výrobky dovážané z iných členských štátov. Súdny dvor tak založil svoje preskú­ manie na reštriktívnej koncepcii pojmu 68 — Body 21 až 23. „diskriminácia" v zmysle článku 31 ES. 69 — Body 22 až 24. 70 — Body 32 až 34. 71 — Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný, body 21 až 23. 72 — Pozri najmä BERROD, F.: poznámka k rozsudku Franzén, už citovaná, s.14; BLUM, F.: c. d, s. 1036 a 1037, a BUENDIA 66 — Body 89 až 94 týchto návrhov. SIERRA, J. L.: c. d., s. 103 a 104, (bod 3.108) a s. 121 a 122 67 — Pozri najmä rozsudok Manghera a i., už citovaný, bod 13. (body 3.170 a 3.171).

I - 4568

HANNER

rôzne prístupy v dvoch kategóriách roz­ 72. Na základe týchto rozsudkov Komisia sudkov, ktoré boli vyhlásené v ten istý deň vyvodila záver, že sa nemožno odvolávať na tým istým zložením (plénom). článok 86 ods. 2 ES pre odôvodnenie opatrenia, ktoré je v rozpore s článkom 31 ES a že jedine článok 30 ES môže byť základom pre takéto odôvodnenie. 76

73. V rozsudku Franzén sa Súdny dvor 70. Tretia ťažkosť, ktorú spôsobil rozsudok odklonil od tohto prístupu. Otvoril inú Franzén, sa týka odôvodnenia opatrení, ktoré možnosť odôvodnenia, tým, že vytvoril istý sú v rozpore s článkom 31 ES. druh „pravidla rozumu" v článku 31 ods. 1 ES.

I - 4569

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

záujmu, pretože je zameraný na ochranu 77. Teda tieto dve zásady nemajú žiadny verejného zdravia pred zhubnými násled­ základ v článku 31 ES. kami alkoholu. Potom Súdny dvor preveril, že ustanovenia, ktoré sa týkajú organizácie a fungovania monopolu nemajú reštriktívne účinky na voľný pohyb tovarov, alebo že v každom prípade tieto účinky nejdú nad rámec toho, čo je spojene s„existenciou"79 alebo „správou" 80 statného monopolu obchodnej povahy. 78. Článok 31 ES nepožaduje, aby členský štát, ktorý chce zachovať štátny monopol, dokázal, že tento monopol sleduje cieľ 81 verejného záujmu. Vzhľadom na jeho znenie toto ustanovenie len požaduje, že členské štáty prispôsobia ich štátne mono­ poly tak, aby v podmienkach nákupu 76. Rozvíjajúc túto úvahu, Súdny dvor sta­ a odbytu tovarov medzi štátnymi prísluš­ novil dve zásady: níkmi členských štátov neexistovala diskri­ minácia. Ak teda členské štáty pristúpili k takémuto prispôsobeniu, článok 31 ES ich oprávňuje zachovať tieto monopoly bez ďalších dodatočných podmienok.

— po prvé článok 31 ES oprávňuje členské štáty zachovať štátny monopol obchod­ nej povahy s podmienkou, že tento monopol sleduje cieľ verejného záujmu, a

79. V skutočnosti otázka, či monopol sleduje cieľ verejného záujmu, je otázka, ktorá závisí od odôvodnenia výlučného práva, keď sa ukáže, že toto je v rozpore s článkom 31 ES. Táto požiadavka je stanovená dvomi ustano­ — po druhé, ak monopol sleduje takýto veniami, ktoré by mohli byť uvedené na cieľ, článok 31 ES nezakazuje obmedze­ odôvodnenie zachovania výlučných práv, nia voľného pohybu tovarov, ktoré sú ktoré sú v rozpore s článkom 31 ES, a to „spojené s existenciou" tohto monopolu, článok 30 ES (z dôvodov verejnej morálky, teda obmedzenia, ktoré nejdú nad verejného poriadku, verejnej bezpečnosti rámec toho, čo je nevyhnutné pre a verejného zdravia) a článok 86 ods. 2 ES dosiahnutie sledovaného cieľa. (z dôvodu pojmu „služba všeobecného

80. Pripomínam, že Súdny dvor už rozhodol, 3) Okolnosti sporu vo veci samej že článok 31 ods. 1 ES ukladá „povinnosť presného výsledku a bez výhrad". 82 Toto ustanovenie nariaďuje prispôsobiť štátne monopoly tak, aby zaručili „úplné odstrá­ nenie" 83 „každej diskriminácie" 84 medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov. 82. V miere, v akej navrhujem odkloniť sa od V rozpore so zásadami, stanovenými výkladu prijatého v rozsudku Franzén, v rozsudku Franzén článok 31 ES neobsahuje zostáva preskúmať, či výlučné právo na žiadnu výhradu ani žiadnu výnimku pre maloobchodný predaj Apoteketu nemá za obmedzenia voľného pohybu tovarov, ktoré následok „diskrimináciu" zakázanú článkom sú spojené s existenciou štátneho monopolu 31 ES. alebo primerané sledovanému cieľu. Okrem toho výnimky zo zásady stanovenej v článku 31 ES sa musia opierať o ustanovenia Zmluvy, ktoré pripúšťajú výnimku, a to článok 30 ES a/alebo článok 86 ods. 2 ES.

83. Pri súčasnom stave judikatúry sa zdá, že pojem „diskriminácia" uvedený v článku 31 ES zahŕňa niekoľko skupín opatrení.

81. Berúc do úvahy všetko, čo bolo uvedené, navrhujem Súdnemu dvoru, aby v tejto veci neuplatňoval rozsudok Franzén. Navrhujem, aby uplatňoval tradičnú judikatúru 84. Je isté, že tento pojem sa týka každého rozdielu v zaobchádzaní medzi vnútroštát­ 82 — Rozsudok Miritz, už citovaný, bod 11. nymi výrobkami a výrobkami z iných člen­ 83 — Pozri najmä už, citovaní rozsudky Manghera a i., bod 5; ských štátov. Súdny dvor vo svojich prvých Miritz, bod 7; z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, bod 14; Komisia/Taliansko, bod 22, a Komisia/Francúzsko, bod rozsudkoch uviedol, že nejde o diskrimináciu 32. v zmysle článku 31 ES „keď je dovážaný 84 — Pozri najmä už citované rozsudky Hansen, bod 16; Peureux II, bod 27; zo 7. júna 1983, Komisia/Taliansko, bod 11, výrobok predávaný za rovnakých podmienok a Banchero, bod 27. ako vnútroštátny výrobok, na ktorý sa

85. Pojem „diskriminácia" zahŕňa tiež opa­ 87. Zdá sa, že článok 31 ES má širšiu trenia uplatňované bez rozdielu, ktoré môžu pôsobnosť, ako ustanovenia Zmluvy, pokiaľ prekážať obchodu medzi členskými štátmi. ide o voľný pohyb tovarov. Ako bolo V už citovanom rozsudku z 21. februára 1983, Komisia/Francúzsko 90, Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že štátny monopol určuje cenu maloobchodného predaja tabaku 91 — Body 12 až 18. rozdielne od ceny určenej výrobcami 92 — Pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Rozès vo veci Komisia/Taliansko, už citovanej, a dovozcami predstavuje nielen obmedzenie (rozsudok zo 7. júna 1983, bod III.B), a generálny advokát Cosmas v už citovaných veciach Komisia/Holandsko, Komi- v rozpore s článkom 28 ES, ale aj diskrimi­ sia/Taliansko a Komisia/Francúzsko (rozsudky z 23.októbra náciu zakázanú v článku 31 ES. Rovnako, 1997), bod 25. V právnej vede pozri najmä KOVAR, R.: poznámka k rozsudkom z 13. marca 1979, Peureux I, 86/78, Zb. s. 897; už citovaným Hansen a Peureux II, in: Journal du droit international, 1981, s. 125 až 132, s. 127, a PAPPALARDO, A.: La position des monopoles publics par rapport aux monopoles privés. In: La réglementation du comportement des monopoles et des entreprises dominantes 85 — Rozsudok Cinzano, už citovaný, bod 9, a zo 17. februára en droit communautaire, Collège d'Europe, Bruges, 1977, 1976, ReweZentrale, 45/75, Zb. s. 181, bod 27. s. 538 až 558 (s. 554 a 555). 86 — Rozsudok Cinzano, už citovaný, bod 9. 93 — Rozsudok Miritz, už citovaný, bod 8. 87 — Rozsudok ReweZentrale, už citovaný, body 26, 94 — Rozsudky už citované Manghera a i., bod 9, a Peureux II, bod 88 — Rozsudok Peureux II, už citovaný, bod 32. 32. 89 — Rozsudok Miritz, už citovaný, bod 12. 95 — Rozsudky už citované ReweZentrale, bod 26, a Peureux I, 90 — Bod 27. body 30 a 31.

90. V už citovanom rozsudku Manghera a i. 97 rozhodol, že výlučné právo na dovoz výrobkov v podstate obsahuje diskrimináciu voči vývozcom zo Spoločenstva, a že štátne monopoly teda majú byť prispôsobené tak, aby vylúčili tento druh práv. Súdny dvor dospel k tomuto záveru bez toho, aby si položil otázku, či predmetný monopol uplat­ ňoval rovnaké zaobchádzanie na vnútro­ 88. Bolo vidno, že tento osobitný význam štátne výrobky a na dovážané výrobky. pojmu „diskriminácia" ide ďalej ako diskri­ minácia medzi výrobkami zakázaná v článkoch 25 ES, 28 ES a 90 ES. Zrušenie diskriminácie medzi výrobkami v zásade nevyžaduje zrušenie výlučných práv, pretože pre to, aby bol v súlade s touto požiadavkou, stačí, aby monopol uplatňoval nediskrimi- načné zaobchádzanie na vnútroštátne výrobky a na výrobky z iných členských 91. Rovnako v už citovanom rozsudku štátov. Zato pojem „diskriminácia medzi Komisia/Grécko 98 Súdny dvor rozhodol, že štátnymi príslušníkmi členských štátov" výlučné práva na dovoz a obchodovanie môže vyžadovať zrušenie niektorých výluč­ s naftovými výrobkami majú za následok ných práv, pretože skutočnosť, že vyhradzuje diskrimináciu voči vývozcom usadeným výkon hospodárskej činnosti vnútroštátnemu v iných členských štátoch. Vyšlo najavo, že tieto práva mali zabezpečiť odbyt výroby

96 - Pozri tiež v tomto zmysle DE COCKBORNE, J.-E., DEFAL­ QUE, L., DURAND, C.-F., PRAHL, H. a VANDKRSANDEN, 97 - Body 12 a 13. G.: c. d., s. 312. 98 - Bod 44.

I - 4573

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

I - 4574

HANNER

95. Z toho vyplýva, že pojem „diskriminácia" a „režimom povolení", to znamená režimom, uvedený v článku 31 ES má širší obsah ako ktorý vyhradzuje maloobchodný predaj nie­ pojem „diskriminácia" uvedený v iných usta­ ktorých výrobkov distribútorom, ktorí sú noveniach Zmluvy, pokiaľ ide o voľný pohyb držiteľmi administratívneho povolenia. tovarov. Tento pojem sa nesnaží len zaručiť, aby výrobky z iných členských štátov mali prístup na trh v dotknutom členskom štáte. Snaží sa predovšetkým zabezpečiť tento prístup podnikateľom usadeným v iných členských štátoch. V tomto ohľade hlavné 98. Ako zdôraznil generálny advokát kritérium je, aby podnikatelia usadení v iných Elmer , režim povolení netvorí monopol členských štátoch mali možnosť ponúkať v hospodárskom zmysle tohto výrazu. Ide svoje výrobky zákazníkom podľa vlastného o „otvorený" systém, v ktorom každý pod­ výberu v dotknutom členskom štáte, nikateľ, ktorý spĺňa podmienky stanovené a naopak, aby spotrebitelia v dotknutom zákonom, je oprávnený obchodovať členskom štáte mali možnosť nakupovať s určeným výrobkom. Režim povolení pred­ u podnikateľov podľa vlastného výberu pokladá teda vo všeobecnosti existenciu v iných členských štátoch. 1 0 7 značného počtu distribútorov (asi 76 000 maloobchodníkov v už citovanej veci Lan­ c h e r o ) , ktorí s l o b o d n e nakupujú u podnikateľov podľa vlastného výberu. Vzhľadom na tieto charakteristické črty Súdny dvor rozhodol 109, že režim povolení, ktorý nevymedzuje o b c h o d o v a n i a s výrobkami z iných členských štátov roz­ 96. Vzhľadom na tento osobitný pojem dielne ako obchodovanie s vnútroštátnymi „diskriminácia" je potrebné teraz preskúmať, výrobkami, predstavuje „spôsob predaja" či výlučné právo na maloobchodný predaj, v zmysle rozsudku Keck a Mithoud 110, ako je právo zverené Apoteketu — je taktiež, a teda nepatrí do pôsobnosti článku 28 vo svojej podstate v rozpore s článkom 31 ES. ES. 1 1 1

101. Výlučné právo na maloobchodný 103. Tento záver potvrdzujú v prejednávanej predaj má nevyhnutne za následok centrali­ veci prvky spisu. záciu všetkých nákupov výrobku vzhľadom na maloobchodný predaj. Jednotka, akou je Apoteket, ktorá má monopol na maloob­ chodný predaj výrobku, predstavuje nielen j e d i n é h o predajcu t o h t o výrobku v dotknutom členskom štáte, ale tiež jedi­ ného nákupcu tohto výrobku v tomto štáte. Výrobcovia a veľkoobchodníci sa môžu napokon obrátiť na jediného podnikateľa (Apoteket), aby zabezpečili predaj svojich 104. Stockholms tingsrätt zdôraznil, že výrobkov spotrebiteľom. podľa dohody z roku 1996 má Apoteket právomoc sám rozhodnúť, s ktorými liekmi bez lekárskeho predpisu chce obchodo­ 114 vať. Upresnil, že „výrobcovia liekov bez predpisu a liekov povolených v iných člen­ ských štátoch nemajú žiadne právo, aby ich výrobky boli ponúkané na predaj vo Švédsku 102. Za týchto podmienok je zrejmé, že Apoteketom". 115 Rovnako, pokiaľ ide štátny monopol na maloobchodný predaj o farmaceutických zástupcov, vnútroštátny má možnosť, tak ako štátny monopol na sudca uviedol, že Apoteket je vlastníkom dovoz, určiť výrobky, s ktorými sa bude zásob liekov týchto zástupcov a že „sortiment obchodovať na trhu v dotknutom členskom určuje generálny riaditeľ pre lekárenské veci štáte. V tomto ohľade výrobok buď požíva výhodu prístupu do predajnej siete mono­

113 — Pozri tiež v tomto zmysle BUENDIA SIERRA, J. L.: c. d., s. 119 a 121 (body 3.162 a 3.168). 112 — Pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol 114 — Uznesenie o začatí prejudiciálneho konania, s. 9. generálny advokát Elmer vo veci Franzén, body 80 až 97. 115 — Tamže (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

116 — Tamže. 117 — Počas pojednávania švédska vláda poprela tento záver. Tvrdila, že podľa dohody z roku 1996, Apoteket má povinnosť dodávať všetky lieky, ktoré majú povolenie, aby 35 Je potrebné poukázať na to, že pre boli uvedené na trh. V tomto ohľade sa opiera o 5 5 vyššie sektor terminálov je charakteristická uvedenej dohody, ktorá stanovuje, že „[Apoteketu] prislúcha získavať a dodávať v čo najkratších lehotách lieky, na ktoré rôznorodosť a odbornosť výrobkov sa vzťahuje režim dotovaných liekov, ako aj predpísaných a ťažkosti, ktoré z toho vyplývajú. Za výrobkov bežnej spotreby. [Apoteket] musí byt tiež schopný dodávať jednak iné lieky, na ktoré sa vzťahuje jeho výlučné týchto podmienok nie je zaručené, že právo na maloobchodný predaj, jednak výrobky prírodnej medicíny". Podľa môjho názoru téza švédskej vlády nemôže držiteľ monopolu je schopný ponúkať byť prijatá. Predovšetkým táto téza je v rozpore s prvkami celú škálu modelov, ktoré existujú na predloženými Súdnemu dvoru vnútroštátnym súdom, ktorý, ako je známe, je jediný oprávnený preukázať skutkové a právne okolnosti vnútroštátneho práva v rámci prejudi- ciálneho konania (pozri ako nový príklad ustálenej judika- lúry rozsudok z 30. marca 2001, Alabaster, C-147/02, Zb. s. I-3101, bod 52). Ďalej, ako zdôraznila Komisia 118 — Medzi prvkami uvedenými v bodoch 107 až 109 týchto v písomných pripomienkach (body 89 až 100), pravidlá návrhov pozri rozsudok z 13.decembra 1990, Komisia/ fungovania a organizácie Apoteketu, vrátane § 5 dohody Grécko, už citovaný, body 41 až 44, a jeho rozbor od DE z roku 1996, nestanovujú žiadne presné, objektívne a jasné COCKBORNE, J.-E., DEFALQUE, L., DURAND, C.-F., kritérium, pokiaľ ide o výber a obchodovanie s výrobkami. PRAHL, H. a VANDERSANDEN, G.: c. d., s. 328 a 329, Apoteket má širokú hranicu posúdenia, aby rozhodol, ako aj rozsudok Banchero, už citovaný, a jeho rozbor, ktorý s Ktorými výrobkami sa bude obchodovať v jeho predajnej urobil generálny advokát Elmer vo svojich návrhoch vo veci sieti, a ktoré teda majú prístup na švédsky trh. Franzén, bod 82.

119 — Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Banchero, už citovaný, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokáta Elmer vo veci. 121 — Rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, už Franzén, bod 82. citovaný, bod 40. Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok 120 — Rozsudky už citované z 23. októbra 1997, Komisia/ Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 23. Holandsko, bod 15; Komisia/Taliansko, bod 23, a Komisia/ 122 — Rozsudok Komisia/Holandsko, bod 10; pozri tiež body 16 Francúzsko, bod 33. a 17.

I - 4578

HANNER

112. Ako zdôraznil generálny advokát môcť vyvážať do tohto štátu. Z hľadiska Elmer 123, takéto rozlíšenie (medzi situáciou voľného pohybu tovarov štátny monopol na kumulovania výlučných práv a existenciou maloobchodný predaj má rovnaké účinky jediného výlučného práva na maloobchodný ako štátny monopol na dovoz. predaj) pochádza z čisto teoretickej úvahy.

116. V už citovaných r o z s u d k o c h z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko 1 2 6 , Komisia/Taliansko 127 a Komisia/Francúz­ sko 1 2 8 , Súdny dvor uviedol, že keď sa 114. Za týchto podmienok skutočnosť, že zachovanie predmetného výlučného práva držiteľ výlučného práva na maloobchodný predaj nie je zároveň držiteľom výlučného práva na dovoz, nie je dôležitá. Tým, že má právomoc rozhodnúť, ktoré výrobky budú 125 — Pozri tiež v tomto zmysle BERAUD, R. C: L'aménagement des monopoles nationaux prévu à l'article 37 du taité CEE à predávané v jeho sieti, držiteľ výlučného la lumière des récents développements jurisprudentiels. In: Revue trimestrielle de droit européen, 1979, s. 573 až 606 práva na maloobchodný predaj má (s. 605); BUENDIA SIERRA, J. L: c. d., s. 119 až 122 (body v skutočnosti právomoc rozhodnúť, ktoré 3.162 až 3.172); BURROWS, F.: State Monopolies. In: Yearbook of European Law, 1983, s. 25 až 47 (s. 30); výrobky môžu byť dovážané do dotknutého DE COCKBORNE, J.-E, DEFALQUE, L. DURAND, C F . , PRAHL, H. a VANDERSANDEN, G.: c. d., s. 327 až 329; členského štátu a ktorí podnikatelia budú WOOLDRIDGE, F.: Some recent decisions concerning the ambit of article 37 of the EEC Treaty. In: Legal issues of European Integration, 1979, s. 105 až 121 (s. 120), a PAPPALARDO, A.: c. d., s. 555 a 556. 126 — Bod 24. 123 — Návrhy vo veci Franzén, body 91 až 94. 127 — Bod 33. 124 — Pozri tiež v tomto zmysle PAPPALARDO, A.: c. d., s. 556. 128 — Bod 41.

I - 4579

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

ukáže v rozpore s článkom 31 ES, nie je už ES smeruje k odstráneniu všetkých prekážok nevyhnutné skúmať, či je toto taktiež voľného pohybu tovarov, ktoré vyplývajú zo v rozpore s článkami 28 ES a 29 ES. správania štátneho monopolu, a že k týmto prekážkam patria najmä množstevné obme­ dzenia a opatrenia s rovnocenným účinkom v zmysle, článku 28 ES.

119. Pokiaľ ide o článok 28 ES 129, pripomí­ nam, že podľa judikatúry 130 opatrenie, ktoré je v rozpore s článkom 31 ES, je vo 121. Pokiaľ ide o článok 43 ES, je známe, že všeobecnosti považované taktiež v rozpore pojem „usadenie sa" v zmysle Zmluvy je s článkom 28 ES. Tento záver sa zdá byť „pojem veľmi široký, ktorý pre štátneho logický, pretože, ako bolo vidieť, článok 31 príslušníka Spoločenstva zahŕňa možnosť zúčastňovať sa trvalé a nepretržite na hospo­ dárskom živote v inom členskom štáte, ako je 129 — O vzťahu medzi článkom 31 ES a článkami 28 ES a 29 ES členský štát pôvodu, mať z toho prospech, pozri podrobný rozbor, ktorý urobil generálny advokát Cosmas v už citovaných veciach Komisia/Holandsko, Komisia/Taliansko, Komisia/Francúzsko a Komisia/Španiel­ sko (rozsudky z 23. októbra 1997, body 18 až 25). 130 — Rozsudky už citované Peureux II bod 32; z 21. júna 1983, Komisia/Francúzsko, bod 27, a z 13. decembra 1990, 131 — Body 45 a 46. Komisia/Grécko, bod 50. 132 — Body 33 až 36.

I - 4580

HANNER

a podporovať tak vzájomné hospodárske 124. V tomto ohľade prvá otázka, ktorá sa a sociálne prenikanie vo vnútri Spoločenstva naskytuje, je otázka o možnosti uvedenia v oblasti samostatne zárobkovej činnosti". ustanovenia na odôvodnenie opatrenia, ktoré 135 je v rozpore s článkom 31 ES.

I - 4581

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

127. Niektorí autori 1 3 6 navrhli odpovedať 130. V už citovanom rozsudku Campus Oil záporne na túto otázku. Uviedli, že článok 30 a i. 1 3 9 rozhodol, že článok 86 ods. 2 ES ES sa týka len možných obmedzení článkov neoslobodzuje členský štát, ktorý poveril 28 ES a 29 ES a že ako výnimka zo základnej podnik poskytovaním služieb všeobecného zásady voľného pohybu tovarov by toto hospodárskeho záujmu od zákazu prijať ustanovenie malo byť predmetom striktného opatrenia, ktoré obmedzujú dovoz výkladu. v rozpore s článkom 28 ES. Okrem toho v už citovanom rozsudku z 13. decembra 1990, Komisia/Grécko140, Súdny dvor pre­ skúmal — aby ho zamietol — tvrdenie gréckej vlády, podľa ktorého zachovanie výlučných práv na dovoz a na obchodovanie s naftovými výrobkami je odôvodnené prin­ cípmi verejnej bezpečnosti v zmysle článku 30 ES.

128. Generálni advokáti Cosmas 137 a Elmer 138 sa domnievajú, že napriek tomuto tvrdeniu v texte logické dôvody obhajujú opačné riešenie. Podľa nich by bolo nelogické pripustiť, že článok 30 ES môže odôvodniť množstevné obmedzenie alebo opatrenie 131. Súdny dvor sa teda vyjadril, že opa­ s rovnocenným účinkom vyplývajúce trenie, ktoré je v rozpore s článkom 31 ES, by z „klasického" štátneho opatrenia, ale malo byť odôvodnené na základe článku 30 odmietnuť, že tento článok môže odôvodniť ES a nie článku 86 ods. 2 ES. to isté množstevné obmedzenie alebo to isté opatrenie s rovnocenným účinkom z dôvodu, že vyplýva zo správania štátneho monopolu v zmysle článku 31 ES.

34 Je ešte potrebné preskúmať, či sporné výlučné práva nemôžu byť odôvod­ nené... na základe článku 90 ods. 2 Zmluvy. 134. Preskúmam teda, či zachovanie výluč­ ného práva Apoteketu môže byť odôvodnené na základe článku 86 ods. 2 ES.

B — O článku 86 ods. 2 ES

43 [V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, článok 90 ods. 2 Zmluvy] je možné uviesť na odôvodnenie udelenia člen­ 135. Článok 86 ods. 2 ES stanovuje, že ským štátom výlučných práv podniku „podniky poverené poskytovaním služieb poverenému poskytovaním služieb vše­ všeobecného hospodárskeho záujmu alebo obecného hospodárskeho záujmu, podniky, ktoré majú povahu fiškálneho v rozpore najmä s článkom 37 Zmluvy, monopolu, podliehajú pravidlám tejto v miere, v akej splnenie určitých úloh, Zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej ktoré mu bolo zverené, môže byť súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie zaručené len udelením takýchto práv týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo a pokiaľ rozvoj obchodu nie je ovplyv­ v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli nený v takom rozsahu, aby to bolo zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyv­ v rozpore so záujmami Spoločen­ nený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore stva".141 so záujmami Spoločenstva".

141 — Rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Taliansko, už 142 — Návrhy v už citovaných veciach, Komisia/Holandsko, citovaný. Pozri tiež už citované rozsudky z 23. októbra Komisia/Taliansko, Komisia/Francúzsko a Komisia/Španiel­ 1997, Komisia/Holandsko, body 24, 25 a 32, a Komisia/ sko (rozsudky z 23. októbra 1997, body 26, ako aj 69 až 85). Francúzsko, body 41, 42 a 49. 143 — Návrhy vo veci Franzén, body 104 až 121.

137. Po prvé dotknutý orgán musí byť „podnik" v zmysle práva hospodárskej súťaže. Musí ísť o „jednotku, ktorá vykonáva hospo­ dársku činnosť nezávisle na jej právnom štatúte a na spôsobe jej financovania". 145 Podľa judikatúry pojem „hospodárska čin­ nosť" sa uplatňuje na každú činnosť, ktorá spočíva v tom, že ponúka veci alebo služby na danom trhu. 146 Činnosť má spravidla hospodársky charakter, keď môže byť vyko­ návaná, aspoň v zásade, súkromným pod­ nikateľom pre zisk. 147 139. Po tretie je potrebné, aby dotknutá jednotka bola poverená poskytovaním „služby všeobecného hospodárskeho záujmu". Hoci judikatúra nedefinuje tento pojem, je isté, že predmetné činnosti musia sledovať „všeobecný hospodársky záujem, ktorý má osobitné charakteristické črty vzhľadom na záujem, ktorý sledujú iné činnosti hospoďárskeho života". 150 V skutočnosti členským štátom prislúcha 138. Po druhé je potrebné, aby podnik bol definovať obsah ich služieb všeobecného „poverený" poskytovaním služby všeobec­ hospodárskeho záujmu a aby to urobili, majú ného hospodárskeho záujmu aktom štátnej značný rozsah pôsobnosti, pretože Súdny moci. 148 Samotný výkon právne upravenej dvor a Komisia zasiahnu len, aby uplatnili sankcie v prípade zjavných omylov v posúdení. 150 144 — Pozri moje návrhy vo veci Wouters a i., už citované, body 157 až 166. 145 — Rozsudok Hofner a Elser, už citovaný, bod 21. 146 — Pozri najmä už citované rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, bod 7; z 18. júna 1998, Komisia/ 149 — Rozsudky zo 14. júla 1981, Zuchner, 172/80, Zb. s. 2021, bod Taliansko, bod 36, a Wouters a i., bod 47. 7, a z 2. marca 1983, GVL/Komisia, 7/82, Zb. s. 483, body 29 147 — Rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glockner, až 32. C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 20. Pozri tiež návrhy, ktoré 150 — Rozsudky z 10. decembra 1991, Merci convezionali porto di predniesol generálny advokát Tesauro vo veciach Poucet Genova, C-179/90, Zb. s. 1-5889, bod 27; zo 17. júla 1997, a Pistre (rozsudok zo 17. februára 1993, C-159/91 GT-Link, C-242/95, Zb. s. I-4449, body 52 a 53, a z 18. júna a C-160/91, Zb. s. I-637, bod 8), ako aj SAT Flugesellschaft 1998, Corsica Ferries France, C-266/96, Zb. s. I-3949, bod (rozsudok z 19. januára 1994, C-364/92, Zb. s. 1-43, bod 9). 45. 148 — Rozsudky z 27. marca 1974, BRT a SABAM, nazývaný „BRT- 151 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 1997, FFSA II", 127/73, Zb. s. 313, bod 20, a z 11. aprila 1989, Ahmed a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 99, a oznámenie Saeed Flugreisen a Silver Line Reisburo, 66/86, Zb. s. 803, Komisie 2001/C 17/04 o službách všeobecného záujmu bod 55. v Európe (Ú. v. ES C 17, 2001, s. 4, bod 22).

143. Posledná podmienka článku 86 ods. 2 ES vyžaduje, že „rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva". Aj keď sa Súdny dvor ešte nevyslovil o obsahu tejto požiadavky, niektorí generálni advokáti už zaujali stanovisko k tejto otázke. Podľa nich ovplyvnenie rozvoja obchodu v rámci Spo­ ločenstva v zmysle článku 86 ods. 2 ES vyžaduje, v rozpore s klasickou definíciou pojmu opatrenia s rovnocenným účinkom 141. Piata podmienka článku 86 ods. 2 ES množstevného obmedzenia, dôkaz, že sporné stanovuje skúšku proporcionality. Text opatrenie skutočne ovplyvnilo obchod upresňuje, že podniky poverené poskytova­ v rámci Spoločenstva podstatným spôso­ ním služby všeobecného hospodárskeho bom. 1 5 6 Toto posúdenie sa mi zdá byť záujmu podliehajú pravidlám Zmluvy „za predpokladu", že uplatňovanie týchto pravi­ diel neznemožňuje plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. 154 — Rozsudok Almelo, už citovaný, bod 49. Pozri tiež rozsudok z 19. mája 1993, Corbeau, C-320/91, Zb. s. I-2533, bod 14. 155 — Rozsudok z 23. mája 2000, Sydhavnens Ston & Grus, C-209/98, Zb. s. 1-3743, bod 80. 156 — Návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Rozes vo veci Komisia/Taliansko, už citovanej, (rozsudok zo 7. júna 1983, 152 — Pozri najmä rozsudok Ambulanz Glockner, už citovaný, bod VI.C), a generálny advokát Cosmas v uż citovaných body 56 a 57. veciach Komisia/Holandsko, Komisia/Taliansko, Komisia/ 153 — Rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, už Francúzsko a Komisia/Španielsko (rozsudky z 23. októbra citovaný, body 59 a 95. 1997, bod 126).

160 149. Švédska vláda vo svojich písomných a ústnych pripomienkach vysvetlila, že Švéd­ sko s obyvateľstvom deväť miliónov obyva­ teľov a rozlohou 450 000 km je druhým 161 146. Bolo vidieť, že Apoteket vykonáva členským štátom Európskej únie s nízkou hospodársku činnosť v zmysle judikatúry, hustotou obyvateľstva, prvým štátom je pretože ponúka veci na danom trhu, a to na Fínska republika. Švédska vláda vysvetlila, trhu liekov. Takáto činnosť môže byť podľa že vzhľadom na tieto charakteristické zeme­ všetkého vykonávaná súkromným podnika­ pisné črty a jej sociálnu politiku chce teľom pre zisk. Zo spisu ostatne vyplýva, že zabezpečiť, aby každý občan mal prístup dokonca aj vo Švédsku, pred poštátnením k liekom za rovnakých podmienok a najmä lekární, maloobchodný predaj liekov bol za rovnaké ceny. Vytvorenie štátneho mono-

157 — Rozsudky už citované BRT-II, bod 19; GT-Link, bod 50, 159 — Uznesenie o začatí prejudiciálneho konania, s. 3. a Komisia/Holandsko, bod 37. 160 — Bod 22. 158 — Pozri najmä rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/ 161 — V týchto návrhoch sa tento výraz vzťahuje na členské štáty Francúzsko, už citovaný, bod 94. Európskej únie pred 1. májom 2004.

I - 4586

HANNER

polu na maloobchodný predaj liekov má teda 152. Apoteket je teda podnikom povereným za cieľ zabezpečiť primerané zásobovanie poskytovaním služby všeobecného hospodár­ liekmi na celom švédskom území a za skeho záujmu v zmysle článku 86 ods. 2 ES. rovnakých podmienok.

153. Spisové dokumenty však neumožňujú preukázať, že v prejednávanej veci je splnená štvrtá a piata podmienka uplatňovania tohto 150. Takáto úloha predstavuje teda službu textu. verejného záujmu v zmysle článku 86 ods. 2 ES. V súlade s judikatúrou sleduje „všeo­ becný hospodársky záujem, ktorý má oso­ bitné charakteristické črty vzhľadom na záujem, ktorý sledujú iné činnosti hospodár­ skeho života". 162 Súdny dvor ostatne uznal, že potreba zabezpečiť rozsiahle zásobovanie liekmi, prispôsobené potrebám obyvateľstva, 154. Na úvod je potrebné zdôrazniť, že predstavuje cieľ všeobecného záujmu podľa zákon z roku 1996 a dohoda z roku 1996 článku 30 ES 163 a článku 86 ods. 2 ES. 164 sledujú odlišný cieľ, ako je cieľ sledovaný ustanoveniami práva Spoločenstva, pokiaľ ide o povoľovanie a kontrolu liekov.

159. Po prvé sme videli, že pre obchodova­ 156. Domnievam sa teda, že švédska vláda nie s liekmi Apoteket využíva 800 lekární, neodôvodnila, že udelenie výlučného práva ktoré sama vlastní a riadi, ako aj 970 na maloobchodný predaj je nevyhnutné farmaceutických zástupcov na švédskom preto, aby umožnilo Apoteketu splniť jeho území. Je tiež jasné, že lekárne sú spravidla úlohu. umiestnené v oblastiach s veľkou hustotou obyvateľstva, ako sú mestské centrá a obchodné centrá, a že farmaceutickí zástupcovia sú umiestnení vo vidieckych oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva.

163. Po druhé vieme, že Apoteket začal vykonávať svoju činnosť cez internet a telefonicky. Vnútroštátny súd vysvetlil m , že od jari 2002 Apoteket obchodoval s liekmi 161. Za týchto podmienok je ťažké pripustiť, bez lekárskeho predpisu cez internet a že že udelenie sporného výlučného práva je dokonca uvažuje predávať všetky lieky týmto nevyhnutné pre zabezpečenie zásobovania spôsobom, vrátane liekov na lekársky pred­ liekmi na celom území. Skutočnosť, že pis. Aby tak urobil, Apoteket bude odosielať Apoteket pre to, aby zabezpečil rozdeľovanie lieky z á k a z n í k o m p o š t o u , spolu liekov v oblastiach s nízkou hustotou obyva­ s informáciami a potrebnými radami pre teľstva uzatvára zmluvy s vonkajšími pod­ používanie. nikateľmi, ktorí sú už usadení v dotknutých oblastiach a ktorí sú vyberaní so zreteľom na obchodné kritériá, dokazuje, že nie je nevyh­ nutné vyhradiť predaj liekov jedinému pod­ nikateľovi pre zabezpečenie primeraného zásobovania na celom švédskom území. 164. Teda, táto skutočnosť vedie k preukázaniu, že zachovanie sporného práva nie je nevyhnutné pre to, aby Apoteketu umožnilo splniť jeho úlohu.

162. Rovnako nevidím dôvod, prečo je udelenie sporného výlučného práva nevyh­ nutné pre zabezpečenie prístupu obyvateľ­ 165. Nevidím teda dôvod, prečo je nevyh­ stva k liekom za rovnakých a optimálnych nutné vyhradiť maloobchodný predaj liekov podmienok. Skutočnosť, že vo väčšine prí­ jedinému podnikateľovi pre zabezpečenie padov a vo vidieckych oblastiach nie sú lieky predaja týchto výrobkov vo vidieckych obla­ predávané v lekárňach, ale podnikateľmi, stiach, zatiaľ čo držiteľ výlučného práva ktorí nedostávajú žiadnu odbornú prípravu zabezpečuje toto zásobovanie prostredníc­ tvom predaja na dobierku. Zdá sa, že ktorákoľvek lekáreň, ktorá disponuje pred-

166. Po tretie stručný prehľad režimov v iných členských štátoch 1 7 2 ukazuje, že všeobecnejšie udelenie výlučného práva na maloobchodný predaj nie je nevyhnutné pre zabezpečenie výskytu lekární v oblastiach 169. Možno si predstaviť, že orgány dotknu­ s nízkou hustotou obyvateľstva. tého štátu prijmú režim povolení a zasiahnu len, aby zabezpečili zriadenie lekárne v oblasti, kde je to nevyhnutné, tým, že uzavrú zmluvu verejnej služby so súkrom­ ným podnikateľom. Tento podnikateľ tak musí plniť povinnosť verejnej služby a zabezpečiť pomocou štátnej subvencie predaj liekov v dotknutej oblasti. Takýto režim je menej reštriktívny pre obchod v rámci Spoločenstva, pretože na rozdiel od 167. Zdá sa, že vo všetkých členských výlučného práva na maloobchodný predaj štátoch, vrátane Fínskej republiky (ktorá je nebráni podnikateľom z iných členských členským štátom s najnižšou hustotou oby­ štátov usadiť sa na území dotknutého člen­ vateľstva), štátne orgány nie sú nútené ského štátu, ani ponúkať ich výrobky zákaz­ zasiahnuť, aby presadili zriadenie lekární níkom podľa vlastného výberu. v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva. Prijaté opatrenia (a to všeobecné definovanie kritérií, ktoré sa týkajú zriadenia lekární a obmedzenia počtu lekární v oblastiach s veľkou hustotou obyvateľstva), spravidla stačia pre zabezpečenie primeraného výskytu lekární na celom území a najmä v najmenej osídlených oblastiach.

172 — Pozri najmä zoznam uvedený na internetovej stránke Farmaceutického združenia Európskej únie: http://www. pgeu.org (pod názvami Sitemap, Pharmaciens d'officine, 170. V tomto ohľade prvky spisu naznačujú, Données Pharmacie, Le nombre de pharmaciens d'officine en Europe). že takýto režim je možný vo Švédsku.

172. Okrem toho Stockholms tingsrätt uvie­ dol 1 7 5 , že pred vytvorením monopolu Apo­ teketu v roku 1969 maloobchodný predaj liekov bol zabezpečený súkromnými podni­ kateľmi v rámci režimu povolení. Počas konania švédska vláda netvrdila, že tento režim nemôže zabezpečiť primerané zásobo­ 174. Pre odpoveď na poslednú otázku polo­ ženú Stockholms tingsrätt upresňujem, že podľa môjho názoru tento záver by nebol odlišný za predpokladu, že lieky bez lekár­ 173 — Písomné poznámky pána Hannera, príloha 3 a body 92 skeho predpisu by boli vylúčené z pôsobnosti až 94. 174 — Správa č. 1999/4 s názvom Hospodárska súťaž v predaji monopolu Apoteketu. liekov; správa č. 2002/4 s názvom Venoval' pozornosť a vytvárať hospodársku súťaž, a správa č. 2002/2 s názvom Hospodárska súťaž vo Švédsku (citované v písomných poznámkach pána Hannera, v bodoch 39 a 40). 175 — Uznesenie o začatí prejtidiciálncho konania, s. 5. 176 — Pozri piatu prejudiciáinu otázku.

I - 4591

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-438/02

175. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že 176. Za týchto podmienok sa domnievam, dôvody, ktoré bránia uznať nevyhnutnosť že zachovanie výlučného práva Apoteketu a primeranosť výlučného práva Apoteketu, sa nemôže byť odôvodnené na základe článku uplatňujú tak na lieky na lekársky predpis, 86 ods. 2 ES. Navrhujem teda Súdnemu ako aj na lieky bez predpisu. Skutočnosť, že dvoru, aby odpovedal Stockholms tingsrätt lieky bez predpisu sú vylúčené z pôsobnosti v tom zmysle, že zachovanie výlučného práva výlučného práva Apoteketu, by nemala mať na maloobchodný predaj liekov, ako je právo za následok, že toto právo bude v súlade zverené Apoteketu, je v rozpore s článkami s požiadavkami práva Spoločenstva. 31 ES a 86 ods. 2 ES.